Dátum: 08.11.2012
(výsledky ankety k možnostiam riešenia dlhovej krízy v EÚ)
Túto aktivitu sme realizovali v rámci projektu Dlhová kríza v EÚ – možnosti riešenia a pozícia SR, ktorý finančne podporila nadácia Konrad Adenauer Stiftung.
Tlačová správa, 8.11.2012
Pomoc zadlženým krajinám podmienenú štrukturálnymi reformami (t.j. napríklad spružnením zákonníkov práce, posunom veku odchodu do dôchodku, efektívnejším spoplatnením zdravotníctva a školstva, zvýšením transparentnosti verejného obstarávania), znižovaním verejných výdavkov a privatizáciou považujú analytici za najlepšie riešenie dlhovej krízy v EÚ.
Zoznam účastníkov ankety:
Vybrané komentáre analytikov:
Formy pomoci:
Juraj Barta: Pomoc štátom aj Ďalšie opatrenia ECB začínajú ako veľmi podmienené, podmienky však bude ťažko možné dodržať a následne bude veľký tlak od trvania na podmienkach upustiť.
Peter Goliaš: V záujme všetkých členov EÚ je predísť neriadenému bankrotu zadlžených krajín a zabezpečiť, aby mali udržateľné verejné financie a aby sa v budúcnosti nedostali do podobných problémov. Riešením krízy je preto finančná pomoc podmienená reformami zvyšujúcimi konkurencieschopnosť, znižovaním verejných výdavkov a privatizáciou. Plnenie týchto podmienok môže byť zabezpečené aj dočasnou stratou časti suverenity pri zostavovaní rozpočtov krajín čerpajúcich pomoc. Pred poskytnutím každej ďalšej pomoci by verejnosť v celej EÚ mala dostať v zrozumiteľnej forme odpočet plnenia zadaných podmienok. V prípade ich neplnenia zo subjektívnych príčin by mala byť pomoc zastavená, čo však nemusí znamenať automatické vylúčenie “hriešnikov” z eurozóny.
Marek Senkovič: Pomoc by mala byť jednoznačne podmienená. Zadlžené ekonomiky musia svoju stratenú konkurencieschopnosť získať vnútornou reformou, redukciou platov, rôznych štátnych dávok, redukciou štátnych výdavkov, privatizáciou a pod., aby sa tak tieto krajiny stali atraktívnymi pre príchod investorov, ktorí súčasne prinesú i prácu i exportné trhy. Pomoc cez ECB by mala byť obmedzená len na situácie, keď budú hroziť rozvrat trhov, zamrznutie medzibankových pôžičiek, enormný špekulatívny rast výnosov dlhopisov (napriek snahe o reformy) a masívne výbery hotovosti z bánk zo strany domácností. Nákup dlhopisov by mal byť podmienený ozdravnými opatreniami v krajine a dodaná likvidita by mala byť neutralizovaná cez sterilizáciu.
Viliam Páleník: Nemám na mysli vylúčenie v pravom slova zmysle, ale ‘odídenie’ tj. dobrovoľne vystúpenie pod tlakom dôsledného vyžadovania ozdravných opatrení a poskytnutie jednorazovej masívnej finančnej pomoci pre začiatok fungovania mimo eurozóny.
Iné formy pomoci:
Viliam Páleník: Fiškálna devalvácia. V zmysle Bruselského daňového fóra pod fiškálnou devalváciou chápem zníženie priamych dani a zároveň zrkadlové zvýšenie nepriamych daní za podmienky krátkodobej fiškálnej neutrality. Zvýši sa tým cenová konkurencie schopnosť domácich producentov podobne ako pri devalvácii domácej meny, Sociálne najslabší sú automaticky chránení valorizáciou.
Návratnosť prostriedkov poskytnutých jednotlivým krajinám:
Peter Goliaš: Vzhľadom na výšku dlhu Grécka a dynamiku jeho rastu považujem za pravdepodobné, že z prvého aj druhého balíka nebude vrátená podstatná časť finančnej pomoci.
Michal Lehuta: Španielsko má pred sebou ešte dlhú cestu. Nesplatenie by však bolo veľkou reputačnou blamážou. Výnosy írskych dlhopisov sú už pod piatimi percentami p.a.
Návratnosť prostriedkov z trvalého eurovalu (ESM):
Michal Lehuta: Ak sa ESM naozaj nebude počítať do dlhov krajín, môže byť pravdepodobnosť nesplatenia vyššia. Najmä ak si na splatenie svojich pôžičiek ESM bude požičiavať nové peniaze (a nebudú doň musieť platiť členské štáty).
Mali by zadlženým štátom eurozóny pomáhať len štáty eurozóny alebo celá EÚ?:
Peter Goliaš: Prípadný neriadený bankrot zadlžených štátov by doľahol približne rovnako na všetkých členov EÚ, nie len na členov eurozóny. Preto by sa na pomoci mali zúčastňovať všetky štáty EÚ.
Michal Lehuta: Ak ide o stabilitu finančného sektora v Európe, tá nepozostáva iba z krajín Eurozóny. Taktiež, ak má z EÚ v budúcnosti vzniknúť federácia, solidarita by mala byť naprieč všetkými jej členmi.
Marek Senkovič: Na pomoci by sa mali podieľať všetky štáty únie, na strane druhej “hriešnici” by mali napr. dočasne stratiť časť hlasovacích právomocí v orgánoch únie. Na rozpade Eurozóny by citeľne stratili i tie krajiny EÚ, ktoré si (zatiaľ) ponechali vlastnú menu. Eurozóna je dobrá idea, ktoré môže spojiť zhruba 500 miliónov Európanov v najsilnejší a najvplyvnejší blok na svete. Euro je aj kotva, ktorá v Európe prispieva k mieru. Mena euro nie je príčinou, že sa niektoré krajiny dostali do ekonomických ťažkostí. Rozdiely medzi krajinami vždy boli aj budú, ako aj sú rozdiely napr. medzi Bratislavou a Východným Slovenskom a napriek tomu sme tu mali vo fungujúcom štáte jednu spoločnú menu. Problém nastal v tom, že zadlžené krajiny neboli schopné udržať svoju minulú konkurencieschopnosť napr. voči Nemecku tým, žeby v domácej ekonomike udržali rast miezd a štátne výdavky na uzde. A druhý problém bol v tom, že sa únia nedržala príslovia “dôveruj, ale preveruj”, a že problémy nepomenovávala jasným menom a to nielen u Grécka ale aj u iných krajín, ktoré vykazovali vysoké deficity už krátko po vzniku Eurozóny.
Kompletné výsledky ankety:
| 1. Ktoré z nasledujúcich krokov voči extrémne zadlženým štátom… | … by mali orgány EÚ uplatniť (rozdeľte 100%)? | … podľa Vás orgány EÚ uplatnia | ||
|---|---|---|---|---|
| - | priemer | medián | priemer | medián |
| a) Vylúčenie z eurozóny | 19% | 10% | 4% | 0% |
| b) Ponechanie v eurozóne, ale bez akejkoľvek pomoci | 13% | 10% | 1% | 0% |
| c) Ponechanie v eurozóne s pomocou podmienenou ozdravnými opatreniami | 48% | 45% | 48% | 45% |
| d) Ponechanie v eurozóne s nepodmienenou pomocou | 0% | 0% | 10% | 5% |
| e) Ponechanie v eurozóne a riešenie problému zo strany ECB (infláciou, QE) | 10% | 3% | 19% | 20% |
| f) Ponechanie v eurozóne a riešenie problému zo strany ECB nákupom dlhopisov (so sterilizáciou) | 9% | 5% | 23% | 20% |
| Iné: | 14% | 0% | 1% | 0% |
| Súčet | 100% | – | 100% | – |
| 2. Ak sa orgány EÚ rozhodnú pre možnosť c), ktoré z nasledujúcich krokov… | … by mali byť podmienkou poskytnutia pomoci (rozdeľte 100%)? | … podľa Vás budú podmienkou poskytnutia pomoci (rozdeľte 100%)? | ||
| - | priemer | medián | priemer | medián |
| a) Obmedzovanie verejných výdavkov | 23% | 23% | 17% | 10% |
| b) Zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov vyšším zaťažením práce | 1% | 0% | 6% | 5% |
| c) Zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov nepriamymi daňami | 3% | 3% | 11% | 10% |
| d) Zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov majetkovými daňami | 5% | 4% | 8% | 10% |
| e) Vytvorenie bankovej únie | 4% | 0% | 14% | 15% |
| f) Štrukturálne reformy (zmena zákonníkov práce, posun veku odchodu do dôchodku, spoplatnenie zdravotníctva, školstva, zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania…) | 33% | 33% | 15% | 15% |
| g) Privatizácia | 14% | 13% | 9% | 10% |
| h) Silnejší centrálny dohľad nad rozpočtami všetkých členských štátov | 2% | 0% | 7% | 10% |
| i) Silnejší centrálny dohľad nad rozpočtami členských štátov s vyšším než dohodnutým deficitom | 11% | 10% | 15% | 10% |
| j) Zabezpečenie plnej návratnosti pôžičiek (napríklad formou záruk) | 4% | 0% | 3% | 0% |
| Iné: | 6% | 0% | 0% | 0% |
| Súčet | 100% | – | 100% | – |
| - | priemer | medián | ||
| 3. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci Grécku v rámci prvého balíka pomoci (110 mld. EUR: 30 MMF, 80 bilaterálne dohody) sa vráti? Poznámka: SR sa tejto pomoci nezúčastnila. | 37% | 30% | ||
| 4. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci Grécku v rámci druhého balíka pomoci (129 mld. EUR: 20 MMF, 109 EFSF) sa vráti? | 48% | 50% | ||
| 5. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci Írsku (schválená kapacita v mld. EUR: 22,5 MMF, 22,5 EFSM, 17,7 EFSF, VB, Dánsko, Švédsko) sa vráti? | 92% | 100% | ||
| 6. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci Portugalsku (schválená kapacita 78 mld. EUR: 26 EFSM, 26 EFSF, 26 MMF) sa vráti? | 75% | 78% | ||
| 7. Podľa Vášho odhadu, koľko percent prípadnej finančnej pomoci Španielsku (predpokladaná výška je 100 mld. EUR z ESM) sa vráti? | 79% | 100% | ||
| 8. Podľa Vášho odhadu, koľko percent prípadnej finančnej pomoci Slovinsku sa vráti? | 84% | 100% | ||
| 9. Podľa Vášho odhadu, koľko percent prípadnej finančnej pomoci Cypru sa vráti? | 59% | 65% | ||
| 10. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci v rámci EFSM a EFSF (dočasný euroval) sa vráti? | 71% | 80% | ||
| 11. Podľa Vášho odhadu, koľko percent finančnej pomoci v rámci ESM (trvalý euroval) sa vráti? | 81% | 85% | ||
| 12. Mali by zadlženým štátom eurozóny pomáhať len štáty eurozóny alebo celá EÚ (áno: nie)? | 50%:50% | |||