Vláda nerobí, čo na jar sľubovala, prikrývame sa príliš veľkou perinou

Dátum: 22.10.2020

22.10.2020, dennikn.sk
Vláda nerobí, čo na jar sľubovala, prikrývame sa príliš veľkou perinou

Vláda by mala pripraviť dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.

Vlani o takomto čase by asi málokto veril, že verejný dlh môže v priebehu štyroch rokov stúpnuť z necelých 50 % na 70 % HDP. Málokto by tiež veril, že pri takom raste dlhu nebudú hlavnou témou verejnej debaty opatrenia, ako tomu zabrániť.

Ak by niekto predpovedal, že politici budú, naopak, súťažiť v tom, či zvýšiť vianočné príspevky pre dôchodcov na dvojnásobok alebo štvornásobok, či mať zadarmo pre študentov a dôchodcov vlaky alebo aj autobusy, alebo či majú tehotné ženy dostávať osobitnú dávku od štátu, asi by sme jeho slová nebrali vážne. Presne v takej realite však dnes žijeme.

Vláda nerobí, čo na jar sľubovala

Vláda minulý týždeň posunula do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Dočítate sa v ňom, že pokiaľ nebudú prijaté žiadne opatrenia, deficit verejných financií, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami, dosiahne ešte aj v roku 2023 vysokých 5,72 % HDP a verejný dlh 69,4 % HDP.

Dozviete sa aj to, že vláda v roku 2021 nezníži takzvaný štrukturálny deficit verejných financií, teda neprispeje k zvráteniu tohto vývoja. K postupnému ozdravovaniu verejných financií by malo dôjsť až neskôr. Návrh rozpočtu však neuvádza, na základe akých opatrení.

Postoj vlády sa od jari zásadne zmenil. Ešte v máji poslala Európskej komisii takzvaný Program stability, v ktorom avizovala stlačenie deficitu pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023. Konkrétne sa v ňom píše:

„Na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 % HDP v roku 2021, 3,7 % v roku 2022 a 2,9 % v roku 2023, čo by zároveň viedlo k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 % HDP. Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 miliardy v roku 2021, 2,3 miliardy v roku 2022 a 3,4 miliardy v roku 2023.“

Zmena postoja vlády je priamou reakciou na uvoľnenie fiškálnych pravidiel Európskej únie. Tá s cieľom vytvoriť pre členské štáty priestor na podporu ekonomík v čase krízy predĺžila v septembri výnimku z uplatňovania Paktu stability a rastu platnú v roku 2020 aj na rok 2021.

V dôsledku expanzívnej menovej politiky Európskej centrálnej banky na znižovanie dlhu netlačia ani finančné trhy. Slovensko si napríklad tento týždeň požičalo takmer pol miliardy eur za úroky blízke nule (dlhopisy splatné v roku 2037) alebo dokonca záporné (dlhopisy splatné v rokoch 2027 až 2031).

Nie je to v poriadku

Žijeme v unikátnom čase, keď na pokles dlhu netlačia finančné trhy ani Európska únia. Vláda má dvojročnú výnimku aj z dodržiavania pravidiel domácej dlhovej brzdy. Neexistujú žiadne pravidlá ani finančné tlaky, ktoré by vládu v tomto a budúcom roku nútili ozdravovať verejné financie. Je to tak správne?

Na makroúrovni určite existujú dobré argumenty, prečo by ekonomika v čase krízy mala dostávať impulzy od menovej aj rozpočtovej politiky. Tieto argumenty by však nemali byť zámienkou na zavádzanie trvalého zvyšovania výdavkov, znižovania príjmov či udržiavania neefektívnych daňových výnimiek a sociálnych programov.

Vládna pomoc ekonomike by mala byť v čo najväčšej miere cielená na tých, ktorí ju najviac potrebujú, a hlavne by mala byť dočasná – len na obdobie krízy. Inak hrozí grécka cesta, teda nafúknutie deficitu aj dlhu na neudržateľné úrovne a následné prijímanie radikálnych opatrení na ich zníženie. Alebo akceptovanie dlhodobo vyššej inflácie, ktorá síce pomáha znižovať verejný dlh, ale poškodzuje sporiteľov aj veriteľov a v konečnom dôsledku spomaľuje rast ekonomiky aj životnej úrovne.

Čo sa dá zlepšiť

Priestor na zodpovednejšie hospodárenie je veľký. V prvom rade by vláda mala zamedziť plytvaniu tam, kde sa to zásadným spôsobom nedotkne kvality života ľudí. Môže ísť o rušenie predražených alebo nepotrebných nákupov, predaj nepotrebného majetku, reformy podporujúce rast ekonomiky či efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov. Jeden z príkladov prinášame v čerstvej analýze INEKO, kde opisujeme, ako môže lepšie využívanie generík a biosimilárnych liekov priniesť v zdravotníctve 50 miliónov eur ročne pri rovnakej kvalite aj rozsahu zdravotnej starostlivosti.

Oficiálne revízie výdavkov, ktoré pravidelne vykonáva ministerstvo financií, ponúkajú širší okruh možností, ako šetriť alebo zefektívňovať výdavky vo väčšine rezortov. Okrem menej bolestivých opatrení však musia v časoch vysokého deficitu aj dlhu prísť na rad aj tie menej populárne. Na ilustráciu uvádzame vybrané opatrenia v celkovom objeme takmer 1 % HDP. Nejde o prehľad tých najefektívnejších riešení, ale skôr o rýchly výber príkladov, o ktorých sa už dlhšie verejne diskutuje a ktoré sú dôsledkom silnejúceho populizmu v politike:

  • Ak by sa nezvyšovali vianočné príspevky pre dôchodcov, bolo by v rozpočte na budúci rok o 157 miliónov eur viac. Ak by sa neznižoval dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti, ušetrila by Sociálna poisťovňa 105 miliónov eur. Bez novej tehotenskej dávky by ušetrila ďalších 34 miliónov eur.
  • Ak by sa nezrušili doplatky za lieky pre dôchodcov a deti, ktorí boli už aj doteraz chránení maximálnymi limitmi spoluúčasti, boli by verejné výdavky o 37 miliónov eur nižšie.
  • Ak by sa nezaviedli autobusy zadarmo pre študentov a dôchodcov, ušetril by štát najmenej 70 miliónov eur. Ak by sa zrušili vlaky zadarmo, získali by železnice aspoň 30 miliónov eur ročne. Ďalšie milióny by mohli získať, ak by sa zvýšilo cestovné, ktoré je zmrazené od roku 2011. Ak by sa na spoplatnených cestách zrušila nulová sadzba dane pre autodopravcov za prejazdy intravilánmi obcí, získali by verejné financie takmer 40 miliónov eur, z toho polovicu od zahraničných dopravcov.
  • Zrušenie daňového zvýhodnenia živnostníkov a malých firiem by do rozpočtu prinieslo 63 miliónov eur. Ak by sa zrušila nižšia sadzba DPH na potraviny, stúpli by príjmy štátu o viac ako 200 miliónov eur.
  • Ak by sa zrušili výnimky z daní pri spotrebe elektriny, uhlia a minerálneho oleja, získal by rozpočet 36 miliónov eur. Zrušením nulovej dane z vína by získal 27 miliónov eur. Zrušenie daňového oslobodenia 13. a 14. platov by prinieslo 50 miliónov eur a zrušenie oslobodenia rekreačných poukazov 37 miliónov eur ročne.

Ak politici nie sú pod tlakom, je šanca na presadenie nepopulárnych opatrení nízka. K dobru súčasnej vlády prispieva, že sa ozdravným opatreniam celkom nevyhýba. Zvyšuje napríklad spotrebnú daň z tabaku, čím do budúcoročného rozpočtu príde 102 miliónov eur. Znižuje aj osobné výdavky zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, čím ušetrí 150 miliónov eur. Ruší plošné obedy zadarmo v školách (nie pre sociálne odkázaných), obmedzuje rast minimálnych dôchodkov, parlament rozhoduje aj o zrušení daňového zvýhodnenia 13. a 14. platov.

Bohužiaľ, efekty uvedených opatrení sa na ozdravovaní verejných financií v budúcom roku neprejavia. Príčinou je zlá východisková situácia, ktorú vláda zdedila po svojich predchodcoch, vyššie výdavky súvisiace s krízou, ale napríklad aj pokles príjmov o 240 miliónov eur v dôsledku zrušenia bankového odvodu, ktorý škodil finančnému sektoru a prenášal záťaž na jeho klientov.

Čím neskôr, tým ťažšie

Rastúci deficit aj dlh potvrdzujú realitu, že perina, ktorou sa prikrývame, je väčšia, než si môžeme dovoliť. Vláda by preto mala pripraviť dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.

Taký plán mala predstaviť už v návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2023. Na začiatku volebného obdobia sa nepopulárne kroky vysvetľujú ľahšie. Kríza navyše vláde dáva dobré argumenty na vysvetlenie potrebnosti prijímania ozdravných opatrení.

S blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie klesajú. Naopak, stúpa riziko, že vláda odovzdá svojim nástupcom rozpočet s vysokým deficitom aj dlhom. Ešte nie je všetko stratené. Ozdravný plán možno predložiť aj v priebehu budúceho roka, keď už vláda azda nebude taká vyťažená akútnym riešením pandémie.

Súčasne bude dôležité presadiť zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré by mali zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ak sa to vláde podarí, budeme jej tlieskať. Ak nie, vstúpime nepripravení do pokrízovej éry vysokých dlhov, politického napätia, hrozieb radikálnych škrtov či dlhodobo vyššej inflácie a pomalšieho rastu.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, ozdravovanie verejných financií sa nevylučuje s pomocou ľuďom aj firmám, ktorí trpia dôsledkami pandémie a potrebujú pomoc štátu. Je správne, že vláda na budúci rok vyčlenila viac ako miliardu eur na riešenie negatívnych dosahov.

Cielená a dočasná pomoc je bez pochýb potrebná. To však neznamená, že máme podporovať rozšafnosť, teda míňanie verejných zdrojov na plošnú podporu (napríklad lieky či dopravu zadarmo aj pre bohatých) bez časového ohraničenia a bez ohľadu na výšku verejného dlhu.

Peter Goliaš
riaditeľ INEKO

Písané pre Denník N.