Čo som odporučil ministrovi Čaplovičovi

Dátum: 30.01.2013

Zverejňujeme odporúčania INEKO prednesené na Rade ministra pre systémové zmeny v školstve

V decembri 2012 som prijal ponuku ministra školstva Dušana Čaploviča na členstvo v Rade ministra pre systémové zmeny v školstve (Rada), čo je poradný orgán ministra pre oblasť systémových, racionalizačných a optimalizačných zmien v školstve a vzdelávaní. Ide o čestnú funkciu, na základe ktorej mi nevzniká nárok na finančnú odmenu.

Rokovania Rady sú neverejné, preto o ich obsahu a priebehu nebudem informovať. Rozhodli sme sa ale zverejňovať aspoň hlavné odporúčania INEKO, ktoré budem počas rokovaní prezentovať. Dôvodom je snaha, aby sa tieto odporúčania dostali aj do verejnej diskusie. Je to tiež v súlade s mojou podmienkou prijatia členstva v Rade, podľa ktorej „členstvo v Rade nebude znamenať blokovanie možnosti verejne sa vyjadrovať k problematike vzdelávania a to aj v prípadoch, keď moje názory nebudú totožné s názormi iných členov Rady.”

Tu sú mnou prednesené hlavné odporúčania z rokovania, ktoré sa uskutočnilo 29.1.2013 a ktoré sa týkali prerokovaných tém. Odporúčania uvádzam v spresnenom znení, ktoré nemusí byť totožné s ich ústnym podaním počas rokovania, osobitne tiež vyznačujem dodatočne doplnené časti odporúčaní:

K hodnoteniu škôl, resp. žiakov:

  • Zaviesť „Testovanie 0“, čiže celonárodné štandardizované testy pred vstupom na základnú školu. Cieľom je merať pridanú hodnotu školy (rozdiely vo výsledkoch žiakov na vstupe a výstupe zo školy) aj na prvom stupni vzdelávania, t.j. v tomto prípade rozdiely v „Testovaní 0“ a „Testovaní 5“ v piatom ročníku základných škôl. Samozrejme, pridanú hodnotu škôl treba merať aj na druhom a treťom vzdelávacom stupni prepojením výsledkov testov pri ich ukončení. Porovnanie škôl podľa ich pridanej hodnoty nám napríklad umožní identifikovať zaostávajúce školy, na ktoré sa následne budú môcť cieliť politiky na odstránenie zaostávania. Viac o tom tu.
  • Identifikovať prípady a riešiť problém podvádzania na celonárodných štandardizovaných testoch, v súčasnosti ide o „Testovanie 9“ v deviatom ročníku základných škôl a externú časť maturitnej skúšky na stredných školách. Identifikovať podvádzanie sa dá ex post prostredníctvom softwarového vyhodnocovania testov alebo zabezpečením fyzickej prítomnosti nezávislých kontrolórov v triedach počas testovania. Dodatočne doplnené: Odporúčame tiež zverejňovať mená škôl, na ktorých bude preukázané podvádzanie.
  • Sústrediť pozornosť na tvorbu otázok v štandardizovaných testoch tak, aby sa do nich čo najviac premietali potreby reálneho života. S týmto cieľom odporúčame dopredu ku každej otázke vypracovať zdôvodnenie, aký je jej význam v reálnom živote a následne po uskutočnení testov otázky zverejniť spolu s týmto zdôvodnením1. Na potreby praxe treba reagovať aj sledovaním výsledkov (aj medzinárodných a súkromných) testov z vyšších vzdelávacích stupňov, resp. testov dospelých (napr. OECD test PIACC) a to identifikáciou zlyhaní v týchto testoch a zapracovaním daných oblastí do otázok. Odporúčame tiež pozrieť sa na testy v zahraničí a to najmä v krajinách, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v medzinárodných porovnaniach.
  • Zverejňovať hodnotenie škôl, resp. žiakov na základe viacerých kritérií, t.j. nie len na základe štandardizovaných testov. V prípade stredných škôl odporúčame podľa vzoru vysokých škôl zverejňovať užívateľsky komfortným spôsobom informácie o platoch a nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých škôl. Osobitne odporúčame:
    • Zisťovať a zverejňovať platy stredoškolákov
    • Zisťovať a zverejňovať úspešnosť absolventov v prijímacom konaní na vyššom stupni vzdelávania (teda napríklad úspešnosť konkrétnych základných škôl v prijímaní na stredné školy), resp. na pracovnom trhu (aj dotazníkmi, ktoré zachytia študentov, ktorí odišli do zahraničia, vzorom dotazníkových zisťovaní je napríklad Taliansko; dodatočne doplnené: prípadne využitím sociálnych sietí školami)
  • S využitím metodiky OECD vypočítať efektívnosť odborov, škôl a vzdelávacích ciest (t.j. rôznych možností, ako môže človek získať vzdelanie – napríklad absolvovaním gymnázia, resp. strednej odbornej školy a následným vstupom na pracovný trh, resp. ďalším pokračovaním štúdia na vysokej škole). Vypočítanie efektívnosti nám vytvorí priestor napríklad na zmenu normatívov (t.j. finančnej čiastky na študenta, ktorou štát školy financuje) na stredných a vysokých školách a umožní tak utlmiť školy, odbory a vzdelávacie cesty, ktoré sú drahé a majú slabé výsledky, inými slovami, sú málo efektívne.
  • Identifikovať slabšie školy a pomáhať im (týka sa najmä základných škôl), napríklad finančne motivovať lepšie školy k dočasnej výmene učiteľov.
  • Skvalitniť Správy o výchovno-vzdelávacej činnosti škôl:
    • V správach prezentovať príbehy úspešných absolventov školy a informovať o učiteľoch, ktorí ťažiskovo pripravovali žiakov, ktorí dosiahli úspechy v súťažiach.
    • Zabezpečiť umiestnenie správ na webových stránkach škôl na viditeľnom, resp. ľahko dostupnom mieste („prvý klik“) a zjednotiť štruktúru správ, aby umožňovala spracovanie informácií do porovnateľnej formy.
    • Zamedziť duplicitnému poskytovaniu informácií školami s cieľom odľahčiť ich od administratívnej záťaže. V optimálnom prípade by napríklad ministerstvo priamo z vlastného informačného systému generovalo časti správ o výchovno-vzdelávacej činnosti jednotlivých škôl.
  • Monitorovať výsledky (na vstupe aj výstupe) tzv. pedagogických experimentov (napr. Waldorfská škola, Montessori) a ich pravidelné vyhodnocovanie, či sú efektívne.

K činnosti Štátnej školskej inšpekcie:

  • Zisťovať príčiny zaostávania škôl, ktoré boli identifikované v testoch, resp. iných štatistikách (napr. z trhu práce).
  • Strážiť objektívnosť pri testovaní, aby sa nepodvádzalo a to prítomnosťou inšpektorov v triedach počas testovania. Dodatočne doplnené: Zvážiť, či takíto kontrolóri nemôžu mať výnimku zo vzdelania.
  • Šíriť najlepšie skúsenosti zo škôl tak, aby sa ostatné mohli poučiť. Dodatočne doplnené: Podporovať takéto aktivity aj zo štrukturálnych fondov.
  • Konkretizovať pozitívne aj negatívne zistenia inšpekcií na školách (kto, čo, kedy, kde), tieto zistenia odporúčame zverejňovať
  • Hodnotiť správy o výchovno-vzdelávacej činnosti škôl (či sú na webe, či obsahujú relevantné informácie napr. o úspešnosti absolventov, koľko dali na platy učiteľov, atď.), výsledky zverejňovať
  • Odporúčame zmeniť zákon, aby minister mohol priamo riadiť Štátnu školskú inšpekciu

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

PS: Pre INEKO pracuje aj bývalý minister školstva Eugen Jurzyca.

Tento článok vznikol aj vďaka podpore z Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

1 Ako príklad otázky s otáznym prepojením na život som uviedol nasledovnú otázku č. 28 z externej časti maturít z roku 2011: Grafom funkcie f: y=(x2-6x+9)/(x-3) je (A) parabola. (B) parabola bez jedného bodu. © hyperbola (graf lineárnej lomenej funkcie). (D) priamka. (E) priamka bez jedného bodu. Zdroj: tu.