Lepší učitelia by mali mať vyššie platy

Dátum: 06.02.2012

Prinášame najlepšie zahraničné skúsenosti s hodnotením kvality pri odmeňovaní učiteľov

Nedávno sme predstavili portál, ktorým chceme zlepšiť informovanosť verejnosti o základných a stredných školách a prispieť tak k tlaku na zvyšovanie ich kvality. Väčší dôraz na kvalitu by mohol mať ďalšie pozitívne následky, ako napríklad lepšie odmeňovanie kvalitnejších učiteľov a učiteliek, čo patrí medzi najväčšie výzvy slovenského školstva.

Môžeme sa však aj priamo pozrieť na kvalitu vyučovania učiteľov a učiteliek a podľa nej nastaviť ich finančné odmeňovanie. Súčasný systém kvalitu vyučovania dostatočne nezohľadňuje, čím ignoruje jeden z dôležitých nástrojov, ako motivovať učiteľov a učiteľky k lepším výkonom a získať pre učiteľské povolanie najspôsobilejších ľudí. Preto sme sa pozreli na zahraničné školské systémy a ich najlepšie skúsenosti v oblasti finančného odmeňovania učiteľov a učiteliek.

Spôsob ohodnocovania na Slovensku z veľkej časti závisí od dosiahnutého vzdelania, kariérového stupňa a počtu rokov praxe. Hodnotenie kvality výučby sa do istej miery uplatňuje len pri zaraďovaní do kariérového stupňa, ktoré sa viaže na absolvovanie vzdelávania pre začínajúcich učiteľov (adaptačné vzdelávanie), absolvovanie atestácie (po získaní 30 alebo 60 kreditov) a počet rokov pedagogickej praxe. Zatiaľ čo v prípade adaptačného vzdelávania sa požaduje vykonanie otvorenej hodiny pred skúšobnou komisiou, v prípade atestačnej skúšky je praktické preukázanie výkonu len jednou z možností jej absolvovania (druhou možnosťou je ústne preskúšanie). Okrem toho je splnenie podmienok na dosiahnutie kariérového stupňa len jednorazovou záležitosťou a nedokáže kontinuálne a dlhodobo posudzovať kvalitu výučby konkrétneho učiteľa. Ani kreditový systém neumožňuje učiteľom udeľovať kredity za kvalitné vyučovanie a bez absolvovania formálnych vzdelávacích kurzov.

Na základe zahraničných skúseností preto odporúčame:

  1. Zaviesť hodnotenie profesijných zručností učiteľov (napr. na základe úrovne vyučovania, hodnotenia, motivovania žiakov, plánovania a prípravy, úrovne učebného prostredia, učiteľových poznatkov o obsahu atď.) prostredníctvom pravidelných pozorovaní a hodnotení. Pozorovania by mali prebiehať na základe štandardov a hodnotiacich formulárov, ako je tomu napr. v Denvere, Minnesote, v škole Vaughn Next Century Learning Center, v systéme TAP, v Anglicku a Walese, Mexiku a Singapure. Pozorovania a hodnotenia by uskutočňovali učitelia na požadovanej kariérovej pozícii – pozri odporúčanie č. 2.
  2. Inovovať súčasný kariérový systém a zaviesť systém kariérových pozícií podľa vzoru Minnesoty, systému TAP, Anglicka a Walesu a Singapuru. Ide najmä o zavedenie pozície odborníka na výučbu, hodnotiteľa kolegov a vedúceho profesijného rozvoja (pozri odporúčanie č. 3). Každá škola by mala mať učiteľa alebo učiteľov na príslušnej kariérovej pozícii, ktorá by ho/ich oprávňovala hodnotiť svojich kolegov a koordinovať profesijný rozvoj učiteľov. Pre každú kariérovú pozíciu musia byť vypracované štandardy a kvalitatívne kritériá.
  3. Zaviesť hodnotenie na základe plánu profesijného rozvoja, ktorý sa zostavuje a vyhodnocuje pod dohľadom odborného tímu podľa vzoru Minnesoty. Učitelia by si v spolupráci s odborným tímom (tvorili by ho učitelia na vyšších kariérových pozíciách – pozri odporúčanie č. 2) stanovovali ciele pre príslušný školský rok a na jeho konci by museli preukázať ich splnenie.
  4. Uvažovať o zavedení odmeňovania na základe výsledkov triedy v štandardizovaných žiackych testoch. Hodnotenie by sa zakladalo na pridanej hodnote učiteľa, do úvahy by sa teda bral rozdiel vo výsledkoch žiakov na začiatku a na konci vzdelávacieho cyklu – čiže faktor rastu po vzore Denveru, Houstonu, Minnesoty, systému TAP a Čile. Školy by zároveň mohli byť rozčlenené do homogénnych skupín (napr. podľa regiónu, lokality – vidiecke a mestské školy, na základe počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia atď.) podľa vzoru Čile.
  5. Uvažovať o zavedení odmeňovania učiteľov na základe hodnotenia zo strany kolegov, rodičov a študentov podľa vzoru Avalon School v Minnesote.

Výsledok hodnotenia podľa uvedených bodov by sa finančne zohľadňoval vo forme bonusov k učiteľským platom alebo v prípade kariérových pozícií vyšším mesačným platom.

Na záver chceme pripomenúť, že učitelia sú na Slovensku v priemere podhodnotení a to v porovnaní s rozvinutými krajinami, ako aj vo vzťahu k platom iných povolaní. V rámci OECD má Slovensko najnižší pomer platu učiteľov po 15 rokoch praxe k príjmom pracovníkov na plný úväzok s terciárnym vzdelaním vo veku 25 – 64 rokov. Na Slovensku zarábajú učitelia (2. stupeň ZŠ) 44 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, priemer OECD je 81 %, napr. v ČR je to 52 %, v Poľsku 68 %, vo Fínsku 91 %, v Nemecku 97 %. Tieto čísla ukazujú, že ak nechceme zostať na chvoste vyspelého sveta, budeme musieť zvýšiť aj objem celkových zdrojov vynaložených na učiteľské platy.

Pomer platu učiteľov po 15 rokoch praxe (2. stupeň ZŠ) k príjmom pracovníkov na plný úväzok s terciárnym vzdelaním vo veku 25 – 64 rokov
Pomer platu učiteľov po 15 rokoch praxe k príjmom pracovníkov na plný úväzok s terciárnym vzdelaním vo veku 25 – 64 rokov
Zdroj: OECD

Michal Rehúš, spolupracovník inštitútu INEKO
Viac si môžete prečítať v analýze Finančné odmeňovanie učiteľov a učiteliek, ktorá vznikla v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva.