PUBLIKÁCIA: Sľuby a realita - Hodnotenie plnenia sľubov vlády 2006 - 2010

Dátum: 04.11.2009

Tlačová správa, 4. novembra 2009

INEKO prináša odpočet plnenia 90 z najvýznamnejších predvolebných a povolebných sľubov predstaviteľov vlády, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2006. Vláda podľa údajov dostupných k 30. októbru 2009 splnila úplne alebo prevažne len tretinu sľubov. Z 90 sledovaných sľubov vláda ani len nezačala plniť 27 a ďalších 33 nesplnila ani spolovice. Pre Slovensko to znamená súčasne dobré i zlé správy. Dobré preto, že vláda nesplnila väčšinu sľubov, ktoré odborníci označili za škodlivé. Zlé správy však prevažujú: vláda splnila niekoľko vysoko populárnych sľubov s negatívnym dopadom na spoločnosť a súčasne nesplnila väčšinu pozitívne hodnotených sľubov.

Plnenie sľubov na: 100% (úplne splnené) 51%-99% (prevažne splnené) 1% – 50% (prevažne nesplnené) 0% (vôbec nesplnené)
Počet sľubov 11 19 33 27

Odborníci oslovení inštitútom INEKO vítajú, že vláda nezaviedla vyššie dane pre banky a monopoly, neodškodnila klientov nebankových subjektov, nezvýšila minimálnu mzdu na 60% priemerného zárobku a nepresadila centralizáciu a zoštátnenie zdravotného poistenia. Vláda prevažne nesplnila ani svoj najpopulárnejší záväzok – upraviť, resp. zrušiť „zlé“ reformy pravicovej vlády. Na Slovensku tak k spokojnosti odborníkov stále máme rovnú daň či rovnako veľký druhý dôchodkový pilier.

Medzi nesplnenými sľubmi prevažovali sľuby s pozitívnym prínosom pre spoločnosť. Ide predovšetkým o sľuby zamerané na upevnenie právneho štátu, ktorých cieľom bola vyššia politická stabilita a transparentnosť verejného života. Tieto boli paradoxne plnené iba na 13,6%, teda najmenej zo všetkých sledovaných kategórií. Korupcia a klientelizmus sa v dôsledku desiatok škandálov stali dominantnou témou médií. Množstvo káuz ako aj obštrukcie vlády pri zverejňovaní informácií požadovaných verejnosťou rezonujú vo verejnej diskusii o to viac, že vládne strany pred voľbami sľubovali okrem iného zabezpečiť „prístup občanov prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám, ktorých zdrojom je verejná správa a ktoré sú zo zákona dostupné“ (Programové vyhlásenie vlády z augusta 2006) či „trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie“ (volebný program SMER-u z decembra 2005).

Nesplnený ostáva aj sľub „komplexne riešiť rómsku otázku.“ Vláda nedokázala čerpať eurofondy vyčlenené na rómsku problematiku. Dva razy odvolala vládneho splnomocnenca pre rómske komunity, pričom došlo k vzájomnému obviňovaniu z neschopnosti a neochoty riešiť rómsku otázku, ale aj z klientelizmu pri prideľovaní dotácií. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou, keď sa napríklad obyvatelia Šarišských Michalian a Krompách pridali k extrémistom, aby protestovali proti rómskej kriminalite. Rastúcu popularitu protirómskych extrémistov potvrdzuje aj ich pokus o založenie politickej strany.

Ťažisko politického programu SMER-u, najsilnejšej vládnej strany, predstavujú záväzky smerujúce k vytvoreniu sociálneho štátu. Z 32 podľa odborníkov prevažne škodlivých sľubov zostalo nesplnených 20. Sila štátu meraná podielom vládnych výdavkov na HDP klesla v rokoch 2007-08 na najnižšiu úroveň spomedzi 27 členských štátov EÚ. Slovenská vláda teda medzi občanov prerozdeľuje najmenej peňazí, hoci sa dá predpokladať, že v krízových rokoch 2009-10 tento ukazovateľ opäť stúpne. V rokoch 2007 a 2008 tiež došlo na Slovensku k zastaveniu poklesu chudoby. Podiel dôchodcov ohrozených chudobou dokonca stúpol v rokoch 2006 až 2008 z 8% na 10% a podiel ohrozených nezamestnaných zo 41% na 43%.

Aké sľuby vláda plnila? Odborníci pozitívne hodnotia úspešný prechod na euro od začiatku roka 2009. Do konca roka 2008 sa vláde darilo plniť aj sľuby o raste reálnych miezd, poklese nezamestnanosti i raste zamestnanosti znevýhodnených skupín. V roku 2009 však nezamestnanosť opäť rýchlo stúpa a rast reálnych miezd sa takmer zastavil. Pozitívne zmeny boli výrazne ovplyvnené rýchlym rastom HDP v rokoch 2006 až 2008, ktorý bol podľa odborníkov hlavne zásluhou reforiem z predošlého volebného obdobia. Negatívny vývoj v roku 2009 je ovplyvnený najmä hospodárskou krízou. Vláda tiež splnila časť sľubov o zvýšení verejných prostriedkov, s výnimkou zdravotníctva a čiastočne aj diaľnic však podľa odborníkov často nešlo o efektívne či prospešné vynakladanie verejných financií. Vláda predovšetkým:

  • zintenzívnila výstavbu diaľnic a to aj pomocou tzv. PPP projektov, rizikom však je ich predraženie,
  • poskytla dotácie STV a Slovenskému rozhlasu, obe médiá však boli v rokoch 2007-08 v strate,
  • zvýšila príspevok pri prvonarodenom dieťati, pravidelné rodičovské príspevky však v roku 2008 oproti roku 2005 v pomere k minimálnej mzde klesli,
  • zaviedla vianočné príspevky pre dôchodcov, pomer dôchodkov k priemernej mzde však bol v rokoch 2007-08 nižší ako v rokoch 2004-05,
  • poskytla miliardové príspevky na výstavbu zimného a futbalového štadióna v Bratislave, dotácie športu mimo týchto príspevkov však v reálnych číslach klesali,
  • zvýšila financie pre farmárov.

Negatívne hodnotia odborníci tiež to, že vláda zrušila poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici, zastavila privatizáciu či rast regulovaných cien, prakticky zrušila zisk v zdravotnom poistení, ponechala bezplatné denné štúdium na vysokých školách a zvrátila niektoré prvky reformy trhu práce.

Poznámky:

Odpočet plnenia sľubov je súčasťou publikácie s názvom Sľuby a realita – Hodnotenie plnenia sľubov vlády 2006 – 2010, ktorú INEKO dnešným dňom zverejňuje. Publikácia je konečným výstupom 3-ročného projektu Sľuby a lamentácie – Čo politici sľúbili a čo z toho plnia, v ktorom inštitút INEKO monitoroval činnosť vlády.

Sponzorom projektu je Open Society Institute (OSI).

Publikácia: Sľuby a realita – Hodnotenie plnenia sľubov vlády 2006 – 2010 (vo formáte .pdf)

Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020