Demokratický vývoj na Ukrajine je kľúčovým záujmom Slovenska
Dátum: 09.01.2019
blog.etrend.sk/inekomenty, 9.1.2019
Demokratický vývoj na Ukrajine je kľúčovým záujmom Slovenska
- Vzájomný obchod Slovenska s Ruskom sa od roku 2013 prepadol približne na polovicu, k čomu prispel pokles cien ropy, devalvácia rubľa aj protiruské sankcie EÚ. Obchod s Ukrajinou sa napriek ekonomickým turbulenciám výrazne nezmenil a to aj vďaka zníženiu ciel zo strany EÚ na dovážané ukrajinské produkty.
- Váhavosť niektorých politikov objektívne hodnotiť dianie na Ukrajine a v Rusku môže súvisieť s bojom o názorovo neukotveného, resp. pro-ruského voliča. V štátoch Vyšehradskej štvorky je na Slovensku najvyšší podiel ľudí, podľa ktorých patríme na Východ (13 %), do priestoru medzi Východom a Západom (56 %), resp. ktorí súhlasia s politikou Vladimíra Putina (41 %).
- Od roku 2013 do 2015 klesol hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny v nominálnej hodnote zo 183 miliárd na 91 miliárd dolárov. Pre porovnanie, HDP Slovenska v roku 2015 dosiahol 87,5 miliardy dolárov, hoci máme oproti Ukrajine takmer 8-krát menej obyvateľov.
- V roku 2017 dosiahla obchodná výmena Slovenska s Ukrajinou len 24€ na jedného obyvateľa Ukrajiny. Podľa rovnakej metodiky bol obchod s Poľskom 251€, s Rakúskom 678€, s Maďarskom 907€ a s Českom 1523€ na jedného obyvateľa daného štátu. * Počet pracujúcich Ukrajincov na Slovensku sa viac ako zdvojnásobil zo 4626 v roku 2017 na 11220 v roku 2018 a sú tak po Srboch druhou najpočetnejšou skupinou zahraničných pracujúcich.
- Najviac zahraničných študentov na Slovensku je z Ukrajiny (2747). Ich počet je v roku 2018 v porovnaní s rokom 2015 viac ako štvornásobný a je päťkrát väčší ako počet druhej najväčšej skupiny študentov z Nórska.
Váhavosť časti politikov
Aký postoj zaujať k dianiu na Ukrajine a v Rusku? Je v záujme Slovenska trvať na hodnotách demokracie a dodržiavaní medzinárodného práva, alebo uprednostniť dobré vzťahy s Ruskom? Mnohí naši politici v tom zjavne nemajú jasno. Naposledy to ukázali nejednotné postoje hlavných koaličných predstaviteľov po eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli konfliktu v Azovskom mori. A to napriek tomu, že oficiálny postoj slovenskej diplomacie je jednoznačný. Hovorí o porušovaní zvrchovanosti Ukrajiny a o podrývaní bezpečnosti a stability v širšom regióne.
Koaliční politici (Fico, Danko a čiastočne aj Pellegrini ) dlhodobo spochybňujú protiruské sankcie EÚ , ktoré sú v platnosti od roku 2014 ako reakcia na protiprávnu anexiu Krymu a následnú destabilizáciu Ukrajiny podporou separatistických republík. Títo politici verbálne odmietajú podporiť sankcie aj napriek početným zásahom Ruska, ktoré sú v rozpore s hodnotami demokracie. Popri nelegálnej intervencii na Ukrajine medzi ne patria kybernetické útoky na medzinárodné inštitúcie, ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb, špionážne aktivity na území európskych štátov či pokus zavraždiť Sergeja Skripaľa? na území členského štátu EÚ.
Sankcie spolu s poklesom cien ropy a devalváciou rubľa viedli k prudkému poklesu)603847_EN.pdf obchodnej výmeny EÚ s Ruskom, v prípade Slovenska zhruba na polovicu. Naopak, podiel obchodu s Ukrajinou sa výrazne nezmenil, a to aj napriek prepadu ukrajinskej ekonomiky počas konfliktu. Prispelo k tomu rozhodnutie Európskej únie z roku 2014, ktorým znížila clá na produkty z Ukrajiny v odhadovanom objeme 487 miliónov eur ročne.
(Štatistický úrad SR, 2018)
Váhavosť politikov môžu ovplyvňovať ekonomické záujmy Slovenska smerom k Rusku. Naša ekonomika sa v druhej polovici 20. storočia stala závislou na ruských priemyselných a vojenských technológiách, rope, zemnom plyne a dodávkach jadrového paliva. Slovensko-ukrajinské vzťahy tak boli poznačené snahou o dosiahnutie benefitov plynúcich z dobrých slovensko-ruských vzťahov. Tomu sa prispôsobovala aj rétorika politikov.
Tento argument však už dnes platí oveľa menej. Transformáciou časti priemyslu z vojenského na automobilový a posilnením regionálnej energetickej bezpečnosti sa ekonomická závislosť od Ruska výrazne znížila.
Boj o voliča
Hlavnou motiváciou niektorých politikov zostáva boj o názorovo neukotveného, resp. pro-rusky orientovaného voliča, ktorý na Slovensku historicky existuje. Výraznejšia pro-ruská orientácia je v regióne Vyšehradskej štvorky výnimočná. Podľa prieskumu GLOBSEC 2018 si 13 % občanov Slovenska želá byť súčasťou Východu. Z krajín V4 je to najvyššie číslo. Rovnako odpovedalo 5 % občanov Poľska a 3 % občanov Česka a Maďarska.
Viac ako polovica opýtaných na Slovensku (56 %) si myslí, že patríme do priestoru medzi Východom a Západom, čo je takisto najvyššie číslo.
Naopak to, že patríme na Západ, si myslí len 21 % občanov Slovenska. K západnej orientácii sa prikláňa 38 % respondentov z Česka, 42 % z Poľska a 45 % z Maďarska.
Podľa rovnakého prieskumu súhlasí s politikou Vladimíra Putina 41 % občanov Slovenska, čo je opäť najviac z krajín V4 (33 % v Maďarsku, 32 % v Česku, 13 % v Poľsku).
Hodnoty a ekonomika
Protiváhou nadbiehaniu pro-ruským voličom je hodnotový, ale aj ekonomický záujem Slovenska, ako západného suseda Ukrajiny. Tým záujmom je podpora demokratizačných a ekonomických reforiem na Ukrajine a pomoc pri plnení asociačnej dohody s EÚ. Práve demokratizácia a liberalizácia trhu po roku 1989 pomohla krajinám Vyšehradskej štvorky naštartovať integračný proces do EÚ a NATO sprevádzaný rastom životnej úrovne.
Ukrajina dnes stojí pred rovnakou výzvou. Demokratizácia a prosperita nášho najväčšieho suseda je pre nás ekonomicky výhodná. Ukazuje to potenciál rozvoja vzájomného obchodu, investícií či pohybu ľudského kapitálu. Z otvorenia hraníc môže prosperovať východné Slovensko, tak ako východ Rakúska prosperoval zo vstupu Slovenska do EÚ.
Ukrajina pomoc Západu potrebuje. Po anexii Krymu, strate kontroly nad územiami v Doneckej a Luhanskej oblasti a kvôli následným ekonomickým a menovým otrasom prišla o polovicu výkonu svojej ekonomiky. Od roku 2013 do 2015 klesol jej hrubý domáci produkt (HDP) v nominálnej hodnote zo 183 miliárd na 91 miliárd dolárov. Pre porovnanie, HDP Slovenska v roku 2015 dosiahol 87,5 miliardy dolárov, hoci máme takmer 8-krát menej obyvateľov.
Vojenský konflikt naďalej ohrozuje demokratický vývoj na Ukrajine a zostáva najväčšou záťažou pre verejné financie. Rozpočet na armádu Ukrajiny v roku 2017 predstavoval 3,4 % z HDP, čo je 3x viac v porovnaní so Slovenskom.
Potenciál je obrovský
Dlhodobé zaostávanie, ale aj potenciál rastu nášho východného suseda azda najlepšie vystihuje pohľad na výkon ekonomiky. Po dvoch dekádach rastu bolo HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2017 z krajín V4 najvyššie v Českej republike a druhé najvyššie na Slovensku. V Poľsku a Maďarsku malo približne rovnakú úroveň. Naproti tomu ekonomika Ukrajiny dlhodobo stagnovala a v roku 2017 tvorila približne 30 % z poľského a 24 % z českého HDP.
Potenciál na rast ukazujú aj čísla o vzájomnej obchodnej výmene. V roku 2017 súčet dovozu a vývozu medzi Slovenskom a Ukrajinou predstavoval len 24€ na jedného obyvateľa Ukrajiny. To je viac ako 10-násobne nižší objem v porovnaní s Poľskom (251€), ktoré je spomedzi našich susedov počtom obyvateľov k Ukrajine najbližšie. Podľa tejto metodiky je spomedzi okolitých krajín náš obchod najviac prepojený s Českou republikou (1523€), nasleduje Maďarsko (907€) a Rakúsko (678€).
(Zdroj: INEKO)
Potenciál spolupráce vytvára aj situácia na trhu práce. V súčasnosti trpí slovenská ekonomika nedostatkom pracovnej sily, ktorý je viditeľný najmä v priemysle. Naproti tomu takmer tretina obyvateľov Ukrajiny uvažuje nad odchodom do zahraničia , z toho najpočetnejšia je skupina ľudí do 35 rokov.
Pre nedostatkové povolania platí od mája 2018 na Slovensku jednoduchší proces zamestnávania zahraničných pracovníkov z tretích (mimo EÚ) krajín. Na túto zmenu najviac reagoval príchod pracovníkov z Ukrajiny. Ich počet sa na Slovensku viac ako zdvojnásobil zo 4626 v roku 2017 na 11220 v roku 2018 a sú tak druhou najpočetnejšou skupinou zahraničných pracujúcich. Najpočetnejšou skupinou zostávajú Srbi, ktorých tu pracuje 13991. Na treťom mieste sú Rumuni – 10337.
(Zdroj: Ústredie práce, 2018)
Významnou motiváciou pre príchod pracovníkov z Ukrajiny sú vyššie mzdy. Minimálna mzda na Slovensku je 4x vyššia (520€, na Ukrajine 130€, resp. 4200 hrivien). Začiatkom roka 2019 prichádza do platnosti ďalšia právna úprava, ktorá opäť zjednodušuje proces zamestnávania cudzincov z tretích krajín na Slovensku.
Ďalším fenoménom a perspektívou do budúcnosti slovensko-ukrajinských vzťahov je rastúci počet zahraničných študentov na Slovensku, ktorí pochádzajú z Ukrajiny. Na Slovensku je vysokoškolské vzdelanie pre týchto študentov bezplatné, pokiaľ študujú v slovenskom jazyku, čo je motiváciou najmä pre záujemcov o vzdelanie z pohraničných oblastí.
V súčasnosti je najviac zahraničných študentov na Slovensku práve z Ukrajiny (2747 z celkového počtu 8098). Ich počet je v porovnaní s rokom 2015 viac ako štvornásobný a je päťkrát väčší ako počet druhej najväčšej skupiny študentov z Nórska (542), nasledujú študenti z Nemecka (538) a zo Srbska (471). Všeobecne najviac zahraničných študentov študuje na Technickej univerzite v Košiciach.
(Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2018)
Kde už spolupracujeme
Uvedený prehľad štatistických údajov odkrýva potenciál, ktorý môže plynúť z podpory reformného úsilia a budovania demokratických inštitúcií na Ukrajine. Nenachádzame sa pritom v bode nula. Napríklad v energetike už roky funguje reverzný chod zemného plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Strategicky nás tiež spája odmietavý postoj k projektu Nord Stream 2 , ktorý môže viesť k izolácii Ukrajiny a k zníženiu objemu tranzitu plynu cez Slovensko.
Dobrým východiskom pre intenzívnejšiu spoluprácu môže byť aj činnosť slovenských aktérov, ktorí sa podieľali na transformačnom procese na Slovensku. Ide napríklad o Ivana Mikloša, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana, alebo o Katarínu Mathernovú, ktorá je v Európskej komisii zástupkyňou generálneho riaditeľa pre rozširovanie a susedskú politiku Únie a podieľa sa tak na integračnom procese Ukrajiny do EÚ.
Ďalším príkladom fungujúcej spolupráce je program odovzdávania transformačných skúseností, ktorý zahŕňa aj Ukrajinu. Tieto projekty boli v roku 2017 podporené SlovakAid sumou 350 000€.
(SlovakAid, 2018)
Čo odporúčame
Pre budúcnosť slovensko-ukrajinských vzťahov bude dôležité, ako sa Ukrajina vysporiada s korupciou, aká úspešná bude pri zavádzaní reforiem a v napĺňaní podmienok asociačnej dohody s EÚ.
Význam pre rozvoj našich vzťahov má aj zmierňovanie napätia medzi Ukrajinou a Ruskom, preto bude v roku 2019 prioritou slovenského predsedníctva v OBSE upokojenie tohto konfliktu.
Pre čo najlepšie využitie potenciálu slovensko-ukrajinských vzťahov odporúčame, aby bola slovenská zahraničná politika vrátane verbálnych prejavov najvyšších predstaviteľov jednotne, hodnotovo a geopoliticky orientovaná smerom k zoskupeniam EÚ a NATO. Rovnako je nevyhnutné zaujať kritický postoj smerom k Rusku, ak ohrozuje demokratický vývoj a nerešpektuje suverenitu nezávislých krajín. Ak dôjde k ďalším útokom, je potrebné podporiť rozšírenie sankcií voči Rusku. Osobitnou výzvou je vysvetľovať tieto postoje názorovo neukotveným a pro-rusky orientovaným obyvateľom Slovenska.
Slovensko by malo zintenzívniť prenos svojich skúseností z transformačného procesu a cielene podporovať reformy na Ukrajine a to tak na vládnej, ako aj mimovládnej úrovni. Vzhľadom na obrovský potenciál vzájomnej spolupráce by sa demokratizácia a ekonomický rozvoj Ukrajiny mali stať jednou z priorít našej zahraničnej politiky.
Odporúčame tiež pokračovať v uvoľňovaní pravidiel zamestnávania kvalifikovaných zahraničných pracovníkov, najmä z kultúrne blízkych krajín, a tiež zlepšovať podmienky pre štúdium ukrajinských študentov na Slovensku.
Ukrajinským predstaviteľom odporúčame intenzívnejšie využívať reformné skúsenosti post-komunistických krajín, ktoré úspešne prešli demokratizáciou a liberalizáciou. Predovšetkým odporúčame pokračovať v reformách, ktoré vedú k zlepšeniu podnikateľského prostredia vrátane vstupu zahraničného kapitálu a privatizácie. Rovnako dôležité sú reformy zamerané na zvyšovanie transparentnosti, boj proti korupcii a budovanie nezávislých regulačných, kontrolných a justičných inštitúcií, ktoré majú chrániť občanov pred zneužívaním moci.
V súlade s hodnotami demokracie je tiež dôležité zmierňovať napätie vo vzťahu k národnostným menšinám žijúcim na Ukrajine ako aj vo vzťahu k susedným štátom. Napäté vzťahy vytvárajú bariéry pre integráciu do EÚ, ako aj pre efektívnu spoluprácu so susedmi.
Peter Goliaš, Adam Kušnirik
INEKO
Tento článok je súčasťou projektu , ktorý je podporený Medzinárodným vyšehradským fondom.