INEKO: Otázky novinárov a odpovede INEKO 2014

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2014

31.12.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)

Dobrý deň, mohli by ste mi poslať Vaše výhrady voči verejnému obstarávaniu novej nemocnice na Patronke? MZ SR ma totiž v pondelok pozvalo na stretnutie k tomuto obstarávaniu a rád by som ich konfrontoval aj s výhradami voči nemu. Totiž 7.1. 2015 chcú spustiť súťaž.

Odpoveď Dušana Zachara:

30.12.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes končí termín na predkladanie ponúk na kúpu dvoch nemocníc v trnavskej župe – v GA a DS. K tomu mám na Vás jednu otázku:

Na tento predaj župa nestanovila minimálnu cenu. Je to podľa Vás v poriadku?
Nehrozí, že by záujemcovia podliezli primeranú cenu za tieto nemocnice?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak maju zaujemcovia dostatok informacii o nemocnici, a ak prebehne transparentna a skutocna sutaz medzi viacerymi subjektmi bez bocnych vplyvov a zaujmov, tak vtedy sa v sutazi vygeneruje aj skutocna trhova cena tychto nemocnic. Nikto nedokaze stanovit cenu lepsie ako dobre fungujuce trhove prostredie a realna sutaz medzi jeho aktermi.

22.12.2014

Otázka (Peter Jabrik, denník Korzár)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu k eurofondom na cestovný ruch. V podstate všetko, čo ma zaujíma, je v mejli, ktorý som poslal na ministerstvo hospodárstva. Zatiaľ mi odpoveď nedošla. Zaujíma ma aj váš nezávislý názor na túto problematiku. Tu je mejl pre ministerstvo:

Na stránke ÚVO sa v týchto dňoch objavilo množstvo obstarávaní, spadajúcich do OP : Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 3 – Cestovný ruch. Sú tam rôznorodé investície do lyžiarskych stredísk, objektov v kúpeľoch, výstavby, či dobudovania športovísk pri rekreačných zariadeniach, či rekonštrukcií zariadení cestovného ruchu, ktoré sú pamiatkovo chránené. Aj o tom by sme mohli debatovať, ale o.k. Je tam však aj veľké množstvo zákaziek, ktoré obsahujú aj také položky ako: dodávka interiérového zariadenia, nákup klimatizácie do kuchyne, či recepcie, vnútorné omietky, maľovanie, výmena tapiet, nábytok (vrátane kancelárskeho nábytku), domáce a kuchynské spotrebiče, televízory. Iba zopár príkladov prijímateľov pomoci:

V Devínskej Novej Vsi prestavba, prístavba a zmena účelu využitia budovy rodinného domu súpisného čísla 124 na zariadenie cestovného ruchu.
Výstavba wellness pre hotel Bankov v Košiciach.
Bistro Záhrada v Košiciach (vrátane nákupu mrazničky, nápojového pultu, výčapného pultu, kávovaru, umývačky riadu atď).

Otázky:

Ako súvisia takéto investície do interiéru atď. s kategóriami Prioritnej osi 3 propagácia prírodných krás, ochrana a rozvoj prírodného dedičstva, podpora pri zlepšovaní služieb CR a ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva?
Nedeformuje sa vďaka tomu flagrantným spôsobom trhový princíp, keď niekto si musí na všetky investície zarobiť sám a niekto sa k tomu dostane cez eurofondy? Ako môže neúspešný uchádzač konkurovať niekomu, kto si za eurofondy nakúpi ešte aj mrazničky(!), či dá vymaľovať vnútorné priestory rekreačného zariadenia(!)? Na takéto veci sú určené eurofondy?
Čo má s tým spoločné wellness v košickom hoteli Bankov, keď wellness už aj tak poskytuje množstvo iných zariadení v Košiciach? Nie je to opäť zásah do konkurenčného prostredia, ktoré sa má paradoxne práve cez túto prioritnú os posilňovať?
Čo s tým má spoločné prerobenie bistra (!) v Košiciach, akých je tu veľké množstvo? Nie je to opäť zásah do konkurenčného prostredia?
Prečo by sa mali vyhadzovať eurofondy na to, že sa niekto rozhodne prerobiť si v Devínskej Novej Vsi (teda v Bratislave!) dom na rekreačné zariadenie?
Koľko žiadostí došlo celkovo v súvislosti s Prioritnou osou 3 – Cestovný ruch v tomto programovacom období?
Koľkým žiadostiam sa nevyhovelo a aké boli najčastejšie príčiny?
Koľko finančných prostriedkov bolo celkovo vyčlenených na túto prioritnú os?

Odpoveď Petra Goliaša:
Popri deformacii podnikatelskeho prostredia je rizikom aj to, ze sa podporia neefektivne projekty a ze sa peniaze budu rozdelovat netransparentne. Preto by mali byt eurofondy pouzivane skor na velke infrastrukturne projekty, kde je ich verejny prinos zrejmy a lahko meratelny.

Ak uz budu eurofondy rozdelovane aj tymto sposobom, mal by sa zaviest system, v ktorom by sa dopredu aj spätne vyhodnocovala a zverejnovala efektivnost takto vynalozenych penazi. To znamena, aby si verejnost mohla na jednej internetovej stranke porovnat projekty podla toho, kolko pracovnych miest a s akym platom planuju vytvorit, resp. s odstupom casu vytvorili v prepocte na kazde euro z verejnych zdrojov. V pripade vyrazneho zaostavania za planovanymi hodnotami by mala poberatelovi dotacie hrozit povinnost jej vratenia statu. Hodnotenie efektivnosti by malo byt klucovym podkladom pri rozhodovani o buducich dotaciach.

19.12.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o informácie. Ministerstvo hospodarstva nas informovalo, ze pripravuje pre start-upy zmeny, ktore by im mali pomoct vo fungovani. Celkovo je na to zatial vyclenenych 160 miliónov eur.

Zameranie podla ministerstva :“Podstatou je zlepšiť podmienky pre startupy a tým zvýšiť šancu na presadenie sa inovatívnych a konkurencieschopných nápadov na trhu. Vďaka podpore poskytnutej v rámci programu budú začínajúci podnikatelia schopní ekonomicky vhodnejšie nastaviť svoje podnikateľské zámery a bude taktiež znížené riziko ich zlyhania. Aktivity budú podporovať realizáciu konkrétnych podnikateľských zámerov startupov, zvyšovať ich zručnosti a kompetencie aj prostredníctvom stáží vo svetových vedecko-technologických centrách, resp. špecializovaných organizáciách na podporu startupov.

Tretím programom je Program na podporu internetovej ekonomiky, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky pre využívanie on-line nástrojov. Za týmto účelom budú realizované informačné aktivity, aktivity na propagáciu a popularizáciu internetovej ekonomiky, tvorba nástrojov na zavádzanie elektronických služieb a vytvorenie elektronických platforiem. Vďaka zavedeniu elektronických nástrojov bude mať široká verejnosť možnosť zvýšiť šancu na presadenie svojich inovatívnych a konkurencieschopných nápadov na trhu, vrátane medzinárodných trhov.”

Otazky:

Ide podla vas ministerstvo správnym smerom? Ako hodnotite tuto jeho iniciativu?
Co z toho, co planuje ministerstvo je podla vas najlepsie opatrenia a mohlo by najviac pomoct a preco?
Akú pomoc/opatrenia/programy by najma potrebovali startupy na Slovensku ?
Preco/Na com najcastejsie nase startupy zlyhavajú?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rizikom je, ze peniaze podporia aj neefektivne projekty a ze sa budu rozdelovat netransparentne. Preto je klucove, aby sa dopredu aj spätne vyhodnocovala a zverejnovala efektivnost takto vynalozenych penazi. To znamena, aby si verejnost mohla porovnat projekty podla toho, kolko pracovnych miest a s akym platom planuju vytvorit, resp. s odstupom casu vytvorili v prepocte na kazde euro z verejnych zdrojov. Hodnotenie efektivnosti by malo byt klucovym podkladom pri rozhodovani o buducich stimuloch.

18.12.2014

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny)
Dobry den, prosim Vas o odpovede na nasledujuce otazky. Rezort hospodarstva chysta moznost, aby sa o investicne stimuly mohli uchadzat aj male a stredne podniky. Doteraz nemozu.

Suhlasite s touto zmenou? Preco?
Ako to moze pomoct ekonomike?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak uz vlada poskytuje stimuly, mali by platit rovnake pravidla pre vsetkych. Z tohto pohladu navrh hodnotim pozitivne. Sucasne by vsak vlada mala zaviest system hodnotenia efektivnosti poskytnutych stimulov tak, aby si verejnost mohla aj do minulosti porovnat projekty podla toho, kolko pracovnych miest a s akym platom vytvorili v prepocte na kazde euro z verejnych zdrojov. Hodnotenie efektivnosti by malo byt klucovym podkladom pri rozhodovani o buducich stimuloch.

Do doby zavedenia hodnotiaceho systemu by vlada mala stimuly zastavit alebo aspon obmedzit na minimum, aby tak minimalizovala riziko neefektivneho minania penazi.

16.12.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, pozreli by ste sa mi na par otazok? Ide o nemocnicu v BA cez PPP. MZSR vyhlasilo tender

Ako hodnotite, ze vyhlasili tender 15.12, teda pred sviatkami?
Mala by sa takato vec sutazit pred sviatkami?
MZSR nezverejnilo analyzu ohladne nemocnice, je to podla vas v poriadku?
Ake su nastrahy PPP nemocnice v BA?
Richard Rasi v rozhovore pre zdr. noviny povedal, ze nemocnica podla neho do roku 2017 nebude a nebude stat 250 mil, ale 500. Myslite si, ze ma pravdu?
Da sa to stihnut do 2017 a za 250 mil?

Odpoveď Dušana Zachara:
V tom, že MZ SR vypísalo tender pred Vianocami, nevidím problém, nakoľko existuje relatívne veľký počet záujemcov o túto veľkú zákazku, ktorí si postrážia termíny a sú dostatočne informovaní, keďže už rokovali s ministerstvom. Problémom skôr je, že celý PPP projekt je utajovaný pred verejnosťou, pričom doteraz nie sú zodpovedané kľúčové otázky napríklad ohľadne financovania a finančnej záťaže budúcich generácií. To považujem za obrovský problém.

Moje októbrové vyjadrenie pre ZdN:

Nová univerzitná nemocnica Bratislava. Na to, aký to má byť veľký a významný projekt, má verejnosť, či už ide o laickú alebo odbornú, trestuhodne málo informácií. Neskôr už môžu mať oveľa menšiu hodnotu, nakoľko už bude všetko rozhodnuté a procesy spustené. Ministerstvo zdravotníctva napríklad doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto typu PPP-projektu pri výstavbe a prevádzkovaní novej nemocnice.

A najmä jedna z najdôležitejších informácií chýba v éteri. Z akých zdrojov si bude súkromný investor splácať svoju nemalú investíciu a následné prevádzkové náklady počas 30 rokov trvajúceho verejno-súkromného partnerstva. Najprv mal štát súkromníkovi “garantovať” dlhodobé kontrakty so zdravotnými poisťovňami, čo by však vedel len veľmi ťažko splniť, keďže projekt jednej poisťovne našťastie neprešiel. Teraz znie na prezentáciách ministerstva, že jedinou zárukou štátu pre investora má byť “non-competing clause”. Táto klauzula sa však môže interpretovať rôznym spôsobom a pravdepodobne bude sprevádzaná zatvorením ktovie koľkých a ktovie akých nemocníc fungujúcich v rámci súčasnej UNB a prepustením ktovie koľkých a ktovie ktorých zdravotníckych pracovníkov. A ktovie, či novú nemocnicu nezaplatia nepriamo aj ostatné zdravotnícke zariadenia nižšími platbami najmä od štátnej VšZP alebo pacienti napríklad dlhším čakaním, ak sa náhodou nepodarí súkromnej bratislavskej univerzitnej nemocnici a ministerstvu dosiahnuť potrebné úspory z vyššej efektívnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré mali umožniť splácať preinvestované peniaze súkromníkovi.

A hoci podľa slov úradníkov ministerstva má byť projekt “bez finančných garancií či iného druhu finančnej štátnej pomoci” a “mimo súvahy štátu”, nemožno bagatelizovať riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu, ktorý nakoniec zaplatia platcovia odvodov a daní.

12.12.2014

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o hodnotenie aktuálneho roka v zdravotníctve:

Ako hodnotíte rok 2014 v rezorte zdravotníctva?
Ktoré zmeny hodnotíte pozitívne?
Čo naopak nebolo z vášho pohľadu dotiahnuté, alebo aké zmeny ste očakávali, ale neprišli?
Na čo by sa malo ministerstvo zamerať v novom roku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rok 2014 v zdravotníctve možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom, čo bude negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch.
Je škoda, že ministerka nevyužila jedinečnú stabilitu jednofarebnej, bezkoaličnej vlády a nedefinovala, na čo všetko majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia a namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch u lekárov, a to navyše takým spôsobom, ktorý prenáša zodpovednosť štátu za podstatnú časť regulácie a kontroly poplatkov na župy, ktoré na splnenie týchto povinností nemajú kapacít.
Ako vidno aj z posledných káuz okolo verejného obstarávania fakultných nemocníc, štát si nevie dostatočne uplatňovať ani kontrolné povinnosti ako zriaďovateľ týchto štátnych zariadení.
Je škoda, že naštartované projekty integrovaných zdravotných centier a výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, hoci nesú v sebe v zásade dobrú myšlienku, spôsobom ich realizácie a utajovania informácií pred verejnosťou skrývajú v sebe nejasnosti a vážne riziká, že môže v konečnom dôsledku ísť len o „betónové“ tendre bez alebo s veľmi otáznym úžitkom pre spoločnosť a ich následky môžu niesť na svojich pleciach budúce generácie v podobe vyššieho dlhu.
Ministerka nenabrala odvahu poctivo povedať všetkým zdravotníckym pracovníkom pravdu, že zavádzanie minimálnych mzdových nárokov a plošné zvyšovanie platov bez ohľadu na finančné možnosti štátu a poskytovateľov a bez ohľadu na výsledky, produktivitu a kvalitu odvedenej práce je len krátkozrakým riešením, ktoré v budúcnosti dobehne tak pacientov, ako aj samotných zdravotníkov v podobe zaostávania za okolitými krajinami tak pri výsledkoch zdravotníctva, ako aj pri odmeňovaní jeho pracovníkov.

Pozitívne hodnotím, že sa zastavil projekt zavedenia jedinej zdravotnej poisťovne, hoci už stihol napáchať mnoho, aj finančných škôd.
Pozitívne vnímam aj snahu o zvýšenie kompetencií všeobecných lekárov a delegovanie niektorých právomocí na nich od špecialistov (napr. predoperačné vyšetrenia alebo kontroly). Je správne, že sa posilňuje rola všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom, potom by mali aj koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.

V roku 2015 by sme od ministra zdravotníctva čakali, že sa stane zástancom hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a že sa zasadí o to, aby štátne inštitúcie v zdravotníctve začali podrobnejšie zverejňovať parametre kvality a efektívnosti za jednotlivé nemocnice, oddelenia a ambulancie. Ďalej by mal intenzívnejšie bojovať s narastajucími dlhmi a neefektívnymi nákupmi štátnych nemocníc a mal by tlačiť na čo najrýchlejšie zavedenie DRG systému do platobného mechanizmu nemocníc.

12.12.2014

Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku k teme LSPP. Lekari opat otvaraju tuto temu a opat s tym, ze by sa mali skratit do 22.hodiny. Moje otazky:

Aky model fungovania LSPP by bol podla Vas najlepsi? Uplne zrusenie, alebo len skratenie ordinacnych hodin (do kolkej)?
Je v poriadku, ak zakon prikazuje lekarom sluzit LSPP a zdravotnym sestram nie? Je podla Vas vobec dany model v poriadku, ze lekari su zo zakona donuteni pracovat a vytvarat zisk inym subjektom (prevadzkovatelom LSPP)?
Niektori lekari sluziaci LSPP maju uzatvorene s prevadzkovatelmi LSPP zmluvy, alebo robia na dohodu, pripadne nepracuju na zaklade ziadneho zmluvneho vztahu. Je to v poriadku? Ako by sa to dalo zjednotit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je pravdou, že v neskorých nočných hodinách výrazne klesá využívanie LSPP, resp. ju zneužívajú niektorí pacienti s takými problémami, ktoré nie sú neodkladné, a benefitujú z toho, že nemusia cez deň počas pracovnej doby dlho čakať v čakárňach štandardných ambulancií. Riešením tejto neefektívnosti by mohla byť kombinácia časového obmedzenia poskytovania tejto služby, čiastočného spoplatnenia, posilnenia urgentných príjmov nemocníc a rýchlej zdravotnej pomoci v nočných hodinách.

10.12.2014

Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som poprosit o kratky komentar k legislative, ktora ma podla MZ urobit poriadok v poplatkoch. Asociacia sukromnych lekarov tvrdi, ze navrhovana pravna uprava prinesie skor nove problemy. Konkretne pokial ide o to, ze VUC maju kontrolovat zoznam poplatkov. Moje otazky:

Ma podla Vas vyznam, aby VUC kontrolovali zoznam poplatkov ambulantnych lekarov, ak nebudu moct hovorit do ceny, ktore si za ne pytaju?
Je realne, aby pracovnici VUC kontrolovali vsetky ambulancie, ci dodrzuju zakon napriklad v oblasti vyhradenia si presne stanoveneho casu pre objednanych pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa môjho názoru sa ministerstvo zdravotníctva zbavilo svojej zodpovednosti za reguláciu poplatkov pacientov u lekárov a takmer všetku byrokratickú a kontrolnú záťaž prenieslo na župy, ktoré na to nemajú jednak odborné, personálne ani finančné kapacity. Pravdepodobne to bude nad ich sily a budú tieto povinnosti vykonávať len veľmi formálne a obmedzene.
Zákon týkajúci sa regulácie poplatkov rieši len malú časť poplatkov a v budúcnosti budú vznikať naďalej polemiky, či sú tie-ktoré poplatky u lekárov oprávnené alebo nie. Myslím si, že nie je optimálne, aby sa župy museli týmto polemikám venovať, pričom navyše môžu teoreticky nastávať bizarné situácie, keď nejaký poplatok v jednej župe povolia a v druhej nie. To mala byť úloha ministerstva. Pacient tu stále nebude mať informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. A to je pritom kľúčové na to, aby nastal poriadok v poplatkoch.
Je v poriadku, že sa nereguluje zo strany štátu či regionálnej samosprávy výška jednotlivých poplatkov, avšak na druhej strane by mal byť zavedený horný ochranný strop na poplatky pre sociálne odkázané vrstvy obyvateľstva, aby tie neplatili súhrnne za rok viac ako by bolo stanovené reguláciou.

8.12.2014

Otázka (Matej Dugovič, SME)
Vážený pán Zachar, chcel by som vás poprosiť o odpoveď na anketovú otázku k článku, kde sme sa dnes venovali tendrom na varenie v nemocniciach, kde vyhrávali firmy Hospital Catering Solutions a Dora Gastro.

Čo hovoríte na zmluvy firiem Dora Gastro Slovakia a Hospital Catering Solutions, ktoré im v štyroch nemocniciach za desať rokov zaručia za varenie vyše 81 miliónov eur?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznam do detailu spominane tendre, ich kvalifikacne kriteria a znenie uzavretych zmluv, ale z doposial medializovanych informacii sa da usudzovat, ze sa vyznacuju urcitymi znakmi koluzie. Treba sa spytat sukromnych nemocnic, ci by udelili tak dlhu – 10-rocnu koncesiu na poskytovanie stravovacich sluzieb za takychto cenovych podmienok. Ich odpoved by iste bola zaujimava pre porovnanie vyhodnosti tychto tendrov. Pravda, sukromne zariadenia nemaju take dlhy ako statni poskytovatelia a taku zlu platobnu disciplinu, ktora pravdepodobne odradza mnohych cestnych dodavatelov od ucasti v tendroch a zaroven predrazuje nakupy pre statne nemocnice a vytvara prostredie pre rozne dohody.

5.12.2014

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Dobry den, chcel by som Vas oslovit ohladom jednej veci – chystame dopredu clanok, aky bude rok 2015 z pohladu slovenskej ekonomiky alebo co nas caka. Teda taka mala predpoved, resp. taka Vasa prognoza, komentar alebo take nieco.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nerad prognozujem, kedze buducnost je znacne neista. Ak si ale predstavim, ze sa v buducom roku nevyhroti vojensky konflikt na Ukrajine, ze eurozona neupadne do deflacie a recesie a ze nasa vlada, zdravotnicke zariadenia, ci samospravy nepodlahnu lakadlu rozdavat viac penazi, nez im to pripusta rozpocet, mohli by sme prezit aj celkom uspesny rok. Nezamestnanost by mohla dalej klesat, realne mzdy rast a verejne financie by sa mohli vratit na cestu k ozdraveniu. To je celkom pravdepodobny scenar. Ovela menej pravdepodobne je, ze sa splni moje zelanie, aby vlada dala ludom spolahlive informacie o kvalite verejnych sluzieb. Napriklad o tom, ako dobre liecia ludi v nemocniciach, ako dlho sa caka na rozne operacie, ake su platy a miera nezamestnanosti absolventov jednotlivych skol, ako efektivne pracuju rozne sudy, policajne stanice ci urady prace. Zverejnenim tychto informacii by vlada podstatne prispela k zvyseniu kvality zivota. Ludia by sa jednak vedeli lepsie rozhodnut, kde ist za lepsimi sluzbami, jednak by dokazali vytvorit ucinny tlak na nemocnice, skoly, ci urady, aby robili svoju pracu lepsie. Poskytnut ludom informacie nie je drahe ani nepopularne a da sa to stihnut aj behom jedneho roka. Chce to len aktivny pristup politikov a uradnikov. Bolo by fajn, keby si na to nasli cas prave v buducom roku. Aby sme na jeho konci mohli povedat, ze sme nasu krajinu posunuli o kusok dalej.

5.12.2014

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Chcela by som Vás poprosiť o stanovisko ohľadne pracujúcich dôchodcov, ktorí nemajú možnosť uplatniť si z nezdaniteľnej časti základu dane vrátenie peňazí, ako ostatní pracujúci ľudia a tak štátu platia vyššie dane.

Je to fér?
Čo si o tom myslíte?
Bolo si správne, keby mali možnosť znížiť si daňové zaťaženie?
Ako je to napríklad v zahraničí, napr. v susednom Česku alebo Rakúsku či Poľsku, pri pracujúcich dôchodcoch?
Smer mal najprv v pláne zamedziť dôchodcom možnosť privyrabať si popri dôchodku, neskôr im zas chcel finančne pomáhať vo veľkej miere, teraz zvolil túto „strednú cestu“ s každoročným prepočítavaním dôchodkov. Ako to hodnotíte?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dochodcovia uz maju nezdanene dochodky, nezdanitelne minimum by tak bolo pre nich dalsou vyhodou na trhu prace, ktoru by ostatni pracujuci mohli vnimat ako diskriminaciu. Slovensko je jednou z mala krajin, kde nie su zdanene dochodky a sucasne socialne odvody su odpocitatelnou polozkou zo zakladu dane. Najmä pri vysokych dochodkoch je na diskusiu, ci by nebolo efektivnejsie zdanit subeh dochodkov a prijmov z prace a zaviest nezdanitelne minimum tak, aby sa neznizila zivotna uroven ludom s nizkymi ci priemernymi dochodkami a prijmami.

Neviem teraz rychlo overit, ci nezdanitelne minimum zavisi od vysky dochodku, ale predpokladam, ze ano.

4.12.2014

Otázka (Ivana Murínová, časopis Lekárnik)
Pekný deň prajem, obraciam sa na Vás s prosbou o príspevok do decembrovej rubriky Polemika časopisu Lekárnik, ktorej téma bude mať názov REEXPORT. Veľmi radi by sme mali Vaše vyjadrenie k tejto problematike.

Ústredná otázka: Je podľa vás etické, že na liekoch pre slovenských pacientov niekto zarába?

Ďalšie otázky:

Niektoré distribučné firmy vznikli len za účelom vývozu liekov do zahraničia. Nakúpia ich síce pre Slovensko, ale vyvezú ich do krajiny, kde sú ich ceny vyššie a tak na nich môžu veľmi “slušne” zarobiť. Máte informácie, koľko môže jeden z takýchto distribútorov zarobiť povedzme za vývoz 500 kusov balení toho-ktorého lieku?
Tieto lieky sa do slovenských lekární a k slovenským pacientom ani nedostanú. Myslíte si, že je systém ochrany zdravia občanov SR zabezpečený dostatočne?
Slobodný pohyb tovaru v rámci Európskej únie a možnosť slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zakázať vývoz liekov sa navzájom vylučujú. Európska komisia od Slovenska žiada úpravu zákona, minimálne na úrovni skrátenia “čakacej doby” na rozhodnutie ŠÚKL. Myslíte si, že by mohla 30-dňová lehota niektorým distribútorom nezámerne uškodiť?
Naplnili sa podľa vášho názoru po takmer dvoch rokoch platnosti novely zákona č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, kde je zakotvená aj povinnosť nahlasovať vývozy liekov do zahraničia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ciele Ministerstva zdravotníctva SR zvýšiť dostupnosť liekov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR, alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.

4.12.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, môžem poprosiť o stanovisko k schválenému rozpočtu pre zdravotníctvo? Aké sú v ňom riziká, nášľapné míny aj vzhľadom na stále rastúce dlhy nemocníc?

Odpoveď Petre Goliaša:
Oproti ocakavanej skutocnosti za rok 2014 rozpocet v buducom roku znizuje celkove prijmy (o 25 milionov eur) aj vydavky (o 63 milionov eur) verejneho zdravotneho poistenia. Vydavky sa pritom dlhodobo nedari drzat na uzde. Napriklad v tomto roku vlada planovala ich rast o 7 milionov eur, skutocnost vsak bude az 123 milionov eur. Existuje teda velke riziko, ze vydavky v buducom roku neklesnu, ale naopak stupnu, co by zvysilo konecny deficit. Dlhodobym rizikom pre verejne financie je aj rastuci dlh statnych nemocnic a ich vseobecne ocakavane oddlzovanie z verejnych zdrojov.

4.12.2014

Otázka (Martin Odklada, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o zhodnotenie rozpočtu na budúci rok, ktorý pred chvíľou schválil parlament.

Vidíte v ňom nejaké pozitíva?
Ktorá veci sa vám nepozdávajú?
Kde vidíte najväčšie riziká budúcoročného rozpočtu?

Odpoveď Petre Goliaša:
Splnenie rozpočtu by nás po tohtoročnom zhoršení vrátilo na cestu k ozdraveniu verejných financií, vzhľadom na riziká v hospodárení samospráv, príjmoch z dividend či v zdravotníctve ale netreba chváliť deň pred večerom.

4.12.2014

Otázka (M. Onuferova, SME)
Dobry den, parlament dnes schvalil rozpocet na buduci rok. V tejto suvislosti by som vas chcela poprosit o odpoved na nizsie uvedenu anketovu otazku.

Mozete jednou vetou povedat resp. zhodnotit, ako vnimate schvaleny rozpocet?

Odpoveď Petre Goliaša:
Splnenie rozpočtu by nás po tohtoročnom zhoršení vrátilo na cestu k ozdraveniu verejných financií, vzhľadom na riziká v samosprávach, príjmoch z dividend či v zdravotníctve ale netreba chváliť deň pred večerom.

3.12.2014

Otázka (SME)
Otazky do clanku pre dennik SME:

Aké sú podľa teba výhody a nevýhody uzatvorenia koncesnej zmluvy na 10 rokov (nemocnica sap o dobu 10 rokov zaväzuje odoberať vopred dohodnutý počet jedál a to i v prípade, že by došlo k zníženiu počtu lôžok či k rušeniu oddelení, v prípade zníženého odberu nemocnica platí pokutu vo výške fixných nákladov)?
Ako sú podľa teba výhody a nevýhody modelu, v ktorom nie sú rekonštrukcia priestorov a vybavenie súťažené zvlášť, ale ich dodávateľ realizuje na vlastné náklady, čiže cena sa rozkladá do vysúťažených cien stravy?
Všetky štyri nemocnice spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva. Aké kroky by malo podniknúť Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s týmito zákazkami a aké kroky by malo podniknúť pre efektívne obstarávanie nemocníc vo všeobecnosti?

Odpoveď Dušana Zachara:

Výhody relatívne dlhého koncesného obdobia na takýto predmet obstarávania sú pre nemocnicu v tom, že nemusí na dlhé obdobie podstupovať opakovanú administratívnu záťaž pri verejnom obstarávaní jedla a služieb jedální. Výhodou môže byť aj predvídateľnosť, a tým pádom i ľahšia plánovanosť nákladov v tomto segmente.
Nevýhodou je strata flexibility pri obstarávaní jedla pre nemocnicu, čo môže mať za následok, že nemocnica bude v ďalších rokoch nakupovať stravu za relatívne vyššie ceny, ako by ponúkli v tom období iní dodávatelia. Vstup na trh stravovacích služieb je relatívne jednoduchý a inovácie rýchle, a preto sa dlhým obdobím nemocnica ochudobňuje o možnosť získať v budúcnosti kvalitnejších a lacnejších dodávateľov.
Výhodou je, že si víťaz tendra môže podľa vlastných potrieb stavebne upraviť priestory, v ktorých bude dlhé obdobie variť a podávať stravu v nemocnici. Môže to byť vhodný spôsob ako čo najviac zefektívniť kvalitu a procesy pri príprave a výdaji jedla.
Na druhej strane akékoľvek spájanie v zásade veľmi odlišných predmetov obstarávania do jedného tendra prináša takmer vždy obmedzenie súťaživosti a pravdepodobne aj nárast ceny, nakoľko sa do súťaže neprihlásia takí uchádzači, ktorí by vedeli byť konkurencieschopní v samostatných tendroch na stavebné práce a na služby stravovania. Spájaním rôznych predmetov do jedného tendra sa zároveň sťažuje porovnateľnosť cien za jednotlivé predmety obstarávania.
Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ fakultných nemocníc by malo zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien najčastejšie nakupovaných a najnákladnejších tovarov a služieb štátnymi zariadeniami a ceny na jednom mieste zverejňovať, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nehospodárne nákupy. MZ SR by zároveň získalo účinný nástroj na posudzovanie a prípadné rušenie predražených alebo inak nevýhodných obstarávaní a zvýšila by sa tiež verejná kontrola a tlak na hospodárne obstarávanie. Ministerstvo by si malo tiež vytvoriť model na sledovanie a následné hĺbkové kontrolovanie nejakým spôsobom podozrivých tendrov, či už ide o tendre s malým počtom uchádzačov, s pochybnými subjektmi, s rôznymi nesúvisiacimi predmetmi obstarávania, s garanciou dlhodobého kontraktu, s podivnými, príliš úzko nastavenými výberovými kritériami diskriminujúcimi ostatných uchádzačov a pod. Aby sa napravili motivácie, treba dokončiť transformáciu štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a vystaviť ich tvrdým rozpočtovým obmedzeniam (exekúcie, konkurz, predaj), ak budú zle hospodáriť.

2.12.2014

Otázka (Jana Petrejová, Vyšetrenie.sk)
Dobry den, pre magazin Vysetrenie.sk pripravujem clanok o najlepsich nemocniciach na Slovensku z Vasho portalu www.nemocnice.ineko.sk. Do clanku chcem doplnit aj vyjadrenia jedneho z Vasich odbornikov. Zaujima ma, co Vas najviac prekvapilo, ked ste zverejnili rebricky zdravotnickych zariadeni? Vsimla som si, ze na prvych poziciach v celkovej spokojnosti pacientov nefiguruju fakultne nemocnice, ale skor specializovane zariadenia. Cim to moze byt?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sú pacienti celkovo skôr spokojní so špecializovanými zariadeniami ako s fakultnými nemocnicami môže byť zapríčinené rôznymi aspektmi – kvalitou liečby, informovanosťou pacienta a prístupom lekárov, sestier a ostatného personálu k pacientom, prostredím, stravou, hygienou. Jednou z príčin môže byť aj fakt, že špecializované zariadenia sú buď v súkromnom vlastníctve alebo na rozdiel od fakultných nemocníc po transformácii, a preto lepšie hospodária so zverenými zdrojmi. Rolu môže zohrávať aj fakt, že pacienti fakultných nemocníc sú často akútne stavy, pričom často ani nemajú na výber medzi poskytovateľmi, zatiaľ čo špecializované zariadenie si ľudia zväčša môžu vybrať aj sami a je preto predpoklad, že si vyberú také, o ktorom počuli, že je kvalitné.

Ďalej vyberám z našej tlačovej správe k portálu:

Na základe dotazníkov zbieraných zdravotnými poisťovňami sú pacienti najspokojnejší so starostlivosťou v Mammacentre sv. Agáty ProCare, a.s., Banská Bystrica či v bratislavskej Clinica orthopedica. Najmenej spokojní sú v niektorých regionálnych nemocniciach ako napríklad Nemocnica Zvolen, a.s., alebo Liečebňa pre dlhodobo chorých Štiavnička. Rozdiely v spokojnosti však nie sú výrazné. Kým najlepšie nemocnice pacienti známkujú zväčša jednotkou (ako v škole, na stupnici 1 až 5), najhoršie dostávajú zväčša dvojku. Celkovo pozitívne hodnotenie môže súvisieť aj s nízkymi očakávaniami pacientov.
Na implantáciu bedrového kĺbu čakajú poistenci Dôvery najkratšie vo Fakultnej nemocnici Trnava (v priemere 84 dní), najdlhšie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Skalica, a.s. (625 dní). Poisťovne Union a VšZP údaje o čakacích dobách zatiaľ neposkytli.
Medzi zariadeniami sú aj v rámci porovnateľných kategórií veľké rozdiely v tzv. štátnych indikátoroch kvality (definovaných zákonom o zdravotných poisťovniach a príslušnými nariadeniami vlády), ako je napríklad úmrtnosť, či rehospitalizovanosť do 30 dní od prepustenia z nemocnice. Uvedené indikátory však nezohľadňujú rozdiely v zdravotnom stave pacientov pri vstupe do nemocnice a ich definícia nie je vždy jednoznačná. Preto z porovnania podľa týchto indikátorov nateraz nemožno vyvodiť silné závery o kvalite jednotlivých nemocníc.
Pri výskyte nozokomiálnych nákaz a preležanín nemocnice uvádzajú nereálne nízke údaje, často blízke nule. Aj špičkové nemocnice v zahraničí pritom uvádzajú podstatne vyšší výskyt. Je preto možné, že nemocnice s vyšším vykázaným výskytom len poctivejšie sledujú štatistiky a vyššie hodnoty teda nemusia súvisieť s kvalitou poskytovanej starostlivosti.
Najtransparentnejšou nemocnicou je Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš, vysokú transparentnosť majú aj viaceré súkromné kúpele. Najmenej transparentným je DOM Božieho milosrdenstva, n.o., Banská Bystrica, ale napríklad aj Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša v Galante.
Najvyšší dlh po lehote splatnosti má Univerzitná nemocnica Bratislava (88,5 mil. eur ku koncu 2013), najvyšší dlh po lehote splatnosti na lôžko má Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava (takmer 56-tisíc eur ku koncu 2013). Dlhy oboch zariadení prudko rastú, keď už presiahli úroveň z roku 2010 pred zatiaľ posledným oddlžením.
Najmenej (ak neberieme do úvahy objem zákaziek) sa súťaží v obstarávaniach Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n.o. (v priemere jedna ponuka na tender za posledných 5 rokov), najviac v obstarávaniach Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok (priemer takmer 5 ponúk na tender).
Najviac podnetov od pacientov v pomere k počtu lôžok riešili v Nemocničnej a.s., nemocnica Malacky (za posledných 6 rokov spolu 43 sťažností na 111 lôžok, pričom 30 % podnetov bolo opodstatnených).

2.12.2014

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Ministerstvo financií pripravilo analýzu zmien platenia DPH, podľa ktorej by mali malé a stredné podniky uhrádzať DPH až po tom, ako im odoberatelia zaplatia za dodané tovary a služby.

Ako vnímate túto analýzu?
Aké výhody a nevýhody podľa Vás prináša?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelom opatrenie pomoze udrzat likviditu a teda aj platobnu schopnost, na druhej strane stat dostane peniaze neskor.

1.12.2014

Otázka (Katarína Gécziová, Denník Korzár Košice)
Dobrý deň, chcela by som spracovať do novín vás nový zdravotnícky projekt – rebríček nemocníc na stránke nemocnice.ineko.sk. Viete mi prosím len stručne popísať, na čo má tento webový portál slúžiť a prečo ste sa rozhodli podobný projekt pre verejnosť spustiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Poskytovaním objektívnych údajov chceme pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie a zefektívňovanie verejných služieb. Znižovanie informačnej asymetrie je na to nutným predpokladom. Myslíme si preto, že projektom pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zdravotníckym zariadeniam sa zlepšovať.

27.11.2014

Otázka (Matej Dugovič, SME)
Vážený pán Zachar, chcel by som sa vás, prosím, opýtať niekoľko otázok k pôsobeniu lekárov – politikov v parlamente. Zaujímalo by ma, či ste nesledovali, ktorý z lekárov – politikov bol aktívny v predkladaní návrhov zákonov v oblasti zdravotníctva a prípadne, čo je motivácia lekárov ísť do politiky.

Odpoveď Dušana Zachara:
V slovenskom zdravotníctve má štát rozhodujúci vplyv tak po vlastníckej, ako aj regulačnej stránke, pričom verejné prostriedky v ňom hrajú prím, takže ovplyvňovať tento sektor v rámci verejnej politiky môže byť pre mnohých ľudí, vrátane lekárov, zaujímavé, a to pritom nemusí ísť o neúprimnú snahu či zištný postoj.

27.11.2014

Otázka (Lucia Krbatova, Pravda)
Dobry den, som redaktorka dennika Pravda a kontaktujem Vas s prosbou o odpovede na otazku, ktora sa tyka:

Ministerstvo skolstva planuje v buducom roku pripravit novu smernicu, ktora bude upravovat fungovanie roznych ziackych sutazi, co by malo byt aj meradlom kvality skol. Minister skolstva Juraj Draxler v rozhovore pre HN uviedol, ze na ministerstve planuju pripravit A kategoriu roznych sutazi a tam bude nasledne rozdelovat finacne prostriedky. Financie pre skoly by im teda mali plynut aj na zaklade uspechu ziakov v olympiadach. Dnes sice uz sice plati odmenovanie skol za mimoriadne uspechy, ale len v okrajovej miere, minister avizoval, ze tomu chce dat vyssiu vahu.

Ako hodnotite tento krok a planovanu smernicu?
Moze to vniest do financovania skol vacsi poriadok ci spravodlivost, ako sa to moze na skolach odrazit v praxi?
Zaroven som sa chcela spytat, ci neviete ako to funguje napr. v Cesku si zahranici: ci tento model teda financovanie aj na zaklade upsechu v sutaziach sa osvedcil?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zamer vitame, v nasej metodike hodnotenia vysledkov ziakov jednotlivych zakladnych a strednych skol (http://skoly.ineko.sk/) patria vysledky v mimoriadnych sutaziach medzi klucove kriteria, ked sme im v celkovom hodnoteni priradili vahu 10% az 20% podla toho, ci ide o ZS, SOS alebo gymnazia.

19.11.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. IFP prirpavilo material (v prilohe), kde pisu aj o zisku poistovni. Upozornuju najma na rentabilitu Dovery, ktore su podla nich za roky 2009 – 2013 9 resp. 14 percent. Co je omnoho viac ako ostatne poistovne (tam je to do 1%). Aj na holadskom trhu je to podla nich omnoho nizsie. Chcela som sa Vas opytat:

Ako si vysvetlujete tak vysoky zisk ci vyplatu dividend?
Je to v poriadku?
Je to primerana suma?
Ako to, ze maju tak rozdielne vysledky oproti Union a VsZP?
Je to preto, ze platia malo za starostlivost?
Alebo maju dobry system, ktory im setri peniaze?
Alebo to ma ine dovody?
Aka by podla Vas mala byt primerana rentabilita zdr. poistovni?

Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohé otázky sú určené skôr pre Dôveru.
Relatívne vysoké zisky a výplaty akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera za roky 2009 – 2013 sú asi dôsledkom najmä vysporiadania sa s vlastníckou štruktúrou poisťovne, a teda vlastníckymi nárokmi po zlúčení s Apollom a účtovnej operácie z rokov 2009-2010, ktorá umožnila vytvoriť si rezervu pre výplaty akcionárom v budúcich rokoch, aj keby bol zisk poisťovní zakázaný, čo sa Ficovej vláde aj na určitý čas podarilo presadiť. Akcionári si teda chceli možno aj takýmto spôsobom ochrániť svoju investíciu, ktorá bola ohrozovaná škodlivou zdravotnou politikou Ficovej vlády.

13.11.2014

Otázka (Jana Trebulová, Pravda)
Dobrý deň, pokračujeme v téme rôznych predražených nákupov v slovenských nemocniciach a zodpovednosti za ne. Spätne sa totiž ukazuje, že NKÚ o mnohých sporných prípadoch vedelo, dokonca o tom aj vydalo správu, poslalo ju ministerstvu zdravotníctva aj zdravotníckemu či finančnému výboru.

Malo by NKÚ podľa vás konať okamžite, ako zistí čo i len náznak porušenia zákona?
Slovenské NKÚ robí viacej kontrol ako české, české však podáva viacej trestných oznámení. V čom to je?
Myslíte si, že si NKÚ plní svoju úlohu, ktorá mu vyplýva zo zákona a dokáže byť nápomocné napríklad pri riešení zdravotníckych káuz?

Správa, ktorú NKÚ zverejnilo už pred dvomi rokmi, je tu. Zaujímavá je s. 5,6. NKÚ nepodalo ani jedno trestné oznámenie, ktoré by z tejto správy vyplývalo. Prokuratúry začínajú konať až dnes, keď sa o vec začali zaujímať médiá.

Odpoveď Dušana Zachara:
Isté je, že NKÚ, ako aj ostatné kontrolné orgány, ako je ÚVO či MZ SR a ostatní verejní zriaďovatelia nemocníc, by mali svoju kontrolnú činnosť vykonávať viac aktívne a viac ju komunikovať smerom k verejnosti, aby sa dosiahol jednak väčší verejný tlak a odstrašujúci efekt pre nekalé konanie rôznych subjektov. A samozrejme ruka v ruke s tým by mali nasledovať aj sankčné a iné represívne kroky. A prečo tomu tak nie je? Myslím si, že je to najmä kvôli silnému vplyvu a rôznym konfliktom záujmov štátu v zdravotníctve a s tým súvisiacim silným politickým tlakom na kontrolné a represívne orgány.

13.11.2014

Otázka (Katarína Gecziová, Korzár)
Dobry den, nasla som vase starsie vyjadrenie pre Zdravotnícke noviny., AK by ste nemali dostatok času na vypracovanie odpovede, tak by som použila toto vyjadrenie (vid nizsie).

„Najčastejším dôvodom nízkeho počtu uchádzačov sú pravdepodobne pre konkrétnu firmu vypísané výberové kritériá, a tak sa ostatní do súťaže ani neprihlásia,” povedal v minulosti pre Sme Dušan Zachar z INEKO.

Nízky počet ponúk v nemocničných tendroch môže nasvedčovať tomu, že konkurujúci si dodávatelia si rozdelili trh, resp. akceptujú už dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu. “Pri tendroch s jedinou predloženou ponukou dochádza k zvýšeniu výslednej ceny oproti obstarávateľom očakávanej cene,” dodáva analytik

Odpoveď Dušana Zachara:
Mozte pouzit aj to vyjadrenie pre Zdravotnicke noviny alebo aj nieco z tohto:

Nízky priemerný počet predložených ponúk v nemocničných tendroch, a teda nízka súťaživosť zdravotníckych dodávateľov pri verejnom obstarávaní na Slovensku môže mať viaceré príčiny. Jednou z nich môžu byť úzko špecifické predmety obstarávania. Napriek tomuto faktu však existujú príklady v súkromnej sfére na Slovensku a v Česku aj vo verejnom sektore, kde si riaditelia nemocníc pravidelne vyberajú z väčšieho počtu ponúk. Príčinou nízkeho počtu ponúk v slovenských nemocničných tendroch môžu byť rôzne pokrivenia trhu – napr. slabá platobná disciplína obstarávateľov, dlhé splatnosti, korupcia, zmanipulované výberové kritériá, politické prepojenia, konflikty záujmov štátu, silná regulácia či kolúzne správanie sa firiem. Nízky počet ponúk v nemocničných tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu, že konkurujúci si dodávatelia si rozdelili trh, resp. akceptujú už dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu, hlavne keď sme zaznamenali mnohé tendre rôznych obstarávateľov s rovnakým alebo veľmi podobným predmetom obstarávania a len jedinou predloženou ponukou v tendri vždy od iného uchádzača.

11.11.2014

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny)
Dobry den, ministerstvo zdravotnictva podpisalo v novembri 2011 zmluvu c. 13/2011/OPV o poskytnuti nenavratneho financneho prostriedku (2 mil. eur) z ESF a statneho rozpoctu pre Nemocnicu arm. generala L. Svobodu vo Svidniku. Z prilohy k uvedenej zmluve vyplyva, ze az 1,7 mil. eur z penazi urcenych na projekt “Vzdelavacie aktivity pre lekarov do odboru radiologia” malo byt pouzitych na 21-mesacny prenajom CT pristroja (vratane dodavky a servisu). Pocet hodin vyuzitia pristroja mal byt 1764 hodin.

Dokazali by ste posudit adekvatnost tejto sumy za prenajom cetecka?
Mate informacie o tom, ze by si nemocnice na Slovensku zvykli pre svoje potreby prenajimat CT pristroje?
Cena novych CT pristrojov sa pohybuje pod urovnou milion eur. Moze mat nejaku logiku rozhodnutie svidnickej nemocnice uprednostnit drahsi prenajom cetecka pred lacnejsou moznostou, ktorou by bol jeho nakup? Nachadzate v tomto rozhodnuti nemocnice nejako “racio”?

Odpoveď Dušana Zachara:
Z môjho penza informácií nedokážem posúdiť cenu ani logiku prenájmu CT-čka. Musíte sa pýtať samotnej nemocnice, ostatných nemocníc, aj súkromných aj zahraničných (českých), odborníkov z rádiológie a výrobcov.

V každom prípade platí, že mnohé tendre v slovenskom zdravotníctve, eurofondy nevynímajúc, obsahujú znaky, ktoré sa nadpriemerne často vyskytujú v korupčných kauzách. K nim patria známosti a prepojenia medzi obstarávateľmi a dodávateľmi, nízky počet ponúk v obstarávaniach, nepatrné rozdiely medzi očakávanou hodnotou zákazky a cenovými ponukami, účasť podnikov so zlou reputáciou či relatívne veľká účasť sprostredkovateľských a schránkových firiem v tendroch. Pri eurofondoch zohráva rolu i fakt, že princíp súťaženia a efektívnosti použitých prostriedkov je tu obmedzený a oveľa viac hrajú prím konexie a to, aby boli eurofondy včas prečerpané a na papieri, teda po formálnej stránke to všetko vyzeralo v poriadku. Potom samozrejme často dochádza k mrhaniu s verejnými zdrojmi.

10.11.2014

Otázka (Stanislava Harkotova, Aktuálne.sk)

Vedeli by ste opisat, ako by mali vyzerat „idealne“ spravne a dozorne rady v zdravotnictve?
Skodi slovenskemu zdravotnictvu, ze v radach casto sedia politicki nominanti? Ako sa to prejavuje?
Ako daleko maju „idealne“ spravne a dozorne rady od tych sucasnych?

Odpoveď Dušana Zachara:
Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve vytvára pokrivené motivácie a popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách je jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Na riadiacich a dozorných miestach v zdravotníctve, a nielen tam, by mali sedieť ľudia, ktorí danej problematike rozumejú a následne by mali byť aj adekvátne odmenení – štandardnou odmenou. Lebo v opačnom prípade budú hľadať svoju odmenu vo forme rôznych provízií z pre spoločnosť nevýhodných nákupov alebo rôznych iných zvýhodnení najrozličnejšieho charakteru.

7.11.2014

Otázka (Stanislava Harkotova, Aktuálne.sk)
Pozdravujem, tento raz mam pre vas otazku ohladne noveho ministra. Vedeli by ste zhodnotit, co sa v zdravotnictve od noveho ministra caka a ci je predpoklad, ze sa tou cestou vyda?

Odpoveď Dušana Zachara:
Od noveho ministra by sme ocakavali, keby sa stal zastancom hodnotenia kvality a efektivnosti poskytovatelov zdravotnej starostlivosti, a aby sa zasadil o to, ze statne institucie v zdravotnictve zacnu podrobnejsie zverejnovat parametre kvality a efektivnosti za jednotlive nemocnice, oddelenia a ambulancie. Dalej by mal intenzívnejšie bojovať s narastajucími dlhmi štátnych nemocníc a mal tlačiť na čo najrýchlejšie zavedenie DRG systému do platobného mechanizmu nemocníc, ako aj projektu eHealth.

6.11.2014

Otázka (Veronika Prusova, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit, ci by ste mi mohli poslat vasu reakciu na dnesne vymenovanie noveho ministra zdravotnictva. Mal by sa nim stat doterajsi statny tajomnik rezortu p. Cislak.

Myslite si, ze je to spravny vyber?
Da sa verit tomu, ze p. Cislak ako statny tajomnik ministerstva nevedel o predrazenom nakupe v piestanskej nemonici, pre ktory odchadza ministerka Zvolenska?
P. Cislak ma povest ako clovek Penty vzhladom k jeho poslednemu zamestnaniu. Myslite si, ze napriek tejto “nalepke” by mohol byt dobrym ministrom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Preferujeme hodnotiť nového ministra až po jeho činoch na tomto poste. Nevieme presne, za čo všetko bol na ministerstve zodpovedný, a teda akú veľkú spoluzodpovednosť za prijaté opatrenia v rezorte mu prisudzovať. Nejakú spoluzodpovednosť však určite nesie.

Kľudne je možné, že o predraženom nákupe v piešťanskej nemocnici nemusel vedieť. Ale s akou pravdepodobnosťou je predošlá veta pravdivá, neviem povedať.

Este by som chcel doplnit, ze od noveho ministra by sme ocakavali, keby sa stal zastancom hodnotenia kvality a efektivnosti poskytovatelov zdravotnej starostlivosti, a aby sa zasadil o to, ze statne institucie v zdravotnictve zacnu podrobnejsie zverejnovat parametre kvality a efektivnosti za jednotlive nemocnice, oddelenia a ambulancie.

6.11.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, robim sumar, ake nedokoncene ulohy zostali po exministerke Z. Zvolenskej a ci sa da od noveho ministra, doterajsieho statneho tajomnika rezortu Viliama Cislaka ocakavat, ze dane veci dotiahne. Pri niektorych veciach, ako jedna zdravotna poistovna, to zrejme bude skor na vlade, ale mohli by ste mi, prosim, len strucne napisat, co si myslite o dalsich problemoch? Ci sa da s nimi pohnut v priebehu nasledujucieho 1,5 roka, ktore bude Cislak viest rezort? Konkretne ide o:

zadlzenost nemocnic
elektronizacia zdravotnictva
DRG
novy zakon o mzdach sestier a inych zdravotnickych pracovnikov

Odpoveď Dušana Zachara:
Za 1,5 roka sa da stihnut napriklad priprava metodiky pre hodnotenie kvality a efektivnosti poskytovatelov a podrobnejsie zverejnovanie indikatorov kvality a efektivnosti za jednotlive nemocnice, oddelenia a ambulancie.

5.11.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Dnes je na vlade zakon, ktory upravuje vyber poplatkov v ambulanciach. Prikladam tlacovu spravu MZ, kde je viac detailov. Nastala jedna zmena oproti tomu, co predtym MZ komunikovalo a to, ze poplatok za prednostne vysetrenie sa nebude moct vyberat, ak pacient nebude objednany do 10 dni. Predtym sa hovorilo o piatich dnoch. Moje otazky:

Ako hodnotite navrhovanu upravu?
Co povazujete za pozitiívum, co Vam tam chyba?
Spravi poriadok v poplatkoch, ako tvrdi MZ?
Je spominanych 10 dni primerana doba?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že poriadok v poplatkoch v ambulantnej sfére je nutné vykonať, nakoľko sa v ostatnej dobe nekontrolovateľným spôsobom rozšírili a môžu pre niektoré skupiny znamenať horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vládny návrh rieši však len malú časť poplatkov a v budúcnosti tak budú vznikať naďalej polemiky, či sú tie-ktoré poplatky u lekárov oprávnené alebo nie. Myslím si, že nie je optimálne, aby sa župy museli týmto polemikám venovať. To mala byť úloha ministerstva. Pacient tu stále nebude mať informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. A to je pritom kľúčové na to, aby nastal poriadok v poplatkoch.

Nevidím zmysel, aby sa pri prednostných vyšetrniach obmedzovalo jeho využitie nejakým časovým úsekom (v tomto prípade do 10 dní). Toto opatrenie obmedzuje plánovanosť a pôsobí tak proti lekárom, ako aj proti pacientom. Absentuje tu tiež horný ochranný limit poplatkov pre chudobných.

5.11.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila k téme nutných reforiem pre krajinu. V rámci poslednej správy OECD, Slovensko síce napreduje, ale stále potrebuje zlepšiť vzdelávanie, zamestnanosť a iné. Aké reformy potrebuje teraz Slovensko ako prvé, prečo, a čo by mohli zlepšiť? Budem rada, ak prezradíte aspoň tri. Spravíme taký výber toho najnutnejšieho čo by bolo potrebné zmeniť.

Odpoveď Petra Goliaša:

Meranie a zverejnovanie kvality a efektivnosti verejnych sluzieb – napriklad hodnotenie kvality a efektivnosti skol, nemocnic, sudov, policie, atd. Informovana verejnost dokaze vytvarat tlak na zlepsovanie sluzieb, informacie o kvalite a efektivnosti moze vyuzit aj stat napriklad pri financovani jednotlivych poskytovatelov sluzieb.
Pruznejsi trh prace a nastavenie danovo-odvodoveho a socialneho systemu tak, aby sa aj ludom s nizkou kvalifikaciou viac oplatilo pracovat, co by viedlo k znizeniu nezamestnanosti a ciastocne aj k rieseniu romskeho problemu
Zlepsovanie podnikatelskeho prostredia napriklad znizenim priamych dani a odvodov, znizenim administrativnej zataze, lepsou vymozitelnostou prava, znizenim cien energii, atd. Aby sa Slovensko opät stalo atraktivnou destinaciou pre investicie, aby vznikali pracovne miesta.
Stabilizacia verejnych financii, efektivnejsi vyber dani, znizenie deficitu smerom k vyrovnanemu rozpoctu
Reforma zdravotnictva posilnujuca sutaz a vstup sukromneho kapitalu, zavedenie regulovanej spoluucasti s ochranou socialne slabsich skupin obyvatelstva, zastavenie zadlzovania nemocnic. Reforma je nevyhnutnou podmienkou zvladnutia tlaku na vydavky, ktory bude rast so starnutim obyvatelstva.

4.11.2014

Otázka (Jana Čunderlíková, Webnoviny.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o stanovisko k včerajšiemu
odstúpeniu ministerky zdravotníctva.

Ako vnímate skutočnosť, že práve po kauze nákupu CT prístroja vyzval premiér ministerku na odstúpenie, keďže rezort už bol aj v minulosti terčom kritiky opozície, dokonca pani Zvolenská čelila odvolávaniu v parlamente?
Ako hodnotíte skutočnosť, že ministerka sa rozhodla niesť politickú zodpovednosť ešte predtým, ako bol prípad prešetrený úradom pre verejné obstrávanie?
Ako by ste zhodnotili pôsobenie p. Zvolenskej na poste ministerky zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Absencia skutočnej, nefingovanej súťaže v tendroch slovenských štátnych a verejných nemocníc je veľkým problémom rezortu zdravotníctva, čo má potom za následok predražené nákupy a nárast zadlžovania nemocníc. Na liečenie pacientov tak zostáva menej peňazí. Prípad piešťanskej nemocnice nie je zďaleka ojedinelý a ani posledný, nakoľko ani odstupujúca pani ministerka nenaštartovala systémové reformné zmeny, ktoré by tomu zabraňovali, a skôr konala opačne.

4.11.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, mozem vas poprosit o odpovede na par otazok?

Co hovorite na to, ze Vazny na cas preberie MZ?
Koho by ste tam rad videl?

Odpoveď Dušana Zachara:
Radi by sme videli na poste ministra zdravotníctva človeka, ktorého by sme presvedčili, že pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku je jedným z kľúčových nástrojov meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zverejňovanie týchto výsledkov.

4.11.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujeme velky clanok o skupine Penta a jednou z casti bude aj clanok o tom, ako sa pracuje neziskovkam, ktore maju peniaze od Penty, ich nadacie alebo od firiem, ktore Penta vlastni.

Medzi vasimi sponzormi je aj poistovna Dovera, ktoru vlastni Penta. Viacere projekty, ktore robite su aj o zdravotnictve. Nie je to konflikt zaujmov?
Stretli ste sa s tym, ze by vas niekto obvinil, ze ste zaujati, lebo mate peniaze od Dovery?
Ako na to reagujete?
Je to caste?
Vyvijala na Vas poistovna Dovera ci jej zastupcovia tlaky pri priprave vasich materialov ci vyjadreni?
Alebo po ich uverejneni?
Ako predchadzate tomu, aby vasi analytici, ktori pripravuju temy napriklad o zdravotnictve nepodliehali autocenzure, kedze od Dovery mate peniaze?
Kolko penazi ste ziskali od poistovne Dovera za poslednych 5 rokov?
Dostali ste peniaze aj od inych spolocnosti, ktore patria skupine Penta? (alebo od jeje Nadacie)? Ak ano kolko (za poslednych 5 rokov) a kedy?
Je spravne, aby instituty a analytici prijimali peniaze od firiem, ktorych sa ich analyzy mozu priamo tykat?

Odpoveď Petra Goliaša:

Je, tento konflikt preto uz od zaciatku spoluprace s Doverou jasne deklarujeme. V zaujme zabezpecit slobodu a objektivnost sme do zmluvy zapracovali podmienku, ze Dovera nesmie zasahovat do nasich vystupov. Vypracovali a zverejnili sme aj kodex spoluprace s partnermi, ktory ma minimalizovat mozne negativne vplyvy: http://www.ineko.sk/onas/pravidla-spoluprace-s-podporovatelmi.
Len v anonymnych internetovych diskusiach. Pred niekolkymi rokmi to ojedinele naznacovali aj nam znami ludia, ktori uz zrejme casom zmenili nazor, kedze s nami dodnes spolupracuju.
S anonymami väcsinou nediskutujeme. Inak sa snazime drzat vecnych argumentov. Upozornujeme na nas kodex a odporucame odsledovat nase nazory aj do minulosti, ked Dovera nas projekt o zdravotnictve nepodporovala.
Nie. Ale vnimame to ako naklad, ktory moze byt proti nam zneuzity a pri povrchnom nazerani na svet moze posramotit nase meno.
Nie. Vzajomnu spolupracu hodnotim pozitivne, viacerych ludi z Dovery si po odbornej aj ludskej stranke vazim. Nazorovo mame velky prienik v tom, ze podporujeme posilnovanie sutaze v zdravotnictve.
Nie, nikdy.
Uprimnou diskusiou zameranou na podstatu veci. Dokazom, ze to funguje, je viacero pripadov, ked sme prezentovali nazory, ktore mohli byt v rozpore so zaujmami vlastnikov Dovery. Aktualne napriklad kritizujeme sposob vystavby novej bratislavskej nemocnice cez PPP projekt, pricom z medii vieme, ze o tento projekt sa zaujima aj Penta.
Vsetko zverejnujeme v rocnych spravach na nasej internetovej stranke. V rokoch 2009 az 2013 ide o 110443 eur, co predstavuje 15% celeho rozpoctu. Podiel penazi od Dovery ani v jednom roku nepresiahol 30% rozpoctu. Upozornujem, ze tieto informacie vytrhnute z kontextu mozu byt lahko zneuzite proti nam.
Len v roku 2009 sme dostali necelych 5-tisic eur od Nadacie Penta.
V prvom rade ide o beznu zalezitost, aj v zahranici. Dolezite je priznat mozny konflikt zaujmov a snazit sa diverzifikovat zdroje, aby ste minimalizovali riziko financnej zavislosti. Tiez je dolezite hned na zaciatku vytvorit a do zmluv zapracovat pravidla, aby ste si zachovali slobodu. Trest za stratu vlastnej integrity moze byt kruty – bezni ludia aj novinari vam mozu prestat verit a stratia o vasu pracu zaujem. Potom uz s vami nebudu chciet spolupracovat ani firmy.

3.11.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku. Pisem o predaji liecebne v Travnici, ktoru vlastnilo a prevadzkovalo mesto Surany. Povodny znalecky posudok hovoril o tom, ze cena tejto liecebne je 1,3 mil. eur, mesto ho predalo sukromnej firme za 400-tis. eur (po schvaleni mestskym zastupitelstvom). Zaujimave na tom je, ze ked sme sa pytali poslancov, tak ani nevedeli, komu to bolo predane. Podla zmluvy to kupila jednoosoba eserocka, ktora mala vlani trzby 15-tic. eur. Na tuto firmu nie je ziaden kontakt. Podarilo sa mi len zohnat osobu, ktora s nimi spolupracovala a cez nu odkazali, ze sa odmietaju kontaktovat. Chcela by som sa Vas syptat:

Ako takyto predaj na Vas posobi?
Da sa oznacit za hospodarny?
Je v poriadku, ze poslanci schvaluju predaj mestskeho majetku bez toho, aby vedeli, komu ho predavaju a za akym ucelom je kupovany?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nevedomost poslancov o novom majitelovi, jeho nizky obrat ako aj neochota komunikovat vzbudzuju podozrenia, ci nebol predaj zmanipulovany. Pre hlbsie zavery ohladom moznej manipulacie, vyslednej ceny ako aj hospodarnosti z pohladu obce je dolezite preverit podmienky tendra, najmä ci bol transparentny a ci v nom sutazilo viacero firiem.

29.10.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva včera na svojej stránke zverejnilo informáciu o tom, že už má pripravený návrh zákona na úpravu platov zdravotníkov (okrem lekárov, ktorí už zákon majú) v štátnych nemocniciach. Podľa návrhu chce MZ SR napríklad sestrám dať minimálnu základnú mzdu začínajúcu od sumy 652 eur v hrubom. K základnej mzde má nielen sestra, ale aj ostatní zdravotnícki zamestnanci štátnych nemocníc dostať ďalšiu zložku, ktorá bude tvorená zo mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, z nočnej práce, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. Treťou zložkou mzdy majú byť príplatky, napríklad za riadenie alebo zastupovanie, či osobný príplatok. K tomu mám na Vás nasledovné otázky:

Považujete principiálne za správne, že sa zvyšujú paušálne platy všetkým zdravotníkom a iba v štátnych nemocniciach? Ak áno/nie prečo?
Myslíte si, že ak sa platy zvýšia len zdravotníkom v štátnych nemocniciach bude to (ako verí Zvolenská) vytvárať tlak na súkromné nemocnice, aby aj ony zvýšili platy svojim zdravotníkom? Ak nie, prečo?

Kvôli informačnej asymetrii je však nutné merať výsledky práce, aby mali poskytovatelia motiváciu a možnosť vyhľadávať a odmeňovať tých najlepších, a aby liberalizované odmeňovanie viedlo k lepším platom pre kvalitných pracovníkov a celkovo k lepšiemu zdravotníctvu.

Veľkým problémom pre celú spoločnosť je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže potom výrazne hrozí, že sa takýto krok prejaví v horšej efektívnosti a väčšej zadlženosti nemocníc, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne nielen pacienti, ale postupne aj všetci zdravotnícki pracovníci.

29.10.2014

Považujete principiálne za správne, že sa zvyšujú paušálne platy všetkým zdravotníkom a iba v štátnych nemocniciach? Ak áno/nie prečo?
Myslíte si, že ak sa platy zvýšia len zdravotníkom v štátnych nemocniciach bude to (ako verí Zvolenská) vytvárať tlak na súkromné nemocnice, aby aj ony zvýšili platy svojim zdravotníkom? Ak nie, prečo?

27.10.2014

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s vládnym návrhom zmeny zákona o dani z príjmov by sme sa chceli opýtať, ako vnímate návrh na podporu vedy a výskumu vo firmách. Po novom by totiž firmy investujúce do vlastného rozvoja vedy a výskumu mali v podobe tzv. superodpočtu možnosť odpočítať si zo základu dane nákladov na vedu a výskum:

25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj,
25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,
25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj,
pričom zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným výpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

Ide podľa Vás o správny model podpory podnikateľov?
Pomôže alebo nepomôže firmám? V akej miere?
Považujete návrh za dostatočne motivačný? (v porovnaní napr. s administratívou, kt. firmy okolo novej úľavy očakávajú)
Ide o dostatočné percento úľavy? (v porovnaní s Českom alebo Maďarskom – v oboch krajinách si môžu od zdaňovaných príjmov odrátať 100 % výdavkov vynaložených na vedu a výskum)
Aké dosahy to má pre firmy a aj štát?
Prinášajú tieto úľavy riziká? Aké?
Nemá/ nemal by mať štát iné riešenia na to, aby firmy investovali do vedy a výskumu?
Očakáva sa, že by mohli firmy prijať viac nových mladých absolventov z úradov práce? Je to pre ne výhodné?
Čo vlastne tieto úľavy budú pre spoločnosť znamenať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Komplikuje sa tym danovy system, rizikom je netransparentnost a neefektivnost. Zaklad dane by sa mal naopak co najviac rozsirovat, aby vsetci podnikatelia mohli platit nizsie sadzby dani. Takto budu zvyhodneni len niektori, pricom neexistuju zaruky, ze ich investicie naozaj pomozu zamestnanosti a ekonomike. V mnohych pripadoch je nemozne rozlisit, ktore vydavky idu na podporu vedy a vyskumu a ktore uz nie. Je tiez otazne, ci sa verejnost dozvie, ktora firma v akej vyske cerpala tieto ulavy a aky bol z toho uzitok.

23.10.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný večer. posielam Vám PDF rozhovoru so Z. Zvolenskou, ktorý vyjde vo štvrtok, Poprockého asi aj máte. Vtedy by mala mať ministerka aj tlačovku k centrám. Zareagovali by ste mi do nedele tak 30 riadkami na najnovšie informácie o centrách?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici. Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá sa má navyše vybudovať či zrekonštruovať z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

A netreba zabúdať ani na riziká projektu ministerstva zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú európskymi daňovými poplatníkmi. Ministerka síce deklaruje, že bude hľadať súhlas miestnych lekárov s vybudovaním integrovaného centra, ale čo ak napríklad menšina lekárov nebude súhlasiť. Tipujem, že budú prevalcovaní a nebudú mať právo veta.

A čo asi povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa to vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Pri tomto projekte existuje mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére na Slovensku? Navyše posledne prezentované zmeny oproti pôvodnému zámeru ministerstva znižujú mieru integrácie rôznych služieb na jednom mieste a naopak zvýrazňujú riziká. Aby sa potom náhodou nestalo, že jediným výsledkom tohto projektu bude akurát to, že viacerí primárni lekári v obci budú mať rovnakú adresu a nič viac.

23.10.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, MZ dnes predstavilo integrovane centra, oproti povodnemu zameru bude stacit, aby v centre boli len vseobecni lekari. Ustupilo sa teda od toho, ze povinne tam maju byt soc. sluzby ci specialisti.

Ako to hodnotite?
Bude to mat potom efekt, ak to bude miesto, kde bude viac vseob. lekarov, ale nebude sa tam spajat aj ina starostlivost, ako to bolo povodne navrhnute?
Ake minimalne odbornosti/sluzby by sa podla vas mali v centre vyzadovat, aby to malo vyznam?
Cele to bude postavene na dobrovolnosti lekarov, je to v poriadku? Budu mat o to podla vas zaujem?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete, malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici.
Zmeny oproti pôvodnému zámeru ministerstva oslabujú tieto výhody, znižujú mieru integrácie rôznych služieb na jednom mieste a naopak zvýrazňujú riziká, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia, ako aj v plytvaní s verejnými zdrojmi.

22.10.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Vláda dnes odklepla vlaky pre študentov a dochodkocov zadarmo.

Čo na tento návrh hovoríte?
Nie je to len zbytočné plytvanie peniazmi alebo to prinesie aj nejaké pozitíva?
Čo hovoríte na to, že sa bezplatne bude dať cestovať len vlakmi ZSSK a nie aj naprikald spoločnosťou RegioJet?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie prehlbi stratu zeleznicnej spolocnosti, ktoru musi v konecnom dosledku kompenzovat stat. V dosledku chybajucich financii a zvyseneho poctu cestujucich sa pravdepodobne zhorsi kvalita sluzieb. Opatrenie je tiez diskriminacne voci inym sposobom dopravy, napriklad voci autobusovej doprave a tiez voci sukromnemu prepravcovi RegioJet.

22.10.2014

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v redakcii pripravujeme článok o dohodároch a chceli by sme sa Vás poprosiť o vyjadrenie. Údaje zo sociálnej poisťovne totiž ukazujú, že medzimesačne v rámci tohto roka i medziročne v porovnaní s minulým rokom citeľne klesal od januára do septembra počet dohôd. Medziročne pritom za september 2014 pribudlo doposiaľ najmenej dohôd na pracovnom trhu, iba 5 percent, medziročný nárast dohôd v januári tohto roka v porovnaní s minulý bol pritom ešte 24 percent.

V čom vidíte dôvody, že medzimesačne i medziročne klesá počet pracovných ponúk na dohodu?
Aký vplyv to má na firmy, ktoré prácu ponúkajú?
Ktoré sektory najčastejšie prácu na dohodu poskytujú?
Evidujete v súčasnosti viac alebo menej ponúk na dohodu v porovnaní s predošlými pár mesiacmi, so začiatkom roka či v porovnaní tohtoročného septembra s tým minulým, prípadne celého minulého roka?
Dá sa odhadnúť v akom približnom pomere sa vyskytujú na trhu pracovné ponuky na dohodu v porovnaní s ponukami práce na plný pracovný úväzok?
Ako predpokladáte, že sa bude situácia v najbližšom období vyvíjať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla dat SP, ktore mame k dispozicii, toto neplati: “medzimesačne v rámci tohto roka i medziročne v porovnaní s minulým rokom citeľne klesal od januára do septembra počet dohôd”. Vyplyva to aj z Vasej dalsej vety, kde pisete, ze v januari aj septembri doslo k medzirocnemu narastu.Teme som sa nedavno venoval, tu si mozete pozriet prezentaciu: http://www.ineko.sk/file_download/816

Upozornujem na tento zaver:
Transferom plnej odvodovej záťaže na dohody sa počet dohodárov znížil o 208-tisíc (Dec12/Dec13). Tento pokles sa ale neprejavil na počte zamestnaných, nezamestnaných či SZČO. Z uvedeného počtu bolo 111-tisíc ľudí, ktorí predtým mali súbeh so zamestnaním alebo živnosťou. Otázkou teda je, kde sa stratilo zvyšných 97-tisíc ľudí. Je dosť možné, že išlo o ľudí s nízkou produktivitou práce, ktorí stratili možnosť legálne pracovať.

21.10.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Témou je nová odpočitateľná položka pre ľudí s nízkymi príjmami. Vláda totiž plánuje odpúšťať zdravotné odvody firmám. Pri minimálnej mzde celé a narastajúcou mzdou bude odvody odpúšťať len čiastočne až do príjmu cca 480 eur.

Čo si myslíte o novinke? Pomôže viac ľuďom nájsť si prácu? V akej miere?
Firmy z akých odvetví budú novinku najmä využívať?
Funguje nejaké podobné odpúšťaťanie odvodov aj v zahraničí? Na akom princípe? (Poprosím príklady
Aké to môže mať dosahy na trh práce?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby si lahsie nasli pracu. Problemom je, ze sa tak stane sucasne s prudkym zvysenim minimalnej mzdy, co vyrazne stlmi pripadne pozitivne efekty. Naklady prace pre zamestnavatelov sa totiz nezmenia, alebo len mierne klesnu. Neda sa teda ocakavat, ze zacnu vo velkom vznikat nove pracovne miesta. Ludia s produktivitou prace pod urovnou minimalnej mzdy nadalej zostanu bez moznosti najst si legalnu pracu.

V konecnom dosledku mozno ocakavat mierne pozitivny vplyv na zamestnanost, kedze sa vzhladom na zvysenie cisteho prijmu pri nizkych mzdach viac oplati pracovat. K zasadnemu znizeniu nezamestnanosti ale kvoli prudkemu zvysovaniu minimalnej mzdy nedojde.

Navrh je podobny nemeckemu systemu minijobs. Hlavny rozdiel je v tom, ze v Nemecku sa ulava tyka socialnych aj zdravotnych odvodov a v plnej vyske plati len pre zamestnanca.

16.10.2014

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny)
Dobry den, parlament vcera prijal novelu zakona o pomoci v hmotnej nudzi, ktora prinasa subeh poberania osobitneho statneho prispevku a mzdy. Predpokladam, ze viete o ake opatrenie ide. V kratkosti: ide o opatrenie, ktore ma motivovat dlhodobo nezamestnanych hladat si pracu a pracovat. Stat bude dlhodobo nezamestnanych motivovat tym, ze im pocas prvych 12 mesiacov v novom zamestnani bude vyplacat osobitny prispevok, prvych sest mesiacov vo vyske 126 eur, druhych sest mesiacov vo vyske 63 eur. Podmienkou je, aby mu zamestnavatel vyplacal aspon minimalnu mzdu maximalne dvojnasobok minimalnej mzdy.

Co si myslite o tomto opatreni?
Moze byt toto ucinny sposob ako motivovat dlhodobo nezamestnanych?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to posun k lepsiemu. Nevyhoda je, ze su to len docasne prispevky, cize po roku ich clovek celkom strati a mozno sa opät vrati medzi nezamestnanych. INEKO preto odporuca, aby sa plosne a natrvalo spomalilo kratenie socialnych davok v pripade, ze ich poberatel aj pracuje. Napriklad namiesto dnesneho kratenia o 75 centov za kazde zarobene euro by sa davky kratili len o 45 centov.

15.10.2014

Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Pozdravujem, rada by som sa na vas obratila s otazkou, aky dopad na slovensku lekarensku sferu mali/maju velke siete typu Dr. Max? Pokial sa nemylim, v minulosti ich SLeK dost kritizovala za neodbornost a vytlacanie malych lekarnikov z trh. Nasli by ste si cas na kratke zhodnotenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bez nároku na úplnosť považujem za verejný záujem v lekárenstve najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Ani Protimonopolný úrad SR nekonštatuje, že by prevádzkovateľ najsilnejšej lekárenskej siete – Dr. Max – ktorý vlastní okolo 10% lekární na Slovensku, disponoval takým dominantným postavením, ktorého dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na trhu.

Mnohé siete lekární naopak prispievajú k lepšej fyzickej dostupnosti lekárenských služieb napríklad i tým, že plnia vo večerných hodinách, kedy sú ostatné lekárne už zatvorené, často de facto funkciu pohotovostných lekární. Mnohí prevádzkovatelia “malých” lekární tvrdia, že ich reťazce vytláčajú z trhu. Je to prirodzený jav, ktorý sledujeme aj v iných odvetviach hospodárstva, pričom však nemusí byť v neprospech pacienta. Ak malé lekárne nevedia držať krok so sieťovými v cenovej oblasti, tak musia nájsť medzeru na trhu a musia si pacienta udržať inými nefinančnými benefitmi, napríklad kvalitnejším poradenstvom, osobným prístupom a službami našitými na mieru konkrétneho pacienta, ktoré sieťové lekárne nedokážu poskytovať. Víťazom v takomto konkurenčnom boji a súťaži by mal byť potom pacient.

15.10.2014

Otázka (Veronika Cosculluela)
Dobrý deň, pán Goliaš, prosím napísali by ste mi dve vety k práve prijatému rozpočtu? Je takýto ambiciózny deficit pod 2% vôbec reálny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by bol rozpocet v predlozenom zneni schvaleny v parlamente, bol by to dolezity posun k ozdraveniu verejnych financii. Podla zakona o rozpoctovej zodpovednosti vlada musi parlamentu predlozit rozpocet so zmrazenymi vydavkami, comu zodpoveda aj navrh rozpoctu. Rizikom je, ze v parlamente dojde k zvysovaniu vydavkov napriklad na platy ucitelov a statnych uradnikov, cim by bol v podstate obideny zakon o rozpoctovej zodpovednosti a zvysil by sa cieleny deficit. Nateraz je preto priskoro definitivne hodnotit rozpocet, treba si pockat, co sa s nim stane v parlamente.

Este by som dodal, ze vzhladom na vyjadrenia predstavitelov vlady na rokovani tripartity tykajuce sa napriklad zvysovania platov vo verejnej sfere je zrejme, ze sa s deficitom pod 2% HDP realne nepocita.

14.10.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, Trnavsky kraj chce predat nemocnice v Galante a Dun. strede. Penta potvrdila, ze ma zaujem.

Bolo by podla vas dobre, aby Penta ziskala dalsie reg. nemocnice?
Neboli by uz monopolom?
Vo vyhlasenej sutazi nie je napisana cena, kolko by mal kraj pozadovat za tieto dve nemocnice?
A nemate nahodou udaje o ich hospodarskych vysledkoch za minuly rok?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zupy casto nemaju dostatocne kapacity udrziavat zdravotnicke zariadenia na pozadovanej kvalitativnej urovni, a preto je vstup sukromneho kapitalu do nich vitanym odbremenenim samospravy, ako aj kreaovanim potencialu na dalsi rozvoj nemocnic, co by malo byt prinosom pre pacientov, ako aj miestnych platcov dani a odvodov.

Je nevyhnutne koncipovat verejnu sutaz co najotvorenejsie a co najtransparentnejsie, aby sa o nemocnice mohli uchadzat viaceri zaujemcovia, lebo len skutocna sutaz medzi nimi moze vygenerovat pre zupu maximalny vynos.
Problem je, ak je dominantne postavenie jedneho hraca zneuzivane, ale na to mame Protimonopolny urad SR, ktory ma v takej chvili konat. Akvizicia nemocnic v Galante a Dunajskej Strede Svetom zdravia (Pentou) by bola prvou na zapadnom Slovensku, takze podla mojho nazoru v tomto regione nema zatial ziadne dominantne postavenie. Navyse pacienti z tychto okresov sa relativne rychlo vedia dostat do nemocnic v Bratislave, takze aj tato skutocnost oslabuje riziko zneuzivania postavenia silneho hraca v regione.

13.10.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, chcel by som si overiť jedno tvrdenie. Platí, že akútne lôžka sú ziskovejšie ako chronické? Pýtam sa to v súvislosti s novou nemocnicou na Patrónke, v ktorej by malo byť až 90 percent akútnych lôžok (podľa odhadu MZ SR). Chronické lôžka by mali byť v starých nemocniciach UNB. Platí teda, čo naznačuje v blogu Visolajský, že ziskové akútne lôžka získa v novej nemocnici súkromník a stratové chronické v starej UNB zostanú štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Akútne lôžka sú nákladnejšie, ale to neznamená, že musia byť aj ziskovejšie. To neviem posúdiť. A ktovie, či to vedia povedať samotné nemocnice, keď nevedia ani presne povedať, koľko ich stojí konkrétny pacient. Na Slovensku máme voľnú cenotvorbu pri zazmluvňovaní lôžkových zariadení, takže si môžu s poisťovňami dohadovať aj rôzne ceny, a teda môžu byť rozdiely v cenách naprieč sektorom a samozrejme aj v rámci nemocníc pri rôznych odbornostiach, pričom v rámci jednej nemocnice dochádza často aj ku krížovým dotáciám.

13.10.2014

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky:

Dnes na tripartite je rozpocet. Stat ukazal vyrazne nizsi deficit.

Do akej miery je to realne?
Vidite skor pozitivne alebo negativne rizika?
Preco tieto rizika vidite?
Kde su tie najvacsie miny? Co to moze ovplyvnit?
Ako by stat mal robit v suvislosti s tym, aby udrzal rozpocet?

Platy v statnej sprave: Odbori chcu, aby stat zvysil platy pre ucitelov, uradnikov, zdravotnikov o 50 eur.

Mal by stat zvysovat platy pre tieto skupiny ludi? Preco?
Ak je to len pre niektore skupiny, preco prave tieto skupiny?

Hospodarenie miest a obci: Stat ocakava zazracny zvrat v obciach. Stoja za tým dve veci – dostanú viac peňazí od štátu + mali by škrtať investície.

Je to realne z vasho pohladu?
Kde vidite rizika tohto kroku?
Preco su to prave tieto rizika?
Ako to moze ovplyvnit hospodarenie obci a miest?

Popri zakone o rozpoctovej zodpovednosti je vlada aj pod tlakom Europskej komisie, ktora v porovnani s minulostou ovela prisnejsie dohliada na stabilizaciu verejnych financii. Preto uz dnes nemusime mat velke obavy, ze sa vlada vyrazne odchyli od cesty k vyrovnanemu rozpoctu.

7.10.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Pytala som si od UDZS udaj, kolko ludi poziadalo o zmenu zdravotnej poistovne. Uviedli mi cislo 49 885 prehlasok, co je najmenej od roku 2005. Za jednotlive ZP to zatial nemaju. Chcela som sa spytat:

Ako si vysvetlujete, ze tak malo ludi poziadalo o zmenu ZP?
V rokoch 2012 a 2013 boli cisla nad 120-tisic, dnes len nieco cez 49-tisic. Moze ten rozdiel suvisiet s tym, ze utichli premierove vyjadrenia o vytvoreni jednej zdravotnej poistovni a aj zdravotne poistovne uz nemali taku potrebu pobojovat reklamnymi kampanami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tento rok bolo v médiách ťažšie postrehnúť, že sa blíži prepoisťovacie obdobie. Súkromné zdravotné poisťovne sa pravdepodobne “vystrieľali” v predošlých rokoch, kedy museli aj rôznymi nákladnými marketingovými aktivitami reagovať na navrhovaný vládny projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Navyše pravdepodobne poistencom neponúkli nejaké výrazné novinky, ktoré by pohli trhom. Neisté prostredie pre investorov v zdravotníctve, dominantné postavenie štátnej VšZP, ako aj absencia presného definovania základného balíka nenahráva vstupu ďalších hráčov na trh zdravotného poistenia, čo je pre poistencov škoda.

6.10.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, posta v Cesku pripravuje fransizy pre svoje stratove pobocky. Chcela by som vas poprosit o nazor.

Mala by takto postupovat aj Slovenska posta?
Ake to moze mat ne/vyhody?
Moze sa takto obmedzit dostupnost postovych sluzieb?
Da sa takto usetrit? Ak ano, da sa odhadnut, kolko?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to dobra iniciativa, ako zefektivnit hospodarenie pobociek s pomocou sukromnikov. Alternativnym a este efektivnejsim riesenim by ale bola privatizacia celej Slovenskej posty, ktora uz aj tak posobi v coraz konkurencnejsom prostredi. Franchizing ani privatizacia nemusia znamenat zhorsenie dostupnosti postovych sluzieb. Stat totiz moze od sukromnikov pozadovat garantovanie sluzieb na potrebnej urovni a financne kompenzovat pripadne straty.

3.10.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Dobré ráno, vedeli by ste nám napísať takých 20 riadkov k problematike minimálnej mzdy a jej vplyvu na nemocnice. Mám na mysli varovanie ANS, že nebude na to mať. A druhých 20 riadkov by sa nám zišlo k novej univerzitnej nemocnici a samochvále ministerstva, ako to zabralo u záujemcov – prvý PPP projekt, prípadné riziká v slovenských podmienkach.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nová univerzitná nemocnica Bratislava. Na to, aký to má byť veľký a významný projekt, má verejnosť, či už ide o laickú alebo odbornú, trestuhodne málo informácií. Neskôr už môžu mať oveľa menšiu hodnotu, nakoľko už bude všetko rozhodnuté a procesy spustené. Ministerstvo zdravotníctva napríklad doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto typu PPP-projektu pri výstavbe a prevádzkovaní novej nemocnice. A najmä jedna z najdôležitejších informácií chýba v éteri. Z akých zdrojov si bude súkromný investor splácať svoju nemalú investíciu a následné prevádzkové náklady počas 30 rokov trvajúceho verejno-súkromného partnerstva. Najprv mal štát súkromníkovi “garantovať” dlhodobé kontrakty so zdravotnými poisťovňami, čo by však vedel len veľmi ťažko splniť, keďže projekt jednej poisťovne našťastie neprešiel. Teraz znie na prezentáciách ministerstva, že jedinou zárukou štátu pre investora má byť “non-competing clause”. Táto klauzula sa však môže interpretovať rôznym spôsobom a pravdepodobne bude sprevádzaná zatvorením ktovie koľkých a ktovie akých nemocníc fungujúcich v rámci súčasnej UNB a prepustením ktovie koľkých a ktovie ktorých zdravotníckych pracovníkov. A ktovie, či novú nemocnicu nezaplatia nepriamo aj ostatné zdravotnícke zariadenia nižšími platbami najmä od štátnej VšZP alebo pacienti napríklad dlhším čakaním, ak sa náhodou nepodarí súkromnej bratislavskej univerzitnej nemocnici a ministerstvu dosiahnuť potrebné úspory z vyššej efektívnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré mali umožniť splácať preinvestované peniaze súkromníkovi. A hoci podľa slov úradníkov ministerstva má byť projekt “bez finančných garancií či iného druhu finančnej štátnej pomoci” a “mimo súvahy štátu”, nemožno bagatelizovať riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu, ktorý nakoniec zaplatia platcovia odvodov a daní.

3.10.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes NCZI vydalo publikáciu o Posteľovom fonde na Slovensku. Tu je link na ňu. Z publikácie vyplýva pár záverov, ku ktorým mám na vás otázky:

Od roku 2000 stále klesá počet postelí v našich nemocniciach. Vlani ich bolo 31 728. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov je 5,9. V medzinárodnom porovnaní sme v hornej polovičke rebríčka. Je dobré, že počet postelí klesá? Ak áno, prečo?
Existuje nejaká hraničná hodnota podielu postelí na 100-tisíc obyvateľov, pod ktorú keby počet klesol išlo by to proti nám? Vo Švédsku je napríklad počet postelí na 100-tisíc obyvateľov 2,6.
Rovnako medziročne klesá aj počet dní strávených v nemocnici. Minulý rok to bolo osem dní. Je to dobré? Ak áno, prečo?
V rámci regionálnej štatistiky v tabuľkách vyskakujú dva vedľa seba ležiace kraje: bratislavský a trnavský. Bratislavský je v mnohých ukazovateľoch na prvom mieste a Trnavský na poslednom v rámci Slovenska. Napríklad v BA je najviac postelí, najviac hospitalizovaných na 100-tisíc obyvateľov, ľudia v ňom najdlhšie ležia v nemocniciach a pri lôžku je najviac sestier a lekárov. Susedný Trnavský kraj má tohto všetkého najmenej zo všetkých krajov Slovenska. Čím to je podľa Vás spôsobené? Tým, že BA kraj “poskytuje” zdravotnú starostlivosť aj pre ľudí z Trnavského kraja?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je dobré, že sa kontinuálne uberáme smerom k redukcii akútnych lôžok, keďže sa SR ešte stále radí medzi európske krajiny s ich najväčším počtom. Zároveň je na Slovensku ich obsadenosť stále relatívne nízka – okolo 67%, čím Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Dôvodom na redukciu lôžok je úspora vyplývajúca z vyššej efektívnosti. Mali by sa odstrániť zbytočné a zbytočne dlhé hospitalizácie, a tiež sa vytvára priestor na znižovanie najmä fixných nákladov nemocníc.
Pre každú krajinu to bude rozdielne, vyplýva to aj zo zdravotného stavu populácie. Číslo si netrúfnem povedať.
Ak sa priemerná doba hospitalizácie znižuje a zároveň platí, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá úplne a kvalitne, tak potom to prospieva jednako nemocnici (nižšie náklady, vyššia efektívnosť) a jednako samotnému pacientovi (vyšší komfort, rekonvalescencia v domácom prostredí, nižšie riziko vzniku nemocničných nákaz, skorší návrat do “normálneho” života a pod.).
Zdravotnícke zariadenia v Bratislave sú často vysokošpecializovanými a koncovými zariadeniami, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť nadregionálneho významu a často do nich chodia pacienti z celého Slovenska. O to častejšie budú preto chodiť do Bratislavy z tohto dôvodu aj pacienti zo susedného kraja, navyše keď môžu využívať dobre rozvinutú cestnú a železničnú infraštruktúru a často sa môžu do nemocnice v Bratislave dostať dokonca rýchlejšie ako do zariadenia vo svojom vlastnom samosprávnom kraji.

3.10.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. Ministerstvo práce spúšťa ďalší projekt pre mladých do 25 resp. 29 rokov. Vláda na neho vyčlenila 25 miliónov eur. Doba podpory je 9 mesiacov. S podmienkou udržateľnosti sa v tomto prípade nepočíta. Zaujímavé na tomto projekte je ale to, že vláda poskytne príspevok aj takz. mentorovi – čiže zamestnancovi, ktorý bude nových ľudí zaúčať. “Mentorované zapracovanie by podľa pracovného návrhu malo trvať prvých 6 mesiacov pracovného pomeru. V rámci projektu by 1 mentor zabezpečoval mentoring pre optimálne 1 – 4 mentorovaných zamestnancov,” tvrdí min. práce. Zaujíma ma:

Čo hovoríte na tento návrh? Aké sú jeho pozitíva/negatíva?
V akých firmách môže najmä fungovať? V akých firmách je zaúčanie najkomplikovanejšie a aj finančne najnáročnejšie?
Nakoľko to môže mladým pomôcť pri hľadaní si práce (keďže tu nie je podmienka udržateľnosti)?
Nakoľko je podľa vás takéto neustále podporovanie zamestnávania mladých potrebné, keďže keď sa pozrieme na NEET tak to s mladými na Slovensku nevyzerá až tak zle.

Odpoveď Petra Goliaša:
Podpora vybranych skupin nezamestnanych je neefektivna. Diskriminuje tych, ktori podporu nedostanu, navyse ju mozu cerpat firmy, ktore by pracovne miesta vytvorili aj bez podpory. Nezamestnanost nemusi klesnut, len sa presunut do inych vekovych skupin. V nezamestnanosti mladych navyse Slovensko po zohladneni podielu studentov nevynika. Preto by vlada mala selektivne programy zrusit a nahradit ich plosnym opatrenim, napriklad znizenim odvodov ludom s nizkym prijmom. Medzi nezamestnanymi je totiz najviac ludi s nizkou kvalifikaciou a teda aj produktivitou prace, ktori sa casto kvoli vysokym odvodom a minimalnej mzde nemozu dostat k legalnemu zamestnaniu.

1.10.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcem Vas poziadat o vyjadrenie do clanku. MZ SR rozposlalo TS o tom, ze o projekt vystavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave prejavilo zaujem 19 spolocnosti z roznych odvetvi. Rozpracovavam tuto temu a chcem sa spytat:

V com je pre potencionalnych investorov vyhodne vstupovat do takehoto projektu? V com je to naopak riziko?
Je ore sukromnika mensim rizikom budovat novu nemocnicu v spolupraci so statom, ktory garantuje novemu zdravotnickemu zariadeniu prijmy od zdravotnych poistovni? Chcem opravit svoju 2. otazku. Uviedla som, ze nova nemocnica ma mat garantovane prijmy od ZP, ale ma to byt vraj tak, ze jedinou garanciou pre nemocnicu bude to, ze sa nepostavi ina.
Vo vseobecnosti ako hodnotite, ze sa stat rozhodol ist do tohto projektu formou PPP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre súkromných investorov môže byť lákavé, že pravdepodobne nebudú niesť kľúčové riziko dopytu, tzn. že ho ponesie štát garantovaním prílevu pacientov, a tým pádom aj istých financií. Obrovským rizikom tohto typu PPP projektu je pre platcov daní riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu. Ministerstvo zdravotníctva navyše doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto projektu, neukázalo, aké nemocnice sa zavrú, koľko lekárov sa prepustí a z čoho a v akej výške, okrem avizovanej vyššej efektívnosti, sa splatí investícia súkromníkovi.

30.9.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. Podľa materiálu, ktorý je zverejnení na rokovania.sk – by mal deficit v tomto roku (po započítaní septembrovej makro a daňovej prognózy) skončiť na úrovni 2,93 percent. To znamená, že nedodrží plánovaný deficit 2,64 percent.

Čo to bude pre Slovensko znamenať, ak vláda nedodrží pôvodne plánovaný deficit?
Malo by ministerstvo hľadať doplňujúce opatrenie, aby tak dodržalo pôvodne naplánovaný deficit 2,64%?
Ak áno, o aké konkrétne opatrenia by malo ísť.
Pod vyšší deficit by sa malo podľa MF SR podpísať zhoršenie stavu rozpočtov samospráv, horší vývoj vo verejnom zdravotnom poistení, ako aj predpokladané výsledky auditov Európskej komisie. V čom sú práve tieto faktory problematické? Znamená to, že ministerstvo v rozpočte s tými to negatívy nerátalo dostatočne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tie cisla nasvedcuju, ze sa plnia predpoklady, podla ktorych v tomto roku nema pokracovat ozdravovanie verejnych financii a naopak, ich dlhodoba udrzatelnost sa ma zhorsit. Buduci rok je predvolebny, existuju tak rizika, ze prestavka v konsolidacii bude trvat dlhsie. Odkladanie ozdravnych opatreni moze v buducnosti vyvolat potrebu radikalnejsich krokov s negativnymi dopadmi na obyvatelstvo.

26.9.2014

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre tyzdennik The Slovak Spectator pripravujem clanok o vydavkoch na zdravotnictvo a rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.

Podla OECD Health Statistics 2014, vydavky Slovenska na zdravotnictvo stale nedosahuju priemer OECD (9.3 percent HDP) ked dosahovali 8.1 percent v 2012. Ako vnimate tento fakt, aj s ohladom na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v inych krajinach?
Ako vnimate fakt, ze Slovaci platia viac za sluzby v zdravotnictve z vlastneho vrecka nez je priemer OECD (22.4 percent versus 19 percent)?
Slovensko vynaklada na lieky stale viac ako OECD priemer (v 2012 to bolo 535 USD zatial co priemer OECD bol 498 USD). Ake dovody vidite za takouto vyskou vydavkov na lieky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hoci celkové výdavky na zdravotníctvo v SR, merané ako percento HDP, ešte nedosahujú priemer krajín OECD, sú vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V období medzi rokmi 2000 – 2009 rástli zdravotnícke výdavky v SR v reálnom vyjadrení v priemere o 10,9% ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast zo všetkých krajín OECD. Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska jeho podielu na celkových verejných výdavkoch štátu relatívne veľkým rezortom, keďže podľa údajov z Eurostatu išlo v roku 2011 do zdravotníctva 19% z celkových verejných výdavkov, zatiaľ čo v ostatných krajinách V4 to bolo v priemere 13% a v EÚ-27 15%.
Podľa viacerých odborných štúdií má Slovensko výrazné rezervy v efektívnosti zdravotníckeho systému, a preto sa dá konštatovať, že za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej, alebo povedané z opačnej strany, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. Problémom slovenského zdravotníctva je plytvanie zdrojmi.

Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku výrazne priame platby pacientov (out-of-pocket payments/expenditures) (ako % z celkových výdavkov na zdravotníctvo) a dostali sa z úrovní pod priemerom OECD (v roku 2003) vysoko nad priemer, ba dokonca na špičku. Masívny nárast priamych platieb sa nedá pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“ z reformných rokov 2003-2004. Tie boli totiž v roku 2006 takmer všetky zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov, ktoré nie sú vôbec, alebo sú len veľmi slabo regulované. Chýba tu jasné definovanie, na čo má pacient pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nárok na základe verejného zdravotného poistenia.

Jedným z najvypuklejších problémov slovenského zdravotníctva boli vysoké verejné výdavky na lieky a ich značná spotreba. Od vstupu do OECD v roku 2000 patrí Slovensku pravidelne čelná pozícia spolu s Maďarskom, čo sa týka výšky celkových výdavkov na lieky meranej ako podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo a taktiež ako podiel na HDP. Vysoké výdavky na lieky sú dané jednak objektívne – relatívne veľmi zlým zdravotným stavom Slovákov – a jednak tu panuje kultúra príliš častého chodenia k lekárom a následného predpisovania liekov. Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je podľa WHO na Slovensku extrémne vysoká – dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok. A až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov.

Treba však zároveň povedať, že dôsledné využívanie inštitútu medzinárodného referencovania cien liekov v SR pomohlo výrazne obmedziť verejné výdavky na lieky. Referencovanie cien liekov v SR je možné považovať za “success story” slovenskej zdravotnej politiky ostatných rokov. Pozitívom je, že podľa oficiálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prišlo za ostatné roky zmenami v liekovej politike k poklesu či stabilizácii celkovej výšky úhrad zdravotných poisťovní za predpisové lieky a tiež spotreby tak predpisových, ako aj voľnopredajných liekov aj v množstevnom vyjadrení.

26.9.2014

Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Pozdravujem, riesim temu chybajucich sestier v zdravotnictve. Komora sestier dnes posielal tlacovu spravu, kde okrem ineho zaznelo, ze zdravotnictvu chyba 15-tisíc sestier.

Chcem sa spytat, moze byt toto cislo realne?
Co pre slovenske zdravotnictvo znamena personalne poddimenzovanie?
Ako sa da vyriesit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Netrúfam si povedať, aký by mal byť počet zdravotných sestier na Slovensku. Čo však môžem komentovať, sú čísla z medzinárodných porovnaní, ktoré ukazujú, že na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov je počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Priemer v OECD predstavoval v roku 2011 8,7 sestier na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 5,9 sestier, pričom za 10-ročné obdobie od roku 2000 klesol počet zdravotných sestier na hlavu jedine v Litve a na Slovensku, pričom v SR bol zaznamenaný výrazne najväčší prepad – vyše 20%. Aj čo sa týka ostatných krajín V4, je počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, na rozdiel od výrazne nadpriemerného počtu lekárov.

Ak je počet sestier na oddelení pod optimom, má to za následok ich preťaženosť, čo negatívne pôsobí na kvalitu zdravotnej starostlivosti poskytovanú pacientom, keďže takáto sestra je podráždenejšia, nestíha niektoré úkony, ktorých zanedbanie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, a častejšie chybuje.

Riešením prípadného nedostatku sestier však určite nie je zavádzanie plošného zvyšovania miezd, bez ohľadu na kvalitu odvádzanej práce, či minimálne mzdové nároky, ktoré z dlhodobého hľadiska sestrám skôr uškodia. Riešením je odstrániť neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

26.9.2014

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o stanovisko k reforme zdravotníctva, ktorá bola urobená za čias ministrovania Rudolfa Zajaca.

Ako s odstupom desiatich rokov hodnotíte túto rozsiahlu reformu zdravotníctva?
Čo považujete za najväčší prínos tejto reformy?
Je naopak niečo čo by ste jej vytkli?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pred ani po “Zajacovej” reforme nebol na Slovensku ponúknutý alternatívny koncept smerovania zdravotníctva porovnateľnej komplexnosti a kvality. Zajacovu reformu hodnotím ako doteraz najzásadnejšiu a najprínosnejšiu inštitucionálnu zmenu v slovenskom zdravotníctve. Priniesla viac správnych motivácií do konania aktérov v zdravotníctve, a tým vytvárala predpoklady na zdravšie fungovanie zdravotníctva, ktoré sa nachádzalo v kritickom stave.

Škodou je, a to je zároveň aj negatívom, že sa nepodarilo presadiť a implementovať všetky pôvodne navrhnuté reformné zmeny v zdravotníckom systéme, najmä čo sa týka dokončenia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a zavedenia regulovanej spoluúčasti pacienta na financovaní liečby tzv. neprioritných diagnóz, čo by pomohlo ešte viac stabilizovať zadlžený sektor zdravotníctva a zároveň by sa vytvoril priestor na vstup nových hráčov a súkromného kapitálu na zdravotnícky trh v SR.

24.9.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME)

Na Slovensku LSPP v posledných rokoch skôr zanikali. Myslíte si, že LSPP pri rozumnom mamažovaní a efektivite môžu byť životoschopné?
Ako hodnotíte, že v situácii, keď sa v malackej nemocnici hrá o to, či jej župa dá dotáciu na LSPP a UPS a nezaniknú tu ako zázrakom vzniká nová LSPP v čase, keď LSPP skôr zanikajú?

Odpoveď Dušana Zachara:

Vítam, že vznikajú súkromné iniciatívy, nové LSPP nakoľko to zvyšujete možnosti dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre občanov. Zvyšuje sa tým aj konkurencia pre ostatných poskytovateľov a tým pádom vzniká predpoklad žiadnej, prípadne nižšej dotácie zo župy.
Nákladové položky presne neviem ohodnotiť. Pravdepodobne sa to môže oplatiť. Ak vznikla táto LSPP len s tým, že kalkulujú s nejakou pomocou zo župy, tak vtedy to potom nepovažujem až za taký prínos. Ale je určite lepšie, ak by o dotáciu zo župy, keby bola nevyhnutná, súťažili viacerí poskytovatelia, a nielen jeden záujemca.
Vysvetlenia môžu byť rôzne. Môže byť, že za tým nevidíme nič, len čistý podnikateľský zámer. To by bol najlepší spôsob. Môže jej vznik súvisieť aj s komunálnymi voľbami, keďže je tu riziko, že sa zruší prvá pomoc a pohotovosť v malackej nemocnici. Preto potom nejakí komunálni politici môžu dôvodiť, že predsa vznikla nová. Samozrejme sa tu môže hrať aj o dotáciu. Je to však len špekulácia.

17.9.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Vytiahla som si posledne udaje z NCZI a z nich vyplyva, ze za pat rokov nam ubudlo 2 300 sestier (pre porovnanie, v pripade lekarov je ubytok 344). Moje otazky:

Co podla Vas sposobuje tento ubytok? Platy / pracovne podmienky /je to neatraktivne povolanie?
Viete povedat, aky pocet sestier potrebuje Slovensko, aby to bolo optimalne a ci cislo zhruba 31-tisic je nizke?
Co by malo robit MZ SR ci zamestnavatelia, aby nam sestry neubudali?

Odpoveď Dušana Zachara:

Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR sú relatívne nízke príjmy väčšiny sestier v SR. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych. Menej sestier je aj kvôli reštrukturalizácii, racionalizácii a optimalizácii niektorých zdravotníckych zariadení.
Neviem povedať, koľko sestier potrebuje Slovensko, ale je faktom, že v medzinárodnom porovnaní (OECD) je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Priemer v OECD predstavoval v roku 2011 8,7 sestier na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 5,9 sestier, pričom za 10-ročné obdobie od roku 2000 klesol počet zdravotných sestier na hlavu jedine v Litve a na Slovensku, pričom v SR bol zaznamenaný výrazne najväčší prepad – vyše 20%. Aj čo sa týka ostatných krajín V4, je počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, na rozdiel od výrazne nadpriemerného počtu lekárov.

11.9.2014

Otázka (Branislav Janík, Hospodárske noviny)
Príjemný deň, chcem sa spýtať, či sa dá sa ešte niečo nové napísať o pohľadávkach SP voči zdravotníckym zariadeniam:

Veď im to stále rastie, najmä u piatich štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sú naviac pred exekúciami chránené, takže SP zrejmá voči žiadne páky?
Prečo vôbec nemocnice porušujú zákon a neplatia štátu?
Je nejaké efektívne riešenie?
Je sektor zdravotníctva najväčším dlžníkom SP?
A ak zo 140 zariadení má dlhy v SP ani nie 30, je to vôbec veľa?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štátne nemocnice generujú preto tak rýchlo nové dlhy, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva “nútiaca” vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov a sestier, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.

Veľký nárast nezaplatených odvodov niektorých štátnych nemocníc Sociálnej poisťovni je zapríčinený okrem už vyššie spomínaných faktorov aj značnou ochranou týchto zariadení pred exekúciami, neochotou Sociálnej poisťovne nechať exekvovať nemocnice z vlastného štátneho košiara, ako aj ich vedomím, že sú „too big to fail“ – teda že štát nedovolí, aby padli, keďže sú také významné. Navyše, ak zaplatia nemocnice načas alebo skôr svojim súkromným dodávateľom, môžu od nich, na rozdiel od Sociálnej poisťovne, očakávať rôzne benefity – siahajúc od výhodnejších cenových podmienok až po rôzne formy nelegálnych, pololegálnych či eticky otáznych výhod.

Sektor zdravotníctva patrí dlhé roky medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ku koncu júla 2014 evidovala Sociálna poisťovňa voči zdravotníckym zariadeniam pohľadávky na neuhradenom poistnom až vo výške necelých 105 mil. EUR. Ku koncu roka 2010 bolo napríklad medzi 25 najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne až 10 nemocníc, pričom prím hrali vtedy, tak ako aj v súčasnosti, bratislavská Univerzitná nemocnica a Detská fakultná nemocnica.

11.9.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Témou je dlh Slovenska.

Podľa nového návrhu rozpočtu by dlh v budúcom roku mal dosiahnuť úroveň 55,4 percent. V podstate tak ide len o spomalenie rastu dlhu. Je tento krok podľa vás správny? Čo pre nás bude v praxi znamenať zotrvanie nad hranicou 55 percent?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred časom kritizovala politikov, že za posledné roky neurobili žiadne opatrenia, aby dlh Slovenska znížili. Akými krokmi by to bolo napríklad možné?
Dlh Slovensko vzrástol ani nie za tri roky o desať percent. Čo sa pod to najmä podpísalo?
Hrozí nám riziko, že tento či budúci rok presiahneme hranicu 57 percent, a teda hranicu, kedy sa aktivuje ďalšia úroveň dlhovej brzdy?
Je v čase pomalého rastu ekonomiky správne, že je strop na aktivovanie dlhovej brzdy stabilne určený, alebo by bolo vhodnejšie, ak by táto hranica bola flexibilnejšia?

Odpoveď Petra Goliaša:

Vplyvom starnutia obyvatelstva sa ocakava uz v nasledujucom desatroci pomerne rychly rast dlhu, pokial vlada neprijme dalsie opatrenia najmä v zdravotnictve a v dochodkovom systeme. Podla scenara RRZ, ktory zohladnuje aj dynamicke efekty (rizikova prirazka, vyssia cena kapitalu), by napriklad dlh bez dalsej konsolidacie stupol z 55,4% na 73,2% v roku 2023. Vlada preto musi neodkladne pokracovat v ozdravovani verejnych financii a to trvalymi, nie jednorazovymi opatreniami. V roku 2013 sice vlada prispela k rieseniu dlhodobej udrzatelnosti, v tomto roku v tom vsak nepokracuje. Dlhodoba udrzatelnost verejnych financii sa naopak zhorsuje, kedze rastie tzv. strukturalny deficit (ocisteny o vplyv cyklu a jednorazove opatrenia). K miernemu ozdravovaniu by malo dojst v buducom roku, vzhladom na bliziace sa volby ako aj aktualny utlm ekonomik eurozony vsak existuju rizika, ze sa tieto plany nepodari splnit.
Pri urovni dlhu vyssej ako 55% HDP platia sankcie dlhovej brzdy, podla ktorych napriklad vlada ani obce nesmu zvysovat vydavky.
Problemom je najmä, ze sa vlada do vyraznej miery spolieha na jednorazove a docasne opatrenia (typickym prikladom je extra zdanenie bank a monopolov, ci superdividendy). Po uplynuti ich ucinku je potrebne hladat nove riesenia. Medzi dobre kroky s trvalym ucinkom patri zlepsenie uspesnosti pri vybere dani. S cielom pomoct ozdravit verejne financie pripravilo INEKO databazu viac nez 200 konsolidacnych a reformnych opatreni: http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenia/. Vlade napriklad odporucame intenzivnejsiu privatizaciu a znizovanie dlhu z jej vynosov, regulaciu spoluucasti v zdravotnictve, obmedzenie dotacii a investicnych stimulov pre sukromne firmy, ale aj vyssiu transparentnost a verejnu kontrolu pri plateni dani.
Dlh rastie predovsetkym kvoli deficitnemu hospodareniu statneho rozpoctu (za posledne tri roky 8,2 miliard eur). Druhym vyznamnym faktorom bolo zapojenie Slovenska do zachrannych mechanizmov v eurozone (prispevok k rastu dlhu za posledne tri roky bol 2,5 miliardy eur).
Hranica 57% HDP pravdepodobne v tomto ani buducom roku nebude prekrocena. Vlada ma totiz k dispozicii pomerne velku hotovostnu rezervu, ktoru uz v sucasnosti vyuziva na tlmenie rastu dlhu. Okrem toho sa ocakava privatizacia Slovak Telekomu, ktora by mala uz v buducom roku vlade priniest vynosy v objeme 1,3% HDP. Riziko prekrocenia hranice je väcsie v dalsich rokoch, pokial vlada neprijme potrebne ozdravne opatrenia.
Dolezite je, aby politici nezmäkcili pravidla dlhovej brzdy podla toho, ako im to vyhovuje. Rizikom je, ze politici uprednostnia kratkodobe ciele (uspech vo volbach) pred dlhodobymi (udrzatelnost verejnych financii). Dlhova brzda ako aj pravidla EK na strazenie deficitu by mali byt garanciou, ze sa tak nestane.

4.9.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. Medzinárodný menový fond v najnovšej správe kritizuje nedávne zmeny na trhu práce – napríklad možnosť rozšírenia kolektívnych zmlúv. MMF tvrdí, že to môže spôsobiť strnulosť na trhu práce. Taktiež, že táto zmena nepomôže zníženiu regionálnych rozdielov. Preto by sa podľa MMF mali zaviesť výnimku ako sú v Nemecku či Francúzsku alebo by sa mala zvýšiť hranica (20 zamestnancov), od ktorej sa rozšírenie zmlúv podnikov týka.

Ako sa vy staviate ku kolektívnym zmluvám? Ako na ne podľa vás zareaguje trh?
MMF hovorí o výnimkách ako v Nemecku či Francúzsku. Neviete o aké výnimky ide?
Okrem toho hovorí MMF o zavedení rozdielnych výšok minimálnej mzde pre rozdielne regióny. Túto zmenu presadzuje aj INEKO. Čo by trhu práce priniesla? Pre koho by bolo najmä výhodná? Nehrozilo by potom, že firmy by sídlo svojej firmy presúvali do regiónov, kde by táto mzda mala byť nižšia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rozsirenie uplatnovania kolektivnych zmluv moze zhorsovat konkurencieschopnost firiem, ktore sa nechcu zapojit do kolektivneho vyjednavania, ale zo zakona musia akceptovat zaväzky z kolektivnych zmluv. To moze mat negativne dosledky na investicie, hospodarsky rast aj zamestnanost. Najvhodnejsie by preto bolo opatrenie zrusit.

INEKO odporuca, aby vlada znizila minimalnu mzdu pre mladych ludi ci v regionoch s vysokou nezamestnanostou. Vznikali by tak pracovne miesta aj pre ludi, ktorych cena prace je pod minimalnou mzdou. Ochranu tychto ludi pred chudobou by vlada mala zabezpecit posilnenim subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace.

Kym v bratislavskom VUC tvorila minimalna mzda v roku 2012 len 28% priemernej, v presovskom to bolo az 46%. A napriklad v okrese Snina to bolo az 60% a v okresoch Sobrance a Rimavska Sobota az 58%. Prave v najchudobnejsich regionoch sa preto da predpokladat, ze by znizenie minimalnej mzdy viedlo k vytvoreniu väcsieho poctu pracovnych miest.

3.9.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o zhodnotenie hospodarenia nemocnic. Vyziadala som si od statnych zdravotnickych zariadeni udaje o stratach a dlhoch, ktore eviduju na polroka 2014. Vysledky posielam v prilohe aj s porovnanim, ake boli cisla na konci roka 2013. Chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie:

Ako hodnotite znizovanie strat v statnych nemocniciach? Je to pozitivny trend a da sa ocakavat, ze sa naozaj naplnia Zvolenskej ocakavania, ze do konca r. 2015 budu mat statne nemocnice vyrovnane hospodarenie bez strat?
Co hovorite na dlhy (niekde klesli, niekde stupli)? Mozu byt prave tie do buducna problemom pre nemocnice? Ide o vysoke dlhy? Je realne sa s nimi popasovat – ak ano, ako?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je veľmi komplikované hodnotiť čiastkové výsledky, najmä keď sa netransformované štátne nemocnice ako príspevkové organizácie vyznačujú neprehľadným účtovníctvom, keď je dopátranie sa informácií o ich hospodárení na webe skôr raritou, a keď sa ani nemusia každoročne podrobovať nezávislému auditu, tak ako je to u akcioviek.

Určite je však dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky, ale to je na celkové hodnotenie a posúdenie hospodárenia štátnych nemocníc príliš málo. Treba mať pri ňom totižto zároveň na zreteli nemenej dôležité ďalšie ukazovatele – napríklad výšku príjmov od zdravotných poisťovní, ktoré rástli, prípadnú zmenu rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a samozrejme v neposlednom rade i vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla MZ SR presné a hodnoverné, nedochádza celkovo k progresu, čo potvrdzujú aj oficiálne údaje o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, kde dlh štátnych nemocníc rastie stále viac a viac.

Oceniť treba najmä tie zariadenia, ktorým sa darí hospodáriť so ziskom, resp. znižovať výšku straty a zároveň zlepšujú svoju platobnú disciplínu a znižujú svoj dlh.

2.9.2014

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre nas tyzdennik The Slovak Spectator pripravujem clanok o chybajucich specialistoch na slovenskom pracovnom trhu. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.

Ake dovody vidite za nedostatkom specialistov na slovenskom pracovnom trhu?
Su, podla Vas, tieto specializacie dostatocne platovo ohodnotene?
Ake opatrenia, okrem medializovaneho zlepsenia prepajania vzdelavania s praxou, by, podla Vas mohli zatraktivnit nedostatkove specializacie pre studentov?

Odpoveď Petra Goliaša:
V prvom rade treba hypotezy o nedostatku specialistov podlozit tvrdymi datami, t.j. napriklad udajmi o vyske platu a miere nezamestnanosti absolventov jednotlivych skol a specializacii. Tieto udaje treba pravidelne zverejnovat, aby rodicia aj ziaci vedeli rozlisit, kde sa absolventi dokazu lepsie uplatnit, po com je na trhu dopyt. Uspesnejsie skoly by tak ziskavali viac ziakov a teda aj penazi, menej uspesnym by hrozil zanik. Na zaklade tvrdych udajov by mal stat tiez zistovat efektivnost skol aj odborov a nastavit podla nich financovanie tak, aby ti efektivnejsi dostavali viac penazi.

Lepsie informovanie verejnosti o vysledkoch skol a odmenovanie skol za kvalitu su systemove nastroje, ktorymi mozno zosuladit vzdelavanie s praxou.

28.8.2014

Otázka (Michal Piško, SME)
Dobrý deň, podľa dohody Vás prosíme o stručné stanovisko k základným zisteniam eurobarometru o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zverejnený v júli.
Základne zistenia Vám posielam v grafoch

Zaujímalo by nás:

Spokojnosť Slovákov s kvalitou zdravotnej starostlivosti oproti poslednému eurobarometru v roku 2009 klesla z 53% na 50%. Spokojnosť v EÚ je zároveň v priemere oveľa vyššia až 71%. Čím si to vysvetľujete a čo je treba zmeniť?
Ako si vysvetľujete fakt, že spokojnosť so zdravotnou starostlivosťou rastie s vekom?
Z prieskumu vyplýva, že iba 21% Slovákov, ktorí zažili pri prijímaní zdravotnej starostlivosti nežiaducu udalosť ju aj nahlásili, kým v EÚ to bolo až 46%. Slováci zároveň mali pocit, že po nahlásení nežiaducej udalosti sa vo väčšine prípadov (40%) nestalo absolútne nič. Čím si to vysvetľujete a čo je treba robiť pre väčšiu emancipáciu pacientov?

Ak by Vás samozrejme z grafov zaujalo aj niečo iné, budem rád, ak mi k tomu pripojíte krátky postreh. Ak by sa Vám to podarilo zajtra do 14.00 bol by som Vám vďačný.

Odpoveď Dušana Zachara:

Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nedokážeme ani vierohodne posúdiť, či sa naše zdravotníctvo aj reálne zhoršilo, tak ako to naznačujú prieskumy verejnej mienky. Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti “len” viac ponosujú na kvalitu, lebo sa o nej viac hovorí v kritickej rovine (viď napríklad séria kritických blogov pacientov na www.sme.sk). A čo sa týka medzinárodného porovnania, môže byť kritika slovenského zdravotníctva opodstatnená, ale na druhej strane treba tiež vnímať možný faktor večne hundrajúceho národa.
A čo treba robiť, aby sa zlepšila kvalita nášho zdravotníctva?

Zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá (hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre zdravotné poisťovne,
meranie a transparentné informovanie pacientov a poisťovní o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho aj ich odmeňovanie – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva,
presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia – tým sa vytvoria lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie,
urobiť poriadok v priamych platbách obyvateľstva a umožniť vyberať paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii,
zavádzanie a dodržiavanie diagnostických a liečebných štandardov (guidelines),
zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti do praxe,
znížiť koncentráciu a štátny vplyv na trhu s verejným zdravotným poistením rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne; podporovať vstup nových hráčov na trh,
dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť vstup súkromného kapitálu do nich – strategickí investori môžu priniesť do nemocníc lepšie (rozumej: dlhodobo udržateľné) hospodárenie, vyššiu kultúru aj know-how,
vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania,
zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a neprijímať ich ani u ostatných zdravotníckych pracovníkov,
zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, t.j. zoznam všetkých štátnych ústavných zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu,
razantnejšie postupovať pri racionalizácii a optimalizácii lôžkovej starostlivosti,
posilniť nezávislosť ÚDZS nemožnosťou odvolať jeho predsedu de facto z akéhokoľvek dôvodu.

Aj podľa hodnotenia spokojnosti pacientov s nemocničnou starostlivosťou, ktoré uskutočňujú zdravotné poisťovne, sú mladí ľudia nespokojnejší ako starší. Mladí sú náročnejší, a preto aj kritickejší. Vidia, ako fungujú služby, ktoré často využívajú, a ktoré poskytujú prevažne súkromní podnikatelia v ostrom konkurenčnom, a teda aj inovatívnom prostredí – mobily, internet, banky, zábavný priemysel, online shopping, atď. Tiež oveľa viac cestujú na Západ, a majú teda vyššie očakávania, čo sa týka fungovania spoločnosti. Avšak zároveň nestihli mať ešte osobnú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, a preto môžu byť po prvom kontakte s ním rozčarovaní. Starší už túto skúsenosť majú, a preto majú aj iné, realite bližšie očakávania a môžu lepšie hodnotiť trend.
Aj z oficiálnych údajov našich inštitúcií o podaných sťažnostiach pacientov je zrejmé, že Slováci sa málo sťažujú oficiálnou cestou na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Určitá skepsa ľudí môže vychádzať aj zo skúseností, že chýba viac “success stories”, kedy by obyčajný človek – pacient “vyhral” nad štátnou mocou. Treba však tiež povedať, že pozvoľna sa mierne zvyšuje počet podaných podnetov. Je možné, že niektorých sťažovateľov posmelili aj medializované prípady, kedy úrady či súdy rozhodli v prospech poškodených pacientov. Ľudia by sa asi viac sťažovali a domáhali svojich práv, keby mali jasno, na čo, kedy, kde a za koľko majú nárok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keby sa na poli poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotného poistenia zvýšila konkurencia, a tým pádom i súťaživosť, keby nebolo zdravotníctvo de iure “zadarmo”, keby dobre a rýchlo fungovala vymožiteľnosť práva a v neposlednom rade keby sa systematicky znižovala veľká informačná nerovnosť, napríklad aj meraním a zverejňovaním kvality a efektívnosti v zdravotníctve.

26.8.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný večer, vedeli by ste z prvého nástrelu návrhu rozpočtu a komentárov k nemu (bude menej, bude viac) okomentovať peniažky pre zdravotníctvo v roku 2015? A že asi nie definitívne a že kde sú štátni poistenci a že sa nepochybne bude rokovať aj vo výbore, aj v pléne a že zrejme budú zmeny…

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide zatiaľ len o prvý návrh rozpočtu, ktorý určite ešte prejde zmenami, a preto je nutné brať s rezervou „šibrinkovanie“ s číslami.

Vláda celkom správne deklaruje nutnosť pokračovať v konsolidácii verejných financií, a aj preto sa nedalo očakávať nejaké výrazné navýšenie zdrojov v zdravotníctve. Navyše v zdravotnom systéme neprebehli nevyhnutné štrukturálne zmeny, ktoré by zatvorili ústa kritike zo strany rôznych, aj medzinárodných, autorít, ktoré považujú slovenské zdravotníctvo za sektor, ktorý patrí k najproblematickejším oblastiam verejného rozpočtu s obrovskými rizikami pre vývoj štátneho dlhu.

Pre mechanické hodnotenie číselných údajov rozpočtu pre zdravotníctvo je kľúčovým vývoj celkových výdavkov verejného zdravotného poistenia na budúci rok. Tie by mali dosiahnuť úroveň 3,99 mld. EUR a v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2014 mierne narásť, konkrétne o 53,4 mil. EUR, čo znamená nárast o necelých 1,4%.

Celkové príjmy vo verejnom zdravotnom poistení by mali byť pozitívne ovplyvnené najmä vyššími odvodmi od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo možno odvodzovať najmä od legislatívnych zmien pri zdravotných odvodoch, ako aj od ministerstvom financií očakávaného priaznivejšieho vývoja na trhu práce, čo súvisí s predpokladaným rastom ekonomiky.

A práve očakávaný rast slovenského hospodárstva sa môže javiť vo svetle nedávnych informácií z Nemecka a ostatných krajín eurozóny, kde sa hovorí o spomalení rastu, ako jedno z hlavných rizík rozpočtových plánov vlády, keďže tým môžu klesnúť najmä daňovo–odvodové príjmy.

A v neposlednom rade by sme pri debate o rozpočte mali začať dávať oveľa väčší dôraz na to, čo za tieto rozpočtované peniaze získame – akú zdravotnú starostlivosť, aké služby, aké hodnoty. Keď v diskusiách o rozpočte len šibrinkujeme s číslami a nehovoríme o protihodnote, tak to je potom, ako keby nám bolo jedno, či po vložení peňazí do nápojového automatu nám z neho vypadne požadovaná tekutina, správny počet fliaš a neskysnuté kakaové mlieko alebo presný opak.

22.8.2014

Otázka (Jana Hvozdovičová, SME)
Dobry den, pripravujem pre Profit temu k prepoistovaniu v zdravotnych poistovniach a chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa vyjadrili k dvom veciam:

Ako je na tom v súčasnosti myšlienka zlučovania zdravotných poisťovní do jednej? Je táto téma vôbe aktuálna? Bude? Očakávate aj tento rok nejaké presuny klientov (vo väčšej miere/alebo v menšej) medzi zdravotnými poisťovňami?
Oplatí sa medzi poisťovňami vôbec prestupovať? Nie sú rovnaké? Čo môžem získať?

Odpoveď Dušana Zachara:

Verím, že projekt jednej zdravotnej poisťovne je mŕtvy, a že to pochopila aj súčasná vláda. Oficiálne je projekt momentálne pozastavený, Ministerstvo zdravotníctva SR neuskutočňuje ďalšie kroky na jeho implementáciu a čaká, či bude zo strany Ministerstva financií SR verifikovaná pripravenosť SR na jeho dostatočné finančné krytie. Do konca tohto volebného obdobia sa však s najväčšou pravdepodobnosťou tejto verifikácie nedočká.
Ak sa do prepoisťovacej kampane nezamieša nekalým spôsobom štátna moc, tak ako tomu bolo napríklad minulý rok, predpokladám, že v duchu predošlých období zmení poisťovňu približne 2-3 percentá poistencov.
Je dobré, že existuje takáto možnosť a sloboda voľby. Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “štandard”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

19.8.2014

Otázka (Gábor Czímer, www.bumm.sk)
Dobrý deň! Chcel by som sa informovať ohľadom výsledkov maďarských gymnázií.

Pužívali ste špeciálnu metodiku pri meraní maďarských gymnázií? Ak
áno, tak akú?
Odlišuje sa reliabilita, alebo validita merania pri množine
maďarských gymnázií, a pri množine slovenských gymnázií?
Prečo ste pri ukazovateľoch týkajúcich sa sútaže nebrali do úvahy
sútaže vykonané v maďarskom jazyku, resp. sútaže v maďarskej
literatúry alebo jazyku?
Pri ukazovateľovi “PRIJÍMANIE NA VŠ” ste brali do úvahy aj
absolventov ktorí pokračujú v štúdiu v zahraničí, na zahraničnej
vysokej škole? Ak áno, odkiaľ máte údaje? Ak nie, ako sa skreslili
výsledky merania?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Jediny rozdiel je, ze pri skolach s vyucovacim jazykom madarskym (VJM) berieme do uvahy vysledky ziakov v testovani 9 a v maturitach nie v slovenskom jazyku, ale v madarskom jazyku a v slovenskom jazyku a v slovenskej literature (teda v obdobe slovenskeho jazyka a literatury pre skoly s VJM).

Nie, reliabilita ani validita sa podla nasho nazoru nemenia. Su rovnake pre gymnazia s VJ slovenskym aj s VJM.

Pri sutaziach berieme do uvahy najma tzv. mimoriadne vysledky, ktore vyhodnocuje ministerstvo skolstva. Metodika pre ich hodnotenie sa nachadza na stranke ministerstva. Vyplyva z nej, ze do vyhodnocovania zahrnaju napr. aj sutaz s nazvom “Pekna madarska rec”. My priamo preberame tieto suhrnne vysledky pripravene ministerstvom, pricom nijako nezasahujeme do struktury sutazi, ktore zapajaju do hodnotenia. Okrem toho este pre informaciu uvadzame zapojenie sa skol do sutazi organizovanych spolocnostou EXAM, ktora nam poskytla potrebne udaje. Nemam vedomost o tom, ze by niektore svoje sutaze specialne zamerali na skoly s niektorym konkretnym vyucovacim jazykom.

Pri ukazovateli “prijimanie na VS” nemame zahrnutych absolventov, ktori isli studovat do zahranicia, pretoze taketo udaje nie su dostupne. Preto sa ani neda vyhodnotit pripadne skreslenie. Kazdopadne z uvedeneho dovodu uvadzame tento indikator iba informativne a s upozornenim, ze sa jedna iba o prijatych na VS v SR. Z toho isteho dovodu ani tento indikator nevstupuje do celkoveho skore skol, kedze nema 100 % zaber. Cela metodika je uvedena priamo na portali, a to vratane sekcie casto kladenych otazok. V pripade, ak mate dalsie otazky, na ktore sa odpoved nenachadza na portali, poslite ich prosim mailom priamo mne a pripravim na ne odpoved.

15.8.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Ministerstvo financií zverejnilo rozpočet pre budúci rok. Naplánovalo si v ňom deficit na úrovni 2,49 percenta.

Je podľa vás tento deficit reálny? Čo by ho mohlo ohroziť? Aké konkrétne faktory?
Podľa údajov, ktoré tento týždeň zverejnil eurostat tak by Slovensko mohlo negatívne ovplyvniť pomalší rasť ekonomiky Nemecka, čo bude mať dopad aj na Slovensko. Môže sa to prejaviť aj na našom deficite? Bude vláda potrebovať urobiť dodatočné opatrenia?
Prehodnocujete na základe posledných zverejnených údajov aj vy váš odhad rastu pre budúci rok?
Vidíte viac pozitívne či negatívne riziká?
Vláda si naplánovala medziročne zníženie štrukturálneho salda o 0,5 percenta. Je to reálne? Na aké konkrétne štrukturálne opatrenia na výdavkovej strane by sa mala zamerať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je dobre, ze sa vlada stale drzi ciela doviest Slovensko k vyrovnanemu rozpoctu v roku 2017. Klucovym predpokladom splnenia cielov v buducom roku je dodrzanie planovaneho schodku pre tento rok a planovane znizenie vydavkov statneho rozpoctu o 705 mil. eur v roku 2015. Z navrhu rozpoctu vidno, ze si vlada chce este v tomto roku pomoct superdividendami zo statnych podnikov v objeme viac nez 458 milionov eur, co predtym neplanovala. Sucasne uz priznava aj podstatne znizenie cerpania eurofondov oproti povodnemu rozpoctu z 3,2 mld. eur na 2,3 mld. eur v tomto roku, cim vyrazne usetri na spolufinancovani avsak na ukor investicii, ktore sa za peniaze z eurofondov mohli realizovat. Vytahovanie penazi zo statnych firiem cez superdividendy tiez moze zhorsit ich financnu stabilitu.

Medzi hlavne rizika rozpoctu radim popri dodrzani planovanych skrtov aj externy vyvoj, kedy spomalenie rastu v eurozone moze viest aj k spomaleniu rastu na Slovensku a tym aj k znizeniu najmä danovych prijmov.

Zhorsit celkove cisla najmä ohladom deficitu a dlhu moze tiez nova metodika ESA2010, ktora zacne platit na jesen a podla ktorej sa do verejnej spravy zaradia viacere subjekty vlastnene statom ako napriklad Narodna dialnicna spolocnost.

V dlhsom horizonte je otazne, ci vlada dokaze setrit aj vo volebnom roku 2016.

8.8.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Ministerstvo zverejnilo novú výšku minimálnej mzdy – podľa návrhu by mala byť 380 eur.

Je takéto navýšenie v poriadku? Prečo?
Ide o výrazné navýšenie (jedno z najvýraznejších za posledné roky) Čo to môže pre firmy ako aj ľudí znamenať? Pre aké firmy to bude najväčšia záťaž?
Pôvodne vláda informovala, že minimálna mzda porastie, ale odvody zamestnávateľov sa nezvýšia. V návrhu, ktorý ministerstvo predložilo na tripartitu však takýto návrh nie je. Bolo by navýšenie minimálne mzdy s odpúšťaním odvodov podľa vás v poriadku?
Rezort argumentuje, že k navýšeniu na 380 eur pristúpil, pretože “ministerstvo reaguje na skutočnosť, že mesačná suma minimálnej mzdy po znížení o odvody do poistných fondov a o preddavok na daň z príjmov nedosahuje ani hranicu rizika chudoby.” – čo na to hovoríte? Je to skutočne tak, sú v súčasnosti ľudia s minimálnom mzdou pod hranicou chudoby?
AKo to je s navyšovaním minimálnej mzdy v zahraničí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak chce stat zvysit zivotnu uroven ludom s nizkym prijmom, mal by im znizit odvody, pripadne zvysit socialne davky. Na zvysovanie minimalnej mzdy totiz mozu zamestnavatelia zareagovat prepustanim, aby tak usetrili naklady. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy je doslova hazardom s pracovnymi miestami pre ludi s nizkym prijmom.

5.8.2014

Otázka (Zuzana Tiňová, TV Markíza)
Dobrý deň. Preposielam Vám aktuálnu tlačovú správu, ktorá mi prišla z MZSR k Projektu výstavby novej nemocnice. V skratke idú „odštartovať komunikáciu“ s potenciálnymi záujemcami a zajtra by mali zverejniť teaser so základným popisom ako by mala nová nemocnica vyzerať, aké sú očakávania od partnerov a harmonogram. Prečítajte si v TS.

Chcem sa Vás v tej súvislosti opýtať, čo si myslíte o „oslovovaní potenciálnych záujemcov“ pred procesom verejného obstarávania, navyše keď verejnosť stále nepozná Štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú v júni schválila vláda ako utajovaný materiál.

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre kratkost casu Vam posielam vynatky z mojich nedavnych odpovedi tlacenym mediam, ktore sa tykaju tejto problematiky:

Zdravotnicke noviny:
Odhliadnuc od faktu, že štúdia uskutočniteľnosti takého veľkého a nákladného projektu zostala zatiaľ pred očami verejnosti utajená, čo je samo o sebe značným problémom, je veľkým otáznikom a dôvodom na ostražitosť, z čoho sa bude súkromným investorom – koncesionárom splácať predpokladaná suma dnešných 250 mil. EUR použitých na výstavbu novej nemocnice. Ak by sme verili tvrdeniam ministerstva, že na výstavbu a prevádzku nebudú potrebné žiadne dodatočné verejné prostriedky, len štandardné financovanie z verejného zdravotného poistenia, potom vychádza (pri predpoklade približne rovnakých verejných zdrojov v zdravotníctve ako doposiaľ), že sa súkromná investícia zaplatí z ušetrených zdrojov. Úspora môže vzniknúť zatvorením starých nemocníc, prepustením lekárov či znížením platov sestričiek a/alebo zvýšením efektívnosti procesov v novej nemocnici. A tu prichádzame ku koreňu problému.

Ako môžeme deklarovať vyššiu efektívnosť novej nemocnice oproti tým starším, keď takmer vôbec nemeriame a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach? Keď nemeriame, môžeme sa len dohadovať a slepo veriť. Keď nemeriame, nemôžu uskutočňovať politici dostatočne kvalifikované rozhodnutia, ktoré by boli v prospech spoločnosti. A verejnosť nemôže zasa kontrolovať politikov, keďže nie je informovaná.

Mix HN a SME:
Stanovenie jasných, robustných a merateľných (a tým pádom aj kontrolovateľných) podmienok pre investorov zo strany štátu by malo byť kľúčové pre tak zložitý projekt, ktorý by mal byť navyše financovaný formou PPP. PPP-projekty si totiž vyžadujú oveľa vyššiu úroveň záruk a pravidiel, aby boli pre štát výhodné. Ministerstvo zdravotníctva však pravdepodobne nie je schopné presne definovať technické požiadavky alebo právne a finančné podmienky tohto projektu, a možno aj preto zvolilo ako metódu obstarávania súťažný dialóg. Súťažný dialóg je však najvoľnejšou metódou obstarávania, je najmenej obmedzovaná procesnými predpismi. Táto metóda teda kladie oveľa vyššie nároky na morálnu a spoločenskú zodpovednosť obstarávateľa, aby proces obstarávania prebehol transparentne, nediskriminačne a v súlade s princípom hospodárnosti.
Utajovanie štúdie uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, PPP-projekt, nejasné financovanie splátok zo strany štátu, ako aj súťažný dialóg sú rizikové faktory, ktoré môžu spolu vytvoriť pre Slovensko dostatočne nebezpečnú výbušnú zmes.

5.8.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku k vystavbe novej nemocnice v BA. Ministerstvo zdravotnictva uz tento tyzden oslovi stovku investorov (banky, developery, prevadzkovatelia), s ktorymi sa chce pred oficialnym vyhlasenim VO bavit o potencionalnej spoluprace. Z tychto diskusii by mali vzist aj konkretnejsie podmienky VO (sutazneho dialogu), ktore bude vyhlasene koncom septembra. Predbezna predstava MZ je, ze investor / konzorcium bude musiet:

dokladovat financovanie
mat v relativnej kratkej dobe skusenost s prevadzkovanim takejto nemocnice
zabezpecit interne procesy (vypracovat pracovny postup, co sa ma diat s pacientom, ked pride do nemocnice)
zabezpecit interne vzdelavanie zdravotnikov
vybudovat interny informacny system (nemusi ho nutne sam programovat)
gatrantovat mzdy klucovym zamestnancom
umoznit statu pristup ku vsetkym fakturam, dokumentacii a pod.
do 2-3 rokov ziskat svetovy certifikat kvality typu Joint Commission International, ktory na Slovensku este ziadna nemocnica nema
otazkou diskusie bude aj reinvesticia casti zisku po dosiahnuti istych vynosov

Ako hodnotite dane podmienky? Je nieco, na co stat zabudol a malo by to byt zadefinovane uz v uvode?
Mal by stat ziadat od investora, aby cast po dosiahnuti urcitej miery navratnosti bola cast zisku resinovestovana spat do nemocnice? A mal by stat ziadat garanciu miezd klucovych zdravotnickych zamestnancov?

Odpoveď Dušana Zachara:

Vo všeobecnosti by mali byť podmienky pre investorov definované jasne, mali by byť merateľné, a tým pádom aj kontrolovateľné. Mali by byť orientované na dosiahnutie celospoločensky prínosných výsledkov. Stanovenie robustných podmienok pre investorov zo strany štátu by malo byť kľúčové aj preto, lebo forma PPP-projektu si vyžaduje oveľa vyššiu úroveň záruk a pravidiel, aby bol pre štát výhodný. Existujú tu obrovské riziká. Utajovanie štúdie uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, PPP-projekt, nejasné financovanie splátok zo strany štátu, ako aj súťažný dialóg, ktorý je najvoľnejšou metódou obstarávania a kladie oveľa vyššie etické a morálne nároky na obstarávateľa, sú také veľké rizikové faktory, ktoré môžu spolu vytvoriť pre Slovensko dostatočne nebezpečnú výbušnú zmes.
Mňa by skôr zaujímalo, z čoho sa bude súkromným investorom – koncesionárom splácať predpokladaná suma dnešných 250 mil. EUR použitých na výstavbu novej nemocnice. Požiadavky štátu na reinvestíciu ziskov a garantovanie miezd splátku štátu koncesionárovi potenciálne len zvyšujú.

5.8.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne novej nemocnice, ktoru chce stat postavit v BA.

Ake by mali byt podla vas podmienky pre investorov?:
MZ tvrdi, ze podmienkou bude, aby investor navrhol, postavil aj prevadzkoval nemocnicu porovnatelnu s tou, ktora ma vzniknut v BA. Je to dobra podmienka?
Mozu ju nejaka sl. firma splnat? (napr Penta, Kmotrik, ci Vahostav – popripade ak by sa spojili do konzorcia – kedze tieto uz potvrdili, ze by dot oho chceli ist)
Ktore BA nemocnice by sa podla vas mali uplne zrusit potom, co sa postavi nova nemocnica?
Ktore by sa mali naopak zachovat?
Je podla vas mozne, aby zacala tato nemocnica fungovat v roku 2017?

Odpoveď Dušana Zachara:
Stanovenie robustných a merateľných podmienok pre investorov zo strany štátu by malo byť kľúčové pre tak zložitý projekt, ktorý by mal byť navyše financovaný formou PPP. Ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne nie je schopné presne definovať technické požiadavky alebo právne a finančné podmienky tohto projektu, a možno aj preto zvolilo ako metódu obstarávania súťažný dialóg. Súťažný dialóg je však najvoľnejšou metódou obstarávania, je najmenej obmedzovaná procesnými predpismi. Táto metóda teda kladie oveľa vyššie nároky na spoločenskú zodpovednosť obstarávateľa, aby proces obstarávania prebehol transparentne, nediskriminačne a v súlade s princípom hospodárnosti. Utajovanie štúdie uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, PPP-projekt, nejasné financovanie splátok zo strany štátu, ako aj súťažný dialóg sú rizikové faktory, ktoré môžu spolu vytvoriť pre Slovensko dostatočne nebezpečnú výbušnú zmes.

Keďže takmer vôbec nemeriame a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach, nedokážeme kvalifikovane posúdiť, či bude vôbec nová nemocnica kvalitnejšia a efektívnejšia ako tie staré, poprípade, ktoré z nich by sa mali zavrieť? Keď nemeriame kvalitu a efektívnosť, nemôžu uskutočňovať politici dostatočne kvalifikované rozhodnutia, ktoré by boli v prospech spoločnosti. A verejnosť nemôže zasa kontrolovať politikov, keďže nie je informovaná. Keď nemeriame, môžeme sa len dohadovať a len slepo veriť rozhodnutiam politikov. Ale to nie je optimálne.

Predpokladám, že záujemcovia sa budú zoskupovať do konzorcií, nakoľko ide o veľmi komplexnú investíciu (projektovanie, stavba a prevádzka), ktorá si vyžaduje expertov na rôzne oblasti.

Nemám predstavu, či sa to dá stihnúť tak, aby v roku 2017 už nemocnica slúžila pacientom.

1.8.2014

Otázka (Arpášová Lazániová, MY Noviny Juhozápadu)
Dobrý deň, v obci Trstice v okrese Galanta má od októbra pôsobiť Vysoká škola Danubius Sládkovičovo s odborom verejná politika a verejná správa aj v maďarčine. Chcela by som sa Vás spýtať ako vnímate, že kvázi “pobočky” vysokých škôl vznikajú už aj v obciach, resp.sa rozptyľujú a nesústredia iba v krajských mestách? Sú podľa Vás kvalitatívne porovnateľné s vysokými školami v mestách?

Odpoveď Petra Goliaša:
Sidlo skoly nie je dolezite, podstatne su vysledky. Bohuzial, vysledky vysokych skol (napriklad platy a mieru nezamestnanosti absolventov) ministerstvo skolstva po roku 2012 prestalo merat a zverejnovat. Posledne aktualizovane data su tu: http://vs.iedu.sk/sk/welcome

Ak nepozname vysledky, nevieme ani povedat, ktora skola je lepsia a ktora horsia a teda ani kvalifikovane rozhodovat o sieti skol. Vlade tak ostava len spolahnut sa na rozhodnutia Akreditacnej komisie, ktorej kapacity su tiez obmedzene a zrejme nepostacuju na hodnotenie tisicok roznych programov.

31.7.2014

Otázka (Peter Kvorka)
Dobrý večer, chcem sa opýtať na metodiku hodnotenia stredných škôl na základe maturít. Na vašom webe je uvedené, že beriete do úvahy len tie školy, ktoré mali aspoň 80 maturantov. Keď som si pozeral výsledky jednotlivých škôl, zdalo sa mi, že školy mali vysoké body za výsledok za maturitu z matematiky, pričom výsledok bol braný aj z počtu napr. 2 žiakov. To je snáď blbosť, nie? Veď je jasne, že keď na škole maturujú 2 žiaci z matematiky, ich priemerný výsledok má inú výpovednú hodnotu ako výsledok napr. 40, či viac žiakov. Takto získajú dobré hodnotenie za maturitu z matematiky tie školy, na ktorých maturuje z tohto predmetu len pár (zrejme najlepších) žiakov. Bolo by dobré metodiku zmeniť, inak je to úplný nezmysel. Tiež sa mi nevidí kritérium účasti na súťažiach, kde beriete do úvahy len súťaže organizované EXAMOM. To je tiež úplný nezmysel. Ako jediné relevantné kritérium mi prídu mimoriadne výsledky žiakov. Alebo som pochopil metodiku zle?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Ako pisete, skore pridelujeme tym strednym skolam, ktore maju za posledne 4 skolske roky aspon 80 maturantov zo slovenciny a tiez zaroven aspon 80 maturantov z cudzich jazykov. Tak presne znie to kriterium uvedene v metodickej sekcii na stranke.

Ak skola prejde tymto filtrom, nasledne dostane skore, pricom ako uvadzame, dolezity je aj presny pocet maturantov z jednotlivych predmetov. Tieto pocty vstupuju do vah pri vypocte vazenych priemerov. Okrem prikladu, ktory mame na portali uvediem este jeden iny, zjednoduseny priklad. Predstavte si situaciu, ze v nejakom skolskom roku na nejakej skole boli nasledovne vysledky maturit:

SJ 50b na 40 ziakoch
Mat 90b na 2 ziakoch
AJ(B1) 40b na 15 ziakoch
NJ(B2) 45b na 25 ziakoch

Potom nejaky pomysleny priemer maturitnych bodov za danu skolu by bol: ((50*40 + 90*2 + 40*15 + 45*25) / (40 + 2 + 15 + 25)) = (3905 / 82) = 47,6 bodu (t.j. vazeny priemer). Na tomto priklade nazorne vidiet to, aku ulohu hra to, ze z matematiky mala sice skola velmi pekne vysledky, no maturovalo z nej malo ludi. Tento vysledok v matematiky sa dalej prejavi len velmi malo, kedze vzorka bola mala. Takymto sposobom sa pocita nase skore skol, avsak tam do vypoctov vstupuju az posledne 4 roky a este dalsie ukazovatele, ale uvedeny princip ostava.

Domnievam sa teda, ze vas namet: “Takto získajú dobré hodnotenie za maturitu z matematiky tie školy, na ktorých maturuje z tohto predmetu len pár (zrejme najlepších) žiakov. Bolo by dobré metodiku zmeniť, inak je to úplný nezmysel.” mame v skutocnosti v hodnoteni metodicky uz obsiahnuty.

K druhej casti vasho mailu tiez potvrdzujem, ze do celkoveho hodnotenia skoly vstupuju prave vami spominane mimoriadne vysledky (vyhodnocovane ministerstvom skolstva), a nie sutaze od EXAMu. Sutaze od EXAMu uvadzame pre informaciu a nevstupuju do celkoveho hodnotenia skoly.

Myslim, ze teda v oboch pripadoch mame zhodu, len doslo k nespravnej interpretacii nasej metodiky. Verim, ze sa mi podarilo ju objasnit.

31.7.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den,

*Ppodla spravy UDZS su rozdiely v platbach v niektorych odbornostiach aj 300%-tne. (teda dve nemocnice dostanu casto aj od tej istej positovne v jednej odbornosti sumu za UH o 300% rozdielnu) je to podla vas v poriadku?

Podla spravy dava najcastejsie najnizsie aj najvyssie sumy Union. Ako si to vysvetlujete?
Rozdiel v platbach Union v UN BA a KE je napr v odbore chirurgia a urologia vyse 300% je to v poriadku?
Ako podla vas vznikaju taketo rozdiely?
Ma takato cenotvorba pozitivyn ci negativny efekt na nemocnice celkovo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je v poriadku, ze sa ceny líšia. Avšak už je menej v poriadku, že cenotvorba je deformovaná napríklad zle zvolenou reguláciou (viď koncová sieť nemocníc), relatívne slabou súťaživosťou jednak medzi poskytovateľmi a jednak medzi poisťovňami, silnou ingerenciou štátu v zdravotníctve so všetkými jeho konfliktmi záujmov s tým súvisiacimi, dávno prekonaným platobným mechanizmom – za ukončenú hospitalizáciu a v neposlednom rade skutočnosťou, že sa nedostatočne meria a zverejňuje úroveň kvality a efektívnosti nemocnicami poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aj preto vznikajú situácie, že nemocnica A, ktorá poskytuje kvalitnejšiu a efektívnejšiu starostlivosť pre pacientov dostáva menej peňazí od poisťovní ako nemocnica B, ktorá dosahuje horšie výsledky.

30.7.2014

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o informácie k iniciatíve INEKO vytvoriť
webový portál, ktorý by v užívateľsky prijateľnej podobe poskytoval návštevníkom údaje o kvalite toho ktorého poskytovateľa ZS.

Aké všetky údaje by mal tento portál návštevníkom poskytovať?
Bude obsahovať nielen hodnotenie kvality, ale aj prehľadný rebríček PZS od tých najlepších po najhorších?
Bude vypracovaný na úrovni PZS, alebo v prípade nemocníc aj na úrovni jednotlivých oddelení?
Z akých údajov budete pri hodnotení kvality čerpať (výstupy zdravotných poisťovní, vlastný prieskum medzi pacientmi atď.)?
Prečo INEKO prišlo s takouto iniciatívou?
V súčasnosti hodnotia PZS zdravotné poisťovne cez indikátory kvality, vo finále však može jedno zdravotnícke zariadenie dostať tri rôzne hodnotenia – od každej poisťovne iné. Nemala by sa preto zberom a vyhodnocovaním takýchto údajov zaoberať len jedna nezávislá inštitúcia, ktorá by vyhodnotila kvalitu PZS celkovo? * Ktorá inštitúcia by mohla plniť takúto úlohu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Aké všetky údaje by mal tento portál návštevníkom poskytovať?

Zoznam ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bude vychádzať z indikátorov kvality v súčasnosti používaných v SR, ako aj zo zoznamu indikátorov, ktoré sa využívajú v zahraničí. Niektoré ukazovatele vyvíjame pre účely portálu sami. Hlavnými kritériami pre výber indikátorov bude ich dostupnosť a relevantnosť.

Verejnosť by sa na portáli mala dozvedieť základné informácie o poskytovateľovi, údaje o jeho hospodárení, zo všetkých troch zdravotných poisťovní agregované dáta, ktoré sa sledujú pri zákonom stanovených indikátoroch kvality, vrátane spokojnosti pacientov, ďalšie indikátory kvality a efektívnosti, ktoré sú nad rámec súčasnej legislatívy v SR, informácie o priemerných čakacích dobách v jednotlivých nemocniciach, údaje o súťaživosti dodávateľov v tendroch nemocníc a blok informácií o ich transparentnosti, komunikácii a prístupe k pacientom.

Bude obsahovať nielen hodnotenie kvality, ale aj prehľadný rebríček PZS od tých najlepších po najhorších?

Portál by mal umožňovať najmä tieto funkcie:

jednoduché vyhľadanie konkrétneho poskytovateľa (v prvej fáze len ústavnej ZS) a zobrazenie jeho profilu podľa definovaných, resp. užívateľom zvolených kritérií,
zoradenie poskytovateľov v porovnateľnej skupine podľa zvolených parametrov kvality a efektívnosti, resp. ich kombinácie (v ďalšej fáze projektu, v ďalších rokoch, jeden komplexný rating (rebríček) poskytovateľa a jeho oddelení),
porovnanie plnenia ukazovateľov daného poskytovateľa v čase (podľa rokov), s priemerom v príslušnej skupine poskytovateľov, ako aj s vybraným konkrétnym poskytovateľom.

Bude vypracovaný na úrovni PZS, alebo v prípade nemocníc aj na úrovni jednotlivých oddelení?

Portál bude informovať verejnosť o jednotlivých poskytovateľoch v prvej fáze “len” ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ideálne chceme pri viacerých ukazovateľoch, ak budú dostupné údaje, ísť na úroveň jednotlivých nemocničných oddelení, lebo pre pacienta chystajúceho sa na operáciu sú takéto informácie oveľa užitočnejšie ako napríklad celkové hodnotenie nemocnice. Pretože ak sa chystá napríklad na operáciu bedrového kĺbu, tak si chce vybrať čo možno najkvalitnejšie ortopedické oddelenie a menej ho zaujíma, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť dotyčná nemocnica poskytuje v oblasti pôrodníctva, geriatrie alebo pediatrie.

Z akých údajov budete pri hodnotení kvality čerpať (výstupy zdravotných poisťovní, vlastný prieskum medzi pacientmi atď.)?

Je to mix zdrojov, pričom realizujeme aj vlastný výskum. Veľkú časť údajov poskytli zdravotné poisťovne, pričom však musím s veľkým poľutovaním konštatovať, že štátna VšZP nám väčšinu našich žiadostí o poskytnutie informácií zamietla, čo je podľa nás v príkrom rozpore s verejným záujmom, a je to škoda, lebo široká verejnosť by s údajmi od VšZP získala informáciu so silnejšou výpovednou hodnotou. Niektoré údaje poskytli zriaďovatelia nemocníc, MZ SR, ÚDZS a veríme, že veľký set informácií získame od NCZI. Plánujeme sa tiež obrátiť s dotazníkom na jednotlivých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Aj návštevnici portálu budú mať možnosť vyjadriť na portáli svoje skúsenosti s jednotlivými zariadeniami.

Prečo INEKO prišlo s takouto iniciatívou?

V každej oblasti, kde panuje vysoká informačná asymetria, a zdravotníctvo takou oblasťou nesporne je, platia zákony ponuky a dopytu len obmedzene, čo prináša so sebou vysoké riziko neefektívneho použitia obmedzených zdrojov, t.j. plytvanie, resp. nevyužívanie kapacít, potenciálu. Riešením je v takom prípade zvyšovanie transparentnosti. Informovaná verejnosť si bude vedieť kvalifikovanejšie vybrať poskytovateľa, čím na nich vytvorí väčší tlak na zvyšovanie kvality a efektívnosti. Zvyšovanie transparentnosti zverejňovaním relevantných informácií o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je jedným z kľúčových predpokladov na to, aby pacienti dostávali najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu, a aby sa tak zvyšovala celková úroveň kvality slovenského zdravotníctva.

V súčasnosti hodnotia PZS zdravotné poisťovne cez indikátory kvality, vo finále však može jedno zdravotnícke zariadenie dostať tri rôzne hodnotenia – od každej poisťovne iné. Nemala by sa preto zberom a vyhodnocovaním takýchto údajov zaoberať len jedna nezávislá inštitúcia, ktorá by vyhodnotila kvalitu PZS celkovo? Ktorá inštitúcia by mohla plniť takúto úlohu?

Áno, ideálnym stavom by bolo, keby komplexné hodnotenie poskytovateľov uskutočňovala politicky nezávislá inštitúcia, ktorá by nebola v konflikte záujmov, pričom by nemuselo ísť výlučne o jeden subjekt. V súvislosti s touto aktivitou by mala byť viaczdrojovo financovaná.

30.7.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala k téme nezamestnanosti a problematike zamestnania ľudí okolo 50-60 rokov. Veľa programov teraz smeruje na podporu nezamestnaných mladých. Rezort financií už tiež žiada ministerstvo práce, aby ďalšie programy na podporu zamestnávania necielilo špecificky na mladých ľudí.

Rozbehla sa vôbec vláda v problematike nezamestnanosti správnym smerom? Nie je podpora mladých rizikom na úkor iných vekových skupín? Nemalo by ministerstvo rozložiť sily rovnomerne a sústrediť sa viac aj na staršiu generáciu, keď napríklad do dôchodku majú ešte 15 rokov a nie veľkú podporu štátu?
Je to praxi tak, že podporou mladých zvýšime dlhodobú nezamestnanosť alebo to nemá vplyv? Prípadne čo iné spôsobí, že z podpory uchádzačov o zamestnanie vynecháva vláda starších ľudí?
Ako by mohol rezort práce podporiť skupinu uchádzačov o zamestnanie 50+, akými nástrojmi, opatreniami, možno aj s využitím eurofondov, ktoré teraz v značnej miere idú na mladých?
Aká je podpora starších nezamestnaných v susedných krajinách, je porovnateľná alebo postavená na odlišnom systéme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Sustredenie podpory na nezamestnanych mladych je typicky priklad, ked su vladne politiky zalozene na zle pochopenych datach. Slovensko v medzinarodnom porovnani nezamestnanosti mladych vyrazne nevycnieva (sme tesne nad priemerom), ak zohladnime podiel mladych, ktori stale studuju. Tych je totiz na Slovensku viac, nez v zahranici. Udaj o zhruba tretinovej miere nezamestnanosti mladych je teda skresleny tym, ze u nas sa vypocitava z mensej vzorky ludi, ktori nie su na skolach a da sa preto pri nich predpokladat tazsie uplatnenie na trhu prace. Blizsie vysvetlenie pozrite tu: How to decrease unemployment in Slovakia

Aj ministerstvo financii uvadza v Narodnom programe reforiem statistiku, podla ktorej sme pri pohlade na pomer miery nezamestnanosti mladych a starych ludi na priemere EU.

Skutocnym problemom je vysoka miera nezamestnanosti ludi s nizkou kvalifikaciou a teda aj s nizkymi prijmami. INEKO dlhodobo odporuca riesit tento problem znizenim odvodov pre ludi s nizkym prijmom, posilnenim subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace a znizenim minimalnej mzdy pre mladych ludi ako aj v regionoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Sucasne by vlada mala privatizovat cast sluzieb zamestnanosti vratane rekvalifikacie tak, aby sukromne subjekty sutazili v tom, komu sa podari dostat na trh prace co najviac nezamestnanych bez ohladu na ich vek.

30.7.2014

Otázka (Slávka Šindelářová, RTVS)
Dobrý deň pán Zachar, chcem Vás poprosiť ešte o názor. V rozhovore ste mi povedali, že: „oveľa systematickejší prístup by bol keby vznikli paušálne poplatky v ambulanciách a aby sa rozmýšľalo nad zavedením sociálne únosnej spoluúčasti pacienta na svojej liečbe“.

Bolo by to však reálne pre chudobných ľudí? Nestalo by sa tak pre časť obyvateľov zdravotníctvo nedostupné?
Nestačilo by, keby sa zaviedol poriadok v platbách, ktoré sa vyberajú v ambulanciách?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sa nemýlim, hovoril som Vám aj o hornom ochrannom limite priamych platieb najmä pre chudobných, aby sa pre nich nestalo zdravotníctvo finančne nedostupné. Limit by sa dal nastaviť napr. ako pevná suma alebo ako určité percento z čistého príjmu domácnosti. Pacient by tak prispieval z vlastného vrecka len do tejto hranice. Tak to funguje aj vo vyspelých krajinách.

Ak by Ficova vláda nezrušila “Zajacove 20-korunáčky”, pravdepodobne by nevznikli v takom hojnom počte a nekontrolovateľne rôzne aj polooficiálne priame platby v ambulanciách či iných zdravotníckych zariadeniach, čo bolo nimi motivované čiastočne aj ako náhrada za zrušené “Zajacovky”. Určite by bolo jednoduchšie a účinnejšie zaviesť paušálne platby ako urobiť poriadok v jestvujúcom chaose platieb. Vidíme to aj v súčasnosti, kedy snaha MZ SR urobiť poriadok v týchto platbách nebude viesť k dostatočnému progresu v tejto veci.

29.7.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok. Téma: adresnosť sociálnych dávok. Minister práce Ján Richter pre RTVS povedal, že návrh rezortu práce je, aby sa dávky okresali domácnostiam s príjmom vyšším ako 3000 eur. Otázky:

Ako povedal, bude sa to týkať teda 2%percent domácností, 40-tisíc domácností.
Ako vnímate takéto nastavenie?
Pred rokom sa ešte uvažovalo o hranici 2500 eur Kde je podľa vás tá “správna hranica”?
Vyšší príjem na rodinu ešte nemusí znamenať to, že dávky nepotrebuje, upozorňujú na to socioĺogovia. Poukazujú na fakt, že práve rodiny s malými deťmi sú zaťažené hypotékami a úvermi oveľa častejšie a vo vyššej miere ako iné typy domácností. Preto aj tam, kde má člen domácnosti nadpriemerný plat, pomôže niekedy prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a pôrodné preklenúť domácu finančnú krízu. Podľa vás sa to týka aj domácností s príjmom nad 3- tisíc eur?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO uz vlani navrhlo toto:

“Znížiť daňový bonus a prídavky na dieťa lineárne tak, že pri mesačnom príjme na člena rodiny vo výške 2,5 násobku životného minima na jednu plnoletú osobu bude zníženie 0, pri príjme na člena rodiny vo výške 5 násobku životného minima bude zníženie 100%.”

Zdroj – najdete tam argumenty pre aj proti, ako aj rozpoctove dopady opatrenia

Upozornujem, ze sme ako kriterium zaviedli prijmy na clena rodiny. Podla nasho navrhu by sa teda zacali davky kratit v pripade 4-clennej rodiny od urovne prijmov cca 500 eur na clena (2,5*198), resp. cca 2000 eur na rodinu a uplne by zmizli pri urovni cca 1000 eur na clena (5*198), resp. cca 4000 eur na rodinu.

Este by som dodal, ze sposob konsolidacie verejnych financii je politickym rozhodnutim. Existuje viacero efektivnych ale dosial nevyuzivanych moznosti, napriklad kratenie dotacii a stimulov sukromnym firmam. INEKO na portali http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenia/ prezentuje takmer 200 opatreni, pricom pri kazdom uvadzame aj mieru suhlasu ekonomov, priechodnost a rozpoctove dopady.

24.7.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujem temu o tom, ako sa dnes vyuzivaju moderne technologie v komunikacii s pacientami a ci sa technologie vyuzivaju dost. Poistovne ponukaju niektore aplikacie, lekari vsak napriklad vobec nevyuzivaju moderne technologie. Napriklad SMS notifikacie.

Preco to tak je?
Je to preto, ze lekari su casto vo vysokom veku a preto sa do toho nepustaju?
Pomohlo by to podla vas pacientom, ak by zdravotnictvo zacalo viac vyuzivat modernu technologiu na komunikaciu ci vzdelavanie?
Ak ano, ako?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa môjho názoru je to zapríčinené rôznymi faktormi. Medzi poskytovateľmi je relatívne nízka súťaživosť, niektorí sú štátom a legislatívou zvýhodňovaní a poisťovne ich neodmeňujú na základe kvality a efektívnosti liečby. Zdravotníctvo “zadarmo” a jeho vysoká informačná asymetria spolu s nedostatočným zverejňovaním informácií o výsledkoch liečby, o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivými poskytovateľmi nedáva verejnosti možnosti vytvárať tlak na poskytovateľov, aby sa zlepšovali, aby zlepšovali procesy, vrátane používania moderných technológií v komunikácii s pacientom. Viac trhu a zároveň transparentnosti by tomu pomohlo.

22.7.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, NKU vcera zverejnila spravu z kontroly zmluvnych vztahov vybranych zdravotnickych zariadeni, v ktorej sa okrem ineho venovala aj uvazkom lekarov. Zo spravy vyplyva, ze 47,52% lekarov poskytovalo na zaklade dvoch a viac zmluv. V tejto suvislosti Vas chcem poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:

Je problem, ak ma lekar niekolko pracovnych uvazkov? Moze na to nejako doplacat pacient? Kolko uvazkov uz je vela?
Ako by mali nemocnice, pripadne zdravotne poistovne upravovat zmluvy s lekarmi, aby to bolo adekvatne?
Viete uviest, ako to funguje v zahranici? Su tam lekari nejako limitovani, kolko uvazkov mozu mat?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. V zásade platí, že zdravým a želaným stavom je, ak má lekár len jeden plný pracovný úväzok, ak pracuje len pre jedného zamestnávateľa. Ak má jeden lekár viacero plných úväzkov, je pravdepodobné, že nemôže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.

Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto “produkuje” ťažko merateľný výstup (lekár, vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba riešiť vyššou transparentnosťou – teda aj zverejnením úväzkov.

MZ SR by sa malo preto usilovať zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to počas Radičovej vlády urobil rezort školstva s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl (http://portalvs.sk/regzam/), aby bola verejnosť jednak informovaná o tom, kde všade pôsobí ich doktor, alebo či náhodou neexistuje odôvodnené riziko, že lekár nebude stíhať kvalitne liečiť. Verejnosť a možno aj manažmenty nemocníc by tiež dostali pravdivejší obraz o zdrojoch príjmov lekárov, síce nie o ich výške, ale aj tak by vedeli kvalifikovanejšie reagovať na prípadné budúce požiadavky vyšších miezd niektorých “viacúväzkových” lekárov.

Česká štátna zdravotná poisťovňa VZP vo svojej analýze z roku 2011 (http://www.vzp.cz/poskytovatele/infoservis-a-akcent/infoservis/infoservis-23-2011/vzp-proveruje-soubehy-lekarskych-uvazku) konštatuje, že „nemůže tolerovat situaci, kdy pracovník v jednom čase pracuje na různých místech, ani to, že by úvazek u lůžka lékaři zastávali po večerech, nocích a víkendech, tedy v čase, který pokrývá ústavní pohotovostní služba“. A aj preto si stanovila základnú hranicu, od ktorej súbeh úväzkov lekárov akceptuje len vo výnimočných prípadoch. Tá hranica bola definovaná prácou lekára pre maximálne dve zdravotnícke zariadenia a do výšky jeho úväzku nepresahujúceho 1,4.

Pre porovnanie, v SR predstavuje podiel lekárov so súhrnnými lekárskymi pracovnými úväzkami väčšími ako 1,0 takmer dvojnásobok podielu v ČR (http://blog.etrend.sk/inekomenty/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor-2.html). A v kontexte so zisteniami NKÚ ohľadne zmluvných vzťahov vybraných zdravotníckych zariadení v SR, v ktorých až 47,52% lekárov pracuje na základe dvoch a viac zmlúv, je zaujímavé, že vo Švajčiarsku pracovalo v roku 2011 len 13,4% lekárov na viac ako jednom pracovnom mieste (http://www.fmh.ch/files/pdf6/Aerztestatistik_SAEZ11_d.pdf).

3. V Poľsku neuzatvorí zdravotná poisťovňa zmluvu s takým súkromným poskytovateľom, pre ktorého by pracoval lekár zamestnaný u iného zmluvného poskytovateľa – nemocnice (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257229-statni-lekari-robia-aj-pre-sukromnikov-rezort-by-to-mal-riesit/). V Nemecku je zasa bežné, že lekári podpisujú vo svojich pracovných zmluvách konkurenčné doložky, ktoré im zakazujú pracovať v sektore pre iného zamestnávateľa (http://zpravy.aktualne.cz/domaci/prescasy-uz-lekarum-nevadi-kazdy-ctvrty-ma-praxi-navic/r~i:article:719925/).

22.7.2014

Otázka (Zdenka Loučková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách píšem článok o nových štatistikách ohľadne dlhu Slovenska. Chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Konkrétne ma zaujíma:

Prečo výrazne vzrástol dlh? Aké príčiny v tom vidíte?
Je reálne dodržať v tomto roku cieľ dlhu a teda udržať ho na hranici 55,2%?
Aké základné faktory sa budú podieľať na výške dlhu?
Dá sa predpokladať, že by štátu pomohlo súčasné zrýchľovanie rastu ekonomiky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dlh rastie hlavne kvoli deficitnemu hospodareniu statu, ked stat uz dlhodobo mina viac penazi, nez su jeho prijmy. Koncorocne udaje by mali podla zamerov vlady vyzerat lepsie nez tie za prvy stvrtrok, kedze dlh aspon opticky znizi pokles hotovostnej rezervy a zrejme aj legislativne zmeny v agenture vlastniacej ropne rezervy. Klucovou podmienkou pre zastavenie rastu dlhu a jeho postupne znizovanie je pokles deficitu udrzatelnym sposobom, cize nie jednorazovymi a docasnymi opatreniami. Strukturalny deficit (ocisteny o vplyv ekonomickeho cyklu a jednorazove opatrenia) dosiahol podla RRZ vlani 3% HDP. Pre dlhodobu udrzatelnost verejnych financii je potrebne, aby Slovensko postupne znizilo strukturalny deficit blizko k nule. Napriek tomu sa podla predpokladov RRZ strukturalny deficit v tomto roku este zvysi, to znamena, ze sa zhorsi dlhodoba udrzatelnost verejnych financii. Problemom je najmä politicky cyklus, ked vlada nechce setrit, aby nestratila popularitu. Zasadne zmeny smerom k ozdraveniu verejnych financii sa preto pred volbami v roku 2016 nedaju cakat.

9.7.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Ministerstvo práce totiž zverejnilo informácie o novom príspevku – príspevok na prvé zamestnanie pre mladých do 29 rokov (v rámci iniciatívy Garancie pre mladých, ktorú spustila EK). Info o novom príspevku

Zaujíma ma:

Budú mať firmy záujem o tento príspevok, keďže je podobný ako už v súčasnosti existujúci projekt pre mladých do 29 rokov. Na druhej strane je nový príspevok však pre väčšinu firiem menej výhodný ako príspevok na zamestnanie mladých do 29 rokov, ktorý už funguje. Ak áno/nie – prečo?
Príspevok je založený na podobnom princípe, ako už fungujúce príspevky – znamená to, že toto nastavenie je naozaj dobré, alebo sa jednoducho vláde nechce vymýšľať nič nové?
Je správne, že vláda takto míňa eurofondy bez toho, aby analyzovala dokopy na trh práce príspevkov, ktoré už fungujú?
Majú vôbec takéto príspevky zmysel? Nebolo by vhodné sa za eurofondy skôr zamerať na štrukturálne zmeny?
Ako všeobecne hodnotíte kroky ministerstva v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku?
Akým smerom by sa mala vláda skôr smerovať?

Odpoveď Petra Goliaša:

Podobne prispevky su vo viacerych ohladoch neefektivne, niekedy az skodlive, ked napriklad diskriminuju starsich nezamestnanych, diskriminuju firmy, ktore prispevok nedostanu, ich ucinok je len docasny a vyuzivaju ich aj firmy, ktore by pracovne miesta vytvorili aj bez prispevku. Ak vlada chce ist touto cestou, mala by aspon minimalizovat skodlive ucinky tym, ze bude pravidelne zverejnovat, ktore firmy dostali ake velke prispevky, kolko pracovnych miest vytvorili, za aky plat a na ako dlho.
Rozdavanie prispevkov bez sledovania efektivnosti zvysuje riziko plytvania verejnymi zdrojmi.
Pre znizovanie nezamestnanosti by bolo ucinnejsie, ak by sa dotacie z eurofondov pouzili na financovanie plosnych a trvalych opatreni ako napriklad posilnenie subehu socialnych davok a prijmu z prace, ci znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom.
Vlada by tiez mala znizit minimalnu mzdu pre mladych ludi ci v regionoch s vysokou nezamestnanostou, aby vznikali pracovne miesta aj pre ludi, ktorych cena prace je pod minimalnou mzdou.
Dalsim vhodnym opatrenim je privatizacia sluzieb zamestnanosti vratane rekvalifikacie tak, aby tu fungovala sutaz. Sukromnici by boli odmenovani za vysledky, cize podla toho, kolko nezamestnanych by sa im v danom case podarilo umiestnit na trhu prace.

9.7.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujeme clanok o tom, ako sa zmenilo zdravotnictvo za 12 rokov. data su tu

Lekári sa nemenia (v OECD stúpajú)
- Preco pocet lekarov u nas nestupa ako v OECD?
- Mame ich dost?
- Mal by stat viac motivovat lekarov, aby ostavali na SR?
Sestry majú opačný trend ako v OECD
- Kym v OECD pocet sestier rastie u nas klesa. Preco?
- Je to spravny trend?
- Preco u nas pocet sestier klesa?
- Mame ich dost?
- Mal by stat motivovat sestry, aby ich pocet rastol? Ak ano, ako?
Počet postelí výrazne klesol, aj tak sme nad priemerom
- Mame u nas vela posteli?
- Mal by stat nejak zasadne menit lozka? Kolko percent z dnesnych lozok by sa malo zmenit na chronicke?
Dožívame sa o tri roky viac
- Je to dost?
- Co najviac ovplyvnuje rast dlzky dozitia?
Na zdravotníctvo dávame výrazne viac ako pred 12 rokmi (výdavky na osobu sa viac ako strojnásobili a aj sme ešte OECD nedobehli)
- Davame na zdravotnictvo malo alebo vela penazi?
- Mal by stat zvysit vydavky na zdravotnictvo?
- Ak je malo penazi, kde to najviac citit?
Výdavky na lieky na osobu sa viac ako zdvojnásobili
- Aj ked teraz vydavky na lieky pozvolna klesaju (alebo stagnuju) Stale su dost vysoke. Preco podla Vas?
- Este v roku 2000 boli vydavky na lieky na osobu pod priemerom OECD, v roku 2012 su nad priemerom, ako si to vysvetlujete?
V hotovosti platíme pätinu, pred 12 rokmi to bola desatina
- Kde vidiet podla vas zvysujuce sa platby v hotovosti? (kde sa teda viac plati ako pred 12 rokmi?)
- Je to mozne vysvetlit narastom spotreby liekov a tieto hotovostne platby su teda najma doplatky za ne? Alebo su to aj rozne poplatky u lekarov, uplatky?
- Je patina dost vysokoa sumu platieb v hotovosti, alebo by sa mala zvysit?

Odpoveď Dušana Zachara:

Najvyšší absolútny medziročný nárast počtu zdravotníckych pracovníkov v SR bol sledovaný v roku 2012 práve pri povolaní lekár. Po masívnych odchodoch začiatkom milénia prešiel počet nemocničných lekárov v roku 2005 minimom a odvtedy sa zvýšil až o vyše 21%. Pri porovnaní s OECD je počet lekárov v SR stále mierne nadpriemerný, pri porovnaní s krajinami V3 výrazne nadpriemerný.
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR signifikantne podpriemerný. Na 1000 obyvateľov pôsobili v SR v priemere 5,8 sestier v roku 2012, čo bolo výrazne pod priemerom krajín OECD (8,8). Od roku 2000 bol zaznamenaný nárast počtu sestier na jedného obyvateľa vo všetkých krajinách EÚ, s výnimkou Litvy a Slovenska, pričom v SR bol zaznamenaný jasne najväčší prepad – vyše 20% za obdobie rokov 2000-2010.
V roku 2012 bol zaznamenaný najvýraznejší medziročný pokles počtu zdravotníckych pracovníkov práve v povolaní zdravotná sestra.
Jedným z dôvodov poddimenzovaného stavu zdravotných sestier môžu byť i relatívne nízke príjmy sestier. Riešením však nie je plošné zvyšovanie platov, o čom sa momentálne uvažuje, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ale diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc odmeňovanie podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Kvôli informačnej asymetrii je však nutné merať výsledky práce, aby mali poskytovatelia motiváciu a možnosť vyhľadávať a odmeňovať tých najlepších, a aby liberalizované odmeňovanie viedlo k lepším platom pre kvalitných pracovníkov a celkovo k lepšiemu zdravotníctvu.
Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku pravdepodobne existuje, keďže v medzinárodnom porovnaní máme v SR nadpriemerný počet nemocničných postelí a slovenský zdravotný systém má zároveň aj obrovský potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Percentom využiteľnosti nemocničných postelí Slovensko tiež výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády R. Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované, avšak nerealizované, rušenie až 6500 lôžok, pričom vláda I. Radičovej nezrušila v roku 2011 ani polovicu z tohto počtu.
Nadpriemerný počet je na Slovensku najmä pri akútnych lôžkach. Na druhej strane vykazuje SR výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, pričom chýbajú tzv. sociálne lôžka.
Občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, a to napriek zlepšeniu v ostatnej dekáde. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je relatívne veľký podiel ľudí žijúcich vo výrazne horších životných podmienkach (najmä v rómskych osadách).
Štúdia IFP, ktorá skúmala efektívnosť slovenského zdravotníctva, konštatuje, že v súčasnosti žijú obyvatelia Slovenska kvôli neefektívnosti spolu s Maďarskom o 3 roky kratšie než Česi a o 2 roky menej ako priemer vyspelých krajín.
Počas ostatných dekád zaznamenala väčšina krajín OECD, vrátane Slovenska, značný nárast v očakávanej dĺžke života, avšak SR stále zaostáva. Ešte horšie je to v SR pri pohľade na počet rokov prežitých v dobrom zdravotnom stave (Healthy Life Years). Tu sme úplne na chvoste celej EÚ. Život v zdravom stave je u slovenských mužov a žien takmer o 19 rokov kratší ako vo Švédsku.
Podľa viacerých odborných štúdií má rozhodujúci vplyv na zdravotný stav človeka životný štýl a životospráva, nasledované životným prostredím, genetickými a biologickými faktormi. Vplyv zdravotnej starostlivosti na zdravie človeka sa odhaduje na úrovni 10-20%.
Podľa viacerých odborných štúdií by občania SR mali platiť za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. Problémom slovenského zdravotníctva teda nemusí byť nedostatok peňazí, určite však ním je ich neúčelné používanie.
-
Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku výrazne priame platby pacientov (out-of-pocket payments/expenditures) (ako % z celkových výdavkov na zdravotníctvo) a dostali sa z úrovní (SR: 11,7% v roku 2003) pod priemerom OECD (priemer OECD: 19-20%) vysoko nad priemer (SR: okolo 26% v rokoch 2007 či 2010) a doteraz patria medzi najvyššie spomedzi európskych krajín OECD, hoci za najaktuálnejšie známy rok (2012) vykázala SR v štatistikách OECD pokles na úroveň 22,4%, čo možno pravdepodobne prisúdiť zavedeniu ochranného horného limitu na doplatky za lieky pre nízkopríjmových dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých , ako aj zmenám v rámci kategorizácie liekov, v prísnejšom referencovaní cien liekov a všeobecne v liekovej politike, ktorá začala viac preferovať jednoduchšie a rýchlejšie zavádzanie generík na trh a ich predpisovanie (tzv. generická preskripcia).
Masívny nárast priamych platieb sa nedá pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“ z reformných rokov 2003-2004. Tie boli totiž v roku 2006 takmer všetky zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov v ambulanciách a nemocniciach, ktoré nie sú vôbec, alebo sú len veľmi slabo regulované. Taktiež narástli doplatky pacientov za lieky, ktoré však boli v SR v porovnaní s ostatnými krajinami OECD podpriemerné.

8.7.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, prave som sa vratila z TK Asociacie sestier a pacientov, kde okrem ineho zaznelo, ze nesuhlasia s navrhovanymi koeficientmi, podla ktorych by sa im mali zvysit mzdy (kompletnu tabulku zasielam v prilohe). V suvislosti s platmi sestier by som chcela poprosit o Vas nazor k nasledujucim otazkam:

Je podla Vas navrhovana minimalna mzda pre zdravotne sestry a porodne asistentky 652 az 772 eur adekvatna?
Mali by mat zdravotne sestry v nemocniciach, v zariadeniach socialnych sluzieb a ambulanciach rovnake mzdove ohodnotenie?
Mali by sa zakonom stanovit mzdy aj pre sestry pracujuce v sukromnych zariadeniach? Ak nie, ako by sa to dalo osetrit, aby bola ich praca adekvatne odmenena?

Odpoveď Dušana Zachara:
Riešením férového odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ktoré majú nivelizačný charakter a nakoniec by pôsobili na mnohé zdravotné sestry demotivačne, pričom viaceré z nich by mali potom už len veľmi obmedzené možnosti na platový rast. Riešením je diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc, prevádzkovateľom ambulancií či zariadení sociálnych služieb odmeňovanie sestier, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Veľkým problémom pre celú spoločnosť je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže potom výrazne hrozí, že sa takýto krok prejaví v horšej efektívnosti a väčšej zadlženosti nemocníc, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne nielen pacienti, ale postupne aj všetci zdravotnícki pracovníci.

4.7.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku, tento raz k rozsirovaniu kompetencii vseobecnych lekarov. MZ SR vydalo odborne usmernenie, podla ktoreho budu moct vseobecni lekari robit komplexne predoperacne vystetrenia (s vynimkou polymorbidnych pacientov). VsZP od 1.7. takto aj zazmluvnuje lekarov, hradene by to mali mat extra, nad ramec kapitacie. Zmenou by sa mali odlahcit ambulancie specialistov, podla prepoctov MZ o 200-tisic navstev rocne. Buduci rok by mali vseobecni lekari prebrat aj pacientov s hypertenziou a tych, ktori maju problem s cholesterolom. Chcem sa spytat:

Co hovorite na taketo rozsirovanie kompetencii vseobecnych lekarov?
Ake pozitiva / negativa to moze priniest?
Pripadne, ako to funguje v zahranici?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam odborné usmernenie MZ SR, ktoré ide správnym smerom, keďže posilňuje rolu všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom, potom by mali aj koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.

Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je totižto podľa prieskumu WHO na Slovensku extrémne vysoká – dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok, pričom až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov.

Na druhej strane je však možné predpokladať, že špecialisti nebudú spočiatku radi delegovať výkon niektorých vyšetrení či kontrol na všeobecných lekárov, nakoľko budú chcieť mať celú diagnostiku a liečbu pacienta pod svojou vlastnou kontrolou a zodpovednosťou. A navyše by mohli prísť aj o časť príjmov, ak by nevedeli ušetrený čas naplniť liečbou ďalších pacientov.

3.7.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme anketu do denníka Pravda- môžete mi napísať, čo očakávate od nového ministra hospodárstva v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia? V oblasti tiež stimulov (výber selektívne niektorých podnikateľov), eurofondy na zlepšenie podnikania, legislatívne predpisy – byrokracia- zbytočná administratíva, ceny energií.

Odpoveď Petra Goliaša:
Minister by mal navrhnut a presadit opatrenia, ktore by nas posunuli na co najvyssie priecky hodnotenia podnikatelskeho prostredia podla rebricka Svetovej banky Doing Business. Tiez by mal zaviest system hodnotenia efektivnosti poskytnutych investicnych stimulov tak, aby si verejnost mohla aj do minulosti porovnat projekty podla toho, kolko pracovnych miest a s akym platom vytvorili v prepocte na kazde euro z verejnych zdrojov. Hodnotenie efektivnosti by malo byt klucovym podkladom pri rozhodovani o buducich stimuloch. Minister by mal tiez aktivne vplyvat na kolegov vo vlade a vstupovat do verejnej diskusie, aby sa nerealizovali kroky stazujuce podnikanie.

2.7.2014

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, dnes vláda vzala na vedomie správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o hospodárení zdravotných poisťovní za rok 2013. Podľa nej všetky ZP dosiahli kladný výsledok hospodárenia. VšZP zisk 15,59 mil. eur chce použiť do rezervného fondu, z ktorého v minulosti hradila straty, Dôvera 46,5 mil. eur neodpovedala, Union zisk 6,6 necháva v spoločnosti, bližšie nešpecifikovali.

Z toho vychádza, že do zdravotnej starostlivosti zo ziskov nepôjde nič.

Je to správne?
Nemali by aspoň časť ziskov presunúť pre zlepšenie poskytovania ZS?
Nemocniciam na mzdy pre personál (napríklad sestry a ostatní zdrav. pracovníci)?
Poistencom na liečbu či lieky?
Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zo správy ÚDZS ani z Vášho tvrdenia sa nedá usúdiť, či zdravotné poisťovne reinvestujú časť zisku, alebo si ho vyplatia. V každom prípade je však v našej legislatíve použitie zisku zdravotných poisťovní regulované. Poisťovne sú povinné použiť vytvorený zisk minimálne vo výške 20% na tvorbu rezervného fondu, a to až do výšky najmenej 20% splateného základného imania. Ďalej sú poisťovne povinné zisk použiť na tvorbu technických rezerv vo výške nevyhnutnej na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch.

Až ak po týchto legislatívnych obmedzeniach zostane poisťovni zisk, môžu s ním narábať, pričom je legitímnym právom akcionárov, ako s ním naložia. Je to ich odmena za riziko, investované peniaze a dosiahnutú efektívnosť. Nevieme povedať, či je výška zisku zdravotných poisťovní na Slovensku adekvátna, avšak ak by poisťovne čelili vážnejšej a početnejšej konkurencii a zvýšila sa súťaživosť medzi nimi, ako aj na celom zdravotníckom trhu, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou aj zisky poisťovní klesli. Bez toho tu však bude vždy existovať riziko, že poisťovne budú profitovať z oligopolistickej štruktúry trhu s verejným zdravotným poistením.

2.7.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala k pripravovanému balíčku opatrení.

Súčasťou predstaveného balíčka Smeru je aj dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Je tento návrh kontraproduktívny? Mal by znižovať nezamestnanosť, nebude to naopak? Aký dopad to bude mať na vývoj nezamestnanosti? Prípadne aké iné dôsledky môžeme očakávať?
Ďalším opatrením je zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov a zavedenie minimálneho dôchodku. Je minimálny dôchodok zbytočným opatrením, nakoľko dôchodca si môže požiadať aj o sociálne dávky? Alebo je rozhodnutie správnym krokom ako pomôcť dôchodcom? Aký dopad to bude predstavovať na ekonomiku?

Odpoveď Petra Goliaša:

Posilnenie subehu poberania socialnych davok a prijmu z prace zvysi motivaciu ludi na davkach najst si pracu, moze teda pomoct v znizovani nezamestnanosti. Dnes totiz davky rychlo klesaju s rastucim prijmom (za kazde zarobene euro klesa davka o 75 centov) a cast ludi preto radsej nejde pracovat alebo ostava v sivej ekonomike, len aby neprisli o davky. INEKO preto navrhuje spomalit redukciu davky pri rastucom prijme.
Nastroje ako je vianocny prispevok ci minimalny dochodok by mali chranit dochodcov pred chudobou. V sucasnosti je chudobou ohrozenych takmer 8% dochodcov, vianocny prispevok vsak poberaju takmer vsetci. Povazujem za populizmus, ak vlada rozdava aj dochodcom, ktorych chudoba neohrozuje, hoci nam rastie verejny dlh a teda na to nie su zdroje.

1.7.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som poprosit o Vas komentar k planovanym zmenam v ambulantnej sfere. MZ SR planuje zriadit na Slovensku v priebehu rokov 2014-2020 spolu 140 Integrovanych centier zdravotnej starostlivosti. Ma ist o pracoviska, kde by boli sustredeni vseobecni lekari pre dospelych, pediatri, stomatologovia, gynekologovia, ale boli by tu poskytovane aj socialne sluzby (napr. socialne poradenstvo, rehabilitacie, denne centrum pre dochodcov, zdravotne postihnutych, ci denny stacionar, poziciavanie zdravot. pomocok a podobne). Zafinancovat to ma EU. Vlastnictvo ma byt verejne (MZ SR, VUC, obce) s tym, ze to budu moct prevadzkovat aj sukromnici. Zamestnant tam chcu hlavne novych mladych lekarov, ale aj sucasnych, ak budu mat zaujem. Cielom je nielen zatraktivnit primarnu sferu, ale aj pomoct zacinajucim lekarom a vytvorit centra pre pacientov, aby nemuseli obchadzat lekarov a starostlivost o nich bola manazovana. Chcem Vas poprosit o zhodnotenie tohto napadu.

Co hovorite na takuto centralizaciu ambulantnej ZS?
Ma sancu tento model poskytovania ZS v nasom prostredi uspiet?
Ake pozitiva a negativa ma podla Vas tento model?

Odpoveď Dušana Zachara:
Existuje tu mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére? Identifikovalo ministerstvo zdravotníctva najboľavejšie miesta a cieľ, čo chce týmto opatrením dosiahnuť, alebo len ideme budovať plošne ďalšie budovy bez ohľadu na veľkosť prínosu každého použitého eura pre spoločnosť? Alebo ide len o to, nejako použiť eurofondy? Vtedy netreba zabúdať na riziká deformujúce už existujúci trh so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Trh dokáže zmysluplne integrovať zdravotnú, ako aj sociálnu starostlivosť. Ak to bude robiť centrálne štát, existujú tu veľké riziká plytvania zdrojmi. Štát nech len vytvára pravidlá a zabezpečuje ich vykonateľnosť a nech aktívne neorganizuje poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. To sme tu už raz mali.

30.6.2014

Otázka (Michaela Kušnírová,Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som Vás o stanoviskou. Temou je odpustanie odvodov, ktore na sneme smeru navrhol premier. Minimalna mzda by mala byt pre buduci rok na urovni 380 eur – vsetkym so zzdou do tejto sumy mali byt odpustene zdravotne odvody (aj zamestnancom aj zamestnavatelom). Zaroven by suma 380 mala fungovat ako odpocitatelna polozka (na zdravotner odvody) a to az do sumy 565 eur. Od 566 eur by sa mali platiť odvody už klasicky – cize v plnej ske. Zároveň by tieto chybajuce odvody ľuďom mal namiesto firiem platiť štát.

Zaujima ma:

Čo hovoríte na takéto nastavenie? V čom vidíte pozitíva/negatíva tohto nastavenia?
Môže takéto nastavenie pomôcť zníženiu nezamestnanosti – podobne ako napríklad pomohlo zavedenie minijobs v Nemecku?
Nebudú sa firmy snažiť podliezť hranicu 565 eur – aby platili menej za svojich zamestnancov?
Akým firmám podľa vás novinka najviac pomoze?
Minimálna mzda vzrastie najviac za posledné roky – aký dopad to bude mať na trh práce?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to dobry navrh, velmi podobny nemeckemu systemu minijobs, ktory vlade odporuca zaviest aj INEKO. Hlavny rozdiel je v tom, ze v Nemecku sa ulava tyka socialnych aj zdravotnych odvodov a v plnej vyske plati len pre zamestnanca. Dolezite este bude, ako sa opatrenie spolu so zvysenim minimalnej mzdy prejavi na celkovych nakladoch prace. Ak nedojde k ich zvyseniu, da sa ocakavat, ze opatrenie prispeje k tvorbe novych pracovnych miest a k znizovaniu nezamestnanosti.

Klucove tiez je, cim vlada nahradi vypadok vo verejnych prijmoch. Bez kompenzacie by totiz doslo k prehlbeniu deficitu verejnych financii a nasledne aj k zvyseniu verejneho dlhu.

30.6.2014

Otázka (Branislav Toma,Pravda)
Dobrý deň, na sobotňajšom sneme strany Smer bol predstavený balíček 15 opatrení zameraný na zlepšovanie života ľudí. Zvýšiť zamestnanosť ma pomôcť rast minimálnej mzdy v kombinácií s možnosťou poberania dávky v hmotnej núdzi pol roka až rok po nástupe do práce. Podľa vlády tak dlhodobo nezamestnaný od začiatku roka 2015 bude po nástupe do práce bude za minimálnu mzdu v čistom zarábať takmer 400 eur za mesiac. Pre porovnanie dnes dostanú na ruku ľudia s minimálnou mzdou 305,02 eura. Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: ,,Jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu.“

Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

Aký dopad bude mať na zvyšovanie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných zvýšenie minimálnej mzdy spolu s možnosťou poberania dávky v hmotnej núdzi 6 až 12 mesiacov po nástupe do práce?
Ako celkovo hodnotíte balíček 15 opatrení predstavených na sobotňajšom sneme Smeru?
Aký dopad bude mať na trh práce zníženie odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami bez zvyšovania ceny práce pre firmy?
Aký dopad bude mať na trh práce dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi v období 6 až 12 mesiacov?
Aký dopad bude mať trh práce zvýšenie zliav pri cestovaní vlakom do práce zo súčasných 35 na 50 percent?
Môže si dovoliť štátny rozpočet pri ponechaní 20 percentnej DPH každý roku minúť 250 miliónov eur na 15 predstavených opatrení?

Odpoveď Petra Goliaša:
Mojou hlavnou vyhradou je, ze vlada nepredlozila prepocty dopadov jednotlivych opatreni na verejne financie tak, aby sme presne videli, ako balicek ovplyvni deficit a verejny dlh. Podla oficialnych vladnych dokumentov (napriklad Program stability) totiz vlade stale chybaju stovky milionov eur na splnenie vlastnych rozpoctovych cielov (uz aj po zapocitani vplyvu neznizovania DPH). Povazujem za populizmus, ak teraz prichadza s balickom za dalsich niekolko stoviek milionov, pricom nevycisli, ake bude krytie navrhnutych opatreni.

V samotnom balicku su dobre aj zle opatrenia. Vitam napriklad znizenie odvodov ludom s nizkym prijmom, alebo posilnenie subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace, pretoze to zvysuje motivaciu ludi najst si pracu a moze to pomoct pri znizovani nezamestnanosti. Na druhej strane su v balicku vyslovene populisticke opatrenia, ako napriklad cestovanie zadarmo na zeleznici pre studentov a dochodcov (prehlbi to stratu zeleznicnej spolocnosti a v dosledku chybajucich financii sa pravdepodobne zhorsi kvalita sluzieb) ci to, ze sa politici miesaju do urcovania cien plynu, o ktorych by mal rozhodovat nezavisly urad.

27.6.2014
Otázka (Zdenka Loučková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách píšeme článok o využívaní znižovania odvodov na dlhodobo nezamestnaných. Mala by som na vás teda pár otázok, ak by ste si našli čas. Ďakujem za odpoveď a prajem príjemný zvyšok dňa.

Čím si myslíte, že je zapríčinené, že tento nástroj nevyužíva predpokladaný počet zamestnancov?
Ako doposiaľ vnímate výsledky tohto opatrenia? Predpokladalo sa, že sa vytvorí okolo 10 tis. pracovných miest, z čoho sa vytvorilo za osem mesiacov len 4 tis. Myslíte si, že je tento nástroj dostatočne efektívny a úspešný?
Ako by sa mohla zvýšiť jeho efektivita?
Aký ďalší priebeh predpokladáte? Myslíte si, že sa začne zvyšovať dopyt po tomto znižovaní odvodov keď to tak doposiaľ nie je?

Odpoveď Petra Goliaša:

Pre zamestnavatelov je vyhodnejsie vyuzit dotacie na zamestnanie mladych nezamestnanych. Okrem toho mozu mat nizsi zaujem o dlhodobo nezamestnanych, ktori uz mohli stratit pracovne navyky.
Ak porovname vynalozene naklady na tvorbu pracovneho miesta, tak toto opatrenie vychadza podla nasich odhadov podstatne efektivnejsie, nez dotovanie zamestnavania mladych ludi. Napriek tomu sa to neda povazovat za uspech vzhladom na relativne nizky zaujem. Okrem uz uvedenych faktorov moze byt pricinou aj docasnost opatrenia ci administrativa s tym spojena.
Zrusenim menej efektivneho dotovania zamestnavania mladych a zavedenim plosneho a trvaleho znizenia odvodov pre ludi s nizkym prijmom, cize nie len pre dlhodobo nezamestnanych.
Bez uvedenych zmien neocakavam zasadnejsi obrat.

25.6.2014
Otázka (Zdenka Loučková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách píšeme článok o vybratých financiách z daní a odvodov SZČO, pričom sa pôvodný odhad nenaplnil a v roku 2013 sa vybralo rovnako ako v roku 2012. Mala by som na Vás pár otázok, ak by ste si našiel čas. Otázky:

Ako si vysvetľujete to, že sa vybralo na daniach od živnostníkov rovnako ako v roku 2012? Čím to môže byť spôsobené?
Kde mohla nastať zmena, obchádzali živnostníci tieto odvody, ak áno ako? Síce niektorí z nich prešli na s.r.o. avšak ich počet nie je tak veľký, aby to spôsobilo rozdiel 21 mil. eur. Myslíte si, že živnostníci obchádzali obvody viac ako v minulosti a teda, keby vláda neurobila zmeny bol by jej výnos z odvodov a daní ešte nižší?
Aké opatrenia proti tomu môže podniknúť vláda, ako by mohla zastaviť tento klesajúci trend?
Dá sa povedať, z ktorých odvetví najviac obchádzali toto platení daní?

Odpoveď Petra Goliaša:
Viaceri zivnostnici zareagovali na prudke zvysenie dani a odvodov tak, ze vo väcsej miere skryvaju svoje prijmy alebo umelo nafukuju naklady. Viaceri, najmä ti s vyssimi prijmami, tiez mohli prejst na inu pravnu formu, co napriklad potvrdzuju udaje o vyssom pocte eserociek. Osobitny problem zrejme vznikol zivnostnikom s nizkym prijmom, z ktorych viaceri mohli prejst do sivej ekonomiky.

Systemovo by mala vlada riesit tento problem presunom danovej zataze z priamych dani na spotrebne dane a napriklad aj na dan z nehnutelnosti. Vlada by mala uvazovat aj o znizeni odvodovej zataze pre zivnostnikov s nizkym obratom, podobne ako o tom uvazuje pri zamestnancoch.

Administrativne narocnejsou a teda aj drahsou a menej efektivnou alternativou je prisnejsia kontrola a sankcie za zapocitavanie neopravnenych vydavkov.

19.6.2014

Otázka (Veronika Cosculluela, Nový Čas)
Dobrý deň, pripravujem tému o piatich zákonoch (všetky sektory ekonomiky, bankovníctvo, obchode, dane…), ktoré boli za posledný rok, pol roka prijaté v EÚ,
aby zvýšili rast ekonomiky, alebo zlepšili podnikateľské prostredie. Také, ktoré Vám proste utkveli v pamäti, keď ste čítali zahr. tlač. A 5 zákonov, opatrení, ktorými bojujú iní členovia EÚ proti nezamestnanosti mladých, aby sa naša vláda mohla inšpirovať… Ja som prišla na tieto (mladí nezamestnaní):

Nemecko – mini-jobs (je to podľa vás dobré opatrenie?, aké sú plusy a mínusy?)
Francúzsko – úvahy o min. mzde pre mladých, ktorá by bola nižšia ako
normálna, ale zároveň by im pomohla, lebo by si zarobili viac ako na
stážach napr. (pozreli by ste na plus, mínusy?)
UK – contract 0 h. (pozreli by ste na plus, mínusy?)

Odpoveď Petra Goliaša:
Ynizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom napriklad podla vzoru nemeckych minijobs a midijobs patri medzi hlavne opatrenia, ktore INEKO odporuca pri boji s vysokou nezamestnanostou. Vysoke odvody patria medzi hlavne bariery tvorby pracovnych miest najmä pre malo vzdelanych ludi. Opatrenie bude znamenat vypadok v prijmoch verejnych financii, ktory bude treba niecim kompenzovat.

Znizenie minimalnej mzdy pre mladych tiez patri medzi opatrenia, ktore odporuca INEKO. Nizsia min. mzda pre mladych funguje vo viacerych statoch, napriklad aj v Rakusku. Mladi ludia mavaju nizsie mzdy, kedze im chybaju skusenosti, pri vysokej minimalnej mzde je preto pre nich tazsie zamestnat sa. INEKO tiez odporuca zvazit zavedenie roznej vysky minimalnej mzdy podla regionov tak, aby v chudobnejsich regionoch mohlo vzniknut viac pracovnych miest pre malo kvalifikovanych ludi. O vyske minimalnej mzdy by sa mohlo rozhodovat aj na urovni obci. S navrhom na odlisnu minimalnu mzdu podla regionov prisiel po skonceni nedavnej misie na Slovensku aj Medzinarodny menovy fond.

Kontrakt s nulovym poctom hodin je formou pruzneho zamestnavania, kedy zamestnavatel moze povolat zamestnanca na potrebny pocet hodin. Nevyhodou je nepredvidatelnost a teda aj neisty prijem. Kontrakt je preto vhodny pre studentov, pripadne dochodcov, ktori maju viac volneho casu a su ochotni si z casu na cas privyrobit.

Dalsie opatrenia:

Viacere krajiny znizovali priame dane pre firmy (napr. Svedsko, http://www.investstockholm.com/en/At-your-service/Stay-informed/Newsletter—Invest-in-Stockholm/Newsletter-archive/May-2013/Sweden-boosts-foreign-investments-with-low-taxes/)
USA – chystaju rebricek vysokych skol, ktory bude zohladnovat uplatnitelnost absolventov v praxi:
http://www.topuniversities.com/student-info/daily-news013/obamas-plan-us-higher-education-reform
UK – Porovnanie základných a stredných škôl umožňuje celkom nový projekt britského na vláde nezávislého regulátora školstva Ofsted: http://www.ofsted.gov.uk/news/ofsted-launches-new-further-education-data-dashboard-aid-drive-for-improvement-sector
Grecko – Priority sú tvorba a zverejňovanie štatistík o činnosti súdov, zavedenie elektronických podaní na súdy, podpora mimosúdneho urovnávania sporov

18.6.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás osloviť k téme aktuálneho veľkého upratovania Smeru:

Podľa posledných informácií, po sneme Smeru-SD má skončiť vo funkcii aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Prosím o stručné zhodnotenie jeho ministerskej funkcie, pozitíva a negatíva.
Aký by mal byť budúci minister hospodárstva a na čo by sa mal vo svojej funkcii zamerať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelske prostredie sa u nas podla viacerych medzinarodnych rebrickov zhorsuje, co je ale vizitka celej vlady, nie len ministra hospodarstva. Minister sice predlozil sadu navrhov na jeho zlepsenie, z ktorych viacere boli realizovane, vzhladom na ich mensi vyznam vsak nedokazali zmenit negativny trend. Naopak, vlada prijala opatrenia zhorsujuce pruznost na pracovnom trhu a zvysila priame dane. Celkovo by som od ministra hospodarstva ocakaval aktivnejsie vystupovanie a presadenie aj vyznamnejsich opatreni zlepsujucich podnikatelske prostredie.

17.6.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej sekcie denníka Pravda. Rada by som Vás poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok. Výnos dane z pridanej hodnoty je naplánovaný v budúcom roku na 277 miliónov eur. V prípade, že Eurostat potvrdí deficit SR za vlaňajšok pod troma percentami a DPH pôjde zo súčasných 20 na 19 percent, aký to podľa vás bude mať reálny dopad na ďalšiu konsolidáciu verejných financií?

Predstavuje to značnú časť výpadku na strane rozpočtu?
Je podľa vás politicky priechodné, aby sa tak stalo, nakoľko štát chce v budúcom roku “rozdávať” vianočné penzie a zvyšovať minimálnu mzdu?
Zákon o DPH upravuje, že sa tak stať musí, Eurostat však upravuje metodiku posudzovania dlhov a deficitov. Prekročíme teda 3- percentnú hranicu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla aktualneho programu stability vlada potrebuje ziskat 904 milionov eur, aby splnila ciel znizit deficit verejnych financii v buducom roku na planovanych 2,64% HDP. Cast z opatreni v objeme 409 milionov eur je uz zapracovana v navrhu vychodisk rozpoctu verejnej spravy na roky 2015 az 2017. Z tychto opatreni predstavuje zachovanie vynosu DPH a zvysenie efektivnosti vyberu tejto dane 227 milionov eur. Ak by doslo k znizeniu sadzby DPH z 20% na 19%, znamenalo by to pokles verejnych prijmov zhruba o tuto sumu.

Uvedene cisla potvrdzuju, ze vlada nema na rozdavanie a musi setrit. Ak aj sadzba DPH ostane na 20% HDP, vlada stale musi specifikovat opatrenia na znizenie deficitu v objeme takmer pol miliardy eur. Program stability naznacuje zamer vlady setrit na prevadzke, je vsak otazne nakolko je realny napriklad plan znizit prevadzkove vydavky ministerstva zivotneho prostredia z 21,3 mil. eur v roku 2014 na 3,0 mil eur v roku 2015, alebo ministerstva skolstva zo 73,2 mil. eur v roku 2014 na 45,7 mil. eur v roku 2015.

16.6.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Podla udajov Statistickeho uradu stupol v prvom stvrtroku pocet fiktivnych zivnostnikov medzirocne o tri percenta na 99,7 tisic ludi.

Preco podla vas pocet fiktivnych zivnostnikov stupa?
Stat chcel obmedzit pocet fiktivnych zivnostnikov (teda ludi, ktorych praca splna definiciu zavislej prace ale su zivnostnici), ale nedari sa im to, preco podla vas?
O kolko penazi takto podla vas stat prichadza rocne?
Mal by sa stat podla vas snazit, aby sa ich pocet obmedzil?
Ak ano, co by mal urobit?
O akych ludi podla vas ide?
Su to byvali nezamestnani, zamestnanci, dohodari?

Odpoveď Petra Goliaša:
Celkovy pocet zivnostnikov tento rok podla SU SR klesa (pozrite Organizacnu statistiku v Slovstate), co sa aj dalo ocakavat po zvyseni odvodov a dani. Napriklad od januara klesol pocet zivnostnikov z 350267 na 344288 v aprili, co je najnizsia uroven asi od roku 2006.

Zaujimavy by bol aj pohlad na pocet zivnostnikov bez zamestnancov, ten vsak nemame k dispozicii. Anketa SU SR pri zistovani poctu fiktivnych zivnostnikov je zalozena aj na individualnom posudeni ucastnika ankety, ci ma jeho cinnost charakter zavislej prace a teda moze byt skreslena. Napriklad kvoli roznym predstavam o tom, co je zavisla praca alebo roznej ochote odpovedat.

Podla SU SR je ozajstnym, teda nefiktivnym zivnostnikom iba taky, ktory vykonava pracu, ktora nema charakter zavislej prace a teda ju nemoze robit ako klasicky zamestnanec. Taka praca podla nas neexistuje. Podstata volby medzi zivnostou a zamestnanim je zalozena na tom, co je pre danu osobu efektivnejsie. Anketa SU SR o pocte fiktivnych zivnostnikov preto nema vypovednu hodnotu.

12.6.2014

Otázka (Erik Potocký, RTVS)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o informáciu (ak máte k dispozícii nejakú analýzu) aká je v slovenskom zdravotníctve štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť podľa veku, primárne so zameraním sa na poproduktívny vek 65+, resp. pomer výdavkov na zdravotnú starostlivosť v posledných rokoch života k celoživotným výdavkom na jedného poistenca. A tiež, či by podľa Vás bolo riešením financovania dlhodobej starostlivosti pripoistenie na pokrytie nákladov na túto starostlivosť, podobne ako v Nemecku.

Odpoveď Dušana Zachara:
co sa tyka udajov o strukture vydavkov na ZS podla veku, obratte sa na zdravotne poistovne alebo na MZ SR (Intstitut zdravotnej politiky). My tieto udaje nemame.

K druhej otazke:
Je vysoko nepravdepodobné, že by pri súčasnom legislatívnom nastavení základného balíka hradeného z verejného zdravotného poistenia, ktorý zahŕňa takmer všetko, bolo pre poisťovne zaujímavé vôbec ponúkať pripoistenie starostlivosti pre obdobie života, ktoré je z hľadiska nákladov najnáročnejšie. Ani pripoistenie bez ohľadu na vek sa na Slovensku zatiaľ nerozmohlo, nakoľko tu neexistuje formálna finančná spoluúčasť pacienta na hradení si nákladov za liečbu.

12.6.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som poprosit o komentar do clanku. Pisem o planovanom zavedeni registracnych pokladnic pre sukromnych lekarov, ktore by podla odhadov MF SR malo priniest 71 mil. eur. Zaujal ma ale odhad NBS, ktory vo svojej strednodobej predikcii odhaduje mensiu sumu – 50 mil. eur.
V tejto suvislosti sa Vas chcem spytat:

Ako mohli vzniknut taketo rozdielne odhady?
Ktory z tychto odhadov je podla Vas realnejsi? Pripadne, aky je Vas odhad?
Vo vseobecnosti ako hodnotite planovane zavedenie registracnych pokladnic u sukromnych lekarov, ktore by mali odtranit problemy s nepriznanymi prijmami (v suvislosti s vyberanim poplatkov)?
Mali by sa sukromni lekari po zavedeni tychto opatrani stat platitelmi DPH a mat teda aj moznost odpoctu DPH?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, v odhadoch je zapocitane aj zavedenie registracnych pokladnic pre ine povolania. Pozrite napriklad Program stability, str 37: www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23445

Pre INEKO vlani vypocitalo IFP odhad tykajuci sa len lekarov. Konkretne sumy ako aj podrobnosti k vypoctu (treba rozkliknut “zobrazit podrobnosti”) a tiez nase argumenty pre a proti najdete na tejto nasej stranke:

http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenie/?o=167

Opatrenie sme zaradili do nasho zoznamu opatreni na konsolidaciu verejnych financii, cize plusy podla nas prevazuju.

11.6.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, dnes vlada bude rokovat o studii uskutocnitelnosti vystavby novej nemocnice v BA. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

Existuju niekde v zahranici projekty, kde statnu nemocnicu vystaval a prevadzkoval sukromnik? Ak ako, kde?
Vystavbu novej bratislavskej nemocnice ma zabezpecit konzorcium zahranicnych firiem. Viete vytipovat nejake firmy, ktore maju uz s takymito projektami skusenosti? Kto napriklad v zahranici robil taketo projekty?
Stat sa bude musiet vysporiadat s dlhmi sucasnej UNB. Aky by bol podla Vas najlepsi model (predaj majetku, oddlznenie zo statneho rozpoctu, ine) a preco?

Odpoveď Dušana Zachara:

Vo vyspelom svete existujú viaceré PPP-projekty v nemocničnej sfére, pričom majú rôzne formy. Niektoré môžu byť podobné aj tej, aká sa plánuje u nás. Viď napr.: http://www.nyakarolinskasolna.se/en/The-New-Hospital/ alebo http://www.couriermail.com.au/news/states-first-public-private-health-project-the-sunshine-coast-university-hospital-awarded-to-lend-lease-consortium/story-e6freon6-1226429171175
Neviem, ale viď napr. druhý link pri 1. otázke.
Najlepším postupom by bolo transformovať ju na akciovú spoločnosť, zaviesť tvrdé rozpočtové pravidlá, vystaviť ju prísnym konzekvenciám v prípade zlého hospodárenia, ktoré by mohli viesť až k exekúcii majetku, jeho predaju až po reštrukturalizáciu celej nemocnice s následným prevzatím jej činnosti novým investorom. Alebo ju hneď a transparentne sprivatizovať.

10.6.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit. Sukromne ZP podavaju pri fiktivnych predpisoch liekov alebo pri dohodach medzi lekarmi a lekarnami trestne oznamenia.

Ako to hodnotite, moze to podla vas sposobit, ze ubudne takychto pripadov?
Kolko liekov sa podla vas rocne predpise fiktivne alebo aj v pripade, ked nie su nutne?
Je dnes situacia u lekarov zla? (teda ze sa takymito doohodamici podvodmi chcu vo velkej miere obohatit?). Zlepsuje sa situacia alebo zhorsuje?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, môže. Môže to pôsobiť ako odstrašenie ostatných. Kontrolné mechanizmy je potrebné uplatňovať. Ak by nikomu nehrozila žiadna sankcia, žiaden trest, prichádzalo by k porušeniam predpisov oveľa častejšie.
K tomuto nemáme informácie. Možno viď toto: http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/tony-liekov-koncia-v-kosi-uplne-zbytocne-565470
Je faktom, že sa v ostatných rokoch stabilizovala, resp. mierne klesá spotreba receptových liekov, čo je pozitívne. Pozitívom je tiež zavedenie tzv. generickej preskripcie, čiže predpisovania účinnej látky (namiesto obchodného názvu lieku) pri určitých skupinách liekov, aj keď sa presadilo mnoho výnimiek. Ak by sa dôslednejšie uplatňoval inštitút generickej preskripcie u lekára a generickej substitúcie v lekárňach, prispelo by to ešte viac k zlepšeniu situácie.

9.6.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o nazor. Pisem o tom, kolko zdravotne poistovne minuli na preplacani doplatkov za lieky dochodcov a zdravotne postihnutych. Z medzirocneho porovnania 2012-2013 vyslo, ze je to o milion eur menej. Poistovne hovoria, ze je to tym, lebo lekari viac predpisuju lieky bez doplatku / s doplatkom do jedneho eura.

Moze to tak byt, vzhladom na to, ze aj predtym sa preplacali len najlacnejsie lieky z danej skupiny?
Ake ine dovody by mohol mat tento pokles?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dôvodov môže byť viacero, ktoré sa kumulujú. Medziročne mierne klesla spotreba predpisových liekov, ako aj celková suma doplatkov pacientov za lieky. Je tiež možné, že sa zmenila štruktúra predpisovaných liekov – lekári možno začali liečiť pacientov inými skupinami liekov – ktoré majú nižší doplatok za najlacnejšiu alternatívu. A nižšiu preplatenú sumu na doplatkoch za lieky mohla zapríčiniť aj cielená politika štátu pri kategorizácii tých liekov, ktoré najčastejšie užívajú osoby (ZŤP a seniori), ktoré majú nárok na horný ochranný limit pri doplatkoch za lieky.

6.6.2014

Otázka (Miroslav Pejko, Hospodárske noviny)
Dobry den, nizsie posielam otazky k rozhovoru. Prosim, na kazdu otazku odpovedajte aspon tromi styrmi vetami.

Minister hospodárstva tvrdí, že Slovensko prišlo v poslednej dobe o dve veľké investície aj preto, že sme nemohli firmám poskytnúť dostatočne veľké stimuly. Malo by Slovensko viac motivovať inestorov vyššími daňovými úľavami a priamymi dotáciami?
Platí pravidlo, že čim vyšší stimul, tým vyššia šanca získat investíciu?
Mohli by sme získať investorov aj bez poskytovania stimulov? ako?
Na čo by sa vláda mala sústrediť pri znižovaní nezamestnanosti?

Odpoveď Petra Goliaša:

Preteky štátov v získavaní investorov cez vyššie stimuly sú škodlivé, riešenie by preto malo prísť na úrovni EÚ. Štáty by sa mali pretekať hlavne v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Dotácie súkromným firmám, či už priame alebo nepriame, by mali byť obmedzené na minimum. Deformujú totiž podnikateľské prostredie a sú diskriminačné voči podnikateľom, ktorí ich nedostanú a dokonca na ne cez dane prispievajú. Vláda by mala pravidelne vyhodnocovať a zverejňovať efektívnosť poskytnutých dotácií a to aj do minulosti tak, aby sa projekty dali porovnávať podľa počtu vytvorených pracovných miest v pomere k poskytnutej dotácii, podľa výšky platov na vytvorených pozíciách či doby ich trvania. Inak hrozí, že budeme podporovať aj neefektívne projekty.
Môže to platiť, najmä ak sú všetky ďalšie podmienky, ktoré štáty súťažiace o investíciu ponúkajú, zhruba rovnaké. Súčasne však platí, že čím vyšší je stimul, tým vyššie je riziko, že štát na ňom prerobí. Každý stimul znamená záťaž pre verejné financie, ktorú musia niesť daňoví poplatníci. Stojí preto za úvahu, či by nebolo výhodnejšie stimuly výrazne obmedziť a adekvátne znížiť verejný deficit a v konečnom dôsledku aj daňovú záťaž.
Pre investorov je rozhodujúca kvalita podnikateľského prostredia a blízkosť odbytových trhov. Vláda by sa preto mala sústrediť na odbúravanie administratívy, znižovanie priamej daňovej a odvodovej záťaže, fungujúce súdnictvo a dobudovanie infraštruktúry. V kvalite podnikateľského prostredia sa od roku 2008 v medzinárodných rebríčkoch posúvame nadol. Ak to nedokážeme zvrátiť, budú nás investori obchádzať čoraz častejšie a nepomôže nám ani ich drahé kupovanie dotáciami.
Zamestnávatelia hlásia vysoké odvody ako hlavnú bariéru tvorby pracovných miest. Analýzy ukazujú, že problém je vypuklý najmä pre ľudí s nízkou kvalifikáciou a teda aj príjmami. Riešením je znížiť ich odvodovú záťaž ako aj zaviesť plynulejší súbeh sociálnych dávok a riadneho príjmu. Ďalšou bariérou je vysoká minimálna mzda najmä v regiónoch a pre mladých ľudí. Treba ju preto znížiť alebo aspoň zmraziť jej rast. Dlhodobo tiež treba naviazať financovanie stredných aj vysokých škôl na úspešnosť ich absolventov na trhu práce.

6.6.2014

Otázka (Eva Žgravčáková, Pravda)
Pozdravujem vas, chcem vas poprosit o odpovede na otazky, dufam, ze mi viete s tym pomoct:

Aka je vseobecna navratnost investicie v pripade kupy dcerskej spolocnosti statneho nakladneho prepravcu Cargo? Dcerska spolocnost bude vlastnit vozne statneho Carga a ma za ulohu manazment voznov?
Co hovorite na navratnost v takto konkretnej skladbe: Budúci investor bude musieť za 12 344 vozňov zaplatiť 216,66 mil. eur a minimálne 6,6 mil. eur za 66 % akcií v dcére. Zároveň bude musieť financovať prevádzku Cargo Wagon, pričom táto spoločnosť bude zabezpečovať aj revízie a s tým súvisiacu údržbu a opravy vozňov. Štátny nákladný vlakový dopravca si od svojej dcéry plánuje spätne prenajať 8 218 vozňov na osem rokov pri cene 10,35 eura za vozeň a deň. Prenájom tohto počtu vozňov má tak stáť 31,046 mil. eur ročne a 248,364 mil. eur za osem rokov.

Odpoveď Petra Goliaša:
Rozhodujuce je, ci k predaju doslo v transparentnej sutazi, ktora by mala zarucit generovanie najlepsej ponuky. Nizky pocet ponuk vo mne v tomto smere vzbudzuje pochybnosti. V neprospech realnej sutaze hovoria aj komplikovane podmienky tendra tykajuce sa napriklad povinnosti spätneho prenajmu voznov, ci rozdelenia ceny na ciastku za vozne, za akcie a presun nakladov na prevadzku. Neprehladnost podmienok vyrazne znizuje transparetnost tendra a teda aj pravdepodobnost dosiahnutia co najlepsej ceny. Navyse to zhorsuje moznosti pre vyhodnotenie vyhodnosti predaja. Dlhodoby zaväzok na spätny prenajom voznov tiez deformuje podnikatelske prostredie, kedze znemoznuje zabezpecit tento produkt v sutazi, napriklad aj od inych konkurencnych firiem.

5.6.2014

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k poplatkom, ktoré vyberajú ambulantní lekári od pacientov. Ministerstvo zdravotníctva dnes predstavilo legislatívny návrh, podľa ktorého nebudú môcť lekári vyberať poplatky za výkony, ktoré súvisia s poskytovaním ZS a ktoré uhrádza zdravotná poisťovňa za vydanie receptu či objednanie na vyšetrenie. Tiež rušia aj nezmyselné poplatky to znamená, za klimatizáciu, TV, či nabíjanie mobilu v čakárni… Ministerstvo však nestanovilo výšku týchto poplatkov, ani maximálnu výšku. Lekári tvrdia, že niektoré poplatky musia vyberať, lebo čas či výkon im ZP neplatí.

Môže sa stať, že lekári zvýšia cenu tých poplatkov, za ktoré môžu vyberať?
Je to správne?
Nemalo by ministerstvo stanoviť aj maximálnu výšku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Urobiť poriadok v poplatkoch, a nielen v ambulanciách, je nutné, keďže v dôsledku absencie vhodnej regulácie stúpol na Slovensku podiel priamych platieb obyvateľstva v zdravotníctve na jeden z najvyšších v rámci krajín EÚ a OECD. S tým súvisí aj postupne zhoršujúca sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Zo zatiaľ zverejnených informácií MZ SR sa dá obrysovo usúdiť, že poriadok v poplatkoch sa trošku zlepší, ale stále tu bude dostatočný priestor na spory a kreatívne zdôvodnenia, či je ten-ktorý poplatok za úkon, ktorý už neprepláca zdravotná poisťovňa. Stále tu nebude mať pacient informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia.
Pozitívom je, že župy budú viesť zoznamy poplatkov jednotlivých poskytovateľov. Dúfam, že ich budú aj zverejňovať.

Nedá sa vylúčiť, že vzniknú nové poplatky, zvýšia sa už existujúce, ak niektoré budú musieť zaniknúť, a prípadne sa inými možnosťami (napr. ordinačnými hodinami alebo dlhším čakaním) znevýhodnia služby a výkony, ktoré boli doteraz spoplatnené a po novom už nebudú.

Podľa nášho názoru by sa mal, podobne ako pri doplatkoch za lieky, stanoviť pre sociálne odkázaných horný ochranný strop aj pre tento typ poplatkov, resp. pre všetky poplatky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.

5.6.2014

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Ministerstvo zdravotnictva dnes predstavilo legislativnu upravu poplatkov, ktora by mala platit od jesene. Ma sa zakonom stanovit, ze poplatky v ambulanciach sa mozu vyberat iba za vykony, ktore nie su hradene zo zdravotneho poistenia, pricom bude definovane, ze sucastou zdravotneho poistenia je: objednanie pacientov na vysetrenie, vypisanie lek. predpisu, navrhu na kupelnu liecbu a potvrdenie o vysetreni. Nebudu sa moct vyberat ani poplatky napriklad za celorocnu zdravotnu starostlivost, ktoru si sukromne polikliniky zazmluvnuju ci vstupne registracne poplatky. Pokial ide o poplatky, ktore si budu moct vyberat, pri tych nebude urceny cenovy rozsah, urcovat si ich bude kazdy lekar sam. Nasledne mu to bude schvalovat VUC (nebude mu moct ale nariadit znizenie poplatku). VUC bude vyberat pokuty len ak zisti, ze ambulancia vybera poplatky nad ramec zakona.

Moje otazky:

Ako hodnotite takuto upravu? Zavedie to poriadok do neprehladneho vyberania poplatkov?
Prirodzene sa to dotkne aj sukromnych poliklinik, ktore dnes vyberaju poplatky napr. za celorocnu ZS. Je to v poriadku? Ako by to pripadne mohli obist?
Moze sa stat, ze lekari budu vyberat vyssie poplatky ako doteraz, aby si vykompenzovali straty z poplatkov za vykony, ktore viac nebudu moc spoplatnovat?

Odpoveď Dušana Zachara:

Urobiť poriadok v poplatkoch, a nielen v ambulanciách, je nutné, keďže v dôsledku absencie vhodnej regulácie stúpol na Slovensku podiel priamych platieb obyvateľstva v zdravotníctve na jeden z najvyšších v rámci krajín EÚ a OECD. S tým súvisí aj postupne zhoršujúca sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Zo zatiaľ zverejnených informácií MZ SR sa dá obrysovo usúdiť, že poriadok v poplatkoch sa trošku zlepší, ale stále tu bude dostatočný priestor na spory a kreatívne zdôvodnenia, či je ten-ktorý poplatok za úkon, ktorý už neprepláca zdravotná poisťovňa. Stále tu nebude mať pacient informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia.
Pozitívom je, že župy budú viesť zoznamy poplatkov jednotlivých poskytovateľov. Dúfam, že ich budú aj zverejňovať.
Podľa nášho názoru by sa mal, podobne ako pri doplatkoch za lieky, stanoviť pre sociálne odkázaných horný strop aj pre tento typ poplatkov, resp. pre všetky poplatky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Zákaz podmieňovania poskytnutia zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia zaplatením nejakého poplatku sa mi javí ako správny krok. Poplatky sa majú vyberať iba za nadštandard. Je ale kľudne možné, že poplatok za celoročnú zdravotnú starostlivosť v súkromnej klinike je poplatkom sa nadštandardné služby a zdravotné výkony. Ak by súkromní poskytovatelia nemohli vyberať poplatky za služby a výkony nad rámec úhrad z verejného zdravotného poistenia, bol by to vážny problém.
Nedá sa vylúčiť, že vzniknú nové poplatky, zvýšia sa už existujúce, ak niektoré budú musieť zaniknúť, a prípadne sa inými možnosťami (napr. ordinačnými hodinami alebo dlhším čakaním) znevýhodnia služby a výkony, ktoré boli doteraz spoplatnené a po novom už nebudú.

5.6.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ pripravuje zmeny ohladne poplatkov u lekarov. Po novom sa nebudu moct lekari podmienovat zdr, starostlivost nejakym poplatkom. (napriklad ze musia zaplatit v ambulancii za wifi, aby ich vysetrili).

Ako to hodnotite?
Mal by teda klesnut pocet poplatkov, da sa predpokladat, ze lekari si to budu chciet vykompenzovat vyssimi poplatkami?
MZ neurcilo strop na poplatky, je to spravne?
Nestupnu uplatky (ze ak si nemozu oficialne vybrat poplatok, vypytaju si puplatok?)
Nie je takato zmena velmi jemna?
Zmena sa nedotkne nemocnic, je to spravne?

Zákaz podmieňovania poskytnutia zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia zaplatením nejakého poplatku sa mi javí ako správny krok. Poplatky sa majú vyberať iba za “nadštandard”. Ale tak to má byť aj v súčasnosti, a predsa je to v realite iné. Zo zatiaľ zverejnených informácií MZ SR sa dá obrysovo usúdiť, že poriadok v poplatkoch sa trošku zlepší, ale stále tu bude dostatočný priestor na spory a kreatívne zdôvodnenia, či je ten-ktorý poplatok za úkon, ktorý už neprepláca zdravotná poisťovňa. Stále tu nebude mať pacient informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia.
Pozitívom je, že župy budú viesť zoznamy poplatkov jednotlivých poskytovateľov. Dúfam, že ich budú aj zverejňovať.

Podľa nášho názoru by sa mal, podobne ako pri doplatkoch za lieky, stanoviť pre sociálne odkázaných horný strop aj pre tento typ poplatkov, resp. pre všetky poplatky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.

4.6.2014

Otázka (Martina Štefanková, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Ministerstvo práce navrhlo nové zmeny vo vyplácaní dôchodkov z druhého piliera. Podľa návrhu programový výber úspor bude možný pre tých ľudí, ktorých súčet dôchodkov z prvého a druhého piliera bude vyšší, ako by bol ich dôchodok, ak by do druhého piliera nevstúpili a čerpali by dôchodok len z priebežného piliera. Zavádza sa aj možnosť dedenia po zakúpení si doživotnej penzie z druhého piliera. Časť tohto dôchodku by sa mohla podľa pozmeňujúceho návrhu dediť aj po tom, ako už bude seniorovi vyplácaná renta zakúpená z jeho úspor. V prípade, ak dôchodca umrie do siedmich rokov od začiatku vyplácania dôchodku z druhého piliera, zvyšná časť renty určená na týchto sedem rokov by mala byť predmetom dedičského konania. Doživotné penzie sa tým však znížia o 2 %.

Sú podľa vás tieto zmeny pre sporiteľov pozitívne? Ak áno, tak v čom?
Budú podľa vás úspory pre sporiteľov dostupnejšie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Aj podla aktualneho navrhu budu ludia v druhom pilieri nuteni nakupovat prilis vysoke anuity a teda programovy vyber budu moct pouzit len na malu cast uspor. Povinnost nakupu anuity by mala zabezpecovat ochranu pred chudobou, aby clovek nebol odkazany na socialne davky. Privital by som, keby ludia mohli bez obmedzeni disponovat s usporami nad ramec tejto potreby.

4.6.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s prosbou, od dnešného dňa sa má začať rokovať o vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Vedeli by ste pre našich čitateľov stručne v niekoľkých bodoch zhrnúť základné zmeny, ktoré tento zákon prinesie? Čo sa konkrétne mení pre sporiteľov a je dôležité, aby o tom vedeli, z vášho pohľadu?

4.6.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela som Vas poprosit, ci sa mi pozriete na par otazok. Podla rebricku Dovery su mladi kritickejsi pri hodnoteni nemocnic (vzorka bola reprezentativna nad 1000).

Preco podla vas?
Je to tym, ze to porovnavaju s inymi sluzbami?
Alebo tym, ze su narocnejsi?
Najhorsie je vo vsetkych rebrickoch hodnotena strava. Preco?
Dovera tvrdi, ze dovodom moze byt aj zla komunikacia personalu – teda ze pacientom nevysvetlia, ze preco maju dietu. Co myslite, je toto ten dovod?
Preco nehodnotia tak kriticky hygienu alebo na nieco ine?

Odpoveď Dušana Zachara:

Podla rebricku Dovery su mladi kritickejsi pri hodnoteni nemocnic (vzorka bola reprezentativna nad 1000). Preco podla vas? Je to tym, ze to porovnavaju s inymi sluzbami? Alebo tym, ze su narocnejsi?

Áno, mladí sú náročnejší, a preto aj kritickejší. Vidia, ako fungujú služby, ktoré často využívajú, a ktoré poskytujú prevažne súkromní podnikatelia v ostrom konkurenčnom, a teda aj inovatívnom prostredí – mobily, internet, zábavný priemysel, online shopping, atď. Tiež oveľa viac cestujú na Západ, a majú teda vyššie očakávania, čo sa týka fungovania spoločnosti. Avšak zároveň nestihli mať ešte osobnú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, a preto môžu byť po prvom kontakte s ním rozčarovaní. Starší už túto skúsenosť majú, a preto majú aj iné očakávania a môžu lepšie hodnotiť trend.

Najhorsie je vo vsetkych rebrickoch hodnotena strava. Preco? Dovera tvrdi, ze dovodom moze byt aj zla komunikacia personalu – teda ze pacientom nevysvetlia, ze preco maju dietu. Co myslite, je toto ten dovod?

Môže to byť jeden z dôvodov. Ďalším môže byť aj objektívna skutočnosť, že tá strava skutočne nie je chutná a bohatá. Nemocniciam sa však nemožno často čudovať, ak majú na jedlo veľmi obmedzené zdroje, čo zaiste zapríčinilo aj zrušenie vyberania poplatkov za ubytovanie a stravu v nemocnici. Ďalším dôvodom môže byť aj skutočnosť, že úroveň stravy dokáže ohodnotiť každý pacient. Je to to najjednoduchšie. Každý, dokonca aj dieťa, vie povedať, či mu chutilo alebo nie, na rozdiel od uvažovania, či bol dostatočne informovaný o svojich právach a možnostiach liečby, keď možno ani netuší, že by vôbec mal byť informovaný, resp. v akej kvalite a rozsahu. Chýba tu benchmark. Pri strave jednoduché porovnanie existuje – s domácou či reštauračnou stravou.

Preco nehodnotia tak kriticky hygienu alebo na nieco ine?

Jednak viď odpoveď pri predošlej otázke, a jednak sa na hygienu možno dotazník zle pýtal. Ak išlo o otázky podľa vyhlášky, tak potom otázka znela: “Ako ste boli spokojný (á) s kvalitou upratovania na oddelení?”
Takáto otázka ale napríklad vôbec nereflektuje, či sú záchody spoločné na chodbe, či tam tečie aj teplá voda a či je na WC aj toaletný papier a mydlo. Pacient tu pravdepodobne hodnotí, že videl každý deň upratovačku vytierať poctivo na mokro celé chodby…

2.6.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko. Tento tyzden sa konalo zasadnutie socialneho vyboru, na ktorom sa dohodli nejake zemny k II. pilieri. Ak ste nezaznamenali, posielam link. Zaujima ma:

Co hovorite na nove nastavenie pravidiel pre programovy vyber?
Co to pre nich bude znamenat v praxi? Je to lepsie nastavenie ako 4-nasobok?
Ake rizika toto nastavenie prinasa?
Co celkovo hovorite na nastavenie anutinej novely?
Ako hodnotéte nastavenie – sposoby ako sa ludia dostanu k peniazom (starobny, docasny a programovy)? Je to dobre nastavenie? Pre koho to je najviac vyhodne a pre koho nevyhodne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Aj po tejto zmene budu ludia v druhom pilieri nuteni nakupovat prilis vysoke anuity a teda programovy vyber budu moct pouzit len na malu cast uspor. Povinnost nakupu anuity by mala zabezpecovat ochranu pred chudobou, aby clovek nebol odkazany na socialne davky. S usporami nad ramec tejto potreby by mali ludia disponovat bez obmedzeni.

2.6.2014

Otázka (Peter Kováč, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku, ktory pripravujem o kreditových priplatkoch pre ucitelov. Od roku 2015 mali kredity pre ucitelov platit neobmedzene, nie len na 7 rokov ako v sucasnosti…ministerstvo vsak pripusta, ze znova pripravuje novelu zakona a chce system kreditových priplatkov menit.

Ako to vnimate?
Mala by byt podla Vas casovo obmedzena platnost kurzov, ktore v ramci dalsieho vzdelavania absolvuju ucitelia?
Nezaobera sa zmenami v kreditoch aj Rada pre sys. zmeny v skolstve?
Neviete, ako by mal kreditovy system fungovat v buducnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ako som spominal v telefonate, na Rade som odporucal ponechat docasnu platnost kreditov. Dovodom je potreba obnovovat vedomosti ucitelov. Ucitelia by tiez mali byt prioritne odmenovani platom a nie priplatkami, ktore su mimo kontroly riaditela a spaja sa s nimi riziko, ze dostatocne nereflektuju kvalitu vzdelavania.

28.5.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcem Vas poprosit o komentar do clanku. Ministerstvo zdravotnictva predlozilo do MPK Navrh na podpisanie dohody o spolocnom obstaravani protiopatreni (vakcin na pandemicku chripku). Znamenalo by to teda, ze vakciny sa nebudu vyrabat na Slovensku, ako sa povodne planovalo, ale budeme ich obstarvat spolocne s inymi krajinami.

Chcem sa spytat, ako to hodnotite?
Ci je efektivnejsi spolocny nakup vakcin, alebo naopak by bolo lepsie, ak by sme mali vlastnu tovaren na vakciny?
Ake to nesie pozitiva a naopak rizika?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre slovenských daňových poplatníkov je najdôležitejšie, aby boli vakcíny na pandemickú chrípku zaobstarané za čo najnižšiu cenu a je úplne jedno, či budú spoločne obstarané s ďalšími krajinami, alebo vyrábané na Slovensku. V druhom prípade by však bolo nutné k cene za “domácu” vakcínu prirátať aj náklady za akúkoľvek štátnu pomoc pri výstavbe továrne na tieto vakcíny.

23.5.2014

Otázka (Iveta Gombošová, RTVS)
Dobrý deň, Ivan Uhliarik hovorí, že zdravotníctvo je v alarmujúcom stave. Poukazuje na rýchlorastúci dlh nemocníc. Riešenie vidí v transformácii na akciovky. Ministerstvo zdravotníctva to vylučuje a ide cestou systémových opatrení. Čo je podľa vás efektívnejšie a prečo?

Zároveň Uhliarik kritizoval odloženie projektu elektronického zdravotníctva, ktoré podľa neho mohlo slovenskému zdravotníctvu pomôcť ušetriť peniaze. Súhlasíte s tým? Je možné vyčísliť, koľko by e-health priniesol?

Odpoveď Dušana Zachara:
Doteraz sa žiadnej vláde nepodarilo trvalo udržateľným spôsobom znížiť zadlženosť zdravotníctva. Aj minulý rok rástli záväzky po lehote splatnosti pri štátnych nemocniciach viac ako rok predtým.
Súčasná vláda si na brzdenie zadlženosti vybrala namiesto systémových zmien skôr manažérske prístupy a dúfa, že sa lepším manažovaním štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel oveľa viac neistý a rizikový, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení.

Štátnym nemocniciam by pomohlo, keby sa obnovili reformné procesy smerujúce k ich transformácii na akciové spoločnosti a k zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice totižto nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť v budúcnosti.

20.5.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Dnes na tlacovej konferencii minister informoval o spustani novych projektov, ktorymi by chcela vlada riesit nezamestnanost. Jednym z nich je projekt zamerany na regiony, kde je vysoka miera nezamestnanosti – ako napriklad Rimavska Sobota. Celkovo na to vlada vyclenila 6,5 miliona. Zamestnat chce takto 2-tisic ludi. Projekt by mal byt zamerany na zamestnavanie vsetkych znevyhodnenych uchadzacov o zamestnanie vo firmach. Nastaveny by mal byt podobne ako uz fungujuci projekt pre mladych. To znamena, ze stat preplati firme mzdu a odvodu (nie je este jasne v akej vyske). S tym, ze ak stat firme preplati pol roka – musi dalsieho pol roka garantovat miesto. Ak preplati 12 mesiacov – tak 12 mesiacov musi udrzat miesto. Okrem toho by tieto peniaze mali mat firmy moznost vyuzit aj na vzdelavanie zamestnancov.

Zaujima ma:

Co hovorite na tento projekt? Budu mat firmy za tychto podmienok zaujem o zamestnanie dlhodobo znevyhodnenych?
Ak nie, za akych podmienok by podla vas o nich mohli mat zaujem?
Ake su uskalia tohto projektu?
Preco maju znevyhodneni uchadzaci o zamestnanie problem najst si pracu?
Problem so zamestnanym znevyhodnenych uchadzacov maju akurat okresy s vysokou mierou nezamestnanosti. Preco?
Ako problem s touto skupinou riesia v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podobne dotacie maju viacero nevyhod. Napriklad tym, ze su docasne a po uplynuti stanovenej doby mozu podporene pracovne miesta zaniknut. Problemom je aj riziko diskriminacie tych, ktori dotaciu nedostanu a teda aj deformacia podnikatelskeho prostredia. Stat tiez dopredu nevie urcit, ci by dane miesto nevzniklo aj bez dotacie.

Efektivnejsie by preto boli systemove zmeny, ktore by posobili dlhodobo. Napriklad plosne a trvale znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom. Inspirovat sa vlada moze v Nemecku, kde uz zhruba desatrocie funguju tzv. minijobs a midijobs, v ktorych zamestnanci neplatia ziadne alebo znizene odvody.

Dalsim riesenim je plynulejsi subeh davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace tak, aby clovek pri nastupe do prace za nizku mzdu nestracal hned narok na takmer celu davku.

Vlada by mala zvazit aj znizenie minimalnej mzdy pre mladych alebo jej znizenie v regionoch s najnizsimi platmi, ktore su prakticky totozne s regionmi s najvyssou nezamestnanostou. Kym v bratislavskom VUC tvorila minimalna mzda v roku 2012 len 28% priemernej, v presovskom to bolo az 46%. A napriklad v okrese Snina to bolo az 60% a v okresoch Sobrance a Rimavska Sobota az 58%.

Viac najdete tu: Analysis by Peter Goliaš: How to decrease unemployment in Slovakia (February 12, 2014)

15.5.2014

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva plánuje výstavbu novej modernej nemocnice (univerzitnej), ktorá má stáť 250 mil.eur. Podľa HPI má niekoľko rizík – nafuknutie investičných nákladov, oddelený investor a prevádzkovateľ, zmeny zadania projektu v procese prípravy, nedostatočný dopyt a z neho vyplývajúca prázdna infraštruktúra, drahá prevádzka v dôsledku neefektívnych procesov a prezamestnanosti.

Čo si myslíte vy, kde sú najväčie riziká výstavby novej nemocnice?
Hrozí napríklad prešvihnutie investičnych nákladov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím, že tu existujú riziká, ktoré uviedlo HPI. K nim pridávam ďalšie:
Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti – čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi z verejných zdrojov.
Mimochodom, garantovanie príjmov jednej nemocnice na základe dlhodobých kontraktov s VšZP ide proti cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi a medzi poisťovňami a zvyšovať ich kvalitu a efektívnosť. Poskytovatelia by totiž mali dostávať peniaze podľa toho, akí sú efektívni, a nie podľa toho, aký majú dlhodobý kontrakt, resp. aké majú vzťahy so štátnou poisťovňou alebo s politikmi.
Rizikom je tiež možné skryté zadlžovanie krajiny nepriznanými splátkami investičnej výstavby nemocnice zo strany štátu.

13.5.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ SR dnes zverejnilo, ze sa posunie eHealth o rok. zrusia tender, ktory bol na 2. etapu a tak sa to cele posunie. Dovodom je, ze sa tender natahuje a tak sa na MZ obavaju, ze bx sa to nestihlo vycerpat z tychto eurofondov. Chcela som vas poprosit o hodnotenie.

Bude podla vas niekedy eHealth?
Preco to podla vas ministerstvo nezvladlo?
Co sposobuje toto oddalovanie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem na tieto otazky odpovedat.
Snad len toto: E-Health zavedený bude, lebo je to veľmi nákladný, a preto lukratívny projekt, a teda zaujímavý pre mnohé subjekty. Avšak čím je s ním viac problémov, tým sa viac predražuje a znižuje sa jeho prínos pre zvyšovanie efektívnosti a kvality zdravotníctva.

12.5.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Zo spravy UDZS o cinnosti za r. 2013 vyplyva, ze medzirocne stupol pocet podani pacientov na poskytovatelov ZS. Najviac sa podla analyzy struktury podani boli ludia hlavne nespokojni s postupom pri liecbe, v suvislosti s umrtiami alebo odmietnutim vysetrenia zo strany PZS. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

Ako mozno vyhodnotit, ze ludia sa viac stazuju na poskytnutu ZS?
Poskytovatelia viac chybia, alebo sa ludia len viac stazuju?
Ak je to o tom, ze sa ludia viac stazuju – preco?
Zvysuje sa ich povedomie o tejto moznosti alebo su viac znechuteni z poskytovania ZS?

Odpoveď Dušana Zachara:
Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane pochybení zdravotníckych pracovníkov, nedokážeme posúdiť, či poskytovatelia viac chybujú. Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti “len” viac sťažujú. Môže to byť pravdepodobná príčina, keďže sa ľudia doteraz relatívne málo sťažovali. Možno niektorých sťažovateľov posmelili aj medializované prípady, kedy úrady či súdy rozhodli v prospech poškodených pacientov.

7.5.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den. Pred dvomi tyzdnami minister financii povedal, ze mozny vynos z predaja ST pojde na znizenie verejneho dlhu. O vynose sa pritom hovorilo ako o peniazoch, ktore by sa mali pouzit na kupu alebo vyvlastnenie sukromnych ZP.

Ako hodnotite rozhodnutie ministra?
Je lepsie, ak to pouzije na verejny dlh alebo by to mal radsej stat dat na zaplatenie sukromnych ZP?
Ako vidite moznosti rozpoctu, najdu sa peniaze na 1 ZP do roku 2016?
Alebo je toto podla vas koniec 1 ZP?
Ak ano, kde by sa dali najst?
A mali by sa vobec podla vas na to hladat peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite je najlepším riešením pre Slovensko použiť privatizačné výnosy na zníženie verejného dlhu, ktorý prelomil už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Použiť ich na vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia by bolo obrovskou nezodpovednosťou politikov s následnými finančnými škodami. Napäté verejné financie, vysoký dlh, problematická ústavnosť – nejasný verejný záujem v prípade vyvlastňovania akcionárov poisťovní, riziko ďalších arbitráží a vysokých nákladov pre SR, nejasná účelnosť projektu, nejasný efekt pre popularitu vládnej strany, navyše možno nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD sú presvedčení o zmysluplnosti tohto projektu, strata záujmu záujmových skupín, silný protitlak – to všetko hovorí v prospech toho, že sa “unitár” v tomto volebnom období neuskutoční, čo je dobré. A možno „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

6.5.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, pisem o statnych nemocniciach, ktore mali ku koncu vlanajska záväzky spolu na úrovni istiny vyse 403 milionov eur a neustale zvysuju zavazky po lehote splatnosti. Z materialu MZ SR vyplyva, ze nemocnice akciove spolocnosti naopak znizuju svoje zavazky. V tejto suvislosti by som Vas chcela poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:

Je realne, aby najvacsie nemocnice, ktore odliecuju najvaznejsie pripady nevytvarali straty a dlhy? Za akych podmienok?
Vdaka comu podla Vas nemocnice akciove spolocnosti znizuju svoje zavazky na urovni istiny a VUC nemocnice zavazky po lehote splatnosti?
Pomohlo by ekonomicky statnym nemocniciam za zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ak by zmenili pravnu formu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Pre dlhodobú udržateľnosť je nevyhnutné, aby nevytvárali dlhy. Na to je zaiste potrebné mať primerané zdroje a ich účelné používanie. Na to, aby boli účelne používané, je nutné vytvoriť také, najlepšie automatické, pravidlá, ktoré by motivovali hospodáriť efektívne a odstrašovali by od zlého hospodárenia, za ktoré by mal nasledovať adekvátny trest (napr. exekúcie, konkurz a prípadne následný predaj inému záujemcovi).
Akciovky čelia prísnejším a transparentnejším pravidlám hospodárenia a výkazníctva a spolu s menšími regionálnymi nemocnicami aj hrozbám exekúcií a konkurzov či bankrotov, čo ich motivuje hospodáriť bez prílišných dlhov.
Určite áno. Príspevková organizácia je jedným z najhorších modelov právnej formy pre štátne nemocnice, nakoľko priam vyzýva aktérov, aby si z nej bezprácne a beztrestne odtŕhali korisť.

30.4.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, mohla by som Vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok?
Vlada dala na rokovanie stav dlhu v zdravotnictve za rok 2013.

Ako hodnotitevyvoj dlhu v zdravotnictve.
Dlh nemocnic pod MZ sa vysplhal na 400 mil. Ako to hodnotite?
V materialy sa pise, ze na prejkavenie akcnych planov este treba cas, co si myslite, nemali by sa uz tie zmeny prejavit?
Dlh v nemocniciach pod MZ stupol o 90 miil. Co to podla vas znamena pre zdravotnictvo a dodavatelov? Este je to unosne?
Preco podla vas tak rychlorastie dlh?
Nemal by stat mat rezervu na oddlzenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kľúčový ukazovateľ zadlženosti štátnych nemocníc, ktorý sleduje tak MF SR, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sú záväzky po lehote splatnosti a pri nich prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 k väčšiemu rastu . Kým v roku 2012 narástol dlh štátnych nemocníc o vyše 72 mil. EUR, v minulom roku sa podľa údajov MZ SR dlh zvýšil o vyše 105 mil. EUR. Rezort zdravotníctva odôvodňuje vyšší nárast záväzkov po lehote splatnosti stanovením maximálnej lehoty splatnosti faktúr na 60 dní, avšak nikde nekvantifikuje tento dopad, takže to môže fungovať ako vhodná výhovorka, čo môže naznačovať aj aktuálna informácia o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam (http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23453), kde dlh štátnych nemocníc voči SP rastie medziročne tiež rýchlejším tempom, pričom v tomto prípade nehrá legislatívne obmedzenie lehoty splatnosti žiadnu rolu. Kým dlh štátnych nemocníc vzrástol v období marec 2012 – marec 2013 o necelých 20 mil. EUR, v období marec 2013 – marec 2014 sa dlh zvýšil až o vyše 31 mil. EUR.

Ministerstvo a vláda si na brzdenie zadlženosti vybrali namiesto systémových zmien skôr manažérske prístupy a veria, že sa im lepším manažovaním štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel značne rizikovejší, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení. Je to ako keby obaja rodičia neustále chodili za dieťaťom s nočníkom v ruke a číhali na jeho mimiku tváre, aby odhadli ten pravý okamih, kedy treba zasiahnuť verzus prístup, že rodičia radšej naučia dieťa, možno aj za cenu pár sĺz a menšej chvíľkovej popularity, používať nočník. Trúfam si povedať, že dlážka by bola čistejšia práve v tom druhom prípade.

Nemocnice sa preto naďalej tak rýchlo zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a k zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť v budúcnosti.

29.4.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok vzhľadom na výročie vstupu do EU – vývoj nezamestnanosti. Možno by budete vedieť pomôcť aspoň krátkou reakciou.

Ako sa pohybovala nezamestnanosť na Slovensku od vstupu do EU?
Kedy sme zaznamenali najväčšie otrasy, kedy bola situácia najlepšia?
Aké faktory konkrétne ovplyvňovali vývoj nezamestnanosti za desať rokov, boli v tom politické rozhodnutia, kríza?
Ako vo všeobecnosti ovplyvnilo naše členstvo do EU našu nezamestnanosť, v čom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Miera nezamestnanosti podľa vekových skupín a pohlavia v %

	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013
Vek. skupiny spolu	17,4	18,1	16,2	13,3	11,0	9,6	12,1	14,4	13,6	14,0	14,2

Zdroj: ŠÚ SR

Nezamestnanost v rokoch 2004 az 2008 klesala hlavne vdaka ekonomickym reformam (najmä dani, trhu prace a privatizacii bank), ktore na Slovensko prilakali viacero investorov. Da sa predpokladat, ze vstup do EU tento trend este zrychlil. Hlavnym prinosom vstupu SR do EU je totiz intenzivnejsia ekonomicka integracia (jednotny trh tovarov, sluzieb, prace a kapitalu, neskor jednotna mena) a s tym suvisiaci rast zivotnej urovne. Slovensko sa stalo doveryhodnejsou destinaciou pre investorov z vyspeleho sveta, co pomaha nasej ekonomike aj tvorbe pracovnych miest.

Od roku 2009 zacala nezamestnanost rast najmä v dosledku celosvetovej krizy. Dolezitym faktorom bolo tiez postupne zhorsovanie podnikatelskeho prostredia, ktore vyplyva aj z medzinarodnych porovnani. Problemom je najmä, ze vlady za tento cas neprijali ziadne zasadne systemove riesenia, ktore by nezamestnanost mohli dlhodobo znizit. INEKO napriklad odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom, zaviest plynulejsi prechod zo socialnych davok do riadneho zamestnania ako aj merat a zverejnovat vysledky konkretnych skol a naviazat na ne ich financovanie s cielom posilnit motivaciu skol k vychove absolventov, ktori sa co najlepsie uplatnia na trhu prace.

28.4.2014

Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
V susednom Cesku v Mladej Boleslave vznikla sukromna skola, ktora ponuka maturitu bez studia. Student za nu musi zaplatit cca 50-tisíc korun. Zatial eviduju asi 70 uchadzacov, prva maturita sa planuje uz tuto jesen. Skola sa zameriava skor na ludi, ktori nemaju maturitu (davnejsie odisli do zahranicia, zacali podnikat a pod). Tamojsie ministerstvo skolstva sa obava, ze studenti nebudu mat vzdelanie dostatocnej urovne, riaditelka hovori, vsetko je v sulade so zakonom.

http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/mladoboleslavska-soukroma-skola-nabizi-maturitu-bez-studia-za-54-tisic-korun—1341558

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Principiálne tento problém existuje v Čechách aj na Slovensku už desaťročia. Absolventi externého štúdia nevedia a nemajú zažité to isté ako absolventi denného štúdia. Na stredných aj vysokých školách. V prípade českej súkromnej školy ide vlastne o extrémne externé štúdium. Podľa mňa určite platí, že z dvoch chirurgov, ktorí urobia rovnako skúšky, si pacient vyberie toho, ktorý má za sebou stovky operácií, nie toho, kto ide operovať prvý krát. Dĺžka praxe má význam v práci, ale aj v škole. Napríklad po štyroch rokoch v kolektíve školy získa žiak unikátne sociálne zručnosti. Na druhej strane ale určite platí aj to, že možnosti vzdelávania sa dnes menia rýchlejšie než na to dokážu štáty reagovať. Dnes môžete študovať napríklad na tzv. MOOC (masívne otvorené online kurzy) na najlepších univerzitách sveta a zadarmo. Aj mnohé naše učebnice sú na internete. Pre spoločnosť by bolo škodou, keby sme v ďalšej kariére bránili ľuďom, ktorí sa dokážu kvalitne niečo naučiť aj mimo školy, či už ide o cudzí jazyk, zváranie, ekonómiu alebo sociálnu prácu. Osobitne preto, lebo podľa štúdie OECD PIAAC je Slovensko krajinou, v ktorej o výške mzdy rozhoduje v porovnaní s inými krajinami oveľa viac „dĺžka sedenia v škole“ než vedomosti. Podľa mňa je momentálne najlepšie riešenie zreteľne označiť maturitné vysvedčenie absolventov, ktorí chodili do školy denne niekoľko rokov a tých, ktorí „iba“ urobili skúšky. Súčasne treba zverejňovať nástupné platy a nezamestnanosť absolventov tak, aby všetci zainteresovaní dostali spätnú väzbu. Rovnako, ako pri probléme s externými a dennými študentmi je správne na vysokých školách pokračovať vo vydávaní odlišných diplomov, nie snažiť sa dosiahnuť, aby boli absolventi externého štúdia rovnakí ako absolventi štúdia denného. Okrem iného by si to v dnešnom zložitom a čoraz rýchlejšie sa meniacom svete vyžadovalo mimoriadne drahú a aj tak neúspešnú podrobnú kontrolu.

24.4.2014

Otázka (Lukáš Milan, Plus 7 dní)
Dobrý deň prajem. Pripravujem väčší materiál o 10 rokoch Slovenska v Európskej únii. V tejto súvislosti mám na vás, ako odborníkov veľmi jednoduché otázky.

Čo podľa vás prinieslo Slovensku desať rokov členstva v EÚ?
Aká je hlavná výhoda z toho členstva pre Slovensko?
Existuje nejaké negatívum, ktoré sa objavilo v priebehu tých desiatich rokov?
Akých bude ďalších 10 rokov pre Slovensko v Únii? Čo by sme mali zmeniť my vo vzťahu k EÚ?

Odpoveď Petra Goliaša:

Zaclenili sme sa medzi rozvinute krajiny. Je dobre, ak sa porovnavame s najlepsimi a ucime sa od nich, to nas taha rychlejsie dopredu. Sucasne sme zacali preberat cast zodpovednosti za vyvoj EU, ktora sa dynamicky meni. Z pasivneho pozorovatela sa tak stavame aktivnym clenom, ktory moze v ramci svojich moznosti ovplyvnovat dianie v ramci celej unie.
Hlavnym prinosom je intenzivnejsia ekonomicka integracia (jednotny trh tovarov, sluzieb, prace a kapitalu, neskor jednotna mena) a s tym suvisiaci rast zivotnej urovne. Slovensko sa stalo doveryhodnejsou destinaciou pre investorov z vyspeleho sveta, co pomaha nasej ekonomike aj tvorbe pracovnych miest. Medzi dalsie vyhody patri prijimanie kvalitnejsej a casto transparentnejsej regulacie, doslednejsie strazenie stability verejnych financii, ale aj moznost cerpat eurofondy na projekty, ktore by sme si inak nemohli dovolit financovat.
Z pohladu efektivnosti su diskutabilne niektore regulacne politiky, ako napriklad dotovanie polnohospodarstva, byrokracia spojena s eurofondami, environmentalna politika, ci dotovanie tvorby pracovnych miest.
EU neriesi vsetky nase problemy, rozhodujuci diel pravomoci je stale na narodnych statoch. Integracia v ramci EU moze zrychlit rast zivotnej urovne, klucovy podiel na nom vsak budu mat nadalej nase vnutorne reformy napríklad v oblasti skolstva, zdravotnictva, trhu prace, ci dani a odvodov. Vo vztahu k EU by mali aktivnejsie vystupovat nasi europoslanci, ktorych potencial nie je dostatocne vyuzity a o ich aktivitach nevie ani slovenska verejnost. Mali by sme sa tiez smelsie a castejsie vyjadrovat k europskym problemom a k zavadzaniu novej legislativy. V tomto smere je dolezita medzinarodna diskusia a koordinacia, nakolko s podporou viacerych statov je väcsia sanca na presadenie zmien.

24.4.2014

Otázka (Zuzana Petková, Trend)
Dobrá deň, píšem tému o súkromných školách. Pátram po analýzach, či je rozdiel v úrovni štátnych a neštátnych škôl.

Zaznamenali ste nejaké rozdiely v kvalite škôl?
Či už základných alebo stredných?

Odpoveď Petra Goliaša:
Co sa tyka porovnania skol, nedavno sme sa pozreli na vysledky podla zriadovatela a co sa tyka celkoveho ratingu INEKO nevyslo nam, ze by sukromne skoly dosahovali vyrazne odlisne vysledky.

Pri pohlade na vysledky v jednotlivych predmetoch, z ktorych boli testovani ziaci (teda ide o zuzeny pohlad v porovnani s celkovym ratingom), kde mame udaje za vacsiu vzorku skol, sa ukazalo, ze ZS a SOS, ktorych zriadovatel je sukromnik, maju podobne vysledky ako skoly, ktore maju inych zriadovatelov a sukromne gymnazia dosahuju signifikantne horsie vysledky. Pri gymnaziach vsak moze ist o vyznamne skreslenie tym, ze na sukromne gymnazia chodi väcsi podiel externistov, ktori maju z objektivnych pricin horsie vysledky, pricom my analyzu o tento vplyv nevieme ocistit, kedze urady nam nedavaju info o podiele externistov za kazdu skolu. Navyse pocet sukromnych gymnazii je prilis maly na to, aby sme vedeli vyvodit silny zaver.

Celkovo ked sa pozries na nase rebricky, tak sukromne skoly su medzi najlepsimi aj najhorsimi skolami. Cize pausalne tvrdenia nie su namieste, medzi skolami su velke rozdiely. Rodicom preto treba odporucat, aby sledovali hodnotenie konkretnych skol. Stat by mal zase zverejnovat vsetky data, ktore mozu toto hodnotenie vylepsit, napriklad uz spominanych externistov, alebo aj platy absolventov strednych skol, atd.

Este male spresnenie – nemame info o vysledkoch externistov oddelene od vysledkov za normalnych ziakov (to by urady mali sledovat a zverejnovat). Mame len vysledky vsetkych ziakov spolu.

23.4.2014

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať zopár otázok k Programu stability, ktorý dnes zverejňuje vláda.

Podľa Programu stability nám eurostat neuzná v jesennej notifikácii časť opatrení z vlaňajška, zrejme druhý pilier, a tým pádom sa deficit dostane nad tri percentná. Mal by skončiť cca na úrovni 3,01 percenta. To znamená, že DPH by podľa zákona neklesla. Do akej miery sa dá očakávať, že by vláde ešte pomohli daňové priznania? Teda že by na základe výsledkov firiem z vlaňajška reálne stúpla celková vybraná DPPO oproti očakávaniam a deficit by sa tak dostal pod tri percentá?
Ak by reálne deficit nakoniec skončil pod tromi percentami, mala by podľa vás vláda zmeniť zákon a ponechať DPH na úrovni 20 percent? Aké reálne ekonomické dosahy by mal tento krok?
Okrem toho vyšli aj dáta pre dlh za rok 2013. Podľa nich Slovensko prekročilo hranicu 55 percent, čo podľa ústavného zákona znamená viazanie výdavkov vo výške troch percent. Po akých výdavkoch by podľa vás mala vláda v takomto prípade siahnuť? Zásah na ktoré oblasti by bol menej ekonomicky bolestivý? Má MF aj iné možnosti, ako viazať výdavky bez toho, aby sa dotkol tých reálnych, teda tých, ktoré sú vyčlenené na nejaký účel?
V Programe stability sa o.i. počíta aj so zavedením zrážkovej dane pre farmafirmy a zavedenie registračných pokladní pre lekárov. Ako hodnotíte tieto opatrenia? Aké dosahy podľa vás môžu mať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predpokladam, ze vlada bude viazat vydavky na medzispotrebu, ktore mala vyclenene ako rezervu pre pripad nenaplnenia prijmov z ocakavaneho lepsieho vyberu dani. To vsak zrejme nebude stacit a vlada bude musiet najst aj dalsie uspory.

Zavedenie registracnych pokladnic pre lekarov INEKO odporuca uz od leta minuleho roka na tejto stranke (su tam aj argumenty pre a proti): http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenie/?o=167

Efektivnost zrazkovej dane pre farmafirmy zavisi od toho, do akej miery postihne aktivity, ktore vedu k danovym unikom a do akej miery zatazi aj aktivity, pri ktorych k unikom nedochadza. Kedze nepoznam konkretny navrh, neviem to teraz vyhodnotit.

23.4.2014

Otázka (Veronika Cosculluela, Nový čas)
Dobrý deň, posielame otázky ohľadom dlhu SR:

*Deficit je pod 3 percentá, dlh nad 55 %, súvisia tieto ukazovatele nejako? Ako?

Ako pocítia ľudia zvýšenie dlhu?
Dotkne sa ich to v najbližšom období?
Vzrastú ceny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Deficitne hospodarenie vlady je hlavnym zdrojom rastu verejneho dlhu. Ak vlada minie viac, nez su jej prijmy, musi si niekde pozicat, aby zaplatila ten rozdiel. Prekrocenie hranice dlhu 55% HDP znamena, ze vlada musi uz od maja viazat 3% verejnych vydavkov, zmrazit vydavky v rozpocte na buduci rok a predlozit opatrenia na znizenie dlhu. Je na vlade, ake opatrenia zvoli, aby splnila tieto podmienky. Od toho bude tiez zavisiat, ktori ludia a ako velmi setrenie pocitia.

17.4.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, ako sme sa dohodli, posielam link a svoje otazky.

Ako to hodnotíte? Je to pre Slovensko pozitívne / negatívne?
Môže to poškodiť Slovensku v očiach investorov a budú mať nižší záujem prichádzať na náš trh? Aké prípadne iné dopady sa dajú očakávať?
Viete pomenovať opatrenia, ktoré spôsobili, že ideme úplne opačným smerom ako okolité krajiny?
Ktorou krajinou by sme sa mali inšpirovať v nastavení daňového a odvodového systému a prečo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vidim, ze ide takmer vylucne o vplyv znizenia odvodov do druheho piliera, kedze druhy pilier sa do tax wedge nezapocitava. Lepsie je preto pozriet tzv. “Average compulsory payment wedge”, ktory sa medzirocne takmer nezmenil (43,2% v roku 2012 a 43,1% v roku 2013).

Zdroje:

17.4.2014

Otázka (Ivana Kvetková, TASR)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás požiadať o vyjadrenie, ako hodnotíte poskytovanie investičných stimulov vybraným firmám vládou, či sú nevyhnutné pre tvorbu pracovných miest, alebo naopak ide o plytvanie peniazmi a deformáciu podnikateľského prostredia, ako tvrdí opozícia.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzdy je tam riziko diskriminacie, deformacie podnikatelskeho prostredia a neefektivneho pouzitia verejnych zdrojov. Vlada by preto mala obmedzit investicne stimuly na nevyhnutne minimum a vzdy zverejnovat zoznam podporenych projektov s uvedenim nazvu prijimatela, vysky podpory, poctu vytvorenych pracovnych miest, vysky platu a doby, pocas ktorej tieto pracovne miesta existuju. Tieto informacie by mali byt zverejnene na jednom mieste v porovnatelnej forme aj spätne za vsetky doteraz podporene projekty.

16.4.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dorby den, chcela by som Vas poprosit o odpoevde na par otazok ohladne PZS.

Ako vidite, ze by PZS mohli robit aj bezpecnostni technici?
Je to podla vas dostatocne?
Lekari aj PZS tvrdi, ze bezp. technik nedokaze tu pracu urobit tak ako PZS. Co si o tom myslite?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každú úpravu, ktorá približuje našu legislatívu k hranici minimálnych požiadaviek smernice EÚ a nevzďaľuje ju od nej, vítam, lebo relatívne znižuje administratívnu záťaž pre zamestnávateľov vytvárajúcich pracovné miesta pre ľudí. Zároveň vytvára na trhu s PZS väčšiu súťaž, čo je tiež pozitívom.
Zdravotné, hygienické a ostatné pracovné podmieky na pracovisku by mali byť hlavne agendou odborov.

14.4.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, dnes sa na Tripartite rokuje o navrhu zakona o ochrane, podpore a rozvoji verejneho zdravia. Zamestnavatelom sa tam nakoniec podarilo dostat bod, podla ktoreho by mohli pracovnu zdravotnu sluzbu vykonavat aj kurzom vyskoleni bezpecnostni technici. Firmy, ktore robia PZS aj lekari hovoria, ze je to nezmysel, lebo dnes to robia vyskoleni zdravotnici s atestaciou “sluzby zdravia pri praci” a zdravotnicki asistenti, ktori absolvovali trojrocne bakalarske studium. Inak povedane, bezpecnostni technici nie su dostatocne sposobili na tuto pracu. Chcela by som poziadat o Vas nazor.

Bude alebo nebude dostatocne, aby PZS vykonavali bezpecnostni technici?
Ako by sa dalo zabezpecit, aby boli spokojni aj zamestnavatelia, aj bola dostatocne zabezpecena PZS?

14.4.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok?
Ide o licencie na zachranky. Mnohe dostal Falck, a zvysuje sa jeho vplyv. Ma uz dost silne postavenie medzi prevadzkovatelmi zachraniek.

Ako to vnimate?
Nemali by sa licencie rozdelovat medzi viacero firiem?
Alebo je dobre, ak si licencie po celom slovensku takmer rozdelia tri firmy? (Falck a KE a BA zachranky)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zvyšujúci sa vplyv jedného poskytovateľa na trhu záchraniek by mal zároveň znamenať aj zvyšujúcu sa pozornosť protimonopolnej autority, ktorá by však mala zasiahnuť až v takom prípade, kedy by touto koncentráciou, resp. zneužitím dominantného postavenia bola ohrozená hospodárska súťaž.
Licencie na záchranky by sa mali udeľovať prostredníctvom aukcie, v ktorej by vyhral ten subjekt, ktorý ponúkne pri splnení všetkých kvalitatívnych parametrov, čo sa týka časovej dostupnosti prvej pomoci, personálnej a prístrojovej vybavenosti, najvyššiu sumu za licenciu alebo podľa iného možného nastavenia aukcie najnižšiu sumu verejných peňazí, za ktorú je schopný prevádzkovať služby záchranky. Proste aby bol občanom garantovaný určitý kvalitatívny štandard a verejné financie zároveň profitovali z udeľovania licencií vyššími príjmami, resp. väčšími úsporami.

13.4.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie. Ministerstvo financii zvazuje zavedenie zrazkovej dane (19%) pre farmaceuticke firmy. Konkretne dan z ich vydavkov na propagaciu a marketing. Dovodom ma byt fakt, ze lekari, ktori ich dary prijimaju ich casto nezdanuju. Dnes pokracujeme v tejto teme, tak by som Vam rada zaslala doplnujuce otazky:

Vo vseobecnosti ako hodnotite tento napad?
Funguje takéto zdaňovanie aj niekde inde v Europe, alebo to bude unikat?
Nebude mat tato dan za nasledok, ze farmaceuticke firmy zacnu na marketing a propagáciu používať menej peňazí?
Mohli by farmaceuticke firmy svoje vyssie naklady (kvoli dani) na propagaciu a marketing premietnut niekde inde? Napriklad do zvysenia cien liekov?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tento napad nepovazujem za prilis stastny, nakolko nim stat rezignuje na svoju ulohu vyberat dane a kontrolovat tych, ktori maju zdanitelny penazny ci nepenazny prijem. Namiesto toho si vybera jednoduchsiu, ale zato ovela menej “koser” cestu, ktora pausalne postihne najma tych, ktori v tomto pripade neporusuju zakon o dani z prijmov. Je to podobne ako keby kvoli tym, co podvadzaju na DPH, stat uvalil dodatocnu dan pre vsetkych platcov DPH. Ale v pripade DPH si stat celkom spravne vybral cestu odhalovania podvodov s DPH a na kraticov dani nasadil “danovu kobru”. A podobne by mal postupovat aj v pripade zdravotnickych pracovnikov a farmaceutickych firiem. Ved preco nemaju farmafirmy (prip. aj sprostredkovatelia) napriklad povinnost oznamovat danovemu uradu ucastnikov ich vzdelavacich a marketingovych podujati spolu so vsetkymi vydavkami na kazdeho zdravotnika jednotlivo? V takom pripade by sa potom dali lahko sparovat uz teraz povinne, ale nedostatocne uskutocnovane hlasenia zdravotnickych pracovnikov (http://www.health.gov.sk/?vyska-pen-nepen-prijmov) o ich prijmoch od farmafiriem, a tym odhalovat nezrovnalosti a danove uniky.
Neviem.
Neda sa to vylucit, tak ako sa neda vylucit, ze budu hladat cesticky na obchadzanie tejto dodatocnej danovej zataze.
Ciastocne mohli, avsak v pripade cien liekov celia farmafirmy okrem konkurencie aj relativne prisnej statnej regulacii (referencovanie cien liekov, kategorizacia), ktora moznost zvysovania cien obmedzuje. Este tu vsak existuje urcite riziko, ze dodatocnym zdanenim pretecie pre niektorych vyrobcov liekov pohar trpezlivosti a utlmia svoju angazovanost na slovenskom trhu, co by mohli negativne pocitit pacienti nedostatkom alebo nizsou ponukou liekov.

10.4.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Ministerstvo financií zvažuje zavedenie zrážkovej dane (19%) pre farmaceuticke firmy. Konkretne dan z ich výdavkov na propagáciu a marketing. Dovodom ma byt fakt, ze lekari, ktori takéto benefity prijimaju ich casto nezdanuju.

Co na tento navrh hovorite?
Moze skutocne priniest prijmy, ktore ocakava?
Nebude mat tato dan za nasledok, ze farmaceuticke firmy zacnu na marketing a propagáciu používať menej peňazí?
Funguje takéto zdaňovanie aj v zahraničí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Narychlo posielam len kratke vyjadrenie – zdanenie bude viest k ciastocnemu obmedzeniu marketingovych aktivit. Otazne je, aky podiel tychto aktivit predstavuju priame financne benefity lekarov, ktore nie su priznavane a teda ani zdanene.

7.4.2014

Otázka (Elena Koritšánska, RTVS)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na Váš názor prípadne aktivitu v takejto otázke:
Ľudia, ktorí prídu do dôchodkového veku, v súčasnosti môžu, ak ich zamestnávateľ ešte potrebuje, naďalej pracovať na plný úväzok, ako dovtedy. Poberajú teda naďalej rovnaký plat, ale zároveň už poberajú aj dôchodok.

Je to v poriadku?
Ako je to vôbec možné? Čo si o tom myslíte?
Nediskriminuje to potom inú skupinu ľudí? Napríklad mladých nezamestnaných?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nas dochodkovy system je zalozeny ako poistenie pre dosiahnutie urciteho veku, nie ako zabezpecenie prijmu pre tych, co uz kvoli starobe nemozu pracovat. Dosiahnutie dochodkoveho veku je teda zakladnou podmienkou pre priznanie dochodku. Ak chce clovek dalej pracovat a sucasne ho chce niekto zamestnat, stat mu v tom nemoze branit. To je spravne, ludia mozu byt vykonni aj vo vyssom veku. Pocas prace clovek navyse dalej odvadza odvody na dochodkove poistenie.

Ak by sme chceli zakazat poberanie dochodku pracujucim ludom po dovrseni dochodkoveho veku, znamenalo by to zmenu filozofie dochodkoveho systemu na ochranu tych, co uz kvoli starobe nemozu/nechcu pracovat. Negativom takeho riesenia by bolo, ze ludia, ktori su schopni a ochotni pracovat co najdlhsie, by stratili motivaciu platit odvody (kedze by stratili aj narok na dochodok). Taka zasadna zmena by si navyse vyziadala dlhe prechodne obdobie, mnohi ludia totiz platili cele roky odvody v dobrej viere, ze po dovrseni dochodkoveho veku dostanu dochodok bez ohladu na to, ci este budu pracovat. V zaujme stability systemu a tiez zachovania zakladnej dovery je, aby tieto naroky neboli ludom odnimane. Praktickym problemom by bolo aj to, ako odlisit dochodcov, ktori si chcu len privyrabat k dochodku tak, aby sa nezvysila ich motivacia poberat prijmy nacierno, alebo aby sa im neznizila zivotna uroven.

INEKO odporuca problem riesit zdanenim subehu prijmu z prace a dochodku pri zachovani nezdanitelnej casti: http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenie/?o=42

6.4.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, nasli by ste si, prosim, cas na kratky komentar? Pisem o cenotvorbe liekov. Vyrobcovia tvrdia, ze vznikaju situacie, kedy mesiac-dva aj liek, ktory by mal byt v danej skupine bez doplatku, ma doplatok. Ma to byt sposobene tym, ze kategorizacia prebieha kazdy mesiac, ale vyrobcovia tak flexibilne nevedia na cenove zmeny reagovat. Ako priklad davaju cenovy vyvoj atorvastatinu, ktoremu znizili uhradu a potom v aprili nastala situacia, ze 10mg nebol ani jeden na trhu bez doplatku. Chceli by preto, aby pri podavani cenovych navrhov bolo stanovene dlhsie obdobie, ktore by im umoznilo reagovat na aktualne stanovenu uhradu.
Okrem toho kritizuju, ze aj ked vyrobca znizi cenu lieku, najviac na tom profituju zdravotne poistovne kvoli fixne stanovenym doplatkom.
Posielam Vam radsej aj prezentaciu, ak som to dostatocne nevysvetlila :)

Chcela by som Vas nazor, ci je sucany system cenotvorby podla Vas dobry?
Ci je dobre, ked kategorizacia prebieha kazdy mesiac, alebo by sa to malo upravit?
Ak ano, ako?
Kto podla Vas zo sucasneho systemu profituje?

Odpoveď Dušana Zachara:
Slovensko trpelo a stale trpi relativne vysokymi vydavkami na lieky, a preto bolo logickym vyustenim, ze sa v ramci reformy liekovej politiky umoznilo pocas roka castejsie menit cenu a uhradu liekov. Motivaciou bolo, aby sa znizili tak verejne, ako aj sukromne vydavky na lieky, co sa v ostatnych rokoch vcelku darilo. Samozrejme, odvratenou stranou tohto kroku su zvysene transakcne naklady, ktore musia casto niest vyrobcovia, distributori a lekarne. A tiez to zvysuje potrebu lepsej pripravenosti statnej regulacie a kontroly, aby sa nestavalo, ze castejsie zmeny cien liekov budu mat za nasledok aj ich castejsi nedostatok pre pacientov.

4.4.2014

Otázka ( Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, dnes p. Baláž hodnotil dva roky vlády:

Vláda nemá výrazný vplyv na stav ekonomiky, pretože tým, že vyvážame 95 % HDP, sme závislí od nemeckých, talianskych a francúzskych spotrebiteľov.

V tejto súvislosti sa chcem dopýtať, či všetko máme pripisovať externým faktorom?
Najpálčivejší problém je nielen vysoká miera nezamestnanosti, ale komplikovaná situácia pre podnikateľov v súvislosti s vymožiteľnosťou práva. Vnímate to tak aj vy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vonkajsi vplyv je velky, ale to neznamena, ze vlada je bezmocna. Naopak, vlada ma vela moznosti na ovplyvnenie ekonomickeho rastu aj v kratkodobom horizonte ci uz v pozitivnom alebo negativnom smere. Moze napriklad zasadne ovplyvnovat podnikatelske prostredie, atraktivitu krajiny z pohladu investorov, nezamestnanost ci zdravie verejnych financii.

Este k tej druhej otazke – suhlasim, ze nezamestnanost patri medzi najpalcivejsie problemy, najmä ta dlhodoba. Podnikatelov dlhodobo trapia vysoke odvody a zla vymozitelnost prava. Verejnosti tiez treba dat do pozornosti vyvoj verejneho dlhu, ktory stupa zo 43 % HDP v roku 2011 na uroven blizku 57% v tomto roku.

4.4.2014

Otázky:

Chcela som sa opýtať, čo považujete za najvýraznejšie zmeny v ekonomickej oblasti, ktoré Slovensko za posledné dva roky zaznamenalo?
- aj v súvislosti so zmenou legislatívy, ale aj vonkajšie vplyvy, teda čo sme ovplyvniť priamo nevedeli.
Ktoré kroky vlády považujete z dlhodobého hľadiska za poškodzujúce našu ekonomiku, a ktoré naopak, hodnotíte ako správny krok?
Čo hovoríte na snahu vlády prijímať opatrenia na boj s daňovými únikmi? Sú podľa vás účinné?
Je pravdou, že posledné dva roky sa vlády zamerali na reštrikčné opatrenia, a nasledujúce roky nás úž čaká postupné oživovanie ekonomiky?
Dá sa to predpokladať aj napriek tomu, že Francúzi momentálne hlásia, že nesplnia požadovaný deficit, ako aj južné krajiny EÚ nevedia ukočírovať svoje dlhy?

Odpoveď Petra Goliaša:

Vláda s cieľom spomaliť rast dlhu znížila odvody do druhého dôchodkového piliera od septembra 2012 z 9% na 4% hrubej mzdy. To síce teraz znižuje deficit v Sociálnej poisťovni, dlhodobo sa tým však zvýšia jej výdavky a deficit sa naopak prehĺbi. Vláda tiež krátko po nástupe zvýšila dane a odvody pre živnostníkov, ľudí s vyššími príjmami a firmy, zaviedla aj mimoriadne dane pre banky a regulované firmy.
Konsolidovať musela vláda v sťažených podmienkach, keďže eurozóna padla v rokoch 2012 aj 2013 do recesie, čo sa odrazilo aj vo výraznom spomalení rastu slovenskej ekonomiky. Pod vplyvom dlhovej krízy tiež EÚ začala uplatňovať ráznejší dohľad nad národnými konsolidačnými a reformnými plánmi. Stabilizovať situáciu naopak pomohlo rozhodnutie ECB zachrániť menovú úniu aj za cenu “tlačenia peňazí”.
V porovnani s minulostou sa vlada pri konsolidacii podstatne viac spolieha na jednorazove opatrenia, ako napriklad predaj ropnych zasob, ci superdividendy zo statnych firiem. Problemom je, ze tieto opatrenia odsuvaju cast realnej konsolidacie na buduce obdobie. Dlhodobo teda verejne financie neozdravuju a neskor bude nutne nahradit ich realnymi, zrejme aj nepopularnymi krokmi na znizenie deficitu. Najväcsim pozitivom je boj proti danovym unikom, ked sa vdaka viacerym opatreniam podarilo po mnohorocnom poklese zvratit trend a zvysit efektivnost vo vybere dani. Pozitivne hodnotim aj to, ze sa prestala demonizovat privatizacia.
Snahu znizovat danove uniky treba pochvalit. Je potesujuce, ze sa uz prejavuje aj v realnom raste prijmov. Do buducnosti vlade odporucame posilnit verejnu kontrolu pri vybere dani a to najmä zverejnovanim informacii o tom, kto ake vysoke dane plati. Predpokladame, ze hrozba verejnej kontroly by podstatne znizila motivaciu vyhybat sa plateniu dani.
Deficit verejnych financii za rok 2013 zrejme bude hlbsie pod 3 % HDP. Ak ho vsak upravime o jednorazove polozky, znova sa dostavame cez 3 %, co znamena, ze skutocna konsolidacia musi pokracovat aj v dalsich rokoch. Na rok 2014 si vlada vybrala konsolidacnu prestavku, dovodom je pravdepodobne aj konanie viacerych volieb – prezidentskych, eurovolieb a komunalnych volieb. Popri tlaku EU sa vlada dostava aj pod tlak ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti, verejny dlh sa ma totiz v roku 2014 priblizit k 57-percentnej hranici, po prekroceni ktorej by mala vlada predlozit vyrovnany rozpocet. Vladu teda caka tazke obdobie konsolidacie, a to aj napriek mierne lepsim vyhliadkam na ekonomicky rast.
Vysoke verejne dlhy a deficitne hospodarenie viacerych clenov EU su hrozbou pre dlhodobu prosperitu a udrzatelnost mierneho ozivenia ekonomik v celej EU. Na Slovensku pretrvava aj problem s vysokou nezamestnanostou, ktora dnes vdaka miernemu oziveniu len pomaly klesa. K zasadnemu poklesu by podla nas prispelo najmä vyraznejsie znizenie odvodov pre ludi s nizkymi prijmami.

3.4.2014

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, na základe telefonátu by som Vás chcel poprosiť o to zhodnotenie dvoch rokov vlády Roberta Fica.

Odpoveď Petra Goliaša:
Z ekonomickeho pohladu je najväcsou vyzvou ozdravovanie verejnych financii, teda znizovanie deficitu a zastavenie rastu verejneho dlhu. Tu si vlada vyrazne pomohla znizenim odvodov do druheho dochodkoveho piliera od septembra 2012 z 9% na 4% hrubej mzdy, co pomohlo znizit deficit v Socialnej poistovni. Sucasne doslo k zvyseniu dani a odvodov napriklad pre zivnostnikov, ludi s vyssimi prijmami a firmy, zaviedli sa tiez mimoriadne dane pre banky a regulovane firmy. Vlada tiez prijala mnoho jednorazovych opatreni, ako napriklad predaj ropnych zasob, ci superdividendy zo statnych firiem. Azda najväcsim pozitivom je boj proti danovym unikom, ked sa vdaka viacerym opatreniam podarilo po mnohorocnom poklese zvratit trend a zvysit efektivnost vo vybere dani. Aj vdaka tomu by mal deficit verejnych financii klesnut v roku 2013 hlbsie pod 3% HDP. Ak vsak deficit upravime o jednorazove polozky, znova sa dostavame cez 3 , co znamena, ze skutocna konsolidacia musi pokracovat aj v dalsich rokoch. Na rok 2014 si vlada vybrala konsolidacnu prestavku, dovodom je pravdepodobne aj konanie viacerych volieb – prezidentskych, eurovolieb a komunalnych volieb. Vlada sa dostava pod tlak ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti, verejny dlh sa ma totiz v roku 2014 priblizit k 57-percentnej hranici, po prekroceni ktorej by mala vlada predlozit vyrovnany rozpocet. Hranica 55 bude s urcitostou prekrocena, podla ustavneho zakona to bude znamenat zmrazenie vydavkov v roku 2016, co je volebny rok. Vladu teda caka tazke obdobie konolidacie, kedy bude musiet nahradit mnohe jednorazove opatrenia realnym znizovanim deficitu, pricom sa zrejme nevyhne aj dalsim nepopularnym krokom. Problemom bude nadalej vysoka uroven nezamestnanosti, ktora v sucasnosti vdaka miernemu oziveniu ekonomiky len pomaly klesa. Ohlasene su vyznamne uspory v statnej sprave (napr. rusenie uradov) a tiez v zdravotnictve, vzhladom na absenciu konkretnych planov/analyz vsak existuju velke pochybnosti o naplnani tychto predstav.

2.4.2014

Otázka (Ján Petrovič, SITA)

Pozdravujem, chcel by som vás požiadať o odborný komentár k doterajším dvom rokom aktuálnej vlády Roberta Fica. Čo považuje v ekonomickej a sociálnej oblasti za najväčšie plusy a najväčśie mínusy práce tohto kabinetu?

Odpoveď Petra Goliaša a Eugena Jurzycu:
Z ekonomickeho pohladu je najväcsou vyzvou ozdravovanie verejnych financii, teda znizovanie deficitu a zastavenie rastu verejneho dlhu. Tu si vlada vyrazne pomohla znizenim odvodov do druheho dochodkoveho piliera od septembra 2012 z 9% na 4% hrubej mzdy, co pomohlo znizit deficit v Socialnej poistovni. Sucasne doslo k zvyseniu dani a odvodov napriklad pre zivnostnikov, ludi s vyssimi prijmami a firmy, zaviedli sa tiez mimoriadne dane pre banky a regulovane firmy. Vlada tiez prijala mnoho jednorazovych opatreni, ako napriklad predaj ropnych zasob, ci superdividendy zo statnych firiem. Azda najväcsim pozitivom je boj proti danovym unikom, ked sa vdaka viacerym opatreniam podarilo po mnohorocnom poklese zvratit trend a zvysit efektivnost vo vybere dani. Aj vdaka tomu by mal deficit verejnych financii klesnut v roku 2013 hlbsie pod 3% HDP. Ak vsak deficit upravime o jednorazove polozky, znova sa dostavame cez 3 , co znamena, ze skutocna konsolidacia musi pokracovat aj v dalsich rokoch. Na rok 2014 si vlada vybrala konsolidacnu prestavku, dovodom je pravdepodobne aj konanie viacerych volieb – prezidentskych, eurovolieb a komunalnych volieb. Vlada sa dostava pod tlak ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti, verejny dlh sa ma totiz v roku 2014 priblizit k 57-percentnej hranici, po prekroceni ktorej by mala vlada predlozit vyrovnany rozpocet. Hranica 55 bude s urcitostou prekrocena, podla ustavneho zakona to bude znamenat zmrazenie vydavkov v roku 2016, co je volebny rok. Vladu teda caka tazke obdobie konolidacie, kedy bude musiet nahradit mnohe jednorazove opatrenia realnym znizovanim deficitu, pricom sa zrejme nevyhne aj dalsim nepopularnym krokom. Problemom bude nadalej vysoka uroven nezamestnanosti, ktora v sucasnosti vdaka miernemu oziveniu ekonomiky len pomaly klesa. Ohlasene su vyznamne uspory v statnej sprave (napr. rusenie uradov) a tiez v zdravotnictve, vzhladom na absenciu konkretnych planov/analyz vsak existuju velke pochybnosti o naplnani tychto predstav.

Negativa, heslovite:

Jednorazové konsolidačné opatrenia, ktoré posúvajú nepopulárne kroky do budúceho volebného obdobia.
Nesystémový boj proti nezamestnanosti – slabá snaha o zníženie odvodov ľuďom s nízkymi mzdami.
Odklon od snahy merať výsledky škôl a zverejňovať ich.

2.4.2014

Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)

Pán minister Čaplovič minulý týždeň hovoril o tom, že by chcel, aby boli učitelia ZŠ a SŠ priamo zamestnancami ministerstva. Minister síce nespomínal, či by sa to týkalo aj cirkevných a súkromných škôl, ale predpokladám, že myslel skôr len štátne.

Rada by som sa vás preto spýtala, čo by toto (možné) opatrenie spôsobilo v praxi a či by ním malo ministerstvo lepší dosah na finančné toky a prípadné spravodlivejšie ohodnotenie učiteľov?
Čo by to znamenalo pre rady škôl?
Čo môže ministra viesť k tomuto kroku?

Odpoveď Eugena Jurzycu:

Ministerstvo momentálne nesleduje, ako dokážu jednotliví učitelia zlepšiť výsledky žiakov, preto ani nedokáže naviazať ich odmeňovanie na kvalitu. V súčasnosti je o práci jednotlivých učiteľov lepšie informovaná škola než MŠ. Ak by MŠ malo k dispozícii potrebné údaje, mohlo by ich premietnuť do platov učiteľov aj bez toho, aby ich muselo priamo zamestnať. Cez tzv. tabuľkové platy.
Posilnila by sa v nich pozícia štátu na úkor zriaďovateľov.
Minister zrejme verí, že prebratie učiteľov “pod krídla” štátu mu umožní rýchlejšie prispôsobovať počet učiteľov meniacemu sa počtu žiakov. Inými slovami, prepúšťať viac a rýchlejšie, než to momentálne robia obce a mestá a následne zvyšku učiteľov zvýšiť platy. Cieľ to nie je zlý, ale touto cestou sa k nemu dá dostať len ťažko. Je veľmi otázne, či je schopný štát šetriť formou prepúšťania svojich zamestnancov za účelom zvyšovania platov tým, ktorí ostanú, rýchlejšie, než to robí samospráva. Doterajšie skúsenosti o tom na Slovensku jednoznačne nesvedčia. Vysoký počet učiteľov s nízkymi platmi je realita spôsobená najmä tým, že nemeriame kvalitu škôl. Pre zriaďovateľa (teda najmä starostu obce) je politicky priechodnejšie zamestnať na miestnej škole viac učiteľov za nižšie platy a to aj napriek tomu, že menej učiteľov, ale lepšie zaplatených, by dosiahlo so žiakmi lepšie výsledky. Lenže politicky by vyzerala situácia rovnako, aj keby boli učitelia zamestnancami štátu. Predstava, že minister školstva prepustí naraz napríklad 10 % učiteľov sa zdá málo reálna. Riešením je meranie a zverejňovanie toho, čo dokážu jednotlivé školy pre žiakov urobiť. O koľko majú ich žiaci lepšie výsledky na konci druhého stupňa než na jeho začiatku, na konci strednej školy než na konci druhého stupňa základnej, o koľko majú absolventi stredných škôl škôl vyššie platy a vyššiu zamestnanosť než je priemerná atď. To umožní a súčasne čiastočne prinúti zriaďovateľov udržiavať počet učiteľov a ich platy na úrovni, ktorá bude maximalizovať kvalitu vzdelávania.

Medzi učiteľmi je rozšírený názor, že keby školy prešli priamo po štát, zlepšilo by sa ich financovanie, zvýšili by sa ich istoty. Vzhľadom na rast nášho verejného dlhu, konsolidačné záväzky SR voči EÚ aj “dlhovej brzde” sa však dá predpokladať, že časy, kedy štát mohol zvyšovať verejné výdavky zadlžovaním sa, sú nenávratne minulosťou.

Snaha zmeniť učiteľov na štátnych zamestnancov je jedným z krokov, ktoré sú síce veľmi blízko názoru mnohých ľudí, ale súčasne veľmi ďaleko od riešenia.

31.3.2014

Otázka (Tomáš Pergler, Mladá fronta)
Připravuji takový výhledový materiál, co čeká současnou slovenskou vládu po prezidentských volbách. Prosím o stručný komentář k následujícím otázkám:

Prosím o stručné zhodnocení, jak si současná Ficova vláda dosud vedla – v čem uspěla/zklamala?
Které hlavní opatření v hospodářské a sociální oblasti stojí před vládou do konce volebního období?
Lze očekávat, že zvolení Kisky prezidentem může zkomplikovat prosazování programové agendy Směru?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Z ekonomickeho pohladu je najväcsou vyzvou ozdravovanie verejnych financii, teda znizovanie deficitu a zastavenie rastu verejneho dlhu. Tu si vlada vyrazne pomohla znizenim odvodov do druheho dochodkoveho piliera od septembra 2012 z 9% na 4% hrubej mzdy, co pomohlo znizit deficit v Socialnej poistovni. Sucasne doslo k zvyseniu dani a odvodov napriklad pre zivnostnikov, ludi s vyssimi prijmami a firmy, zaviedli sa tiez mimoriadne dane pre banky a regulovane firmy. Vlada tiez prijala mnoho jednorazovych opatreni, ako napriklad predaj ropnych zasob, ci superdividendy zo statnych firiem. Azda najväcsim pozitivom je boj proti danovym unikom, ked sa vdaka viacerym opatreniam podarilo po mnohorocnom poklese zvratit trend a zvysit efektivnost vo vybere dani. Aj vdaka tomu by mal deficit verejnych financii klesnut v roku 2013 hlbsie pod 3% HDP. Ak vsak deficit upravime o jednorazove polozky, znova sa dostavame cez 3 , co znamena, ze skutocna konsolidacia musi pokracovat aj v dalsich rokoch. Na rok 2014 si vlada vybrala konsolidacnu prestavku, dovodom je pravdepodobne aj konanie viacerych volieb – prezidentskych, eurovolieb a komunalnych volieb. Vlada sa dostava pod tlak ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti, verejny dlh sa ma totiz v roku 2014 priblizit k 57-percentnej hranici, po prekroceni ktorej by mala vlada predlozit vyrovnany rozpocet. Hranica 55 bude s urcitostou prekrocena, podla ustavneho zakona to bude znamenat zmrazenie vydavkov v roku 2016, co je volebny rok (a teda aspon pre mna je to tazko predstavitelne). Vladu teda caka tazke obdobie konolidacie, kedy bude musiet nahradit mnohe jednorazove opatrenia realnym znizovanim deficitu, pricom sa zrejme nevyhne aj dalsim nepopularnym krokom. Problemom bude nadalej vysoka uroven nezamestnanosti, ktora v sucasnosti vdaka miernemu oziveniu ekonomiky len pomaly klesa. Ohlasene su vyznamne uspory v statnej sprave (napr. rusenie uradov) a tiez v zdravotnictve, vzhladom na absenciu konkretnych planov/analyz vsak existuju velke pochybnosti o naplnani tychto predstav.

2.-3. Nie, nepredpokladam, ze prezident bude zasadnejsie ovplyvnovat ekonomicku politiku vlady. Klucove bude, ako sa vlada vyrovna s hroziacimi sankciami ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti (zmrazovanie vydavkov, vyrovnany rozpocet) a tiez s tlakom EK na znizovanie deficitu verejnych financii. Aktualny vyvoj ekonomiky je mierne pozitivny, dobre sa vyvija aj vyber dani. Avsak na nahradenie jednorazovych opatreni prijatych v minulosti a na znizovanie deficitu podla poziadaviek EK to nebude stacit.

27.3.2014

Otázka (Marianna Onuferová, SME)

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla medzinarodneho porovnania s vyspelymi statmi davame podstane mensi podiel verejnych vydavkov na vzdelavanie a ochranu zivotneho prostredia. Naopak viac financujeme verejny poriadok a bezpecnost, kde patri napriklad policia a sudy. Vydavky na socialne zabezpecenie (vratane dochodkov) a tiez na zdravotnictvo su priblizne na rovnakej urovni ako vo vyspelych statoch.
Zdroj

24.3.2014

Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
Pozdravujem, KDH aktuálne prichádza s návrhom školských autobusov. Pokiaľ si matne spomínam, tak táto téma sa na Slovensku objavuje z času na čas, hovorilo sa o nej krátko po nástupe ministra Čaploviča, predtým za ministra Jurzycu, koniec koncov aj Fronca.

Chcem sa spýtať, keď sa o nich hovorí, prečo stále nie sú?
Kde je možno ten problém, že na Slovensku nefunguje sieť školských autobusov?
Je to primárne o chýbajúcich peniazoch?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat dnes preplaca naklady na dopravu priamo detom, respektive ich rodicom. Vyuzivaju teda standardne sposoby dopravy, ktore sa ukazuju ako efektivnejsie. V niektorych obciach napriek tomu existuju aj specialne skolske autobusy.

Okrem toho dnes na Slovensku existuju stovky malotriedok, ktore su drahsie nez plne organizovane skoly. Deti preto nemusia cestovat, pokial maju hoci aj malu skolu priamo v mieste bydliska. Prave pri malotriedkach vidim potencial na obmedzenie ich poctu a intenzivnejsie vyuzivanie dopravy deti vratane skolskych autobusov, co moze byt v mnohych pripadoch aj financne vyhodnejsie. Pripadne rusenie malotriedok by malo zohladnovat informacie o vysledkoch ich ziakov. Je preto skoda, ze tieto informacie budeme mat k dispozicii az v roku 2015.

23.3.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar k navrhu zakona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktory je momentalne v medzirezortnom pripomienkovom konani. Ten by mal zaviest pre zamestnancov v kategorii 1 a 2 zdravotny dohlad, ktory si mozu zamestnavatelia zabezpecovat sami jednym zdravotnickym pracovnikom alebo timom pracovnej zdravotnej sluzby, ktory si objednaju. Preventivne lekarske prehliadky sa zavadzaju osobitnym predpisom len pri vybranych skupinach ako napr. ozbrojene zlozky, SBS, zamestnanci na zeleznici a pod., nie unblock pre vsetkych zamestnancov v tychto kategoriach. Kategoria 3 a 4 zostava ako doteraz, teda povinna aj zdravotna pracovna sluzba aj lekarske zdravonte prehliadky.

Moje otazky:

Ako hodnotite tento navrh? Je podla Vas dolezity zdravotny pracovny dohlad aj pri zamestnancoch v kategorii 1 a 2?
Ako sa to dalo inak vyriesit, aby aj EK, ktora nas upozornovala na nesulad nasej legislatiy a europskej smernice, bola spokojna, aj to nepredstavovalo financu zataz pre zametsnavatelov? Je napr. nutne, aby ten dohlad vykonavali priamo zdravotnicki pracovnici? Firmy si to totiz chceli zabezpecovat svojimi vyskolenymi pracovnikmi.

Odpoveď Dušana Zachara:
V tejto oblasti by Slovensko nemalo prijimat ani “o chlp” prisnejsie pravidla, ako su nutne, aby boli konformne z hladiska europskej legislativy. Ci je to pri tomto navrhu naozaj tak, neviem s uplnou urcitostou potvrdit, ale je evidentne, ze aktualny navrh ide tymto smerom a je miernejsi ako ten, ktory bol stiahnuty z rokovania parlamentu. Je dobre, ze povinne preventivne lekarske prehliadky hradene zamestnavatelmi a pracovna zdravotna sluzba by sa nemali tykat pausalne vsetkych pracovnikov zaradenych do najmenej rizikovych kategorii I. a II., lebo pre niektorych z nich by prave tato neproduktivna administrativna zataz mohla znamenat tu povestnu kvapku, pre ktoru pohar pretecie. Negativne by si to potom odniesol trh prace, ale aj statna kasa.

21.3.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Ustrediu prace maju do konca marca poslat personalne agentury. Podla novely zakona platnej od maja minuleho roka – moze stat v pripade, ze im tuto spravu agentura neposle, alebo ak posledny rok nepridelila ziadne zamestnaca, zobrat agenture licenciu.

Na Slovensku je v sucasnosti zaregistrovanych priblizne 1200 personalnych agentur. Je to vela?
Vlani ministerstvo prace zmenilo zakon, cim zmenilo podmienky aj pre personalne agentury. Tie tento rok prvykrat za neposlatie spravy o cinnosti mozu byt sankciove. Dokonca im moze byt odobrata az licencia. Je tento krok podla vas spravny?
Kolko mame na Slovenku necinnych agentur? Kolko podla vas taketo agentury zamestnavaju ludi?
Je bezne, ze ludia su registorvani v nejakej agenture, ale ta sa im nesnazi najst pracu alebo nenajde pracu ani pocas celeho roka?
Aky prakticky dopad by taketo precistenie trhu mohlo mat na ludi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vysoký počet súťažiacich na trhu štandardne vedie k lepšiemu výsledku pre zákazníka. Môže však byť aj podozrivý. V tomto prípade sa dá na základe medializovaných informácií tušiť, že niektoré agentúry môžu obchádzať daňové a odvodové povinnosti napríklad pomocou nadhodnocovania nákladov na služobné cesty. Obmedziť toto riziko by pomohlo, keby (podľa vzoru ministerstva školstva z roku 2011) zverejňovali na internete zoznam všetkých služobných ciest aj s menami ich účastníkov. Minimálne by ten zoznam mali poskytnúť strojovo spracovateľným spôsobom ÚPSVaRu. Ten by mal pri odhaľovaní prípadných podvodov spolupracovať so svojim partnerom v ČR.

21.3.2014

Otázka (Eva Žgravčáková, Pravda)
Pozdravujem, chcem vas poprosit o par odpovedi. Pisem o PPP projekte, rychlostnej ceste R1, o tom, ci je alebo nieje predrazena.

Podla vas, pripravuju sa dalsie dva dopravne projekty cez PPP (R1 z BB do RK a D4+R7), comu by sa mal stat vyvarovat, aby naklady na PPP neboli niekolko krat vyssie ako pri beznej vystavbe?
Mali by sme zvolit financovanie cez menej bank?
Alebo by sa mali stavat cez PPP cesty kratsie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na zaklade doterajsich skusenosti je stavba dialnic cez PPP projekty na Slovensku motivovana hlavne snahou obist verejne financie, cim vznika skryty dlh, a nie snahou o co najefektivnejsie pouzitie verejnych zdrojov. Dialnice by preto cez PPP projekty nemali byt stavane, financovanie by malo ist vylucne z eurofondov a zo statneho rozpoctu.

Ak nakoniec vlada predsa len pristupi na PPP projekty, mala by zverejnit analyzy vyhodnosti PPP projektov, ktore by porovnali naklady s tradicnym sposobom financovania. Tiez by mali zverejnit odhady buducich vynosov zo spoplatnenia novych usekov dialnic, aby bolo jasne, aku cast nakladov tieto vynosy pokryju a aku cast bude potrebne zaplatit zo statneho rozpoctu.

21.3.2014

Otázka (Ivana Kvetková, TASR)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás osloviť s prosbou o zhodnotenie návrhu poslancov Európskeho parlamentu na zrušenie väčšiny ciel na dovoz tovarov z Ukrajiny do krajín EÚ. Zaujímalo by ma, aký to môže mať z Vášho pohľadu vplyv na európsku, ale predovšetkým na slovenskú ekonomiku. Kopírujem správu, ktorú k téme včera vydala TASR:

Poslanci EP podporujú návrh na jednostranné zrušenie ciel ukrajinských tovarov
Brusel 20. marca (TASR) – Okolo 98 % z ciel, ktoré platia vývozcovia ukrajinských tovarov na hraniciach s EÚ, bude odstránených. Rozhodol o tom dnes Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Jednostranné opatrenie navrhnuté Európskou komisiou (EK) by prinieslo ukrajinskej ekonomike 487 miliónov eur ročne.

“Európsky parlament a ďalšie inštitúcie EÚ by nemali strácať čas na presadenie tohto zákona vzhľadom na naliehavosť situácie na Ukrajine. Nová ukrajinská vláda potrebuje silnú a okamžitú pomoc EÚ, aby mohla čeliť vonkajším tlakom a prekonať súčasné hospodárske a finančné ťažkosti,” povedal poľský europoslanec Pawel Zalewski, ktorý je spravodajcom v tejto záležitosti.

Členovia gesčného výboru pre obchod podporili jeho návrh 22 hlasmi za, dvaja poslanci boli proti a jeden sa zdržal.

Jednostranné odbúranie ciel neznamená, že rovnako bude postupovať aj Ukrajina. Kyjev nemusí zrušiť colné poplatky na tovary z krajín EÚ, ale ukrajinská vláda bola požiadaná, aby existujúce clá z dovozu nezvyšovala.

Dovoz tovarov z Ukrajiny do EÚ bude musieť byť v súlade s pravidlami EÚ o označovaní pôvodu a ukrajinské orgány musia zabezpečiť, aby sa cez Ukrajinu do únie nedostali výrobky z tretích krajín, “zamaskované” za ukrajinské výrobky.

Návrh obsahuje aj “bezpečnostnú doložku”. Tá oprávňuje EÚ na obnovenie ciel v prípade dovozu tovarov z Ukrajiny, ktoré môžu zaplaviť európsky trh v objemoch spôsobujúcich vážne ťažkosti producentom konkrétnych tovarov v EÚ.

Zrušenie ciel bude platiť odo dňa ich schválenia do 1. novembra 2014 alebo do nadobudnutia platnosti asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, vrátane prehĺbenej a komplexnej obchodnej dohody.

O návrhu EK budú na budúci týždeň rokovať aj ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ a poslanci EP budú o ňom hlasovať na aprílovom plenárnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu. Podľa zaužívaných legislatívnych procedúr, by dohoda o zrušení ciel mohla vstúpiť do platnosti v máji tohto roku.

Odpoveď Petra Goliaša:
Zrusenie ciel by bolo dobrym krokom pre prehlbenie vzajomneho obchodu. Okrem priamej podpory vyvozu z Ukrajiny by to zatraktivnilo ukrajinsky trh aj z pohladu prilevu zahranicnych investicii. Zrychlenie integracie Ukrajiny do jednotneho trhu EU by bolo tou najlepsou reakciou na tamojsiu politicku krizu. Z dovozu lacnejsich vyrobkov z Ukrajiny by profitovali aj slovenski spotrebitelia, naproti tomu vyrobcovia by museli celit ostrejsej konkurencii. Dolezite je, aby nahla zmena nebola pre niektorych vyrobcov existencnou hrozbou. V takom pripade by sa mali trhy pri konkretnych produktoch otvarat postupne v dlhsom casovom obdobi. V zaujme volneho obchodu by bolo vhodne preskumat aj moznosti pre odburanie netarifnych obchodnych barier.

19.3.2014

Otázka (Harkotová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem kratučký materiál o prítomnosti zamestnávateľov na maturitných skúškach. Povedali (napísali) by ste mi váš názor na ich prítomnosť na maturitách? Či povedzme toto opatrenie môže zlepšiť systém odborného vzdelávania, prípadne či to môže zlepšiť zamestnanosť absolventov?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Veľmi zjednodušene, je to ako keby si spotrebitelia presadili, že budú prítomní pri výstupnej kontrole áut. Oni predsa vedia najlepšie aké autá chcú. Možno by to trocha pomohlo, ale hlavné je, aby si spotrebitelia kúpili na trhu lepšie autá a to urobia vtedy, ak budú dobre informovaní o ich kvalite. Súčasne by štát nemal niektoré automobilky či výrobcov počítačov finančne umelo zvýhodňovať, inak na trhu prežijú drahšie a nekvalitnejšie autá.

Kvalite stredných škôl by pomohlo, ak by rodičia, deti aj zamestnávatelia dostali informácie o úspešnosti absolventov škôl v praxi a aby štát umelo nezvýhodňoval školy, ktoré “produkujú” veľké počty nezamestnaných a slabo zarábajúcich absolventov. Pripomínam tiež, že naše školstvo je v porovnaní so zahraničným významne horšie financované. Zlepšenie jeho financovania v nevyhnutnej kombinácii s lepším meraním a zverejňovaním úspešnosti absolventov na trhu práce považujem za výrazne dôležitejšie než účasť zamestnávateľov na skúškach. Upozorňujem tiež, že záujmy zamestnávateľov (a celej spoločnosti) vo vzdelávaní najlepšie reprezentuje to, aké mzdy dajú absolventom za ich kvalifikáciu, nie to, čo jeden z nich povie. Podobná zásada ako na trhu práce platí aj na trhu s automobilmi. Pre všetkých je lepšie, že sa produkujú také autá, o ktoré je záujem na trhu, nie také, aké by presadil reprezentant majiteľov áut.

19.3.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok. Téma: odtajnenie daňového tajomstva. Rezort financií plánuje odtajniť neplatičov daní, resp. firmy, ktoré si neplnia daňovú povinnosť. Doteraz to neboli verejne dostupné informácie dovtedy, pokiaľ Finančná správa nemala na stole právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že došlo k daňovému podvodu.

Otázky:

Vy ste to vraj mali v opatreniach, ktoré ste navrhovali vláde. Myslíte teda, že to pomôže zastaviť daňové úniky?
Navrhovali ste to tak, ako s tým prichádza teraz MF?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vo verejnej kontrole pri plateni dani vidime velky potencial na zvysenie danovych prijmov. Preto sme v tomto smere pred casom zverejnili niekolko odporucani, medzi nimi je aj zverejnovanie toho, ake dane platia firmy. Bude nas len tesit, ak v tychto odporucaniach ministerstvo najde inspiraciu. Tu su nase odporucania (na uvedenych linkach najdete aj argumenty pre a proti):

18.3.2014

Otázka (Ján Krempaský, SME )
Dobrý deň, predpokladám, že ste si všimli blog TI o zdravotníckych eurofondoch. Zaujímavé mi prišlo hlavne zistenie, že eurofondy nešli veľmi do
“zdravotne najslabších” regiónov (podľa HPI Health Indexu)

Preto mám na Vás dve otázky:

Čím si vysvetľujete, že schválené projekty obchádzajú zdravotne
“slabé” okresy? Predpokladám, že na to vplýva viac faktorov. Pokojne
môžete uviesť všetky, ktoré na to podľa Vás vplývajú.
Čo, aké opatrenia by pomohli, aby peniaze z eurofondov prúdili
aj/najmä do tých okresov, ktoré sú zdravotne najslabšie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je mozne, ze je v tychto regionoch aj objektivne mensi pocet zdravotnickych zariadeni vhodnych byt prijemcom eurofondov v ramci schvaleneho operacneho programu. Je fakt, ze mnohe zariadenia zo zdravotne “slabych” okresov patria zaroven aj do najchudobnejsich regionov Slovenska, a preto je mozne, ze mnohe z nich nenasli dostatocne kapacity ci zdroje na vymyslenie a vypracovanie projektov pre eurofondy, ktore navyse nemuseli byt schvalene.
Pravdepodobne zmena nastavenia priorit vlady v ramci nastavovania operacnych programov tak, aby podmienky na cerpanie eurofondov neumoznovali podporovat “vsehochut”, ale hlavne take oblasti, kde je prinos pre zlepsenie zdravotneho stavu obyvatelstva najvacsi.
A mohlo by sa zacat diskutovat aj o hladani moznosti ako eurofondami podporit napriklad aj mzdy ludi pracujucich v zdravotnictve, kedze tento rezort, podobne ako skolstvo, stoji a pada na kvalitnom personale, ktory ma obrovsky potencial na to, aby klucovym sposobom pozitivne ovplyvnil oblasti, kde nas topanka najviac tlaci.

11.3.2014

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny)

Dobry den, ministerstvo skolstva predstavilo navrh grantoveho programu pre posilnenie analytickych kapacit v statnej sprave, ktory je momentalne v medzirezortnom pripomienkovom konani. Cielom tohto programu je prilakat do statnej spravy kvalitnych analytikov s kvalitnym vzdelanim na zahranicnych vysokych skolach. Ministerstvo skolstva chce buducim analytikom poskytovat stipendia, vdaka ktorym budu moct zaujemcovia studovat na vysokej skole v zahranici. Student sa vsak musi zaviazat, ze nasledne odpracuje pre ministerstvo aspon tri roky na analytickej pozicii. Navrh je dostupny na tejto internetovej stranke a je reakciou na odporucanie Europskej komisie, ktora nam v minulom roku odporucila posilnit analyticke kapacity na klucovych ministerstvach.

Videli ste uz tento navrh?
Co si o nom myslite?
Je to spravny sposob, ako zvysit kvalitu analytickych oddeleni v slovenskej statnej sprave?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to dobra iniciativa. Statne urady potrebuju kvalitnych analytikov, aby mohli rozhodovat viac na zaklade relevantnych podkladov a menej na zaklade dojmov ci tlaku lobistov. Systemovym riesenim by bolo zatraktivnit platy, aby kvalitni ludia ostavali v statnej sprave dlhodobo.

7.3.2014

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom o novom type univerzitných nemocníc Vás chcem poprosiť o analýzu. V Bratislave sa plánuje postaviť nová univerzitná nemocnica, ktorá už nepočíta s chronickými lôžkami. Tie budú podľa ministerstva zdravotníctva presunuté do fakultných nemocníc (ružinov, petržalka). Bratislavská univerzitná nemocnica bude prototypom a s takýmto modelom sa bude časom počítať aj pri ďalších nemocniciach. Podľa ministerstva zdravotníctva aj podľa Asociácie nemocníc slovenska je trendom (ktorý sa nedá zastaviť), aby sa chronické lôžka sústredili do menších regionálnych nemocníc, ktoré budú bližšie k pacientom. Operácie a teda akútne lôžka by sa sústredili do väčších nemocníc.

Ako sa bude dať tento model uplatniť v iných nemocniciach? Kde budú presunuté chronické lôžka, do menšich regionálnych nemocníc?
Nebude to časom smerovať k tomu, že sa chronické lôžka spoplatnia? (malé regionálne nemocnice už teraz nemajú peniaze, zdravotné poisťovne priplácajú hlavne za operácie….) Aká bude budúcnosť dlhodobo chorých pacientov?
Bude sa dať spoplatneniu chronických lôžok zabrániť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, naozaj ide o trend, že sa komplikované prípady, teda náročná liečba, či už z hľadiska odborného alebo finančného, sústreďuje vo vysoko špecializovaných centrách, ktoré majú na takýto typ liečby dostatok kapacít a skúseností. Menšie, regionálne nemocnice, ktoré sú bližšie pri občanoch, by sa mali viac špecializovať na relatívne jednoduché zákroky, rehabilitáciu a poskytovanie odbornej starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov. Pozvoľna a prirodzene k tomu dochádza už aj dnes, a to aj vďaka voľnej tvorbe cien medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Spoločným menovateľom týchto snáh je to, aby každý poskytovateľ ponúkal pacientom také služby, pri ktorých vie garantovať ich vysokú kvalitu a efektívnosť. A to sa väčšinou nedá v prípadoch, keby poskytoval všetko a pre všetkých.

Čo sa týka potreby financií, v situácii, ak by neprišlo k rozšíreniu základného balíka a zvýšila by sa celková efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nevidím nutnosť meniť výšku zdrojov tečúcich do zdravotníctva.

4.3.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o komentár do článku. Zo ZP Dôvera máme dáta, koľko musia ľudia odvádzať odvody, aby to pokrývalo ceny bežných aj menej bežných operácií. Napríklad v prípade operácie slepého čreva ide o odvody za trištvrte roka (priemerný mesačný odvod poistenca Dôvery, pričom zobrali celú vzorku ekonomicky aktívnych poistencov). Chceme z toho urobiť tému, ako by sa mohol zlepšiť systém, aby bolo v zdravotníctve dostatok peňazí a tým pádom nemuseli ľudia robiť na pomerne bežné operácie takmer rok. A to je aj moja otázka na Vás… + ďalšie:

Ako hodnotíte dané údaje, ktoré odrážajú, koľko mesačných odvodov potrebujú poisťovne, aby pokryli náklady za zdravotnú starostlivosť? Je to primerané, alebo je potrebných v systéme viac peňazí, aby sa tá doba skrátila?
Ako zabezpečiť pre systém viac peňazí?
Je v poriadku / spravodlivé, že štát platí za svojich poistencov zhruba dvakrát menej ako pracujúci?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: V slovenskom zdravotníctve je dostatok zdrojov. Treba ich len účelnejšie využívať. Výdavky do zdravotníctva (merané ako percento HDP a tiež ako výdavky na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily) sú na Slovensku vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V prvej dekáde tohto storočia rástli zdravotnícke výdavky v SR najrýchlejším tempom spomedzi všetkých krajín OECD.
3. Pre financovanie zdravotníctva je podstatnejšie sledovať celkové zdroje plynúce do sektora. Navyše štát platí zavše cez oddlžovania nemocníc aj za ekonomicky aktívnych.

4.3.2014

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre tyzdennik The Slovak Spectator pripravujem clanok o zmenach v zakone o starobnom dochodkovom sporeni a rada by som v nom citovala stanovisko institutu INEKO k tejto teme. Poprosila by som Vas o odpovede na nasledujuce otazky:

Ako vnimate vladou schvalenu novelu zakona o starobnom dochodkovom sporeni, ktora predstavuje system vyplacania penazi z druheho piliera?
Ake pozitivne opatrenia ministerstvo prace navrhuje a ktore opatrenia pokladate za problematicke?
Ako hodnotite novelu ustavy, ktoru minuly tyzden predstavili opozicne strany? Je podla Vas sanca, ze strana Smer bude s navrhovanymi opatreniami suhlasit a zmeny podpori?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu sporitela je hranica 4-nasobku zivotneho minima pre povolenie programoveho vyberu prilis vysoka, len malo dochodcov totiz bude mat dostatocne vysoky dochodok, aby ju prekrocili. Navyse je otazne, preco by mal mat dochodca napriklad so 700-eurovym dochodkom zakazane disponovat co i len castou svojich uspor v druhom pilieri.

Zaujmom statu je, aby dochodcovia nasporene peniaze rychlo neminuli a nespadli do socialnej siete. Preto je spravne pozadovat zakupenie dozivotnej anuity v istej minimalnej vyske. Povodny zamer pri zavadzani reformy bol, aby celkovy dochodok z prveho aj druheho piliera dosahoval aspon 1,2-nasobok zivotneho minima, od coho sa mala odvijat aj minimalna vyska dozivotnej anuity. Zvysne uspory sa mali vyplacat programovym vyberom a mali byt aj predmetom dedenia. Prave faktor dedenia bol pre mnohych ludi vyznamnou motivaciou pri vstupe do druheho piliera.

Alternativnym riesenim voci vladnemu navrhu by bolo ponechat stanovenie konkretnej hranice na trhovu sutaz. To znamena, ze stat by urcil len minimalnu hranicu (napr. na 1,2-nasobku zivotneho minima pre dochodok z prveho aj druheho piliera) a poistovne by sutazili o sporitelov v konecnom nastaveni hranice. Cize napriklad dochodca by mal uspory, za ktore by si mohol kupit dozivotnu anuitu vo vyske 400 eur. Poistovne by mu predlozili ponuky, pri akej hranici su mu ochotne ponuknut dozivotny dochodok a on by si vybral pre neho najvyhodnejsiu ponuku (napr. dozivotnu anuitu vo vyske 200 eur a zvysok by si vybral cez programovy vyber). Moznou komplikaciou je, ze v tomto rieseni by poistovne zrejme neboli ochotne poistit ludi s nizsimi usporami, co by stat musel riesit bud ich presunom do Socialnej poistovne alebo zavedenim povinneho poistenia podobne ako v zdravotnictve.

3.3.2014

Otázka (Daniela Hajcakova, SITA)

Dobrý deň pán Goliaš, ste členom Rady pre systémové zmeny v školstve, preto by som sa vás chcela opýtať na váš názor k listu Slovenskej komory učiteľov, ktorým sa rada zaoberala. Zaujímalo by ma, či list obsahuje také návrhy zmien, ktoré by ste podporili. Ak áno, ktoré.

Ktoré návrhy považujete za dobré, ktoré by ste ministerstvu odporúčali zaviezť?
Zaujímajú ma ešte konkrétne dva návrhy, ktoré navrhujú učitelia z SKU – prvý sa týka odmeňovania. Učitelia v liste žiadajú každoročné zvyšovanie platov učiteľov o 10 % do taríf. A to až dovtedy, “pokým sa nedosiahne stav, ktorý by plne zodpovedal dosiahnutému stupňu vzdelania učiteľov, náročnosti a osobitosti ich povolania ako i celospoločenskému významu ich práce”.
Učitelia tiež požadujú upraviť odmeňovanie na základe odpracovaných rokov, chcú zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe tak, aby navyšovanie nekončilo po 32 rokoch praxe.
Systém prideľovania kreditov, vďaka ktorému si učitelia prilepšujú k platu, nie je podľa komory učiteľov nastavený správne. Požadujú, aby získané kredity musel riaditeľ školy uznať a aby mali získané kredity neobmedzenú platnosťa nie len sedemročnú.
Môžete sa vyjadriť k týmto navrhovaným zmenám? Je takýto návrh zvyšovania platov reálny? Podporili by ste, aby zvyšovanie ttabuľkových platov nekončilo po 32 rokoch praxe? mali by mať kredity, ktorými si učitelia prilepšujú k platu, neobmedzenú platnosť?
Ďalšia téma je posilňovanie matematiky na školách, ktoré učitelia žiadajú prehodnotiť. Nechcú povinnú maturitu z matematiky. Môžete sa vyjadriť aj k tomuto návrhu? Je podľa vás dobrá povinná maturita z matematiky a zvyšovanie počtu hodín venovaných matematike, čo zastáva minister školstva?

Odpoveď Petra Goliaša:

Ano, obsahuje. Suhlasim napriklad s navrhom na rozsirenie celonarodneho testovania na viacero predmetov, so zaradenim osobitnych testov na citatelsku gramotnost, s navrhmi na odburanie administrativy a elektronizaciu triednej a skolskej dokumentacie. Za podmienky, ze sa zacnu pravidelne vyhodnocovat a zverejnovat vysledky vzdelavania a uplatnenia absolventov za kazdu skolu, suhlasim aj s navrhmi na zjednodusenie a redukciu povinneho uciva ako aj na zvysenie poctu disponibilnych hodin na strednych skolach.
INEKO podporuje zvysovanie platov ucitelov, kedze v medzinarodnom porovnani v tomto ukazovateli vyrazne zaostavame. Obavam sa ale, ze sucasny stav verejnych financii navrhovane tempo narastu platov neumoznuje, podmienkou je teda prijatie dalsich opatreni na znizenie deficitu. Otazne je tiez, ako by sa presne odmeralo, ci uz platy splnaju ucitelmi pozadovane podmienky.
Podla Statistickeho uardu SR platy ludi vo vyssom veku klesaju a to uz po styridsiatke. Navyse je otazne, ci je prax dlhsia nez 32 rokov zarukou dalsieho zvysovania kvality ucitela. Optimalne by mal o vyske platu ucitela rozhodovat riaditel skoly, ktory by bol motivovany na zvysovani kvality vzdelavania. Na to je potrebne kvalitu co najobjektivnejsie merat a zverejnovat (cielene poskytovat informacie o vysledkoch vzdelavania a uplatneni absolventov ziakom aj rodicom) a to za kazdu skolu osobitne a v porovnatelnej forme.
Povazujem za spravne, aby riaditel rozhodoval o tom, ake kurzy budu absolvovat ucitelia danej skoly (t.j. nemusi nevyhnutne uznavat uz ziskane kredity). Kreditovy system nema prioritne sluzit na zvysovanie platov ucitelov, ale na rozsirovanie, resp. obnovovanie ich kvalifikacie. V tejto suvislosti je logicke aj casove obmedzenie platnosti ziskanych kreditov.
Podporujem povinnu maturitu z matematiky vzhladom na jej vyznam pre uspech v zivote, sucasne ale uznavam, ze vyucovanie matematiky by malo viac odrazat realne potreby zivota. Povinná maturita z matematiky by tiež mohla zvýšiť dôveru daňových poplatníkov, že s ich peniazmi nakladá školstvo efektívne. Okrem toho povinnu maturitu z matematiky ma väcsina clenskych krajin EU. Pozrite graf:

Zdroj: http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/132en.pdf

27.2.2014

Otázka (Simona Blehová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k anuitnej novele, ktorú včera schválila vláda. Potrebovala by som iba vypichnúť niekoľko bodov, čo by sa na jej súčasnom znení malo zmeniť, aby bola „vstriecnejšia“ k sporiteľom.

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu sporitela je hranica 4-nasobku zivotneho minima pre povolenie programoveho vyberu prilis vysoka, len malo dochodcov totiz bude mat dostatocne velke uspory, aby ju prekrocili. Navyse je otazne, preco by mal mat dochodca napriklad so 700-eurovym dochodkom zakazane disponovat co i len castou svojich uspor v druhom pilieri.

Zaujmom statu je, aby dochodcovia nasporene peniaze rychlo neminuli a nespadli do socialnej siete. Preto je spravne pozadovat zakupenie dozivotnej anuity v istej minimalnej vyske. Povodny zamer pri zavadzani reformy bol, aby celkovy dochodok z prveho aj druheho piliera dosahoval aspon 1,2-nasobok zivotneho minima, od coho sa mala odvijat aj minimalna vyska dozivotnej anuity. Pripadne nadbytocne uspory sa mali vyplacat programovym vyberom a mali byt aj predmetom dedenia. Prave faktor dedenia bol pre mnohych ludi vyznamnou motivaciou pri vstupe do druheho piliera.

Nastavenim vysokej hranice pre uplatnenie programoveho vyberu sa vychadza v ustrety zivotnym poistovniam, ktore by mali docasne aj dozivotne dochodky vyplacat. Pri prilis nizkej hranici by totiz pre zivotne poistovne tieto produkty nemuseli byt ziskove a teda by ich ani nechceli ponukat. Nastavenie optimalnej hranice teda zavisi od odhadu ziskovosti zivotnych poistovni.

Alternativnym riesenim by bolo ponechat stanovenie konkretnej hranice na trhovu sutaz. To znamena, ze stat by urcil len minimalnu hranicu (napr. na 1,2-nasobku zivotneho minima pre dochodok z prveho aj druheho piliera) a poistovne by sutazili o sporitelov v konecnom nastaveni hranice. Cize napriklad dochodca by mal uspory, za ktore by si mohol kupit dozivotnu anuitu vo vyske 400 eur. Poistovne by mu predlozili ponuky, pri akej hranici su mu ochotne ponuknut dozivotny dochodok a on by si vybral pre neho najvyhodnejsiu ponuku (napr. dozivotnu anuitu vo vyske 200 eur a zvysok by si vybral cez programovy vyber). Moznou komplikaciou je, ze v tomto rieseni by poistovne zrejme neboli ochotne poistit ludi s nizsimi usporami, co by stat musel riesit bud ich presunom do Socialnej poistovne alebo zavedenim povinneho poistenia podobne ako v zdravotnictve.

26.2.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás poprosila, ak by ste sa mi pozreli na túto tému a zodpovedali nasledujúce otázky. Téma: analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Nie sme odsúdení na vysokú nezamestnanosť.

Z analýzy: Ak má priemerný Slovák šancu zvýšiť si prácou svoj príjem o 10 percent, pravdepodobnosť, že si bude hľadať prácu a aj sa zamestná narastie o zhruba 2,5 percenta. Platí to však aj naopak. Ak sa ľuďom ukrojí z čistého príjmu, ich ochota pracovať slabne. Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Ak sa im zvýšia dávky o 10 percent, ich ochota ísť pracovať sa zníži o 0,4 percenta. Pripájam aj link

Otázky:

Sú podľa vás tieto výsledky štúdie vzhľadom na percentuálne podiely (zvýšenie motivácie, zníženie) prekvapivé? – najmä čo sa týka zvyšovania dávok a ich ochota ísť pracovať.
Vy ste taktiež robili viacero analýz trhu práce, označujete za rizikové skupiny práve ľudí s nižším príjmom, ženy s deťmi do troch rokov či starších?
Čo by pomohlo pri zamestnanosti jednotlivých skupín?
Za nízkym percentom pracujúcich žien u nás sú podľa ministerstva práce vysoké príspevky, ktoré matky dostávajú od štátu. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Od novembra minulého roka majú zamestnávatelia, ktorí prijmú dlhodobo nezamestnaných, výhodu nižších odvodov. Do akej miery to vyrieši veľký problém s dlhodobo nezamestnanými?
Od januára platí zásadná zmena vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi. Základnú dávku vo výške 61,60 eura si budú musieť odkázaní odpracovať. Zavedenie tohto opatrenia, ktoré priniesla novela zákona o hmotnej núdzi, sa však na pol roka odkladá. Naplno by tak malo „zabrať“ až od júla, ak ho nezastaví Ústavný súd, na ktorý sa obrátila opozícia. Myslíte, že to by mohlo viesť aj k budúcej väčšej motivácii sa zamestnať?
Nemali by sa aktivačné práce obmedziť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Za jednu z hlavnych pricin dlhodobo vysokej nezamestnanosti v SR povazujeme pascu neaktivity. Pasca neaktivity suvisi s tym, ze ludom poberajucim davky v hmotnej nudzi sa tieto davky prudko znizuju akonahle si najdu nejaky legalny prijem. Konkretne sa im za kazde zarobene euro v hrubom znizia davky az o 75 centov. Druhym dovodom su vysoke socialne a zdravotne odvody, ktore im znizuju cisty prijem. Motivacia poberatelov davok najst si legalny prijem je tak nizka, nechcu stratit davky a prijem po zaplateni vsetkych odvodov pre nich nie je dostatocne atraktivny. Tieto tvrdenia potvrdzuju aj prepocty Svetovej banky, ktore sme zverejnili v analyze (napr. jednotlivec straca v pripade prechodu z neaktivity do prace za nizku mzdu az 60% zarobku, dvojica s detmi az 80%). V tychto prepoctoch pritom nie su zahrnute rozne vyhody pre ludi na davkach ako napriklad oslobodenie od platenia poplatkov v materskej skole.

Pasca neaktivity sa tyka osobitne ludi s nizkou kvalifikaciou, ktorych cena prace sa pohybuje do urovne minimalnej mzdy. Ide napriklad o drobnu pracu na dohody a na ciastocne uväzky. Riesenim je spomalit kratenie socialnych davok v zavislosti od rastu prijmu, ako aj znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom. Co sa tyka znizenia odvodov, mohli by sme sa inspirovat v Nemecku, kde uz od roku 2003 uspesne funguju tzv. mini a midi jobs, z ktorych zamestnanci neplatia ziadne alebo len znizene odvody. Tieto prace su v Nemecku velmi popularne a aj vdaka nim tam doslo k vyraznemu poklesu nezamestnanosti. INEKO preto navrhlo tri konkretne alternativy a Institut financnej politiky (IFP) preratal ich dopady na verejne financie. Najlacnejsi variant odvodovej ulavy by znamenal vypadok verejnych prijmov v roku 2014 vo vyske 76 milionov EUR a to bez zohladnenia pozitivnych vplyvov na trh prace (konecne cislo by teda mohlo byt este nizsie). Odvodova ulava zavedena od novembra 2013 je krok spravnym smerom, avsak kedze je len docasna (na 1 rok) a tyka sa len dlhodobo nezamestnanych, nebude postacovat na zasadne znizenie nezamestnanosti. Aj v zavislosti od vyhodnotenia jej ucinnosti by preto mala vlada prijat razantnejsie riesenia (dlhodobe a s plosnym dopadom).

Pri zamestnanosti zien sa ukazalo, ze zaostavanie Slovenska suvisi hlavne s dvoma faktormi – relativne nizsim dochodkovym vekom (ktory sa ale postupne predlzuje) a minimalnym vyuzivanim prace na ciastocny uväzok (pricinou je zrejme pasca neaktivity) a to najmä pri zenach s detmi. Sucasne podstatne menej vyuzivame detske jasle (len 3% deti oproti 29% priemeru EU v roku 2011) a podpriemerne vyuzivame aj materske skoly.

Povodna myslienka aktivacnych prac bola, aby nezamestnani ludia nedostavali plne socialne davky, pokial su neaktivni. Vyplata casti davok tak bola podmienena vykonavanim aktivacnych prac. Skusenosti vsak ukazuju, ze len zlomok ludi na aktivacnych pracach si nasledne dokaze najst riadnu pracu. Ludia poberajuci aktivacne prispevky akoby uviazli na jednom bode, nezvysuju si kvalifikaciu a teda ani sance na uplatnenie sa na pracovnom trhu. Podobne skusenosti s dotovanim priamej tvorby pracovnych miest maju aj v zahranici. OECD preto odporuca (Economic Surveys, Slovak Republic, 2012), aby sme investovali viac penazi do efektivnejsich politik, najmä do pomoci nezamestnanym pri vyhladavani pracovnych miest a do ich treningu a rekvalifikacie. Aktivacne prace by sme podla tychto odporucani mali obmedzit na najmenej prisposobivych nezamestnanych, aby si udrzali aspon nejake pracovne navyky. Aj tito by vsak mali byt financne motivovani zucastnovat sa treningov a rekvalifikacnych programov.

26.2.2014

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, Socialna poistovna dnes predlozila na vlade Informáciu o vývoji pohľadávok na neuhradenom poistnom Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam k 31. januáru 2014. Z nej vyplyva, ze zadlzenost nemocnic v porovnani s januarom 2013 vzrastla o vyse 37,8 mil. eur. Je tam uvedeny aj graf, ako sa dlh vyvijal mesacne. Mohli by ste sa mi, prosim, nan pozriet a vyjadrit sa, ci:

Koresponduje to s vyjadrenim ministerky zdravotnictva, ze tempo zadlzovania nemocnic sa spomaluje?
Preco nemocnice stale zvysuju dlh voci SP? Pytam sa, lebo ked sa vseobecne dotazujem nemocnic na dlhy, tak poukazuju na zmenu legislativy, podla ktorej sa skratila splatnost faktur. Ak sa nemylim, v tomto pripade to ale asi neobstoji.
Myslite si (s ohladom aj na celkovy dlh statnych nemocnic), ze to zdravotnicke zariadenia ustoja a nebudu sa musiet oddlzovat? Ak sa neoddlzia, aky je podla Vas pravdepodobny scenar, co sa stane s nemocnicami?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Nie, nekorešponduje. Práve naopak, tempo zadlžovania sa v roku 2013 pri porovnaní s rokom 2012 zvýšilo. Vidno to aj z vývoja pohľadávok Sociálnej poisťovne (SP) voči nemocniciam. Nárast záväzkov nemocníc voči SP bol v minulom roku približne o štvrtinu vyšší ako v roku 2012, pričom k tomuto rastu najviac prispeli zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR.

2. a 3. Nemocnice sa naďalej zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.

26.2.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ako hodnotite anuitnu novelu ministerstva prace.

Je dobre nastavene, ze si dochodcovia mozu vybrat medzi dozivotnym, docasnym a programovym vyberom?
Ako hodnotite hranicu 4-nasobku zivotneho minima odkedy si budu moct vybrat programovy vyber?
Nie je to privela?
Preco je dolezite, aby bola dana hranica, odkedy si moze peniaze vybrat naruku? (teda hranica 4 nasobku ziv. minima?) Nemal by mat podla vas na to narok kazdy?
Ake zlepsenia a zhorsenia podla vas novela prinesie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu sporitela je hranica 4-nasobku zivotneho minima prilis vysoka, len malo dochodcov totiz bude mat dostatocne velke uspory, aby ju prekrocili. Navyse je otazne, preco by mal mat dochodca napriklad so 700-eurovym dochodkom zakazane disponovat co i len castou svojich uspor v druhom pilieri.

Zaujmom statu je, aby dochodcovia nasporene peniaze rychlo neminuli a nespadli do socialnej siete. Preto je spravne pozadovat zakupenie dozivotnej anuity v istej minimalnej vyske. Povodny zamer pri zavadzani reformy bol, aby celkovy dochodok z prveho aj druheho piliera dosahoval aspon 1,2-nasobok zivotneho minima, od coho sa mala odvijat aj minimalna vyska dozivotnej anuity. Pripadne nadbytocne uspory sa mali vyplacat programovym vyberom a mali byt aj predmetom dedenia. Prave faktor dedenia bol pre mnohych ludi vyznamnou motivaciou pri vstupe do druheho piliera.

Zvysenim hranice pre uplatnenie programoveho vyberu sa vychadza v ustrety zivotnym poistovniam, ktore by mali docasne aj dozivotne dochodky vyplacat. Pri prilis nizkej hranici by totiz pre zivotne poistovne tieto produkty neboli ziskove a teda by ich ani nechceli ponukat. Nastavenie optimalnej hranice teda zavisi od odhadu ziskovosti zivotnych poistovni.

26.2.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Temou je zimna prognoza EK. Podla prognozy ma Slovensko v tomto roku najvyssie vydavky na spotrebu vlady. Pre tento rok je to podla EK 5,6 percent. V jesennej prognoze nam pritom ratala este 4,2. Ide tiez o jeden j najvacsich medzirocnych narastov. V roku 2013 nam Ek odhadovala 1,3%

Je takyto narast podla vas v poriadku? Co tiez hovorite na to, ze podla Ek bude tento rok spotreba vlady na urovni 5,6 percenta?
Podla vlady sa pod toto vysoke cislo podpisalo to, ze nam EK nezaratala uspory z ESA a zmien v zdravotnictve. Ako tieto uspory vnimate vy? Sú dosiahnutelne tak, ako si ich napocitala vlada?
Vlada tiez tvdi, ze ma dostatocne velku hotovostnu rezervu na to, aby vedela vyssie vydavky vykryt. Je podla vas tato rezerva dostatocna?
Do akej miery moze spotreba vlady ovplyvnit deficit – kedze napriklad boj proti danovym unikom si vlada nemoze zapojit do prijmov?
Vlani sa vlade celkom darilo v boji proti danovym unikov. Je podobny priebeh realny aj v priebehu tohto roka?
V ramci ostatnych krajin unie nie je pre nad takyto rast spotreby vlady problémom?
Slovensko ma k HDP jedny z navyssich vydavkov v ramci unie. Nakolko to je nad problemom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrny postoj EK pri hodnoteni uspor v zdravotnictve aj reformy ESO je namieste, doteraz sa totiz konkretne efekty nedostavili a verejnost ani nepozna opatrenia, ktore by uspory mali zabezpecit. Kedze je volebny rok, vlada nesetri, naopak prudko rastie jej spotreba (v rokoch 2014 a 2015 ma rast najrychlejsie v EU) a vysledkom je vyssi strukturalny deficit. To znamena, ze vlada neozdravuje verejne financie, skor naopak. Prognozu EK vnimam tiez ako signal, aby vlada predstavila konkretne konsolidacne opatrenia, ktore by v dalsich rokoch stlacili deficit pod 3% HDP. Ak sa tak nestane, nedostaneme sa z procedury nadmerneho deficitu, nas dlh porastie rychlejsie a bremeno konsolidacie sa presunie na dalsiu vladu. S odkladom konsolidacie sa to bremeno zvysuje, teda buduca konsolidacia bude musiet byt o cosi tvrdsia, nez keby sme ju zacali hned a rozlozili na dlhsie obdobie.

25.2.2014

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre tyzdennik The Slovak Spectator pripravujem clanok o kolektivnych zmluvach vyssieho stupna, ktoreho sucastou bude nedavna dohoda ohladom miezd pre zamestnancov v autobusovej doprave, ako aj sucasny stav rokovani o kolektivnych zmluvach v inych odvetviach. Rada by som v nom citovala stanovisko INEKO k tejto teme. Poprosila by som Vas o odpovede na nasledujuce otazky:

Aky dopad predpokladate, ze bude mat podpisanie novych kolektivnych zmluv vyssieho stupna na jednotlive odvetvia, vratane autobusovej dopravy, v ktorej boli nedavno tieto zmluvy podpisane?
Akeho poctu zamestnancov sa podla Vas mozu dotknut zmeny v kolektivnom vyjednavani platne od zaciatku roka?
Ake spolocnosti, z hladiska velkosti, budu podla Vas najviac ovplyvnene tymito zmenami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vyssie platy zvysia firmam naklady. Pokial firmy funguju v konkurencnom prostredi, nemaju velky priestor na znizenie vlastnych marzi. Preto sa mozu pokusit zvysit ceny a teda aj prijmy (male firmy maju v tomto smere obmedzene moznosti, pretoze ceny im vlastne diktuje trh), alebo znizit naklady napriklad aj prepustenim niektorych zamestnancov, pripadne kombinovat obe moznosti. Neda sa vylucit, ze narast nakladov moze byt pre niektore firmy aj neunosny a sposobit ich zanik.

23.2.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný deň, môžem Vás poprosiť o 20 riadkov komentára k úspechom MZ SR?

Odpoveď Dušana Zachara:
Iste je dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky – výsledky z bežnej prevádzkovej činnosti, ale to je na celkové hodnotenie a posúdenie hospodárenia štátnych nemocníc príliš málo. Treba mať pri ňom totižto zároveň na zreteli nemenej dôležité ďalšie ukazovatele – napríklad výšku príjmov od zdravotných poisťovní, ktoré medziročne narástli o 50 mil. EUR, celkový hospodársky výsledok nemocníc, teda aj po odpisoch, prípadnú zmenu rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a samozrejme vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla MZ SR presné a hodnoverné, prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 k rýchlejšiemu tempu rastu záväzkov po lehote splatnosti, teda zadlženosti štátnych nemocníc. Kým v roku 2012 narástol dlh štátnych nemocníc o vyše 72 mil. EUR, v minulom roku sa podľa údajov MZ SR dlh zvýšil o vyše 95 mil. EUR. Aj dlh štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni rástol v roku 2013 rýchlejšie ako v roku 2012.
Možno teda konštatovať, že sa ministerstvu a štátnym nemocniciam zatiaľ nepodarilo znížiť tempo rastu zadlžovania, ba práve naopak, tempo sa zvýšilo. Štátne nemocnice síce vykazujú nižšiu prevádzkovú stratu, ale zato v oveľa väčšej miere neplatia svojim dodávateľom.

20.2.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, dnes MZ SR prezentovalo ekonomicke ukazovatele statnych ZZ. Podla nich 4 nemocnice dosiahli ku koncu vlanajska vyrovnane hospodarenie (podronosti posielam v prilohe). Dve z toho (DFN BB a DFN KE) maju sice plusove hospodarenie, ale zvysili tempo zvysovania zavazkov po lehote splatnosti. Suvisiet to ma s investiciami do nemocnic. Chcem sa spytat:

Mozno povazovat vyrovnane hospodarenie nemocnic za uspech, ak stale maju neuhradene zavazky po lehote splatnosti a navyse toto tempo ich vytvarania este zvysuju?
Niektore nemocnice vlani pristupili aj k prepustaniu zamestnancov. Ako hodnotite tento krok? Je v zdravotnickych zariadeniach prezamestnanost?
MZ zacalo svojich riaditelov motivovat, aby zefektivnovali chod nemocnic tym, ze sa od ekonomickych ukazovatelov nemocnice odvija plat riaditela. Ako hodnotite tuto novinku? Ako sa da este motivovat manazerov ZZ, aby sa hospodarenie zlepsovalo?
MZ SR si dalo za ciel do roka 2016 dostat vsetkych svojich 13 nemocnic do vyrovnaneho hospodarenia. Je to podla Vas realne? (Dnes by sa mali zavazky po lehote splatnosti nemocnic pohybovat na urovni 300 mil. eur)

Odpoveď Dušana Zachara:
Iste je dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky – výsledky z bežnej prevádzkovej činnosti, ale to je na celkové hodnotenie málo. Treba mať pri ňom zároveň na zreteli nemenej dôležité ďalšie ukazovatele – výšku príjmov od poisťovní, celkový hospodársky výsledok nemocníc, úroveň kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla MZ SR hodnoverné, prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 ku kolosálne vysokému nárastu záväzkov po lehote splatnosti, teda dlhu štátnych nemocníc (o vyše 220 mil. EUR), pričom taký vysoký nárast neodhadovalo MF SR ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tempo rastu dlhu štátnych nemocníc sa teda nepodarilo dostať pod kontrolu, práve naopak, výrazne sa zvýšilo. To dokumentuje aj medziročné porovnanie dlhu štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni.

19.2.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, videli ste prosim udaje o platoch sestier a lekarov, kt. zverejnilo MZ SR?

Co si o to m prosim myslite?
Su tie platy podla vas realne?
NCZI udava omnoho nizsie priemerne mzdy (ale tam su aj reg. nemocnice aj ambulantni lekari)
Preco podla vas MZ zevrejnilo tieto udaje? Vidite za tym bilbordovu kampam sestier, ktoru zacali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že MZ SR zverejnilo pravdepodobne celkové príjmy lekárov štátnych nemocníc, lebo to znižuje informačnú nerovnosť. Ešte lepšie by však bolo, keby sa v oveľa väčšej miere začala merať kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zverejňovali sa tieto výsledky. Bolo by to aj v záujme samotných lekárov, keďže by sa potom lepšie ukázalo, kto si svoj plat zaslúži.

Nemám dôvod neveriť týmto údajom MZ SR, sú to pravdepodobne celkové príjmy lekárov – teda základný plat plus všetky príplatky a odmeny. Zaujímavé by bolo tiež zverejniť prostrednú hodnotu platu (medián).

18.2.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Temou je rozsirovenie kolektivnych zmluv. Odborari a zamestnavatelia sa vcera dohodli na navyseni platov pre autobusovu dorpavu. Tuto zmluvu chu rozsirit na dalsie firmy. Zaujima ma:

Rozsirena by mala by na sukromne spolocnosti a medzinarodnych dopravcov. Myslite, ze s rozsirenim a navysenim platov budu mat tieto firmy problemy?
Ak firmy (kvoli rozsireniu zmuvy) musia navysit platy zamestanov – kde inde na to moze negativne premietnut?
Mozeme kvoli rozsirovaniu kolektivnych zmluv ocakavat prepustanie zamestancov? Pre ake dovody a au kaych firiem?
Pre firmy, z akych odvetvi bude rozsirovanie zmluv najproblematickejsie a preco?
Moze rozsirovanie zmluvy odradit zahranicnych investorov od vstupu na Slovensko?

18.2.2014

Otázka (Jozef Tvardzík, Trend)
Dobrý deň, včera inštitút INEKO vydal v angličtine zaujímavú analýzu o nezamestnanosti, ktorá je výsledkom seminára z minulého týždňa, kde ste sa zúčastnili. O seminári písala Veronika Folentová (SME) a my by sme ju chceli na TREND.sk viac rozšíriť o čísla a fakty z analýzy.

Chcel by som sa spýtať, či aj vy zastávate názor, že aktivačné práce sú skôr na škodu (Filko na základe odporúčaní OECD). Existuje aj alternatíva?
Spomínali ste pascu neaktivity. Mohli by ste vysvetliť, ako je možné sa jej vyhnúť?
Odborné školstvo je dlhodobo problémom, pretože chýba prepojenie s firmami a praxou. Eviduje INEKO nejaký zlepšujúci/zhoršujúci trend v tejto oblasti, keďže ministerstvo školstva o tom debatuje, ale výsledky stále nevidím.

Odpoveď Petra Goliaša:

Povodna myslienka aktivacnych prac bola, aby nezamestnani ludia nedostavali plne socialne davky, pokial su neaktivni. Vyplata casti davok tak bola podmienena vykonavanim aktivacnych prac. Skusenosti vsak ukazuju, ze len zlomok ludi na aktivacnych pracach si nasledne dokaze najst riadnu pracu. Ludia poberajuci aktivacne prispevky akoby uviazli na jednom bode, nezvysuju si kvalifikaciu a teda ani sance na uplatnenie sa na pracovnom trhu. Podobne skusenosti s dotovanim priamej tvorby pracovnych miest maju aj v zahranici. OECD preto odporuca (Economic Surveys, Slovak Republic, 2012), aby sme investovali viac penazi do efektivnejsich politik, najmä do pomoci nezamestnanym pri vyhladavani pracovnych miest a do ich treningu a rekvalifikacie. Aktivacne prace by sme podla tychto odporucani mali obmedzit na najmenej prisposobivych nezamestnanych, aby si udrzali aspon nejake pracovne navyky. Aj tito by vsak mali byt financne motivovani zucastnovat sa treningov a rekvalifikacnych programov.
Pasca neaktivity suvisi s tym, ze ludom poberajucim davky v hmotnej nudzi sa tieto davky prudko znizuju akonahle si najdu nejaky legalny prijem. Konkretne sa im za kazde zarobene euro v hrubom znizia davky az o 75 centov. Druhym dovodom su vysoke socialne a zdravotne odvody, ktore im znizuju cisty prijem. Motivacia poberatelov davok najst si legalny prijem je tak nizka, nechcu stratit davky a prijem po zaplateni vsetkych odvodov pre nich nie je dostatocne atraktivny. Tieto tvrdenia potvrdzuju aj prepocty Svetovej banky, ktore sme zverejnili v analyze. Pasca neaktivity sa tyka osobitne ludi s nizkou kvalifikaciou, ktorych cena prace sa pohybuje do urovne minimalnej mzdy. Ide napriklad o drobnu pracu na dohody a na ciastocne uväzky. Riesenim je spomalit kratenie socialnych davok v zavislosti od rastu prijmu, ako aj znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom. Co sa tyka znizenia odvodov, mohli by sme sa inspirovat v Nemecku, kde uz od roku 2003 uspesne funguju tzv. mini a midi jobs, z ktorych zamestnanci neplatia ziadne alebo len znizene odvody. Tieto prace su v Nemecku velmi popularne a aj vdaka nim tam doslo k vyraznemu poklesu nezamestnanosti.
Vidime snahu statu posilnit dualny system, v ramci ktoreho by stat viac podporoval pracu ziakov strednych odbornych skol priamo vo firmach. Nevyhodou je, ze ide o pomerne drahe riesenie. Bohuzial, zatial nevidime posun v podla nas klucovej oblasti a to v sledovani a zverejnovani uspesnosti absolventov konkretnych skol na trhu prace, najmä teda vysky ich platov a miery nezamestnanosti. Uplatnenie absolventov na trhu prace by sa podla nasich odporucani malo premietnut aj do financovania skol z verejnych zdrojov. Dnes paradoxne skoly s najvyssou mierou absolventskej nezamestnanosti poberaju nasobne viac penazi od statu v prepocte na ziaka nez skoly s najnizsou mierou nezamestnanosti. Stredne skoly teda nie su priamo financne motivovane vychovavat uspesnych absolventov.

15.2.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný deň, môžem Vás poprosiť o 25 raž 30 riadkov celého príbehu “unitárny systém”?

prečo začal
je jasné, ktorý systém unitárny, či pluralitný, je a prečo lepší?
prečo skončil

Odpoveď Dušana Zachara:
Skutočný dôvod, prečo bol iniciovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia je nejasný, keďže v tom čase a ani potom neboli vládou predložené žiadne silné relevantné argumenty v prospech jeho zavedenia v SR. Vo vyspelom svete fungujú dobre tak pluralitné, ako aj unitárne systémy, pričom podľa švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse disponuje najkvalitnejším zdravotníckym systémom v Európe Holandsko s výrazne pluralitným a suťaživým systémom zdravotného poistenia, ktoré bolo pre Slovensko inšpiráciou.

Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Dnešný stav zdravotníctva je najmä odzrkadlením (ne)činnosti štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v tomto sektore, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu. Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jedinou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú.

Monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva, aj keď dlhotrvajúci populistický a ideologický boj najmä premiéra proti súkromným zdravotným poisťovniam priniesol pre Slovensko doteraz už mnoho neodvrátiteľných škôd – či už v podobe priamych nákladov (prehraté arbitráže) alebo nepriamych (nestabilita, zneistenie súčasných a odlákanie možných nových investorov a investícií, a nielen tých zo zdravotníctva).

Zavedenie unitárneho systému by si navyše vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to práve v čase poľavenia vlády v konsolidačnom úsilí, pri nadmernom deficite a atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy, čo by bolo takisto veľmi nezodpovedné a tiež ťažko presaditeľné.

Zastavenie projektu unitarizácie môže byť preto zapríčinené viacerými dôvodmi, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať – zlý stav vo verejných financiách, problematická ústavnosť – nejasný verejný záujem v prípade vyvlastňovania akcionárov poisťovní, riziko ďalších arbitráží a vysokých nákladov pre SR, nejasná účelnosť projektu, nejasný efekt pre popularitu vládnej strany, možno nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD boli presvedčení o zmysluplnosti tohto projektu, strata záujmu záujmových skupín, silný protitlak. Alebo – „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

14.2.2014

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Pekný deň, potreboval by som pár riadkov k platom našich sestier. Posielam ten ich materiál.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je, na rozdiel od lekárov, počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Jedným z dôvodov tohto stavu môžu byť i relatívne nízke príjmy sestier. Riešením však nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ktoré majú nivelizačný charakter a nakoniec by pôsobili na mnohé zdravotné sestry demotivačne. Minimálne mzdové nároky značným spôsobom obmedzujú priestor riaditeľom nemocníc odmeňovať sestry, ale aj lekárov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Veľkým problémom pre celú spoločnosť je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže potom výrazne hrozí, že sa takýto krok prejaví v horšej efektívnosti a väčšej zadlženosti nemocníc, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne nielen pacienti, ale postupne aj všetci zdravotnícki pracovníci.

13.2.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, mozem vas poprosit neposlali by ste mi reakciu do nasej prilohy – mame sa najlepsie? Pripravujem jeden z clankov o dlzke dozitia, kedze dnes sa dozivame viac ako pred 10, 20 ci 30 rokomi.
Chcela som vas poprosit, cim to je?
Co na to vplyvalo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to dôsledkom veľkého mixu mnohých faktorov, ktoré to ovplyvňujú, ako napríklad lepšia dostupnosť a schopnosť zdravotníctva liečiť choroby, či už novými modernejšími liekmi, postupmi, prístrojmi, vedomosťami, čomu dopomohli i zvýšené zdroje do zdravotníctva, ale napríklad aj otvorenie sa svetu a trhu po páde komunizmu a následné ekonomické a sociálne reformy. Nezanedbateľnými faktormi predlžujúceho sa veku Slovákov sú ďalej napríklad celkové bohatnutie spoločnosti a zvyšovanie jej vzdelanostnej úrovne, zlepšovanie životného prostredia (vyššia bezpečnosť, kvalita a rozmanitosť potravín) a životosprávy a zmena životného štýlu (klesajúca spotreba tabakových výrobkov a alkoholu, zmeny v stravovacích návykoch ľudí, pohybová aktivita) a pod.

7.2.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nemate prosim nejaku statistiku o dostupnosti zdr. starostlivosti na SR za poslednych 20-30 rokov? Hladala som aj na eurostate, OECD, ale nenasla som. Neviete mi prosim poradit?

Zamer je taky, ze pripravujene prilohu s pracovnym nazvom: mame sa najlepsie. A chceli sme tam dat jeden z mnohych bodov, ze je lepsia/rychlejsia diagnostika. A chcela som to podporit aj udajmi o dostupnosti,lebo napriklad pocet CT a MRI z OECD som nasla len za rok 2011 ale pomohol by mi aj udaj zo skorsich rokov. Len to neviem najst;). Pri takom zadani by ste ake data povazovali za relevantne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nemohli ste to najst, lebo je to prilis siroky pojem. Existuju rozne dostupnosti (napr. casova, financna), mozu sa merat tiez rozne – napr. cez pocet vysetreni/odlieceni, pocet CT-ciek, dlzku cakacich dob, nerovnostou roznych socialnych skupin a pod. Na takto polozenu otazku sa preto neda jednoducho odpovedat.

6.2.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit, MZ SR dnes prezentovalo nove usmernenie, ktore hovori o tom, ze specialisti bdu moct delegovat niektore svoje kompetencie na vseobecnych. Napriklad predoperacne vysetrenia, alebo kontroly, nasledne by to mali spol konzultovat. Specialisti bytak prisli o cast prijmov. Zatial je to na dobrovolnosti. Teda ci to specialista bude chciet delegovat a ci vseobecny by to chcel robit.

Chcela som sa preto opytat, ci je to dobra zm,ena podla vas?
A ci bude podla vas bezne, aby to specialisti delegovali a vseobecni lekari chceli robit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam takúto možnosť, keďže posilňuje rolu všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť, koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. A usmernenie MZ SR ide práve týmto správnym smerom. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.
Na druhej strane je však možné predpokladať, že špecialisti nebudú spočiatku radi delegovať výkon niektorých vyšetrení či kontrol na všeobecných lekárov, nakoľko budú chcieť mať celú diagnostiku a liečbu pacienta pod svojou vlastnou kontrolou a zodpovednosťou. A navyše by mohli prísť aj o časť príjmov, ak by nevedeli ušetrený čas naplniť liečbou ďalších pacientov.

6.2.2014

Vláda prijala záväzok, že mladým do 25 rokov ponúkne do štyroch mesiacov od ich príchodu do evidencie nezamestnaných pracovné miesto, rekvalifikáciu či iné vzdelávanie. Projekty majú ministerstvo práce a úrady pripraviť do konca marca. Má ísť na ne 72 miliónov eur, väčšina z eurofondov.
Vidíte aj vy optimisticky vývoj zamestnanosti v tomto roku, ako MF, ktoré predpokladá, že tento rok pribudnú pracovné miesta, resp. klesne nezamestnanosť na 14 percent?
Rast ekonomiky v tomto roku 2,3 percenta- bude to postačujúce na tvorbu nových pracovných miest?

Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko trpi vysokou strukturalnou nezamestnanostou, ktora je sposobena zlym nastavenim motivacii najst si legalnu pracu a nedostatkami vo vzdelavacom systeme. Problemom su najmä vysoke odvody pre ludi s nizkymi prijmami, nepruzny subeh davok v hmotnej nudzi a legalneho prijmu, ako aj beztrestna existencia mnohych strednych skol, ktore dlhodobo produkuju vysoky podiel absolventov konciacich na uradoch prace. Len mala cast nezamestnanosti je sposobena ekonomickymi vykyvmi. Preto sa nemozeme spolahnut, ze nezamestnanost zasadnym sposobom vyriesi ekonomicky rast. Rovnako sa nedaju ocakavat zazraky zo zvyseneho dotovania novych pracovnych miest, existuje totiz riziko, ze velka cast tychto miest po ukonceni dotacii zanikne. Skutocnym riesenim su systemove zmeny, ktore napravia vyssie uvedene nedostatky. INEKO odporuca zavedenie odvodovej odpocitatelnej polozky, ktora by odlahcila ludi s nizkymi prijmami (na podobnom principe ako funguju tzv. mini a midijobs v Nemecku), plynulejsie kratenie socialnych davok pri raste legalneho prijmu, ci pravidelne sledovanie a zverejnovanie platov ako aj miery nezamestnanosti absolventov strednych skol a naviazanie financovania skol na tieto indikatory. K znizeniu nezamestnanosti by podla nas prispelo aj zavedenie regionalnej minimalnej mzdy, ktoru by podla potrieb svojho regionu urcovali starostovia jednotlivych obci za podmienky, ze by kazdy zamestnavatel zverejnoval, kolkych ludi zamestnava za minimalnu mzdu.

Mimochodom, na ten program zaruk bolo podla mojich info vyclenenych 200 mil. EUR. Aj vladny dokument zo vcerajsieho rokovania hovori o vyssich sumach:

Na zabezpečenie realizácie záruky budú zabezpečené finančné prostriedky v celkovej výške cca 72,2 mil. EUR pre Slovenskú republiku (podľa TIC Stáleho zastúpenia SR pri EÚ zo dňa 7.11.2013) z osobitnej rozpočtovej alokácie vyhradenej pre členské štáty EÚ oprávnené na čerpanie Iniciatívy pre zamestnanosť mladých ľudí. Ide najmä o podporu vytvárania a udržania pracovných miest pre mladých ľudí, rekvalifikáciu alebo zvyšovanie kvalifikácie a podporu prvých pracovných skúseností prostredníctvom praxe alebo stáže. Minimálne rovnaký objem finančných prostriedkov bude zabezpečený z národnej alokácie ESF, ktorý sa navrhuje využiť napr. na informačné a poradenské služby pre voľbu povolania a výber zamestnania, vzdelávanie a prípravu pre trh práce, absolventskú prax, dopytovo-orientované projekty na podporu zamestnávania a samozamestnávania mladých ľudí a pod.

Predkladacia správa

31.1.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o Vas komentar do clanku. VsZP v minulosti avizovala, ze bude prehodnocovat a rusit nemocnicne oddelenia, tak som zistovala, ako to dopadlo. V ramci celeho Slovenska zrusili 4 oddelenia + 1 je v “podmienke” (2krat oddelenie plastickej chirurgie, kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie a psychiatricke oddelenie). Dalsiu redukciu neplanuju. Dovod: “Namiesto hodnotenia jednotlivých krajov bude zmeny vyhodnocovať komplexne. VšZP napríklad pokračuje v pozitívnej motivácii PZS, s cieľom aktívne ich zapojiť do tohto procesu. (Kto operuje, dostane viac). VšZP zastáva názor, že optimalizácia bude mať skutočný efekt vtedy, ak ju podporia všetky zdravotné poisťovne, v opačnom prípade pôjde na úkor počtu poistencov VšZP.” Moje otazky:

Ako hodnotite, ze v ramci celeho Slovenska bola uskutocnena takato nie velmi rozsiahla redukcia? Je podla Vas v nemocniciach priestor na razantnejsie skrty? V akom velkom rozsahu?
Na ukor coho je tento stav? Kde inde sa mohli v nemocniciach vyuzit peniaze, ktore idu teraz mozno do nadbytocnych oddeleni?

Odpoveď Dušana Zachara:

Vnímam to ako vzdanie sa počiatočných ambícií vlády smerujúcich k potrebnej optimalizácii lôžkovej starostlivosti na Slovensku. Pravdepodobne zvíťazili silné tlaky rôznych záujmových a politických skupín proti týmto správnym racionalizačným snahám, čo je škoda. V tomto svetle preto vyznieva nezazmluvnenie 116 nemocničných oddelení prostredníctvom VšZP v roku 2011, teda počas predošlej vlády, ako obdivuhodný a odvážny výkon.
Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku existuje, keďže v medzinárodnom porovnaní (OECD) máme v SR nadpriemerný počet nemocničných postelí a slovenský zdravotný systém má zároveň aj obrovský potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Z údajov NCZI tiež vyplynulo, že percentom využiteľnosti nemocničných postelí Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády R. Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované, avšak nerealizované, rušenie až 6500 lôžok, pričom vláda I. Radičovej nezrušila v roku 2011 ani polovicu z tohto počtu.
Až analýzy, ktoré však absentujú, by mali ukázať, kde by dodatočné zdroje v zdravotníctve priniesli najväčší úžitok pre spoločnosť – meraný napríklad cez prírastok rokov zdravého života ľudí na Slovensku.

31.1.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Minister Kazimir pre HN v rozhovore povedal, ze chce otvoriť diskusiu o tom, že sa odtajňovalo daňové tajomstvo. Chcel by zverejnit aj zoznam firiem, ktore neplatia dane. Zaujima ma:

Co na tento napad hovorite?
Mohlo by to sposobit tlak na firmy, ktore neplatia dane ci firmy, ktore sa snazia vo velkom optimalizovat?
Zmenilo by to aj spravanie velkych nadnarodnych firiem, ktore si v sucasnosti svoje prijmy zdanuju v zahranici? Vytvorí sa tlak, aby si “neulievali” peniaze zo Slovenska a začali platiť na Slovensku?
V ktorych krajinach sa odtajnuje danove tajomstvo, pripadne sa zverejnuju zoznamy neplaticov? Ake vysledky v tychto krajinach tento krok priniesol?

31.1.2014

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, Tyzdennik The Slovak Spectator pripravuje material o postaveni odborovych zvazov na Slovensku a radi by sme v nom uviedli aj vyjadrenia za INEKO.

Ake je, podla Vas, aktuálne postavenie odborov na Slovensku?
Ako sa postavenie odborov zmenilo od pádu minuleho rezimu?
Kolko zamestnancov je podla odhadu INEKO clenmi odborovych zvazov a aky podiel z celkoveho poctu zamestnancov tvoria?

Odpoveď Dušana Zachara:
Otazky nevieme zodpovedat v takom rozsahu, ako sa pytate, ale v minulosti sme v ramci projektu Centra sociálneho dialógu spracovali dve analýzy, ktoré by Vás mohli v suvislosti s Vasou temou zaujimat. Tu posielam linky na ne, pricom z nich mozete samozrejme aj citovat:

Vyberám z horeuvedenej prvej analýzy (http://www.ineko.sk/file_download/644):
Na Slovensku pozorujeme dlhodobý a výrazný prepad miery organizovanosti zamestnancov v odboroch (tzv. hustota odborov). Podobný trend, avšak nie až taký výrazný ako v SR, môžeme sledovať aj vo vyspelých štátoch EÚ. V percentuálnom vyjadrení prišlo v rokoch 2000 – 2008 k najväčším úbytkom na členskej základni odborov v Litve (–47,7%), Estónsku (–43,6%), Slovensku (–43,4%), v Českej republike (–27,9%) a Poľsku (–25,5%). Naopak najväčšie zisky zaznamenali odborové organizácie vo Španielsku (+15,4%), na Cypre (+14,6%), v Grécku (+13,9%) a Belgicku (+11,5%).

30.1.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, pisem dnes o tendroch, ktore zrusil v decembri UVO. Ide o VO, ktore robila Liptovska nemocnice na nakup potravin (zruseny na zaklade namietky jedneho z uchadzacov, ktory bol vyluceny zo sutaze v štádiu pred otváraním častí ponúk označených ako ‘Kritériá’ vo verejnej súťaži“) a nemocnica v Povazskej Bystrici, ktora chcela nakupovat kyslikove flase a v sutazi vyzadovala zbytocne potvrdenia navyse, cim zuzila podmienky ucasti v nej.

Nemocnia PB sa dlhodobo topi v dlhoch, za byvaleho vedenia SP na nu dokonca poistovna podala exekuciu kvoli neplateniu odvodov. Liptovska nemocnica tiez dlzi na odvodoch SP. V tejto suvislosti sa chcem spytat, ci by nemocnice mohli napriklad aj vdaka poriadnemu verejnemu obstaravaniu hospodarit efektivnejsie?
Co podla Vas stoji za pochybnymi tendrami nemocnic? Postranny umysel, alebo len neschopnost zamestnancov zdravotnickych zariadeni pripravit poriadne verejne obstaravanie?
INEKO uz v r. 2012 robilo analyzu o tendroch v nemocniciach. Viete sa vyjadrit, ci odvtedy doslo nejako k zlepseniu, alebo stale sa do sutaze hlasi malo uchadzacov? A su uchadzaci aktivejsi (v zmysle, ze napriklad v oboch pripadoch UVO zastavilo VO na zaklade upozornenia / namietky uchadzacov)? Moze to napomoct zmenit spravanie nemocnic? Ako by sa dali uplne eliminovat pochybne tendre?

Áno, určite by mohli. Zmanipulované výberové kritériá, resp. ak sú príliš prísne stanovené, generujú nízky počet uchádzačov, čo znamená obmedzenú súťaž a predpoklad vyšších cien. Keby v tendroch nemocníc súťažilo viac uchádzačov, nemocnice by zrejme ušetrili viac peňazí. Podľa našej štúdie z roku 2012, ak by sa všetky nemocničné tendre s jedinou predloženou ponukou uskutočnili v súťaži, kde súperia dvaja a viac uchádzačov, podarilo by sa výslednú cenu týchto tendrov znížiť v priemere o takmer 21% a v peňažnom vyjadrení o necelých 36 mil. EUR ročne.
Príčiny pochybných tendrov môžu byť rôzne – štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná regulácia a dohľad štátu či samosprávy, politické prepojenia, konflikty záujmov, tzv. morálny hazard, kolúzne správanie sa firiem, atď.
K zlepseniu/zhorseniu sa neviem vyjadrit (ak zozenieme peniaze, planujeme urobit update sutazivosti v tendroch nemocnic).
Zamedziť výskyt pochybných tendrov by sa dalo privatizáciou nemocníc. Bez nej by obstarávanie a celé hospodárenie nemocníc štátu a samospráv malo podliehať prísnejšiemu dohľadu. Nemocnice by mali byť demotivované realizovať tendre s jediným uchádzačom, napríklad povinným súhlasom zriaďovateľa, automatickou kontrolou zo strany Úradu pre verejné obstarávanie alebo povinným vysvetlením obstarávateľa, prečo bol v tendri zúčastnený len jeden dodávateľ. Nemocnice by mali byť motivované nakupovať prostredníctvom elektronických aukcií, keďže e-aukcie prinášajú väčšiu súťaž a nižšie ceny. Ministerstvo zdravotníctva SR ako hlavný zriaďovateľ nemocníc by mal zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien nákupov väčších položiek u najväčších obstarávateľov, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nevýhodné obchody. Najmä pri často sa opakujúcich zákazkách jednoducho špecifikovateľných tovarov treba zvážiť centrálne obstarávanie, čím by sa využili úspory z rozsahu a zúžil priestor pre nehospodárne nákupy.

30.1.2014

Otázka (Harkotová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, vedeli by ste mi trošku okomentovať tému: Regionálne úrady verejného zdravotníctva pod ESO nepôjdu? Rezort argumentuje, že preto ostanú, tak ako ostanú, lebo „ich aktivity sú špecifické, v takom rozsahu ich nevykonáva žiadna ďalšia inštitúcia, pričom výrazným spôsobom ovplyvňujú verejné zdravie, ako aj chod celého verejného zdravotníctva na Slovensku. Odborníci v oblasti verejného zdravotníctva sú v teréne nezastupiteľní.“ Preto sa chcem spýtať, či je aj u ÚVZ priestor na zlučovanie a čo môže táto výnimka spôsobiť v praxi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Preposielam Vam vyjadrenie mojho kolegu Petra Goliasa, ktory tuto temu nedavno komentoval pre dennik SME:

Tazko to hodnotit, kedze nevieme, ake uspory by zrusenie tychto uradov prinieslo. V tejto suvislosti preto odporucam pozriet sa, aky realny efekt prinieslo zrusenie krajskych skolskych uradov.

Hlavnym rizikom reformy ESO (resp. akehokolvek zostihlovania statnej spravy) je prave odpor dotknutych uradov. Autori reformy by preto mali mat pripravene argumenty, preco by ten ktory urad mal prestat existovat. Vratane zverejnovania moznych uspor pre verejne financie. Ked verejnost tieto argumenty nepozna (analyza nebola zverejnena), nemoze efektivne prispiet k tlaku na presadenie reformy.

29.1.2014

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku. Pisem o tom, kolko zdravotne poistovne usporili neuhradenim zdravotnej starostlivosti podla § 42 ods. 4 písm. a/ zák.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, na zaklade ktoreho maju pravo uplatniť si voči poistencovi nárok na úhradu starostivosti, ak porusil liečebny režim / užil návykovú látku / voči tretej osobe, ktora poskodenie sposobila protiprávnym konaním.

Je podla Vas spravne taketo opatrenie? Ake pozitiva moze v praxi priniest? A prinasa vobec?
Vidite nejake negativa? Napr., ak poistenec ide z oslavy, smykne sa na lade, no poistovna mu osetrenie nepreplati, lebo mal v krvi alkohol. (To bol mozno priklad pritiahnuty za vlasy, len som chcela, aby ste vedeli, ako tu otazku zhruba myslim . )

Odpoveď Dušana Zachara:
V princípe je tento postup správny. Aby sa bezbreho nezneužívala zdravotná starostlivosť solidárne financovaná platcami daní a odvodov v prospech jedincov, ktorí závažným nezodpovedným úmyselným či protiprávnym konaním poškodili zdravie sebe alebo inej osobe. Ide tu o zosobnenie škody, o výluku v poistnom krytí. Negatíva v aplikácii tohto ustanovenia by mohli vzniknúť, ak by sa vykladalo príliš “úzkoprso”, čo sa podľa mňa nedeje, nakoľko obrovskému množstvu chorôb či úrazov môžu pacienti vedome predísť.
Tá hranica nie je úplne jednoznačná, avšak ak niekto šoféruje auto totálne opitý a poškodí nehodou svoje či niekoho iného zdravie, mal by za to niesť aj finančnú zodpovednosť v podobe úhray za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Rovnako tak napríklad aj skinheadi útočiaci v Nitre pred barom Mariatchi.

29.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ministerstvo zdravotnictva si s ministerstvom vnutra vyrokovali vynimku v ramci ESO, a teda sa spod reformy vyberu Regionamlne urady ver. zdravotnictva.

Ako to hodnotite?
Bude tento vzor podla vas nasledovat aj ine ministerstva?
Nie je to zaciatok neuspechu reformy, leb o takto mozu postupne oslobodit spod reformy aj ine urady?

MZ SR argumentuje: “Ich aktivity sú špecifické, v takom rozsahu ich nevykonáva žiadna ďalšia inštitúcia, pričom výrazným spôsobom ovplyvňujú verejné zdravie, ako aj chod celého verejného zdravotníctva na Slovensku.”

Ake ine organizacie by takto mohli pozaidat o vynatie spod reformy podal vas?
Bolo spravne, ze minister Kalinak ustupil v tejto veci?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tazko to hodnotit, kedze nevieme, ake uspory by zrusenie tychto uradov prinieslo. V tejto suvislosti preto odporucam pozriet sa, aky realny efekt prinieslo zrusenie krajskych skolskych uradov.

Inak zopakujem svoje skorsie vyjadrenie, ze hlavnym rizikom reformy ESO (resp. akehokolvek zostihlovania statnej spravy) je prave odpor dotknutych uradov. Autori reformy by preto mali mat pripravene argumenty, preco by ten ktory urad mal prestat existovat. Vratane zverejnovania moznych uspor pre verejne financie. Ked verejnost tieto argumenty nepozna (analyza nebola zverejnena), nemoze efektivne prispiet k tlaku na presadenie reformy.

29.1.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktualne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok k pripravovanej téme o jednorazovej dani. Nemecká centrálna banka pripravuje zákon, podľa ktorého krajiny, ktoré budú čeliť bankrotu, budú musieť pred tým ako dostanú peniaze z eurovalu, urobiť celoplošné zdanenie majetku. Vo svojej mesačnej správe to navrhla Deutsche Bundesbank. V prípade krízy by teda mohli siahnuť na súkromný majetok.

Je takýto podobný krok reálny u nás?
Aké hlavné riziká to môže priniesť, môže to spustiť ďalšiu recesiu?
Aké skupiny ľudí na to doplatia?
V podstate ide o jednorázové zdanenie majetku všetkých občanov, čím by štát mal možnosť získať balík peňazí určený na záchranu pred bankrotom, je vhodné aby boli daňoví poplatníci zodpovední za záväzky svojej vlády?

Odpoveď Petra Goliaša:
Obcania su ako volici zodpovedni za hospodarenie svojich vlad. Preto je spravne, aby niesli dosledky za pripadny bankrot. Okrem ineho sa tym zvysuje sanca, ze sa zacnu viac zaujimat o stav verejnych financii v ich state (t.j. znizi sa moralny hazard). Napriklad na Slovensku by boli ludia citlivejsi na to, ze mame neudrzatelne verejne financie a ak nic neurobime, nas dlh teoreticky stupne na 379% HDP v roku 2062, v skutocnosti by sme vsak zbankrotovali ovela skor.

INEKO v tejto suvislosti navrhuje, aby sa znizila garancia vkladov v bankach, ktora je dnes na urovni 100% do vysky vkladu 100-tisic eur. Ciastocne by sa tym riesil problem s financovanim strat v pripade bankovej krizy. Dlhodobo by to prospelo zdraviu bankoveho sektora, ludia by totiz boli pri vybere banky obozretnejsi.

Co sa tyka dopadov novej dane, vsetko by zaviselo od konkretneho nastavenia. Napriklad progresivna dan by zmiernovala dopady na ludi s mensim majetkom.

Rizikom je presun majetku do inych statov, co by mohlo oslabit banky v statoch s horsim stavom verejnych financii a teda aj privolat ci prehlbit krizu. Podobne opatrenia by preto mali byt zavadzane postupne a skor v malych krokoch.

24.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den pan Jurzyca, chcela by som vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok? Ide o kontrolu NKU na VS. TU

Ako hodnotite, ze NKU robilo takuto kontrolu?
Je to bezne? Stretli ste sa uz s tym?
Ako hodnotite kontrolu?
Je na mieste, aby NKU hodnotil efektivitu VS studia?
Postupovali spravne? (maju dobru metodiku?)
Ma ine udaje (napr. o absolventoch) ako UIPS, ktore data su teda spravne podla vas?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Nech sa páči, pani Folentová, prikladám otázky, citáty a moje odpovede.

24.1.2014

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Temou je investicna pomoc pre firmy. Ta by sa podla rozhodnutia EK mala pre Slovensko znizit. To znamena, ze stimuly, ktore bude poskytovat vlada budu nizsie ako doteraz. Maximálna intenzita pomoci dosiahne 25 % až 35 % oprávnených nákladov na príslušné investičné projekty. Ide o pokles o 15 percent.

Co hovorite na tento pokles?
Moze nas to mierne znevyhodnit v ociach moznych novych investorov?
Ako velmi je dolezity investicny stimul pri rozhovani investora, do ktorej krajiny vstupit?
Na zaklade akych podmienok by sa mala vlada rozhodovat o poskytnuti investicneho stimulu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nase odporucanie ako aj argumenty pre a proti si mozete precitat tu.
Dodavam k tomu, ze znizovanie investicnych stimulov by malo byt koordinovane na urovni EU. Staty totiz mozu odmietat individualne znizovanie stimulov v obavach a stratu investicii v prospech inych statov, ktore by sa stimulov nevzdali.

24.1.2014

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok k Eurostatu a zmenám, ktoré pripravuje v súvislosti s hodnotením deficitu, čo sa tam zarátava a čo nie. Otázky:

Je možné, že Eurostat na jar tohto roka alebo na jeseň 2014 preúčtuje niektoré položky medzi rokmi 2011,2012 a 2014 tak, že deficit za rok 2013 nebude pod troma percentami?
Diskutuje sa, že sa do príjmov nezaráta predaj ropných zásob. Prečo by to nemal byť príjem?
Ktoré položky, s ktorými sa v rozpočte počíta na príjmovej stránke v roku 2013 sú ešte ohrozené z hľadiska novej metodiky ESA 2010?
Myslíte, že by malo platiť, že ak bude deficit za rok 2013 pod 3 % a potvrdi to Eurostat, tak sa bude diskutovať o tom, že budeme vyradení z procedúry nadmerného deficitu aj napriek tomu, že neplníme kritérium poklesu štrukturálneho deficitu?
Da sa povedať, ze podmienky na pokles DPH pod 3 % by potom neboli nemuseli byť naplnené?
A co druhy pilier, jeho oslabenie? aj tam vidite riziko? a superdividenda?

Odpoveď Petra Goliaša:

Prijmy z privatizacie sa vzhladom na ich jednorazovy vplyv pri vycislovani deficitu uz tradicne nezohladnuju. Kedze prijmy z predaja nudzovych zasob maju taky charakter, bol by som prekvapeny, keby ich Eurostat uznal ako polozku znizujucu deficit. Ak ich neuzna, bude deficit o tuto polozku vyssi (ide o 0,6% HDP) a presiahne 3% HDP, coho dosledkom sa Slovensko nedostane z procedury nadmerneho deficitu.
Superdividenda uz teraz neznizuje deficit (znizuje iba dlh). Ale teoreticky Eurostat moze spochybnit presun dividend medzi rokmi aj vplyv otvorenia druheho piliera. To uz je ale dost spekulativne, treba si pockat…

23.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o second opinion.

Ako to dnes u nas funguje? Maju pacientii naozaj na to pravo?
Je podla vas potrebne, aby mali moznost vyziadat si druhy nazor?
Preco je to potrebne?
Preplacaju to ZP?
Je to u nas dost vyuzivane?
Chcu to dnes robit lekari?

Odpoveď Dušana Zachara:
Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút “second opinion” zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút “second opinion” môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.

22.1.2014

Otázka (Ján Nemec, Poradca lekárnika)
Pekný deň. Posielam Vám otázky na tému regulácie lekárenstva.

Ako hodnotíte vývoj na slovenskom trhu lekárni za posledný rok?
Je dostatok alebo prebytok lekárni na Slovensku?
Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami EU?
Sú lekárne na Slovensku na tých miestach, kde sú potrebné?
Nepomohlo by pacientom – spotrebiteľom, keby bola terajšia liberalizácia trhu lekárni čiastočne regulovaná demografickými a geografickými kritériami? Vo väčšine krajín EU uplatňujú určitú formu regulácie, aby „na jednej ulici nebolo niekoľko lekárni“ a inde aby nechýbali, nemalo by to byť tak aj u nás?

Odpoveď Dušana Zachara:

Myslím, že stav na slovenskom lekárenskom trhu za uplynulé obdobie možno považovať za vcelku konsolidovaný.
Keďže Slovensko neuplatňuje reguláciu počtu lekární, ich počet u nás zodpovedá dopytu ľudí po ich službách. Lekárenská sieť je na Slovensku pomerne dobre rozvinutá, aj keď rozmiestnenie lekární môže vykazovať určité prirodzené regionálne disparity. NCZI konštatuje, že sa celkovo zvyšuje dostupnosť lekárenskej starostlivosti pre ľudí.
Podľa niektorých štatistík (OECD) sa hustota lekární (meraná na obyvateľa) pohybuje na Slovensku okolo priemeru OECD, pričom približne podobne sú na tom aj ostatné krajiny V4. Najviac lekární na 100-tisíc obyvateľov majú v Grécku, najmenej v Dánsku, pričom medzi týmito dvomi krajinami je priepastný, takmer 10-násobný rozdiel.
viď bod 2.
Nie. Každé zavádzanie regulácií v akomkoľvek odvetví by malo byť dostatočne zdôvodnené, podporené argumentmi a malo by byť v súlade s verejným záujmom. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Zavádzanie nových plošných regulácií, ktoré by obmedzovali otvorenie novej lekárne plnením demografických či geografických kritérií, by preto bolo v súčasnosti, keď nie je zrejmé, že by bol ohrozovaný verejný záujem pri poskytovaní lekárenských služieb, kontraproduktívne. Doplatili by na to samotní pacienti znižujúcou sa dostupnosťou a kvalitou služieb lekární a paradoxne aj malí prevádzkovatelia lekární, ktorí by mohli oveľa ťažšie vstupovať na trh a konkurovať veľkým sieťam.

22.1.2014

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme tému o tom, že väčšinu majetku aj na Slovensku
vlastnia bohatí ľudia a aké možnosti má štát na reguláciu tohto stavu. Za
bohatých ľudí považujeme občanov s majetkom nad milión eur. Vo svete sa
práve ľavicové strany zameriavajú na vyššie zdaňovanie bohatých ľudí. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

Aký je váš názor na vyššie zdaňovanie ľudí s majetkom nad milión eur?
Aký vplyv má na ekonomiku zdaňovanie ľudí s majetkom nad milión eur?
Má Slovensko v rámci európskej únie dostatok možností na zdaňovanie
bohatých ľudí?
Aké tipy dani by podľa vás bolo efektívne zaviesť pre ľudí s majetkom nad
milión eur?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu vplyvov na rast ekonomiky je najmenej skodlive zdanovanie nehnutelnosti. Zaviest progresivnu dan z nehnutelnosti odporuca napriklad aj Svetova banka, napriklad v tejto studii.

21.1.2014

Otázka (Jozef Gruchalák, Novinky)
Dobry den, Som redaktorom dvojtyzdennika Novinky. Spravodajsky mapujem mesto Dolny Kubin. Do najnovsieho vydania pripravujem clanok o hodnoteni a rebricku zakladnych a strednych skol v Dolnom Kubine v ramci Vasho projektu Kam na zakladnu a strednu skolu. Chcem sa Vas preto opytat:

Preco sa zakladne a stredne skoly ohradzuju, aj na zaklade rebrickov INEKO, ze vysledky ziakov/studentov neodzrkadluju kvalitu celkovej skoly, resp. vyucby v nej. Suhlasite s tymto tvrdenim?
Ak rebricek komplexne nehodnoti kvalitu skol, je len istym parametrom. Na co dalsie by sa rodicia mali zamerat pri vybere skol, aby zistili ich komplexnu kvalitu?
Na com by mali popracovat o co zlepsit zakladne a stredne skoly na Slovensku, aby studenti dosahovali lepsie vysledky? Mnohe skoly tvrdia, ze ich napredovanie zalezi aj od financii. Myslite si, ze dobre vysledky studentov/ziakov dosiahne len financne zabezpecena skola?

Odpoveď Petra Goliaša:

Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí) a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Zvýšenie výpovednej hodnoty rebríčkov závisí v rozhodujúcej miere od ministerstva školstva a to konkrétne od toho, či bude zbierať a zverejňovať ďalšie údaje potrebné napríklad pre meranie pridanej hodnoty či pre sledovanie vzdelávacích ciest jednotlivých žiakov ako aj pre zistenie platov absolventov stredných škôl.
Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.
Kľúčové je pritiahnuť do školy kvalitných učiteľov. Naše rebríčky ukazujú, že aj školy s rovnakými finančnými podmienkami môžu dosahovať veľmi odlišné výsledky. Zo strany ministerstva školstva by pomohlo, keby vytvorilo podmienky najmä na základných školách, aby školy s lepšími výsledkami mohli odovzdávať svoje skúsenosti školám s horšími výsledkami napríklad aj prostredníctvom dočasnej výmeny učiteľov.

20.1.2014

Otázka (Andrea Mačošková, Aktualne.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok k téme o konsolidačných opatreniach, ktorým ste sa venovali na vašej stránke.

Za akým účelom vznikol konsolidačný portál?
Kto vyberal opatrenia, za ktoré sa mohlo potom hlasovať?
Kto mohol hlasovať, akým spôsobom?
Aký je teraz zámer s týmito najžiadanejšími opatreniami, ktoré si hlasujúci zvolili? Dá sa s opatreniami ďalej pracovať, predložiť ich niekomu, alebo ste iba chceli poskytnúť priestor na vyjadrenie ľuďom?
Sú zvolené opatrenia, ktoré uvádzate ako najžiadanejšie aj reálne v praxi možné, a teda presadzujete ich?

Odpoveď Petra Goliaša:

Pokiaľ sa nebudú realizovať žiadne ozdravné opatrenia, Slovensku hrozí nárast verejného dlhu na 379 % HDP do roku 2062. Navyše, potreba konsolidovať je akútna, už na budúci rok napríklad vláda musí nájsť takmer pol miliardy eur, aby znížila deficit na požadované úrovne. Cieľom portálu je na jednom mieste prehľadne prezentovať všetky potenciálne opatrenia, pomocou ktorých možno zlepšiť udržateľnosť verejných financií Slovenska. Inšpirovať sa nimi môžu vládnuci aj opoziční politici, dôležité je aj sprostredkovať alternatívy konsolidácie priamo občanom. Presadenie konsolidácie totiž v rozhodujúcej miere závisí od verejnej mienky. Pozrite aj tu: http://konsolidacia.ineko.sk/oprojekte/
Ide o návrhy INEKO. Opatrenia vychádzajú z našich skúseností, zo štúdia literatúry, konsolidácie verejných financií v zahraničí, z monitoringu verejnej diskusie doma aj v zahraničí.
Hlasovanie prebieha neustále tým, ako si návštevníci stránky zostavujú vlastný konsolidačný balíček. Výber ako aj vyradenie konkrétnych opatrení návštevníkmi do a z balíčka totiž neustále monitorujeme.
Posolstvom zverejnenia najžiadanejších opatrení je, že ozdravovať verejné financie sa dá aspoň čiastočne aj opatreniami, ktoré si občania želajú. Nie vždy teda musí ísť o politicky nepriechodné návrhy. Platí však, že čím neskôr sa začne konsolidovať, tým menší bude priestor pre priechodnejšie opatrenia a tým nutnejšia bude potreba prijať aj nepopulárne a bolestivé kroky.
Áno, všetky opatrenia v našej databáze sú realizovateľné, ale líšia sa mierou realizovateľnosti, ktorú v databáze označujeme ako priechodnosť a pre každé opatrenie jú osobitne vyčísľujeme. Index priechodnosti počítame na základe vplyvu opatrenia na ekonomiku, jeho politických a sociálnych dopadov a tiež technickej realizovateľnosti.

16.1.2014

Otázka (Stanislava Harkotova, Aktualne.sk)
Vy ked ste boli minister, stretavali ste sa s lobingom ci uz zamestnavatelov, profesnych zdruzeni, samosprav alebo odborarov, co sa tyka podpory niektorych odborov? Ak ano, da sa povedat, ktore skupiny sa na vas v tomto smere obracali a pre ake dovody? Aky bol vas postup? Myslite si, ze aj pri tychto zoznamoch mohli zohravat rolu taketo vyjednavania?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Myslím si, že tento zoznam vznikol v zásade v dôsledku štyroch príčin.

Po prvé, u autorov došlo k podceneniu objektívnych signálov trhu práce (nezamestnanosť absolventov) a k podceneniu ich zberu (prestali sa merať platy absolventov vysokých škôl, nezačali sa merať mlaty absolventov stredných škôl).
Po druhé, podľa mňa vedenie ministerstva ustúpilo časti zamestnávateľov. Z mojich skúseností ide najmä o zamestnávateľov, ktorí majú problém platiť trhové mzdy svojim zamestnancom. Snažia sa preto dosiahnuť zvýšenie počtu žiakov v príslušnom odbore namiesto toho, aby presmerovali svoje podnikateľské aktivity tam, kde sa dajú vyplácať vyššie mzdy.
Po tretie, veľká časť verejnosti verí, že zamestnávatelia dokážu presnejšie popísať potreby trhu práce slovami než skutkami. Zamestnávatelia predsa “hovoria” denne, akých zamestnancov potrebujú – tým, koho zamestnajú a aký mu dajú plat.
Po štvrté, podľa mňa vedenie ministerstva ustúpilo časti škôl. Školy s najväčšími problémami (väčšinou tie, na ktoré sa hlási menej žiakov) sú pri lobovaní za vyššie normatívy oveľa hlasnejšie než tie úspešnejšie.

Pri podobných rozhodnutiach sme sa snažili rešpektovať čo najobjektívnejšie údaje o nezamestnanosti, o patoch absolventov, o výške normatívov (v médiách sa nepíše veľmi o tom, že niektoré odbory s vysokou mierou nezamestnanosti absolventov sú súčasne aj tými najdrahšími), o výsledkoch testov. Tam, kde údaje chýbali sme sa snažili ich získať (napríklad sme spojili databázy Sociálnej poisťovne a MŠ aby sme získali údaje o platoch absolventov vysokých škôl). Túto cestu spolu so zverejňovaním získaných údajov považujem za najlepšie riešenie problému presadzovania partikulárnych záujmov vo vzdelávaní nad záujmami celej spoločnosti.

16.1.2014

Otázka (SME)
Dobry den pan Jurzyca, chcela by som Vas poprosit, nepozreli by ste sa mi na par otazok k materialu, co schvalila vlada ohladne podporovany odborov. http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23160

Chcela som sa opytat, ako hodnotite vyber, ktory ministerstvo urobilo. Napriklad ze chce podporovat umeleckych keramikarov, chovetelov oviec,…?
Mali by vznikat taketo zoznamy? Ak ano, ake odbory by tam mali byt ako podporovane a ktore ako tie, kde je privela absolventov?
Ako by mal stat smerovat mladych na odbory, kde sa lahsie zamestnaju?

Odpoveď Eugena Jurzycu:

V mnohých prípadoch chce ministerstvo podporovať rast počtu absolventov v odboroch, v ktorých je miera nezamestnanosti absolventov veľmi vysoká. Príklady:
Obrábač kovov (33,1 %), klampiar – stavebná výroba (75 %), potravinárstvo – potravinár-kvalitár (35,7 %), mäsiar (31 %), drevárstvo a nábytkárstvo – nábytkárstvo (24,1 %), čalúnnik (38,1 %), tesár (25,2 %), podlahár (55,6 %), strechár (26,9 %). Údaje sú k septembru 2013.
Veľmi často ide o finančne nadpriemerne nákladné odbory.
Myslím, že po takomto návrhu už niet pochýb, že by bolo vhodné, aby ministerstvo zverejnilo časové rady (údaje za niekoľko rokov) miery nezamestnanosti a platov absolventov jednotlivých odborov ako aj jednotlivých škôl. Rovnako aj výšku normatívov. Verejnosť si zrejme bude musieť vytvoriť vlastný názor aj v tejto oblasti. Na základe faktov, nie povestí.
Zoznamy musia vznikať kým bude štát podporovať stredné školstvo. Mal by ale najprv merať aké sú jeho výsledky (napríklad nezamestnanosť a platy) a aké sú náklady naň. Získa tak jeden z podkladov na rozhodnutie, ktoré odbory má podporiť viac a ktoré menej. Mal by podporovať rozvoj odborov, „brutálne zjednodušene povedané“, do veľkej miery podľa toho, kde dostane za jedno euro najviac výsledkov. Ak by chcel ísť niekto na odbor či školu, ktorej absolventi sú neúspešní, mal by platiť školné.
Zoznam, ktorý bol zverejnený môže mladým ľuďom pri výbere školy skôr uškodiť než pomôcť.
Mal by prehľadne zverejňovať výšku platov a nezamestnanosť ich absolventov. Mladým odporúčam tiež sledovať na sociálnych sieťach (LinkedIn), kde sú zamestnaní absolventi škôl, o ktoré majú záujem. Štát im totiž momentálne nedokáže zabezpečiť lepšiu informáciu o tom, aké zamestnanie ich pravdepodobne čaká po absolvovaní konkrétnej školy.

Ešte zopár poznámok:

V poľnohospodárstve klesol počet zamestnancov u nás od roku 1994 do roku 2008 z 214 tisíc na 98 tisíc. Klesal aj po roku 2008. V priemyselnej výrobe klesol počet zamestnancov medzi rokmi 2008 a 2012 zo 640 na 570 tisíc. V informáciách a komunikáciách narástol počet zamestnancov od roku 2008 do roku 2012 zo 46 na 61 tisíc. Ide o ilustrácie obrovských celosvetových presunov, ktorým sa niektoré školy a niektorí zamestnávatelia bránia. Táto skutočnosť v kombinácii s vierou, že zamestnávatelia povedia pravdu o svojich potrebách skôr v ankete než na trhu práce (tým koho príjmu, koho prepustia a koľko mu zaplatia) prispieva ku vzniku návrhov škodlivých pre spoločnosť.

Súčasný systém harmonizácie potrieb trhu práce a ponuky škôl naozaj treba zlepšiť. Jeho hlavnou poruchou však nie je to, že zamestnávatelia nemajú príležitosť povedať, koho potrebujú. Hovoria to denne na trhu práce. Štát by sa mal tieto informácie predovšetkým naučiť čítať, potom môže uvažovať o prognózach. Momentálne vyplýva hlavná porucha z toho, že štát nevie, ktoré odbory sú najefektívnejšie a tak blokuje pružný presun detí z neefektívnych/neperspektívnych do efektívnych/perspektívnych odborov tým, že udržiava a dokonca zvyšuje normatívy v odboroch, ktorých absolventi nemajú vyhliadky na úspešnú budúcnosť.

Ak by bola pravda, že zamestnávatelia potrebujú viac podlahárov, tak by ich nemohla byť polovica nezamestnaných. Firmy by ich nechali doškoliť za pár týždňov. Problém je skôr, že o vädnúce odvetvia majú šikovní mladí ľudia čoraz menší záujem a niektoré firmy a niektoré školy cítia, že majú k dispozícií čoraz slabších mladých ľudí. Spoločnosť by však mala skôr vytvárať možnosti na to, aby mladí ľudia prešli na perspektívnejšie odbory (napríklad z poľnohospodárstva na informatiku), než zmenám brániť a snažiť sa zabetónovať pôvodné štruktúry.

14.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Vodohospodarska vystavba si pozicala od komercnych bank 235 mil. eur na to aby splatila navratnu financnu vypomoc od statu: http://crz.gov.sk/index.php?ID=1198416&l=sk.

Je to podla vas v poriadku?
Ako hodnotite, ze si Vodohospodarska vystavba vzala uver 235 mil. na splatenie navratnej financnej vypomoci?
Aky dopad to ma na verejne financie?
Znizil sa takto koncom roka verejny dlh?
Urok pre Vodohospodarsku vystavbu je 2,55 plus Euribor, nebolo by vyhodnejsie, ak by stat tuto pomoc odpustil a pozical si na to? Nemal by nizsie uroky?
Statny podnik zacne splacat istinbu uveru 31.3.2017 teda az po parlamentnych volbach, je to podla vas standardne?
Malo by vedenie podniku nechat nasledovnikom takyto vysoky zavazok?
Ma podla vas sancu podnik na splatenie tak vysokeho dlhu?
Co by to znamenalo pre verejne financie, ak b podnik nezvladal splacat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, splatenie vypomoci sa zapocitava do prijmov a teda znizuje deficit verejnych financii. Ak VVB nedokaze splacat novy dlh, bude to zrejme musiet riesit stat (neviem, ci tam su aj explicitne garancie), znizenie deficitu by tak nebolo udrzatelne. Druhou moznostou je, ze VVB zvysi vlastne prijmy (treba zistit, kto by to zaplatil, ci je to vobec realne). Dlh VVB tiez nevstupuje do verejneho dlhu, ak sa ale naplni riziko, ze ho bude riesit stat, islo by o typicky priklad skryvania dlhov.

14.1.2014

Otázka (Daniela Hajčáková, SITA)
Dobrý deň pán Jurzyca, chcem sa opýtať na medializovaný dodatok k zmluve na distribúciu učebníc, ktorý podpísal minister školstva Dušan Čaplovič k zmluve
na distribúciu učebníc. Ide o firmu Xepap, ktorá vzišla ako víťaz z elektronickej aukcie ešte za vášho ministrovania. Minister koncom roka predĺžil firme zmluvu bez súťaže a navyše jej podľa dodatku k zmluve patrí ďalších 14 570 eur mesačne za uskladnenie, vrátane starostlivej opatery o učebnice, stráženie a poistenie učebníc a preto, že “dochádza zo strany poskytovateľa k dlhodobému uskladňovaniu enormného množstva učebníc, ktoré si na strane poskytovateľa vyžaduje vynakladania neprimerane vysokých finančných prostriedkov”.

Ministerstvo školstva teraz argumentuje, že na predĺženie zmluvy využili opciu, ktorá bola už predmetom pôvodnej súťaže. V zmluve ja napísané, že je možnosť jej predĺženia. Mal ale podľa vás súčasný minister právo predĺžiť zmluvu bez súťaže ako tvrdí rezort na základe opcie?

Je podľa vás opodstatnené, že firma dostane ďalších 14 570 eur mesačne? Je možné, že by skladovala 20-násobne vyšší objem, ako sa pôvodne dohodlo (to tvrdí ministerstvo)? A nemali by sa podľa vás tieto knihy rozviezť namiesto skladovania do škôl?

Okrem toto, paušálna odmena 14 570 eur má byť za uskladnenie, vrátane starostlivej opatery o učebnice, stráženie a poistenie učebníc. Nezahŕňala tieto služby už zmluva, ktorú ste uzavreli s firmou ešte ako minister?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Je mi ľúto, ale tento týždeň som zavalený prácou tak, že nestihnem analyzovať právnu stránku prípadu. Narýchlo viem zareagovať iba takto:
Koncom roka 2010 sa nám podarilo znížiť náklady na distribúciu učebníc pomocou elektronickej aukcie o vyše dva a pol milióna eur (http://www.sme.sk/c/5682570/milionovy-monopol-na-ucebnice-sa-skoncil.html). Opakujúce sa problémy s prípravou a distribúciou učebníc podľa mňa ukazujú, že bolo škodou nepokračovať v príprave presunu “učebnicového” normatívu na školy, ktoré by si tak mohli samy zabezpečiť učebnice spĺňajúce zákonné podmienky.

14.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry vecer, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujem clanok o vseobecnych lekaroch do rakusko-slovenskeho magazinu NPZ a chcela som vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na par otazok.

Nasi vseobecni lekari su prestarnuti a mladi nechcu ist do vseob. ambulancii preco to tak podla vas je?
Nie je problemom, ze vseob. lekar je dnes skor adm. pracovnik ako ozajstny lekar?
Co by mohlo podla vas pomoct, aby mladi lekari chceli byt viac vseob. lekarmi?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je to pravdepodobne mix rôznych dôvodov, ako napríklad relatívne nižšia atraktivita odboru všeobecné lekárstvo, relatívne obmedzenejšie možnosti kariérneho rastu, vrátane odmeňovania (aj neformálnych platieb) a prípadného pôsobenia v zahraničí, relatívne vysoká konkurencia vo väčších sídlach a voľné miesta vo vidieckych a menej atraktívnych oblastiach pre život, atď.
Neviem presne posúdiť, či je praktický lekár dnes skôr administratívny pracovník alebo ozajstný lekár, avšak určite je treba (aj zo strany zdravotných poisťovní) posilňovať úlohu všeobecného lekára ako určitého strážcu brány (gatekeeper), ktorý bude viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie. Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je totižto podľa prieskumu WHO (www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0003/175242/Evaluation-of-the-structure-and-provision-of-primary-care-in-Slovakia.pdf) na Slovensku extrémne vysoká – dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok, pričom až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov.
Zatraktívniť študijný odbor všeobecného lekárstva, ako aj prax. Určiť stabilné a transparentné kritéria odmeňovania, ktoré by pôsobili motivačne. Zrušiť zákonom stanovené minimálne mzdové nároky nemocničných lekárov, ktoré pri porovnaní s relatívne menej istou perspektívou ambulantných všeobecných lekárov môžu pôsobiť pre nich demotivačne.

10.1.2014

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, robime v HN vacsiu temu k exekuciam a nesplatenym pohladavkam nemocnic, v ramci ktorej chceme uverejnit aj anketu s niekolkymi odbornikmi. Mohla by som Vas v tejto suvislosti poziadat o Vas komentar? Otazka je:

Ako zabezpecit, aby nemocnice boli schopne splacat zavazky a nemuseli byt na ne uvalene exekucie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aby štátne nemocnice načas splácali všetky svoje záväzky voči dodávateľom, musí byť splnený predpoklad, že v nemocniciach budú fungovať správne ekonomické motivácie. Nesmú v nich pôsobiť politicky nominovaní riaditelia s krátkou životnosťou a slabými manažérskymi schopnosťami, nesmú absentovať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy a neustále oddlžovania zo strany štátu sa musia stať minulosťou, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez finančného krytia musí byť zmenená, zdrojmi nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov tiež, musí sa znížiť momentálne obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo, nemala by sa a priori odmietať transparentná privatizácia nemocníc, musí sa odstrániť zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti a pod.

9.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nepozreli by ste sa mi na par otazok k materialu, co schvalila vlada ohladne podporovany odborov

Chcela som sa opytat, ako hodnotite vyber, ktory ministerstvo urobilo. Napriklad ze chce podporovat umeleckych keramikarov, chovetelov oviec,…?
Mali by vznikat taketo zoznamy?
Ak ano, ake odbory by tam mali byt ako podporovane a ktore ako tie, kde je privela absolventov?
Ako by mal stat smerovat mladych na odbory, kde sa lahsie zamestnaju?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
1. V mnohých prípadoch chce ministerstvo podporovať rast počtu absolventov v odboroch, v ktorých je miera nezamestnanosti absolventov veľmi vysoká. Príklady:

Obrábač kovov (33,1 %), klampiar – stavebná výroba (75 %), potravinárstvo – potravinár-kvalitár (35,7 %), mäsiar (31 %), drevárstvo a nábytkárstvo – nábytkárstvo (24,1 %), čalúnnik (38,1 %), tesár (25,2 %), podlahár (55,6 %), strechár (26,9 %). Údaje sú k septembru 2013.

Veľmi často ide o finančne nadpriemerne nákladné odbory.

Myslím, že po takomto návrhu už niet pochýb, že by bolo vhodné, aby ministerstvo zverejnilo časové rady (údaje za niekoľko rokov) miery nezamestnanosti a platov absolventov jednotlivých odborov ako aj jednotlivých škôl. Rovnako aj výšku normatívov. Verejnosť si zrejme bude musieť vytvoriť vlastný názor aj v tejto oblasti. Na základe faktov, nie povestí.

2 – 3. Zoznamy musia vznikať kým bude štát podporovať stredné školstvo. Mal by ale najprv merať aké sú jeho výsledky (napríklad nezamestnanosť a platy) a aké sú náklady naň. Získa tak jeden z podkladov na rozhodnutie, ktoré odbory má podporiť viac a ktoré menej. Mal by podporovať rozvoj odborov, „brutálne zjednodušene povedané“, do veľkej miery podľa toho, kde dostane za jedno euro najviac výsledkov. Ak by chcel ísť niekto na odbor či školu, ktorej absolventi sú neúspešní, mal by platiť školné.

Zoznam, ktorý bol zverejnený môže mladým ľuďom pri výbere školy skôr uškodiť než pomôcť.

4. Mal by prehľadne zverejňovať výšku platov a nezamestnanosť ich absolventov. Mladým odporúčam tiež sledovať na sociálnych sieťach (LinkedIn), kde sú zamestnaní absolventi škôl, o ktoré majú záujem. Štát im totiž momentálne nedokáže zabezpečiť lepšiu informáciu o tom, aké zamestnanie ich pravdepodobne čaká po absolvovaní konkrétnej školy.

Ešte zopár poznámok:
V poľnohospodárstve klesol počet zamestnancov u nás od roku 1994 do roku 2008 z 214 tisíc na 98 tisíc. Klesal aj po roku 2008. V priemyselnej výrobe klesol počet zamestnancov medzi rokmi 2008 a 2012 zo 640 na 570 tisíc. V informáciách a komunikáciách narástol počet zamestnancov od roku 2008 do roku 2012 zo 46 na 61 tisíc. Ide o ilustrácie obrovských celosvetových presunov, ktorým sa niektoré školy a niektorí zamestnávatelia bránia. Táto skutočnosť v kombinácii s vierou, že zamestnávatelia povedia pravdu o svojich potrebách skôr v ankete než na trhu práce (tým koho príjmu, koho prepustia a koľko mu zaplatia) prispieva ku vzniku návrhov škodlivých pre spoločnosť.

8.1.2014

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o kratky komentar do clanku. EK vydala studiu o stave korupcie v clenskych krajinach EU. Z nej vyplyva, ze Slovensko patri medzi krajiny, kde je korupcia v zdravotnictve velmi rozsirena. Ide najma o korupciu v suvislosti s poskytovanim zdravotnickych ukonov, verejnom obstaravani a zneuzivani riadiacich funkcii.
link na studiu

Moje otazky:
1. Kvoli comu je podla Vas na Slovensku rozsirena korupcia? Slabe zakony / ich slaba kontrola / nastavenie spolocnosti?
2. Ake opatrenia by sa mali este zaviest, aby sa znizila miera korupcie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v slovenskom verejnom zdravotníctve je rozšírená preto, lebo je prostriedkom vyrovnávania ponuky a dopytu v zdravotníctve, keďže nástroje, ako napríklad oficiálny cenový mechanizmus (t.j. napr. finančná spoluúčasť pacienta na liečbe), účinná a spravodlivá štátna regulácia, znižovanie informačnej nerovnosti a transparentnosť, ktoré by túto nerovnováhu dokázali vyrovnávať, momentálne na Slovensku absentujú, a nie je na ne ani politická vôľa.
Korupcia sa zníži, keď sa podarí presadzovať tieto oficiálne nástroje vyrovnávania ponuky a dopytu v zdravotníctve.

7.1.2014

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, pripravujeme prilohu pre deviatakov, ako si vybrat strednu skolu, a v tom aj text ako si vybrat z pohladu nezamestnanosti. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.

Ake stredne skoly su z pohladu ne/zamestnanosti na Slovensku najlepsie/najhorsie?
Co by si mali vybrat konzervatoria/gymnazia/odborne stredne skoly/…? Ktori absolventi sa najlahsie uplatnia?
Ak sa chcu deviataci zamestnat lahko po SS, na co by sa mali pri vybere SS pozerat?
Co im pri vybere moze pomoct?
Pomoze stredoskolakom si po skonceni skor najst pracu, ak studuju SS v kraji s nizsou nezamestnanostou?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam odpoved na otazku, co maju deviataci sledovat pri vybere strednej skoly:

Odporucame zistit si hodnotenie INEKO pre danu skolu a tiez v porovnani s inymi skolami. V tomto hodnoteni su totiz zapocitane vysledky z maturit, miera nezamestnanosti absolventov ako aj mimoriadne vysledky ziakov. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

7.1.2014

Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Ozyvam sa vam kvoli teme absolventi. V decembri MSVVaS zverejnilo zoznam odborov, kde je studentov nedostatok, a naopak, kde je ich nadbytok. Posielam v prilohe. Vedeli by ste mi okomentovat par vetami, o com tieto dva zoznamy vypovedaju a aka je teraz uloha v skolstve, aby sa situacia zlepsila v tomto ohlade?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstvo by malo pre vsetky odbory a tiez pre vsetky stredne skoly zverejnit vyvoj miery nezamestnanosti absolventov, vyvoj platov absolventov a vysku nakladov z verejnych zdrojov na ziaka. Na zaklade tychto udajov by verejnost mohla posudit efektivnost jednotlivych odborov a skol a pripadne aj zmenit nastavenie ich financovania. Bez tychto udajov su zoznamy nepresvedcive.

7.1.2014

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcem Vas poprosit, ci by ste mi nenapisali kratky komentar k navrhu zakona o poskytovateloch ZS, ktory je aktualne v MPK. Konkretne k casti, ktora by mala zaviest hradenie 9 osetrovatelskych vykonov v zariadeniach sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z verejeneho zdravotneho poistenia (v pripade, ze budu ordinovane lekarom vseobecnej zdravotnej starostlivosti). Zdruzenie zdravotnych poistovni to zasadne odmieta, MZ SR obhajuje, tak by som rada nezavisly analyticky nazor.

Moje otazky:
1. Mali by byt podla Vas osetrovatelske vykony v zaradeniach socialnych sluzieb hradene z verejneho zdravotneho poistenia?
2. Podla ministerstva prace si to vyziada rocny dopad na rozpocet od 1 997 489, 40 €. Unesu tuto finacnu zataz zdravotne poistovne (na zaklade schvaleneho rozpoctu)?

Vykony, ktore maju byt po novom hradene v zariadeniach soc. sluzieb

aplikácia lieku injekčne do svalu
podanie infúzie
odsávanie pacienta
ošetrovanie dekubitov velkosti do a nad 5 cm2
cistenie a dezinfekcia tracheálnej kanyly
výživa pacienta sondou
prevez rany velkosti do a nad 5 cm2

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Ide o rozhodnutie, ktore je v kompetencii politikov. Prehodnocovanie balika sluzieb hradeneho z verejneho poistenia by sa vsak malo diat predvidatelne a s dostatocnym casovym odstupom, aby sa poistovne na to mohli pripravit a aby nestracali motivaciu zvysovat efektivnost.
2. Rizikom je znizenie kvality sluzieb na ktorych financovanie ostane menej penazi alebo zvysenie dlhu v zdravotnictve.

INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Archív mediálnych výstupov

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2014