INEKO: Otázky novinárov a odpovede INEKO 2013

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2013

20.12.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem si vopred clanky na vianocne sviatky k viacerym temam. Nasli by ste si, prosim, cas na komentar k nim?

Podla OECD mame na najvyssie vydavky na zdravotnictvo.
1. Je kvalita slovenskeho zdravotnictva umerna vydavkom, ktore nan vynakladame?
2. Ako je mozne, ze mame najvyssie vydavky na zdravotnictvo v ramci krajin OECD? Co to sposobilo?
3. Co je potrebne zmenit / zaviest, aby sa znizili vydavky a zvysila kvalita nasho zdravotnictva?

V roku 2014 mala byt podla podovnych planov uz len jedna statna zdravotna poistovna.
1. Stihne podla Vas MZ SR do konca volebneho obodbia zaviest na trhu zdravotneho poistenia monopol? Poprosim aj zdovodnenie.

Slovensko muselo kvoli Bruselu zmenit legislativu, aby mali slov. pacienti moznost dat sa ambulantne osestrit v zahranici aj bez predbezneho suhlasu zdravotnych poistovni. Tie hovoria, ze ludia to zatial vo velkom nevyuzivaju.
1. Moze nizky zaujem suvisiet aj s regulaciou, ktoru zaviedlo MZ SR, ked vyclenilo takmer 130 diagnoz, pri ktorych je nadalej potrebny vopred suhlas ZP?
2. Ako hodnotite tuto regulaciu a vyjadrenie MZ SR, ze ju zviedlo z obavy o financnu rovnovahu nasho zdravotnictva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podla OECD sme mali jeden z najvyssich rastov vydavkov na zdravotnictvo.
1. Je kvalita slovenskeho zdravotnictva umerna vydavkom, ktore nan vynakladame?

Je nesporné, že slovenské zdravotníctvo má značný potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti, t.j. za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mohli dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. A že sa to dá, dobre vidieť napr. na Českej republike, ktorá dosahuje v rámci EÚ nadpriemernú efektívnosť zdravotníctva.

2. Ako je mozne, ze sme mali najvyssie narasty vydavkov na zdravotnictvo v ramci krajin OECD? Co to sposobilo?

Je to kombinácia vyšších verejných výdavkov do zdravotníctva, ale aj razantného nárastu priamych platieb od občanov (doplatky za lieky, rôzne poplatky u lekárov či v nemocniciach). Veď napríklad za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku priame platby pacientov (out-of-pocket payments) takým rýchlym tempom, že sa dostali z úrovní pod priemerom OECD vysoko nad priemer a doteraz patria medzi najvyššie spomedzi európskych krajín OECD.

3. Co je potrebne zmenit / zaviest, aby sa znizili vydavky a zvysila kvalita nasho zdravotnictva?

Najmä treba začať poctivo merať a transparentne informovať pacientov a poisťovne o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho ich aj odmeňovať – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva. Ďalej treba určite presadzovať tvrdé rozpočtové pravidlá (tzv. hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotných poisťovní, čím by sa dosiahlo, že sa štátne nemocnice nebudú stále spoliehať na pomoc od štátu, keď hospodária zle. A napokon je nutné povedať pacientom, na čo, vrátane časovej dostupnosti, majú nárok v oblasti zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.

Každý sklz v plánoch vlády zaviesť jedinú zdravotnú poisťovňu vnímam pozitívne, nakoľko sa tým stále viac znižuje pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý by si vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to by bolo práve v čase poľavenia v konsolidačnom úsilí vlády a pri atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy veľmi nezodpovedné, navyše keď systém s jedinou poisťovňou v SR nedáva žiadne záruky zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre občanov. Momentálne skôr viac verím tomu, že sa projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia nestihne realizovať.

A dôvody, prečo si to myslým, môžu byť takéto:

zlý stav vo verejných financiách (procedúra nadmerného deficitu zo strany EK, žiadosť SR o investičnú výnimku) a nemožnosť výraznejšie zvýšiť zadlženie krajiny (dlhová brzda),
problematické riešenie z hľadiska ústavnosti a práva – nejasný verejný záujem pri prípadnom vyvlastňovaní akcionárov súkromných zdravotných poisťovní; riziko arbitráží a vysokých nákladov v budúcnosti pre Slovensko,
nejasná účelnosť projektu – nie je dokázané, že by systém s jednou poisťovňou zlepšil slovenské zdravotníctvo,
nie je jasné, či by tento projekt priniesol vládnej strane nárast popularity,
pravdepodobne nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD sú presvedčení o zmysluplnosti takéhoto projektu.

Je zrejmé, že čím je počet zdravotných výkonov, ktorých preplatenie podlieha predchádzajúcemu súhlasu slovenskej zdravotnej poisťovne, vyšší, tým sa znižuje možnosť občanov SR využívať výhody spoločného vnútorného trhu EÚ v službách, pričom zámerom príslušnej európskej smernice je práve podpora slobodného využívania služieb v rámci celej EÚ, čo má pozitívny dopad na zvyšovanie efektívnosti zdravotníckych služieb a úžitku pre pacienta.
Je však treba poznamenať, že aj bez takéhoto obmedzenia by sa nedalo očakávať, že sa nejako výrazne zvýši zdravotná turistika zo Slovenska – a to kvôli vysokým nákladom, ktoré by si takýto “cezhraničný” pacient musel najprv uhradiť sám zo svojho vrecka, ako aj kvôli tomu, že pacienti nepoznajú priemerné ceny za porovnateľné výkony u nás, a tak by nevedeli dopredu dobre odhadnúť, koľko peňazí im nakoniec preplatí naša zdravotná poisťovňa.

2. Ako hodnotite tuto regulaciu a vyjadrenie MZ SR, ze ju zviedlo z obavy o financnu rovnovahu nasho zdravotnictva?

Prípadné obavy, že by liečba Slovákov v zahraničí mala za následok nárast celkového objemu slovenských verejných výdavkov do zdravotníctva, keďže by nadmernú spotrebu už neobmedzovali slovenské čakacie lehoty, prípadne v SR uplatňované lacnejšie štandardné postupy liečby, by sa dali riešiť znížením preplácanej ceny, v ktorej by boli premietnuté reálne slovenské možnosti verejných rozpočtov, a nie administratívnym obmedzovaním liečby v zahraničí pri určitých diagnózach.

19.12.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA)
Dobrý deň, vzhľadom na končiaci sa rok, by som vás chcela poprosiť o záverečné
hodnotenie činnosti rezortu zdravotníctva.

Čo považujete za najväčší úspech MZ v tomto roku, aké opatrenia
hodnotíte pozitívne?
Čo na druhej strane bolo podľa vás zlým opatrením MZ?
Bolo niečo urgentné v tomto roku, čo sa podľa vás malo doriešiť,
ale nestalo sa tak?
Aké priority by malo MZ z vášho pohľadu zvoliť na budúci rok?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Rok 2013 v zdravotnej politike by sa dal hodnotiť tak, že v porovnaní s poslednými rokmi nepriniesol nejaké výrazné, či už pozitívne alebo negatívne zmeny. A práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom tohto roka. V nedávno vydanej publikácii OECD – Health at a Glance 2013 sa Slovensko nachádza v mnohých ukazovateľoch výkonnosti zdravotníckeho systému medzi najmenej úspešnými krajinami a absencia systémových zmien v slovenskom zdravotníctve nedáva príliš veľa optimizmu do budúcnosti, že by sa to mohlo zmeniť.
Napríklad, ak by aj bola pravda, čo deklaruje ministerstvo zdravotníctva, že viaceré štátne nemocnice vykazujú tento rok určité zlepšenia, najmä čo sa týka prevádzkových hospodárskych výsledkov, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude v budúcnosti ťažšie udržať. A navyše je neúprosným faktom, že celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo v kombinácii s atakovaním ďalších hraníc dlhovej brzdy nie je pre slovenské verejné financie ľahká situácia.

3. Malo sa oficiálne definitívne upustiť od projektu jednej zdravotnej poisťovne, malo sa oveľa intenzívnejšie pokračovať v zavádzaní DRG-systému do praxe, a nie ho odsúvať na neskôr a mala sa všetkým zdravotníckym pracovníkom poctivo povedať pravda, že zavádzanie minimálnych mzdových nárokov a plošné zvyšovanie platov bez ohľadu na finančné možnosti štátu a poskytovateľov a bez ohľadu na výsledky, produktivitu a kvalitu odvedenej práce, je len krátkozrakým riešením, ktoré v budúcnosti dobehne tak pacientov, ako aj samotných zdravotníkov v podobe zaostávania za vyspelým svetom tak pri výsledkoch zdravotníctva, ako aj pri odmeňovaní jeho pracovníkov.

4. MZ SR, ako aj celá vláda SR bude musieť v najbližšom období riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V SR existuje obrovský priestor na zvyšovanie efektívnosti prostriedkov vynaložených v zdravotníctve. Kľúčové pre hodnotenie budúceho roka v oblasti zdravotníctva preto bude, či sa slovenské zdravotníctvo vydá smerom k zefektívňovaniu alebo naopak k ešte väčšiemu zadlžovaniu a zaostávaniu za vyspelým svetom.

Priority (nielen na budúci rok) podľa INEKO:

zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá (hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre zdravotné poisťovne,
meranie a transparentné informovanie pacientov a poisťovní o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho aj ich odmeňovanie – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva,
presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia – tým sa vytvoria lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie,
urobiť poriadok v priamych platbách obyvateľstva a umožniť vyberať paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii,
zavádzanie a dodržiavanie diagnostických a liečebných štandardov (guidelines),
zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti do praxe,
znížiť koncentráciu a štátny vplyv na trhu s verejným zdravotným poistením rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne; podporovať vstup nových hráčov na trh,
dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť vstup súkromného kapitálu do nich – strategickí investori môžu priniesť do nemocníc lepšie (rozumej: dlhodobo udržateľné) hospodárenie, vyššiu kultúru aj know-how,
vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania,
zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a neprijímať ich ani u ostatných zdravotníckych pracovníkov,
zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, t.j. zoznam všetkých štátnych ústavných zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu,
razantnejšie postupovať pri racionalizácii a optimalizácii lôžkovej starostlivosti,
posilniť nezávislosť ÚDZS nemožnosťou odvolať jeho predsedu de facto z akéhokoľvek dôvodu.

17.12.2013

Otázka (Hana Macháčková, Germany Trade and Invest)

Vážený pane Zachare, před několika dny jsme se telefonicky domlouvali na tom, že bych vám mohla poslat několik otázek ohledně slovenského zdravotnictví a trhu se zdravotnickou technikou pro německého korespondenta pana Gerita Schulze z Germany Trade & Invest, který v současnosti připravuje článek k tomuto tématu. Chtěla bych vás poprosit, pokud to bude možné, o stručné odpovědi do konce příštího týdne:

Jaký očekáváte vývoj zdravotnictví na Slovensku v příštím roce?
Bude spíše směřovat ke zvyšování, snižování nebo stagnaci výdajů?
Budou výdaje ve větší míře než nyní hrazeny pacienty nebo se navýší podíl výdajů státu?
Očekáváte další privatizace nemocnic?
Chystají se investice do zařízení nemocnic a modernizace zdravotnických zařízení?
Byly by tyto investice spíše ze strany státu/zdravotních pojišťoven nebo soukromých subjektů?
Jsou už známy některé investiční projekty?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. MZ SR, ako aj celá vláda SR bude musieť v najbližšom období riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V SR existuje obrovský priestor na zvyšovanie efektívnosti prostriedkov vynaložených v zdravotníctve. Kľúčové pre hodnotenie budúceho roka v oblasti zdravotníctva preto bude, či sa slovenské zdravotníctvo vydá smerom k zefektívňovaniu alebo naopak k ešte väčšiemu zadlžovaniu a zaostávaniu za vyspelým svetom.
Hoci ministerstvo zdravotníctva deklaruje, že viaceré štátne nemocnice vykazujú tento rok určité zlepšenia, najmä čo sa týka prevádzkových hospodárskych výsledkov, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude v budúcnosti ťažšie udržať. A neúprosným faktom je, že celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo v kombinácii s atakovaním ďalších hraníc dlhovej brzdy nie je pre slovenské verejné financie ľahká situácia.

2. a 3. Je nesporné, že vláda potrebuje šetriť, a to sa muselo prejaviť aj na rozpočte pre zdravotníctvo, ktoré zaznamenalo v ostatných rokoch výrazné nárasty zdrojov. Celkové zdroje vo verejnom zdravotnom poistení by mali najmä vďaka očakávanému rastu ekonomiky, a teda aj zvýšeným príjmom od ekonomicky aktívnych osôb stagnovať.

4. Skôr ako transparentné a otvorené privatizácie očakávam rozmanité formy skrytej privatizácie najmä menších regionálnych a mestských nemocníc a polikliník, ako napr. dlhodobý prenájom súkromným subjektom, strategické partnerstvo, PPP-projekty, predaj určitého počtu akcií, zvýšenie základného imania, odstúpenie určitých úloh, pracovísk a oddelení nemocníc súkromníkom, alebo kombinácia viacerých z uvedených možností (pozri napr.: http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/trnavsky-kraj-sa-chce-zbavit-nemocnic-nema-na-ne-peniaze). Miestne samosprávy nemajú totižto dostatok odborných kapacít a zdrojov na prevádzku a zabezpečovanie potrebných investícií do rozvoja zdravotníckych zariadení.

5., 6. a 7. Pozri: http://www.i-health.sk/inekomentare/1414_o-ppp-projekte-novej-nemocnice-v-bratislave a http://www.health.gov.sk/?BioMedPark

Mozno by Vas mohlo zaujimat ohladom investicii v slovenskom zdravotnictve aj toto:

Využívanie eurofondov v zdravotníctve
MZ SR má možnosť za programové obdobie 2007-2013 rozdeliť takmer 300 mil. EUR z eurofondov. Doteraz schválilo rekonštrukciu a modernizáciu 26 nemocníc a ďalších 40 ambulancií. Mnohé tendre v slovenskom zdravotníctve, eurofondy nevynímajúc, však obsahujú znaky, ktoré sa nadpriemerne často vyskytujú v korupčných kauzách. K tým patria známosti medzi obstarávateľmi a dodávateľmi, nízky počet ponúk v obstarávaniach, nepatrné rozdiely medzi očakávanou hodnotou zákazky a cenovými ponukami, účasť podnikov so zlou reputáciou či účasť schránkových firiem v tendroch.¹

[1] TIS (2013): 4 tendre, 3 nemocnice a 2 schránkové firmy; Blog Transparency International Slovensko (TIS); 11.4.2013; http://www.transparency.sk/sk/4-tendre-3-nemocnice-a-2-schrankove-firmy/

16.12.2013

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, mozeme dostat stanovisko k schvalenemu rozpoctu za zdravotnictvo?

bude v systeme reálne viac zdrojov pre poskytovateľov?
4 %-ná platba za 3,117 mil. poistencov statu je dostatocna, ked komory asociacie i odbory stale pozaduju najmenej 5 %?
aky predpokladate vyvoj zadlzovania v zdravotnictve v roku 2014?
v com su rizika a pozitiva rozpoctu?
celkove hodnotenie rozpoctu pre zdravotnictvo ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že vláda potrebuje šetriť, a to sa muselo prejaviť aj na rozpočte pre zdravotníctvo, ktoré zaznamenalo v ostatných rokoch výrazné nárasty zdrojov. Navyše tu existuje obrovský priestor na zvyšovanie efektívnosti prostriedkov vynaložených v zdravotníctve. Kľúčové pre hodnotenie budúcoročného rozpočtu v oblasti zdravotníctva preto bude, či sa slovenské zdravotníctvo vydá smerom k zefektívňovaniu alebo naopak k ešte väčšiemu zadlžovaniu a zaostávaniu za vyspelým svetom.

Celkové zdroje vo verejnom zdravotnom poistení by mali najmä vďaka očakávanému rastu ekonomiky, a teda aj zvýšeným príjmom od ekonomicky aktívnych osôb stagnovať. Akékoľvek prípadné zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bude musieť byt preto kompenzované úsporami na iných výdavkoch v zdravotníctve, pokiaľ by sa to nemalo prejaviť v rýchlejšom zadlžovaní.

Hoci ministerstvo zdravotníctva deklaruje, že viaceré štátne nemocnice vykazujú tento rok určité zlepšenia, najmä čo sa týka prevádzkových hospodárskych výsledkov, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude v budúcnosti ťažšie udržať. A neúprosným faktom je, že celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo v kombinácii s atakovaním ďalších hraníc dlhovej brzdy nie je pre naše verejné financie ľahká situácia.

16.12.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, pripravujem dnes clanok o novele zakona o poskytovateloch, ktory je v MPK. MZ SR tam chce zaviest ze ZP mozu uzatvorit zmluvy s DSS a potom preplacat 9 vykonov – osetrovanie ran, dekubity,…

Ako to hodnotite?
Je to podla vas koncepcne?
A spravne?
Penta tvrdi, ze dnes uz ZP preplacaju rozne soc. hospitalizacie: napriklad si rodicia nepridu po dieta, alebo pacient po porazke sa nema kam vratit. Preto tvrdia, ze na druhu stranu by sa aj soc. system mal starat o takychto ludi. Ako to vidite vy?
Je to dnes nastavene v neprospech zdravotnictva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobá integrovaná starostlivosť, ktorá v sebe zahŕňa i poskytovanie sociálnych aj zdravotných služieb, má na Slovensku veľké deficity. Mnohí ľudia by nemuseli ležať vo finančne nákladných nemocničných oddeleniach, ale stačilo by im poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá býva lacnejšia. V tomto smere je pozitívne, že sa umožňuje zdravotným poisťovniam uhrádzať špecifikované ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb, čo by mohlo viesť v dlhodobejšom horizonte k lepšej možnosti manažmentu pacientov zo strany poisťovní a ich väčšej diferenciácii v ponúkaných a preplácaných službách poistencom.
Samozrejme, úplne inak by vyzeral môj komentár, keby bolo zdravotným poisťovniam legislatívou prikázané zazmluvňovanie zariadení sociálnych služieb a preplácanie daných ošetrovateľských výkonov, keďže by sa tým rozšíril základný balík zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z povinného zdravotného poistenia bez navýšenia zdrojov, čo by nekontrolovateľne viedlo k deficitom v iných oblastiach zdravotníctva.

16.12.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, podľa dohody Vám posielam otázku na komentovanie záujmu ukrajinských zubárov o prácu u nás. Situácia je nasledovná:

Ministerstvo školstva, ktoré má zjednodušene “pod palcom” schvaľovanie žiadostí (najmä odbornej spôsobilosti) záujemcov nielen o prácu zubára u nás eviduje po lekárskych protestoch v roku 2011 nárast žiadostí o túto profesiu najmä z krajín mimo EÚ, najmä z Ukrajiny. Zubní lekári tvrdia, že spôsob schvaľovania týchto žiadostí u nás je veľmi benevolentný a ľahko sa k nám dostanú napríklad vyštudovaní zubári z Ukrajiny. Tí podľa nich nie sú odborne dostatočne zdatní vykonávať túto prácu u nás a vraj väčšine z nich ide len o to, aby u nás mohli získať povolenie a posunúť sa ďalej na západ. Naši zubári preto volajú po sprísnení schvaľovacieho procesu, ktorý by nemal byť v gescii ministerstva školstva, ale zdravotníctva. MŠ sa vraj tomu nerozumie. MZ SR vraví, že systém je nastavený dobre a zubári sa podľa rezortu jednoducho boja, že kvôli ukrajinským lekárom prídu o zákazníkov.

Čiže zaujímalo by ma, čo si o tomto probléme myslíte Vy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní lekárov by malo zostať v gescii ministerstva školstva, ktoré má na to kapacity a v prípade lekárov má, na rozdiel od MZ SR, aj potrebný nadrezortný pohľad. V situácii, keď napríklad aj prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2012 o primárnej zdravotnej starostlivosti v SR hovorí o nedostatku zubárov na celoštátnej úrovni, by bolo sprísňovanie administratívnych podmienok pre vstup lekárov zo zahraničia, vrátane zubárov z Ukrajiny, kontraproduktívne. Viac zahraničných zubárov spĺňajúcich odborné kritériá platné v SR totiž znamená väčšiu konkurenciu medzi lekármi, tlak na zlepšujúcu sa kvalitu ich výkonov a služieb, ako aj nižšie ceny, čo je celospoločensky prínosné.
Ak existujú nejaké pochybnosti o odbornej spôsobilosti niektorého zo zahraničných zubných lekárov, nech sa transparentne pomenujú, nech sú podložené faktami a potom nech zodpovedné kontrolné orgány riešia jednotlivý konkrétny prípad.

16.12.2013

Otázka (Veronika Sokolova, SME)
Dobrý deň, pre denník SME a sme.sk pripravujeme text o najdôležitejších udalostiach v ekonomike roka 2013. Keďže ide o ekonomiku, chceme aby to bolo postavené na grafoch. Preto Vás prosíme, aby ste vybrali jeden graf, ktorý vás tento rok najviac zaujal, respektíve vystihuje pre vás najzaujímavejšiu udalosť či súvislosť, ktorá sa stala alebo ovplyvnila tento rok. Nemusí to byť nutne graf týkajúci sa roka 2013, stačí, ak ide súvislosť, ktorá napríklad výrazne zmenila vaše nazeranie na nejakú vec. Prosím, zamyslite sa nad tým a pošlite nám taký graf aj so stručným textovým popiskom (200 – 600 znakov).

Odpoveď Petra Goliaša:

Dobry den, graf zobrazuje vývoj verejného dlhu v najbohatších štátoch G7, všetko rozvinutých demokraciách. Ide o aritmetický priemer za Kanadu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľkú Britániu a USA. Ich priemerný dlh rastie od 70-tych rokov minulého storočia, pričom už presiahol maximum po prvej svetovej vojne. Zarážajúce je, že dlh väčšiny najbohatších štátov postupne rástol, resp. neklesal dostatočne rýchlo aj v časoch mieru a rýchleho hospodárskeho rastu. Taký vývoj nie je udržateľný. Ponaučenie – pre ľudí žijúcich v demokraciách je dôležité, aby volili menej politikov, ktorí ich zadlžujú a viac tých, ktorí sú ochotní dlh znižovať, hoci aj za cenu bolestivých opatrení.

11.12.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Aktualne.sk):
Dobrý deň, rada by som sa opýtala viac k núdzovým zásobám ropy z ekonomického pohľadu:

Dnes máme Agentúru pre núdzové zásoby ropy, ktorá vznikla vzhľadom na zakázaný predaj ropy Európskou komisiou. Táto agentúra ropu odkúpila v hodnote 471 mil eur, na čo si musela požičať. S týmto ale Eurostat nerátal.
Ak v Agentúre vznikol dlh 471 mil. EUR, v zmysle oficiálnych pravidiel dlh vlastne neexistuje, celkové zadĺženie SR nerastie a deficit je pod 3%, presne ako hovorí premiér.
Aký je váš názor, je to pravda, že práve toto kryje zadlžovanie SR?

Pripájam aj odkaz jedného blogera, ktorý to pekne popísal http://peterdrab.blog.sme.sk/c/344177/Rozpravka-o-ciernom-zlate-a-skrytom-statnom-dlhu-471-milionov-EUR.html#t2

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucovy problem je, ze novym vlastnikom nudzovych zasob ropy je agentura, ktoru kontroluje stat. Dlhy tejto agentury su v konecnom dosledku aj dlhmi statu, ide teda o skryvanie dlhov. Prevod nudzovych zasob na statom kontrolovanu agenturu by nemal byt zohladneny ako opatrenie znizujuce deficit verejnych financii.

Dalsim problemom je, ze novy vlastnik nudzovych zasob nebol vybrany v transparentnom medzinarodnom tendri. Preto existuje riziko, ze podmienky prevodu zasob nie su z pohladu statu vyhodne.

9.12.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem dnes tom, ze Europska komisia nam zaslala list o zacati konania o poruseni europskej legislativy v suvislosti s Novelou zakona o bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci. Ta zrusila povinnu pracovnu zdravotnu sluzbu pre zamestnancov 1. a 2. kategorie.

V tejto suvislosti sa chcem spytat, ci by ste mi vedeli na kratko okomentovat, ci je naozaj potrebna tato sluzba pre zamestnancov I. a II. kategorie, alebo je to len biznis pre spolocnosti, ktore sa tym zaoberaju a zabezpecuju ju?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pracovná zdravotná služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž, ktorá zbytočne predražuje zamestnávanie ludí, a vytvára tak bariéry pre rozvoj podnikania a trhu práce.

7.12.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pripravujem clanok o poplatkoch u lekarov a chcem Vas poprosit o kratky komentar na tuto temu.

Su poplatky ako take v ambulanciach namieste, alebo by malo byt vsetko hradene v ramci zdravotneho poistenia?
Kolko si podla Vasich odhadov moze lekar mesacne “privyrobit” na roznych poplatkoch?

Odpoveď Dušana Zachara:

Regulacne poplatky su namieste, nakolko efektivnym sposobom obmedzuju nadmerny dopyt ludi po zdravotnickych sluzbach, pricom po Madarsku (11,7 návštev za rok) patrí Slovákom (11,3) stale čelná priečka medzi europskymi krajinami, čo sa týka pocetnosti návštev pacienta u lekára (priemer EÚ-24 je 6,3 návštev). Aby sa zvysujuce priame platby pacientov nedotkli neunosnym sposobom socialne zranitelne skupiny obyvatelstva, bolo by vhodne, podobne ako pri doplatkoch na lieky, stanovit pre ne horny ochranny limit celkovych priamych platieb.
Podla nasej starsej analyzy (august 2011) neexistujú oficiálne čísla o výške týchto príjmov, podľa niektorých zdrojov však môžu dosahovať až do 500 EUR mesačne.

6.12.2013

Otázka (Mašlejová , Plus 1 deň):
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na nasledujúce. Boli sme na očné vyšetrenie v Brne – klasické vyšetrenie na dioptrie. V hotovosti sme u lekárky zaplatili v prepočte 14,64 €. Naša poisťovňa VšZP nám za toto vyšetrenie preplatila 7,76 €.
VšZP nám povedala, že nám môže uhradiť len toľko, koľko by za rovnaké vyšetrenie zaplatila za svojho poistenca u nás.

- Prečo naše poisťovne platia tak málo – teda našim lekárom za zdravotnú starostlivosť?
Veď naši lekári – v tomto prípade oční – robia na rovnakých prístrojoch ako českí, prípadne rakúski. Vyšetrenie trvá rovnaký čas. A náš lekár má rovnaké vzdelanie ako český, prípadne rakúsky očný lekár.

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre serióznejšie porovnanie je treba vedieť, koľko peňazí preplatia za rovnaký výkon české zdravotné poisťovne a či dopláca aj pacient.
Na Slovensku sú ceny za drvivú väčšinu zdravotníckych výkonov deregulované, čiže dochádza v rámci zazmluvňovania k jednaniu aj o cenách medzi poisťovňami a lekármi či nemocnicami. Tak sa môže vygenerovať efektívna cena a úspora, ktorá môže byť použitá na liečenie ďalších pacientov.

4.12.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry vecer, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Riesim cezhranicnu zdr. starostlivost. A Mz tam vydalo vyhlasku: 341/2013. Je tam mnoho diagnoz a chcela by som sa vas opytat:

Nie je podla vas takto siroko definovana vyhlaska proti principom, ktorymi chcela EU poskytnut pacientom moznost, aby mali volny pohyb po poskytovateloch?
Ako to vy hodnotite?
Malo by MZ takto velmi vela diagnoz podmienit schvalovaniu od ZP?
Nie je to sposob, ako chce MZSR ochranit nemocnice aby pacienti a s nimi ja peniaze poistovni neodisli za hranice a ostali v sl. zariadeniach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je zrejmé, že čím je počet zdravotných výkonov, ktorých preplatenie podlieha predchádzajúcemu súhlasu slovenskej zdravotnej poisťovne, vyšší, tým sa znižuje možnosť občanov SR využívať výhody spoločného vnútorného trhu EÚ v službách. Zámerom príslušnej európskej smernice je pritom práve podpora slobodného využívania služieb v rámci celej EÚ, čo má pozitívny dopad na zvyšovanie efektívnosti zdravotníckych služieb a úžitku pre pacienta. Prípadné obavy, že by liečba Slovákov v zahraničí mala za následok nárast celkového objemu slovenských verejných výdavkov do zdravotníctva, keďže by nadmernú spotrebu už neobmedzovali slovenské čakacie lehoty, príp. v SR uplatňované lacnejšie štandardné postupy liečby, by sa dali riešiť znížením preplácanej ceny, v ktorej by boli premietnuté reálne slovenské možnosti verejných rozpočtov.

4.12.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
MZ SR hovori, ze caka na peniaze z MF SR, aby mohlo odstartovat zavedenie jednej poistovne. Chcela som sa vas opytat, ci to nie je podla vas len zasterka toho, ze od planu zaviest 1 ZP upustili? Ide mi o to, ci si myslim spravne, ak predpokladam, ze ak by bola 1 ZP naozajstna priorita, mohli by zobrat peniaze z uctov, cim by zvysili dlh, ale peniaze by mohli volne zobrat a odkupit/vyvlastnit ZP hned. A nasledne by mohli dlh znizit ci uz financiami z predaja telekomu alebo inak. Je to tak, alebo tam vidite realne dovody, preco naozaj musia cakat na peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:

To, že momentálne nie je zavedenie unitárneho systému prioritou, môže byť z viacerých dôvodov, ktoré sa aj navzájom dopĺňajú:

zlý stav vo verejných financiách (procedúra nadmerného deficitu zo strany EK, žiadosť SR o investičnú výnimku) a nemožnosť výraznejšie zvýšiť zadlženie krajiny (dlhová brzda),
problematické riešenie z hľadiska ústavnosti a práva – nejasný verejný záujem pri prípadnom vyvlastňovaní akcionárov súkromných zdravotných poisťovní; riziko arbitráží a vysokých nákladov v budúcnosti pre Slovensko,
nejasná účelnosť projektu – nie je dokázané, že by systém s jednou poisťovňou zlepšil slovenské zdravotníctvo,
nie je jasné, či by tento projekt priniesol vládnej strane nárast popularity,
pravdepodobne nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD sú presvedčení o zmysluplnosti takéhoto projektu.

4.12.2013

Otázka (David Púchovský, Nový čas):
Dobry den, do zajtrajsieho vydania pripravujeme temu hodnotenia slovenskych skol, ktore ste uskutocnili. Mal by som ohladom tejto temy par otazok.

Ake kriteria sa brali do uvahy pri hodnoteni skol?
Co prieskum odraza – je to uroven vyucby, uroven ziakov, uroven ucitelov?
Myslite si, ze rebricek moze byt aj dobrou pomockou pre rodicov deti, ktori zvazuju buducu skolu pre svojho potomka?
Mozte napisat zakladne a hlavne rozdiely medzi pomyselne najlepsou a najhorsou skolu? Aby mali citatelia predstavu, ze v com spocivaju rozdiely kvality a podobne.

Odpoveď Petra Goliaša:

Hodnotenie školy je vypočítané pri základných školách na základe výsledkov celonárodných testov v 9. ročníku (Testovanie 9) a mimoriadnych výsledkov žiakov vo vybraných súťažiach; pri gymnáziách a SOŠ ide o externú časť a písomnú formu internej časti maturít, mimoriadne výsledky žiakov a nezamestnanosť absolventov. Nezamestnanosť absolventov má v hodnotení pri SOŠ vyššiu váhu než v prípade gymnázií, pretože absolventi gymnázií zväčša pokračujú v štúdiu na vysokých školách.
Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí) a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Do budúcnosti by k zlepšeniu výpovednej hodnoty rebríčkov mohlo významne prispieť ministerstvo školstva, pokiaľ by zaviedlo testovanie aj v 5. ročníku a tiež pri nástupe do školy (vedeli by sme tak zistiť pridanú hodnotu jednotlivých škôl), ďalej pokiaľ by sledovalo vzdelávacie cesty jednotlivých žiakov (poznali by sme úspešnosť absolventov pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania), a tiež by zbieralo informácie o platoch absolventov stredných škôl (poznali by sme ich úspešnosť pri začlenení sa do pracovného trhu).
Rebríčky môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.
Školy s najlepšími výsledkami navštevujú žiaci, ktorí dosahujú výborné výsledky v celonárodných testoch, sú úspešní v olympiádach a medzinárodných projektoch a v prípade stredných odborných škôl si po ich skončení ľahko nájdu prácu. Naopak školy s najhoršími výsledkami dosahujú nízku úspešnosť v celonárodných testoch, olympiád ani medzinárodných projektov sa nezúčastňujú a ich absolventi končia často na úradoch práce.

3.12.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela som Vas poprosit o jednu vec. V leg. plane vlady na buduci rok nie je schvalenie transformacny zakon.

Ako to hodnotite?
Je to podla vas znak toho, ze to vlada uz vzdala a jedna ZP nebude?
MZSR hovori, ze to nedali do planu len prteto, ze zakon je uz urobeny a cakaju na peniaze z MFSR. V rozpocte sa s peniazmi na ZP nepocita. Ako to hodnotite?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každý ďalší sklz v plánoch vlády zaviesť jedinú zdravotnú poisťovňu vnímame pozitívne, nakoľko sa tým stále viac znižuje pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý by si vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to by bolo práve v čase poľavenia v konsolidačnom úsilí vlády a pri atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy veľmi nezodpovedné, navyše keď systém s jedinou poisťovňou v SR nedáva žiadne záruky zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre občanov.

2.12.2013

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk):
Dobrý deň, v rámci nášho článku, v ktorom chceme trošku zaprognózovať pre našich čitateľov, čo prinesie rok 2014, sme sa rozhodli Vás osloviť, či by ste nám neponúkli nejaké krátke prognózy do budúceho roku. Oslovujeme politológov, sociológov aj ekonómov pre tento účel. Veríme, že aj Váš názor s nadhľadom, môže byť zaujímavý. Môžete sa vyjadriť, čo nás čaká, v rámci týchto okruhov:

Vlečúca sa ekonomická kríza
Upadajúce sociálne postavenie občanov Slovenska
Zvolenie Kotlebu v župných voľbách
Prinesie nový rok zdražovanie alebo nárast cien nie je reálny

Odpoveď Petra Goliaša:
V roku 2014 očakávam, že budeme podrobení podstatne prísnejšiemu dohľadu Európskej komisie pri ozdravovaní našich verejných financií, než na aké sme doteraz boli zvyknutí. Bude to dôsledkom väčšej obozretnosti a tiež nových pravidiel, ktoré boli predovšetkým v eurozóne zavedené po prepuknutí dlhovej krízy. Pre občanov aj vládu to bude mať bezprostredné dôsledky. Vláda bude pravdepodobne prinútená predstaviť skutočné opatrenia na zníženie deficitu a udržanie verejného dlhu. Môže ísť o zvyšovanie daní, či trvalé znižovanie výdavkov. Mnohé z týchto opatrení nebudú populárne, dlhodobo nás však majú zachrániť pred problémami, ktorými dnes trpí Grécko alebo Portugalsko. Predpokladám, že prísnejší dohľad Európskej komisie zloží mnohým ľuďom ružové okuliare, cez ktoré dnes vidia rozpočet nášho štátu. To je ale skôr dobrou správou, spoznanie pravdy je totiž kľúčovou podmienkou presadenia potrebných zmien.

2.12.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Dnes ministerstvo financii zveejnilo novu danovu prognozu. Na tlacovke informovalo, ze chce deficit v buducom roku znizit na 2,64 percenta. Namiesto 2,83%, ktore si zadefinovalo ministerstvo v sucasnom navrhu rozpoctu.

1. Je deficit 2,64 percent dosiahnutelny/realisticky?
2. Ake su rizika dosiahnutia tohto deficitu, kedze napriklad aj NBS tvrdi, ze vláda na licenciach vyberie menej ako si povodne naplanovala – pripadne nie su rizikom dalsie legislativne zmeny?
3. Co je vacsim rizikom – ze ekonomika nebude rast tolko, kolko sa ocakva, alebo nove opatrenia, ktore vlastne este nefunguju a tak nie je iste, ci vlada na nich vyberie tolko, kolko prognozuje?

- Okrem toho ministerstvo tvrdi, že po 5 kvartaloch posklesu doslo z rastu ocistenej vlastnej danovej povinnosti. To znamena, ze firmy ministerstvu nahlasuju vyssiu DPH.

4. Co to v praxi moze pre ekonomiku krajiny znamenat?
5. Znamena, to ze firmy maju viac zakazok alebo skor zaberaju opatrenia ako napriklad blockova loteria?
6. Mozeme ocakavat, ze tento pozitivny rast bude pokracovat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucovy bude nazor Europskej komisie na strukturalny deficit, to znamena deficit ocisteny o vplyv hospodarskeho cyklu a jednorazove vplyvy. Komisia napriklad zrejme nezohladni zvysenie prijmov v dosledku tych dividend zo statnych podnikov, ktore budu vyplacane po preceneni majetku. Pri takomto pohlade je realne ocakavat, ze sa Slovensko nedostane z procedury nadmerneho deficitu a vlada bude prinutena predstavit skutocne ozdravne opatrenia.

29.11.2013

Otázka (Roman Rokytka, Košický KORZÁR):
Dobrý deň, v máji ste mi poskytli vyjadrenia do článku k problému neštátnej ambulancie riaditeľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. http://kosice.korzar.sme.sk/c/6813824/sef-statnej-nemocnice-zaprel-sukromnu-ambulanciu-v-kosiciach.html
Prosím Vás o vyjadrenie k podobnej veci: MUDr. Ľubomír Hudák je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Leteckej vojenskej nemocnice, a.s. v Košiciach, zaradenej do siete zdravotníckych zariadení Ministerstva zdravotníctva SR. V tomto zariadení je aj vedúcim lekárom chirurgickej ambulancie.
http://www.lvn.sk/index.php/sk/vedenie-lvn-as.html
http://www.lvn.sk/index.php/sk/chirurgia.html
MUDr. Hudák je aj jediným spoločníkom Medi – Care, s.r.o., ktorá prevádzkuje neštátnu chirurgickú ambulanciu. Konateľom obchodnej spoločnosti je jeho dcéra, ktorá nie je lekár (r. 1988)
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=13094&SID=4&P=0

Prosím o odpovede na tieto otázky:

Na predsedu predstavenstva a riaditeľa štátnej vojenskej nemocnice sa vzťahuje zákon o výkone prác vo verejnom záujme. Podľa neho vedúci zamestnanec s funkciou štatutárneho orgánu nesmie podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť. Dostáva sa MUDr. Hudák do rozporu s týmto zákonom? ( za podmienky, že je jediným spoločníkom, nie je konateľom, a v ambulancii Medi – Care neordinuje on, ale iný lekár, viď. foto v prílohe)
Je v tomto konkrétnom prípade splnený účel, pre ktorý zákonodarca zaviedol uvedené obmedzenia pre vedúcich zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme (zabránenie konfliktu záujmov a konaniu proti verejnému záujmu) keď neštátnu ambulanciu riaditeľa štátnej nemocnice s veľkou pravdepodobnosťou len formálne vlastní riaditeľova dcéra?
Má nejaký vplyv na posúdenie tohto prípadu okolnosť, že neštátna ambulancia Medi – Care priamo upozorňuje pacientov na možnosť objednať sa na operačný zákrok v leteckej vojenskej nemocnici a ako kontakt uvádza telefón riaditeľa tejto nemocnice? (viď foto) Vidíte nejaký problém v tom, že pacientom súkromnej ambulancie je poskytnutá táto „výhoda“ vďaka prepojeniu ambulancie a nemocnice v osobe MUDr. Hudáka?
Má INEKO nejakým spôsobom zmapované koľko lekárov štátnych nemocníc na Slovensku vlastní neštátnu ambulanciu alebo v nej ordinuje? Považuje to INEKO za problém? (napr. z hľadiska konfliktu záujmov, časovej náročnosti dvoch úväzkov, vplyvu vyťaženosti lekárov na kvalitu ich náročnej práce….atď?)

Odpoveď Dušana Zachara:

Podľa môjho názoru tu z formálneho hľadiska nejde o rozpor so zákonom o výkone prác vo verejnom záujme, keďže riaditeľ LVN formálne nekoná (ako konateľ) v prospech súkromnej firmy, pričom zostal len jej majiteľom (spoločníkom), podobne ako napríklad niektorí ministri vlády SR v iných spoločnostiach (napr. p. Kaliňák, Počiatek). Z formálneho hľadiska na tom nič nemení ani fakt, že konateľom neštátnej ambulancie – s.r.o.-čky je riaditeľova dcéra.
Neviem posúdiť, do akej miery riadi (pozn.: pozor! nie vlastní, ako ste napísali v otázke, keďže vlastníkom (spoločníkom) s.r.o.-čky je MUDr. Hudák) neštátnu ambulanciu formálne alebo skutočne dcéra riaditeľa LVN, avšak je zrejmé, že pri podnikajúcich najbližších rodinných príslušníkoch vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme existuje väčšie riziko konfliktu záujmov.
Je to podobné, ako keby si dal súkromný podnikateľ z Komjatíc na dvere svojej kancelárie oznam s mobilným číslom na ministra pôdohospodárstva, že je tu možnosť predložiť projekt na eurofondy na ministerstvo pôdohospodárstva.
Z tohto titulu tu, ako aj v prípade LVN neexistuje pravdepodobne žiadny priamy dôkaz o uprednostňovaní, avšak určité zvýšené riziko z toho vyplýva, najmä ak vieme vo všeobecnosti (viď napr. prieskumy TIS), že v zdravotníctve sa dopyt pacientov po operačných zákrokoch, ktorý prevyšuje ponuku zo strany nemocníc, nerieši transparentnými zverejnenými čakacími zoznamami alebo oficiálnou možnosťou zaplatiť nemocnici za nadštandard v podobe prednostného zákroku, ale neoficiálnymi platbami – úplatkami, korupciou.
INEKO sa tejto téme venovalo v tomto blogu, z ktorého môžete citovať: http://blog.etrend.sk/inekomenty/2013/02/14/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor/
Prečo sú vlastne viaceré úväzky lekárov problém? Ak má jeden lekár viacero plných úväzkov, je pravdepodobné, že nemôže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí. Tu často dochádza ku konfliktom záujmov.

MZ SR si podľa medializovaných informácií nechalo začiatkom tohto roka vykonať u riaditeľov štátnych nemocníc aktuálny zber údajov o paralelných úväzkoch lekárov, avšak doteraz výsledky nezverejnilo. INEKO sa už od apríla tohto roka neúspešne pokúša o ich zverejnenie.

29.11.2013

Otázka (Andrej Školkay, Škola komunikácie a médií. n.o. ):
Pekny den, ide mi o to, ze v ramci clanku http://www.ineko.sk/clanky/podnikatelia-oznacili-vysoke-odvody-za-hlavnu-prekazku-znizovania-nezamestnanosti
pisete “
Podľa čerstvého prieskumu Eurobarometer je najväčším spoločenským problémom Slovenska vysoká miera nezamestnanosti. V EÚ je nezamestnanosť vnímaná ako druhý najväčší problém (po ekonomickej situácii)” Ja som nasiel v ramci posledneho zverejneho Eurobarometra ine udaje. Podľa jarného prieskumu 2013 Eurobarometer boli najväčším spoločenským problémom Slovenska rastúce ceny (http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb79/eb79_publ_en.pdf. s.20).

Odpoveď Petra Goliaša:
Vychadzali sme z toho isteho zdroja. Inflacia je najväcsim problemom z pohladu jednotlivca, nezamestnanost z pohladu celej krajiny – pozrite napr. str. 48 v dokumente, na ktory ste mi zaslali linku.

26.11.2013

Otázka (Tatiana Jancarikova, Agence France Presse):
Dobry den, posielam otazku do pripravovaneho clanku o blockovej loterii a prosim o vyjadrenie.

Moze byt blockova loteria efektivnym nastrojom v boji proti sivej ekonomike?
Je neplatenie dani skutocne slovenskym narodnym sportom, ako sa zvykne hovorit, alebo je to len klise?

Odpoveď Petra Goliaša:

Skor nie, vyznam blockovej loterie je viac osvetovy, cize aby sa medzi ludmi sirilo povedomie o potrebe priznavat prijmy, vydavat blocky a teda aj riadne platit dane. Dlhodobo ludia pravdepodobne uprednostnia tovar bez blockov a za nizsie ceny, nez drahsi tovar s blockami.
Ide o rozsireny fenomen. Potvrdzuju to aj statistiky ministerstva financii podla ktorych az stvrtina obchodnych spolocnosti za posledne styri roky nezaplatila ani v jednom roku ziadnu dan z prijmov a az 60% firiem mala za posledne styri roky v priemere nulovu danovu povinnost.

26.11.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Pisem o navrhu MZ SR, ktory dalo ohladne upravy minimalnych miezd zdravotnikov v statnych ZZ. Ten je nasledovny:

zdravotníci bez špecializácie – 0,81 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve = 651,24 eur
so špecializáciou – 0,85 priemernej mzdy v národnom hospodárstve = 683,40 eur
s certifikátom – 0,92 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve = 739,68 eur

Podla neho by teda napriklad zdr. sestry mali garantovany nizsi plat ako to bolo v podovnom zakone, ktory zrusil Ustavny sud (640-928 eur podla odpracovanych rokov). MZ na to reagovalo, ze chcu len “upratat” mzdy vsetkych zdravotnikov a sestram slubuju, ze v statnych zariadeniach budu nadalej zarabat ako dnes, teda podla zruseneho zakona.

Moje otazky:

Mozu sa na tento prislub zdr. sestry spolahnut? Ake rizika to moze mat?
Co vseobecne hovorite na tento navrh? Su to dostatocne sumy a mozno takto plosne urcit platy zamestnancov viacerych kategorii?
Pripadne, od akych meratelnych parametrov by sa este mala odvijat vyska platu okrem specializacie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Už aj dnes dostávajú zdravotné sestry zo štátnych nemocníc vyššie platy podľa znenia zrušeného protiústavného zákona.
Akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania. Nediferencované a zákonom zošnúrované odmeňovanie pracovníkov vytvára menšie motivácie zlepšovať svoj výkon a pre manažérov nemocníc obmedzuje priestor pre lepšie odmeňovanie kvalitnejších pracovníkov.
Výška platu by sa mala odvíjať len od odvedenej práce, a nie od kritérií ako napríklad dosiahnuté vzdelanie či vek, ktoré ešte vonkoncom nemusia garantovať aj kvalitne vykonávanú prácu.

25.11.2013

Otázka (Tomáš Púchly, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, pripravujeme tému ohľadom možnej zmeny organizácie samosprávnych krajov. Premiér naznačil, že túto diskusiu otvorí hneď po voľbách. Zatiaľ otvoril model v podobe 3 silné samosprávne kraje + Bratislava. Touto cestou by som Vás rád požiadal o zodpovedanie niekoľkých otázok k tejto téme.

Ako hodnotíte tento zámer? Je zmena v štruktúre samosprávnych krajov potrebná?
Má navrhované rozdelenie 3+1 väčší zmysel ako to súčasné? Myslíte si, že by sa s ním občania zžili lepšie?
Aké sú potenciálne prínosy takejto zmeny? Bolo by možné takto ušetriť?
Vyplývali by z tejto zmeny aj nejaké negatíva?
Bolo by možné očakávať nejaké výraznejšie dopady na financovanie regionálneho školstva a ciest?
Premiér vyhlásil, že nevidí žiaden dôvod na existenciu regionálnej samosprávy v Bratislave. Čo si o tom myslíte? Mala by mať Bratislava vlastný región, alebo by bol zmysluplnejší magistrát?

Odpoveď Petra Goliaša:
Samotna zmena poctu nic neriesi. Potrebne je posilnit kompetencie VUC a to aj v oblasti vyberania dani. Tak, aby VUC neboli plne zavisle od toho, kolko penazi im posle vlada, ale aby mali samostatny zdroj prijmov. S posilnenim financnej autonomie by sa mali posilnovat aj pravomoci pri zabezpecovani verejnych sluzieb regionalneho vyznamu.

20.11.2013

Otázka (Tomáš Púchly, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, pripravujeme tému ohľadom zavedenia daňových licencií. Rád by som Vás touto cestou požiadal o zodpovedanie niekoľkých otázok k tejto téme:

Ako hodnotíte zámer zaviesť daňové licencie?
Môže toto opatrenie vláde pomôcť v boji proti daňovým únikom?
Koho zavedenie takejto licencie poškodí najviac? Môže z neho niekto naopak aj profitovať?
Ako to ovplyvní podnikateľské prostredie na Slovensku? Môžu licencie v kombinácií s inými opatreniami odradiť začínajúcich podnikateľov?
Sú menšie firmy s nulovou daňovou povinnosťou najväčším zdrojom výpadkov na dppo?
Je možné považovať licencie za pokus dodatočne zdaniť živnostníkov, ktorí prešli na sro kvôli zvýšeniu odvodov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zavedenie licencii potvrdzuje, ze bez strukturalnych reforiem (napr. pruznejsi zakonnik prace, viac transparentnosti pri poskytovani socialnych davok, regulovana spoluucast v zdravotnictve a vysokom skolstve, atd.) sa ani podnikatelia vyssim daniam nevyhnu. Nastavenie poplatku za licencie ma logiku, kedze ho budu platit dlhodobi neplatici dani. Hlavnym nedostatkom je ostre nastavenie hranic. Ak niekto zarobi len o euro viac, moze mu stupnut poplatok za licenciu az trojnasobne. Efektivnejsie by bolo plynule zvysovanie poplatku.

12.11.2013

Otázka (Veronika Klindova, Trend):
Dobry den, mám zopár otázok ohľadne hospitalizácií. MZ SR v strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2013 – 2030 predpokladá, že by počet ukončených hospitalizácií v roku 2030 mal byť 15-tisíc na stotisíc obyvateľov. V súčasnosti je to okolo 21-tisíc hospitalizácií na stotisíc obyvateľov (Štatistika hospitalizovaných v SR 2012, NCZI).

Prečo je dôležité aby počet ukončených hospitalizácií klesol?
Aké sú hlavné nástroje na dosiahnutie takéhoto cieľa?
Ich hlavné nevýhody?
Ide naozaj o riešenie alebo len presunutie problému na iný rezort – napríklad, ak budú seniori skôr umiestnení do domov sociálnych služieb ako do nemocníc, stále si ich opatera bude vyžadovať nejaké zdroje..

Odpoveď Dušana Zachara:

Na Slovensku je počet ukončených hospitalizácií nad priemerom OECD. Podľa OECD Health Data 2013 sa na Slovensku pohybuje Hospital Discharge Rate (All causes, per 100 000 population) v ostatných rokoch medzi 18-19-tisíc, pričom priemer európskych krajín OECD je niekde medzi 16,5-17-tisíc. Nadpriemerný počet hospitalizácií na Slovensku môže znamenať, že relatívne málo využívame iné, často lacnejšie a efektívnejšie, nástroje na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva – napr.: osveta, prevencia, liečenie všeobecnými lekármi bez hospitalizácie, jednodňová ambulantná starostlivosť a pod.
Preferencia (napr. cez finančnú motiváciu poskytovateľov) jednodňovej zdravotnej starostlivosti a aktívneho liečenia všeobecnými lekármi, ktorí by mali fungovať ako akýsi strážcovia brány (“gatekeepers”) tlmiaci prehnaný dopyt pacientov po ústavnej zdravotnej starostlivosti, optimalizácia (niekde redukcia) lôžkovej starostlivosti, zavedenie regulačných poplatkov a/alebo spoluúčasti na liečbe, informačné a edukačné aktivity podporujúce zdravý životný štýl, atď.
Treba nájsť ich optimálnu a sociálne únosnú hranicu, lebo ak sa niektoré z nich “prepísknu”, môže to mať negatívny dopad na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí. Treba sa tiež analyticky pozrieť na to, aký mix opatrení je najprínosnejší z dlhodobého pohľadu získania nových zdravých rokov života pre obyvateľov SR. A to si vyžaduje zo strany štátu značné odborné kapacity a samozrejme aj finančné prostriedky, ktoré sú však značne obmedzené.
Zdá sa, že na Slovensku chýbajú tzv. sociálne lôžka a lôžka pre dlhodobo chorých. Preto sa dlhodobo chorí a starší pacienti liečia na drahších nemocničných oddeleniach (napr. interné alebo geriatria), alebo sú prepustení do domáceho liečenia, pričom však potrebujú ošetrovateľskú a prípadne aj rehabilitačnú starostlivosť. A následne musia byť znovu hospitalizovaní, keďže sa nedoliečili. Takíto pacienti často nepotrebujú zdravotnú starostlivosť v rozsahu nákladnejšej nemocničnej, ale lacnejšej ošetrovateľskej.

12.11.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Pisem o kontrolach PN. Socialna poistovna zaznamenala viac poruseni liecebneho rezimu s hmotnym postihom – v roku 2011 to bolo 372 pripadov, vlani 525 pripadov, tento rok k septembru zatial 483.

Je to podla Vas tym, ze SP zintenzivnila kontroly, alebo ludia a lekari viac zneuzivaju system?
Aku motivaciu moze mat lekar na vypisanie neopodstatnenej PNky pacientovi? Je to uplatok, dobre vztahy s danym pacientom, ine?
Najvysia pokuta udelena lekarovi, ktory vypisal neopodstatnenu PN bola 400 eur. UDZS, ktora dava pokuty za pochybenia pri poskytovani ZS moze od poskytovatelov pytat od 3 319 do 9 958 eur. Su to podla Vas dostatocne vysoke sankcie, ktore donutia poskytovatelov davat si pozor? Nemali by sa vysky pokut prehodnotit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na vacsinu otazok neviem odpovedat, tak snad len takto:

Motivácie lekárov vypisovať neoprávnené PN-ky môžu byť rôznorodé. Dozaista patrí medzi ne i vôľa lekára nepohnevať si pacienta, resp. mu vyhovieť, keď je jeho známym, alebo keď možno od neho očakávať nejakú protihodnotu v inej oblasti. Niektorí lekári si možno ani neuvedomujú, že neoprávneným vystavením PN-ky porušujú nejako závažne pravidlá, čo možno umocňuje aj slabá sankcionovanosť takéhoto konania.

11.11.2013

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny):
Príjemný deň, môžem Vás poprosiť o krátky komentárik k snahe dominantnej VšZP reštrukturalizovať sieť ambulantných špecialistov. M. Forrai uvádza, že minimálna sieť špecialistov je naplnená na 205 %, pritom práve poisťovne rozhodujú, či s nimi zmluvy uzatvoria, lebo v tomto prípade to nie je ich povinnosť ako pri všeobecných lekároch. Sieť riešili aj jeho prechodcovia M. Faktor a A. Kováčik… M. Forai avizuje, že VšZP by uzatvárala zmluvy na ordinačné hodiny, minimálne na 30 hodín týždenne.

Je teda sieť predimenzovaná?
Ako sa dá sieť racionalizovať, redukovať, prispôsobiť aktuálnym potrebám poistencov/pacientov?
Malo by sa použiť aj kritérium chorobnosti, keď napr. na južnom Slovensku je viac onkologických pacientov ako na severe, pritom je stanovený počet ambulantných onkológov bez ohľadu na chorobnosť na 100 000 obyvateľov?
Mal by mať špecialista úväzok 1,00, alebo aj niekoľko úväzkov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Optimalizovať sieť ambulantných špecialistov bez merania kvality a efektívnosti nimi poskytovanej liečby a služieb je vždy problematické a do značnej miery je potom na arbitrárnom posúdení zodpovedných, čo nesie v sebe z celospoločenského hľadiska väčšie riziko prijatia neoptimálneho riešenia. Preto odporúčame opierať rozhodnutia VšZP ohľadne rozsahu zazmluvňovania ambulancií na meraní výsledkov špecialistov, do ktorého treba zahŕňať rôzne (nielen vládou definované) indikátory kvality a efektívnosti, vrátane zohľadňovania potrebnosti, teda chorobnosti v danom regióne.

Negatívom práce lekára s paralelnými úväzkami môže byť, že nedokáže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Rizikom môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.

Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto “produkuje” ťažko merateľný výstup (lekár alebo vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba začať riešiť vyššou transparentnosťou – teda napríklad aj zverejnením úväzkov.

11.11.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosim vas o stanovisko ku danovym licenciam. Dnes totiz minister financii predstavil dalsie podrobnosti. Ich konkrétna suma bude závisieť od tržieb spoločnosti a od toho, či je alebo nie je firma platcom dane z pridanej hodnoty (DPH). Neplatca DPH s tržbami do 500-tisic eur by mal platiť 480 eur, platca dane s tržbami do 500-tisic eur bude platiť 960 eur a pre subjekty s tržbami nad 500-tisic eur MF stanovilo výšku daňovej licencie na 2880 eur.

1. Co hovorite na taketo nastavenie? Je to spravodlive? Pre koho to je bude najviac nespravodlive?
2. Kto a preco bude mat s platenim licencii najvacsie problemy?
3. Ake firmy (velkost, odvetvie) na to najviac doplatia? Preco prave tieto?
4. Mozeme ocakavat, ze najma male firmy budu musiet preto skoncit s podnikanim?
5. Prvy rok zacinajuce podniky platit licencie nebudu. je to dostacujuci rok?
6. Firmy si budu moct licenciu aj odpocitat z dani, a to az tri roky, je to postacujuci cas?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie potvrdzuje, ze bez strukturalnych reforiem (napr. pruznejsi zakonnik prace, viac transparentnosti pri poskytovani socialnych davok, atd.) sa ani podnikatelia vyssim daniam nevyhnu. Nastavenie poplatku za licencie ma logiku, kedze ho budu platit dlhodobi neplatici dani. Hlavnym nedostatkom je ostre nastavenie hranic. Ak niekto zarobi len o euro viac, moze mu stupnut poplatok za licenciu az trojnasobne. Efektivnejsie by bolo plynule zvysovanie poplatku.

11.11.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. IFP koncom oktobra zverejnilo, ze dlh nemocnic do konca roka stupne na 330 mil. eur.

Co tento dlh podla vas znamena?
Bude podla vas potrebne oddlzenie nemocnic?
Je rast 100 mil. eur za pol roka, ktory IFP predpoklada pomalsie alebo rychlejsie zadlzovanie ako doteraz (a ako pred oddlzenim za byvalej vlady)?
Ministerka uz viackrat poprela, ze by nemocncie potrebovali oddlzenie, mozu podla vas fungovat aj ked bude ich dlh takto vysoky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sa nepodarí zastaviť zadlžovanie nemocníc, bude to mať relatívne významný negatívny dopad na hospodárenie celých verejných financií, čo môže byť veľmi nepríjemné z hľadiska atakovania ďalšej hranice dlhovej brzdy. A súčasne budú pacienti pociťovať dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

Pravidelné oddlžovania vytvárajú u poskytovateľov chybné motivácie, tzv. morálny hazard. Ani v budúcnosti nebudú potom motivovaní hospodáriť bez dlhu a efektívne a radšej sa budú spoliehať na pomoc štátu.

Predpokladaný ročný nárast dlhu vo výške okolo 100 mil. EUR (za rok 2013) predstavuje podľa oficiálnych údajov rýchlejšie tempo zadlžovania ako bolo v priemere za obdobie 2006-2012.

(Pozn.: Pozor pri porovnavani s nestandardnym rokom 2011 – vid: http://www.i-health.sk/inekomentare/1345_o-vyvoji-zadlzenosti-statnych-nemocnic-ii a http://ekonomika.sme.sk/c/6796633/oddlzenie-nemocnic-sa-blizi-ich-dlh-splha-k-300-milionom.html)

5.11.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som o informacie. Temou je jesenna prognoza EK. V nej EK predpoklada, ze nas deficit dosiahnje v buducom roku 3,2% a v roku 3,8%. Strukturalny deficit by mal byt buduci rok pritom na urovni 3,1%. Dlh zase podla EK buduci rok dosiahne uroven 57,2%. Zaujima ma:

1. Z pre nas znamena analyza EK – Aky realny dopad na nas ma/bude mat?
2. Podla EK bude nas deficit buduci rok 3,2%. Co to pre nas realne znamena? Aky to moze mat na nas dopad?
3. Respektive v pripade, ak by sme skutocne dosiahli deficit 3,2% – co by to pre nas prakticky znamenalo?
4. Znamena to, ze by mala vlada prehodnotit svoje rozhodnutie a pristupit k vacsim skrtom?
5. Strukturalny deficit nam predpoklada na urovni 3,1% – co by to pre nas teda znamenalo, ak by nam EK neschvalila investicnu vynimku?
6. EK nam predpoveda dh na urovni 57,2% – aky realny dopad to bude teda na nas mat?
7. Mala by preto vlada pristupit ku vacsim (strukturalnejsim) skrtom/zmenam?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tlak EK na ozdravovanie nasich verejnych financii je klucovy. Oproti minulosti totiz ochabol tlak financnych trhov, ktore sa upokojili po zasahu ECB z roku 2012, ked vyhlasila, ze v pripade potreby spusti nelimitovany nakup dlhopisov clenov eurozony. Dolezite je, aby tento zasah neviedol k moralnemu hazardu v podobe odkladania ozdravnych opatreni. EK preto musi prisne sledovat vyvoj verejnych financii v jednotlivych statoch a vyzadovat ozdravne opatrenia.

Jesenna prognoza EK vysiela vlade aj verejnosti signal, ze su potrebne dalsie ozdravne opatrenia, ktore by mali garantovat pokles deficitu a zastavenie rastu dlhu. Inymi slovami, doteraz predlozene opatrenia nie su garanciou, ze deficit klesne na planovane urovne a ze sa podari zastavit rast verejneho dlhu. Ak by vlada nerealizovala dalsie potrebne opatrenia, deficit by do buducnosti rastol a Slovensko by sa nevyhlo sankciam, ktore zahrnaju aj moznost ulozenia pokuty.

5.11.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujem temu o ohrozenych skupinach z pohladu prijmov a vydavkov domacnosti. Vychadzala som z rocenky Statistickeho uradu: Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností v SR. A vyslo mi z toho, ze z pohladu toho, kolko zarabaju a aku maju spotrebu su ohrozene najma slobodny rodic s jednym dietatom, ludia bez prace a az potom su na rade dochodcovia. Chcela som Vas poprosit pri tejto teme o pomoc.

Ako to vidite vy, ktore skupiny su najma odkazane na pomoc pribuznych ci statu?
Ktore skupiiny domacnosti maju podla vas najvacsie problemy s prezitim bez pomoci a preco?
Ma stat dostatocne nastroje na pomoc tymto ohrozenym skupinam?
Ake su to nastroje, a ako by sa mohli podla vas vylepsit?
Co by mal stat v ich pripade robit?

Odpoveď Petra Goliaša:
Odporucam pozriet si tiez data z prieskumu EU SILC

Tam vidite, ze miera ohrozenia chudoby je najvyssia pri nezamestnanych (42,6%), potom pri rodinach s tromi a viacerymi detmi (32,6%), nasleduju samostatne zijuci rodicia s najmenej jednym dietatom (26,4%), osameli ludia (25,1%), rodiny s jednym alebo dvoma detmi (cca 13%) a az na samom konci su rodiny bez deti (7,9%) a dochodcovia (6,3%).

Nase odporucania:
1. Znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom (napr. cez odpocitatelne polozky) tak, aby sa im viac oplatilo riadne sa zamestnat.
2. Upravit subeh davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace tak, aby clovek nestracal s kazdym zarobenym eurom az 75 centov davok, ako je tomu dnes, ale podstatne menej. Zvysila by sa tym motivacia ludi zijucich z davok hladat si riadnu pracu.
3. Posilnit adresnost, teda aby stat neposkytoval socialne davky plosne ale najmä ludom ohrozenym chudobou. Usetrene zdroje by sa mohli koncentrovat prave na tych ohrozenych.

30.10.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, v denníku SME pri príležitosti blížiacich sa župných volieb robíme tému o župných nemocniciach. K tomu mám na Vás niekoľko otázok.

Otázky:

1. Je podľa Vás lepšie, keď si župa nemocnice ponechá alebo ich predá alebo dá do prenájmu? Môžete konkrétne vymenovať výhody a nevýhody jedného a druhého modelu?
2. Má INEKO nejaké informácie, údaje o tom, či si finančne lepšie vedú nemocnice, ktoré sú pod župou alebo majú nejakého strategického investora, respektíve ich vlastní nejaká finančná skupina? Ak aj nemáte údaje zaujíma ma Váš názor.
3. Rovnako má INEKO nejaké údaje o tom, či sú z pohľadu kvality zdravotnej starostlivosti lepšie nemocnice spravované župou alebo súkromným investorom? Ak aj nemáte údaje zaujíma ma Váš názor.
4. Župy, ktoré si ešte ponechali nemocnice by sa ich najradšej zbavili. Prečo je podľa Vás ťažké pre župu vlastniť nemocnice? Môžete vymenovať problémy, ktoré sú pre župu s vlastnením nemocníc spojené?
5. Máte nejakú analýzu, respektíve údaje o tom, koľko nemocníc, ktoré sú vo vlastníctve žúp, respektíve ich niekedy župy vlastnili sú prebytočné? Ak aj nemáte presné údaje, stačí mi percentuálny odhad nadbytku?

Odpoveď Dušana Zachara:
“V mnohých prípadoch sa ukazuje, že župy nemajú dostatočné odborné kapacity efektívne riadiť systémovo komplikované a finančne náročné zdravotnícke zariadenia. Aj preto je vhodné umožňovať vstup súkromným investorom do nemocníc či polikliník, ideálne cez otvorenú transparentnú privatizačnú súťaž. Ak má župa ambíciu, aby sa obyvateľom regiónu nezhoršila pri určitých typoch zdravotnej starostlivosti dostupnosť a kvalita, musí vedieť definovať verejný záujem v týchto oblastiach, napĺňanie ktorého si potom môže zmluvne dohodnúť so súkromným investorom.”

Odpoveď Petra Goliaša:
Naplnanie verejneho zaujmu (definovaneho konkretnymi ukazovatelmi o dostupnosti, kvalite a efektivnosti poskytovanej starostlivosti) by malo byt v zrozumitelnej forme zverejnovane v porovnatelnej forme s podobnymi zariadeniami. Zdravotnictvo totiz patri medzi sektory s vysokou informacnou nerovnostou, kde je väcsie riziko, ze slabo informovani pacienti budu dostavat horsie sluzby.

30.10.2013

Otázka (Roman Cuprik, The Slovak Spectator):
Dobrý deň, pripravujeme článok na tému nájomných bytov na Slovensku. Radi by sme uviedli aj vyjadrenia INEKO. Mohli by ste mi do pondelka večer odpovedať na niekoľko otázok?

Ako vnímate trh s nájomnými bytmi na Slovensku?
Aké trendy v poslednej dobe pozorujete v oblasti nájomného bývania?
Čím si vysvetľujete tak malý dopyt po nájomných bytoch na Slovensku?
Ako vnímate novelu zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, ktorá dáva možnosť získať výhodné úvery a dotácie na výstavbu nájomných bytov aj súkromným firmám?

Odpoveď Petra Goliaša:
Da sa predpokladat, ze skutocny najomny trh je väcsi nez oficialny, kedze vela najmov sa riesi z danovych dovodov na ciernom trhu. Jednou z pricin je aj neefektivny vyber dani, nakolko samosprava nie je dostatocne motivovana zvysit efektivnost vyberu, hoci ma v tomto pripade lepsie informacie nez stat.

Rizikom zvyhodneneho obecneho najomneho byvania je tiez negativny vplyv na mobilitu pracovnej sily. Ludia, ktori ziskaju zvyhodneny najom, maju totiz znizenu motivaciu odist za pracou do ineho regionu a vzdat sa tak zvyhodneneho najomneho byvania.

Dotovanie najomneho byvania tiez deformuje trh s nehnutelnostami, kedze znevyhodnuje ine formy byvania, ktore podporu nedostavaju.

Podla Eurostatu Slovensko dava oproti uspesnym krajinam vyrazne najväcsi podiel z verejnych financii na dotacie do byvania a obcianskej vybavenosti. Skor nez expanzia tychto dotacii by preto bola na mieste ich redukcia.

Privitali by sme tiez zverejnenie analyzy, ktora by vyclisla efektivnost doteraz poskytnutych dotacii na najomne byvanie (vratane miery zamestnanosti najomnikov).

29.10.2013

Otázka (Martina Štefanková, TASR):
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Parlament dnes schválil, že záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa bude od januára 2014 rozširovať aj na ďalších zamestnávateľov v rámci odvetvia. Výnimkou budú napríklad firmy do 20 zamestnancov či spoločnosti, ktoré zamestnávajú aspoň 10 % ľudí so zdravotným postihnutím.

Aký vplyv môže mať táto novela zákona na firmy. Myslíte si, že reálne budú nútené prepúšťať, alebo znižovať platy?
Vnímate tento krok ako ďalšie bremeno pre firmy, budú niektoré firmy znevýhodnené voči tým ostatným?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie moze zhorsit konkurencieschopnost firiem, ktore sa nechcu zapojit do kolektivneho vyjednavania, ale budu musiet akceptovat zaväzky z kolektivnych zmluv. To moze mat negativne dosledky na investicie, hospodarsky rast aj zamestnanost.

28.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, ministerstvo zdravotnictvo dnes oznamilo, ze hlada poradcu na vypracovanie studie uskutocnitelnosti vystavby novej nemocnice v BA. Stat ma 900-tis. eur a jeho ulohou bude vypracovat ekonomicke, technicke a legislativne parametre projektu, ktore by mali nasledne sluzit pri hladani sukromneho investora. V tejto suvislosti chcem poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

1. Preco BA potrebuje novu nemocnicu a ktore su v sucasnosti zrele na zatvorenie?
2. Je to spravne rozhodnutie stavat novu modernu nemocnicu na Patronke a nechat Razsochy tak?
3. MZ chce prilakat investora tym, ze bude mat iste zmluvy s poistovnami, garanciu dopytu (kedze niektore ine nemocnice v BA zatvoria) a zisk z vyssej produktivity (ktora ma byt podla MZ oproti inym nemocniciam vyssia o 30%). Bude to podla Vas stacit? Su to podla Vas veci, ktore investorov prilakaju?
4. Ake rizika v sebe nesie vystavba novej nemocnice ako PPP projektu?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Bez dôkladnej analýzy sa nedá povedať, aká alternatíva je najvýhodnejšia, a ktoré nemocnice v Bratislave a kedy je nutné zavrieť či modernizovať. Zainteresovaní (Insiders) v zdravotníctve hovoria, že ak sa zavrie nejaká nemocnica v Bratislave, bude to ako prvá Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici a potom Kramáre, ktoré údajne už nevyhovujú dnešnej dobe. A dnešnej dobe nevyhovuje už ani torzo a pôvodné plány nemocnice na Rázsochách, ktoré by sa museli pravdepodobne úplne prestavať, čiže vyzerá logickejšie postaviť menšiu, lacnejšiu a modernejšiu nemocnicu na “zelenej lúke”. Rázsochy by sa v takom prípade mali predať.

3. a 4.: Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti – čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi z verejných zdrojov.
Mimochodom, garantovanie príjmov jednej nemocnice na základe dlhodobých kontraktov s VšZP ide proti cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi, a medzi poisťovňami a zvyšovať ich kvalitu a efektívnosť. Poskytovatelia by totiž mali dostávať peniaze podľa toho, akí sú efektívni, a nie podľa toho, aký majú dlhodobý kontrakt, resp. aké majú vzťahy so štátnou poisťovňou alebo s politikmi.
Rizikom je tiež možné skryté zadlžovanie krajiny nepriznanými splátkami investičnej výstavby nemocnice zo strany štátu.

Plusom by mohli byť motivácie súkromného investora dosahovať zisk efektívnejším poskytovaním zdravotnej starostlivosti, modernejšími technológiami a know-how a lepšie odmeňovaným personálom.

28.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, mam este jednu prosbu, MZ dnes priblizilo svpoj zamer s novou nemocnicou v ba. Investor ma postavit nemocnicu, “nejak” ju dostane do vlastnictva stat, a mal by mat aj nejake prava pri rozhodovani o manazmente.
Od investora pozaduje garanciu miezd. Dalej nebude splacat tu H (250 M by mala stat) a ani prenajom nebude platit. Zaradi ju do min. siete – teda bude mat zmluvy. Ma si zarobit na tom, ze bude efektivnejsia ako ine (predpoklad o 30 % ako bezne H). A tak sa jej to vrati.

Co na to hovorite?
Je to podla vas mozne takto vystavat?
Ake su rizika takejto vystavby (a celeho?)
Ake vidite plusy a minusy?
Kto by mal o takyto projekt zaujem?
Bude podla vas velky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti – čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi.
Mimochodom, garantovanie príjmov jednej nemocnice na základe dlhodobých kontraktov s VšZP ide proti cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi, a medzi poisťovňami a zvyšovať ich kvalitu a efektívnosť. Poskytovatelia by totiž mali dostávať peniaze podľa toho, akí sú efektívni, a nie podľa toho, aký majú dlhodobý kontrakt, resp. aké majú vzťahy so štátnou poisťovňou alebo s politikmi.
Rizikom je tiež možné skryté zadlžovanie krajiny nepriznanými splátkami investičnej výstavby nemocnice zo strany štátu.

28.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, mozem vas poprosit este o jednu vec ohladne konfliktu zaujmov, co som riesila v piatok.

Co si myslite, ako by MZ malo preverovat ludi, kt. niekam nominuje (dozorne rady, predstavenstvo)?
Co by mali preukazat tito ludia?
Malo by sa mz zaujimat aj o to, kde ten clovek predtym ako nastupil do funkcie, robil?
Co moze sposobit, ked sedi v dozorne rade, predstavenstve clovek s takymto konfliktom zaujmov ako pan Rigo?
Pamatate si v nejaky podobny problem?
Je toto podla vas velky preslap MZ alebo je to v poriadku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Preveriť možné základné konflikty záujmov nominantov štátu by malo byť nevyhnutnou podmienkou vymenovania, pričom v ére rozmachu internetu, sociálnych sietí a zverejňovania údajov by táto úloha nemala predstavovať pre štát ako nominujúceho nejaké výraznejšie problémy a náklady. Životopis nominanta, jeho čestné prehlásenie o “bezkonfliktnosti” a prieskum o tejto osobe na internete by malo byť minimom.
Ak by podobný postup zvolilo aj MZ SR, muselo by prísť na tento konflikt záujmov.
Štátne orgány by mali ako nominantov navrhovať predovšetkým preverených, bezúhonných, zodpovedných ľudí, ktorí majú potenciál byť prínosom pre hájenie verejnoprospešného cieľa v jednotlivých inštitúciách, kde má štát vplyv. Ak to tak nie je, hrozí presadzovanie súkromných záujmov na úkor verejného.

Príklad viacerých konfliktov záujmov v zdravotníctve: http://www.i-health.sk/inekomentare/1350_o-vedlajsom-uvazku-a-konflikte-zaujmov-riaditela-unlp-a-predsednicky-udzs

25.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem dnes o odchodoch zdravotnych sestier do zahranicia. Podla udajov komory napriklad do Norska odislo 50 sestier. Chcem Vas k tomu poprosit o komentar do clanku.

1. Preco podla Vasho nazoru sestry opustaju slovenske zdravotnicke zariadenia a odchadzaju do zahranicia?
2. Viete porovnat rozdiely v zdravotnom systeme Norska a Slovenska? V com su lepsi oproti nam, ze tam tak vela sestier odislo?
3. Su odchody zdravotnikov hrozbou, ze na Sovensku o par rokov nebude mat kto osetrovat nasich pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Jedným z najhlavnejších dôvodov odchodu zdravotných sestier do zahraničia sú relatívne nízke príjmy sestier v SR v porovnaní s vyspelými krajinami západnej Európy. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

3. Existujú tu určité predpoklady poddimenzovaného stavu zdravotných sestier. Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní (OECD Health Data 2013) je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Priemer v OECD predstavoval v roku 2011 8,7 sestier na 1000 obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 5,9 sestier, pričom za 10-ročné obdobie od roku 2000 klesol počet zdravotných sestier na hlavu jedine v Litve a na Slovensku, pričom v SR bol zaznamenaný výrazne najväčší prepad – vyše 20%. Podľa údajov NCZI pracovalo na Slovensku v roku 2011 celkovo 32 043 zdravotných sestier, pričom v roku 2000 ich bolo 40 077, čo je dané okrem odchodov sestier do zahraničia a nízkym počtom príchodov nových sestier napríklad aj reštrukturalizáciou, racionalizáciou a optimalizáciou zdravotníckych zariadení.

25.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som vas poprosit, ide o firmu Medical Group (byv. paskova firma). Vcera pan Lipsic upozornil na konflikt zaujmov v SUSCH. V jej dozornej rade sedi pan Rigo ktory je zaroven spokeny s medical Group:

Medical Group: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=2501&SID=4&P=1
jeho akcionar: MEDICAL GROUP EUROPE a.s.
Plaská 622/3
Praha 5 150 00
Česká republika
Akcionar tejto firmy: http://rejstrik-firem.kurzy.cz/26819465/martek-medical-group-as/
RK 2, a.s.
97401 Banská Bystrica, Komenského 3
Slovenská republika
Identifikační číslo: 46243771

A firma RK2:
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=211484&SID=3&P=1
Dozorna rada: Rigo.

Je to podla vas v poriadku?
Teraz napr ma SUSCH s medical group zmluvy na dodavky. Je to v poriadku?
Je to podla vas konflikt zaujmov?
Kto navrhuje clenov dozornej rady pri SUSCH?
Je to v poriadku?
Nemala by ho ministerka hned odvolat?
Dokazuje to podla vas cinnost Pasku v zdravotnictve?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide tu o jasný konflikt záujmov. Určite ho treba riešiť. Treba sa podrobnejšie pozrieť na konkrétne tendre SÚSCCH s dotknutou firmou, koľko (a či vôbec nejakých) a akých v nich mala konkurentov, aké boli ceny, porovnať ich aj s inými obstarávateľmi, ako boli nastavené výberové kritériá atď.

Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri dodávke tovarov či služieb objednaných štátom či štátnymi spoločnosťami ich poškodili, a navyše sú spájané s práve vládnucími politikmi, predstavujú zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti.

Nominácie do dozornej rady sú plne v kompetencii MZ SR.

25.10.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Slovensko ziada EK o výnimku, aby nemusel toľko škrtať, ale skôr podporovať rast.

1. Pomoze takyto krok podla vas slovenskej ekonomike? Preco?
2. Ake su rizika tohto planu vlady?
3. Nie je to len odsúvanie problemov, ktore Slovensko ma? A teda nemozu sa neskor prejavit v dalsich tvrdych skroch?
4. Za akych podmienok by vlada tymto planom mohla skutocne uspiet?
5. Ak chce uspiet, do coho by mala peniaze (na rast ekonomiky) smerovat?
6. Okrem nás o ňu podľa EK požiadalo aj Taliansko, Rumunsko, Bulharsko. Teda krajiny, ktoré patria v Európe medzi najchudobnejšie. Prečo žiadajú o výnimku (s nami) práve takéto štáty a nie krajiny, ktoré sú v ov dosť lepšej kondícii?

Odpoveď Petra Goliaša:
Odkladanie konsolidacie pod zamienkou podpory rastu je v case ocakavaneho ozivenia ekonomiky diskutabilne. Otazne je tiez, ci peniaze na podporu rastu budu investovane efektivne a teda ci bude dosiahnuty rast udrzatelny. Je dolezite, aby krajiny EU vyuzili ziskany cas na reformy, ktore by posilnili ich konkurencieschopnost a zlepsili dlhodoby vyhlad verejnych financii. Inak sa moze odklad konsolidacie prejavit na prudsom zadlzovani a potrebe razantejsich uspor v buducnosti.

24.10.2013

Otázka (Škarbová Dömeová, Annamária, Hospodárske noviny):
Pekny den prajem, vedeli by ste pre nas prosim vyhodnotit mieru zavinenia Zvolenskej na smrti tej zeny zo Skalice, ktorej neposlali vrtulnik?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevedel, ale posielam Vam vyjadrenie, ktore som v suvislosti s touto “kauzou” posielal v tom case novinarom:

MZ SR deklaruje, že pre pacientov sa nič nemení, že vrtuľníky z piatich zostávajúcich stredísk postačujú, prípadne sa pacienti prevezú do nemocnice pozemnou záchrankou. Ak by to tak naozaj bolo, potom vyvstáva otázka, či je pre podmienky Slovenska nutné financovať až 7 stredísk leteckej záchrannej služby. Pre porovnanie, v rokoch 1995–2006 existovalo na Slovensku 5 stredísk leteckej záchrannej služby, v Česku je momentálne 10 stredísk a v Poľsku dokonca len 18 (zdroj: Wikipedia). Ak by sme zvolili podobnú hustotu stredísk leteckých záchraniek, meranú či už podľa obsluhovanej rozlohy alebo počtu obyvateľov ako v Poľsku, postačovali by pre Slovensko tri strediská.

24.10.2013

Otázka (Mikuláš Jesenský, SME):
Dobrý deň, podľa hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) je Prešovský VÚC zo všetkých ôsmich krajov v najlepšej finančnej kondícii, má po Banskobystrickom kraji najnižšiu zadĺženosť, na druhej strane podľa viacerých ukazovateľov je jedným z najzaostalejších regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku.

1. Ako si to vysvetľujete?
2. Môže byť príčinou tohto stavu šetrenie na investíciách do rozvoja?
3. Do akej miery, v porovnaní so súčasným stavom, by mohol Prešovský VÚC zvýšiť svoju zadĺženosť?

Odpoveď Mateja Tunegu:
1. Podľa nášho názoru hospodárenie samosprávneho kraja a miera nezamestnanosti v kraji súvisia len okrajovo. Musim upozornit, ze napriek vysokej nezamestnanosti v kraji ma Presovsky kraj najvyssie prijmy spomedzi vsetkych krajov. Aj po prepocitani na jedneho obyvatela zistime, ze prijmy kraja su takmer totozne s prijmami ostatnych krajov. Je teda skor vecou vedenia kraja, ako zodpovedne pristupuju k hospodareniu a ake vysledky dosahuju.
2. Nemyslím si, že Prešovský kraj zanedbáva investície do rozvoja. Odkedy máme dostupné údaje o dosahovaných prebytkoch či deficitoch bežných účtov samospráv, teda za posledných 7 rokov, môžem konštatovať že Prešovský kraj každý rok dosiahol na bežnom účte prebytok. Platí pritom, že čím vyšší prebytok bežného účtu dokáže samospráva vytvoriť, tým viac prostriedkov jej zostane na zveľaďovanie svojho majetku resp. investície, či na znižovanie zadlženia. Dáta potvrdzujú, že Prešovský kraj patrí medzi kraje s najväčšími kapitálovými výdavkami. To poukazuje skôr na skutočnosť, že kraj nešetrí na investíciách do rozvoja a navyše sa mu tieto investície darí realizovať z úspor na bežnom účte, a nie na úkor zvyšovania úverovej zadlženosti.
3. Oproti zákonnému dlhovému kritériu zostáva Prešovskému kraju zatiaľ ešte dostatočne veľký priestor, približne na úrovni 30 % bežných príjmov. So zvyšovaním zadlženia je však spojených viacero rizík, ktoré treba brať do úvahy. Kraj by si výrazne zvýšil náklady spojené s obsluhou dlhu, navyše pri vyššom zadlžení by pravdepodobne získal úvery s horšími podmienkami. Pri nových úveroch je navyše potrebné dôsledne zvážiť účelnosť ich prijatia.

22.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, riesim problem delenych uvazkov.

Aky mate na delene uvazky nazor?
Nemocnice pisu, ze je to podla nich problem, ale povoluju to. Podla vas je to problem?
V com?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, ci som pochopil spravne Vasu otazku, ci ide o viacere uvazky lekarov, alebo o delenie uvazkov sestier v zmysle, ze polovicu uvazku pracuju ako zdravotna sestra a polovicu uvazku ako administrativna pracovnicka.

Ak ide o to prve, prosim, pouzite nieco z tohto nasho blogu: http://blog.etrend.sk/inekomenty/2013/02/14/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor/
Ak ide o to druhe, napiste mi, a trochu viac rozvedte temu, prosim.

22.10.2013

Otázka (Lucia Tomečková, RTVS):
Dobrý deň, chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o spoluprácu pri dole uvedenom probléme, či by ste sa na to vedeli pozrieť, kde je pravda, prípadne kto sa mýli. Podľa HPI číslo za poistencov štátu na budúci rok išlo zo 4% na 3,82. MZ SR tvrdí, že oni majú inú metodiku, ale MF SR sa dosť vykrúcal, keď som sa ho pýtala, ktoré číslo platí v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok strana 84.

Posielam Vám prepis nakrúteného rozhovoru s pánom Pažitným, s ktorým som robila rozhovor an túto tému.

Peter Pažitný z HPI vypočítal a jeho kolegovia percentuálne číslo za poistenca štátu nasledovne:

„KÓD 34,50 Náveh štátneho rozpočtu počíta s tým, že v budúcom roku štát za svojich poistencov zaplatí 1,15 miliardy eur, v roku 2012 ešte za vlastne rozpočet, ktorý nastavovala vláda pani Radičovej to bolo 1,35 miliardy eura, takže štát za svojich poistencov bude platiť o 200 miliónov menej. Podľa nás to percento, ktoré vychádza na základe čísiel, ktoré predložilo MF SR toto číslo, teda toto percento za poistencov štátu vychádza 3,82 , toto ej tiež veľmi zaujímavé, lebo je to prvý krát čo yb toto percento kleslo pod č. Totiž to po reforme Rudolfa Zajaca sa zaviedol taký úzus, že minimálna platba za poistenca štátu je vždy na úrovni 4% z priemernej mzdy spred dvoch rokov a tento úzus sa držal, dokonca boli vlády, ktoré toto percento zvyšovali. Žiadna vláda doteraz toto percento neznížila a až teraz prvýkrát to percento kleslo na 3,82%.

Ale MZ SR tvrdí, že vy ste si to zle vypočítali, že 4 držia: kÓD – 36,16 – Toto číslo 3,82 percenta sa dá veľmi jednoducho vypočítať trojčlenkou a to s čísla ktoré pripadá na poistencov štátu, celkového prognóovaného počtu poistencov štátu, ktoré je v štátnom rozpočte a z priemernej mzdy za rok 2012. Všetky tieto 3 čísla sú dostupné v štátnom rozpočte, keď si ich človek prepočíta zistí, že sadzba, ktorá má byť budúci rok za poistencov štátu je 3,82 % a nie 4%.

Zaujímalo by ma, či je tento prepočet korektný a správny, alebo kto má teda pravdu, MZ SR a percento bude na pôvodnej úrovni 4% alebo HPI 3,82%.

Odpoveď Dušana Zachara:
Vychádzajúc zo strany 84 Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 vychádza výpočet nasledovne, pričom číslo P.Pažitného vyzerá správne (s malou chybičkou pri zaokrúhlení)

1 152 043 200 / 3 117 000 / 12 / 805 * 100 = 3,8261% (cize zaokruhlene na 2 desatinne miesta je to 3,83%)
planované poistne za poistencov statu / planovany pocet poistencov statu / pocet mesiacov v roku / priemerna mesacna mzda v hospodarstve SR za rok 2012 * 100 = percento platby za poistencov statu

fyi: Na tento rok (2013) bola platba statu za “svojich” poistencov rozpoctovana na urovni 4,25%.

18.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem dnes o “ciernych dusiach”, ktore si lekari vykazuju v poistovniach. V tejto suvislosti Vas chcem poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:

1. Z akeho dovodu si podla Vas lekari vykazuju aj vykony, ktore nespravili? Je to nizkymi platmi, na ktore sa stale stazuju?
2. Da sa predpokladat, ze tych pripadov je aj viac, ako odchytia poistovne reviznymi kontrolami? Podla coho usudzujete?
3. Dalo by sa zaviest nejake opatrenie, ktore by to dokazalo co najviac eliminovat? Zmeni sa to nejako po zavedeni elektronickych kniziek pacienta?

Este mam otazky k inej teme, k clanku, ktory si pripravujem na pondelok. Mal by byt o tom, ci samospravy dokazu efektivne riadit zdravotnicke zariadenia.
1. Ake vyhody a nevyhody to ma, ak su nemocnice a polikliniky v rukach samospravnych krajov?
2. Ake vyhody a nevyhody to ma, ak su nemocnice a polikliniky v sukromnych rukach?
3. Odporucate, aby boli nemocnice v regionoch riadene samospravami, alebo sukromnikmi?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Dôvodom môže byť aj nízka morálka v spoločnosti. Jedným z dôvodov “čiernych duší” môže byť aj to, že lekári si chcú nechať preplatiť reálne uskutočnené výkony, ktoré však buď z nejakého dôvodu nenahlásili, alebo ich chybne zaevidovali, alebo im niektoré iné výkony zdravotné poisťovne odmietli uznať.
2. Neviem.
3. Áno, dobre nastaveným systémom elektronických knižiek poistenca sa dá obmedziť faktúrovanie fiktívnych výkonov.

Odpoved na druhu seriu otazok:
V mnohých prípadoch sa ukazuje, že župy nemajú dostatočné odborné kapacity efektívne riadiť systémovo komplikované a finančne náročné zdravotnícke zariadenia. Aj preto je vhodné umožňovať vstup súkromným investorom do nemocníc či polikliník, ideálne cez otvorenú transparentnú privatizačnú súťaž. Ak má župa ambíciu, aby sa obyvateľom regiónu nezhoršila pri určitých typoch zdravotnej starostlivosti dostupnosť a kvalita, musí vedieť definovať verejný záujem v týchto oblastiach, napĺňanie ktorého si potom môže zmluvne dohodnúť so súkromným investorom.

17.10.2013

Otázka (Veronika Cosculluela, Nový Čas):
Žiadosť o komentár ku zmrazeniu platov poslancov.

Odpoveď Eugena Jurzycu:
Ak sa nám nepodarí začať rýchlejšie znižovať deficit verejných financií, hrozí podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Slovensku neudržateľný nárast verejného dlhu. Podľa konsolidačnej kalkulačky INEKO budeme potrebovať nájsť v rozpočte pre rok 2015 takmer pol miliardy eur. Zmrazenie platov poslancov môže znamenať ušetrenie zhruba troch miliónov. Čiže výrazne menej než stotinu toho, čo je potrebné. Finančne ide teda o extrémne malý krôčik, významný je však z hľadiska signálu, ktorý vysiela spoločnosti. Hovorí, že politici nežiadajú od ostatných šetrenie bez toho, aby šetrili sami na sebe. Ak sa ale tento signál nevyužije na dlhodobé zníženie verejných deficitov, hrozí, že o niekoľko rokov skončíme s vysokým dlhom a parlamentom, v ktorom budú sedieť poslanci síce lacní, ale neschopní deficit a verejný dlh znížiť.

17.10.2013

Otázka (Trebulová Jana, Pravda):
Dobrý deň, do denníka Pravda pripravujem článok o prípadnom oddlžovaní nemocníc, s ktorým však budúcoročný rozpočet nepočíta.

Čo si myslíte o aktuálnej situácii v zdravotníctve? Čísla ukazujú, že jeho dlh sa neustále zvyšuje, ministerstvo však namieta, že pomalším tempom ako v minulosti. Ako to v skutočnosti je? Situácia sa zlepšuje alebo zhoršuje?
Niektorí analytici hovoria o kritickej hranici dlhu 300 miliónov eur, pri ktorej už veritelia strácajú trpezlivosť s dlžníkmi. Myslíte si, že naše zdravotníctvo môže skutočne prekročiť túto výšku dlhu? Je to naozaj akási “kritická hranica” alebo ide skôr o strašenie a vyzývanie vlády, aby konečne začala niečo robiť?
Aké efektívne kroky môže vláda robiť, aby naštartovala zdravotníctvo smerom k nezadlžovaniu sa? Je to vôbec možné?
Čo hrozí, ak sa dlh bude zvyšovať a prekoná 300 miliónov?

Odpoveď Dušana Zachara:
*Pravidelné oddlžovania vytvárajú u poskytovateľov chybné motivácie, tzv. morálny hazard. Ani v budúcnosti nebudú potom motivovaní hospodáriť bez dlhu a efektívne.
*Ak aj sú nejaké čiastkové zlepšenia, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude ťažšie udržať. Faktom však je, že MZ SR uvádza, že hoci sa v tomto roku tempo zadlžovania znížilo, celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo nie je dobré.

Neviem, či túto hranicu prekročí. Veritelia však môžu stratiť trpezlivosť s dlžníkmi už aj pri nižších úrovniach, keď vyhodnotia, že trend zadlžovania a plány vlády v zdravotníctve ohrozujú ich pohľadávky. Veritelia však na druhej strane vnímajú aj problémy s vymožením svojich nárokov voči štátnemu zdravotníctvu a tiež dúfajú v opakované objednávky svojich tovarov či služieb, a preto často tolerujú dlhé meškanie platieb.
V štátnych nemocniciach je nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre ich hospodárenie, začať merať a zverejňovať ich kvalitu a efektívnosť a podľa toho ich odmeňovať, transformovať ich z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a umožniť i transparentný vstup súkromného kapitálu do nich, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov, zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, rozdeliť VšZP na viac častí a viaceré z nich sprivatizovať a pod.
Ak bude dlh nemocníc stúpať, bude to mať samozrejme relatívne významný negatívny dopad na hospodárenie celých verejných financií, čo môže byť veľmi nepríjemné z hľadiska atakovania ďalšej hranice dlhovej brzdy. A súčasne budú pacienti pociťovať dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

17.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem dnes o tom, ze si MZ SR objednalo sluzby externeho poradcu na vypracovanie ziadosti o nenavratny financny prispevok za takmer 10-tisic eur. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

Je v poriadku, ak si ministerstva na vypracovanie takychto ziadosti objednavaju externistov?
Nebolo by efektivnejsie, ak by tieto prace vykonal niekto priamo zo zamestnancov rezortu?
Mozno to oznacit za plytvanie fin. prostriedkami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám detaily prípadu, takže sa môžem vyjadriť len veľmi všeobecne.
Pri objednávaní si externistov na rôzne konzultačné alebo analytické služby ministerstvami nemusí ísť o plytvanie s verejnými prostriedkami, nakoľko môže ísť o komplikované agendy, na ktoré nemajú rezorty dostatočné odborné kapacity. V každom prípade však treba výsledky práce konzultantov zverejňovať, aby sa predišlo pochybnostiam o neúčelnom nakladaní s verejnými peniazmi. Ak ministerstvá príliš často kontrahujú externistov, treba si položiť otázku, či by nebolo efektívnejšie lepšie odmeniť kvalitných štátnych úradníkov a vyššími platmi nalákať do štátnej služby odborne fundovaných nových, alebo prepustiť časť úradníkov, keďže nevedia uspokojovať potreby rezortu.

16.10.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko ku statnemu rozpoctu.
Vlada si planuje zvysit strukturalne saldo oproti roku 2013 o 0,2%. Strukturalny deficit tak nebude klesat, ale naopak porastie zo súcasneho 2,9 percenta na 3,1 percenta. Vlada totiž rata s tým, že jej EK schváli pouzit 0,6 percenta HDP na podporu rastu (428 mil. eur). http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/NezaradenyMaterialDetail?idMaterial=22974

Zaujima ma:
1. Mozeme tieto ich kroky teda realne definovat ako konsolidáciu? Da sa teda povedat, ci vlada realne konsoliduje alebo nie?
2. Je dobre a spravne pouzit takto peniaze na podporu rastu, kedze Slovensko ma uz dlhodobo problemy s cerpanim eurofondov?
3. Alebo mozeme predpokladat, ze sa situacia zvrati a realne zacneme eurofondy cerpat rychlejsie?
4. Na ake konkretne projekty by mali byt podla vas eurofondy smerovane?
5. Vlada tvrdi, ze ked bude ekonomika rast rychlejsie, tak konsolidaciu dozenieme. Nie je to len odsuvanie povinnosti do buducna?
6. Ake su rizika takehoto postupu?
7. Nehrozi nam, ze sa bude opakovat scenar – a teda, ze sa preto bude musiet pristupit k vyraznym skrtom na znizenie deficitu?
8. Je spravne, ak Europska komisia podporuje snahy krajin na podporu rastu ekonomiky? Nehrozi, ze opakuje chyby z rokov 2008 a 2009, kedy tiez podporovala rast ekonomiky a tieto snahy nakoniec nevysli?

Odpoveď Petra Goliaša:
Planovany narast strukturalneho deficitu svedci o zastaveni konsolidacie. Odkladanie konsolidacie pod zamienkou podpory rastu je v case ocakavaneho ozivenia ekonomiky diskutabilne. Otazne je tiez, ci peniaze na podporu rastu budu investovane efektivne a teda ci bude dosiahnuty rast udrzatelny. Je dolezite, aby krajiny EU vyuzili ziskany cas na reformy, ktore by posilnili ich konkurencieschopnost a zlepsili dlhodoby vyhlad verejnych financii. Inak sa moze odklad konsolidacie prejavit na prudsom zadlzovani a potrebe razantejsich uspor v buducnosti.

16.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chceala by som Vas poprosit, do zajrtrajsich novin pripravujem temu o najnakladovejsich poistencov. Vychadza to, ze najdrahších poistencov ma VsZP.
Ide o hemofilikov. Union a Dovera maju omnoho lacnejsich najdrahsich pacientov. Naprikald na prvych prieckach nie su hemofilici.

Ako si to vysvetlujete?
Preco su najdrahsi pacienti vo VsZP?
Preco su hemofilici najma v statnej poistovni?
A ako si vysvetlujete, ze hemofilici su najma vo VSZP?
A je podla vas PCG tak nastavene, ze vlastne sa to VSZP vyrovna a praveze sa jej oplati mat takto drahych pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
V marci tohto roku sme v rámci infozákona požiadali VšZP o anonymizované dáta o liečbe ich poistencov – hemofilikov. Pýtali sme si údaje o nákladoch ich liečby, ako aj o užívaných liekoch. Bohužiaľ, VšZP nám žiadosť, ako aj odvolanie zamietla, takže sa k tejto problematike neviem fundovane vyjadriť. (Nižšie však uvadzam nejake info o priemernych datach, ktore sme od VsZP ziskali este predtym. Mozno nejako pomozu.)

Ak sú naozaj výrazné rozdiely v nákladoch na liečbu poistencov s rovnakou diagnózou vo VšZP a súkromných poisťovniach, treba skúmať ich príčiny, aby neprichádzalo k neefektívnemu využívaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia. V rámci prerozdeľovania odvodov medzi poisťovne na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov (PCG-model) môžu totižto efektívne poisťovne doplácať na tú neefektívnu, ktorej potom de facto dotujú túto neefektívnu liečbu, čo je neefektívne aj z celospoločenského hľadiska.

1. Za akú cenu nakúpila VšZP lieky na liečbu hemofílie (koncentráty koagulačných faktorov) za ostatných 5 rokov (2008 – 2012)? Uviesť osobitne za každý rok.

Rok	Priemerná cena na 1 bal
2008	239,5598
2009	291,4657
2010	292,1568
2011	292,5746
2012	287,7717

2. Aké mala VšZP priemerné náklady na liečbu hemofilických poistencov za ostatných 5 rokov (2008 – 2012). Uviesť osobitne za každý rok.

Priemerné náklady na liečbu jedného hemofilického pacienta

Rok	Náklady na jedného poistenca v €
2008	21 757,22
2009	28 289,60
2010	32 145,03
2011	31 773,39
2012	31 619,97

Mozno je to do urcitej miery dane historicky, ako aj vierou niektorych organizacii v hemofilii, ze jedine VsZP im zabezpeci potrebne lieky a liecbu a nebude na nich setrit. Davam Vam do pozornosti toto (moze to byt znacne tendencne, treba si to overit): http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=15&ved=0CEwQFjAEOAo&url=http%3A%2F%2Fwww.shz.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2FHS_01-2007.pdf&ei=OJVeUsDvIIfJ4wTp5YGYCA&usg=AFQjCNGag69LD1seLklWTXFhm4SWn19i0g&bvm=bv.54176721,d.bGE&cad=rja

HEMOFILICKÝ SPRAVODAJCA 1/2007
vydava: SLOVENSKÉ HEMOFILICKÉ ZDRUŽENIE

Koagulačné faktory sú hradené v plnej výške, ale len Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ich zabezpečuje centrálnym nákupom od svojho vzniku, čiže od roku 1995.

Keďže štát prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR garantuje liečbu hemofílie, a táto liečba je veľmi drahá, môže si vyhradiť právo, aby sa to robilo čo najekonomickejším spôsobom. Preto prostredníctvom VšZP sa realizujú centrálne nákupy koncentrátov koagulačných faktorov pre hemofilikov poistených vo VšZP,
kde sú hemofilici registrovaní v drvivej väčšine. Tento spôsob nákupu je najekonomickejší a zároveň ním sa pre poistencov – hemofilikov uplatňuje tiež princíp solidarity, ktorý je pre hemofilikov veľmi dôležitý a môže sa zachovať iba pri nákupoch koncentrátov koagulačných faktorov vopred.

V iných zdravotných poisťovniach sa takéto centrálne nákupy koncentrátov koagulačných faktorov nerealizujú. Ak je pacient v inej zdravotnej poisťovni ako je VšZP, tak lekár musí individuálne požiadať príslušnú poisťovňu o zabezpečenie faktora pre pacienta. Tieto poisťovne nákupy realizujú väčšinou cez lekárne alebo cez distribučné firmy, ktoré si ku cene faktora prirátajú svoje náklady so ziskom a preto nedokážu nakúpiť faktor za takú cenu ako VšZP, ktorá nakupuje faktory priamo od výrobcov. Týmto je cena faktorov podstatne vyššia. Keďže celkovo je liečba hemofílie drahá a nedá sa predvídať a plánovať, väčšinou tieto poisťovne
nakúpia iba určité množstvo faktorov, ktoré však nepokrýva riziko náhlych úrazov, krvácaní, akútnych operácii a pod. V mnohých prípadoch je to množstvo nepostačujúce a veľa krát sa stáva, že poisťovňa zabezpečuje faktor až keď pacient potrebuje liečbu. Pri urgentnom krvácaní alebo operácii to môže byť dokonca neskoro! Pre lekára je to veľmi zaťažujúce a stráca veľa času, ktorý by mohol venovať pacientom. V minulom roku niektorí jednotlivci – hemofilici naleteli rôznym reklamným akciám a ťahom zdravotných poisťovní a prehlásili sa zo VšZP do inej zdravotnej poisťovne. Týmto si neuvedomili, že sa vystavili do veľkého ohrozenia ich zdravia a dokonca až života! Zabudli nato, že pre nich je životne nevyhnutné mať zabezpečené dostatočne veľké množstvo koncentrátov koagulačných faktorov vopred pred krvácaním, úrazom, akútnou operáciou a pod. Toto je možné docieliť len centrálnymi nákupmi koncentrátov koagulačných faktorov pre veľké množstvo pacientov a vo veľkom množstve vopred, čo v súčasnej dobe realizuje výlučne len Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Vážení priatelia,
opäť sa blíži termín (30. september), dokedy si môže poistenec – občan SR zmeniť zdravotnú poisťovňu s účinnosťou od 1. januára budúceho roku. Zdravotne poisťovne opäť pravdepodobne začnú mediálnou kampaňou a rôznymi akciami a bonusmi lákať na svoju stranu poistencov z druhých poisťovní. Požiadal by som Vás, aby sa každý zamyslel a uvedomil si do akého rizika sa môže dostať a vystaviť svoju osobu, ak by sa prehlásil zo VšZP do inej zdravotnej poisťovne. Či bude mať zabezpečenú kvalitnú a hlavne v dostatočnom množstve liečbu faktormi. Čo je pre neho dôležitejšie? Mať zľavu na okuliare 10% (príp. iné nepatrné výhody) alebo mať istotu, že budem mať k dispozícii dostatok koncentrátov koagulačných faktorov, keď budem mať krvácanie, úraz, akútnu operáciu a nedajbože budem v neprostrednom ohrození života!

Záverom chcel by som požiadať tých, ktorí naleteli v minulom roku na reklamné ťahy iných zdravotných poisťovní a odhlásili sa zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby zvážili svoj návrat späť do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a hlavne, aby si uvedomili do akého rizika sa vystavili, keď nebudú mať dostatok koncentrátov koagulačných faktorov, ak budú mať náhle krvácanie, úraz, akútnu operáciu a pod. Dúfam, že Vám nie je Váš život a zdravie ľahostajné a taktiež nie je ľahostajný Vašim príbuzným.
S úctou
Ing. Jaroslav Janovec
predseda SHZ
Váš osud a Vaše zdravie je hlavne vo Vašich rukách!
Nehazardujte so svojim životom a zdravím!
Rodičia nehazardujte so životom a zdravím svojich detí!

K poslednej otazke sa neviem vyjadrit.

11.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o prepoistovaciu kampan.

Myslite si, ze tento rok bola prepoistovacia kampan viac politicka ako predchadzajuce roky,
Mohlo to mat dopad na pocet poistencov, ktori zmenili positovnu?
Do akej miery to podla vas mohlo kampan ovplyvnit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že v tomto a minulom roku zasiahlo politikum v najväčšej miere do prepoisťovacej kampane, čo je negatívne, lebo sa na trhu s verejným zdravotným poistením vytvárajú nerovné podmienky pre poisťovne súťažiace o poistencov. Prepoisťovacia kampaň v tomto roku bola ovplyvňovaná okrem témy unitarizácie a vládneho brojenia proti súkromným zdravotným poisťovniam aj postupom štátnych nemocníc voči poisťovni Union, s ktorou otáľali podpísať zmluvy práve vo vrcholiacom období kampane, a ktorú nakoniec aj preto donútili pristúpiť na ich zmluvné podmienky.

Dôvodov relatívne nižšieho záujmu (vychádzajúc z predbežných (nie konečných) údajov ÚDZS) ľudí o prepoisťovanie môže byť viacero, napríklad spokojnosť s poisťovňou, absencia nových hráčov na trhu s verejným zdravotným poistením, nezúžený základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z odvodov, zneisťovanie poistencov vládnymi politikmi v súvislosti s plánmi vytvoriť systém s jednou štátnou poisťovňou a pod. Treba tiež podotknúť, že aj v zavedených pluralitných systémoch, ako napríklad v Holandsku, je podiel prestupujúcich poistencov porovnateľný so Slovenskom.

10.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, ako sme sa dohodli, posielam otazky k statnemu rozpoctu, konkretne ku skolstvu a zdravotnictvu.

1. Vláda navyšuje tabuľkové platy učiteľov o 5%, čo si vyžiada 80 miliónov eur. Je to veľa / málo?
2. Koľko by podľa Vás malo ísť na mzdy do rezortu školstva?
3. Do kapitoly MZ SR má ísť 1,25 mld. eur, čo je ešte menej ako sa očakávalo na základe skôr zverejneného návrhu štátneho rozpočtu (vyše 1,3mld eur.). Je táto konečná suma dostatočná pre rezort zdravotníctva?
4. Bude sa z toho podľa vás dať naplniť požiadavky zvyšovania miezd sestier aj lekárov (tretia etapa)?
5. Je navyšovanie platov učiteľov, zdravotníkov, zamestnancov štátnej a verejnej správy, v podobe, akej sa deje, systémové?
6. Ako čítate premiérové vyjadrenia, že sa “skončilo zamrazovanie platov ľudí”? Na základe čísel môže naozaj niečo takéto vyhlásiť, alebo ide skôr o “predvolebné” vyhlásenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Priemerny mzdovy vydavok na pedagogickych zamestnancov v regionalnom skolstve stupol v roku 2012 o 6,2% a v roku 2013 o 6,9%. V roku 2014 sa ma zvysit z 907 eur na 933 eur, co je o 2,9%. Ide teda o pokles dynamiky. Vzhladom na podfinancovanie vzdelavania v medzinarodnom porovnani by som privital skor udrzanie vyssieho rastu. Sucasne odporucam podrobnejsie sledovat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol, aby sa zvysil aj tlak verejnosti na zvysovanie kvality vo vzdelavani.
2. Je to otazka priorit a ochoty najst peniaze napriklad aj za cenu uspor v inych sektoroch. Okamzite zvysenie platov ucitelov na zakladnych a strednych skolach na uroven priemeru vysokoskolsky vzdelanych zamestnancov by stalo statny rozpocet priblizne 300 milionov eur.
3. Medzirocne je to pokles zhruba o 10% a to v plnej miere v dosledku znizenia platieb statu za svojich poistencov. Celkove zdroje vo verejnom zdravotnom poisteni by mali najmä vdaka ocakavanemu rastu ekonomiky a teda aj prijmom od ekonomicky aktivnych osob stagnovat na urovni 4,23 mld. eur. Akekolvek zvysovanie platov teda bude musiet byt kompenzovane usporami na inych vydavkoch, pokial by sa nemalo prejavit v rychlejsom zadlzovani zdravotnictva.
Uvadzam tiez nazor Dusana Zachara, s ktorym sa stotoznujem: Vláda potrebuje šetriť, to je nesporné, avšak kľúčové pre hodnotenie rozpočtu v oblasti zdravotníctva bude, či sa nižšie rozpočtované výdavky odzrkadlia skôr v zefektívňovaní a skvalitňovaní služieb alebo naopak vo väčšom zadlžovaní a zaostávaní za vyspelým svetom.
5. Problemom je najmä otazka krytia tychto vydavkov. Z rozpoctu je zrejme, ze vyznamna cast bude kryta cez zvysovanie prijmov z dividend, ktore bude pravdepodobne na ukor financneho zdravia statnych firiem a teda aj buducich prijmov rozpoctu. Vlada dava prednost kratkodobemu prospechu pred dlhodobou stabilitou.
6. Urcite to neplati v rozpoctovych organizaciach, kde pracuje zhruba 127-tisic ludi a kde priemerne mzdove vydavky v rokoch 2014 az 2016 stagnuju na urovni okolo 1000 eur. V regionalnom skolstve priemerny mzdovy vydavok stagnuje na urovni okolo 840 eur a na vysokych skolach na urovni 965 eur.

10.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar k statnemu rozpoctu, ktory je teraz na vlade, konkretne ku kapitole MZ SR. (posielam v prilohe)

Do zdravotnictva ma ist na buduci rok menej penazi. Ako to hodnotite?
Da sa predpokladat, ze sa z toho bude dat vykryt platove naroky lekarov (tretia tranza) a zdravotnych sestier?
Maju sa znizit vydavky na Urady verejneho zdravotnictva – aj cez znizovanie miezd. Ako hodnotite tento krok?
Potrebuju Operacne strediska zachrannej sluzby zvysenie prijmov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vláda potrebuje šetriť, to je nesporné, avšak kľúčové pre hodnotenie rozpočtu v oblasti zdravotníctva bude, či sa nižšie rozpočtované výdavky odzrkadlia skôr v zefektívňovaní a skvalitňovaní služieb alebo naopak vo väčšom zadlžovaní a zaostávaní za vyspelým svetom.

9.10.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, riesim dnes cezhranicnu ZS. (novela platna od 1.10) a teda, ze nasi pacienti bez povolenia ZP sa mozu nechat osetrit v zahranici (ambulancie, aj nemocnice) Smernica EU vsak predpoklada, ze aj pacienti z inych clenskych statov sa budu moct nechat osetrit u nas.

Chcela som Vas poprosit, nevedeli by ste mi prosim napisat, ktore krajiny by to mohli vyuzivat?
Naprikald, tak, ze by to pre nich bolo lacnejsie, aby osetrili pacienta u nas?
Mozeme podla vas cakat, ze by sa mnoho pacientov z inych krajin nechavalo u nas osetrit?
Napriklad aj preto, ze by tu kratsie cakali?
Ake to mozu byt krajiny a ake vykony?
Je to podla vas realne?
Bude podla vas zaujem slovakov nechat sa osetrit v zahranici?

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade je správne, že sa všetkým občanom EÚ umožní čerpať ďalšie pozitíva spoločného vnútorného trhu EÚ v službách. Nepredpokladám však, že sa týmto krokom nejako výrazne zvýši zdravotná turistika zo Slovenska, a to aj kvôli vysokým nákladom, ktoré by si takýto “cezhraničný” pacient musel najprv uhradiť sám zo svojho vrecka. Ďalším rizikom je bezpochyby aj to, že slovenskí pacienti nepoznajú priemerné ceny za porovnateľné výkony u nás, a tak by nevedeli dopredu dobre odhadnúť, koľko peňazí im nakoniec preplatí zdravotná poisťovňa.

Rovnako neočakávam výraznejší nárast pacientov prichádzajúcich k nám zo zahraničia, nakoľko tí nebudú schopní získať relevantné informácie o kvalite a cenách našich poskytovateľov, keďže sa to u nás nemeria, resp. meria nedostatočne, a tak si nebudú vedieť spraviť porovnanie so svojou domovskou krajinou. Budú sa musieť spoliehať prevažne len na referencie, a preto predpokladám, že k nám budú chodiť zo zahraničia hlavne pacienti, ktorí majú ku Slovensku nejaké väzby a kontakty či konkrétnu dobrú skúsenosť a budú veriť, že u nás dostanú kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť, ktorá stojí za prekonanie určitých bariér (jazyk, doprava, iné prostredie, zvyklosti, legislatíva).

Plastická chirurgia a stomatológia by mohli byť odbory, ktoré by snáď mohli byť pre niektorých cudzincov zaujímavé. (tu som si vsak nie celkom istý)

7.10.2013

Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň):
Dobrý deň, VšZP dnes zverejnila rebríček najhorších nemocníc.

1. Čo naň vravíte?
2. Rebríček je zostavený na základe hodnotenia pacientov. Akú to má podľa vás výpovednú hodnotu?
3. Čo vravíte na to, že medzi najhoršími skončili prevažne okresné nemocnice?
Najhoršie zo všetkých 81 hodnotených nemocníc dopadla Galanta a Rožňava. Spokojní z ich službami bolo iba úbohých 46, resp. 48 percent opýtaných.
Menej ako polovicu ešte získali aj v Michalovciach, Svidníku a Považskej Bystrici.
4. Môže to byť tým, že dostávajú od poisťovní najmenej peňazí?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Spokojnosť pacientov je jedným z dôležitých faktorov kvality nemocníc, preto je dobré, keď zdravotné poisťovne zverejňujú informácie získané od svojich poistencov. Predpokladá to aj legislatíva. Hodnotenie pacientov však predstavuje len jednu časť z obrovského počtu parametrov, ktoré treba vnímať pri posudzovaní celkovej kvality nemocníc.

3. a 4. Presné príčiny nespokojnosti pacientov v týchto nemocniciach nepoznám, môžu medzi ne patriť aj chýbajúce investície do modernizácie vybavenia a budov, ale aj neústretový prístup lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu k pacientom a pod.
Z rebríčka VšZP sa nedá usudzovať, že najhoršie nemocnice, resp. nemocnice s najnižšou mierou spokojnosti pacientov sú tie okresné, nakoľko regionálne nemocnice sa umiestňujú aj medzi tými najúspešnejšími z pohľadu pacientov. Tiež treba poznamenať, že značná časť fakultných nemocníc sa ocitla v horšej polovičke rebríčka.

4.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, vcera som robila rozhovor s ministerkou zdravotnictva a vyplynulo z neho, ze nie je iste, ze sestry budu mat v novom zakone stanovenu pevnu minimalnu mzdu v eurach. Zvazuju, ze by to vyriesili skor koeficientom, ktorym by sa mzdy postupne zvysovali (akym konkretne sa ma odvijat od schvaleneho statneho rozpoctu na buduci rok). Ministerka argumentuje tym, ze prave s tymi stanovenymi ciastkami mal Ustavny sud problem, ked sa vyjadril, ze nemozno sukromnym poskytovatelom nariadit take skokovite navysenie platov.

1. Chcem sa spytat, ci v tom bude vyrazny rozdiel, ak sa urci koeficient a nie nejake pevne ciastky? Ci sa tak naozaj vyhnu problemom, na ktore upozornil Ustavny sud?
2. Kvoli comu inemu by mohlo byt prospesne, aby sa mzdy zvysovali podla koeficientu?

Pre kolegu, ktory k rozhovoru pise clanok:
1. Ministerka ma naplanovany dlh statnych nemocnic za rok 2013 na vysku 80 milionov eur. Je to podla Vas realne vzhladom na to, ze na polroka vykazovali dlh 189,5 mil. eur a len Socialnej poistovni dlzia 44 mil. eur?
2. Budu stacit na taketo razantne znizenie dllhu opatrenia, ktore stale spomina (racionalizacia a znizenie vydavkov nemocnic, centralne nakupy a pod.)?
3. Ak sa nepodari zastavit zadlzovanie, alebo dosiahnut uroven, aku si ministerka naplanovala, ake rizika to prinesie nemocniciam a statnemu rozpoctu, kedze minister financii pri planovani verejneho dlhu nepocita s dlhy nemocnic?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Je možné, že sa postupným zvyšovaním miezd o určité koeficienty odstráni protiústavný problém. Neviem to však s istotou potvrdiť. Čo však ale môžem s istotou povedať je, že akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotných sestier, ale aj lekárov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania.

2. Zvyšovanie miezd podľa koeficientov môže byť o trochu lepším inštrumentom ako zavádzanie minimálnych mzdových nárokov, nakoľko môže zachovať určitú motivačnú rozdielnosť v platoch sestier a nebude ich nivelizovať na jednu úroveň.

Odpovede kolegovi:

Komentovať presné čísla si netrúfam, avšak možno konštatovať, že napriek úsiliu nemocníc uskutočňovať potrebné racionalizačné opatrenia, tu chýbajú razantné systémové kroky vlády, ktoré by udržali dlh pod kontrolou a postupne ho znižovali. Takými sú napríklad tvrdé rozpočtové pravidlá v hospodárení nemocníc, meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti nemocníc a podľa toho aj ich odmeňovanie, transformácia nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, transparentný vstup súkromného kapitálu do štátnych nemocníc, zrušenie zákonom definovaných minimálnych mzdových nárokov lekárov, definícia, vrátane časovej dostupnosti, a prípadné zúženie základného balíka zdravotnej starostlivosti financovaného z povinného verejného zdravotného poistenia, zavedenie paušálnych regulačných poplatkov pri návšteve lekára či hospitalizácii a pod. Aj preto považujem splnenie tohtoročného a budúcoročného cieľa v oblasti zadlženia nemocníc skôr za málo pravdepodobné.

Ak sa nepodarí zastaviť zadlžovanie nemocníc, bude to mať samozrejme relatívne významný negatívny dopad na hospodárenie celých verejných financií, čo môže byť veľmi nepríjemné z hľadiska atakovania ďalšej hranice dlhovej brzdy. A súčasne budú pacienti pociťovať dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

1.10.2013

Otázka (Jana Petrejová, Vyšetrenie.sk):
Dobrý deň, pripravujem článok o tom, koľko poistencov tento rok využilo možnosť zmeny zdravotnej poisťovne. Čísla jasne ukazujú, že počet poistencov, ktorí prejavili záujem o zmenu ZP, každým rokom stále klesá. Zaujímal by ma Váš názor, prečo si myslíte, že čoraz menej ľudí nemá záujem o zmenu ZP? Môže to byť aj v niečom inom, ako v spokojnosti s doterajšou ZP alebo nepohodlnosťou riešiť zmenu ZP..?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dôvodov môže byť viacero, napríklad spokojnosť s poisťovňou, absencia nových hráčov na trhu s verejným zdravotným poistením, nezúžený základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z odvodov, zneisťovanie poistencov vládnymi politikmi v súvislosti s plánmi vytvoriť systém s jednou štátnou poisťovňou a pod.
Chcel by som však upozorniť aj na fakt, že v zavedených systémoch, kde sa roky súťaží o klientov, nebýva zriedkavosťou ešte nižšia intenzita prestupov medzi konkurentmi. Tak je to napríklad aj v Holandsku, kde prestupuje v priemere do 3% poistencov. V slovenskom bankovom sektore je to ešte menej – do 1%.

1.10.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku k platom zdravotnych sestier. MZ SR zvazuje moznost, ze by sa sestram navysovali mzdy podobne ako lekarom, teda postupne na etapy. Prve by pritom mali prist na rad sestry v ustavnych zdravotnickych zariadeniach, neskor z dalsich nemocnic a ambulancii. Moje otazky:

1. Je opravnena poziadavka sestier na vyssie platy?
2. Je spravne zvysovat platy takymto sposobom na etapy a najskor len v ustavnych ZZ?
3. Vidite niekde “naslapnu minu” v takomto sposobe plosneho navysovania miezd?
4. Viete odhadnut, kolko financnych prostriedkov si moze vyziadat navysovanie miezd sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Jedným z dôvodov tohto stavu môžu byť i relatívne nízke príjmy sestier. Riešením však nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ale diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc odmeňovanie lekárov a sestier podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Problémom je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čiže na úkor efektívnosti a zadlženosti nemocníc.

30.9.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, mám na Vás otázky v súvislosti s návrhom Slovenskej lekárskej komory.

1. Čo hovoríte na návrh SLK, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany lekárov posudzovala eventuálne aj sankcionovala lekárska komora, nie ÚDZS? Ak s ním súhlasíte, respektíve nesúhlasíte môžete vysvetliť aj prečo?
2. Myslíte si, že takéto posudzovanie by mohlo byť objektívne a nezávislé? Ak áno, čo by muselo byť splnené?
3. V čom v súčasnosti vidíte nedostatky v posudzovaní zdravotnej starostlivosti zo strany ÚDZS? Nemyslím len konkrétne prípady, ale celkovo systematicky, ako je posudzovaná spravnosť zdravotnej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Systémovo je správne, aby pochybenia lekárov popri súde posudzovala nezávislá inštitúcia, pri dostatku peňazí a kapacít ideálne na profesionálnej báze. Ak by SLK mala kontrolovať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, predstavovalo by to pre sťažujúcich sa pacientov menšiu garanciu nestrannosti pri rozhodovaní o ich sťažnosti. Bolo by to totižto podobné, ako keby si živnostenský zväz namiesto daňového úradu vyhradzoval právo kontrolovať správnosť daňových priznaní živnostníkov.

23.9.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o vyjadrenie do clanku. Pisem o tom, ze od spustenia protikorupcnej linky MZ SR dostalo len 11 udani na korupciu u poskytovatelov ZS. Ostatne podania sa tykali skor staznosti na poskytnutu starostlivost (233).

Ako si vysvetlujete, ze bolo dorucenych tak malo podnetov ohladne korupcie?
Ako Vy vnimate vyskyt korupcie v zdravotnictve? Je stale pritomna v takej vysokej miere?

Odpoveď Dušana Zachara:
Väčšina tzv. malej korupcie, resp. korupcie na úrovni pacient – lekár, sa deje na princípe dobrovoľného rozhodnutia pacienta, preto je v takom prípade nejaké udanie veľmi málo pravdepodobné. Lekári si len zriedkakedy vypýtajú sami a priamo úplatok.

Medzi ďalšie príčiny nenahlasovania korupcie patrí určite nedôvera ľudí, že ich podnet by sa rýchlo, nestranne a aj s vyvodením sankcií a zodpovednosti vyriešil. Doterajšia činnosť slovenských kontrolných a vyšetrujúcich orgánov a súdov totižto túto nedôveru neznižuje, skôr naopak. Chýbajú viaceré pozitívne príklady odsúdenia korupčníkov.

Výskyt malej korupcie v zdravotníctve je najmä dôsledkom informačnej nerovnosti medzi lekárom a pacientom, ktorý v skutočnosti nevie na čo a kedy má nárok, nedostatočnej konkurencie medzi poskytovateľmi, ako aj prakticky neobmedzených zákonných nárokov ľudí pri poskytovaní bezplatnej zdravotnej starostlivosti pri obmedzených verejných zdrojoch zdravotníctva.

Je škoda, že sa doposiaľ nepodarilo žiadnej vláde ustanoviť sociálne akceptovateľnú mieru finančnej spoluúčasti pacientov na svojej liečbe, čo by dozaista obmedzilo priestor pre korupciu a zo zvýšených oficiálnych príjmov nemocníc by mali prospech všetci, napríklad aj zdravotné sestry a lekári, ktorí teraz neprofitujú z úplatkov.

20.9.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, rada by som opýtala zopár otázok k pripravovanej téme vzhľadom na nemecké voľby.

1. Aké prvé problémy bude musieť riešiť nový nemecký kancelár, osobitne problémy v Nemecku, a potom zároveň aj v Európe?
2. Prečo je to problém?
3. Ako ho bude nový kancelár riešiť alebo mal by riešiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
V ramci riesenia dlhovej krizy bude potrebne riesit poziadavky Grecka na dalsiu financu pomoc a zabezpecit plynuly navrat Irska a Portugalska na financne trhy. Klucovou ulohou bude dodrziavanie rozpoctovej discipliny a presadzovanie strukturalnych reforiem najmä v nadmerne zadlzenych clenskych statoch.

20.9.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, obraciam sa na Vás s prosbou o reakciu na jednu zaujímavú vec, ktorá sa nám dostala do rúk. Ide o fragmenty zmluvy medzi SPP na jednej strane a Wood & Company, White & Case a PwC na druhej strane. Ako určite viete, minimálne Wood & Company a White & Case majú tiež zmluvu s ministerstvom hospodárstva na poradenstvo, či kúpiť akcie od v matke SPP od EPH (znie zhruba na 8-tisíc eur). Zmluva medzi poradcami a SPP znie na 3,88 mil. eur. Ako viete, akcionármi SPP, ktorá má tieto peniaze vyplatiť je aj EPH, čiže predávajúci akcie.

Keď som hovorila s poradcami tvrdili, že “veľká zmluva” sa robila pre to, aby bol prístup k informáciám o SPP, aby potom mohli štátu poradiť a tiež hovorili, že ide o poradenstvo ohľadom foriem možnej reorganizácie SPP pri kúpe akcií. Tvrdia, že ide rozdielne mandáty. Mňa by ale zaujímal Váš názor, či náhodou poradcovia nemôžu byť v konflikte záujmov ak inkasujú peniaze od SPP (a teda aj EPH) a zároveň radia štátu či má od nich kúpiť akcie? Áno alebo nie a prečo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nestihol som uz reagovat, ale na prvy pohlad moze ist o konflikt zaujmov. Ak by totiz poradcovia vyhodnotili obchod z pohladu statu ako nevyhodny, neda sa vylucit, ze by to malo negativny dosah na plnenie ich “velkej” zmluvy.

20.9.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. IFP vydalo vcera analyzu – makroprognozu, v ktorej sa vyjadruje aj k nezamestnanosti. Nas tam zaujala jedna poznamka (link: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9244)
Pozrite si komentar ju makroprognoze, strana 6.

IFP totiz tvrdi, ze na výkon hospodarstva reaguje na Slovensku vyvoj zamestnanosti pomalsie. Hoci ekonomika Slovenska rástla medzi rokmi 2009-2012 v rámci EÚ a OECD nadpriemerne rýchlo, zmena miery nezamestnanosti bola za rovnake obdobie v porovanani s rovnakými krajinami len podpriemerná. Problem je teda podla nich skor strukturalny.
Taktiez sa problem pokusili analytovat na zaklade Nairu.

Zaujima ma:
1. Skutocne mame na Slovensko s nezamestnanymi skor systemovy problem a ani rast HDP nad 3 percenta nebude mat zasadny vplyv na zamestnanost?
2. Preco to tak je, a teda, ze poklesu nezamestnanosti nepomoze ani trojpercentny rast? Ake su dovody?
3. V com su problemy nezamestnanych Slovakov komplikovanejsie pre zamestnavanie ako v zahranici?
4. Ako je to v zahranici? Maju v zahranici rovnake problemy?
5. Ako tento problem riadia v zaranici?
6. Co by mala vlada prioritne urobit, aby problem odstranila?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nasou hypotezou je, ze medzi hlavne priciny nezamestnanosti u nas patria vysoke odvody pre ludi s nizkym prijmom, slaba motivacia vzdat sa socialnych davok a najst si pracu (s rastom prijmu klesaju davky prilis rychlo – za kazde zarobene euro klesa davka v hmotnej nudzi o 75 centov) a chybajuce informacie a uplatnovani absolventov konkretnych skol na trhu prace.

Vlada by mala znizit odvody ludom s nizkym prijmom napriklad po vzore Nemecka (mini- a midi- jobs), zmiernit pokles socialnych davok v pripade subezneho poberania prijmu z prace a zaviest pravidelne a cielene informovanie ziakov a rodicov o miere nezamestnanosti ako aj vyske platov absolvenmtov konkretnych strednych aj vysokych skol.

19.9.2013

Otázka (Roman Cuprik, The Slovak Spectator):
Dobrý deň, v redakcii týždenníka The Slovak Spectator píšeme článok o návrhu nového Štátneho vzdelávacieho programu a radi by sme uviedli aj Vaše názory. Môžete mi odpovedať na niekoľko otázok?

1. Ako vnímate návrh nového Štátneho vzdelávacieho programu a zmeny v oblasti výučby jazykov na základných školách?
2. Nebude možnosť vybrať si cudzí jazyk v treťom ročníku základnej školy spravodlivejšia k rodičom a deťom?
3. Myslíte si, že ak tento návrh prejde, pomohol by zvýšiť záujem žiakov a ich rodičov aj o iné cudzie jazyky ako o angličtinu?
4. Máme podľa vás dostatočný počet kvalifikovaných učiteľov iných cudzích jazykov ako je angličtina, ktorí by mohli nastúpiť do škôl v prípade zvýšeného záujmu žiakov o tento cudzí jazyk?
5. Pomôže návrh pozitívne ovplyvniť nedostatočný počet kvalitnejších učiteľov angličtiny?
6. Sú podľa Vás deti na ZŠ nepatrične zaťažované v oblasti cudzích jazykov a nezvládajú to?
7. Nebude mať len jeden povinný jazyk na druhom stupni pozitívny efekt v zmysle, že sa žiak ten jeden jazyk naučí naozaj poriadne?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
1. Ako posun smerom ku školstvu zodpovedajúcemu potrebám spoločnosti a ekonomiky Fordovského typu. Citát z Wikipedie: The World State is built upon the principles of Henry Ford’s assembly line: mass production, homogeneity, predictability, and consumption of disposable consumer goods (http://en.wikipedia.org/wiki/Brave_New_World#Fordism_and_society). ŠVP by mal po novom priniesť viac prípravy na manuálne práce, menej jazykov. V situácii, v ktorej už dnes zaostávame v počte povinných vyučovacích hodín jazykov za priemerom OECD krajín. Pričom ten je znižovaný nízkym počtom hodín cudzích jazykov vo veľkých krajinách ako USA, Kanada či UK, ktoré objektívne nepotrebujú takú otvorenosť spoločnosti a ekonomiky ako malé krajiny.
2. Obmedzením slobody by sa dalo spochybniť akékoľvek pravidlo, Pre posúdenie spravodlivosti je treba zisťovať, čo je pre spoločnosť strednodobo najužitočnejšie. Podľa bývalého vedenia rezortu to bola povinná angličtina. Vychádzali sme z toho, že máme veľa málotriednych škôl, na ktorých sa deti môžu učiť z povinného koša šiestich jazykov napríklad prvé dva, potom musia prejsť na plne organizovanú školu, kde sa môžu učiť jazyky číslo tri a štyri a potom prejdú na strednú školu, kde sú možno povinné jazyky päť a šesť. Tak sa stane, že sa poriadne nenaučia žiaden cudzí jazyk a ich investícia, ako aj investícia štátu tak budú mať minimálnu návratnosť. Povinná angličtina tento problém minimalizuje.
3. Nie veľmi. Záujem o angličtinu dlhodobo rastie a výrazne prevyšuje záujem o iné jazyky.
4. Ak by ľudstvo vyučovalo v histórii vždy len to na čo malo dostatočný počet oficiálne plne kvalifikovaných učiteľov, dnes by sme určite spolu nekomunikovali. A už dupľom nie cez email.
5. Nie. Mimochodom, žiadna štúdia u nás nepotvrdila, že na dosiahnutie lepších výsledkov vo vyučovaní angličtiny potrebujeme viac kvalifikovaných učiteľov.
6. V priemere učíme menej cudzích jazyko, než vyspelé zahraničie. Podľa mňa nepatrične. To je ale na inú debatu.
7. Ak by sa učil na prvom stupni a na strednej škole ten istý jazyk, tak áno. Ale takto by sme mohli navrhnúť zrušenie všetkých predmetov okrem jedného.

18.9.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Pisem o tom, ze vacsina statnych zdravotnickych zariadeni stale nepodpisala zmluvy s Union ZP, pricom tie stare im koncia uz tento mesiac.

Ako vnimate, ze statne nemocnice stale nepodpisali zmluvy s Unionom, aj ked im uz ponukli navysenie platieb?
Moze to nejako podla Vas suvisiet s prepoistovacim obdobim, ktore sa konci v septembri tak, ako ich zmluvy? Pripadne s arbitrazou, ktoru vlastnik Unionu inicioval?
Ma podla Vas logiku, ze zdravotne poistovne su zo zakona povinne uzatvarat zmluvy so statnymi poistovnami, no naopak to neplati?

Odpoveď Dušana Zachara:
V tomto prípade sa v priamom prenose ukazuje škodlivosť dominantného postavenia štátu v slovenskom zdravotníctve. Je tu vážne podozrenie zo zneužitia tohto silného vplyvu, z koordinovaného postupu, čo spolu s konfliktmi záujmov štátu vytvára podmienky na obmedzenie hospodárskej súťaže na zdravotníckom trhu, a tým aj obmedzenie efektívnosti celého systému.
Vyslovene sa tu natíska hodnotiť postup štátnych nemocníc voči súkromnej zdravotnej poisťovni ako určitú pomstu štátu voči súkromnému subjektu, ktorý vedie proti SR už druhú arbitráž, pričom jednu už vyhral. Nedá sa tiež vylúčiť zámer predpokladajúci, že dopady “vytrestania” Unionu môžu byť najväčšie práve v prepoisťovacom období, kedy sú poistenci vnímavejší.

Koncept menného zoznamu nemocníc, ktoré majú zo zákona automatický nárok na zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami – tzv. koncovú sieť – považujem za nesprávny model, pretože garantuje určitej skupine nemocníc, v tomto prípade štátnym, výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach, čo sa potom odráža vo vyšších cenách za výkony, ktoré musia platcovia daní a odvodov platiť týmto nemocniciam cez zdravotné poisťovne. Na to potom samozrejme doplácajú finančne aj ostatné – neštátne zariadenia, hoci tie môžu poskytovať často i kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť ako štátni poskytovatelia.

17.9.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň. Posielam Vám otázky v súvislosti s blogmi na sme.sk, v ktorých sa ich autori sťažujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našich nemocniciach.

1. Myslíte si, že spomínané blogy sú reálnym obrazom poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) v našich nemocniciach?
2. Prečo sú ľudia podľa Vás nespokojní s kvalitou ZS v nemocniciach? V čom je podľa Vás problém?
3. Niektorí z blogerov tvrdia, že nemá zmysel dávať podnety na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo sa aj tak nič nevyrieši? Je táto skepsa pacientov odôvodnená, v čom je podľa Vás problém?
4. Aké systémové opatrenia by sa podľqa Vás mali urobiť, aby kvalita ZS v nemocniciach bola vyššia?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Poskytujú určité kamienky do celej mozaiky slovenského zdravotníctva. Ale rozhodne nie sú reprezentatívne. Určite častejšie sú ľudia motivovaní napísať kritický ako pochvalný blog.
2. a 4. Pacienti pociťujú dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Štátne nemocnice nesplácajú svoje záväzky, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie nemocníc.
3. Aby sa veci pohli dopredu, treba sa viac sťažovať a angažovať sa. Určitá skepsa ľudí môže vychádzať zo skúseností, že chýba viac “success stories”, kedy by obyčajný človek – pacient “vyhral” nad štátnou mocou.

Odpoveď Petra Goliaša:
Ja k tym systemovym rieseniam dodavam:
1. Treba merat a zverejnovat vysledky nemocnic, cize plnenie indikatorov kvality a efektivnosti tak, aby ich verejnost mohla porovnavat v case aj navzajom. Lepsie informovana verejnost by mohla efektivnejsie tlacit na zvysovanie kvality.
2. Treba podporit vstup strategickych investorov do nemocnic aj poistovni, ktori mozu prinies vyssiu kulturu aj know-how. Mohli by sme tak dosiahnut skokove zlepsenie, ako tomu bolo napriklad v telekomunikaciach alebo vo financom sektore. Ak ponechame nemocnice v statnom vlastnictve, riskujeme, ze sa cely proces napravy natiahne na desatrocia a mozno sa ani nikdy nedostavi.

16.9.2013

Otázka (Jana Petrejová, Vysetrenie.sk):

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k článku pre magazín http://vysetrenie.zoznam.sk . Stala sa tragická udalosť. Jedna žena utrpela nehodu, pri ktorej sa ťažko zranila. Bola prevezená do Skalickej nemocnice, avšak jej poranenia boli tak vážne, že musela ísť do Bratislavy. Avšak záchranársky vrtuľník nebol k dispozícií. Ministerstvo nepredĺžilo licenciu na prevádzku záchranárskych vrtúľnikov. Od štvrtku sú preto Bratislavský a Trenčiansky kraj bez leteckej záchrany.

Čo si o tom myslíte? Myslíte si, že jej život nemusel vyhasnúť, keby mala k dispozícií záchranársky vrtuľník? Myslíte si, že štát zlyhal a prečo? Prečo si myslíte, že štát stále neudelil Bratislave novú licenciu na vrtuľníkovú záchrannú službu? Na čo čaká?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ku konkrétnemu prípadu sa neviem seriózne vyjadriť, nakoľko nemám o ňom dostatok informácií.

V každom prípade mohlo MZ SR až do doby, kým sa nevyberú noví prevádzkovatelia, dočasne poveriť prevádzkovanie leteckých záchraniek v Bratislave a Trenčíne pôvodnými poskytovateľmi.

MZ SR však deklaruje, že pre pacientov sa nič nemení, že vrtuľníky z piatich zostávajúcich stredísk postačujú, prípadne sa pacienti prevezú do nemocnice pozemnou záchrankou. Ak by to tak naozaj bolo, potom vyvstáva otázka, či je pre podmienky Slovenska nutné financovať až 7 stredísk leteckej záchrannej služby. Pre porovnanie, v rokoch 1995–2006 existovalo na Slovensku 5 stredísk leteckej záchrannej služby, v Česku je momentálne 10 stredísk a v Poľsku dokonca len 18 (zdroj: Wikipedia). Ak by sme zvolili podobnú hustotu stredísk leteckých záchraniek, meranú či už podľa obsluhovanej rozlohy alebo počtu obyvateľov ako v Poľsku, postačovali by pre Slovensko tri strediská.

16.9.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárskych novín):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku, ako hodnotite, ze MZ SR po vyprsani lehoty na prevadzkovanie leteckej zachrannej zachrannej sluzby v Bratislavskom a Trencianskom kraji nevybralo noveho prevadzkovatela?
Ohrozilo tym poskytovanie ZS pre ludi?
Ako sa podla Vas dalo zamedzit absencii zachrannych vrtulnikov do doby, kym sa vyberie novy prevadzkovatel?

Odpoveď Dušana Zachara:
MZ SR deklaruje, že pre pacientov sa nič nemení, že vrtuľníky z piatich zostávajúcich stredísk postačujú, prípadne sa pacienti prevezú do nemocnice pozemnou záchrankou. Ak by to tak naozaj bolo, potom vyvstáva otázka, či je pre podmienky Slovenska nutné financovať až 7 stredísk leteckej záchrannej služby. Pre porovnanie, v rokoch 1995–2006 existovalo na Slovensku 5 stredísk leteckej záchrannej služby, v Česku je momentálne 10 stredísk a v Poľsku dokonca len 18. Ak by sme zvolili podobnú hustotu stredísk leteckých záchraniek, meranú či už podľa obsluhovanej rozlohy alebo počtu obyvateľov ako v Poľsku, postačovali by pre Slovensko tri strediská.

Absencii záchranných vrtuľníkov až do doby, kým sa nevyberú noví prevádzkovatelia, by sa dalo vyhnúť dočasným poverením prevádzkovania pôvodnými poskytovateľmi.

13.9.2013

Európska únia ako celok vlani zaostávala za svojim výkonom z roku 2007 o – 0,8 % a eurozóne na dosiahnutie predkrízových úrovní stále chýbalo – 1,8 %. Prečo sa nedarí EÚ postaviť sa za tie roky na nohy?

Problémom EÚ bola v posledných rokoch extrémna slabosť domáceho dopytu. Prečo?

Aj po piatich rokoch sú v Európe rady nezamestnaných. Čo je najväčším problémom na trhu práce, aj na tom slovenskom? (1. švrťrok 2008- 280 tis. nezamestnaných, 2. štvrťrok 2013- 380 tisíc)- môžu za to aj prijímané opatrenia súčasnej prípadne predošlej vlády? ak áno, ktoré konkrétne?

Napríklad za uplynulých päť rokov sa podarilo najviac zosilnieť poľskej ekonomike, ktorá v roku 2012 vyprodukovala o zhruba 18 % viac ako v roku 2007. Zachránila ich spotrebiteľská základňa alebo sa pod to podpísali aj iné faktory?

Potiahne aj nás domáci dopyt v najbližšej dobe?

Veľmi dobre si viedli aj škandinávske krajiny na čele so Švédskom, ktorých výkon kontrastoval s prepadom krajín južnej Európy. Čím to je, že škandinávske krajiny sa takto rýchlo dostali z krízy? Čo zlé robí juh Európy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnym problemom statov najmä na juhu EU je vysoky verejny dlh a deficitne rozpocty. Tieto staty dlhy cas minali viac, nez si mohli dovolit a odkladali potrebne reformy, cim stracali konkurencieschopnost. Teraz su pod tlakom financnych trhov, Trojky aj sprisnenych pravidiel EU nutene znizovat deficity, co utlmuje rast ich ekonomik a tlaci na rast nezamestnanosti. Vyrovnanie hospodarenia, znizenie dlhov a presadenie reforiem je bolestive, ale ide o nevyhnutne podmienky, aby sa do tychto statov vratila stabilita. Znizit dlhy nahromadene za niekolko dekad sa neda za kratky cas (ak sa chceme vyhnut neriadenemu bankrotu s nepredvidatelnymi dosledkami a vysokej inflacii) a cely proces ozdravovania preto zrejme potrva este viacero rokov.

V boji s vyskou nezamestnanostou pomahaju najmä reformy, ktore spruznia trh prace tak, aby nadmerna zakonna ochrana zamestnancov (napriklad v podobe vysokeho odstupneho alebo roznych prekazok v prepustani) neodradzala zamestnavatelov od vytvarania pracovnych miest. Druhym dolezitym faktorom je znizenie danovo-odvodoveho zatazenia najmä ludi s nizkym prijmom, ktori si kvoli nedostatocnej kvalifikacii casto nevedia najst uplatnenie na trhu prace. Dobrym prikladom je Nemecko, kde vdaka tzv. mini- a midi-jobs zamestnavatelia neodvadzaju ziadne socialne odvody za zamestnancov do prijmu 450 eur mesacne a plne odvody odvadzaju az od prijmu 850 eur mesacne. Po zavedeni tohto opatrenia v Nemecku po roku 2004 prudko klesla miera nezamestnanosti. Oba problemy – nedostatocne pruzny Zakonnik prace a vysoke odvody pre ludi s nizkym prijmom, patria medzi klucove bariery zvysovania zamestnanosti aj na Slovensku.

Polsku pomohlo, ze ide o velku ekonomiku, ktora je menej zavisla od zahranicnych trhov a viac sa moze spolahnut na vyvoj domacej spotreby. Napriek tomu cenou za vyssi rast bolo aj rychlejsie zadlzovanie polskej ekonomiky, na co teraz doplacaju napriklad sporitelia v druhom dochodkovom pilieri.

Skandinavia tazi najmä z toho, ze ma dlhodobo zodpovednejsi pristup k verejnym financiam nez väcsina zvysnych statov EU. To sa prejavuje na nizsej miere verejneho dlhu a nizsej miere korupcie pri minani verejnych zdrojov. Aj tieto krajiny na cele so Svedskom vsak v poslednych rokoch prijimaju razne reformy s cielom obmedzit verejne vydavky (zmensit tzv. socialny stat) a zvysit konkurencieschopnost zlepsovanim podnikatelskeho prostredia (vratane znizovania priamych dani).

12.9.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Zdravím, mám na Vás niekoľko otázok ohľadom najnovších informácií o kúpe akcií v SPP. V podstate ide o to, či môžeme veriť vláde, že materiál písala sama ak je označkovaný tým, kto podiely predával? Aj keď ministerstvo tvrdí, že sa prevzali nejaké podklady od súkromníka a tie sa potom dopĺňali (a to by vysvetľovalo značku v materiáli), možno bezvýhradne veriť, že ide skutočne o prácu ministerských úradníkov a ich poradcov? Do akej miery je tu priestor na obavy, že vláda schválila niečo, čo jej vypracoval súkromník?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podozrenie, ze material pripravila predavajuca firma, este zdoraznuje potrebu, aby verejnost dokladne preskumala vyhodnost transakcie pre stat. Podozrenie je o to silnejsie, ze ministerstvo aj EPH zmenili vysvetlenie, ako sa do dokumentu dostal podpis predavajuceho, akonahle vyslo najavo, ze dokument vznikol pocas jedneho dna. Ja osobne tymto vysvetleniam neverim.

11.9.2013

Otázka (Ján Kuciak, Hospodárske noviny):
Pekný deň, v HN pripravujeme v rámci týždňového špeciálu k výročiu krízy dvojstranovú analýzu možných opatrení, ktoré by mohli pomôcť slovenskej ekonomike. Zostávame v kontexte, “sme závislí od zahraničia, ale to nie je dôvod neurobiť nič.” Chceme teda zostaviť rebríček najužitočnejších opatrení, ktoré by vláda mala realizovať a prideliť im ranking. Chcem Vás preto poprosiť, či by ste nám pomohli a pokúsili sa:

- navrhnúť aspoň tri opatrenia, ktoré by ste dnes považovali za najužitočnejšie; – v skratke odôvodniť, ako a prečo sú dôležité; – kvantifikovať ich, prípadne približne odhadnúť ich prínos.

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Znizenie odvodov ludom s nizkym prijmom a kompenzovanie vypadkov v rozpocte zvysenim majetkovych, spotrebnych a environmentalnych dani. ZDOVODNENIE: Vysoke odvody pri nizkych prijmoch su barierou vytvarania pracovnych miest pre menej kvalifikovanych ludi, ktori su tak odkazani na ciernu pracu a poberanie socialnych davok. Pri dostatocne vyznamnom znizeni odvodov mozno ocakavat zasadny pokles nezamestnanosti.
2. Zvysenie transparentnosti na prijmovej aj vydavkovej strane rozpoctu. Na prijmovej ide najmä o zverejnovanie informacii o tom, kto ake plati dane, napriklad v pomere k obratu. Na vydavkovej strane ide o zverejnovanie informacii, kto ake pobera dotacie a socialne davky a tiez ake vysledky dosahuju statom dotovane zdravotnicke zariadenia, skoly, sudy a ine subjekty. ZDOVODNENIE: Strategia “naming and shaming” by zvysila efektivnost pri vybere dani aj pri minani verejnych zdrojov, väcsi tlak verejnosti na vysledky by skvalitnil verejne sluzby.
3. Spustit rozsiahlejsiu transparentnu privatizaciu statneho majetku a z vynosov splatit verejny dlh. ZDOVODNENIE: Privatizacia odstrani konflikt zaujmov statu, ktory je casto rozhodcom aj hracom na oboch stranach ihriska (napriklad v energetike je regulatorom, tvorcom zisku a poberatelom dividend a sucasne zastupcom odberatelov, ktori pozaduju co najnizsie ceny), navyse umozni vstup strategickeho sukromneho kapitalu do podnikov, co predpoklada efektivnejsie hospodarenie. Splatenim verejneho dlhu sa stabilizuju verejne financie a znizia vydavky na dlhovu sluzbu.

10.9.2013

Otázka (Ján Kuciak, Hospodárske noviny):
Pekný deň, v HN pripravujeme v rámci týždňového seriálu k výročiu začiatku krízy (pád Lehman Brothers) prehľad a hodnotenie hlavných opatrení, ktoré slovenské vlády od roku 2008 prijali. Chcel by som Vás teda poprosiť o Váš postreh k tomu, ako slovenské vlády doteraz bojovali s krízou. Základná otázka teda znie “Ako hodnotíte kroky vlád za 5 rokov krízy?” Prosím, skúste mi k tomu napísať niekoľko riadkov, ktoré sa dajú použiť aj vo forme anketovej odpovede.

Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom je zdvojnasobenie verejneho dlhu, pricom dynamika rastu je stale neudrzatelne rychla. Je to dosledkom toho, ze sa vlady s vynimkami v roku 2011 a ciastocne aj 2013 neodhodlali prijimat aj nepopularne konsolidacne opatrenia. Na druhej strane pozitivom je zavedenie dlhovej brzdy. Vlady tiez nedokazali znizit nezamestnanost, co suvisi s neochotou zvysit pruznost zakonnika prace, znizit odvody ludom s nizkym prijmom a tiez so zhorsenim konkurencieschopnosti Slovenska. Pozitivom je stale relativne rychly rast HDP, co je najmä doznievajucim efektom reforiem zavedenych pred desatrocim, prilevu zahranicnych investicii a vstupu do eurozony.

9.9.2013

Otázka (Jana Hvozdovičová, Profit):
Dobry den, pripravujem pre Profit temu k prepoistovaniu v zdravotnych poistovniach a chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa vyjadrili k dvom veciam.

1. Ma sa este aj tento rok zmysel prepoistit do inej zdravotnej poistovne? Preco? (uvazuje sa o zluceni poistovni – do budcnosti, ludi to pri rozhodovani o prepoisteni zrejme ovplyvni). Ocakavate, ze bude pocet ludi, ktori zemnia zdravotnu poistovnu k 1.1.2014 viac ako po ine roky alebo menej?
2. Preco sa ludia vlastne kazdy rok prepoistuju? Nie je ponuka zdravotnych poistovni zhruba rovnaka? Nie su to len spekulacie? Preco to ludia robia?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Dnes nie je vôbec isté, že sa vládne plány na zrušenie pluralitného systému poisťovní uskutočnia. Pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému práveže skôr klesá. Preto ak by sa poistenci rozhodli prepoistiť len z titulu plánovaného zavedenia jednej poisťovne, mohli by byť neskôr rozčarovaní, že zmenili svoju doterajšiu poisťovňu za inú, ktorá im vyhovuje menej. Navyše ak by sa plány vlády predsa len realizovali, poistenec by bol automaticky zaradený do jedinej poisťovne a nemusel by podstupovať zbytočnú byrokratickú záťaž prepoisťovania.
Ľudia by si preto mali zdravotnú poisťovňu vyberať podľa svojich vlastných preferencií. Kritériami pre ich výber môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.
2. Ľudia sa prepoisťujú, lebo využívajú výhody slobodnej voľby zdravotnej poisťovne a vyberajú si tú, ktorá im najviac vyhovuje. Hoci musia poisťovne zo zákona rovnako uhrádzať veľkoryso nastavený základný balík zdravotnej starostlivosti, nie je pravdou, že sú rovnaké. Existujú medzi nimi niekedy podstatné odlišnosti, napríklad v dĺžke čakania na operácie v jednotlivých nemocniciach, v tlaku na poskytovateľov na efektívne liečenie, v manažovaní pacienta a poradenstve, v rôznych nad rámec zákona hradených doplnkových službách, nadštandardných vyšetreniach, preventívnych aktivitách, v rôznych zľavách pri liekoch, ako aj pri produktoch a službách mimo zdravotníctva, v administratívnom styku a prístupe k poistencom, vo výbere poistného, v celkovom hospodárení.

9.9.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela som vas poprosit, o odpovede na par otazok. Ide o zverejnovanie udajov (kongresy, prijmy, stretnutia) lekarov a farmabiznisu.
Podla zverejnenych udajov bolo za prvu polovicu roak vyse 600-tisic stretnuti zastupcov farmafiriem a lekarov. Farmafirmy uhradili zhruba 300 kongresov a odb. podujati. Ale len zhruba stovka lekarov priznala, ze dostala peniaze ci nepenazne dary od farmaceutickych firiem.

Ako tie udaje hodnotite?
Su podla vas reprezentativne?
Naozaj je podla vas takto malo lekarov, ktori dostanu ne/penazne dary?
Ako by sa malo zmenit zverejnovanie, aby to zódpovedalo realite?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je príznačné, že kvalita, teda objektivita a úplnosť údajov pokrivkáva v prostredí, ktoré nedostatočnou legislatívou umožňuje úskoky a pri porušení povinností navyše i vyviaznuť bez sankcií, a ktoré málo tlačí, či už zo strany štátu, stavovských organizácií ale najmä širokej verejnosti, na zainteresovaných, aby sa to zmenilo. Kým nepríde k väčšej súťaži medzi poskytovateľmi, alebo kým nepríde osvietená vláda, alebo kým nevznikne vo verejnosti dostatočne veľký dopyt po transparentnosti, dovtedy výrazné zlepšenie pri zverejňovaní údajov neočakávam.

Čísla o počte lekárov, ktorí mali od farmafiriem peňažný či nepeňažný príjem, budú s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi podhodnotené. V realite sa jedná pravdepodobne o tisícky, a nie stovku lekárov s takýmito príjmami.

7.9.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o o pomoc pri pisani temy. IFP totiz dnes zverejnilo analytu zhodnotenia fondov v III. pilieri. Tvrdi, ze az 54 percent zhodnotenia sporitelom zhltli poplatky.
Posielam link: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9103
Poprosim vas preto o odpovede na otazky.

1. Su poplatky v tretom pilieri nastavene prilis vysoko? Ak ano, preco?
2. Co v rokoch 2013,2012,2011 najviac ovplyvnilo (na trhu) vynosnost fondov? Co konkretne (napriklad vyjadrenia Fed-u)
3. Ake vynosy mozno ocakvať v tomto roku?
4. Na Slovensku nie je treti pilier prilis oblubenym druhom sporenia na dochodok. Ako je to v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nizke vynosy a vysoke poplatky zapadaju do argumentov, preco by mal stat zrusit danove zvyhodnenia a v nadväznosti na to aj regulaciu poplatkov v tretom pilieri. V buducom roku by tak ziskal do rozpoctu viac nez 8 milionov eur.

4.9.2013

Otázka (Jana Petrejová, Vysetrenie.sk):
Dobrý deň, pracujem na článku, kde chcem dať opäť Vaše vyjadrenia k téme. Viaceré regionálne nemocnice prišli o licencie na záchranky.

Myslíte si, že nemocnice pocítia tento výpadok? Ak áno, ako? Ovplyvní to kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ak áno, ako? Ako by sa teraz mali nemocnice zachovať? V čom vidíte problém, že uspeli súkromní prevádzkovatelia a nie regionálne nemocnice?

Odpoveď Dušana Zachara:
Intenzita možných dopadov na nemocnicu a pacienta bude závisieť od toho, ako sa malé nemocnice vysporiadajú s výpadkom zisku zo záchraniek, ak nejaký vôbec dosiahnutý bol, a aký podiel predstavoval pri financovaní ostatných činností nemocnice. Regionálne nemocnice budú musieť zefektívniť činnosti v tých oblastiach, ktoré boli krížovo dotované z príjmov ich vlastných záchraniek.
Fakt, že licencie na záchranky získali prevažne súkromní prevádzkovatelia, nie je sám osebe problémom, ak bol celý proces výberového konania férový a transparentný. Aby sa odstránili pochybnosti, je nutné, aby MZ SR zverejnilo kompletnú správu o hodnotení a výsledkoch výberového konania spolu s celou dokumentáciou, kde by nemali chýbať ani predložené projekty stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby jednotlivých uchádzačov, nakoľko tie sú rozhodujúcim kritériom pri rovnosti bodov a navyše pri tomto kritériu je aj najväčší priestor pre subjektívne hodnotenie členov výberovej komisie.
Chybou je, že sa tendre na záchranky nevykonávajú formou aukcií, ktoré by pre štát priniesli aj reálne finančné príjmy, resp. úspory a zároveň by sa obmedzil priestor pre možné klientelistické a korupčné rozhodovanie o licenciách.

3.9.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, mam par otazok ohladne prepoistovania?

1. Ma podla Vas zmysel, aby sa ludia prepoistovali, ak ma byt od buduceho roka uz len jedna statna poistovna?
2. Ake vyhody podla Vas pacientovi prinasaju sukromne zdravotne poistovne?
3. Ake vyhody ma zase statna Vseobecna zdravotna poistovna?

2. a 3. Medzi poisťovňami existujú odlišnosti napríklad v dĺžke čakania na operácie v jednotlivých nemocniciach, v tlaku na poskytovateľov na efektívne liečenie, v manažovaní pacienta a poradenstve, v rôznych nad rámec zákona hradených doplnkových službách, nadštandardných vyšetreniach, preventívnych aktivitách, v rôznych zľavách pri liekoch, ako aj pri produktoch a službách mimo zdravotníctva, v administratívnom styku a prístupe k poistencom, vo výbere poistného, v celkovom hospodárení.

3.9.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Ide o hodnotenie konkurencieschopnosti, ktore zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Slovensko sa medzirocne prepadlo o 7 miest a skoncilo na historicky najhorsom 78. mieste. Toto umiestnenie je najhorsie z V4. Tak isto ide o druhe najhorsie umiestnenie v ramci Europskej unie. Za nami je uz len Grecko.

1. Slovensko sa v rebricku prepadlo o 7 miest – ake su hlavne dovody tohto prepadu?
2. Vlani sme sice prepadli, ale len o dve miesta, preco teraz taky velky skok?
3. Co by mala vlada robit, aby zlepsila konkurencieschopnost Slovenska?
4. Aky problem je najakutnejsie a potrebuje preto najrychlejsie riesenie?
5. Vplyvaju na rozhodnutie investrorov – ked sa rozhoduju, v ktorej krajine zacat biznis – taketo rebricky? Moze takyto rebricek ovpyvnit ich biznis?
6. Co to v praxi pre krajinu znamena, ak sa zhorsuje jej konkurencieschopnost?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Index ciastocne odzrkadluje negativnu naladu podnikatelov po zvysovani dani a novele zakonnika prace, ktore zacali platit od tohto roka. V oboch tychto oblastiach Slovensko v rebricku pokleslo. K zhorseniu doslo aj v hodnoteni kvality institucii, predovsetkym sudnictva, vo vnimani zataze vyplyvajucej z vladnych regulacii ako aj vo vnimani vyskytu korupcie pri verejnych zakazkach. Treba vsak zdoraznit, ze ide o mäkke ukazovatele, ktore vyjadruju nalady podnikatelov a nie vzdy musia verne odrazat rozdiely medzi krajinami.
2. V dosledku vymeny vlad neboli v rokoch 2011 a zaciatkom 2012 prijimane vyznamnejsie legislativne zmeny, ktore by ovplyvnili postavenie v rebricku. Mierny pokles tak bol najmä odrazom nasej stagnacie.
3. Klucove je zefektivnit sudnictvo, co sa da napriklad meranim vysledkov jednotlivych sudov a sudcov ako aj ich verejnym porovnavanim. Dalej treba odstranovat korupciu a klientelizmus, znizovat administrativnu zataz podnikatelov a spruznit zakonnik prace. Problemom je tiez zvysovanie danovo-odvodoveho zatazenia prijmov z prace.
4. V hodnoteni nezavislosti sudnictva sme sa prepadli zo 116. na 133. miesto spomedzi 148 krajin. Uplne najhorsie hodnotenie dali podnikatelia vlade za to, ze vo svojich rozhodnutiach uprednostnuje vybrane subjekty. V tomto ukazovateli sme obsadili az 144. priecku. Dlhodobo tiez vyrazne zaostavame v inovaciach.
5. Dolezite su trendy. Slovensko sa v tomto rebricku zhorsuje uz siedmy rok po sebe, co je varovny signal. Investori sa prioritne rozhoduju podla vlastneho prieskumu, taketo rebricky vsak mozu byt doplnkovym zdrojom informacii.
6. Potencialne menej investicii a teda aj menej pracovnych miest, pomalsi rast zivotnej urovne, celkove zaostavanie.

3.9.2013

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka PPP projektov a ohladom dnesneho stlpceka sefa rezortu dopravy Jana Pociatka.

Ma Slovensko na PPP projekty?
Kolko si moze na to dovolit. Sef kabinetu Fico hovoril, ze Slovensko ma celkovo na splatku PPP projetov 260 tisic eur rocne. Teda polovica 130 tisic eur na ine cesty. Ide z vasho pohladu o realnu cenu?
Kolko podla Vas Slovensko moze splacat cez tieto PPP projekty? preco prave tuto sumu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rizikom je, ze sa vlada bude snazit uctovat PPP projekty mimo verejnej bilancie, pricom naklady v buducnosti ponesu vsetci danovi poplatnici. V takom pripade by islo o skryvanie dlhov. Politikov sa preto treba pytat, kto bude PPP projekty splacat. Ak to budu vsetci danovi poplatnici, mal by byt projekt zapocitany do verejneho dlhu uz v case jeho spustenia. Alternativou je, ze sa vlada rozhodne postaveny usek dialnice spoplatnit a z vynosov hradit splatky.

Pri rychlo rastucom dlhu si Slovensko nemoze dovolit dat na splatky PPP projektov ani euro, pokial by neboli viac nez kompenzovane usporami v inych oblastiach, ci lepsim vyberom prijmov.

3.9.2013

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda):
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Téma: Hospodárenie samospráv (článok bude uverejnený ako väčší materiál v rámci Prílohy denníka Pravda ku blížiacim sa komunálnym voľbám)
Po výrazne deficitnom hospodárení v predchádzajúcich rokoch dokázali slovenské obce a mestá stabilizovať svoje výsledky v roku 2011, pričom počas minulého roka došlo k ďalšiemu zlepšeniu. Ukázala to analýza portálu o hospodárení obcí a vyšších územných celkov (VÚC), ktorý prevádzkuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Otázky:

1. Prečo mal priemerné zadĺženie KSK na jedného obyvateľa v roku 2010 okolo 80 eur, ale v roku 2011 sa to výraznejšie zvýšilo? Čím bol spôsobený nárast dlhu?
2. Komu “dlhuje” župa najviac? – Prečo je župa tak zadĺžená?
3. Podľa vašich štatistík je zadlženie župy KSK v roku 2012 menšie- čomu to pripisujete?
4. Ako hodnotíte zaldženie župy od roku 2009?- Podarilo sa jej hospodáriť zodpovednejšie?
5. Ako sa z vášho pohľadu odrazilo na hospodárení VUC fakt, že podpísali s vládou memorandum o spolupráci- znižovanie deficitu…
6. Čo znamená pre vuc, ak prekročia zadlženie 60 percent? Ktorej vucke to momentálne hrozí?
7. Aké sankcie, teda čo z toho vyplýva?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Pripájam odpovede na časť Vašich otázok. Neviem ich zodpovedať všetky, keďže my pracujeme s hodnotami uvedenými v účtovníctvach samospráv (tieto preberáme od MF SR), no nepoznáme príčiny ich zvyšovania či znižovania medzi jednotlivými rokmi. Aby bolo možné hodnotiť dôvody “obratov” v hospodárení samospráv, bolo by potrebné individuálne preštudovať ich hospodárenie, a to momentálne nie je naším cieľom. My na základe získaných hodnôt pripravujeme indikátory a hodnotenie finančného zdravia prostredníctvom skóre, a tieto dáta vizualizujeme. Pripájam teda odpovede na tú (menšiu) časť otázok, ktoré na základe našej práce vieme zodpovedať:

2. poznámka: KSK nepatrí medzi VÚC s najvyšším zadlžením (viď http://obce.ineko.sk/rebricky.php?obd=0-2012&score=1&zu=obec|&fmo=v&obyv=&okresy=|&kraje=|&data=|&ind=|6|7|&sort=ind6|DESC&range=1-10#end)
3. poznámka: Ako upozorňujeme na portáli a v analýze – údaje o dlhu za roky 2006 až 2011 nie je možné priamo porovnávať s údajmi za rok 2012, keďže sa nezanedbateľným spôsobom zmenil spôsob výpočtu dlhu. Teda na základe zmeny metodiky mohlo dôjsť u niektorých samospráv k významnej zmene zobrazovaného zadlženia (typicky k poklesu). Neviem Vám sprostredkovať informormáciu o tom, do akej miery k zmene medzi rokmi 2011 a 2012 prispelo prípadné zlepšenie hospodárenia a do akej miery zmena metodiky. Odporúčam iba porovnávať zadlženie KSK na konci roku 2012 so zadlžením ostatných VÚC.
4. Vo vzťahu k zadlženiu možno konštatovať, že medzi rokmi 2009 a 2011 sa KSK nepodarilo znižovať svoje zadlženie. Porovnanie s rokom 2012 nie je možné kvôli zmene metodiky. Je však možné hodnotiť vývoj v oblasti hospodárenia aj na základe iných indikátorov, napr. na základe bilancie bežného účtu, ktorá vypovedá o tom, ako samospráva dokáže financovať svoje výdavky na základe bežných príjmov. V prípade KSK vidieť, že bilancia bežného účtu bola v období medzi rokmi 2009 a 2011 mierne kladná (približne +2 %) a v roku 2012 mierne záporná (-0,6 %). KSK z pohľadu tohto indikátora hospodári vyrovnane, no bez zreteľného ďalšieho zlepšovania hospodárenia.
6. Ak dlh samosprávy prekročí úroveň 60 % bežných príjmov, podľa zákona stráca možnosť prijať ďalšie úvery. Navyše, od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu vo výške 5 % z dlhu presahujúceho povolenú 60%-tnú hranicu. Najbližšie k tejto hranici sú momentálne Trnavský (53,9 %) a Trenčiansky (49,2 %) VÚC.
7. Poznámka: Zodpovedané v rámci predchádzajúcej otázky. Len dodávam, že pri súčasných hodnotách za rok 2012 pre VÚC nevyplývajú žiadne sankcie.

Ešte pripájam upozornenie o možnom skrývaní dlhov, ktoré v súvislosti so zverejňovaním údajov vždy uvádzame. Nevieme, aká časť samospráv sa k skrývaniu svojich dlhov uchyluje, ale považujeme za dôležité, aby nasledujúce upozornenie bolo brané do úvahy vždy, keď sa hovorí o zadlžení samospráv. Radi by sme tak podnietili občanov, aby sa viac zaujímali o hospodárenie samospráv a aby boli postupne eliminované možnosti, ako môžu samosprávy trikmi znižovať vykazovaný dlh.

Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré obce (VÚC) svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty), alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery (dlhodobé zmluvy, na základe ktorých investície financuje súkromný subjekt a samospráva sa ich zaväzuje postupne splácať – ide o obdobu PPP projektov).

Poznámka: Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností ako aj o dodávateľských úveroch priamo od príslušnej obce či VÚC.

28.8.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o komentar do piatkoveho clanku. Pisem o prvom kole prerozdelovania ambulancii zachrannej zdravotnej sluzby. Z povodnych 16 prevadzkovatelov sa licencie prerozdelili medzi siestich – dve statne (BA, KE), jedna VUC (Brezno), tri sukromne (KE, Limbach, Komarno). Pocet ambulancii sa pritom vyrazne nezmenil. Kym predtym ich fungovalo 77, po novom ich bude 76. Regionalne nemocnice, ktore stratili licencie hovoria, ze prisli o cast ziskov a sposobi im to problemy v hospodareni.

1. Co hovorite na to, ze licencie dostali prevazne sukromni prevadzkovatelia ambulancii?
2. Ako moze regionalne nemocnice ovplyvnit vypadok tychto zdrojov?
3. Co to bude znamenat pre pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Fakt, že licencie na záchranky získali prevažne súkromní prevádzkovatelia, nie je sám osebe problémom, ak bol celý proces výberového konania férový a transparentný. Aby sa odstránili pochybnosti, je nutné, aby MZ SR zverejnilo kompletnú správu o hodnotení a výsledkoch výberového konania spolu s celou dokumentáciou, kde by nemali chýbať ani predložené projekty stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby jednotlivých uchádzačov, nakoľko tie sú rozhodujúcim kritériom pri rovnosti bodov a navyše pri tomto kritériu je aj najväčší priestor pre subjektívne hodnotenie členov výberovej komisie.
Chybou je, že sa tendre na záchranky nevykonávajú formou aukcií, ktoré by pre štát priniesli aj reálne finančné príjmy, resp. úspory a zároveň by sa obmedzil priestor pre možné klientelistické a korupčné rozhodovanie o licenciách.
2. Regionálne nemocnice budú musieť zefektívniť činnosti v tých oblastiach, ktoré boli krížovo dotované z príjmov ich vlastných záchraniek.
3. Dopad na pacienta bude závisieť od toho, ako sa malé nemocnice vysporiadajú s výpadkom zisku zo záchraniek, ak nejaký vôbec dosiahnutý bol, a aký podiel predstavoval pri financovaní ostatných činností nemocnice.

28.8.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, vlada dnes na svojom rokovani schvalila dalsich 5 investicnych stimulov v celkovej hodnote 15 milionov eur. Zvacsa ide o ulavy na dani z prijmov. Podporene investicie maju smerovat do regionov s vysokou nezamestnanostou. S ich podporou ma vzniknut 695 pracovnych miest. Vsetkych 5 spolocnosti, ktorym bol stimul schvaleny su zahranicne spolocnosti. Medzi nimi aj americka firma Jonson Controls, ktora ma uz dostat stvrty stimul. Pojde sice o prvy investicny stimul pre jej dcersku spolocnost Johnson Controls Innotec Technologies, ktora este na Slovensku neposobi a ktora chce v Lucenci vybudovat novu fabriku (a vytvorit 125 novych pracovnych miest), v ramci celej skupiny vsak pojde o stvrty stimul. V tejto suvislosti by som Vam chcel polozit dve anketove otazky:

1. Je spravne, ze stat poskytuje stimuly najma zahranicnym spolocnostiam? Odhliadnuc od toho nakolko su stimuly spravnym/nespravnym nastrojom na lakanie investicii, tak by sa nemal klast vacsi doraz na podporu investicii domacich, slovenskych firiem?
2. Johnson Controls ziskalo uz stvrty investicny stimul. Je spravne, ze tato vyznamna americka spolocnost, ktora na Slovensku zamestnava cca 5-tisic osob, ziskala od Slovenska pomoc uz po stvrtykrat? Mali by sa investicie renomovanych firiem podporovat aj viackrat?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Stat by mal investicne stimuly minimalizovat, kedze je pri nich vysoke riziko diskriminacie aj zneuzivania. Ak napriek tomu stimuly poskytuje, tak podmienky maju byt rovnake bez ohladu na to, ci ide o zahranicnu alebo domacu spolocnost. Zvyhodnovanie ci uz domacich alebo zahranicnych firiem prinajmensom z krajin EU je na jednotnom trhu nepripustne.
2. Stat by mal zostavit rebricek ziadosti o investicny stimul ako aj podporenych firiem zoradenych podla efektivnosti. To znamena kolko pracovnych miest a s akym platom vytvorili za pridelenu podporu. Rebricek by sa mal aj spätne aktualizovat podla realnych vysledkov. Vsetky ziadosti by sa mali posudzovat podla toho, ako by sa umiestnili v takomto rebricku.

26.8.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Riesime vyvoj “eserociek”, na zaklade udajov zo statistickeho uradu za mesiac jul. Su tam dva zaujimave momenty:
Medzimesacny narast poctu eserociek je tento rok takmer 18 percent. (vlani to bolo 8). Tento medzimesacneho rastu je aj najrychlejsie od zaciatku roka. Viac bolo len na prelome rokov. Taktiez medzirocny narast poctu eserociek je vacsi ako vlani – je to 11%, pricom vlani to bolo necelych 8.

1. Cim si to tieto narasty vysvetlujete? Preco sa zrychluje medzimesačne tempo rastu?
2. Zaciatkom roka presli tisice ludi zo zivnovnosti na s.r.o, potom sa rast mierne spomalil, ale teraz sa zda, ze sa zrychluje. Ako si to vysvetlujete?
3. Nemoze byt za tym aj fakt, ze zivnostnici zacali od zaciatku jula platiti vyssie minimalne odvody, a teda sa dalsi rozhodli zmenit formu podnikania?
4. Bude tento rast podla vas pokracovat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Moze to suvisiet s narastom socialnych odvodov pre zivnostnikov, ktory sa prejavil prave v augustovych platbach.

23.8.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok k hospodáreniu samospráv.

1. Ako v súčasnosti hospodária jednotlivé samosprávy? Ako by ste to zhodnotili?
2. Kde sú ešte rezervy a kde majú možnosti šetriť?
3. Čo by mala urobiť vláda aby pomohla k lepšiemu hospodáreniu samospráv?
4. Navrhujete nejaké konkrétne opatrenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prednedavnom sme na tuto temu zverejnili analyzu, z ktorej mozete cerpat:

Globalne sa da povedat, ze samospravy v poslednych rokoch zlepsuju svoje hospodarenie. Verime, ze k tomu prispievaju aj nami zverejnovane informacie o financnom zdravi obci, ktore vytvaraju tlak verejnosti na ich lepsie hospodarenie. So zverejnovanim sme zacali v roku 2010, pricom uz v roku 2011 doslo k vyraznemu zlepseniu v hospodareni samosprav a toto zlepsenie pokracovalo aj v roku 2012.

Co sa tyka opatreni, vlada by mala motivovat samospravy, aby viac vyuzivali vlastne zdroje prijmov. Rezervy su najmä pri dani z nehnutelnosti, ktoru na Slovensku vyuzivame relativne malo, pricom ide o dan, ktora je z pohladu ekonomickeho rastu najmenej skodliva. Efektivne by sa to dalo docielit tym, ze by vlada znizila prijmy samosprav z podielovych dani, aby boli nutene si vypadky kompenzovat z vlastnych prijmov.

Vlada by tiez mala zapojit samospravy do boja proti danovym unikom tym, ze ich financne zainteresuje na co najlepsom vybere dani. Samospravy vedia lepsie nez centralna vlada, kto ma ake zaplatit dane a teda aj kto ako podvadza.

22.8.2013

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda):
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok. Téma: Ministerstvo financií v novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje aj inštitút výdavkových limitov. (viď príloha)
Samotné výdavkové stropy však nebudú fungovať automaticky a o ich zavedení sa bude rozhodovať iba pri „výrazných odchýlkach“ vývoja štrukturálneho deficitu od plánu zakotveného v programe stability, neskôr od strednodobého cieľa, teda vyrovnaného rozpočtu. Vyhodnocovať to má Eurostat dvakrát ročne. Ak sme pri Eurostate- je ohrozením pre výšku dlhu a deficitu aj nová metodika ESA2010? Prvá notifikácia dlhu a deficitu podľa nových pravidiel by totiž mala prebehnúť na jeseň v roku 2014 za výsledky roku 2013…..

1. Myslíte si, že vôbec toto opatrenie výdavkových stropov má nejaký zmysel?

MF to totiž samo vyhodnocuje, či k odchýlke došlo, vláda navrhované opatrenia na zníženie výdavkov ani nemusí odsúhlasiť a nakoniec do parlamentu pôjde list s odôvodnením prečo nie, a potom sú tu výnimky….

2. Nie je už výraznou odchýlkou fakt, že sa vláda vzďaľuje od pôvodného konsol. úsilia, teda hranice 2,6%HDP na 2,9%?
3. Ako si predstavujete, že by mali samotné výdavkové stropy ideálne fungovať, teda mali byť ideálne uvedené do praxe?
4. Aké sú z vášho pohľadu najväčšie riziká budúcoročného rozpočtu a teda navýšenia dlhu a deficitu? – ktoré konkrétne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Oproti sucasnosti v navrhu nevidim vyrazny posun. Ak sa rozpocet nevyvija podla planu, musi vlada prijimat napravne opatrenia uz aj dnes, inak jej v pripade nedostatocnej konsolidacie hrozi pokuta od Europskej komisie, sankcie domacej dlhovej brzdy a strata dovery investorov na financnom trhu. Oficialne zavedenie vydavkovych limitov doplna mozaiku tychto sankcii, vyznamne vsak nemeni motivaciu vladnut zodpovedne. To plati aj preto, ze o uplatneni vydavkovych limitov bude podla aktualneho navrhu rozhodovat ministerstvo financii a v koncenom dosledku samotna vlada, ktora nema zaujem upliest sama na seba bic. Vyznam vydavkovych limitov by stupol, keby o ich uplatneni rozhodoval od vlady nezavisly organ, napriklad Rada rozpoctovej zodpovednosti alebo priamo Europska komisia. Vyznamne by tiez pomohlo, keby vydavkove limity znemoznili tvorbu skrytych dlhov napriklad prenasanim vydavkov na ostatne subjekty verejnej spravy, statne podniky, cez PPP projekty a podobne.

Ustup od ciela znizit deficit v roku 2014 na 2,6% HDP hodnotim negativne, nakolko to zvysuje pravdepodobnost rychlejsieho rastu verejneho dlhu a oddaluje realizaciu strukturalnych reforiem a konsolidacnych opatreni.

Co sa tyka ESA2010, treba si pockat na konecnu verziu. Bolo by prinosom, ak by nova metodika obmedzila tvorbu skrytych dlhov napriklad tym, ze by sa do oficialneho dlhu zapocitavali aj dlhy zeleznic, alebo PPP projekty, resp. by sa odstranili motivacie vlady znizovat deficit cez oslabovanie druheho dochodkoveho piliera.

22.8.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok k téme o výdavkových limitoch.
MF SR si v návrhu úpravy o výdavkových limitoch na nasledujúci rok definuje plnenie úlohy následovne: “Ak ministerstvo financií posúdi, že došlo k výraznému odchýleniu, navrhne vláde limit verejných výdavkov na obdobie korekcie výrazného odchýlenia” a naviac “Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj keď štrukturálny deficit je 0,5% HDP”…
návrh

1. Nemyslíte, že je to cesta ako sa vyhnúť plneniu rozpočtu a k ničomu za nezaviazať?
2. Nie je nevyhnutné presne definované plnenie záväzkov zo strany MF SR?
3. Čo v praxi znamená takéto stanovenie si úloh?
4. Čo by bolo potrebné zakotviť v zákone aby sa peniaze neprehadzovali?
5. Ako sú výdavkové limity nastavené vo všeobecnosti?

22.8.2013

Otázka (Lukáš Kvašňák, Hospodárske noviny):
Dobry den, v nasej rubrike Analyza tyzdna sa chceme pozriet na to, preco takmer 60-percent zivnostnikov na Slovensku neplati ziadne dane z prijmu. Podla informacii Financnej spravy totiz vlani malo nulu na danovom priznani 218-tisic zivnostnikov. Chcel by som Vas preto poprosit o vyjadrenie k tejto teme. Nizsie pripajam otazky. Ak by to bolo mozne, zaslali by ste mi prosim odpovede v priebehu zajtrajsieho doobedia. Ak nie, dali by ste mi prosim vediet. Vopred vdaka.

Chcel by som sa preto opytat:
1. Co je podla Vas dovodom, ze tak vela zivnostnikov neplati dane?
2. Co by mal stat urobit, aby tuto situaciu zmenil? Predpokladam, ze na prvom mieste je znizit odvodove zatazenie. Ake su vsak aj ine kroky, ktore ma k dispozicii?
3. Pomoze riesenie formou prisnejsich kontrol prip. znevyhodnenie zivnosti do tej miery, ze sa neoplatia ako suplovanie klasickeho pracovneho pomeru?
4. Kedy sa podla Vas stala v minulosti chyba, ktora viedla k tomu, ze sa u nas forma zivnosti zneuziva a zivnostnici platia nulove dane? Ktore opatrenie to sposobilo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posilnit treba verejnu kontrolu pri plateni dani, to sa tyka nielen zivnosti ale aj pravnickych osob. Ak by verejnost ziskala informacie, kto ake plati dane, zvysil by sa verejny tlak na tych, co sa plateniu dani vyhybaju napriklad cez umele nafukovanie nakladov, ci cez nepriznavanie prijmov. K zverejnovaniu vysky zaplatenych dani aj odvodov moze vlada ludi motivovat aj pozitivne. Ludia, ktori by so zverejnenim suhlasili, by napriklad mohli dostat istu danovu alebo odvodovu ulavu. Ak by nesuhlasili, mohli by naopak podliehat vyssiemu zdaneniu.

Financna sprava by mohla uz teraz zverejnit anonymizovany zoznam platitelov dani podla vysky zaplatenej dane, k comu by priradila aj vysku ich obratu. Verejnost by tak dostala informaciu o rozsahu tohto problemu a zvysil by sa tlak na jeho riesenie.

Danovu disciplinu mozno samozrejme posilnit aj represiou, cize castejsimi kontrolami tych danovnikov, ktori maju dlhsiu dobu vysoke obraty a platia nizke dane. Vyber kontrolovanych subjektov aj kontrolorov by sa mohol realizovat verejnym zrebovanim, aby sa danovnici nemohli spolahnut, ze k nim kontrola nikdy nepride, alebo ze sa s nou vzdy nejak dohodnu.

21.8.2013

Otázka (Iris Kopcsayova, Plus jeden deň):
Dobry den. Moja otazka:
Viacere nemocnice dnes celia exekuciam, maju obrovske dlhy. Niektore prijimaju ozdravne opatrenia. Pociti zadlzenost nemocnic na vlastnej kozi pacient?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, pacienti pociťujú dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Nemocnice musia prijímať ozdravné opatrenia, aby negatívne dopady na pacienta neboli v budúcnosti ešte výraznejšie. Dlhodobo sa totižto žiť nad pomery nedá.

21.8.2013

Otázka (Jana Petrejová, Vysetrenie.sk):
Dobrý deň, som redaktorkou internetového magazínu o zdraví http://vysetrenie.zoznam.sk . Rada by som s Vami spolupracovala pri spracovaní jedného článku a doplnila doň Vaše vyjadrenia. V médiách sa objavila informácia, že niektoré nemocnice čelia exekúciám.

1. Akým spôsobom sa to podľa vás môže dotknúť pacientov? Prečo sa podľa vás nemocnice zadlžujú?
2. Ako by podľa Vás mohlo vyzerať zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti? Myslíte si, že by nemocnice kvôli tomu začali šetriť či dokonca rušiť plánované operácie?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Štátne nemocnice sa neustále zadlžujú, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.

Exekúcie sú štandardným ekonomickým nástrojom na ochranu práv veriteľov, ktoré majú potenciál vytvoriť na nemocnice potrebný tlak na zlepšovanie hospodárenia, čo môže byť zo stredno- a dlhodobého pohľadu prospešné pre všetkých – veriteľov, nemocnice aj pacientov. Ak však nemocnice nezmenia pri exekučných hrozbách svoje hospodárenie, môže to, najmä pri menších nemocniciach znamenať zhoršenie kvality a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, konkurz, alebo aj ich zánik.

2. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať všakovakými spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

Pacienti pociťujú dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Nemocnice by mali prijímať ozdravné opatrenia, aby negatívne dopady na pacienta neboli v budúcnosti ešte výraznejšie. Dlhodobo sa totižto žiť nad pomery nedá. Problémom však je, že nakoniec i tie nemocnice, ktoré príliš nešetria, sú zo strany štátu oddlžované, čo kriví motivácie ostatných. Takýto prístup štátu však len predlžuje agóniu slovenského zdravotníctva.

21.8.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som o stanovisko. Fico dnes na Rady predsedov odborových zväzov povedal velmi zaujimavu vec. Posielam link.

1. Co hovorite na tento obrat? Ako hodnotite toto rozhodnutie?
2. Vy ako priklad davate Nemecko, kde tiez odpustaju odvody. Viete aj, aky dopad na nezamestannost ci na rozpocet mal tento krok? Je nejak toto rozhodnutie uz vyhodnoteny?
3. Poznate este iny priklad zo zahranicia – okrem Nemecka, kde k tomuto pristupili? Ako to tam vyzera, pripadne, ako tento krok vyhodnocuju.

Odpoveď Petra Goliaša:
Hodnotime to pozitivne, vela bude zavisiet od konkretneho navrhu, cize ktore odvody budu znizene a v akom rozsahu. INEKO toto opatrenie odporuca uz dlhodobo, pretoze vysoke odvody su barierou pre zamestnavanie najmä ludi s nizkymi prijmami. Casovo sa zavedenie tohto opatrenia v Nemecku spaja s prudkym poklesom nezamestnanosti z 11,3% v roku 2005 na 5,5% v roku 2012. Silne pozitivny vplyv na zamestnanost konstatuje napriklad aj studia citovana v tomto blogu (tabulka na konci)

20.8.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som poprosit o komentar do clanku. Vyziadala som si najnovsie udaje, ako hospodaria statne nemocnice. Z cisel, ktore mi zaslalo MZ SR (k junu 2013) vyplyva, ze stale nie su schopne splacat svoje zavazky (zavazky po lehote splatnosti vsetkych nemocnic 189 466 389 eur) a ich dlh sa zvysuje. Okrem toho su na 4 statne nemocnice (UNB, KE, PO, TT) vedene exekucie dokopy na sumu necelych 600 000 eur. V tejto suvislosti mam otazky:

1. Co podla Vas sposobuje neschopnost statnych nemocnic splacat svoje zavazky?
2. Ako sa mozu doktnut exekucie hospodarenia nemocnic a pacientov?
3. Ake opatrenia navrhujete, aby sa statne nemocnice prestali zadlzovat?
4. Ako si vysvetlujete, ze svoj celkovy hospodarsky vysledok k polroku 2013 statne nemocnice podla udajov MZ SR zlepsili, no v pripade zavazkov po lehote splatnosti sa situacia naopak zhorsuje?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Štátne nemocnice nesplácajú svoje záväzky, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.
2. Exekúcie, štandardný ekonomický nástroj na ochranu práv veriteľov, majú potenciál vytvoriť na nemocnice potrebný tlak na zlepšovanie hospodárenia, čo môže byť zo stredno- a dlhodobého pohľadu prospešné pre všetkých – veriteľov, nemocnice aj pacientov. Ak však nemocnice nezmenia pri exekučných hrozbách svoje hospodárenie, môže to, najmä pri menších nemocniciach znamenať zhoršenie kvality a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo aj ich zánik.
3. V štátnych nemocniciach je nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre ich hospodárenie, začať merať a zverejňovať ich kvalitu a efektívnosť a podľa toho ich odmeňovať, transformovať ich z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a umožniť i transparentný vstup súkromného kapitálu do nich, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii a pod.
4. Veľkým problémom údajov o hospodárení a zadlženosti štátnych nemocníc je, že sa na ne nedá úplne spoľahnúť, keďže netransformované štátne nemocnice nemajú ako príspevkové organizácie povinnosť viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel a nemusia sa každoročne podrobovať nezávislému auditu.
Komentovať priebežné výsledky je taktiež veľmi ošemetné, nakoľko môžu byť relatívne ľahko ovplyvnené rôznymi optimalizačnými účtovnými operáciami, jednorazovými príjmami, načasovaným rozpustením rezerv a pod.

19.8.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň. Na konci júna 16 štátnych nemocníc a ústavov ZP Union vypovedali zmluvu. Trinásť z nich má s Unionom ešte platnú zmluvu, ale len do 30.9. Posielam v tejto súvislosti link mojej kolegyne Veroniky Folentovej na tento článok
Moja základná otázka znie:
Čo by ste poradili poistencom Unionu, aby v tejto situácii urobili? Lebo ak by čakali do 30.9. kedy sa končí možnosť prepoistenia do inej ZP, nemali by sa už kde prepoistiť a bolo by otázne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre nich.

Odpoveď Dušana Zachara:
V tomto prípade sa v priamom prenose ukazuje škodlivosť dominantného postavenia štátu v slovenskom zdravotníctve. Je tu podozrenie zo zneužitia tohto silného vplyvu, z koordinovaného postupu, čo spolu s konfliktmi záujmov štátu vytvára podmienky na obmedzenie hospodárskej súťaže na zdravotníckom trhu, a tým aj obmedzenie efektívnosti celého systému. Nakoniec však tieto neefektívnosti budú raz musieť zaplatiť občania buďto vyššími daňami a odvodmi a/alebo zhoršujúcou sa zdravotnou starostlivosťou a zdravotným stavom.

Poistencom ZP Union by som radil, aby si počkali na vývoj situácie. Zatiaľ nepotrebujú robiť žiadne kroky smerujúce k zmene zdravotnej poisťovne. Do konca septembra majú garantovanú nezmenenú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A do 30.9. je ešte relatívne dosť času na to, aby sa vyjasnilo, či sa Union so štátnymi nemocnicami dohodne na nových zmluvách či dodatkoch. Poistenec Unionu tak nebude koncom septembra už postavený pred dilemu, že poistením v tejto zdravotnej poisťovni na rok 2014 si kupuje “mačku vo vreci”.

19.8.2013

Otázka (Alžbeta Sivá, EUROPROFIT):
Dobrý deň prostredníctvom tohto emailu by som vás chcela požiadať o stanovisko k informáciám, ktoré zverejnil portál o hospodárení samospráv za uplynulý rok. Zaujímalo by nás ako komplexne hodnotí INEKO celkovú finančnú situáciu v okrese Bánovce nad Bebraou v horizonte posledných rokov. Je podľa vás tendencia mesto viacej zadlžovať, alebo naopak postupne sa samospráva snaží nebrať si ďalšie úvery a chce predovšetkým splácať predchádzajúce záväzky ? Ktorá oblasť z hľadiska financií by mohla byť podľa vás viacej progresívnejšia a mohla by mať prínos k celkovému finančnému stavu mesta Bánovce nad Bebravou.

Odpoveď Mateja Tunegu:
Hodnotenie za celý okres Vám sprostredkovať neviem, keďže sledujeme výlučne hospodárenie jednotlivých miest, obcí a VÚC. V nasledujúcom texte teda budem uvádzať informácie za mesto Bánovce nad Bebravou.

Bánovce nad Bebravou patria medzi menej zadlžené mestá. Priebežne pritom znižujú svoj dlh, keď výška bankových úverov postupne klesala z 1,15 milióna eur v roku 2009 na 1,11 milióna (2010) a ďalej na 0,92 (2011) resp. 0,74 milióna eur v roku 2012. Ak sa pozrieme na celkový dlh podľa zákonnej definície, tento predstavuje ku koncu roka 2012 úroveň 7,7 % (v pomere k bežným príjmom predchádzajúceho roka). Priemer všetkých samospráv je približne 26 %.

Na základe dostupných údajov možno zhodnotiť finančné zdravie mesta ako dobré. Zlepšiť stav možno najmä v oblasti záväzkov po lehote splatnosti, ktoré meste má na úrovni 2,7 % bežných príjmov (stav ku koncu roka 2012), a pri záväzkoch aspoň 60 dní po lehote splatnosti (2,2 %). V prípade ak sa jedná o záväzky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, odporúčame mestu prekonzultovať s Ministerstvom financií SR princípy použité pri vykazovaní takýchto sporných záväzkov.

8.8.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poprosit o vyjadrenie do clanku, v ktorom pisem o DRG. Konkretne o tom, ze vyhlasku potrebnu na spustenie dalsich krokov ministerstvo zdravotnictva stale neschvalilo, aj ked podla UDZS je uz od februara pripravena.

1. Ako hodnotite, ze MZ SR doteraz neschvalilo potrebnu vyhlasku a celkovo “rychlost,” s akou sa zavadza DRG?
2. Podstatou DRG ma byt spravodlive ohodnotenie nemocnic. Podla Vasho odhadu, o kolko penazi rocne prichadzaju zdravotnicke zariadenia sucasnym nastavenim systemu?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Je veľkou škodou, že si súčasná vláda nedala za svoju prioritu pokračovať v práci jej predchodkyne a zaviesť DRG-systém do úhradového mechanizmu pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť čo najskôr. DRG nefiguruje dokonca ani v Programovom vyhlásení vlády. Platby nemocniciam na základe klasifikačného systému DRG a samotný DRG nesú v sebe totižto potenciál vyššej transparentnosti, väčšieho poriadku, jasnejšie definujú produkt nemocnice, potenciálne zvyšujú efektívnosť, znižujú dobu hospitalizácie, zvyšujú počet odliečených pacientov a umožňujú lepšie porovnávanie výkonov vnútri nemocnice, ako aj medzi jednotlivými zariadeniami.

Je nespochybniteľné, že proces zavádzania a prispôsobovania DRG-systému je viacročný proces (v okolitých krajinách trvala prípravná fáza od 2,5 do 7 rokov), a preto každé spomalenie prác a odkladanie spustenia predlžuje nezdravý stav vo financovaní a hospodárení najmä veľkých štátnych nemocníc. Určite existujú latentní odporcovia zavádzania DRG, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach.

2. Nedá sa to ľahko odhadnúť. Navyše niektoré nemocnice, ak nezmenia svoju kvalitu a výkonnosť, prídu po zavedení DRG do praxe o časť prostriedkov, iným naopak DRG finančne pomôže.

8.8.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o Pentu a jej velku silu v zdravotnictve u nas, ale aj v Polsku ci cesku.

Je podla Vas v poriadku, aby jedna skupina mala takuto silu? (poisotvna, lekarne, nemocnice,…)
Ake vyhody a nevyhody to pre system moze znamenat?
Ma podla vas Penta nejakeho konkurenta v strednej europe?
Ma niekto u nas taku silu ako Penta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, nepredstavuje ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) príliš veľké riziko pre spoločnosť.

6.8.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem o vracani doplatkov za lieky, kolko ne od zaciatku zdravotne poistovne vydali. Chcem poprosit o Vas komentar do clanku, ci ide toto preplacanie vydajov za lieky na ukor preplacania zdravotnej starostlivosti ostatnych poistencov? Alebo vidite pripadne este financny priestor na rozsirovanie okruhu ludi, ktorych sa to dotyka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Horný limit na priame platby v zdravotníctve je prvkom solidarity a odporúčaniahodný ochranný prvok pre najviac chudobných a chorých ľudí, aby neplatili neúnosné doplatky za lieky či potenciálne aj za liečbu chorôb. Na Slovensku máme zatiaľ zavedený strop na doplatky za lieky len pre dôchodcov a ťažko chorých, čo je diskutabilné, nakoľko sociálne odkázané môžu byť aj iné skupiny.
Samozrejme, prípadné rozširovanie okruhu osôb, ktoré by boli chránené horným limitom, treba realizovať až po dôkladnom zvážení alternatívnych nákladov, nakoľko vrátené peniaze ľuďom za doplatky môžu chýbať poisťovniam napríklad pri hradení výkonov v nemocniciach.

6.8.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosim o odpoved na otazky. Tema – nezamestnanost mladych.

1. Co by mala vlada urobit, aby znizila nezamestnanost mladych?
2. Existuje nastroj, ktorym by sa mohla inspirovat zo zahranicia?
3. Za prvy polrok absolventsku prax absolvovali o tretinu menej ludi ako vlani. Ako si to vysvetlujete?
4. Ovplyvnil zaujem firiem o zamestanvanie absolventov projekt zamestnavania mladych?
5. Su kroky, ktore vlada v boji proti nezamestnanost mladych efektivne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Za najefektivnejsie nastroje v boji s nezamestnanostou povazujeme:

Znizenie odvodov pre ludi s nizkymi prijmami. Napriklad v Nemecku ludia v ramci tzv. “minijobs” neplatia ziadne socialne odvody na strane zamestnanca do prijmu 450 eur mesacne, nasledne im v ramci tzv. “midijobs” postupne stupaju a plne odvody platia az od prijmu 850 eur mesacne. U nas by tie hranice samozrejme mali byt nizsie, kedze zarabame menej. Zavedenim plnych odvodov z dohod bez ohladu na vysku celkoveho prijmu isla vlada presne opacnym smerom, opatrenie totiz negativne postihne mnoho ludi s nizkym prijmom. Tato chyba by sa dala odstranit zavedenim odvodovej odpocitatelnej polozky (fungujucej rovnako ako nezdanitelne minimum pri dani z prijmov) aspon na prijmy z dohod, pokial su vylucnym zdrojom prijmu.
Zosuladenie poberania socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa viac oplatilo pracovat a menej zit len z davok. Dnesny stav, ked clovek za kazde zarobene euro straca 75 centov davky v hmotnej nudzi, totiz motivuje ludi skor ku pasivite.
Pomoct by tiez mohlo predlzenie povinnej skolskej dochadzky pre mladych ludi, ktori si nevedia najst pracu. Z eurofondov by sa mohli podporit skoly, ktore by tychto ludi lepsie pripravili na trh prace.
Dlhodobo je dolezite nastavit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby viac penazi dostavali skoly, ktorych absolventi sa lepsie umiestnuju na trhu prace, cize maju nizsiu nezamestnanost a vyssie platy.

1.8.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, na Urade vlady sa ako nezaradeny material dostala Informacia o plneni hramonogramu zavedenie unitarneho systemu ZP. Z neho vyplyva iba to, ze Transformacny zakon schvalila gremialna porada ministerky zdravotnictva a UVO robi kontrolu ex ante pripravy VO na auditora. Kedy bude zakon v MPK ci vybrany auditor z neho nevyplyva. MZ SR stale hovori, ze projekt nemeska a vsetky terminy (okrem samotneho spustenia unitaru, kt. sa posunul na r. 2015) platia. V harmonograme su uz ale len rokovania so sukromnymi ZP (cely zasielam nizsie).

1. V tomto kontexte by som chcela poziadat o Vas komentar, ako vnimate, ze od zaciatku prac na projekte su sklzy v harmonograme? Mozno ocakavat, ze bude tento projekt naozaj dokonceny do r. 2015, resp. bude vobec niekedy jedna ZP?
2. Mali sa pri priprave transformacneho zakona podielat aj zastupcovia zdravotnych poistovni, ak MZ SR tvrdi, že “návrh transformačného zákona bude úpravou najprimeranejšieho postupu na ochranu práv a slobôd neštátnych poisťovní, ich akcionárov a ďalších dotknutých subjektov”?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Sklzy v harmonograme vnímam pozitívne, nakoľko sa nimi znižuje pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý by si v čase prelomenia prvej hranice dlhovej brzdy vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, pričom by zároveň nedával žiadne záruky zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre občanov.

2. V rámci štandardného pripomienkového konania áno.

30.7.2013

Otázka (Michal Piško, SME):
Dobrý deň, prosíme Vás o stručné vyjadrenie.
Minister vnútra R. Kaliňák dnes predstavil na tlačovke nové volebné zákony, ktorými chce zakázať viesť volebnú kampaň iným subjektom ako politickým stranám a kandidátom. Kampaň, či už pozitívnu alebo negatívnu, budú môcť robiť len strany alebo kandidáti a výdavky budú musieť viesť na transparentnom účte. Zákaz minister odôvodnil tým, že cez tretie osoby by strany a kandidáti mohli financovanie kampane obchádzať a transparentné účty by tak stratili zmysel. Tento zákaz sa tak dotkne aj kampaní ako bolo škrtanie Fica časopisom .týždeň alebo Shootyho bilbordy v roku 2010.

1. Ako vnímate takýto zákaz? Je to naozaj nevyhnutné pre väčšiu transparentnosť volebných kampaní (prostredníctvom transparentných účtov)?

Kaliňák dnes hovoril aj o tom, že sa ešte celkom nevzdáva záväzku na nestranný kontrolný orgán. V parlamente chce presadiť, aby ním bol parlamentný výbor obohatený o členov strán, ktoré získali nad 3%, šéfa GP, NKÚ, či ombudsmana. Takýto orgán by bol podľa neho najvyváženejší, na rozdiel napr. od NKÚ, ktorého zase len volí parlament (parlamentná väčšina).

2. Považovali by ste to za dobré riešenie?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Transparentny ucet a kampan tretich stran sa navzajom nevylucuju. Klucove je, aby verejnost poznala, kto kampan financuje. Problemom by bolo, keby politikovi robili kampan schrankove firmy o ktorych nikto nic nevie.
2. Bol by to krok vpred. Je to lepsie ako nemat ziadny kontrolny organ.

30.7.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, mám na Vás dve otázky do ankety ohľadom prednostného ošetrenia politikov.

1. Mali by vysokí štátni predstavitelia mať prednosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti?
2. Stretli ste v minulosti s tým, že by boli takto uprednostnení? (Dávame tieto otázky aj politikom, tak ak na to neviete odpovedať, nemusite.)

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Štát by mal definovať nadštandard, vrátane možností uprednostnenia pri poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti. Každý, vrátane politikov, by si potom mohol zaňho priplatiť. Pri akútnej starostlivosti by lekári na základe vážnosti zdravotného stavu a ďalších transparentne stanovených pravidiel mali rozhodnúť, kto bude uprednostnený.

2. Systémovo boli, resp. sú politické špičky štátu zvýhodňované v nemocniciach silových rezortov, keďže tie poskytujú zdravotnú starostlivosť s osobitným prihliadnutím na potreby ústredných orgánov štátnej správy, vlády, prezidenta, diplomatického zboru, atď.

29.7.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa mi pozreli na par otazok. Ide o zmenu metodiky na Upsvare. NBS ju popisalo takto: Z disponibilných uchádzačov o zamestnanie bolo približne 5,6 tisíc uchádzačov pracujúcich na menších obecných službách a dobrovoľníckych službách presunutých do kategórie nedisponibilných uchádzačov. Táto skupina sa nezahŕňa do výpočtu evidovanej miery nezamestnanosti (tam patria len disponibilní uchádzači). viac tu. Upsvar tvrdi, ze zmena zrealni statistiku. Min. prace zas, ze sa takto priblizujeme k eu standardom.

Ako to vidite vy?
Zrealni sa takto statistika miery nezamestnanosti?
Je to spravna zmena?
Preco podla vas Upsvar urobil tuto metodicku zmenu?
Aj pri PN-kach urobili metodicku zmenu. Ide UPSVARu o to zlepsiet statistiky, aby nebolo vidiet narast nezamestnanosti? Alebo su to naozaj spravne zmeny v metodike?
Priblizuje sa takto metodika k eu. standardom?
Ake su eu. metodicke standardy?
Ako si vysvetlujete tieto zmeny v metodike?
Beriete to ako krok k zlepseniu alebo sa takto len snazia vylepsovat statistiku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Standardom pri zmene metodiky by malo byt zverejnenie casovych radov aj za predpokladu nezmenenej metodiky. Verejnost by si tak mohla vytvorit obraz o vplyve metodickych zmien.

Ak si chceme vytvorit lepsi obraz o vyvoji nezamestnanosti v tomto roku, je vzhladom na nedavne zmeny v metodike vypoctu evidovanej nezamestnanosti vhodne pozriet sa na celkovu nezamestnanost, v ktorej su zaratani disponibilni aj nedisponibilni uchadzaci. Podla udajov NBS miera celkovej nezamestnanosti po sezonnom ocisteni od zaciatku roka mierne stupla z cca 15,6% v decembri 2012 (presne cislo si mozete overit v NBS) na 15,77% v juni 2013. Celkovy pocet nezamestnanych po ocisteni o sezonne vplyvy tiez mierne stupol zo 423-tisic na 426-tisic a je tak najvyssi za poslednych 9 rokov.

Viac info pozrite tu

Je cudne, ze sa metodika meni v case, ked nezamestnanost mierne rastie, pricom po zmene metodiky akoze mierne klesa, cim sa nedavno pochvalil aj premier. Tiez je prinajmensom na diskusiu, ci uchadzaci pracujuci na mensich obecnych a dobrovolnickych sluzbach su alebo nie su disponibilni, cize schopni okamzite nastupit do prace. Na prvy pohlad sa mi skor zda, ze ide o umelu a ucelovu zmenu.

29.7.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, píšem článok ohľadom zmien, ktoré chystá štát v oblasti cenovej regulácie energií. Keďže tých zmien je v poslednom čase dosť veľa, zaujímal by ma Váš názor. Zmeny zatiaľ nie sú nikde popísané, ale hlavne ide tzv. g-komponent , čiže poplatok za prístup do siete pre výrobcov elektriny, zmeny v sadzbách výkupných cien OZE a tiež sa štát chystá zdaňovať solár

1. Je dobré robiť toľko zmien naraz v relatívne krátkom čase? Áno alebo nie a prečo? Nie je to pre štát privysoké riziko?
2. Ktoré 3 z týchto zmien považujete za najlepšie, ktoré 3 za najhoršie a prečo?
3. Čím si vysvetľujete toľké zmeny naraz?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zatial sa k tomu nebudem konkretne vyjadrovat, posielam len vseobecny komentar:

Energetika na Slovensku je plna vynimiek (napr. dlhodobo garantovane vykupne a predajne ceny pre vybranych podnikatelov, resp. zdroje energie), pripomina mi nas danovy system pred reformou z roku 2003. Kvoli mnozstvu vynimiek mali firmy vysoke sadzby dani. Po ich zruseni mohla zakladna korporatna sadzba klesnut z 25% na 19%, pricom sa zrusila aj dan z dividend. Podobne v energetike tazia z vynimiek vybrani podnikatelia, pricom väcsina firiem plati vysoke ceny elektriny. Systemovy pristup by bol v zruseni vynimiek, zjednoduseni systemu a podpore sutaze, cim by sa vytvoril priestor pre znizenie konecnych cien.

25.7.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, rada by som sa opýtala k pripravovanej téme HN. A teda, podľa údajov Finančnej správy takmer polovica podnikateľov vykázala straty za minulý rok.

1. Čo je hlavnou príčinou tejto situácie?
2. Aké opatrenie je nutné prijať, aby sa počet firiem v stratách nezvyšoval?
3. Ako sa bude situácia vyvíjať?
4. Ako táto situácia ovplyvňuje hospodárenie štátu, ak vôbec?

Odpoveď Petra Goliaša:
Treba sustavne pracovat na zlepsovani podnikatelskeho prostredia. Vyrazne by pomohlo spruznenie zakonnika prace a znizenie priamych dani a odvodov, pricom vypadky v rozpocte by kryli vyssie nepriame dane.

Stratovost firiem priamo ovplyvnuje verejne financie jednak cez nizsi vynos dane z prijmu, ale aj cez vyssiu nezamestnanost a tym aj vyssie vydavky na socialne davky.

25.7.2013

Otázka (Lenka Buchláková, Pravda):
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok.

Štátu v tomto roku vypadnú ďalšie stovky miliónov eur. Oproti februárovej daňovej prognóze počíta rezort financií na tento rok s takmer 350 miliónovou stratou na daniach a odvodoch. Tentokrát by to mala vláda vykryť šetrením svojich výdavkov. Otázne je, ako vykryje ďalšie straty v budúcom roku. Pre spomaľovanie ekonomického rastu bude musieť vláda v roku 2014 ušetriť viac ako miliardu eur. Vláda nechce ísť cestou zvyšovania daní, ani siahnuť na sociálne dávky- teda adresnosť. Chce šetriť.

Dá sa to pri situácii, ked chce este aj vlada naplno cerpat eurofondy? – co reforma eso? co sa da on nej cakat?
Môžete mi konkrétne spísať, kde v šetrení vidíte priestor? Aké oblasti a asi koľko?
Dá sa dosiahnuť deficit na úrovni 2,6 % v budúcom roku?
Aké sú riziká?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO predstavilo zoznam 150 konsolidacnych opatreni, ktore vlada moze realizovat.

Zoznam obsahuje aj odhady ekonomov, kolko by sa opatreniami dalo usetrit a tiez hodnotenie ich socialnej a politickej priechodnosti. Na vyber je teda mnozstvo alternativ, zavisi len od politickej vole, ci a ktore sa budu realizovat.

Ak vlada nechce zvysovat dane ani znizovat socialne davky, stale ma na vyber mnoho inych moznosti, napriklad:

Spustit intenzivnejsiu privatizaciu a z vynosov splacat verejny dlh, cim by vlada usetrila na urokoch
Obmedzit a v niektorych pripadoch uplne zastavit poskytovanie investicnych stimulov a dotacii sukromnym firmam, vratane dotovania uholneho priemyslu, obnovitelnych zdrojov energie, ci polnohospodarov
Znizit objem nakupov vo verejnom obstaravani, prehodnotene by mali byt najmä velke zakazky v oblasti IT a investicii, ktorych uzitok pre spolocnost je tazko meratelny
Posilnit verejnu kontrolu pri plateni dani napriklad verejnym zrebovanim kontrolovanych subjektov aj kontrolorov, zverejnovanim “rizikovych” firiem, ktore maju vysoke obraty ale platia nizke dane, atd.
Optimalizovat siet skol (najmä zlucenim malotriedok s väcsimi skolami v ich bezprostrednej blizkosti, ale aj znizovanim normativu drahych strednych a vysokych skol, ktore maju zlu uplatnitelnost absolventov)
Optimalizovat siet zdravotnickych zariadeni podla kriterii kvality a efektivnosti (vyhodnotenie plnenia kriterii zverejnovat), ako aj zvysenim transparentnosti a sutazivosti pri verejnom obstaravani v nemocniciach
Znizit centralne prijmy samosprav a motivovat ich tak k zvysovaniu dane z nehnutelnosti, resp. inych miestnych dani
Spruznit zakonnik prace

25.7.2013

Otázka (Stanislava Harkotova, Aktualne.sk):
Dobry den, vedeli by ste mi okomentovat jednu temu a sice, ci su dnes stredoskolaci pripraveni na prakticky zivot, co sa tyka povedzme: vedia si napisat CV, vyznaju sa v bankovych operaciach, v administrativnych veciach, napriklad, ak by si chceli po skole zalozit zivnost, ci sa napriklad vyznaju v beznych otazkach obcianskeho aktivizmu, pokial by chceli mat napriklad vlastne obcianske zdruzenie a venovat sa rozvoju komunity a pod.

Ako je to dnes s mladymi ludmi, maju v tomto dostatocnu pripravu povedzme v skole? My sme sa napriklad v ramci NOSky ucili niektore veci, ale to bolo (najma davno) par hodin v roku – nemali by skoly uvazovat aj o tom, ze by zaradili do svojich osnov povedzme aj nejake temy „praktickej vychovy“, kde by ucitelia so studentami preberali presne tieto temy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, ako sa vedia absolventi strednych skol uplatnit na pracovnom trhu. O tom vypovedaju napriklad statistiky o ich platoch alebo nezamestnanosti. Bohuzial, statistiky o platoch absolventov konkretnych strednych skol nie su na Slovensku dostupne. Statistiky o nezamestnanosti zverejnuje INEKO napriklad tu. Okrem toho je tiez dolezite, aby skoly zverejnovali spravy o vlastnej cinnosti s co najväcsou vypovednou hodnotou pre ziakov aj ich rodicov. Nase odporucania v tomto smere najdete napriklad tu

Zverejnovanim tychto informacii sa vytvara tlak na skoly, aby svojich ziakov lepsie pripravovali na prakticky zivot.

24.7.2013

Otázka (Lucia Franková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o krátke vyjadrenie. Česko spúšťa špeciálny projekt, aby zamestnal absolventov. Po dobu pol roka až roka bude platiť zamestnávateľom ich celý hrubý plat, ak ich prijmú. Dotkne sa to niekoľko tisíc absolventov (väčšina sa bude hradiť z Európskeho sociálneho fondu).

Či je niečo také reálne aj u nás, a finančne či politicky priechodné.
A či by to pomohlo zlepšiť zamestnanosť mladých a zvýšiť šance, že si ich firmy po uplynutí tej doby aj nechajú.

Odpoveď Petra Goliaša:
U nas mame absolventsku prax

Nepoznam detaily ceskeho projektu, najmä ci sa tyka vsetkych absolventov, teda nie len nezamestnanych, a tiez ci existuje horna hranica prispevku. Preto je to tazke komentovat.

Vo vseobecnosti dotovanie sukromnych firiem nie je efektivne riesenie nezamestnanosti. Jednak existuje riziko, ze po ukonceni dotovania pracovne miesto zanikne, jednak vytvara na trhu prace diskriminaciu v tomto pripade voci starsim zamestnancom, resp. uchadzacom o zamestnanie. Rizikom je aj zneuzivanie, ked by dotaciu dostavali aj firmy, ktore by inak absolventov zamestnali aj bez nej.

Systemovym a efektivnym opatrenim na boj s nezamestnanostou by bolo znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom.

23.7.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do mojho dnesneho clanku. Pripravujem text o tom, ako institucie posobiace v zdravotnictve neuvadzaju informacie tykajuce sa vyuzivania verejnych financii. Statne nemocnice mi odmietaju uviest, ake maju aktualne hospodarske vysledky, ake maju podlznosti voci jednotlivym sujektom a pod. Odkazuju pritom na MZ SR, ktoremu podla ich vyjadrenia odovzdavaju tieto udaje, ministerstvo ale zase tvrdi, ze ich sumarizuje a vlade predklada len raz do roka. Rovnako Socialna poistovna sa nevyjadruje k exekuciam, ktore vedie voci zdravotnickym zariadeniam a zdravotne poistovne zase odmietaju informovat, kolko napr. penazi minu na prepoistovaciu kampan, ci ako platia konkretnym zdravotnickym zariadeniam.

Moje otazky:
Ako hodnotite tento postoj statnych institucii, ale aj sukromnych poistovni?
Mala by mat verejnost k dispozicii taketo informacie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak majú štátne nemocnice, resp. MZ SR k dispozícii požadované údaje o aktuálnych hospodárskych výsledkoch a zadlženosti nemocníc, nevidím dôvod, prečo by ich mali utajovať. To isté platí aj o Sociálnej poisťovni a informáciách o exekúciách voči zdravotníckym zariadeniam.
Trochu zložitejšie je to so zverejňovaním zo strany zdravotných poisťovní. Čo sa týka cien platených za výkony zdravotníckym zariadeniam, tie sú známe na základe povinne zverejňovaných zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Dávnejšie sme poukázali na určité riziká takéhoto aktu: http://www.ineko.sk/file_download/541
A výdavky na prepoisťovacie kampane sú hradené pravdepodobne z réžie – zo správneho fondu poisťovní, resp. z ich vlastných zdrojov ktoré nie sú u súkromných zdravotných poisťovní pravdepodobne predmetom infozákona (toto si treba ale ešte overiť).

23.7.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
O nemocnici v Malackach a dotacii BSK. Keby zupa naozaj zaplatila pozadovanu sumu, nemala by mat potom narok aj na zisk z inych oddeleni, ktore vedia zarabat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznam konkretne podmienky jednak najomnej zmluvy, jednak podmienky poskytnutia dotacie BSK, preto je tazke sa k tomu jednoznacne a meritorne vyjadrovat. Mimochodom, stat dotuje napr. aj zisky sukromnych skol alebo sukromnych farmarov bez naroku na podiel na zisku. Vzdy ide pritom o otazku, ci sa jedna o verejny zaujem. A na to treba mat podklady a analyzy. A vzdy je dobre, ked o verejne prostriedky sutazia viaceri uchadzaci a nielen jeden.

22.7.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať zopár otázok k vývoju verejného dlhu.

1. Slovenský dlh v prvom kvartáli 2013 dosiahol 54,9 percenta, čo je hranica, plánovaná pre koniec tohto roka. Znamená takýto výsledok automaticky to, že Slovensku sa na konci roka nepodarí splniť jeho plány o výške dlhu a z akých dôvodov?
2. Aké faktory budú ovplyvňovať vývoj nášho dlhu v najbližších štvrťrokoch? Ktoré z nich budú kľúčové pre dodržanie či nedodržanie výšky nášho zadlženia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucova bude vyska deficitu (cize napriklad aj to, ci a ako sa podari kompenzovat vypadok danovych prijmov) ako aj to, ci sa vlada rozhodne pouzit cast hotovostnej rezervy na znizenie dlhu. Pokial by nedoslo k znizeniu hotovostnej rezervy, dlh by takmer urcite (aj podla predpovede RRZ) presiahol 55% a ak vlada neudrzi deficit blizko 3% HDP, mohol by sa priblizit k hranici 57%. To sa vsak nestane, pokial dojde k zmene v hotovostnej rezerve, cim moze vlada dlh znizit az o dva percentualne body. Na druhej strane, konecny oficialny dlh zrejme zvysi zmena v metodike jeho vypoctu, ku ktorej dojde na celoeuropskej urovni a ktorej detailny vplyv bude znamy az v buducom roku.

Viac tu

19.7.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poprosit o kratky komentar do clanku. Statna FN Trencin predala budovu polikliniky za polovicnu cenu, ako bola urcena znalcom. Kym ten ju ocenil na 500tis. eur, nemocnica ju predala za 250tis. eur. Vedenie nemocnice to odovodnuje tym, ze sa im do ponukoveho konania prihlasil len jeden uchadzac a podla zakona moze “správca majetku previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %.” Nemocnica nepostupovala podla zakona o verejnom obstaravani, ale podla zakona o sprave majetku statu. Neprebehlo teda ziadne obstaravanie, ale len osobitne ponukove konanie…

Co hovorite na to, ze sa FN TN predala polikliniku za polovicnu cenu?
Je efektivne pre stratovu nemocnicu predavat svoj majetok za takto ponizene ceny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je podozrive, ze mali len jedneho uchadzaca aj to, ze vysledna cena je podstatne nizsia nez znalecka. Predavajuci by mali preukazat, ze urobili vsetko preto, aby vysutazili co najvyssiu cenu tak, ako som pisal v predoslom maili. Inak moze mat verejnost opravnene dojem, ze poliklinika bola predana pod cenu a teda v rozpore s verejnym zaujmom.

17.7.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela som Vas poprosit, riesim pripad v malackach a chcela som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o to, ze nemocnica tvrdi, ze ich stoji UPS a LSPP 900 tisic eur. Ale ich celkova strata je 180 tisic (oboje vlanajsie vysledky)
Keby im teda BSK vyplatil 900 tisic, ako chcel, boli by v 700 tisicovom pluse.
Chcela som vas poprosit o nazor. Je podla vas v poriadku, aby im takuto sumu kraj vyplatil, a nechcal, a by v nemocnici ostal velmy zisk?
Ako by mal BSK podla vas postupvat v pripade malaciek.
Ako hodnotite sumu 900 tisic, nie je podla vas prehnana?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám nájomnú zmluvu medzi Nemocničnou , a.s. a BSK, ale predstavoval by som si ju tak, že by v nej mal byť definovaný minimálny rozsah a kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb nemocnice, aby sa nestávalo, že súkromný prevádzkovateľ bude môcť v rozpore s verejným záujmom rušiť jedno oddelenie za druhým, a tým zhoršovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Optimálnym riešením by bolo, keby bratislavská župa jasne a merateľne definovala verejný záujem v oblasti poskytovania ústavnej pohotovostnej služby a lekárskej služby prvej pomoci, kde by nemali chýbať kritéria časovej dostupnosti a kvalitatívne ukazovatele. O takto definovanú verejnú službu by potom mali v otvorenej súťaži zabojovať rôzni poskytovatelia, ktorí by spĺňali župou definované kritériá. Kritériá by samozrejme nemali byť našité na mieru konkrétneho poskytovateľa. Jedine v skutočnej súťaži s viacerými uchádzačmi by bola vygenerovaná efektívna cena za poskytovanie pohotovosti.

16.7.2013

Otázka (Michal Piško, SME):
Dobrý deň, prosíme o stručný komentár k volebným zákonom, ktoré do MPK predložilo MV.

Zaujímalo by nás, ako hodnotíte naplnenie záväzkov politických strán v týchto zákonoch a Váš postoj, čo v týchto zákonoch pre väčšiu transparentnosť politického života chýba.

Odpoveď Petra Goliaša:
Predlozene zakony pomozu sprehladnit financovanie politickych stran a kandidatov v jednotlivych volbach. Pozitivom je najmä zavedenie transparentneho uctu, kde verejnost bude vidiet, kolko penazi strany alebo kandidati minuli na kampan a tiez bude mozne zistit, od koho na financovanie kampane dostali peniaze. Prinosom je aj povinnost zverejnovat priebezne a zaverecne spravy o nakladoch na kampan a tiez zavedenie jednoznacnych sankcii za porusenie zakona.

Negativom navrhov je, ze nepocitaju s vytvorenim nezavisleho organu, ktory by kontroloval dodrziavanie zakona a riesil pripadne nezrovnalosti. Ponechanie kontrolnych pravomoci na ministerstve financii nie je zarukou, ze kontrola bude efektivna. Ministerstvo je totiz politicky organ a teda je vo vztahu k politickym stranam v konflikte zaujmov. Vytvorenie nezavisleho organu by podla nasho nazoru podstatne znizilo riziko vyuzivania tzv. paralelneho uctovnictva, cez ktore politicke strany mozu financovat svoju kampan z neoficialnych zdrojov.

Spomedzi nasich navrhov (TIS, INEKO, SGI) tiez nie je splneny bod o naviazani prispevkov, ktore dostavaju politicke strany od statu, na vysku deklarovanych sukromnych zdrojov. Toto opatrenie ma motivovat strany k deklarovaniu co najvyssieho objemu penazi zo sukromnych zdrojov.

Navrh zakona o volebnej kampani by sa dal vylepsit aj tym, ze by popri evidencii nakladov zaviedol aj povinnost viest evidenciu o fyzickom plneni. Verejnost by tak nedostavala len informacie o tom, kolko penazi strana alebo kandidat vynalozila napriklad na bilbordy, reklamne plagaty alebo spoty v televizii, ale aj informacie o pocte bilbordov a plagatov, ci o dlzke a mieste zverejnenia televiznych spotov. Pre verejnost by sa tak podstatne ulahcila kontrola toho, ci deklarovane naklady a fyzicke plnenie su adekvatne realite.

11.7.2013

Otázka (Andrea Mačošková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, rada by som sa opýtala zopár otázok k pripravovanej téme o konsolidácií financií na úrovni samospráv.

1. Podľa odhadov rezortu financií si samosprávy nesplnili dohodu so ZMOS-om a ich odklon od tohtoročného rozpočtového cieľa je 150 mil. eur. Aké má štát v tejto situácii možnosti aby ušetril na rozpočte verejnej správy?
2. Aké dosahy by malo rozhodnutie štátu znížiť obciam podielové dane?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada mala co najskor znizit prijmy obci z podielovych dani tak, aby boli motivovane viac vyuzivat vlastne zdroje, vratane majetkovych dani, ktore su na Slovensku relativne nizke. Namiesto toho vlada podpisala memorandum, na ktoreho vymahanie podla vsetkeho nema ucinne paky. Ak chce vlada rychlo odvratit hrozbu zvysenia deficitu verejnych financii, moze hladat uspory napriklad vo verejnom obstaravani, v obmedzeni dotovania sukromnych firiem napriklad cez investicne stimuly, stale tiez moze obciam znizit prijmy z podielovych dani. Moznosti na udrzanie deficitu je vela, INEKO napriklad v zaujme posilnit dlhodobu udrzatelnost verejnych financii zostavilo zoznam 150 konsolidacnych opatreni, ktory este budeme rozsirovat a spresnovat: http://konsolidacia.ineko.sk/

10.7.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Otazka ohladne posunu terminu na zavedenie jednej zdravotnej poistovne.

Odpoveď Petra Goliaša:
Možno vláda vyhodnotila, že by nebolo populárne teraz vyplatiť veľkú sumu súkromných poisťovniam, keď štátny rozpočet má problémy, má výpadky daní a zdá sa, že dlh bude rásť rýchlejšie. Môže to súvisieť aj s prezidentskými voľbami, že vláda pred nimi nechce robiť žiadne nepopulárne veci.

Unitárny systém zdravotného poistenia nedáva žiadne záruky, že by sa potom mala zlepšiť zdravotná starostlivosť. Vláda sa teda chystá vydať veľký balík peňazí na niečo, kde nie sú zrejmé pozitívne výsledky pre obyvateľov.

10.7.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, TASR zverejnilo, ze 1 ZP bude az v roku 2015.

Ako to vnimate?
Nie je to podla vas znak toho, ze vlada zistila, ze 1 ZP nebude?
A nie je tento posun poddla vas znak, ze 1 ZP nebude?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dovody nepoznam, ale mozno vlada vyhodnotila, ze vyplatenie velkych sum sukromnym poistovniam by nebolo popularne, najmä ak sa zhorsuje situacia vo verejnych financiach a vlada musi setrit. Je tiez mozne, ze vlada nechce robit ziadne nepopularne kroky pred prezidentskymi volbami.
Pravdepodobnost zavedenia unitarneho systemu sa tym podla mna znizuje. Ani pred parlamentnymi volbami totiz neocakavam, ze bude silna vola projekt dokoncit. Mimochodom, dlhodobo by sme ani v unitarnom systeme neunikli konkurencii, postupne sa totiz bude posilnovat sutaz minimalne v ramci EU.

3.7.2013

Otázka (Kristian Niemietz, IEA):
I am just writing a paper on pension reforms, and would like to include a short passage on the more recent roll-backs of private old-age provision. Argentina and Hungary are obvious examples, as they have completely re-nationalised their pension systems, effectively expropriating pension savers. I am less sure about Slovakia. Could you please tell me a little bit about what has happened there over the past few years?

Odpoveď Petra Goliaša:
The Slovak government adpoted following changes to the second private pillar with the effect from September 2012:

1. Reducing the contribution rate from 9% to 4%
2. Opening the pillar until January 2013. Almost 90 thousand people left for the first pillar and almost 15 thousand entered second pillar. Currently there are around 1.4 million people in the second pillar.
3. Cancelling the mandatory participation in the second pillar for young people entering the labor market. Based on previous experience only 13% young people enter second pillar voluntarily.
4. Majority of participants shifted from riskier to conservative funds (they were asked to confirm if they want to stay in riskier funds, most of them were passive)

2.7.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, ministerstvo podohospodarstva v tomto obdobi pracuje na novom financnom mechanizme akym by mali byt v buducnosti vyplacane priame platby polnohospodarom. Po novom, od roku 2015, by mal polnohospodar dostavat nejaku zakladnu pausalnu platbu na hektar, ktora by mala byt vo vyske 130 eur/ha. Dalsie platby dostane v zavislosti od toho, ale plodiny bude pestovat prip. ake zvierata bude chovat. Ti, ktori budu pestovat plodiny, v pestovani ktorych uz Slovensko dosahuje sebestacnost a ktore su zaroven lahsie a lepsie spenazitelne (obilniny, kukurica) ti uz dalsiu platbu nedostanu a oproti sucasnemu stavu si pohorsia. Naopak ti, ktori budu pestovat plodiny, ktorych sa na Slovensku pestuje malo alebo chovat zvierata ktorych je malo (zelenina, ovocie, ovce, kozy, hydina, osipane), tak ti by si mali oproti sucasnemu prilepsit a mali by dostavat vyssie dotacie. Ministerstvo podohospodarstva si totiz vo svojej strednodobej koncepcii vytycilo za ciel dosiahnut do roku 2020 80-percentnu potravinovu sebestacnost (to znamena, ze 80% nasej spotreby sa musi vyprodukovat na Slovensku. Tomu ma byt teda prisposobeny aj mechanizmus vyplacania priamych platieb.

Co hovorite na takto nastaveny system podpory polnohospodarov?
Je spravne ze sa rezort vybral takouto cestou?

Odpoveď Petra Goliaša:
Koncept potravinovej sebestacnosti jednotlivych statov je na jednotnom trhu EU neopodstatneny. Zamer dotovat vyrobcov s cielom dosiahnutia sebestacnost dokonca ide proti myslienke jednotneho trhu a volneho pohybu tovarov. V zaujme efektivneho pouzitia verejnych zdrojov by sa dotacie do polnohospodarstva mali znizovat a to na urovni jednotlivych statov aj celej EU. Znizovanie dotacii do polnohospodarstva na Slovensku aj v ramci EU v prieskume INEKO (konsolidacia.ineko.sk) vyhodnotili ekonomicki analytici ako opatrenie s vysokym konsolidacnym potencialom a to pri vysokej miere suhlasu. To znamena, ze ekonomovia do velkej miery suhlasia so znizovanim dotacii do polnohospodarstva a odporucaju znizovat dotacie v zaujme znizovania verejneho deficitu a spomalenia zadlzovania.

Z praktickej stranky si neviem predstavit pravidla, ktore by urcovali, ktore potraviny maju dostat vyssiu dotaciu s ohladom na to, ci sa u nas vyrabaju vo velkom alebo malom mnozstve. Je napriklad logicke, ze sa na Slovensku dopestuje malo bananov alebo pomarancov. To vsak urcite neznamena, ze ich pestovanie mame v zaujme sebestacnosti podporovat dotaciami.

2.7.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, OECD vydalo svoju pravidelnu spravu o zdravotnictve a podla toho mame omnoho menej sestier na tisic obyvatelov ako je priemer OECD – priemer je 8,7 my mame 5,9.

Preco je to tak?
Preco mame tak malo sestier?
Su sestry motivovane ist pracovat inde? Preco?
Co by podla vas pomohlo zatraktivnit miesta sestier?
Co moze podla vas v praxi sposobit tento nizky pocet sestier?
Lekarov mame na tisic obyvatelov o trosinku viac ako je priemer OECD. Cim to je, ze sestier je tak malo a lekarov je dost?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nepoznam odpoved. Pre korektne porovnanie by bolo potrebne zohladnit aj napln prace zdravotnych sestier aj lekarov. V niektorych statoch totiz mozu sestry vykonavat aj pracu, ktoru inde vykonavaju lekari. Tym padom by tieto staty mohli vykazovat vyssiu hustotu sestier a nizsiu lekarov.

Odporucam sa tiez spytat jednotlivych poskytovatelov, najmä nemocnic, ci pocituju nedostatok sestier ako problem.

2.7.2013

Otázka (Lukáš Havlík, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, pracujeme na téme o najzadlženejších obciach na Slovensku, rebríček vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/190/najviac-zadlzene-obce-v-roku-2012). Chcem vás požiadať o odpovedanie na pár otázok k tejto téme.

Lídrom rebríčka najzadlženejších obcí je Bratislava – Devín. Pomer dlhu k príjmom má viac ako 1200 percent a je už niekoľko rokov v nútenej správe. Má podľa vás vôbec šancu dostať z takýchto dlhov?
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti myslí aj na obce a od roku 2015 aj pre ne zavádza možnosť pokuty pri dlhu väčšom ako je 60 percent z príjmov obce v predchádzajúcom roku. Čo budú podľa vás hlavné prínosy tohto opatrenia a aj mínusy?
Nepovažujete udelenie takejto pokuty za potenciálne likvidačné, keďže napríklad Devínu hrozí pokuta 332 tisíc eur (58,2 % z jeho príjmov)?
Aké nástroje môžu obce použiť, aby svoju zadlženosť znížili?
Čo by ste im poradili, aby to stihli do začiatku roku 2015 a vyhli sa potenciálnym pokutám?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je potrebne prijat pravidla pre bankrot obci tak, aby sa neumerne zadlzene obce mohli zbavit casti svojich dlhov a fungovat dalej.

Sprisnenie sankcii za nadmerny dlh ma motivovat obce k rozumnejsiemu hospodareniu. Funkcnost sankcii ale obmedzuje stale velky priestor pre skryvanie dlhu napriklad do dcerskych spolocnosti alebo tzv. dodavatelskych uverov.

V zaujme znizit dlh maju obce cely rad moznosti vratane zvysovania prijmov cez dane, alebo predaj majetku, ako aj znizovania vydavkov napriklad cez transparentne obstaravanie alebo cez kratenie dotacii na jednotlive tovary a sluzby.

2.7.2013

Otázka (Roman Cuprik, The Slovak Spectator):
Dobrý deň, v týždenníku The Slovak Spectator pripravujeme článok o problémoch základných škôl s dodaním šlabikárov Lipka. Radi by sme uverejnili aj Vaše vyjadrenia ako predstaviteľa INEKO.

Ako vnímate problém základných škôl dostať šlabikáre, keďže im Ministerstvo školstva pár dní pred prázdninami oznámilo, že vydavateľ na nich nemá platnú licenčnú zmluvu?
Ako je podľa Vás možné, že školy mali možnosť objednať si šlabikáre, na ktoré vydavateľstvo AITEC podľa ministerstva nemá platnú licenčnú zmluvu?
Prečo má ministerstvo dlhodobo problémy dodať dostatočné množstvo reformných učebníc do škôl?
Pomohlo by podľa Vás zosúladenie vzdelávacích štandardov s Českou republikou, aby sa mohol rozšíriť trh s učebnicami, ktoré by boli potom lacnejšie?

Odpoveď Eugena Jurzycu:

To, že školy v júli nevedia z čoho budú učiť prvákov a že možno nedostanú šlabikár, ktorý si vybrali, je problém. Verím, že v septembri šlabikáre v školách budú. Podľa mňa je právne možné, aby si školy šlabikáre kúpili. Umožňuje im to paragraf 13 školského zákona. Ministerstvo by im len malo poslať peniaze.
Je jasné, že súťaž o väčšie štátne zákazky máva u nás pre spoločnosť často negatívne dôsledky. Najmä v kombinácii s veľkosťou finančných prostriedkov presahujúcou úroveň, pri ktorej je štát schopný efektívne ich rozdeliť. Jednotlivé prípady nedostatku učebníc na školách majú rôzne bezprostredné príčiny. Ale aj jednu systémovú: ministerstvo sa snaží v zabezpečovaní učebníc súťažiť s trhom. Malo by poslať peniaze na nákup učebníc školám a tie by si ich určite nakúpili včas. Naposledy u nás chýbali ľuďom banány a pomaranče keď ich zabezpečoval štát.
Systémový problém som popísal vyššie. K bezprostredným problémom zakomponovaným do procesu v čase školskej reformy patria chýbajúce sankcie v zmluvách s vydavateľmi, rozdelenie obstarávania učebníc na dva procesy a kombinácia malého národného trhu (s malým počtom autorov) s neprimerane veľkým a nárazovým dopytom po učebniciach.
Mierne áno. Ak by skončilo úspešne a tomu pre najbližšie roky neverím. Skôr ale verím, že by pomohlo, keby štát odovzdal školám peniaze, ktoré má vyčlenené na nákup učebníc a tie by si ich nakúpili v súlade so školským zákonom, ktorý im to umožňuje už dnes.

1.7.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko k projektu BioMedParku, ktorý
ministerstvo zdravotníctva predložilo na vládu.

Ako hodnotíte rozhodnutie MZ SR ísť cestou výstavby novej univerzitnej nemocnice namiesto dostavby Rázsoch?
Ako reálne vidíte možnosť financovania novej nemocnice formou verejno-súkromného partnerstva? Máte prípadne tip na firmu, ktorá by do takéhoto projektu mohla ísť?
Je suma 250 mil. eur, ktorú rezort zdravotníctva odhaduje na výstavbu
nemocnice ne/postačujúca?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je pravdepodobne, ze si vlada vybera spolupracu so sukromnym partnerom preto, lebo na vystavbu nie su peniaze v statnom rozpocte. Existuje riziko, ze sa vlada pokusi garantovat sukromnemu partnerovi prijmy na zaklade dlhodobeho kontraktu s poistovnami, pricom tieto nove vydavky poistovni nevykompenzuje zastavenim platieb sucasnym nemocniciacm. V takom pripade by ale projekt mal byt zahrnuty do verejnej bilancie a teda aj do verejneho dlhu (vydavky zdravotnych poistovni su totiz sucastou verejnych vydavkov, dlhodobo by teda islo o zataz pre verejne financie). Ak by sa tak nestalo, islo by o skryte zadlzovanie krajiny.

Okrem toho, garantovanie prijmov nemocnice na zaklade dlhodobych kontraktov s poistovnami by bolo v rozpore s cielom posilnovat sutaz medzi poskytovatelmi a zvysovat ich kvalitu aj efektivnost. Poskytovatelia by totiz mali dostavat peniaze podla toho, aki su efektivni a nie podla toho, aky maju dlhodoby kontrakt, resp. ake maju vztahy s poistovnami alebo s politikmi.

Vlada by kazdopadne mala zostavit a zverejnit analyzu, v ktorej by vycislila, ci je vyhodne stavat novu nemocnicu alebo prevadzkovat tie sucasne a v ktorych by tiez porovnala financne naklady aj vynosy kazdej alternativy, vratane dostavby Razsoch.

28.6.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem prajem, mám na Vás prosbu. Píšeme článok ohľadom plánov vlády postaviť PPP nemocnicu. Zaujímal by nás Váš názor na to, či je dobrý nápad stavať novú PPP nemocnicu a nedostavať Rázsochy. Ak áno, za akých okolností, a na čo by si mal dať štát pozor? Neviem, ako je to aktuálne so započítavaním takéhoto PPP do dlhu a či je veľká šanca, aby to v tomto prípade naozaj aj tak dopadlo. V zásade ide o to, či je cesta, ktorú si vybrala vláda správna.

Odpoveď Petra Goliaša:
Akonahle by buduce prijmy nemocnice mali garantovat zdravotne poistovne, mal by byt projekt zahrnuty do verejnej bilancie a teda aj do verejneho dlhu. Ak by sa tak nestalo, islo by len o skryte zadlzovanie krajiny. Vlada by kazdopadne mala zostavit a uverejnit analyzu, v ktorej by vycislila, ci je vyhodne stavat novu nemocnicu alebo prevadzkovat tie sucasne a v ktorych by tiez porovnala financne naklady aj vynosy kazdej alternativy.

Mimochodom, garantovanie prijmov nemocnice na zaklade dlhodobych kontraktov by bolo v rozpore s cielom posilnovat sutaz medzi poskytovatelmi a zvysovat ich kvalitu aj efektivnost. Poskytovatelia by totiz mali dostavat peniaze podla toho, aki su efektivni a nie podla toho, aky maju dlhodoby kontrakt, resp. ake maju vztahy s poistovnami alebo s politikmi.

28.6.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Temou je nezamestnanost mladych. Premier momentalne rokuje v Bruseli o tejto problematike. EK chce totiz od statov, aby mladych do 25 rokov dostali do 4 mesiacov – bud do zamestnania, rekvalifikovali alebo dovzdelavali. Posielam link na temu: http://www.webnoviny.sk/ekonomika/premier-fico-chce-ziskat-80-milionov/692671-clanok.html?from=section_article

K teme si chceme urobit analyzu, preto vas poprosim o odpovede na otazky:

1. Co by mala vlada urobit, aby pomohla nezamestnanym do 25 rokov, aby “nesedeli doma”?
2. V súcastnoti bezi projekt zamestnavania mladych do 29 rokov – zamestnavaju ich firmy. Podla vlady ma tento projekt uspech – ako to vidite vy?
3. Vlada planuje pokracovanie tohto projektu – je to dobre rozhodnutie? Co by to mohlo pre trh prace znamenat a co by to mohlo priniest z dlhodobeho hladiska?
4. Uvazuje sa aj o naliati penazi napriklad do absolventskej praxe – su takto vyuzite peniaze dobre vyuzite? Co absolventna prax mladym realne na Slovensku prinasa? Ako by sa pripadne mala zmenit?
5. EK komisia nam odporucala znizit odvody pre novych zamestnancov. Richter to vsak takto plosne odmieta. Pomohlo by to podla vas?
6. Su nejake dalsie priklady zo zahranicia – ako tam bojuju s nezamestnanostou mladych a mohlo by to pomoct aj mladym na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Za najefektivnejsie nastroje v boji s nezamestnanostou povazujeme:

Znizenie odvodov pre ludi s nizkymi prijmami. Napriklad v Nemecku ludia v ramci tzv. “minijobs” neplatia ziadne socialne odvody do prijmu 400 eur mesacne, nasledne im postupne stupaju a plne odvody platia az od prijmu 800 eur mesacne. U nas by tie hranice samozrejme mali byt nizsie, kedze zarabame menej. Zavedenim plnych odvodov z dohod bez ohladu na vysku celkoveho prijmu isla vlada presne opacnym smerom, opatrenie totiz negativne postihne mnoho ludi s nizkym prijmom.
Zosuladenie poberania socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa viac oplatilo pracovat a menej zit len z davok. Dnesny stav, ked clovek za kazde zarobene euro straca 75 centov davky v hmotnej nudzi, totiz motivuje ludi skor ku pasivite.
Pomoct by tiez mohlo predlzenie povinnej skolskej dochadzky pre mladych ludi, ktori si nevedia najst pracu. Z eurofondov by sa mohli podporit skoly, ktore by tychto ludi lepsie pripravili na trh prace.
Dlhodobo je dolezite nastavit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby viac penazi dostavali skoly, ktorych absolventiu sa lepsie umiestnuju na trhu prace, cize maju nizsiu nezamestnanost a vyssie platy.

Nie je prekvapenim, ze zaujem o projekt zamestnavania mladych do 29 rokov je vysoky, ved kto by nechcel dostat dotaciu od vlady. Problemom ale je, ze projekt diskriminuje vsetkych nezamestnanych starsich ako 29 rokov ako aj vsetkych zamestnanych ludi, ktori si hladaju pracu. Rizikom tiez je, ze takto vytvorene pracovne miesta sa nepodari udrzat dlhodobo a ze po vycerpani dotacie zaniknu.

27.6.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, aj dnes by som rada poziadala o Vas strucny komentar, ako vnimate, ze si Vseobecna zdravotna poistovna dava do zmluv s nemocnicnymi poskytovatelmi podmienku, podla ktorej im navysi platby, ak si zvysenie vyrokuju aj so sukromnymi ZP? Argument VsZP je, ze nie je dovod, aby sa za tie iste vykony platili rozdielne ceny.

Odpoveď Dušana Zachara:
Postup VšZP pripomína zneužitie dominantného postavenia a negovanie ešte akej-takej súťaže medzi zdravotnými poisťovňami. Je nezmyslom, aby mali všetky nemocnice rovnaké ceny dohodnuté so všetkými poisťovňami. Jednak sa môžu líšiť v kvalite a výkonnosti, jednak napríklad VšZP získava z verejného zdravotného poistenia (po prerozdelení) viac peňazí na jedného poistenca, nakoľko má nákladnejší poistný kmeň. Tým pádom však musí dávať nemocniciam za jedného pacienta i viac peňazí ako poisťovňa s menej chorľavým kmeňom.

27.6.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať zopár otázok k aktuálnemu výpadku v rozpočte.

1. Podľa najnovšej prognózy MF SR štátu v tomto roku chýba takmer 350 miliónov eur. Pričom cca tretinu z toho tvoria výpadky na DPPO. Ako si vysvetľujete tieto čísla? Do akej miery sa na tom podľa vás môže podieľať optimalizácia firiem a do akej miery spomaľovanie rastu/pokles tržieb. Ktorý faktor je z vášho pohľadu dôležitejší?
2. Aké sú podľa vás možnosti, ako by štát tieto výpadky mohol nahradiť ešte do konca tohto roka? A aké prípadne konzekvencie by plynuli z toho, ak by sa tento výpadok nepodarilo nahradiť?
3. Pre budúci rok dokopy štátu chýba cca miliarda eur. Vláda odmieta zvyšovanie daní a tiež výrazné zásahy do sociálneho systému. Aké sú zvyšné možnosti, ako tento výpadok nahradiť? Je to vôbec reálne bez zásahu do aspoň z dvoch spomínaných položiek?
4. V súčasnosti naprieč Európu zaznievajú hlasy, aby došlo k spomaleniu konsolidácie. Malo by sa podľa vás Slovensko v budúcom roku pripojiť k tejto iniciatíve a konsolidovať pomalšie? Aké dôsledky by takýto postup mal?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vypadok prijmov zvysuje riziko, ze dlh Slovenska bude rast rychlejsie, nez su plany vlady. Vlada by mala prijat dodatocne opatrenia, aby znizila deficit a vyhla sa tak pripadnej pokuty zo strany EK. INEKO ponuka na vyber napriklad z tychto opatreni:

1. Spustit intenzivnejsiu privatizaciu a z vynosov splacat verejny dlh, cim by vlada usetrila na urokoch.
2. Obmedzit a v niektorych pripadoch uplne zastavit poskytovanie investicnych stimulov a dotacii sukromnym firmam, vratane dotovania uholneho priemyslu, obnovitelnych zdrojov energie, ci polnohospodarov.
3. Presunut zaciatok predlzovania dochodkoveho veku z roku 2017 uz na rok 2014.
4. Znizit objem nakupov vo verejnom obstaravani, prehodnotene by mali byt najmä velke zakazky v oblasti IT a investicii.
5. Kratit alebo aj zrusit dotovanie stavebneho sporenia, bonifikacie hypotek, ci danovych ulav v tretom pilieri.
6. Optimalizovat siet skol (najmä zlucenim malotriedok s väcsimi skolami v ich bezprostrednej blizkosti, ale aj znizovanim normativu drahych strednych a vysokych skol, ktore maju zlu uplatnitelnost absolventov) a optimalizovat siet zdravotnickych zariadeni podla kriterii kvality a efektivnosti (vyhodnotenie plnenia kriterii zverejnovat), ako aj zvysenim transparentnosti a sutazivosti pri verejnom obstaravani v nemocniciach.
7. Obmedzit vyplacanie vianocnych prispevkov na dochodcov ohrozenych chudobou.
8. Adresnejsie vyplacat socialne davky najmä v rodinnej politike tak, aby ich nedostavali ludia, ktori na ne nie su odkazani.
9. Znizit centralne prijmy samosprav a motivovat ich tak k zvysovaniu dane z nehnutelnosti, resp. inych miestnych dani.
10. V krajnom pripade prichadza do uvahy aj zvysovanie nepriamych dani, najmä DPH a spotrebnych dani, ktore poskodzuju rast ekonomiky menej nez priame dane z prace ci zo zisku.

K poslednej otazke: Slovensko by nemalo spomalovat v ozdravovani verejnych financii, prioritou by malo byt dostat verejny dlh na dlhodobo udrzatelnu uroven. Za pripadne spomalenie konsolidacie by nas totiz velmi rychlo mohli potrestat financne trhy. Ak niektore krajiny spomaluju konsolidaciu, je dolezite, aby ziskany cas vyuzili na zavadzanie aj nepopularnych reforiem. Inak hrozi, ze dojde len k zvyseniu ich dlhu a neskor k zivelnemu nastoleniu rovnovahy.

26.6.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som poziadat o Vas nazor do clanku. Pisem o tom, ze stat plati za strazenie budovy v Malackach, ktora mala sluzit ako tovaren na vyrobu vakcin proti pandemickej chripke. Ako iste viete, projekt vlada stopla este minuly rok, stroje boli prestahovane do SŠHR, cize momentalne by tam mali strazit prazdnu ohradenu budovu, mesacne za 10 850 eur. Spomina to aj NKU vo svojej sprave o neefektivnom hospodareni SŠHR.

Je podla Vas potrebne, aby stat platil za strazenie tejto budovy?
Ide o efektivne vynakladanie prostriedkov v suvislosti s projektom, s ktorym podla navrhu MZ SR do buducna nepocita?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak porovnáme náklady na strážnu službu v nemocniciach, ktoré sú oveľa väčšími a na stráženie pravdepodobne komplikovanejšími objektmi ako jedna ohradená budova na periférii Malaciek, hoci by aj bola zariadená technológiami, tak zistíme, že dokonca aj viaceré fakultné nemocnice platia za stráženie menšie sumy, ako je to pri nevyužívanej výrobnej hale. Aj v súvislosti s konsolidáciou verejných financií je preto potrebné podobné zmluvy prehodnocovať.

21.6.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som o informacie. Ide o novelu zakona o podavych poradcov. Kde je medzi jednou z pripomienok (od Slovenskej komory danovych poradcov). Posielam link – kde su uverejnene konkretne dve pripomienky, na ktore sa pytam. V podstate navrhuju, aby danove priznanie mohli vypracovat a podat len danovi poradcovia. Ministerstvo financii s nimi momentalne o tomto navrhu rokuje.
Posielam Linky:
http://www.porada.sk/t218822-a-co-na-to-uctovnici.html
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=6212&langEID=1

1. Co na takyto navrh hovorite?
2. Je taketo regulovanie v poriadku?
3. Ako to je v zahranici?
4. Ak by to ministerstvo financii prijalo – co by to prinieslo?
5. Ake pozitiva pre ludi by to malo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to klasicky pokus komory obmedzit vstup na trh a zvysit tak cenu vytvorenim monopolnej renty na ukor zakaznikov. Kedze zisk na strane clenov komory by bol mensi nez strata na strane zakaznikov, tak aj na ukor celeho Slovenska.

Podobne navrhy su akymsi tichym zabijakom hospodarskeho rastu a zamestnanosti. Na prvy pohlad nie je ich skodlivy ucinok zrejmy, ale najmä pokial sa rozsiruju na viacere profesie, su velmi nebezpecne. Z tohto dovodu by sme nielenze nemali podporovat navrhy na tvorbu podobnych fabrik na monopolnu rentu, ale aj tie, ktore uz existuju by sme mali rozmontovat, t.j. co najviac liberalizovat regulovane profesie (dalsim prikladom je napriklad dlzka koncipientskej praxe pre buducich advokatov).

Pokial existuju problemy s kvalitou danovych priznani, mal by danovy urad zverejnit, ktorych poradcov sa to tyka a platcovia dani si na zaklade takejto informacie sami vyberu tych najvhodnejsich.

20.6.2013

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka dnesnej tlacovej spravy PAS o tom, ze podnitalske prostredie neustale klesa. Podnikatelske prostredie zhorsili aj Zmeny v ZP.

- ktore konkretne zmeny to zhorsili? – da sa povedat, ako konkretne to zhorsilo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predpokladam, ze ide o hodnotenie prveho stvrtroka. V nom mohli podnikatelia negativne hodnotit dopady zmien v zakonniku prace (znovuzavedenie subehu vypovednej doby a odstupneho, posilnenie odborov, atd.) ako aj zvysovanie priamych dani a odvodov, kedze vsetky tieto zmeny mali ucinnost od 1. januara. Pre podnikatelov znamenaju vyssie naklady a nizsiu flexibilitu v pracovnopravnych vztahoch.

14.6.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosim o odpoved na otazky. Temou je cierna praca. Mame odhad od ministerstva prace – kolko ludi asi pracuje na cierno. Oni hovoria o cisle 50 – 60-tisíc.
Zaujima ma:
1. Co by mala vlada urobit – ake opatrenia – aby znizila ciernu pracu? (okrem znizenia odvodov)
2. Su kroky, ktore doteraz vlada urobila – efektivne? Ako napriklad zdvihanie pokut – staci taketo opatrenie?
3. Maju aj v zahranici taketo velke problemy s ciernou pracou?
4. Ako sa vysporiadavajú s ciernou pracou v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je znizit odvody pre ludi s nizkymi prijmami. Napriklad v Nemecku ludia v ramci tzv. “minijobs” neplatia ziadne socialne odvody do prijmu 400 eur mesacne, nasledne im postupne stupaju a plne odvody platia az od prijmu 800 eur mesacne. U nas by tie hranice samozrejme mali byt nizsie, kedze zarabame menej. Zavedenim plnych odvodov z dohod bez ohladu na vysku celkoveho prijmu isla vlada presne opacnym smerom, opatrenie totiz negativne postihne mnoho ludi s nizkym prijmom.

Ak su dobre nastavene danovo-odvodove pravidla, zvysuje sa aj efektivnost represie, cize napriklad castejsich kontrol a postihovania prace nacierno vratane pokut.

Potrebne je tiez upravit poskytovanie davok v hmotnej nudzi tak, aby sa v pripade ziskania legalneho prijmu z prace neznizovali skokovo, ale plynule. Dnes totiz clovek s kazdym dalsim zarobenym eurom straca 75 centov z davky v hmotnej nudzi. Viac sa mu tak oplati poberat plne davky a sucasne pracovat nacierno.

11.6.2013

Otázka (Vera Cosculluela, Nový Čas):
Dobrý deň, chceme spracovať tému stimulov, prerátať koľko stojí vytvorenie jedného pracovného miesta takýmto spôsobom. Mohli by vaši odborníci napísať v krátkosti svoj názor či je cena okolo 30 000 € na 1 miesto primeraná? Viete aká je tá cena v iných krajinách, ako zahraničie prerozdeľuje stimuly? Je to aj inde je robené hlavne formou daňových úľav? Koľko stojí 1 miesto štátny rozpočet napr. vo Francúzsku (alebo v hociktorej inej krajine, ktorá rozdáva stimuly). Je takáto prax (podpora podnikov výhodami, stimulmi…) bežná vo svete?

1. Investicne stimuly zhorsuju konkurencne prostredie, pretoze diskriminuju podniky, ktore ich nedostanu. Vlada by ich preto mala zrusit alebo obmedzit na nevyhnutne pripady. Obmedzovanie stimulov by malo byt koordinovane aj na urovni EU tak, aby jednotlive staty nesutazili v podplacani investorov stimulmi. Usetrene peniaze by vlada mala vyuzit na znizenie dani.
2. Cenou za vyssie dane (pouzite na financovanie stimulov) su nevytvorene, resp. zaniknute pracovne miesta, na ktore sa pri hodnoteni investicnych stimulov casto zabuda. Cize stimuly sposobuju aj zanik pracovnych miest, nielen ich tvorbu!
3. Vlada by mala zverejnit rebricek vsetkych projektov podporenych stimulmi s vycislenim navratnosti, vysky dotacie na vytvorene pracovne miesto a podielu stimulu na celkovej investicii. Tieto udaje by sa mali aj spätne overovat a aktualizovat. V pripade podpory novych projektov by tieto udaje mali byt zverejnene este pred rozhodnutim o udeleni stimulu.

10.6.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o kratky komentar do clanku ohladne vyuzivania zdravotnickej techniky v nemocniciach. Kontroly NKU, ktore sa zamerali na predchadzajuce roky (posledny kontrolovany rok bol 2011) odhalili, ze viacere statne nemocnice si zakupili pristroje, ktore dali do prevadzky po 6 mesiacoch az troch rokoch od ich zakupenia.

Ako si vysvetlujete, ze dochadzalo k takymto pripadom?
Ako by sa im dalo zamedzit? Aky typ kontroly by bol efektivny?

Odpoveď Dušana Zachara:
Takéto správanie jasne ukazuje, že nemocnice, kde sa to stalo, sú riadené zle a robia neefektívne obstarávania. Jednou z príčin je vplyv politikov na vedenie nemocníc a tiež forma príspevkových organizácií, ktorá nenúti nemocnice viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, každoročne sa podrobovať nezávislému auditu a zverejňovať účtovné závierky. Je málo pravdepodobné, že súkromný poskytovateľ by si dovolil na tri roky nechať ležať ladom drahú zdravotnícku techniku a nevyužíval by ju v prospech pacientov.
Riešením je zavádzanie tvrdých pravidiel v hospodárení nemocníc, ich transformácia na akciové spoločnosti a prípadná privatizácia alebo aspoň dlhodobý prenájom štátnych nemocníc súkromným poskytovateľom, tak ako to úspešne funguje napríklad vo Švédsku.

10.6.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, VsZP zacala uz davnejsie s poptimalizaciou v nemocniciach. Zatial ma taketo vysledky:
Nitriansky kraj – od 1.1.2013 VšZP nezazmluvnila oddelenie plastickej chirurgie v FN Nitra
Prešovský kraj – od 1.4.2013 VšZP nezazmluvnila oddelenie plastickej chirurgie a kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vo FN Prešov
Košický kraj – od 1.4.2013 VšZP nezazmluvnila gynekologické a novorodenecké oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci
K tomu niektore oddelenia (zatial nepovedali ktore, ani kolko) sa mali zemnit na chronicke.
Chcela som Vas poprosit o vas nazor.

Co na to hovorite?
Nie je to podla vas velmi slabe?
Nie je podla vas potrebne vyraznejsie zoskrtat oddelenia?
Popripade preriedit aj nemocnice?
Alebo je toto dostacujuce?
Co podla vas sposobia taketo zmeny? Mozu to realne pocitit pacienti a nemocnice? Ci VsZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
V porovnaní s optimalizáciou za predošlej vlády v roku 2011, kedy VšZP nezazmluvnila 116 oddelení, je súčasný rozsah uskutočnenej optimalizácie v nemocniciach výrazne nižší. Podľa vyjadrení VšZP však poisťovňa plánuje najprv v prvom polroku 2013 analyzovať situáciu a rokovať s nemocnicami na úpravách lôžok a oddelení a až potom možno príde k väčším škrtom. Zatiaľ VšZP nepodpísala zmluvy pravdepodobne s takými oddeleniami, kde sa to dalo očakávať, resp. kde bol vyvýjaný relatívne malý protitlak. V každom prípade by však VšZP mala uverejňovať kritériá (kvality a efektívnosti), na základe ktorých nezazmluvňuje oddelenia, aby bol celý proces transparentný a vo verejnom záujme.

Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku je, keďže v medzinárodnom porovnaní máme na Slovensku nadpriemerný počet akútnych postelí a slovenský zdravotný systém patrí zároveň aj medzi tie menej efektívne. Treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády R. Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované, avšak nerealizované, rušenie až 6500 lôžok, pričom vláda I. Radičovej nezrušila ani polovicu z tohto počtu. Na druhej strane máme výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, pričom chýbajú tzv. sociálne lôžka.

6.6.2013

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka dnesneho HN-clubu. Na nom dnes premier Fico povedal, ze za vysoku nezamestnost moze vysoka nezamestnanost romov. Podla Fica ak by sme nemali Romov nezamestnanych tak nasa nezmaestnanost by sa splhala len k 10% percentam.

- da s tym suhlasim? preco sa s tym da suhlasit? – co stat by mal robit, aby ta nezamestnanost by nebola tak vysoka?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predovsetkym treba predlozit statistiky, ktore by potvrdili alebo vyvratili premierove slova. Ak premier take statistiky nema, mozno jeho vyhlasenie vnimat ako zhadzovanie problemu na minoritnu cast populacie a akysi pokus o zbavenie sa zodpovednosti. Ak by statistiky potvrdili jeho slova, bol by to dalsi argument za to, aby stat venoval problemu marginalizacie romskej populacie väcsiu pozornost aj v ramci boja s vysokou nezamestnanostou.

Za najefektivnejsie nastroje povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkymi prijmami a zosuladenie poberania socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa viac oplatilo pracovat a menej zit len z davok. Dnesny stav, ked clovek za kazde zarobene euro straca 75 centov davky v hmotnej nudzi, totiz motivuje ludi skor ku pasivite.

31.5.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
eTrend pisal o praktikach VsZP. http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/podnikanie-v-zdravotnictve/stat-vracia-uder-unionu-tlaci-aby-prisla-o-zmluvy-s-nemocnicami.html
Je to podla vas v poriadku?
Je normalne, aby sa takto spravali subjekty v konkurencnom prostredi?
Aky je podla Vas dovod, takehoto spravania?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by sa nemocnice dohodli na koordinovanom postupe pri stanovovaní cien so zdravotnou poisťovňou Union, bolo by vhodné sa zamyslieť nad tým, či nejde o správanie podobné kartelovému, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž. Správanie sa VšZP zas pripomína zneužitie dominantného postavenia. Je nezmyslom, aby mali všetky nemocnice rovnaké ceny dohodnuté so všetkými poisťovňami. Jednak sa môžu líšiť v kvalite a výkonnosti, jednak napríklad VšZP získava z verejného zdravotného poistenia (po prerozdelení) viac peňazí na jedného poistenca, nakoľko má nákladnejší poistný kmeň. Tým pádom však musí dávať nemocniciam za jedného pacienta i viac peňazí ako poisťovňa s menej chorľavým kmeňom.

30.5.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Konatela firmy Pro-tender obvinili z porušenia zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s rekonštrukciou urgentného príjmu univerzitnej košickej nemocnice (http://ekonomika.sme.sk/c/6817735/firma-obvineneho-za-tender-obstarava-pre-stat-dalej.html#ixzz2UiRjvZdr)
Chcela som sa len opytat, ako to hodnotite z pohladu, ze ma na starosti obstaravanie pre viacere organizacie v zdravotnictve?
Mali by podla vas zrusit zmluvy, alebo by mali nadalej vyuzivat ich sluzby?

Odpoveď Dušana Zachara:
Keďže platí zatiaľ prezumpcia neviny, s automatickým rušením už uzavretých a vykonávaných zmlúv s firmami obvinených to nevidím reálne, avšak každopádne treba tieto zmluvy a tendre podrobiť dôkladnejšej kontrole vyšetrovacími a kontrolnými orgánmi, nevynímajúc MZ SR, ÚVO a PMÚ SR. A ak vzniknú z vyšetrovania či kontrol dôvodné podozrenia z porušenia zákona či poškodenia štátnych obstarávateľov, vtedy treba iniciovať zrušenie, resp. úpravu zmlúv a vyžadovať tvrdé sankcie.
Bolo by tiež vhodné pozrieť sa na to, koľko dodávateľov súťaží vo verejných obstarávaniach administrovaných spoločnosťou PRO – TENDER. Či sa náhodou v týchto tendroch nezúčastňuje väčšinou vždy len jeden, resp. dvaja spriaznení uchádzači, či nie sú výberové kritériá našité na konkrétne firmy a pod.
Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri vykonávaní činností objednaných štátom ho poškodili, a navyše sú spájané s politikmi, také firmy predstavujú zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti. Také firmy by mali dostať minimálne žltú kartu a verejnosť a obstarávatelia by mali pri nich oveľa viac spozornieť.

27.5.2013

Otázka (S. Harkotova, Aktuálne.sk):
Dobry den,2,8 miliona za poradenstvo pri vyvlastnovani poistovni je podla vas vela alebo malo? http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155655?prefixFile=m_

Odpoveď Dušana Zachara:
Ku konkrétnej sume za právne a finančné poradenstvo sa neviem vyjadriť, ale je zrejmé, že tieto milióny treba pripísať k ďalším desiatkam miliónov eur, ktoré Slovenská republika musela a ešte bude musieť zaplatiť rôznym súkromným subjektom a súdom za prehraté arbitráže a právne zastupovanie. Tieto peniaze sa mohli použiť oveľa zmysluplnejšie, v súlade so skutočným verejným záujmom, pričom mohli slúžiť aj na skvalitňovanie slovenského zdravotníctva. Treba ich pripísať na vrub škodlivej a populistickej ideológie boja proti súkromným zdravotným poisťovniam, ktorou vláda prekrýva skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde neponúka riešenia.

24.5.2013

Otázka (Ján Kováč, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, výskumné ústavy, SAV a univerzity majú dostať v tomto programovacom období niekoľko desiatok miliónov na vedu a výskum.

Prečo sa podľa vás oplatí investovať týmto smerom? Akým spôsobom a v akej miere sa tieto investície môžu vrátiť?
Aké sú podľa vás najlepšie príklady eurofondových projektov v oblasti veda a výskum?
Aké nevýhody má rozdelenie eurofondových peňazí v tejto oblasti? Čo by bolo treba v nasledujúcom programovacom období zmeniť?

Odpoveď Eugena Jurzycu:

Aj vo financovaní výskumu platí, že treba lepšie a dlhodobo merať výsledky, ak si chceme byť istí, že sa pri investovaní nepomýlime. Výsledkom výskumu samozrejme nie je len inovácia v priemysle, ale aj posunutie poznania ľudstva v základnom výskume, aj možnosť mať špičkových odborníkov, ktorí svoje poznanie šíria napríklad na vysokých školách, prípadne dokážu pomáhať riešiť celospoločenské problémy.
Je to ako hodnotiť, ktorá fakulta je najlepšia. Na to sú potrebné analýzy objektívnych údajov napríklad také, aké robí ARRA, prípadne také, aké urobilo MŠVVaŠ, keď zverejnilo nezamestnanosť a nástupné platy absolventov. Teraz sa dá presnejšie odhadovať, ktoré školy sú úspešnejšie a ktoré menej. Podobné hodnotenie výstupov vo výskume zatiaľ neexistuje. Na ministerstve však existuje materiál Fénix, ktorý obsahoval kroky, ktoré by umožňovali dlhodobo merať a porovnávať efektívnosť výstupov projektov, vrátane tých, ktoré boli financované z eurofondov.
V niektorých prípadoch vyplývajú riziká
- zo zložitosti merania výsledkov,
- z toho, že výsledky sú prezentované spôsobom, ktorým verejnosť nerozumie a teda ich užitočnosť ani nemôže posúdiť,
- z malého počtu domácich hodnotiteľov projektov (v úzko špecializovaných disciplínach máme niekedy dvoch vedcov, z ktorých jeden súťaží s projektom).
V budúcom programovom období by pomohlo zlepšiť postup merania efektívnosti investícií do výskumu, teda aj jeho výsledkov, prezentácia výsledkov výskumu verejnosti zrozumiteľným spôsobom, do hodnotenia projektov sa pokúsiť zapojiť preukázateľne najšpičkovejších vedcov, pokiaľ je to možné aj zo zahraničia, merať výsledky tímov a jednotlivcov dlhodobo, “objednať” si za eurofondy pomoc vedy pri vyriešení celospoločenských problémov ako napríklad rastúceho verejného dlhu, nezamestnanosti, vymožiteľnosti práva, rómskej problematiky. Pri takýchto projektoch by verejnosť dokázala lepšie posúdiť efektívnosť investícií do výskumu a podľa toho aj vyvíjala v budúcnosti tlak na zmenu jeho financovania.

20.5.2013

Otázka (Stanka Harkotova, Aktuálne.sk):
Dobry den, viaceri opozicni poslanci v suvislosti so zavadzanim elektronickych kariet pacientov upozornovali na mozne uniky privatnych informacii.

Preto sa chcem na vas obratit s otazkou, je ich kritika v tomto ohlade opravnena?

Zaroven sa chcem spytat, v ktorych krajinach dnes eHealth funguje a ako prispieva k systemu zdravotnctva a ci je napriklad v EU krajina, ktora nakoniec od elektornickeho zdravotnictva upustila? (Mari sa mi, ze Holandania ho zaviedli a potom to zrusili, ale mozem sa mylit)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sa obmedzia najväčšie riziká zavádzania projektu eHealth do reality v SR – a to je možné zneužitie osobných údajov a najmä predražené nákupy súvisiacich IT riešení a vybavenia, tak potom nesie elektronizácia slovenského zdravotníctva v sebe potenciál zvyšovania efektívnosti zdravotníckych služieb, ako aj bezpečnosti a informovanosti pacientov.
Medzi krajiny EÚ, kde najúspešnejšie prebieha zavádzanie informačno-komunikačných technológií do zdravotníckych systémov, patria: Estónsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Veľká Británia.

(Neviem o tom, ze by v Holandsku zrusili eHealth, Holandsko patri praveze k tym rozvinutejsim krajinam v ramci eHealth, ak sa nemylim.)

20.5.2013

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator):
Dobry den, pre nas tyzdennik The Slovak Spectator, pripravujem clanok o opatreniach na podporu hospodarskeho rastu, ktore vlada schvalila minuly tyzden. Poprosila by som Vas o strucne odpovede na doleuvedene otazky:

- Ako vnimate opatrenia na podporu hospodarskeho rastu, ktore vlada schvalila minuly tyzden? – Ktore z tychto opatreni pokladate za prospesne a realizovatelne a ktore vnimate ako problematicke?

Odpoveď Petra Goliaša:
Suhrn opatreni na podporu rastu ma skor marketingovy charakter, to znamena citit z neho skor snahu vlady oslovit zaujmove skupiny alebo volicov, a nie riesit a odstranovat priciny problemov slovenskej ekonomiky. Tymi su napriklad vysoke odvody pre ludi s nizkym prijmom, rychlo rastuci verejny dlh, alebo chybajuce informacie o kvalite a efektivnosti zdravotnickych zariadeni, skol a sudov. Potitivom je, ze vlada na poslednu chvilu do materialu zaradila bod, podla ktoreho sa blizsie pozrie na priciny vysokych cien elektriny pre zamestnavatelov.

Zamer zakladat nove fondy povazujem za skodlivy, pretoze spolocnost ma v nich mensie moznosti kontroly efektivneho pouzitia nez u penazi, ktore prechadzaju standardnymi procesmi cez statny rozpocet.

Namiesto dotovania podnikatelov napriklad cez zvyhodnene uvery alebo investicne stimuly, by im stat mal radsej znizit dane.

16.5.2013

Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň):
Dobrý deň, v NR SR sa v súčasnosti preberá novela zák. o zdr. poistení, jednou zo zmien, ktorú zavádza je, že:
od novembra budú môcť naši poistenci čerpať zdravotnú starostlivosť v iných krajinách EU, kde si ju uhradia a následne môžu požiadať o preplatenie tejto úhrady v našej poisťovni. naše ZP preplatia čerpanú zdravotnú starostlivosť podla priemerných cien na Slovensku.

1. Ako to vidíte, koľko našich poistencov pôjde do zahraničia dať sa liečiť? Je známe, že platby za zdravotnú starostlivosť v okolitých krajinách sú vyššie, napríklad v Rakúsku.
2. Vedeli by ste nám aj povedať, o koľko v priemere sú vyššie ceny za lekársku starostlivosť v Česku, v Rakúsku, Nemecku – aspoň odhad v percentách.

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade je správne, že sa našim občanom umožní čerpať ďalšie pozitíva spoločného vnútorného trhu EÚ v službách. Nepredpokladám však, že sa týmto krokom nejako výrazne zvýši zdravotná turistika zo Slovenska, a to aj kvôli vysokým nákladom, ktoré by si takýto “cezhraničný” pacient musel najprv uhradiť sám zo svojho vrecka. Ďalším rizikom je bezpochyby aj to, že pacienti nepoznajú priemerné ceny za porovnateľné výkony u nás, a tak by nevedeli dopredu dobre odhadnúť, koľko peňazí im nakoniec preplatí naša zdravotná poisťovňa.

K ostatným otázkam sa neviem seriózne vyjadriť, nakoľko by si to vyžadovalo niekoľkomesačnú analytickú a prognostickú prácu.

15.5.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, parlament dnes schvalil tzv. blockovu loteriu, ktora sa bude na Slovensku konat kazde dva tyzdne od 1. septembra 2013. Rad by som sa v tejto suvislosti opytal:

1. Ako hodnotite tento krok ministerstva financii? Pomoze podla vas v boji proti danovym unikom?
2. Myslite si, ze vyhra v tejto loterii bude dostatocnou motivaciou na to, aby si ludia pytali od predajcov “blocky” za svoje nakupy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre vydavanie blockov a riadne platenie dani ma klucovy vyznam dovera ludi v to, ze stat mina ich peniaze efektivne, dobre nastavene pravidla platenia dani a odvodov a ucinna represia. Loteria ma len marginalny vyznam. Bez zasadnych zmien v menovanych oblastiach preto nemozno cakat vyznamnejsie znizovanie danovych unikov.

15.5.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, píšem článok ohľadom vládnych opatrení na podporu hospodárskeho rastu. Už ste ich istotne zachytili. Zaujímal by ma Váš názor na tri veci:

1. Je tam niečo, čo by už dnes nebolo v realizácii alebo by sa neuskutočnilo bez ohľadu na aktuálnu krízu? Ak áno, čo z toho môže pomôcť rastu a ako veľmi?
2. Ako hodnotíte jednotlivé fondy, ktoré plánuje vláda zriadiť – investičný, odvodový fond, fond sociálnych fondov, ale aj rôzne mikropôžičky či odvodové úvery. Za akých okolností by tieto mohli byť prínosné a z čoho ich financovať?
3. Tiež by ma zaujímalo, či pokladáte pomoc plánovanú pre spoločnosť Continental za jednu z lepších stimulov, ktoré vládaj poskytuje alebo naopak a prečo?
4. Podnikatelia hovoria, že si presadili do opatrení aj možnosť prepúšťať ľudí z dôvodu “dosiahnutie dôchodkového veku”. Toto považujete za dobrý nápad? Prípadne za akých okolností?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vladny material ma skor marketingovy charakter, to znamena citit z neho skor zaujem vlady oslovit zaujmove skupiny alebo volicov, a nie riesit a odstranovat priciny problemov slovenskej ekonomiky. Tymi su napriklad vysoke odvody pre ludi s nizkym prijmom, rychlo rastuci verejny dlh, vysoke ceny elektriny pre zamestnavatelov, alebo chybajuce informacie o kvalite a efektivnosti zdravotnickych zariadeni, skol a sudov.

Zamer zakladat nove fondy povazujem za skodlivy, pretoze spolocnost ma v nich mensie moznosti kontroly efektivneho pouzitia nez u penazi, ktore prechadzaju standardnymi procesmi cez statny rozpocet.

Namiesto dotovania podnikatelov napriklad cez zvyhodnene uvery alebo investicne stimuly, by im stat mal radsej znizit dane. Ak uz ma pri dnesnom raste dlhu stat pocit, ze este je z coho rozdavat. My ten pocit nemame.

Pruznejsi vstup a vystup zo zamestnania podporuje konkurencieschopnost firiem a dlhodobo ulahcuje tvorbu pracovnych miest. Pripadne negativne dosahy by mal kompenzovat stat cez socialne davky. (Taky je aj princip danskeho systemu flexicurity.) Riziko negativnych socialnych dosahov je v pripade ludi v dochodkovom veku nizsie, kedze kompenzaciu im do velkej miery zabezpecuje poberanie starobneho dochodku.

14.5.2013

Otázka (Haják Szabó Mária, Szabad Újság):

>Dobrý deň, píšem článok, ako obstáli školy v jednotlivých južných okresoch, krajoch. Mohli by ste mi odpovedať na otázky?

Odpoveď Petra Goliaša:

Čo bolo cieľom hodnotenia?

Našim cieľom je prispieť k zvyšovaniu kvality vzdelávania. Ako jednu z hlavných bariér sme vyhodnotili, že žiaci, rodičia aj širšia verejnosť nemajú spoľahlivé a porovnateľné informácie o výsledkoch žiakov na konkrétnych školách. Ak školy nevieme porovnávať podľa relevantných ukazovateľov, verejnosť vrátane rodičov sa dostatočne nezaujíma o kvalitu škôl a tým pádom ani nemôže efektívne tlačiť na jej zvyšovanie. Preto sme sa rozhodli zozbierať a zverejniť dostupné údaje a na ich základe zostaviť aj rebríčky škôl s najlepšími výsledkami ich žiakov.

Váš inštitút nehodnotil kvalitu škôl, ale výsledky dosiahnuté žiakmi. Ale výsledky žiakov ukazujú aj kvalitu výučby na škole. Je to pravda?

Naše rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Môžu tak byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vysoké školy alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov. Niektoré z týchto informácií ponúkame aj na portáli skoly.ineko.sk, kde si návštevníci môžu zostavovať aj vlastné rebríčky.

Pre Maďarov je veľmi povzbudivé, že Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským G. Czuczora v Nových Zámkoch skončila v celoslovenskom rebríčku na druhom mieste, Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským na Jesenského ulici v Leviciach na treťom mieste. Je to mimoriadne dobrý výsledok. Čím si to vysvetlujete?

Hodnotenie je každej základnej škole priradené na základe údajov za posledné štyri školské roky, pričom novšie údaje majú vždy vyššiu váhu. Ide o výsledky celoštátneho testovania deviatakov (Testovanie 9) zo slovenčiny alebo maďarčiny a z matematiky. S menšou váhou sme zohľadnili aj hodnotenie mimoriadnych výsledkov žiakov podľa metodiky ministerstva školstva. Žiaci oboch spomínaných škôl excelovali najmä v testovaní z maďarského jazyka a slovenského jazyka a slovenskej literatúry.”

Toto hodnotenie sa dá použiť v prípade keď sa argumentuje u rodičov aby zvolili maďarskú školu? Totiž 15-20 percent maď. detí navštevuje ZŠ s vyuč. jazykom slovenským. Rodičia nikdy neargumentujú s kvalitou istej školy, ale s tým, že chcú, aby ich dieťa sa naučilo perfektene po slovensky, bez maďarského akcentu…

Výber školy vždy závisí od konkrétnych preferencií rodičov, ktoré sa môžu značne líšiť. My sa pokúšame rozšíriť spektrum relevantných informácií o školách tak, aby rodičia mohli robiť lepšie rozhodnutia. Tak ako medzi slovenskými, aj medzi maďarskými školami sú tie s lepšími ale aj horšími výsledkami. Rodičia by si mali tieto rozdiely všímať, aby následne mohli požiadať školy o vysvetlenie a doplňujúce informácie. Veríme, že im v tejto diskusii argumentačne pomôžeme.

7.5.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, mam vyvoj dlhov v nemocniciach od roku 2005. A chcela som vas poprosit, ci by ste sa mi na to nepozreli a nezhodnotili, co za vyvojom v danom roku mozno vidiet.

Myslite si, ze by ste si na to nasli cas. Ide mi o to, ze co sa z toho vyvoja da vycitat. Preco naprikald 2008-2009 bol pkles o 80 mil.?
A co sa napriklad v tyhc rokoch dialo, co mohlo na vysku dlhu vplyvat. (teda okrem oddlzenia 2011)
Co hovorite na vysledok roku 2012. Pokleslo tempo zadlzovania ci nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľkým problémom údajov o zadlženosti štátnych nemocníc je, že sa na ne nedá úplne spoľahnúť, keďže netransformované štátne nemocnice nemajú ako príspevkové organizácie povinnosť viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, nemusia sa každoročne podrobovať nezávislému auditu a zverejňovať účtovné závierky. Navyše výška zadlženosti nemocníc bola v rôznych obdobiach vykazovaná rôznym spôsobom. Napríklad v roku 2011, pred plánovanou transformáciou a oddlžením, boli štátne nemocnice podrobené auditom, aby sa poznala skutočná, nepodhodnotená výška ich dlhov, preto môže porovnávanie s neauditovanými, “odhadovanými” číslami roku 2012 pokrivkávať. Ak by sme ale porovnávali neauditované čísla z roku 2012 s neauditovanými číslami z rokov 2006-2010 (aj po očistení o štátnu výpomoc v roku 2009 vo výške 130 mil. EUR), tak prídeme na to, že nový dlh narastal v minulom roku rýchlejším tempom ako v priemere za rok v období 2006-2010.

6.5.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o kratky komentar do clanku k vyvoju zadlzenosti statnych nemocnic. Tie informuju o tom, ze sa im dari okresavat dlhy. Napr. nemocnici v BB sa hospodarsky vysledok v rozmedzi rokov 2012 a 2013 zlepsil z priemernej mesacnej straty z -1,8 mil. € na – 400 tis. €, zilinske zariadenie dnes vykazuje pokles mesacneho zadlzovania o 269 tisíc €.

Ako hodnotite aktualny vyvoj hospodarenia statnych nemocnic?
Je realne, aby sa takymto tempom a zavedenymi opatreniam dostali do roku 2015 do vyrovnaneho hospodarenia ako si naplanovalo MZ SR?
Mozno znizovat dlh statnych nemocnic tak, aby sa to nedotklo pacientov? Ako?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ak sú zverejňované údaje hodnoverné a sú očistené od jednorazových vplyvov, treba uvítať, že sa nemocniciam darí aspoň znižovať tempo tvorby nových dlhov, aj keď optimálnym riešením by bolo, keby žiadne nové dlhy negenerovali.
Prial by som si to, avšak každá ďalšia konsolidácia sa bude presadzovať ťažšie a ťažšie, pričom ďalšie etapy paušálneho navyšovania platov lekárov bez krytia reálnymi zdrojmi hrajú výrazne proti nej, takže som skôr pesimistom.
Áno, zvyšovaním efektívnosti – napríklad rušením nepotrebných duplicitných výkonov, zlepšovaním procesov v nemocniciach či lacnejším nákupom liekov, zdravotníckeho materiálu a služieb.

26.4.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, v denníku SME robíme týždenný seriál o fungovaní fakultnej nemocnice v Trnave. Ako modelový príklad nám ju odporučilo/“poskytlo” MZ SR. V nemocnici sme strávili týždeň a tento týždeň uverejňujeme články a reportáže o jej fungovaní. Pozreli sme sa na nemocnicu zo všetkých možných pohľadov: z pohľadu zamestnancov, pacientov, ekonomiky či materiálno-technického vybavenia. To, čo sme zistili v trnavskej nemocnici (staré a neekonomické socialistické budovy, staré postele, prekračovanie nadčasov, nedodržiavanie normatívov, stále nekončiace dlhy, zlá strava, malé izby s veľa posteľami atď.) je plus mínus spoločné pre väčšinu slovenských nemocníc.

V sobotu má tento seriál “záverečnú”. V rámci jeho posledného štvorstranového vydania robíme aj anketu s 11 významnými ľuďmi, ktorí majú, čo povedať k zdravotníctvu. Medzi nimi ste aj Vy.

Otázka znie:

“Čo by sa muselo stať, aby naše nemocnice fungovali lepšie?”

Odpoveď Dušana Zachara:
Začať merať a zverejňovať ich kvalitu a efektívnosť a podľa toho odmeňovať, zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá v ich hospodárení, transformovať ich z príspevkových organizácií, transparentne privatizovať, umožniť vyberať “20-korunáčky” od pacientov.

25.4.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, dnes sa lekári budú vyjadrovať k návrhu p. poslanca Valockého, ktorý
sa týka sankcionovania zdravotníkov.
Sú podľa vás sanckie (väzenie 2 až 5 rokov, pokuta do 3300 eur, strata registrácie na 10 rokov) pre zdravotníkov, ktorí odmietnu slúžiť počas krízového stavu primerané ?
Prípadne akými inými opatreniami by sa dalo vyhnúť situácií, ktorá nastala v roku 2011 keď lekári počas nátlakovej akcie hromadne odchádzali na PN?
Máte vedomosť o najekých EÚ krajinách, ktoré by mali obdobné snakcie pre zdravotníkov ošetrené v legislatíve?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zdravotníctvo patrí medzi štátom regulované povolania, podobne ako armáda či polícia, a tak musia i jeho zamestnanci strpieť určité obmedzenia a čeliť prísnejším sankciám pri ich nečinnosti v krízových situáciách, keďže vtedy ide o ohrozenie životov a zdravia ľudí. Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujem za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej, neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Počas nátlakovej akcie niektorých lekárov za predošlej vlády sa navyše v praxi ukázalo obchádzanie zákonných povinností zo strany protestujúcich lekárov v čase núdzového stavu, a teda i nevymáhateľnosť sankcií, takže aktuálne návrhy sprísňujúce postihy pre lekárov odmietajúcich slúžiť počas krízového stavu sú dozaista i odpoveďou na tieto udalosti z roku 2011.

22.4.2013

Otázka (Stanka Harkotova, Aktuálne.sk):
Zdravim, ide o taky prieskum UK, ktory ukazal, ze 60 percent ludi nedoveruje slovenskemu zdravotnictvu. „Najvýznamnejším zistením výskumu bolo, že takmer polovica Slovákov si myslí, že naše zdravotníctvo je neefektívne a zle zorganizované.”
Chcem sa preto opytat, ci sa neda rozviest trosku to, preco teda tolka nedovera, v com moze spocivat, co ludia-pacienti najviac vnimaju (na co su najviac citlivi v tomto smere), ako to pripadne vyzera s doverou v zdravotnictvo v okolitych krajinach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Systemy, kde panuje vysoka dovera, su lacnejsie a casto aj efektivnejsie. V slovenskom zdravotnictve pacienti neveria, ze im bez uplatku bude poskytnuta kvalitna zdravotna starostlivost, lekari neveria ministerstvu, ze im budu zvysene platy, a tak odmietaju liecit, farmafirmy neveria, ze sa ich liek presadi len svojim kvalitnym ucinkom, a tak pozyvaju predpisujucich lekarov na rozne primorske kongresy a rozdavaju im dary, nemocnicni dodavatelia neveria, ze bez korupcie im bude pridelena zakazka, a tak sa tendrov radsej ani nezucastnuju, resp. korumpuju. Toto su len niektore z nakladov nedovery v slovenskom zdravotnictve, ktore mohli byt pouzite efektivnejsim sposobom inde.
V strucnosti a velmi vseobecne by sa dali ako priciny tohto stavu pomenovat pretrvavajucia iluzia v “bezplatne” zdravotnictvo a tiez odmietanie standardnych trhovych principov a sukromneho vlastnictva v zdravotnictve na Slovensku.

19.4.2013

Otázka (P. Krajcovic, Lekárnické listy):
Radi by sme poznali Vas nazor na niektore skutocnosti prezentovane v TS MZ SR tykajucej sa zmien v liekovej politike (http://www.health.gov.sk/Clanok?zmeny-v-liekovej-politike-prinesu-usporu-viac-ako-76-milionov-eur).

V sprave sa okrem ineho konstatujte, ze: “Nové referencovanie liekov by malo po novom ročne priniesť úsporu vo výške viac ako 76 miliónov eur. Zmeny výpočtu ceny liekov z druhej najnižšej ceny na priemer troch najnižších v rámci EÚ by podľa odhadov Ministerstva zdravotníctva SR mali znamenať pokles cien u viac ako 1220 liekov.”

OTAZKA: Zastavate rovnaky nazor a vnimate prechod na tzv. nove referencovanie cien liekov za pozitivny krok? Odhadujete rovnake financne uspory?

OTAZKA: Myslite si, ze sa MZ SR podari v buducnosti udrzat trend znizovania doplatkov pacientov za lieky? Ako hodnotite znizenie doplatkov pacientov o 26 mil. eur v roku 2012 oproti roku 2011? Myslite si, ze je cinnost MZ SR v tomto smere efektivna alebo existuju moznosti aj na vyraznejsie znizenie doplatkov pacientov?

V sprave sa dalej uvazda, ze: “Efektívnym nástrojom na presadzovanie niektorých priorít by mala byť aj kategorizácia liekov, ktorej zmeny sa v pozitívnom zmysle prejavili už v aprílovej kategorizácii. Tá v porovnaní s januárom znížila doplatky u 835 liekov.”

OTAZKA: Povazujete kategorizaciu (tak ako su v nej procesy nastavene a skutocne funguju) za skutocne efektivny nastroj na presadzovanie zamerov MZ SR ohladom znizovania doplatkov pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
V sprave sa okrem ineho konstatujte, ze: “Nové referencovanie liekov by malo po novom ročne priniesť úsporu vo výške viac ako 76 miliónov eur. Zmeny výpočtu ceny liekov z druhej najnižšej ceny na priemer troch najnižších v rámci EÚ by podľa odhadov Ministerstva zdravotníctva SR mali znamenať pokles cien u viac ako 1220 liekov.”
OTAZKA: Zastavate rovnaky nazor a vnimate prechod na tzv. nove referencovanie cien liekov za pozitivny krok? Odhadujete rovnake financne uspory?

Takéto finančné odhady dopadov bývajú často veľmi nepresné. Nemám dostatok informácií, aby som ich vedel komplexne posúdiť. Avšak ak zoberieme do úvahy fakt, že predošlá vláda predpokladala ročnú úsporu z titulu prechodu referencovania cien liekov z priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ na druhú najnižšiu úroveň v EÚ vo výške 60 až 70 mil. EUR, tak potom sa odhady úspor z “kozmetického” prechodu na systém referencovania na úrovni priemeru 3 najlacnejších krajín EÚ javia ako dosť nadhodnotené.

Prechod na nové referencovanie cien liekov na úrovni priemeru troch najnižších v rámci EÚ považujem zo strany MZ SR za nedostatočne vyargumentovaný, pričom ďalšia zmena systému referencovania prišla ani nie po roku od predošlej a jej prínos nie je jednoznačný. Niektorým výrobcom liekov táto zmena zahrá do kariet, t.j. zvýšia sa ich ceny, niektorým naopak, t.j. znížia sa ich ceny.

Pri akomkoľvek úradnom stanovovaní cien, a systém referencovania takým je, sa nedá vyhnúť riziku, že sa cena bude odchyľovať od rovnovážneho stavu. Ide pritom často o “systém pokus-omyl”. Ambíciou regulátorov by malo byť dostať sa čo najbližšie na hranu, a pritom nespadnúť do priepasti. Tá hrana predstavuje vyčerpanú monopolnú rentu farmaceutických spoločností a priepasť nedostatok dôležitých liekov pre pacientov.

V sprave sa dalej uvazda, ze: “Kým v roku 2011 doplatili pacienti za lieky celkovo viac ako 175 mil. eur, v roku 2012 to bolo menej až o 26 mil. eur. Udržať tento trend, prípadne ho ešte znížiť, bude jednou z priorít ministerstva zdravotníctva aj v ďalších rokoch.”
OTAZKA: Myslite si, ze sa MZ SR podari v buducnosti udrzat trend znizovania doplatkov pacientov za lieky? Ako hodnotite znizenie doplatkov pacientov o 26 mil. eur v roku 2012 oproti roku 2011? Myslite si, ze je cinnost MZ SR v tomto smere efektivna alebo existuju moznosti aj na vyraznejsie znizenie doplatkov pacientov?

Doplatky pacientov za lieky majú svoj nesporný regulačný význam. Donedávna patrilo Slovensko v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny OECD s najnižším podielom súkromných výdavkov na lieky na celkových výdavkoch na lieky. Aj nízke doplatky pacientov, resp. štedré preplácanie nákladov za lieky zo zdrojov verejného zdravotného poistenia spolu s tradičnou slovenskou kultúrou hojného predpisovania liekov takmer pri každej návšteve lekára a slabé kontrolné mechanizmy mali potom za následok, že z hľadiska spotrebovaného množstva liekov bolo Slovensko nad priemerom OECD. Mnohí ekonómovia, vrátane tých z OECD, preto odporúčali, aby Slovensko zvýšilo doplatky pacientov na lieky, a to aj napriek tomu, že podiel priamych platieb obyvateľstva na celkových zdrojoch zdravotníctva máme nadpriemerne vysoký. Za predošlej vlády prišlo k zvýšeniu doplatkov pacientov a zároveň k pozitívnemu postupnému trendu znižovania spotreby v počte balení liekov.

Aby sa i naďalej znižovala spotreba liekov a doplatky pacientov za lieky nezaťažovali neúnosným spôsobom peňaženky sociálne najslabších skupín obyvateľstva (a nielen seniorov a ŤZP), je nutné pre ne zaviesť ochranný horný strop na priame platby a zároveň dôsledne presadzovať skutočnú povinnú generickú preskripciu u lekárov a povinnú generickú substitúciu v lekárňach.

OTAZKA: Povazujete kategorizaciu (tak ako su v nej procesy nastavene a skutocne funguju) za skutocne efektivny nastroj na presadzovanie zamerov MZ SR ohladom znizovania doplatkov pacientov?

Cast je zodpovedana pri predoslej otazke.

18.4.2013

Otázka (Roman Rokytka, Košický KORZÁR):
Dobrý deň, keďže organizácia INEKO nedávno spracovala analýzu vedľajších pracovných úväzkov lekárov štátnych nemocníc, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k podobnému problému:

Riaditeľ UNLP Košice L. Rosocha ( vo funkcii od apríla 2012) pracuje aj ako lekár (gynekológ – pôrodník) v neštátnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancii. Zariadenie prevádzkuje firma Gynastar .s.r.o. Spoločníkom a konateľom Gynystar je Rosochov syn (r.1991), ktorý nie je lekár. Predtým bola spoločníkom a konateľom firmy Rosochova manželka.

Na riaditeľa univerzitnej nemocnice sa vzťahuje zákon o výkone prác vo verejnom záujme. Podľa neho vedúci zamestnanec s funkciou štatutárneho orgánu nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť

Dostáva sa riaditeľ štátnej nemocnice prácou v súkromnej ambulancii do rozporu so zákonom o výkone prác vo verejnom záujme?
Aká je účel uvedeného obmedzenia v zákone o výkone prác vo verejnom záujme a aké následky v prípade Rosochu môžu nastať, keď toto obmedzenie nie je rešpektované? ( Je práca lekára v ambulancii „inou zárobkovou činnosťou“?)
Kto a ako by mal tento problém riešiť.
Ak to považujete za potrebné, prosím vás aj o komentár k tejto veci: Druhým spoločníkom Gynastar je Marianna Pažinková, predtým bol spoločníkom Peter Pažinka. Ide o dcéru a manžela Moniky Pažinkovej, predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad rieši ročne asi 40 – 50 podnetov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v UNLP Košice

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 4.: Ak za svoju prácu v súkromnej ambulancii berie riaditeľ štátnej nemocnice nejakú odmenu, tak je to bezpochybne v rozpore so zákonom o výkone prác vo verejnom záujme, ktorý zakazuje vedúcim zamestnancom – štatutárom podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v súkromných zdravotníckych zariadeniach. Ak by aj riaditeľ UNLP pracoval v neštátnom zdravotníckom zariadení Gynastar, s.r.o. bez nároku na odmenu, tak je takáto činnosť podľa mňa aj tak v rozpore minimálne s duchom zákona, keďže z jeho práce by mala priamy finančný osoh jeho blízka osoba – syn, ktorý je spoločníkom a konateľom firmy Gynastar. Za upozornenie stojí tiež fakt, že v prípade firmy Gynastar čelí vážnemu konfliktu záujmov nielen riaditeľ UNLP, ale aj riaditeľka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorých blízki príbuzní (deti, resp. manželia) boli, resp. stále sú spoločníkmi a konateľmi firmy Gynastar. ÚDZS je pritom dohliadajúcim orgánom nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou tak v UNLP, ako aj v zariadení Gynastar.

2. “Zákaz konkurencie”, teda o.i. i zákaz vykonávania inej zárobkovej činnosti vedúcich pracovníkov je možné považovať ako jedno z opatrení zabraňujúcich konfliktu záujmov. Zmyslom zákazu podnikania alebo vykonávania inej zárobkovej činnosti je teda to, že ďalšia práca, resp. pracovný úväzok by mohol negatívne vplývať na nestrannosť a nezaujatosť vedúceho pracovníka, čo by sa mohlo prejaviť v konaní proti verejnému záujmu, v tomto prípade v neprospech štátnej UNLP, resp. v neprospech pacientov, alebo by mohol byť aj (napr. časovou) prekážkou riadneho si plnenia povinností vedúceho zamestnanca.

3. Vyzerá to tak, že v prípade riaditeľa UNLP tu ide o podozrenie z konania v rozpore so zákonmi upravujúcimi prácu a konflikty záujmov vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Konať by preto mala riaditeľova nadriadená – ministerka zdravotníctva. Riaditeľa môže disciplinárne potrestať, môže ho aj odvolať. V každom prípade by sa mal riaditeľ UNLP, ak nebude odvolaný, 100%-ne venovať len manažérskej práci v UNLP.

18.4.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar k prebiehajucej optimalizacii v nemocniciach, ktore realizuje VsZP. Od novembra minuleho roka doteraz zrusila zmluvy nasledujucim nemocniciam:
Nitriansky kraj – oddelenie plastickej chirurgie v FN Nitra
Prešovský kraj – oddelenie plastickej chirurgie a kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vo FN Prešov
Košický kraj – gynekologické a novorodenecké oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci – s ostatnymi krajmi prebiehaju rokovania

Moje otazky:
1. Ako hodnotite tieto “skrty”? Z pohladu, ake oddelenia boli zrusene a ich pocet v ramci celeho kraja.
2. Je v nemocniciach este vacsi priestor na redukciu ako momentalne realizuje VsZP? Kolko oddeleni ci lozok by sa este mohlo odzmluvnit?
3. Ako hodnotite odzmluvnenie gynekologickeho a porodnickeho oddelenia v Kralovskom Chlmci?

Odpoveď Dušana Zachara:
1.: V porovnaní s optimalizáciou za predošlej vlády v roku 2011, kedy VšZP nezazmluvnila 116 oddelení, je súčasný rozsah uskutočnenej optimalizácie v nemocniciach výrazne nižší, avšak podľa vyjadrení VšZP poisťovňa plánuje najprv v prvom polroku 2013 analyzovať situáciu a rokovať s nemocnicami na úpravách lôžok a oddelení a až potom možno príde k väčším škrtom. Zatiaľ VšZP nepodpísala zmluvy pravdepodobne s takými oddeleniami, kde sa to dalo očakávať, resp. kde bol vyvýjaný relatívne malý protitlak.

2.: Každá ďalšia redukcia lôžok a oddelení pôjde uskutočňovať ťažšie a ťažšie, avšak priestor na ňu je, keďže v medzinárodnom porovnaní máme na Slovensku nadpriemerný počet akútnych postelí a slovenský zdravotný systém patrí aj medzi tie menej efektívne.
Treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády R. Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované, avšak nerealizované, rušenie až 6500 lôžok, pričom vláda I. Radičovej nezrušila ani polovicu z tohto počtu.
Na druhej strane máme výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, pričom chýbajú tzv. sociálne lôžka.

3.: Situáciu v nemocnici v Kráľovskom Chlmci nepoznám, avšak podľa hodnotenia pôrodníc na Slovensku, realizovaného v roku 2012 inštitútom HPI, je kráľovskochlmecká pôrodnica ôsmou najlepšie hodnotenou v Košickom kraji, pričom aj rodičky sú s ňou spokojné. Podľa hodnotenia HPI v nej trochu pokrivkávajú služby. Je možné, že k odzmluvneniu prišlo kvôli jej nižšej efektívnosti.

17.4.2013

Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk):
Rada by som sa na vas obratila s takou otazkou ohladne protikorupcnych kampani, ktoru rozbehli jednak LOZ a jednak jeden z lekarov v Ziline. Ide o tie odznaciky s posolstvom, ze lekar neberie uplatky.

Chcem sa preto opytat, ci takato kampan moze mat realne nejaky vplyv na znizovanie podielu korupcie v nemocniciach, alebo skor ide o nejake rozbehnutie diskusie o probleme? Ako mozno vnimat taketo iniciativy, ktore vychadzaju z radov samotnych lekarov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Odznačikovú protikorupčnú kampaň LOZ vnímam ako symbolickú akciu, ktorá síce čiastočne poukazuje na problém korupcie v zdravotníctve, ale nebude mať na jej znižovanie v nemocniciach nejaký zásadnejší vplyv. Lekárski odborári kampaňou deklarujú boj proti korupcii, ale oveľa viac by mu pomohli, keby napríklad dobrovoľne zverejňovali o sebe všetky konflikty záujmov – všetky peňažné či nepeňažné príjmy od farmafiriem, stretnutia s nimi, vedľajšie úväzky a pod.
Systémovým riešením ako znižovať korupciu v slovenskom zdravotníctve je však sfunkčnenie a nestrannosť súdnictva a postupné znižovanie vplyvu štátu v oblasti vlastíctva zdravotníckych zariadení a zdravotnej poisťovne. Štát by sa mal v zdravotníctve sústrediť najmä na určovanie regulačných pravidiel a dozornú činnosť.

17.4.2013

Otázky:

Z dokumentu východísk verejnej správy na budúci rok sa chce vláda zamerať na adresnosť sociálnych dávok- keďže sú to východiská, konkrétne to neuvádza. Na to, aby znížila deficit verejných financií na úroveň 2,6 % HDP, potrebuje dostať do rozpočtu pol miliardy eur- chce to docieliť aj lepším výberom daní- boj proti únikom, programom ESO a zefektívnením zdravotníctva.

Môžete mi napísať, ako a kde by sa dali nájsť v tejto situácii peniaze z týchto zdrojov? Je to aj pol miliarda?
Týkalo by sa to len bohatých, tým by ste siahli na dávky?
Aké opatrenia by ešte mala vláda prijať v nasledujúcom roku? – majetkové dane a pod…

Odpoveď Petra Goliaša:
Balik opatreni sa urcite da vyskladat, tu ponukame niekolko nasich odporucani:

12.4.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý den, robim vikendovu spravu o tom, prečo len veľmi málo ludi je ochotných naslasovať korupciu v zdravotníctve. Na protikorupčnú linku MZ od jej zriadenia v roku 2010 prijali len 93 podnetov z coho 6 bolo opodstatnených.
Nie je to prílis nizky pocet vzhladom na to, ze mnoho ludi o tom, ze dali alebo od nich boli vyzadovany uplatok od lekara, hovori medzi znamymi bezne?
Preco korupciu ludia podla vas nechcú riesit nielen slovami, ale aj skutkami?
Problem je aj s tym, ze ked uz nieco ludia nahlasia, chcu zostat v anonymite.
Co z vasho pohladu mozno urobit preto, aby ludia-pacienti v tomto smere boli viac smelsi, uvedomelejsi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Príčin, prečo ľudia nenahlasujú úradom protiprávne korupčné konania, je viacero. Medzi najhlavnejšie patrí určite nedôvera ľudí, že ich podnet by sa rýchlo, nestranne a aj s vyvodením sankcií a zodpovednosti vyriešil. Doterajšia činnosť slovenských kontrolných a vyšetrujúcich orgánov a súdov totižto túto nedôveru neznižuje, skôr naopak. Chýbajú pozitívne príklady odsúdenia veľkých korupčníkov, hoci veľká korupcia v slovenskom zdravotníctve bezpochyby je. Doposiaľ chýbala na Slovensku tiež dostatočná právna ochrana osôb nahlasujúcich korupciu, tzv. whistleblower-ov.
Systémovým opatrením ako znižovať korupciu v slovenskom zdravotníctve je postupné znižovanie vplyvu štátu v tomto sektore. Štát by sa mal sústrediť najmä na určovanie regulačných pravidiel a dozornú činnosť v zdravotníctve.

11.4.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, venujeme sa dnes v HN dvom novym navrhom ministerstva hospodarstva na poskytnutie investicnej pomoci. Pre spolocnosti Tatravagonka a Grandwood Holding, ktore by mali dostat spolu cca 30 milionovu pomoc. Najma vo forme danovych ulav. Pripravujeme k tejto teme aj anketu, do ktorej by sme rasdi zaradili aj vasu odpoved na otazku:

1. Co by to pre Slovensko znamenalo, pokial by sme investorom neposkytovalo investicne stimuly? (Ake by to malo dosledky pre pripadny prilev novych investicii?)

Odpoveď Petra Goliaša:
Kratkodobo by mozno niektori investori neprisli, ak by sme vsak usetrene peniaze vyuzili na znizenie dani a sustredili by sme sa na zlepsovanie podnikatelskeho prostredia, mohli by sme sa stat dlhodobo naopak atraktivnejsou krajinou. Stimuly navyse zhorsuju konkurencne prostredie tym, ze diskriminuju podniky, ktore ich nedostanu. Okamzitu vyhodnost stimulov pre stat by bolo potrebne vypocitat analyzou navratnosti kazdeho podporeneho projektu, pricom taketo analyzy dnes verejnosti chybaju.

10.4.2013

Otázka (Stanka Harkotova, Aktuálne.sk):
Na vlade je dnes sprava o stave skolstva, kde sa okrem ineho pise, ze treba: “zvážiť legislatívnu úpravu plnenia povinného vzdelávania v spádovej škole určenej obcou, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt; ponechať možnosť voľby inej školy z pohľadu zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), alebo ak spádová škola nemôže zohľadniť špeciálne vzdelávacie potreby žiaka napr. individuálnou integráciou alebo vzdelávaním poskytovaným v špeciálnej triede.”

Chcem sa spytat, ci to nemoze niekde komplikovat situaciu, ked povedzme rodicia nebudu chciet dat dieta do skoly, ktora ma napriklad zlu povest, no patria do jej spadu? Co to vlastne moze znamenat pre skolstvo a kto by mal pripadne zaujem na tom, aby deti chodili do skoly tam, kde maju trvale bydlisko a nie do inej? Skratka, ako sa da interpretovat tento bod spravy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zamerom ministerstva moze byt snaha o obmedzenie koncentracie lepsich ziakov do lepsich skol a naopak. Dalsim zamerom moze byt snaha o lepsie vyuzitie kapacit spadovej skoly. Pred direktivnym urcovanim skol preferujem ich slobodnu volbu a teda sutaz medzi skolami (pretoze sutaz ich bude motivovat k zvysovaniu kvality), pricom by stat mal merat a zverejnovat vysledky skol a v pripade zakladnych skol vytvorit strategiu na pomoc tym zaostavajucim (napriklad motivovat ucitelov z lepsich skol, aby odchadzali ucit na tie slabsie). Rodic informovany o kvalite skol, ktory ma pravo presunut dieta do inej skoly, je jednym z najdolezitejsich prvkov zvysovania kvality dnesneho skolstva. Rodic je totiz viac motivovany zvysovat kvalitu skol nez politik alebo uradnik (a teda stat alebo samosprava).

10.4.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. MH SR presunulo eurofondy na Kahiru, aby sa zamestnali mladi ludia (aspon tak to prezentovali). Uz zverejnili zmluvy, kto dostal z eurofondov peniaze, tu sme to spracovali do tabulky: https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AnPPUkk0OUvbdG9XZDZzVWFpYTM0T1psNHduSUpjUVE#gid=1

Chcela som vas poprosit, nepozreli by ste sa mi na to?
Co na to hovorite, a ci podla vas mozu takto vzniknut nove miesta a kolko?

Podporu dostanu aj tieto firmy:
1. tatranská, a.s. – zlepšenie služieb pre zákazníkov v stredisku cestovného ruchu Park snow Vysoké tatry
HVT s.r.o. – prestavba hotela Minerál Dudince
WEBIS – Vybudovanie komplexneho strediska CR Chopok Západ
Zámok Vígľaš
Bučina Zvolen – Výroba el. energie v kondenzačnom režime biomasy
Vývoj Martin – Zníženie energtickej náročnosti objektov
Tepláreň a.s. Považská Bystrica
Aqua energy Gyňov – malá vodná elektráreň Gyňov
Grafobal a.s. – modernizácia polygrafickej technológie
Plastika a.s. – rozšírenie výrobneho potenciálu spoločmosti plasitka
STM Power – Linka na výrobu zariadeni pre vyrobu el. energie z obnovitelnych zdrojov
Kosicka energeticka spolocnost a.s. – 4MW elektraren na biomasu v arealy VSS Kosice
Alexandra Wellness hotel s.r.o – rekonštrukcia a prístavba hotela Avena Plus Liptovský Ján
PMR, s.r.o Zlepšenie konkurencieschopnosti spoločnosti PMR na trhu opracovaného hutného materiálu
MVE Tekov – Malá vodná elektráreň TEKOV
Ekologická energetika – energetický zdroj pre sídliská Sásová-Rudlová, BB
Chemosvit Energochem – zvyšovanie energetickej efektívnosti Chemosvit Energochem
Elevation – Rekonstrukcia hotela Sliezky dom
Vyskumno – realizacny ustav obnovitelnych zdrojov energie – fotovoltaicka elektraren Kolárovo I. a II.
RJ Development – FV Systém 3366kWp Brezová pod bradlom

Zda sa vam to v poriadku?
Zhruba 1,5 mil. eur dostanu firmy na propagaciu na veltrhoch. Je to podla vas v poriadku? Moze to pomoct k zamestnanosti?

Vyzvy su tu:
http://www.mhsr.sk/aktualne-vyzvy-6396/128081s), ako aj stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (http://www.siea.sk/aktualne-vyzvy/), resp. na stránke Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (http://www.sacr.sk/strukturalne-fondy/informacie-pre-ziadatelovprijimatelov/)

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavny problem je, ze spolocnost nebude vediet vyhodnotit, ci tieto peniaze boli vyuzite efektivne. Pre kazdy projekt by mal byt zverejneny aspon pocet novovytvorenych pracovnych miest a vyska dotacie na jedno novovytvorene pracovne miesto. Ak sa rozdavaju peniaze firmam bez toho, aby bol zrozumitelne vysvetleny uzitok pre spolocnost, hrozi, ze budu niektore firmy dotaciou zvyhodnene na ukor inych (t.j. diskriminacia – niekto dostane peniaze bez sutaze a bez toho, aby vykonal nieco uzitocne pre spolocnost) a ze verejne prostriedky nebudu minute vo verejnom zaujme.

Ak chce vlada dotovat tvorbu novych pracovnych miest, mala by tak robit v sutazi, kde by najvyssiu dotaciu dostali firmy, ktore na co najdlhsie obdobie vytvoria co najviac novych pracovnych miest.

Za najefektivnejsie opatrenie pri znizovani nezamestnanosti ale povazujeme znizenie odvodov ludom s nizkym prijmom. Pomoct by tiez mohlo predlzenie povinnej skolskej dochadzky pre mladych ludi, ktori si nevedia najst pracu. Z eurofondov by sa mohli podporit skoly, ktore by tychto ludi lepsie pripravili na trh prace.

Pre zaujimavost si mozete pozriet alternativy pouzitia penazi na nasej stranke cenazamonopol.sk.

7.4.2013

Otázka (Tomáš Nejedlý, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, mohli by ste mi prosím poslať tri-štyri vety k najnovším zámerom ministra Čaploviča v oblasti vysokých škôl?

Odpoveď Eugena Jurzycu:
1. Spájanie vysokých škôl.
(Oprávnená je aj otázka efektívnosti existencie samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi s geograficky blízkou lokalizáciou (zrejmá je diskutabilnosť dvoch verejných vysokých škôl s podobným profilom v Trnave, ale príklady na potenciálnu integráciu verejných vysokých škôl by sa našli aj v iných mestách Slovenska))

Otázka: Je pravdepodobné, že sa ministrovi podarí dopracovať k zlučovaniu vysokých škôl a prečo?

Zjednodušene platí, že čím viac subjektov súťaží medzi sebou, tým je to pre klienta výhodnejšie. V školstve či v zdravotníctve to celkom neplatí. Problémom je nedostatok informácií o kvalite poskytovaného vzdelania resp. zdravotnej starostlivosti. Strategický tlak na zabezpečenie informácií o kvalite vzdelávania, ich zverejňovanie a analýzy sú efektívnejšou cestou k zlepšovaniu kvality vysokých škôl než ich zlučovanie. Zlučovanie môže byť dokonca kontraproduktívne, vzhľadom na zníženie intenzity konkurencie. Ak je vedenie rezortu presvedčené, že spájanie vysokých škôl je správne, malo by najprv zverejniť svoje konkrétne návrhy a odôvodniť ich. Pri súčasnom stave merania a poznania kvality vzdelávania na vysokých školách si myslím, že zdôvodniť zánik školy slabými vzdelávacími výsledkami bude odborne veľký problém. Mimochodom, politicky to bude problém taktiež. Ak by ale spájanie škôl bolo správnym krokom odborne, určite by sa oplatilo pustiť sa do politických súbojov. Vari aj úspešných.
V prípade, že vedenie rezortu odmieta súťaž medzi školami ako jednu z najdôležitejších ciest k vyššej kvalite a verí, že kvalitu vzdelávania na vysokých školách dokáže zvyšovať centrálnymi krokmi, malo by predstaviť spôsob, akým bude kontrolovať kvalitu vzdelávania niekoľkých tisícov pedagógov pôsobiacich v niekoľkých tisícoch odborne náročných študijných programov. Bez použitia testov typu Ahelo sa to dá vari iba tak, že by rezort prijal niekoľko stoviek, možno aj tisícok lepších pedagógov než sú tí, ktorí v súčasnosti na školách pôsobia. Verím, že vedenie ministerstva nezvažuje takúto možnosť.

2. Zmena hodnotenia a financovania VŠ
Minister už podpísal prísnejšie kritéria na hodnotenie a zadelenie VŠ (kvalitnejšie chce financovať viac, menej kvalitné menej), potvrdil, že chce obmedziť počet študentov, na ktorých poskytne ministerstvo dotáciu a pri rozpise dotácií medzi VŠ do úvahy sa bude viac brať schopnosť získavať vlastné zdroje.
(body (350), (357) a (358) Správy o stave školstva (s.66-68) http://hnonline.sk/slovensko/c1-59627060-caplovic-taji-spravu-o-stave-skolstva)

Otázka: Pomôže to prvému zámeru? Pomôže to zlepšiť kvalitu VŠ a zefektívniť systém (pomer výkon/cena) slovenského vysokého školstva?

Podľa vzorca zohľadňujúceho kvalitu práce vysokých škôl sa dotácie verejným vysokým školám rozdeľujú už dlho. Rozdiely vo financovaní na študenta vyplývajúce z rozdielov v kvalite sú významné už dnes. Problémom je, že vzorec len minimálne zohľadňuje kvalitu vzdelávania, keďže ju zatiaľ dobre nemeriame. S výkonom vo vzdelávaní súvisí vo vzorci iba nezamestnanosť absolventov, ktorá tak veľkosť dotácií jednotlivým školám ovplyvňuje už teraz. Ak chce vedenie rezortu naozaj posielať peniaze za vyššou kvalitou vzdelávania (výskum je meraný a odmeňovaný už dnes relatívne presnejšie), malo by do vzorca zakomponovať viac informácií o kvalite vzdelávania (výsledky testov typu Ahelo), viac informácií o uplatniteľnosti absolventov v praxi (časové rady nástupných platov absolventov), viac takéto informácie analyzovať a premietnuť do rozdelenia dotácií aj efektívnosť. Viac peňazí by mali dostať vysoké školy, ktoré dokážu z jedného eura zabezpečiť väčší prínos pre jednotlivca aj pre spoločnosť. Poznámka: väčšina z toho bola buď urobená, alebo rozpracovaná v minulých rokoch.
Pokiaľ ide o obmedzenie počtu študentov (numerus clausus), bolo by dobré, ak by rezort predložil konkrétnu predstavu o tom, koľko študentov by mohlo študovať na konkrétnych školách, fakultách odboroch. Takýto návrh treba tiež zdôvodniť aj analýzami trhových údajov. Tiež by bolo vhodné vyhodnotiť účtovné „zmrazenie“ počtu študentov v roku 2011, ktoré malo za cieľ práve zistiť, ako sa budú školy správať, keď budú môcť prepustiť ľubovoľný počet študentov za slabé výsledky bez toho, aby boli za to potrestané znížením dotácie. Prvé čísla naznačovali racionálnu reakciu škôl. Myslím si, že konzekventné a plošné uplatnenie princípu numerus clausus by momentálne urobilo viac škody než úžitku. Najmä vzhľadom na nedostatok informácií štátu o dlhodobých potrebách spoločnosti, našej a zahraničných ekonomík, ako aj na nedostatok informácií štátu o schopnosti saturovať tieto potreby jednotlivými školami. V kombinácii s obozretným zavedením adekvátneho školného a zlepšenou prácou s informáciami o kvalite a najmä efektívnosti vzdelávania by v obmedzenej miere (nie plošne) mohlo byť obmedzenie počtu študentov na jednotlivých štátom dotovaných školách, fakultách či odboroch prínosom.

5.4.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviy):
Dobry den, chcem Vas poziadat o komentar do mojho dnesneho clanku. Asociacia nemocnic Slovenska ziada MZ SR, aby sa do vyhlasky o vydavani povolenia na prevadzkovanie ambulancie zachrannej zdravotnej sluzby dostala povinnost, ze kazda nemocnica v pevnej sieti musi mat zo zakona dve stanice zachranky (1 RLP, 1 RZP) a urgentny prijem.

Co hovorite na tento navrh, je to potrebne?
Ako to moze, resp. zlepsi to zdravotnu starostlivost o pacientov?
Kto by z toho tazil? Pacienti s dostupnejsou zdravotnou starostlivostou, alebo nemocnice s istymi zmluvami so ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre pacienta je dôležitá časová dostupnosť a kvalita poskytnutej pomoci, a nie to, či k nemu príde štátna alebo súkromná záchranka a či ho odvezie do štátnej nemocnice, ktorá je v pevnej sieti, alebo do neštátneho zariadenia. Štát by mal dbať na to, aby bola občanom poskytnutá definovaná kvalitná rýchla zdravotná pomoc do určitého času a následná opatera v takej nemocnici, ktorá bude spĺňať štátom definované štandardy kvality vybavenia, starostlivosti a služieb, pričom na vlastníctve, právnej forme a sídle nemocníc nemá čo záležať.

4.4.2013

Otázka (Silvia Vnenkova, Plus JEDEN DEŇ):
Zelam dobry den, chcem Vas poziadat o odpoved na otazku:

Brali ste pri hodnoteni strednych a zakladnych skol do uvahy este aj ine kriteria, nez vysledky maturit a testov 9?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hodnotenie je každej škole priradené na základe údajov za posledné štyri školské roky (podľa dostupnosti jednotlivých údajov), pričom do hodnotenia vstupujú nielen výsledky žiakov v externej časti maturitných skúšok zo slovenského (resp. maďarského) jazyka, matematiky, z cudzích jazykov (anglický a nemecký), ale aj uplatnenie absolventov (počet absolventov na úradoch práce), či ohodnotenie mimoriadnych výsledkov žiakov podľa metodiky ministerstva školstva. Do hodnotenia nie sú zahrnuté školy, ktoré v sledovanom období mali pre štatistické účely nedostačujúci počet študentov alebo absolventov. Škála hodnotenia je 0 – 100, pričom 0 predstavuje najhoršie možné a 100 najlepšie možné výsledky žiakov školy. Pozrite si tiež detailnú metodiku hodnotenia škôl.

3.4.2013

Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, Ministerstvo hospodárstva dnes na vládu predložilo materiál sledujúci
zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda sa zameriava na zrýchlenie
registrácie podnikania, odbúranie administratívnej záťaže. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

1. Aké konkrétne opatrenia by podľa vás pomohli zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku?
2. Ak by sa dalo ako hodnotíte súčasné návrhy vlády na zlepšenie podnikateľského prostredia?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. – Znizit odvody ludom s nizkym prijmom, ale aj celkovu danovo-odvodovu zataz prace.
– Systematicky znizovat byrokraticku a administrativnu zataz, zjednodusit kontakt s uradmi.
– Cielene zlepsovat postavenie SR v medzinarodnych rebrickoch ako napriklad Doing Business Svetovej banky.
– Posilnit odbornost regulacnych uradov tak, aby SR napriklad nepatrila medzi staty EU s najvyssimi cenami elektriny pre podnikatelov.
– Zlepsit vymozitelnost prava napriklad zavedenim statistickych sledovani prace sudov a vyvodzovanim dosledkov voci tym s horsimi vysledkami.
– Zlepsit informovanie verejnosti o uplatneni absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace.
– Zintenzivnit privatizaciu statneho majetku.

2. Ide prevazne o drobne zmeny, z ktorych mnohe by sa dali realizovat aj bez zasahu vlady (napr. zavedenie verejne dostupneho informacneho portalu pre nahlasovanie duplicitnych inf. povinnosti vyplyvajucich podnikatelom z legislativy). Ich prerokovanie vladou moze priniest autorom politicke body, z pohladu danovych poplatnikov je to vsak relativne nakladny sposob presadzovania drobnych zmien.

Takmer vsetky opatrenia deklaruju snahu vlady o zlepsenie reality, rozhodujuce ale bude, ci a ako budu implementovane. Negativne hodnotim toto: “… pripraviť návrh schémy de minimis na podporu priemyselných inovácií formou daňových úľav.” Osobitne v casoch konsolidacie treba danove vynimky znizovat, nie rozsirovat.

3.4.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň pán Goliaš a Klátik, dnes robíme tému o kvalite stredných škôl na Slovensku na základe ich hodnotenia a rebríčkov, ktoré ste urobili. Tému pripravujeme na celú stranu. Jej súčasťou by mal byť aj krátky rozhovor s jedným z vás – pán Goliáš alebo Klátik. Výber, kto bude odpovedať, nechám na vás.

Odpovede Petra Goliaša a Petra Klátika:
1. Prečo ste sa rozhodli hodnotiť kvalitu stredných škôl?

2. Na základe akých kritérii ste rebríčky škôl vyhotovili?

Hodnotenie je každej škole priradené na základe údajov za posledné štyri školské roky, pričom novšie údaje majú vždy vyššiu váhu. Ide o výsledky externej časti maturít zo slovenčiny alebo maďarčiny, matematiky a tiež z angličtiny a nemčiny. Ďalej sme zohľadnili mieru nezamestnanosti absolventov a hodnotenie mimoriadnych výsledkov žiakov podľa metodiky ministerstva školstva. Pri gymnáziách majú najväčšiu váhu výsledky maturít, pri stredných odborných školách je to uplatnenie absolventov na trhu práce. Do hodnotenia nie sú zahrnuté školy, ktoré v sledovanom období mali pre štatistické účely nedostačujúci počet študentov alebo absolventov.

3. Stretli ste sa s nejakými ťažkosťami, ktoré vám bránili lepšie objektivizovať kvalitu stredných škôl? Ak áno, môžete ich uviesť?

Pôvodne sme chceli do hodnotenia zahrnúť aj úspešnosť študentov v prijímaní na vysoké školy. Narazili sme ale na problém, že sa v dostupných štatistikách nesledujú absolventi, ktorí idú na zahraničné školy. Vzhľadom na skreslenie výsledkov sme tento indikátor radšej vypustili. Ďalší problém je, že stále nevieme merať pridanú hodnotu škôl, čiže to, aké sú rozdiely vo výsledkoch žiakov pri nástupe na školu a pri odchode z nej, či aký je rozdiel medzi potenciálnymi a skutočnými výsledkami žiakov. Údaje tak nevieme očistiť napríklad o vplyv sociálneho zázemia študentov. Metodiku samozrejme treba naďalej vylepšovať, vyžaduje si to však aj zo strany centra zverejňovať niektoré ďalšie údaje.

4. Sú podľa vás nejaké regionálne alebo iné všeobecne definované rozdiely medzi skúmanými školami? Ak áno, môžete ich špecifikovať?

Zaujímavé je napríklad, že najvyššie umiestnená stredná odborná škola v Bratislave, ide o Pedagogickú a sociálnu akadémiu na Bullovej ulici, je v celoslovenskom hodnotení až na 41. mieste. Aj medzi gymnáziami s najlepšími výsledkami majú významné zastúpenie školy z regiónov a to aj tých najchudobnejších. Je nepochybne dobrou správou, že aj mladí ľudia v chudobnejších regiónoch majú šancu získať kvalitné vzdelanie. Na druhej strane najmä rebríček odborných škôl naznačuje istý problém v bratislavskom kraji, čo môže súvisieť s nižšou atraktivitou učiteľského povolania vzhľadom na vyššie mzdy v iných odvetviach. Treba tiež poznamenať, že v bratislavskom kraji je oproti iným krajom vyšší podiel gymnazistov.

5. Prekvapili vás výsledky hodnotenia týchto škôl? Ak áno, v čom?

Prekvapením napríklad bolo, že existujú školy s výrazne nadpriemernými finančnými zdrojmi od štátu a výrazne podpriemernými výsledkami ich študentov.

6. Aké závery podľa vás vyplývajú z týchto rebríčkov?

Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Môžu tak byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vysoké školy alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov. Niektoré z týchto informácií ponúkame aj na portáli skoly.ineko.sk, kde si návštevníci môžu zostavovať aj vlastné rebríčky.

7. Je nejaký koncepčný záver z vašej práce, ktorý by mohol pomôcť ministerstvu školstva? Ak áno, aký?

Pre ministerstvo ide podľa nás o dôležité údaje, ktoré by mohlo využiť v záujme zvyšovania efektívnosti vzdelávania. Osobitnú analýzu si napríklad žiadajú školy s nadpriemernými zdrojmi a podpriemernými výsledkami. Údaje totiž naznačujú potrebu postupného posunu od financovania založeného na nákladoch k financovaniu, ktoré v prípade stredných škôl zohľadní aj výsledky. Ministerstvo by tiež malo aktívne podporovať spresňovanie metodiky hodnotenia a následne aj zber čo najobjektívnejších dát. Okrem merania spomínanej pridanej hodnoty a úspešnosti v prijímaní na vysoké školy ide napríklad o zisťovanie platov absolventov, či výsledkov aj za jednotlivé študijné odbory.

8. Dosiahnutý počet bodov jednotlivých škôl v rebríčkoch (napríklad 77) je ich absolútny počet alebo je to pomer (napríklad 77 bodov zo 100 možných)? Ak dosiahlo napríklad Bilingválne gymnázium v Martine 77,5 boda a Obchodná akadémia v Trnave 77,6 boda, dá sa povedať, že ide o porovnateľne kvalitné školy alebo je to miešanie hrušiek s jablkami?

Hodnotenie je postavene tak, aby boli medzi sebou porovnatelne akekolvek dve (alebo viac) stredne odborne skoly a akekolvek dve (alebo viac) gymnazia na Slovensku. Avsak gymnazium so strednou odbornou skolou sa porovnat neda, kedze vahy jednotlivych ukazovatelov su pri gymnaziach ine nez pri strednych odbornych skolach.

Vzdy vsak plati, ze skola dosiahne vtedy 0 bodov, ak maju jej ziaci vo vsetkych styroch (alebo dostupnych z nich) rokoch vo vsetkych sledovanych ukazovateloch najhorsie vysledky na celom Slovensku (v ramci gymnazii alebo v ramci SOS) a 100 bodov vtedy, ak maju tieto vysledky vo vsetkych rokoch vo vsetkych ukazovateloch najlepsie.

27.3.2013

Otázka (Bajánová, SITA):

Odpovede Eugena Jurzycu:
1. Súčasné vedenie ministerstva školstva hodnotí všeobecne svoje pôsobenie ako rok, kedy riešili problémy, ktorými sa ich predchodcovia dlhodobo nezaoberali. Ako vnímate toto tvrdenie?

Za uplynulý rok neboli podľa mňa v školstve začaté riešenia problémov, ktoré by rozsahom či hĺbkou prevyšovali kľúčové kroky predchodcov:
projekt reforiem Milénium (Ftáčnik),
zmenu ekonomickej motivácie škôl a ich zriaďovateľov k nedeficitnému financovaniu, k prepojeniu škôl na trh práce, k optimalizácii siete škôl a k poklesu korupcie (Fronc),
zvýšenie voľnosti škôl (Mikolaj).
Nemyslím si, že v prvom roku sa „riešili (systémové) problémy, ktorými sa predchodcovia dlhodobo nezaoberali“. Verím však, že vo zvyšku volebného obdobia príde vedenie rezortu s riešeniami problémov, ktorými sa jeho nasledovníci nebudú musieť dlhodobo zaoberať. Napríklad tak, že rezort bude pokračovať vo zvyšovaní informovanosti verejnosti a štátu o kľúčových trendoch a výsledkoch vzdelávania (nezamestnanosť a platy absolventov, počet úväzkov vysokoškolských pedagógov, medzinárodné porovnanie platov slovenských učiteľov s inými vysokoškolsky vzdelanými odborníkmi atď.).

Zo systémového hľadiska vnímam úvodnú väčšinu prvého roku pôsobenia súčasného vedenia ministerstva ako snahu opierajúcu sa v rozumnej miere o názory odborníkov, v príliš malej miere o tvrdé dáta a ich analýzy a v príliš veľkej miere o to „čo sa hovorí medzi ľuďmi“.

2. Ako by ste zhodnotili novelizácie, ktoré ministerstvo pripravilo? Bolo ich deväť, možno sa netreba zaoberať všetkými, stačí tými, ktoré zvládlo podľa Vás najhoršie a ktoré možno najlepšie?

Novela vysokoškolského zákona priniesla viacero užitočných zmien (napríklad spoplatnenie cudzojazyčného štúdia), niektoré však boli z pôvodného návrhu novely (2011) vyradené (napríklad prístup vysokých škôl k finančnej podpore za výskum podľa výsledkov, nie podľa vlastníctva). Za problém považujem kladenie prekážok rozvoju stredného všeobecného vzdelávania (plošné sťaženie prístupu na gymnáziá) namiesto blokovania tých odborov a škôl, ktoré pripravujú absolventov ťažko uplatniteľných v praxi.

Celkovo si nemyslím, že novelizácie zákonov súčasného vedenia rezortu sa v uplynulom roku fundamentálne odklonili od odporúčaní, ktoré sa ako konsenzuálne rysujú v našej verejnej diskusii odborníkov na školstvo.

3. Podľa vyjadrení MŠ sa za posledný rok reštartovalo čerpanie eurofondov. Svedčia o tom vraj veci ako “postupné odbúravanie byrokracie, zvýšenie čerpania financií v operačných programoch a napokon aj postupné spúšťanie ambicióznych projektov” (projekty z oblasti podpory odborného vzdelávania, vybavenosti prírodovedných laboratórií a dielní na základných a stredných školách vrátane
gymnázií, vysokoškolského vzdelávania s prepojením na prax, na konkrétne firmy, lepšej zamestnanosti a prorastových opatrení s vyššou pridanou hodnotou, vedecko-technologické parky pri univerzitách a na pracoviskách Slovenskej akadémie vied s prepojením na podnikateľský sektor a moderné inovácie)

Prostriedky sa čerpali aj v predchádzajúcich rokoch. Nech sa páči link na blog Kataríny Kalašovej, bývalej šéfky ŠPÚ, ktorá si informácie overila priamo na ministerstve cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám: http://katarinakalasova.blog.sme.sk/c/317408/Preco-minister-Caplovic-nedostal-nic-od-Jeziska.html.

4. Ako sa pozeráte na nastavenie akreditačných pravidiel pre VŠ? Podľa MŠ sú náročné ale spravodlivé, súhlasíte?

Vytvorením akreditačných kritérií opierajúcich sa o zverejnené informácie o úväzkoch pedagógov by sa systém vari mohol mierne vylepšiť. Rozhodujúce však je, že Akreditačná komisia nedisponuje informáciami, ktorými by sa dala kvalita vzdelávania na vysokých školách merať priamo, ak chcete, spravodlivo. Pomohlo by preto využitie informácií o nezamestnanosti a platoch absolventov, spojené s informáciami o výdavkoch štátu na jednotlivé študijné odbory. Taktiež pravidelná účasť v projektoch ako AHELO (OECD), zameraných na testovanie pripravenosti absolventov vysokých škôl na život.

5. Poprosila by som Vás o vyjadrenie k veci, ktorá asi v súvislosti so školstvom konkrétne trápi občanov. Je podľa Vás systém nastavený dostatočne na to, aby
produkoval uplatniteľných mladých ľudí? A pokojne sa vyjadrite ku všetkému, čo považujete za potrebné.

Kvalita vzdelávania je zásadne ovplyvnená efektívnosťou systému a množstvom peňazí, ktoré doňho vložíme. Pokiaľ ide o efektívnosť, stále máme čo zlepšovať, napríklad v lepšej informovanosti verejnosti aj štátu o uplatniteľnosti absolventov, o ich príjmoch a úspešnosti pri hľadaní zamestnania. Ale o efektívnosti platí aj to, že (podľa OECD) má naše stredné školstvo špičkovú návratnosť investícií (súkromné najvyššiu v OECD, verejné takmer najvyššiu) a vysoké školstvo veľmi vysokú (súkromné prvú až druhú najvyššiu, verejné nadpriemernú). Znamená to, že zvýšenie kvality školstva môžeme dosiahnuť zvyšovaním jeho efektívnosti, v rozhodujúcej miere však zvyšovaním výdavkov na školstvo.
Z medzinárodných porovnaní (PISA, PIRLS, TIMSS) vyplýva, že z hľadiska kvality je naše školstvo podpriemerné. Z hľadiska efektívnosti je však vysoko nadpriemerné. Z údajov Eurostatu a OECD tiež vyplýva, že Slovensko má ďaleko najväčší podiel nezamestnaných, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie. Podiely absolventov stredných a vysokých škôl na celkovej nezamestnanosti naznačujú, že naše školstvo chráni pred nezamestnanosťou výrazne viac, než je tomu v priemere v zahraničí. Oproti zahraničnému priemeru je u nás väčší aj rozdiel medzi platom absolventa základnej a vysokej školy. Napriek tomu si myslím, že je efektívne kvalitu vzdelávania u nás zvyšovať. Za zásadný a súčasne finančne reálny krok v tomto smere považujem lepšie meranie a porovnávanie výsledkov jednotlivých vzdelávacích ciest, odborov a škôl s výdavkami na ne. Takéto informácie poskytnú školám spätnú väzbu, pomôžu verejnosti pri výbere školy a štátu (platcom daní) pomôžu posunúť sa od financovania podľa nákladov k financovaniu podľa toho, kde peniaze prinesú najväčší úžitok.

27.3.2013

Otázka (Lukáš Kvašňák, Hospodárske noviny):
Dobry den, posielam Vam nizsie udaje, z ktorych budeme vychadzat pri nasom clanku.
http://www.economics.uni-linz.ac.at/members/Schneider/files/publications/2012/ShadEcEurope31.pdf
http://www.econ.jku.at/members/Schneider/files/publications/LatestResearch2010/ShadEcon_25Transitioncountries.pdf

Otazky by smerovali na temu konkretnych dopadov sivej ekonomiky na slovensku ekonomiku, mozne vyhody a nevyhody a opatrenia na jej zamedzenie.

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo pracovat legalne a priznavat prijmy. sucasne je potrebne zefektivnit kontrolu a represiu, co sa tyka najmä prace danovych kontrolorov.

27.3.2013

Otázka (Peter Gálik, SITA):
Dobrý deň, onedlho uplynie rok, odkedy sa R. Fico oficiálne dostal na čelo vlády.
Chcel by som Vás preto veľmi pekne poprosiť, či by ste mi pri tejto príležitosti zodpovedali pár otázok:

1.) Ako hodnotíte rok vlády z hľadiska podnikateľského prostredia?
Čo sa zhoršilo? Prípadne, ktoré kroky by sme mohli hodnotiť
pozitívne?
2.) Čo by mala vláda urobiť na zlepšenie podnikateľského prostredia
a na podporu aktivity domácich podnikateľov?
3.) Ako hodnotíte politiku vlády v oblasti zahraničných investícií?
Čo by mohla urobiť pre prilákanie kvalitných zahraničných
investorov?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Negativa prevazuju nad pozitivami. Pricinou je najmä zvoleny sposob znizovania deficitu verejnych financii (prioritne danovo-odvodove opatrenia), ktory sa nepriaznivo dotkol podnikatelskeho sektora.

Pozitiva:
Makroekonomicka stabilizacia: Vlada sa zaviazala znizovat deficit verejnych financii pod 3% HDP do roku 2013 a prijala aj konkretne opatrenia na dosiahnutie tohto ciela. Pre mna prijemnym prekvapenim je, ze sa odhodlala aj k nepopularnym opatreniam ako je napriklad obmedzenie vysluhovych dochodkov.
Novela zakona o verejnom obstaravani.

Negativa: – Zvysenie priamych dani a odvodov (vratane mimoriadnych dani a odvodov pre banky a regulovane subjekty, zvysenie max. vymeriavacich zakladov pre platenie odvodov, zvysenie sadzby DPPO aj DPFO) – Prenesenie plnej odvodovej zataze aj na dohodarov a zivnostnikov s nizkym prijmom (hoci zmiernenie rozdielov v danovo-odvodovej zatazi zamestnancov, dohodarov a zivnostnikov bolo potrebne). – Zvysenie rigidity zakonnika prace, najmä zavedenim subehu odstupneho a vypovednej lehoty. – Nizky doraz na znizovanie vydavkov pri znizovani verejneho deficitu.
2. – Znizit odvody ludom s nizkym prijmom, ale aj celkovu danovo-odvodovu zataz prace. – Systematicky znizovat byrokraticku a administrativnu zataz, zjednodusit kontakt s uradmi. – Cielene zlepsovat postavenie SR v medzinarodnych rebrickoch ako napriklad Doing Business Svetovej banky. – Posilnit nezavislost a odbornost regulacnych uradov tak, aby SR napriklad nepatrila medzi staty EU s najvyssimi cenami elektriny pre podnikatelov. – Zlepsit vymozitelnost prava napriklad zavedenim statistickych sledovani prace sudov a vyvodzovanim dosledkov voci tym s horsimi vysledkami. – Zlepsit informovanie verejnosti o uplatneni absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace. – Zintenzivnit privatizaciu statneho majetku.
3. Vlada sa akoby viac spoliehala na lakanie investorov prostrednictvom stimulov namiesto systematickeho zlepsovania podnikatelkskeho prostredia. Ide o skoldivy postup, nakolko je zatazou pre verejne financie a diskriminuje podnikatelov, ktori stimuly nedostanu.

27.3.2013

Otázka (Veronika Cosculluela, Nový Čas):
Dobrý deň, chceli by sme Vás poprosiť o názor niekoho z INEKO, kto sa zaoberá témou hospodárstva. Ide o novú zmluvu s US Steelom, ktorú podpísla slovenská vláda. Myslíte si, že je výhodná? Aké sú jej silné a slabé stránky.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by mala predlozit analyzu pricin poklesu konkurencieschopnosti kosickeho US Steel. Ak su priciny fundamentalne (napriklad rast platov na Slovensku – a teda aj nakladov US Steel, alebo dlhodoby pokles predaja aut a teda aj dopytu po vyrobkoch oceliarni), moze sa stat, ze ani dohodnuta podpora tento podnik nezachrani a o par rokov budeme opät stat pred hrozbou odchodu americkeho investora zo Slovenska. Ak su priciny docasne (napriklad vysoke ceny elektriny v SR oproti EU, potreba splnit environmentalne poziadavky EU, cyklicky pokles dopytu, atd.), potom sa treba sustredit na ich riesenie, resp. na preklenutie nepriazniveho obdobia.

Akukolvek pomoc by vlada mala podmienit prijatim ozdravneho planu, ktory zaruci, ze sa priciny poklesu konkurencieschopnosti budu riesit, resp. sa im firma prispobi tak, aby v buducnosti uz na statnu pomoc nebola odkazana. V tomto zmysle vnimam negativne, ze vlada firme prislubila pomoc az na 15 rokov pricom nemame zaruky, ze budu prijimane napravne opatrenia.

Slabe stranky:
Nevyhodou udelovania vynimiek, ako su napriklad doplatky za vyrobenu elektrinu, ci preferovanie jedneho dopravcu (v tomto pripade Carga), je deformacia konkurencneho prostredia, zneprehladnenie systemu a prenos zataze na inych podnikatelov alebo obyvatelstvo a tym nepriamo aj na verejne financie.

Silne stranky:
Garancia udrzania zamestnanosti v klucovej firme pre dany region
Udrzanie investora s prinosnou firemnou kulturou

26.3.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, blíži sa rok vlády a tak pripravujeme za jednotlivé rezorty, čo najzásadnejšie presadili/priniesli počas týchto 12 mesiacov. Keby ste mali v zdravotníctve vypichnúť dve najzásadnejšie opatrenia(či už z vášho pohľadu pozitívne, alebo negatíven), ktoré by to boli a prečo? Najdisktuvanejšou témou bola jedna zdravotná poisťovňa. Myslíte si, že ešte existuje možnosť, že si to MZ a vláda s jednou poisťovňou rozmyslí? Čo by sa podľa vás muselo stať, aby sa upustili od projektu unitárneho systému?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ako najpozitívnejšie opatrenie súčasnej vlády v zdravotníctve hodnotím dokončenie zavádzania parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne, tzv. PCG-model, ktorý bude medzi poisťovne rozdeľovať peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov.

Za úplne najhorší krok považujem ideologický, finančne veľmi nákladný a nevyargumentovaný návrh na zrušenie systému viacerých konkurujúcich si zdravotných poisťovní a zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý už napáchal teraz mnoho škôd – napríklad v podobe zneistenia aktérov pôsobiacich na zdravotníckom trhu či odlákania súkromných zahraničných investorov ochotných poskytnúť svoje know-how a financie na zlepšenie slovenského zdravotníctva. Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, vláda to ani nevie preukázať, skôr by išlo o opak. Štát, ktorý má aj v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu, by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Na poistnom trhu treba naopak posilňovať súťaž, vstup nových hráčov na trh, dekoncentráciu.

Dúfam, že sa plány vlády na vytvorenie systému s jednou zdravotnou poisťovňou nepodaria realizovať, pričom by ma potešilo, keby bolo nakoniec dôvodom uvedomenie si vlády, že mnohé stovky miliónov eur by bolo vhodnejšie použiť na iné účely, napríklad na znižovanie verejného dlhu, čo prinesie občanom Slovenska, na rozdiel od unitárneho systému zdravotného poistenia, preukázateľné benefity.

25.3.2013

Otázka (Veronika Ševčíková, Nový čas):
Dobrý deň, na základe medializovaných informácií a aj vášho článku na webe:

Predĺžiť povinnú školskú dochádzku s cieľom lepšie pripraviť absolventov na život (vrátane uplatnenia na trhu práce) a znížiť tak nezamestnanosť absolventov. Spresnenie 25.3.2013: Opatrenie odporúčame realizovať využívaním štúdia na učňovských školách s povinnou praxou, t.j. nie opakovaním tried na základných školách. Pred konkrétnym rozhodnutím by si štát mal vypracovať analýzu, ktorá by porovnala, koľko by štát ušetril na vyplácaní sociálnych dávok a o koľko by mu
stúpli výdavky na financovanie školstva.

… sa chcem spýtať, prečo je podľa vás dôležité predĺžiť školskú dochádzku z 10 na 12 rokov? Aké výhody by to malo? Je reálne, že k tomu dôjde? Ak áno, kedy približne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie ma riesit problem vysokej miery nezamestnanosti medzi mladymi ludmi bez vzdelania, resp. len s dokoncenym zakladnym vzdelanim. Napriklad vo vekovej skupine 15-19 rokov bola vlani miera nezamestnanosti podla SU SR 63,1%. Cize takmer dve tretiny ludi, co v tomto veku opustili skolu, zostalo bez prace. Miera nezamestnanosti ludi len so zakladnym vzdelanim (bez ohladu na vek) pritom vlani dosiahla az 44,5%. Pre porovnanie, miera nezamestnanosti ludi s ucnovskym vzdelanim bez maturity bola vlani 17%, co je vyrazne menej. Aj uvedene data naznacuju, ze velka cast nevzdelanych ludi spada do dlhodobej nezamestnanosti, cize su dlhodobo odkazani na socialne davky. Ak by im teda dva roky skoly navyse vyrazne zvysili sancu na najdenie si prace (comu nasvedcuju statistiky o miere nezamestnanosti podla vzdelania), bolo by to pre stat financne vyhodne.

Co sa tyka formy, da sa pracovat napriklad aj s navrhom rezortu vnutra:

“V rámci reformy chce ministerstvo vnútra zaviesť aj 12-ročnú povinnú školskú dochádzku. Chce tak motivovať rodičov i deti, aby hneď po skončení školy neodchádzali zo škôl a nestali sa poberateľmi sociálnych dávok. Zároveň chcú, aby deti, ktoré nedokončia základnú školu, povinne nastúpili na trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou praxou.”
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251486-pojdeme-na-to-cez-vzdelanie-oznamil-kalinak-s-pollakom/

Pre informaciu este doplnam, ze podla OECD napriklad v Holandsku a Nemecku konci povinna skolska dochadzka o dva roky neskor ako u nas.

Predlzenie povinnej skolskej dochadzky by sa nemuselo tykat tych, ktori si preukazatelne najdu pracu.

25.3.2013

Otázka (Katarína Korgová, SITA):
Dobrý deň, pozerala som si Vaše odporúčania ministrovi Čaplovičovi, ktoré ste
predložili Rade pre systémové zmeny. Poprosila by som Vás o podrobnejšie informácie k bodu, ktorý sa týka návrhu na predĺženie školskej dochádzky.

- Prečo je podľa Vás desaťročná povinná školská dochádzka nedostatočná? – Na koľko rokov by sa mala podľa Vás predĺžiť? – Prečo by to podľa Vás bolo lepšie? – Máte k dispozícii aj nejaké odhady, aký to malo finančný dopad? – Reagoval nejakým spôsobom minister na Váš návrh?

Odpoveď Petra Goliaša:
opatrenie ma riesit problem vysokej miery nezamestnanosti medzi mladymi
ludmi bez vzdelania, resp. len s dokoncenym zakladnym vzdelanim. Napriklad vo vekovej skupine 15-19 rokov bola vlani miera nezamestnanosti podla SU SR 63,1%. Cize takmer dve tretiny ludi, co v tomto veku opustili skolu, zostalo bez prace. Miera nezamestnanosti ludi len so zakladnym vzdelanim (bez ohladu na vek) pritom vlani dosiahla az 44,5%. Pre porovnanie, miera nezamestnanosti ludi s ucnovskym vzdelanim bez maturity bola vlani 17%, co je vyrazne menej.

Co sa tyka formy, da sa pracovat napriklad aj s navrhom rezortu vnutra:
“V rámci reformy chce ministerstvo vnútra zaviesť aj 12-ročnú povinnú školskú dochádzku. Chce tak motivovať rodičov i deti, aby hneď po skončení školy neodchádzali zo škôl a nestali sa poberateľmi sociálnych dávok. Zároveň chcú, aby deti, ktoré nedokončia základnú školu, povinne nastúpili na trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou praxou.”
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251486-pojdeme-na-to-cez-vzdelanie-oznamil-kalinak-s-pollakom/

- Len si chcem upresniť, vy by ste boli tiež za predĺženie školskej dochádzky z 10 na 12 rokov?

Skor ano, ale pred konkretnym rozhodnutim by si stat mal nechat vypracovat analyzu, ktora by porovnala, kolko by stat usetril na vyplacani socialnych davok a o kolko by mu stupli vydavky na financovanie skolstva. Upozornujem, ze velka cast nevzdelanych ludi spada do dlhodobej nezamestnanosti, cize su dlhodobo odkazani na socialne davky. Ak by im teda dva roky skoly navyse vyrazne zvysili sancu na najdenie si prace (comu nasvedcuju statistiky o miere nezamestnanosti podla vzdelania), bolo by to pre stat financne vyhodne.

Pre informaciu este doplnam, ze podla OECD napriklad v Holandsku a Nemecku konci povinna skolska dochadzka o dva roky neskor ako u nas.

22.3.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko. Ide o jedno z opatreni, ktore navrhuje ministerstva prace – o danovu amnestiu. https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=6015&langEID=1
Strana 27.

1. Mohlo by nieco take pomoct pri vybere dani?
2. Ako by to mohlo pomoct?
3. Ako by mala byt nastavena, aby pomohla?
4. Ake su rizika danovej amnestie?
5. Existuje nieco take aj v zahranici? Ak ano, kde? A ake to tam funguje? Prinasa to vysledky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom kazdej amnestie je vyslanie signalu do spolocnosti, ze porusovanie pravidiel sa z casu na cas odpusta. Amnestia tak do buducnosti znizuje motivaciu nepodvadzat. Negativne ucinky tohto signalu podla mna prevazuju pripadne vyhody, ktorymi je pri danovej amnestii navrat casti penazi z off-shore centier do domacich bank a z toho plynuce prijmy do statneho rozpoctu.
Pre Vasu informaciu, v Madarsku tato amnestia nebola az taka uspesna: http://www.rozhlas.sk/Danova-amnestia-konci?l=1&c=0&i=54448&p=1
V Grecku Trojka prinutila vladu zastavit danove amnestie.

22.3.2013

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka SSE. Mame informacie, ze o distribucku na Severe Slovenska ma zaujem aj Milan Fila a jeho EcoInvest.

- ake su jeho sance podla vas na ziskanie tejto distribucky? – oplati sa investicia do SSE? preco? – kto iny by mohol podla Vas ziskat distribucku v tejto veci?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ku konkretnemu tendru sa neviem vyjadrit.
Hospodarenie distributorov elektriny (a teda aj dividendy ich vlastnikov) zavisi do vyznamnej miery od prace regulacneho uradu. Ten by mal strazit, aby marze distributorov neboli prilis vysoke a neprispievali tak k predrazeniu koncovych cien elektriny. Klucove preto je, aby urad rozhodoval nezavislo (od regulovanych subjektov aj od politikov) a na zaklade odbornych podkladov.
V medzinarodnom porovnani vysoke koncove ceny elektriny pre firmy naznacuju, ze urad tieto predpoklady v sucasnosti nenaplna. Draha elektrina pritom zhorsuje podmienky pre podnikanie a teda aj pre rast zamestnanosti a celej ekonomiky.

22.3.2013

Otázka (Miro Stanik, Nový čas):
Dobry den. Rad by som sa Vas opytal na nasledky, ktore budu po tom, ako Cyprus nesplni podmienky na ziskanie pomoci z eurovalu?
Ako sa to moze dotknut nasej ekonomiky a teda aj obcanov SR?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pripadny neriadeny bankrot Cypru bezprostredne nebude mat vyznamny priamy vplyv na Slovensko vzhladom na nizku previazanost nasich ekonomik. Nepriamo by sa nas to dotklo, ak by doslo k retazovej reakcii napriklad kvoli poklesu dovery v jednotnu europsku menu. Tuto alternativu ale v sucasnosti povazujem za malo pravdepodobnu. Najviac pravdepodobne je, ze nakoniec Cyprus najde potrebne prostriedky a dohodne sa s EU na zachrannom baliku.

21.3.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne zachraniek. Ide o to, ze zmenou ohladne lekrov v zachrankach vy sa usetrilo 2,76 milióna eur, nasledujúci rok 3,68 milióna eur.
Nemali by sa podla vas tieto peniaze investovat inam a nie do navysenia platieb zachraniek?
Ake oblasti v zdravotnictve su vynosnejsie ako zachranky?
Su podla vas takto tie peniaze vyuzite spravne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na to, aby sme vedeli zodpovedne odpovedať na otázku, kde je najúčelnejšie použiť ušetrené peniaze, na to je nevyhnutná analýza efektívnosti. Takáto analýza by hovorila, kde by ušetrené euro prinieslo pacientom najväčší úžitok v kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Efektívnosť je možné posudzovať na základe medicínskych dôkazov vyjadrujúcich účinok (tzv. Evidence-Based Medicine) vo vzťahu k finančným nákladom. Môže ísť napríklad o posúdenie nákladov na získanie jedného kvalitného roka života pacienta (tzv. QALY – Quality-Adjusted Life Year). Vo verejnom záujme je, aby na základe takýchto analýz ministerstvá rozhodovali. Na druhej strane si však tiež uvedomujem, že pri niektorých opatreniach by mohlo vypracovanie komplexných analýz efektívnosti stáť príliš veľa času, kapacít a peňazí a ministerstvá by automatickými pravidlami zároveň prichádzali o sféru politicko-mocenského vplyvu pri rozhodovaní o použití peňazí, preto nie sú na to dostatočne motivované. Napriek tomu treba vytvárať verejný tlak, aby politici rozhodovali v oveľa väčšej miere na základe faktov a dôkazov, a nie na základe svojvôle.

20.3.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o Vas komentar k zmene financovania zchraniek, ku ktoremu ma dojst od buduceho mesiaca. Maju sa im navysit pausalne platby (mesacne):
RZP z 16 082,46 eur na 16 343,76 eur
RLP z 27 882,89 na 28 426,09 eur
RLP-MIJ z 30 206,47 na 30 749,67 eur
cena za km jazdy z 0,63 na 0,79 eur
Pri navysovani platieb podla MZ SR vychadzali z udajov o hospodareni statnych zachraniek. Okrem toho ma dojst k transformacii 26 RLP na RZP, co ma priniest rocnu usporu 3,68 mil. eur a ma zaroven pokryt navysovanie platieb. K dalsiemu zatazeniu statneho rozpoctu by podla MZ SR nemalo dojst.

1. Je adekvatne navysovanie platieb zachrankam?
2. Je postacujuce, ak MZ SR zvysuje platby na zaklade analyzy dvoch statnych zachraniek?
3. Co hovorite na zmenu RLP na RZP? Co to bude znamenat pre pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tak navyšovanie, resp. znižovanie platieb záchrankám, ako aj zmenu rýchlej lekárskej pomoci na rýchlu zdravotnícku pomoc, resp. opačne by bolo treba podložiť posúdením efektívnosti, čo dané kroky prinesú, resp. uberú pacientovi v kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Efektívnosť je možné posudzovať na základe medicínskych dôkazov vyjadrujúcich účinok (tzv. Evidence-Based Medicine) vo vzťahu k finančným nákladom. Môže ísť napríklad o posúdenie nákladov na získanie jedného kvalitného roka života pacienta (tzv. QALY – Quality-Adjusted Life Year).

19.3.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko. Je to tema, o ktorej sme sa uz pred casom bavili. Je to novy projekt pre nezamestnanych. Posielam link na text, kde je to popisane: http://www.webnoviny.sk/ekonomika/na-povazi-maju-vzniknut-stovky-prac/647636-clanok.html?from=section_article

1. Zaujima ma vas nazor – moze mat takyto projekt sancu na uspech, teda mozu sa takto umiestneny nezamemstanani v praci skutocne udrzat dlhodobejsie a nie len pocas trvania projektu?
2. Funguje je to takto niekde v zahranici, su nejake priklady toho, ze taketo projekty v zahranici skutocne funguju?
3. Ake su ine moznosti umiestnenia dlhodobo nezamestnanych na trh prace?
4. Ake su potrebne dlhodobejsie strukturalne zmeny, aby sa eliminovalo to, ze ludia umiestneni na trhu prace budu zase po case nezamestnani?

Odpoveď Petra Goliaša:
Len velmi kratko – za klucove opatrenia v boji s nezamestnanostou povazujeme:
1. Znizenie odvodovej zataze pre ludi s nizkym prijmom (napriklad zavedenim odpocitatelnej polozky na odvody podobne ako to funguje pri dani z prijmov)
2. Posilnenie subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z legalnej prace.
Cielom oboch opatreni je, aby ludia s nizkou kvalifikaciou a teda aj prijmom, ktori si najdu legalnu pracu, nestracali prilis velku cast cisteho prijmu v dosledku vysokej odvodovej zataze, resp. v dosledku prilis rychleho kratenia socialnych davok.
3. Lepsie informovanie studentov aj rodicov o umiestneni absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace. Znizovanie normativu, resp. aj vyradenie zo siete tych skol, ktore maju zle vysledky (okrem ineho aj vysoku mieru nezamestnanosti absolventov).

19.3.2013

Otázka (Katarína Korgová, SITA):

Dobrý deň, pozerala som si Vaše odporúčania ministrovi Čaplovičovi, ktoré ste
predložili Rade pre systémové zmeny. Poprosila by som Vás o podrobnejšie informácie k bodu, ktorý sa týka návrhu na predĺženie školskej dochádzky.

Co sa tyka formy, da sa pracovat napriklad aj s navrhom rezortu vnutra:

18.3.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, pozreli by ste sa mi prosim na par otazok?
MZSR prave vydalo, kolkokrat sa farmafirmy za mesiac stretli s lekarmi.
Je to 112.tisic stretnuti, co na toto cislo hovorite?
Je to vela?
Preco je dolezite, aby sa kontrolovali tieto udaje?
Co moze sposobit taketo stretnutie? ake su rizika?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potreba transparentnosti celého procesu cenotvorby a následného predpisovania a vydávania liekov vyplýva zo skutočnosti, že ide z hľadiska dopadu na verejné financie o nezanedbateľnú oblasť, o ktorej by sa malo rozhodovať na základe verejného záujmu, ak nechceme prichádzať o značné finančné zdroje a potenciálne aj o zdravie občanov. Pravidelné zverejňovanie stretnutí reprezentantov farmafiriem a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upozorňuje na možné konflikty záujmov lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Prínosné by bolo zverejnenie konkrétnych stretnutí aj s identifikáciou mien účastníkov a účelom ich stretnutia. Znižuje to informačnú nerovnosť, čo je prínosné pre pacientov, kontrolné orgány, zriaďovateľov, ako aj zdravotné poisťovne. Informovaná verejnosť môže totiž ľahšie odkontrolovať, či neboli náhodou rozhodnutia v rámci liekovej politiky, predpisovanie liekov zo strany lekárov či ich vydávanie lekárňou nekalo ovplyvnené obchodnými záujmami aktérov.

18.3.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar v suvislosti s planmi ministerstva vnutra postavit novu nemocnicu pre policajtov.
1. Je podla Vas, vzhladom na zadlzenost statnych nemocnic, dobry napad stavat dalsie zdravotnicke zariadenie, ktore potencionalne moze prispiet k zvysovaniu dlhov?
2. Ma opodstatnenie nemocnica urcena specialne pre policajne zlozky, ak ministerstvo hovori, ze bude pristupne aj ostatnej verejnosti?
3. Potrebuje hlavne mesto dalsiu nemocnicu?

Odpoveď Dušana Zachara:
O výstavbe nových zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované z verejných zdrojov, by mala rozhodovať odborná analýza efektívnosti, a nie rozhodnutia rôznych rezortných ministerstiev, ktorých hlavnou náplňou navyše zdravotníctvo ani nie je. Jednotlivé rezorty či povolania, ako napríklad policajti, vojaci, diplomati, politici a pod., by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.

14.3.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, Slovenska akademia vied si este koncom roka 2011 dala u externej advokatskej firmy spracovat dovody pre novelu zakona o SAV. Vysledkom su dva vecne zamery na transformaciu organizacii SAV. Dokopy za dva 17-stranove dokumenty, ktorych prvych 11 stran je takmer uplne identickych, zaplatila SAV advokatskej kancelarii 9790 eur bez DPH. Mnoho stran v tychto materialoch je pritom iba opisom ceskeho zakona o fungovani tamojsej akademie vied, kedze zamerom ministerstva skolstva je, aby SAV fungovala na rovnakom principe, ako verejna vyskumna institucia. Dvojstranove zhrnutie na konci oboch materialov su iba skopirovane dva strany z uvodnej casti tohto dokumentu. Vo vysledku sa nam zda, ze tieto materialy neobsahuju ziaden vlastny prinos advokatskej kancelarie k riesenej problematike. Viac-menej sa nam zda, ze ide o akysi kompilat informacii, ktore je mozne najst bezne na internete a 10-tisic eur bez DPH bolo vynalozenych zbytocne.

Pokial by ste si nasli cas, pozreli by ste sa na tieto dokumenty a napisali nam mozno vas nazor na ich obsah? Bolo podla Vas 10-tisic eur bez DPH vynalozenych ucelne a efektivne? Bolo potrebne aby si na vypracovanie tychto materialov SAV najimala externu advokatsku firmu? Navyse ide o materialy (na zaklade nich ma byt vypracovany zakon o transformacii SAV na verejne vyskumne institucie), ktore advokatska kancelaria pisala iba dva tyzdne (zmluva bola podpisana 30.11.2011 pricom prva verzia materialu mala byt odovzdana 15. 12, finalna ku koncu decembra). Pripajam linky na spominane materialy:

Zmluva medzi SAV a Garant Partner legal:
http://www.urad.sav.sk/zmluvy/_doc/_files/zmluvy/ID79_199_subor.pdf

Vecny zamer trasformacie organizacii SAV na verejnopravne institucie:
http://web.changenet.sk/aa/files/303beaf81b23436777436abf39e4e2b1/transformacia_sav_1.pdf

Vecny zamer trasformacie organizacii SAV na verejne vyskumne institucie:
http://web.changenet.sk/aa/files/303beaf81b23436777436abf39e4e2b1/transformacia_sav_2.pdf

Odpoveď Petra Goliaša:
Hoci sú oba materiály krátke, obsahujú veľké množstvo informačnej vaty (napríklad: „Vytvorením tzv. Ústavov SAV ako verejných výskumných inštitúcií dôjde k vytvoreniu flexibilnejšieho a hlavne ekonomicky progresívnejšieho modelu fungovania Ústavov SAV a prípadne aj iných rezortných Ústavov…“). V materiáloch nám chýba presné znenie dôvodov pre prípravu novely zákona o SAV, ako aj pripravovaných/navrhovaných vecných zmien a popis ich dopadov. Tiež by mali obsahovať návrh mechanizmov na ochranu záujmov štátu (teda platcov daní) pri posilnení autonómie v rámci SAV.

Požiadavka na stabilné financovanie z verejných financií prichádza zo všetkých sektorov. Osobitne v dnešných časoch však jej splnenie vidíme ako málo reálne.

Štúdia, ktorá by kvalitne navrhla transformáciu SAV sa podľa nás nedá napísať za sumu okolo 10 tisíc EUR. Hodnota predložených dokumentov je podľa nás rádovo nižšia než 10 tisíc EUR.

14.3.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko k jednej teme. Dnes na diskusii s HN minister Malatinsky povedal, ze vlada je by sa o pol roka mohla vrátiť k diskusii o prijatých konsolidačných opatreniach, ktoré negatívne zasiahli slovenských podnikateľov. Zaujima ma teda vas odborny nazor:

1. Poskodzuju konsolidacne opatrenia skutocne podnikatelske prostredie?
2. Ako velmi ho poskodzuju?
3. Ktore opatrenie povazujete za najnegativnejsie pre podnikatelske prostredie?
4. Mozeme uz pozorovat negativne dopady konsolidacnych opatreni? Ake to su a co sa o ne najviac “postaralo”?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikanie stazuje najmä zvysovanie priamych dani a odvodov (zvysenie dane z prijmu, zavedenie mimoriadnych odvodov regulovanych firiem, zvysenie maximalnych vymeriavacich zakladov na odvody, plne zavedenie odvodov z nizkych prijmov) a zavedenie subehu odstupneho a vypovednej doby. Tieto opatrenia maju potencial dlhodobo brzdit rast zamestnanosti aj celej ekonomiky.

14.3.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, pisem dnes o prenajme budovy riaditelstva UNB na Pazitkovej ulici. Tu si vedenie nemocnice prenajalo na 10 rokov este za prvej vlady R. Fica v r. 2009, kedy bol riaditelom nemocnice M. Vadura (sucasny ekonomicky riaditel VsZP). Na zaciatku bola cena najmu dohodnuta na 36 613 eur, v sucasnosti by mali platit zhruba 38-tisic. eur.
V tejto suvislosti chcem poziadat o Vas komentar:

1. Je v poriadku, ak pacientov UNB osetruju v schatralych priestoroch a pre seba si vedenie nemocnice prenajima priestory za 38-tisic eur mesacne?
2. Nebolo by efektivnejsie peniaze, ktore idu na najom investovat skor do rekonstrukcie vlastnych priestorov, kde by mohlo vedenie nemocnice namiesto toho sidlit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by statne nemocnice poskytovali pacientom kvalitnu a dostupnu zdravotnu starostlivost vo vyhovujucich priestoroch a zaroven by nevytvarali dlhy, verejnost by vedela asi skor akceptovat najom, resp. vybudovanie dostatocne reprezentativneho priestoru pre vedenie nemocnice. Opacny stav je dosledkom statneho zdravotnictva s velkym vplyvom politikov a roznych inych zaujmovych skupin, kde verejny zaujem nie je prioritou.

13.3.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som vas poprosit odpovede na par otazok. Ide o obstaravanie v zdr. zariadeniach.

Rozmohlo sa uzatvaranie zmluv s firmou Pro – tender (sefom je pan Hlozny byvaly spoluziak pana Rasiho)
http://crz.gov.sk/index.php?ID=114394&art_zs2=Pro+-+tender&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5

zaujimave je toto:

http://kosice.korzar.sme.sk/c/5860788/primator-rasi-sa-obklopil-spoluziakmi-zo-4-a.html
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-sa-bacuje-na-onkologii.html

chcela som Vas poprosit o reakciu. Ak takato firma (s takouto minulostou) zacne obstaravat pre viacere zariadenie pod MZ, aj pre VSZP ci samotne MZ, je to podla vas v poriadku?
Ako to hodnotite?
Nevidite za tym tlak pana Rasiho?
Neobavate sa, ze tendre mozu byt zmanipulovane?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podnikateľov osobne poznajúcich politikov a iných verejných funkcionárov by som a priori nediskvalifikoval zo spolupráce so štátom. Avšak firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri vykonávaní činností objednaných štátom ho poškodili, a navyše sú spájané s práve vládnucími politikmi, predstavujú zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti. Bolo by preto vhodné sa pozrieť na to, koľko dodávateľov súťaží vo verejných obstarávaniach administrovaných spoločnosťou PRO – TENDER. Či sa náhodou v týchto tendroch nezúčastňuje väčšinou vždy len jeden uchádzač, či nie sú výberové kritériá našité na konkrétne firmy, atď.
MZ SR, VšZP, NCZI, ako aj štátne nemocnice by zas mali odôvodniť účelnosť outsourcingu pri ich verejnom obstarávaní a zmlúv s firmou PRO – TENDER a vysvetliť, akým spôsobom a prečo si vybrali práve túto firmu.

7.3.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň, mám na Vás prosbu. Píšeme text o opatreniach na podporu hospodárskeho rastu. Zaujímal by ma Váš názor, čo konkrétne by ste odporučili vláde, aby v tomto duchu podnikla a za zachovania akých princípov?

Čo si myslíte napríklad o protipovodňových opatreniach ako nástroji na podporu rastu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyber 10 opatreni:

1. Znizit odvody ludom s nizkym prijmom, posilnit subeh davok v hmotnej nudzi a prijmu zo zamestnania
2. Znizit priame dane a odvody a zvysit nepriame dane a dane z majetku
3. Znizovat verejne vydavky v prospech znizenia dlhu aj dani
4. Zvysit transparentnost a sutazivost pri verejnom obstaravani
5. Zmenit nepriatelsky postoj k privatizacii a z vynosov splacat verejny dlh
6. Znizit dane ludom, ktori suhlasia so zverejnenim svojho danoveho priznania a zvysit tym, ktori nesuhlasia
7. Presunut zaciatok predlzovania dochodkoveho veku z roku 2017 uz na rok 2013, zabezpecit financnu udrzatelnost penzijneho systemu
8. Spruznit zakonnik prace
9. Lepsie informovat rodicov a studentov o uspesnosti absolventov strednych aj vysokych skol na trhu prace
10. Znizovat tzv. krizove dotacie a dotacie OZE v energetike a tym znizit naklady podnikatelom

Klucove je, aby vlada robila prorastove opatrenia, ktore sucasne umoznia znizovanie verejneho deficitu aj dlhu. To je, aby pod zamienkou podpory rastu dalej nezadlzovala krajinu. To sa tyka aj protipovodnovych opatreni. Pri ich realizacii je tiez dolezite, aby s cielom podporit rast neboli financovane menej efektivne projekty, napriklad protipovodnove opatrenia v malo rizikovych oblastiach.

6.3.2013

Otázka (S. Harkotová, Aktuálne.sk):
Dobry den, pripravujeme tému hodnotenie vlády s príchodom výročia parlamentných volieb. Vy by ste sa nepodujali dať pani Zvolenskej/vláde v zdravotníctve známku za jej kroky za posledný rok? Vedeli by ste zároveň vybrať jedno pozitívum a naopak najhoršiu vec, ktorú vláda urobila, alebo sa usiluje urobiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Poznamenávam, že nehodnotím samotnú ministerku Zvolenskú, ale zdravotnú politiku celej vlády:

Ak porovnávame posledný rok predošlej vlády s prvým rokom súčasnej vlády v zdravotnej politike, vychádza nám, že terajšia vláda navrhovala a prijímala oveľa viac negatívnych opatrení ako tých pozitívnych a zároveň jej politika v zdravotníctve bola podľa nás viditeľne horšia ako za Radičovej vlády. Vláda Roberta Fica by si preto podľa nášho názoru zaslúžila za zdravotnú politiku aspoň o jeden stupeň horšiu známku – teda štvorku.

Prvý rok súčasnej vlády v zdravotníctve vnímame ako obdobie strateného času a mnohých spiatočníckych krokov a návrhov, ktoré budú negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Vláda Roberta Fica vrátila mnohé opatrenia prijaté a realizované predošlou vládou naspäť, čo bude mať za následok finančne menej stabilné zdravotníctvo, viac zadlžené, menej efektívne, viac etatistické, politicky závislejšie a menej predvídateľné.

Za úplne najhorší krok považujeme ideologický, finančne veľmi nákladný a nevyargumentovaný návrh na zrušenie systému viacerých konkurujúcich si zdravotných poisťovní a zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý už napáchal teraz mnoho škôd – napríklad v podobe zneistenia aktérov pôsobiacich na zdravotníckom trhu či odlákania súkromných zahraničných investorov ochotných poskytnúť svoje know-how a financie na zlepšenie slovenského zdravotníctva. Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, vláda to ani nevie preukázať, skôr by išlo o opak. Štát, ktorý má aj v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu, by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Na poistnom trhu treba naopak posilňovať súťaž, vstup nových hráčov na trh, dekoncentráciu.

Za najpozitívnejšie opatrenie súčasnej vlády v zdravotníctve považujeme dokončenie zavádzania parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne, tzv. PCG-model, ktorý bude medzi poisťovne rozdeľovať peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov.

6.3.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Staznosti pacientov na nemocnice

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu je moj komentar k teme staznosti pacientov voci nemocniciam, ktore boli podane na UDZS:

Z údajov ÚDZS o podaných sťažnostiach pacientov na nemocnice je zrejmé, že Slováci sa málo sťažujú oficiálnou cestou na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ak by táto premisa neplatila, dalo by sa totižto z relatívne malého počtu sťažností vydedukovať, že naše zdravotníctvo poskytuje kvalitnú a prakticky bezchybovú zdravotnú starostlivosť. V rámci nemocníc, na ktoré sa občania najčastejšie sťažujú, sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obráti v priemere jeden pacient z vyše 700 hospitalizovaných. Úrad z týchto podnetov pritom akceptuje len každý ôsmy ako opodstatnený. Väčšinou musia potom nemocnice čeliť ročne len zopár podnetom, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Výnimkou je len Univerzitná nemocnica v Bratislave, kde je počet podnetov logicky najvyšší, nakoľko je to najväčšia nemocnica na Slovensku s najviac hospitalizovanými pacientmi.

5.3.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Eurostat vydal statistiku http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-05032013-BP/EN/3-05032013-BP-EN.PDF o dlzke zdraveho zivota a Slovensko je na tom najhorsie.
Ake su podla vas dovody pre tak zly vysledok?
Ake kroky by podla vas tuto statistiku mohlo zlepsit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zdravie ľudí ovplyvňuje najviac ich životný štýl a správanie sa. V porovnaní s ostatnými krajinami Slováci málo športujú a zároveň nezdravo jedia a pijú. Zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť vplývajú na stav zdravia ľudí asi tak len jednou šestinou.

Treba ľudí viac informovať a motivovať k zdravšiemu životnému štýlu – napr. vo vzdelávaní osvetou, ale aj v zdravotníctve prevenciou, motivačnými bonusami a malusami a pod. Treba sociálne odkázaným občanom znížiť dane a odvody a zaviesť im limity na priame platby v zdravotníctve, aby sa im oplatilo pracovať a starať sa o vlastné zdravie. A v neposlednom rade je v zdravotníctve nutné sa zamerať na meranie kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotných poisťovní a informovať o tom verejnosť napr. v podobe rebríčkov, čo vytvorí v spoločnosti tlak na zlepšovanie zdravotníctva.

5.3.2013

Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim o Vase vyjadrenie k teme prorastovych opatreni. – ake opatrenia by vlada mala podla Vas prijat, aby pomohla podnikatelskemu prostrediu a teda sa zvysil aj hospodarsky rast? – na ake oblasti by sa vlada mala zamerat? – preco prave na tieto?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyber 10 opatreni:
1. Znizit odvody ludom s nizkym prijmom, posilnit subeh davok v hmotnej nudzi a prijmu zo zamestnania
2. Znizit priame dane a odvody a zvysit nepriame dane a dane z majetku
3. Znizovat verejne vydavky v prospech znizenia dlhu aj dani
4. Zvysit transparentnost a sutazivost pri verejnom obstaravani
5. Zmenit nepriatelsky postoj k privatizacii a z vynosov splacat verejny dlh
6. Znizit dane ludom, ktori suhlasia so zverejnenim svojho danoveho priznania a zvysit tym, ktori nesuhlasia
7. Presunut zaciatok predlzovania dochodkoveho veku z roku 2017 uz na rok 2013, zabezpecit financnu udrzatelnost penzijneho systemu
8. Spruznit zakonnik prace
9. Lepsie informovat rodicov a studentov o uspesnosti absolventov strednych aj vysokych skol na trhu prace
10. Znizovat tzv. krizove dotacie a dotacie OZE v energetike a tym znizit naklady podnikatelom

Vseobecna poznamka: Klucove je, aby vlada robila prorastove opatrenia, ktore sucasne umoznia znizovanie verejneho deficitu aj dlhu. To je, aby so zamienkou podpory rastu dalej nezadlzovala krajinu.

5.3.2013

Otázka (Tomáš Nejedlý, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, mohli by ste mi prosím poslať stanovisko k výhodnosti poistenia študentov Fondu pre podporu vzdelávania (bývalý ŠPF a PFZP)? Podľa nových údajov, ktoré mi poslal p. riaditeľ Kučmáš Fond na poistnom zaplatil 20x viac ako vybral na poistných plneniach.
1. Je podľa vás možné túto situáciu riešiť napr. vyberaním poistného od študentov na osobitný účet Fondu a následne z týchto peňazí platiť výpadky v pôžičkách? Alebo radšej znížiť cenu poistenia?
2. Je pravda, že vo vyspelých demokraciách platí nepísané pravidlo, že zmluvy štátu sa pravidelne, aspoň raz za štyri roky prehodnocujú pre prípad, že na trh prišiel nový subjekt, ktorý by bol možno ochotný poskytnúť službu/tovar lacnejšie? Malo by takto postupovať aj vedenie Fondu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vyhodnost poistenia sa da posudit na zaklade prieskumu trhu. Ten by ukazal, ci je na trhu poistovna, ktora ponukne vyhodnejsie podmienky. Pocas nasho posobenia v SPF sme riaditela fondu poverili ulohou prehodnotit vyhodnost zmluvnych vztahov s dodavatelmi vratane poistovne Wustenrot. Pravidelne posudzovanie vyhodnosti zmluvnych vztahov je v zaujme efektivneho hospodarenia.

Posudit vyhodnost poistenia len na zaklade porovnania zaplatenej sumy a doteraz ziskanej sumy z poistnych plneni neviem, nakolko velka cast zmluv je este ziva a teda este moze dojst k poistnemu plneniu na zaklade uz zaplatenej poistky. Okrem toho mi nie je znamy sposob ocenovania suvisiaceho rizika.

4.3.2013

Otázka (Zuzana Tiňová, TV Markíza):

Dobrý deň, Obraciam sa na Vás s otázkou, ktorá nadväzuje na stálu tému na Slovensku – export a reexport liekov. Odborná verejnosť vidí príčiny v tom, že lieky sú na Slovensku „lacné“ – do januára 2013 nastavené na ceny rovnajúce sa druhým najnižším v EÚ, po januári 2013 ako priemer troch najnižších v EÚ. Stretla som sa s názormi, že problém reexportu by vyriešilo, keby lieky na Slovensku neboli také „lacné“. Ministerstvo zdravotníctva na to ale reaguje v zmysle, že cenu liekov nemožno zvýšiť, pretože by to bola neúnosná situácia pre štátny rozpočet.

V tejto súvislosti ma teda zaujíma:
1. Existuje podľa Vás pre slovenské pomery nejaká iná alternatíva ako úspešne bojovať proti reexportu liekov (aby naši pacienti našli svoje lieky v lekárňach keď ich potrebujú), iný systém, model, ktorý by tomu zabránil? Aký? Aké korky by podľa Vás mohlo Ministerstvo zdravotníctva zaviesť?
2. Odkedy na Slovensku evidujete problematiku reexportu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ad.1.: Podľa zákona o liekoch Štátny ústav pre kontrolu liečiv nesmie povoliť vývoz lieku, ak je liek nedostatkový v SR a jeho vývoz by ohrozil jeho dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v SR. Takže riešením “problému reexportu” je, nech sa dodržiava zákon, a nech si ŠÚKL dôsledne plní svoje povinnosti.

Ak sa však ukážu robustné a dôveryhodné údaje o stálom nedostatku väčšieho počtu liekov v SR, ktorý nebol z obchodno-taktických dôvodov umelo vytvorený výrobcami a distribútormi liekov, a tiež nie je dôsledkom reexportu, je potrebné zo strany štátu uvažovať o prijímaní najprv ad hoc opatrení, ktoré zabezpečia dostupnosť liekov, ktoré sa nedajú nahradiť iným preparátom – napr. centrálny nákup liekov poisťovňami, mimoriadny dovoz zo zahraničia, v jednotlivých prípadoch po konzultáciách s revíznymi lekármi poisťovní umožniť nákup lieku s vyššou cenou, časovo obmedzené povolenie plošne zvýšiť cenu o určité percento nad referenčnú hodnotu pri chýbajúcich dôležitých liekoch. Krajným riešením by bol návrat k menej prísnemu modelu referencovania – napr. stanovovanie cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ. K akceptácii posledne menovaného kroku však zatiaľ chýbajú relevantné údaje a argumenty.

4.3.2013

Otázka (Adam Valček, SME):
Dobrý deň, do zajtrajších novín pripravujem článok o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá explicitne zaraďuje verejné obstarávania k nástrojom politiky zamestnanosti, nakoľko medzi hodnotiace kritéria, podľa ktorých sa bude vyberať víťaz, zaraďuje počet novovytvorených pracovných miest. Už v súčasnej situácii je takéto opatrenie možné, momentálne ho skúša ministerstvo vnútra pri tendri na sedemročný kontrakt na výrobu a dodanie čistopisov slovenských dokladov. Ministerstvo pritom vychádza z názoru, že traja víťazi tohto tendra budú zahraničné firmy, ktoré tým pádom vytvoria na Slovensku pracovné miesta. Faktom však je, že takéto opatrenia môžu zvýšiť celkovú cenu zákazky a to netransparentným spôsobom. Štát a ani verejnosť totiž nebude vedieť, o koľko si záujemca nadhodnotil cenu za novovytvorené pracovné miesta. Ako hodnotíte takéto opatrenia? Má byť verejné obstarávanie nástrojom, ktorým štát podporuje zamestnanosť? Prečo nie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zasadne by to zhorsilo transparentnost aj efektivnost vyberoveho procesu. Jednak sa zvysuje riziko, ze nezvitazia ponuky s najnizsou cenou (s trochou nadsazky by napriklad mohla zvitazit ponuka na vystavbu dialnic lopatami a krompacmi s velkym poctom robotnikov namiesto drahych a tazkych mechanizmov), jednak je pocet novych pracovnych miest je tazko meratelne kriterium. Je napriklad rozdiel, ci ide o pracovne miesto za 400 eur mesacne alebo 1400 eur mesacne, ci je dane miesto vytvorene na mesiac alebo na 5 rokov, ci ide o miesto v statnej alebo sukromnej sfere, ci je to miesto statom dotovane (ako napriklad bane) alebo nie je a podobne.

Vyssiu zamestnanost by stat nemal dosahovat na ukor efektivnosti pri minani verejnych zdrojov. Skor by mal znizit odvody ludom s nizkym prijmom, spruznit zakonnik prace alebo lepsie informovat rodicov o uspesnosti absolventov strednych skol na trhu prace.

1.3.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o zhodnotenie novych pravidiel tykajucich sa zmeny financovania operacii, ktore dnes predstavila VsZP.
Poskytovatelov chce motivovat zvysenymi platbami za vykonane operacie. Za kazdeho hospitalizovaneho pacienta bude platit rovnaku sumu, ale nemocnica dostane za kazdeho operovane pacienta priplatok 100 eur. Tieto operacie chce navyse uhradzat nad dohodnuty zmluvny objem. Zvysuje aj platbu za artoskopicke vykony a balickove ceny TEP od 200 do 400 eur. Celkovo ich to ma stat rocne 36 mil. eur navyse.
Nemocnice ale budu musiet dodrziavat: poistenca zaradia do zoznamu, ked bude bezprostredne indikovany na operaciu. Budu musiet preciznejsie zadavat datumy operacie a VsZP tak bude operacie schvalovat na mesacnej baze. Ak niekoho uprednostnia na cakacke, zaplatia mu len 25% z vykonu ako pokutu. Ak im zabudne odhlasit odoperovaneho pacienta, dostanu upozornenie, po opakovanom upozorneni im vykon nebude preplateny alebo mu zaplatia len cast.

1. Je podla Vas realne, ze nemocnice dostanu tieto prostriedky (36mil.eur), ak doteraz poistovne ospravedlnovali dlhe cakacie listiny kapacitami nemocnic?
2. Je spravne, ak sa nemocnice motivuju takymto sposobom, ktory zvysi naklady statnej poistovne?
3. Ako hodnotite sankcie, ktore hrozia poskytovatlom, ak niekoho uprednostnia alebo zabudnu ohlasit? Su dostatocne alebo Vam napadaju este ine opatrenia, ako vylepsit tento system?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Zvýšené platby môžu do istej miery rozšíriť kapacity nemocníc. Je možné napríklad zaplatiť ďalšieho operatéra. Niektoré kapacity, ako napr. tie stavebno-technicko-prístrojové, sa však z tejto sumy nebudú dať veľmi rozšíriť.
2. VšZP zvýšeným financovaním operácií z vytvoreného zisku robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na zákonom určené plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov.
3. Rozumiem zavedeniu sankcií zo strany VšZP, ak ich nedostatočne rieši legislatíva. VšZP týmto sleduje správne ciele, a to dodržiavať poradie pacientov na čakacích listinách a motivovať nemocnice k správnemu výkazníctvu. Opačný prístup v oboch prípadoch by totižto poškodzoval poisťovňu.

1.3.2013

Otázka (Stanislava Harkotova, Aktualne.sk):
Pisem vam kvoli tym novym pravidlam VsZP. Ta planuje davat za operacie priplaty a slubuje, ze bude uhradzat aj nad dohodnuty zmluvny objem.
“Zvyšujeme cenu za hospitalizáciu v prípade, ak pacient bude operovaný. Všetky hospitalizácie, pri ktorých bude pacient operovaný, nebudú zo strany VšZP limitované,” povedal Forai. Podľa jeho slov bolo pre niektoré nemocnice výhodnejšie prijať pacienta a neoperovať.

Chcem sa preto opytat, preco vznikaju diskrepancie, ze povedzme na oddeleni chirurgie je 10 pacientov, ale zoperuju len styroch? Myslite si, ze opatrenie VsZP zlepsi fungovanie oddeleni, klesnu pacienti na cakackach a pod? Zrealnuje toto opatrenie VsZP vlastne platby za operacie?

Odpoveď Dušana Zachara:
VšZP mala ako jediná zdravotná poisťovňa s nemocnicami dohodnuté limity, po prečerpaní ktorých už ťažšie preplácala uskutočnené výkony nemocníc, preto mohli vznikať situácie, že bolo odoperovaných menej pacientov a predlžovali sa čakacie doby na operácie.
VšZP zvýšeným financovaním operácií z vytvoreného zisku robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na zákonom určené plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov.
Nie navýšenie platieb, ale zavedenie DRG-systému by väčšmi zreálnilo platby poisťovní nemocniciam, nakoľko momentálne majú nemocnice len veľmi obmedzené vedomosti o tom, koľko ich stojí liečba pacienta.

1.3.2013

Otázka (Jarmila Horáková, SME):

1. Ako rodičia využívajú váš školský portál na porovnanie stredných škôl?
2. Ktoré výsledky ich najviac zaujímajú?
3. Podľa vašej analýzy aké kritériá majú byť rozhodujúce pri výbere strednej školy?
4. S cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti o školách ste odporučili viacero opatrení: napríklad” Pri sledovaní úspešnosti absolventov stredných škôl odporúčame zaviesť dotazníkové zisťovanie podobne, ako to funguje v Taliansku (mohli by ste tento taliansky spôsobob priblížiť?)
5. Navrhovali ste prevádzkovať portál s informáciami o školách. Je nádej že vznikne, bola na tento návrh nejaká reakcia rezortu?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Navstevnost stranky od spustenia:

skoly.ineko.sk (od spustenia do 1.3.2013):
Návštevy: 70554 (z toho 35147 z Bratislavy – 49,82 %)
Jedineční návštevníci: 54661
Zobrazenia stránky: 709711
Počet stránok na návštevu: 10,06

skoly.sme.sk (od spustenia do 1.3.2013):
Návštevy: 15411 (z toho 8107 z Bratislavy – 52,61 %)
Jedineční návštevníci: 14341
Zobrazenia stránky: 62825
Počet stránok na návštevu: 4,08

SPOLU (od spustenia do 1.3.2013):
Návštevy: 85965 (z toho 43254 z Bratislavy – 50,32 %)
Jedineční návštevníci: 69002
Zobrazenia stránky: 772536
Počet stránok na návštevu: 8,99
2. Toto zial nevieme zistit.
3. Rodičom odporúčame, aby sa v školách informovali aj o úspešnosti ich absolventov pri prijímaní na vyššie stupne vzdelávania, prípadne uplatniteľnosti v praxi. Súčasne im odporúčame pozrieť si presné výsledky škôl z externej časti maturitnej skúšky a to aj v predošlých školských rokoch, ako aj ďalšie parametre škôl na našej stránke www.skoly.ineko.sk a zaujímať sa o komentár školy k týmto údajom. Upozorňujeme, že samotné indikátory nemusia komplexne a objektívne vypovedať o kvalite školy.
4. AlmaLaurea je konzorcium – http://www.almalaurea.it/sites/almalaurea.it/files/docs/universita/biblio/pdf/2010/cammelli_antonelli_et_al_2010a.pdf založené na University of Bologna v roku 1994. Každoročne organizuje dotazníkové prieskumy zamerané aj na zisťovanie uplatniteľnosti absolventov 61 univerzít v praxi. Návratnosť dotazníkov je približne 90%.
5. Zatiaľ nie.

27.2.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den. Pat statnych zdr. zariadeni boli vladou zaviazane, aby do konca decembra 2012 splatili svoje dlhy voci Socialnej poistovne. Spravili tak, no v sucasnosti poistovna u nich opat eviduje milionove dlhy? (Ide o UNB, DFNsP BA, FN TT, FN BB a Narodna trasfuzna sluzba)

Ako si vysvetlujete, ze statne nemocnice tak rychlo generuju nove straty?
Ako sa da tomu zamedzit?
Nie je podla Vas uprednostnovanie veritela, ak vlada prijme uznesenie, ze do daneho terminu musia statne nemocnice splatit dlhy voci jednemu konkretnemu sujektu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Krátkodobo sa dá bez uskutočnenia reforiem umelými opatreniami a zásahmi dosiahnuť, že štátna nemocnica splatí celý svoj dlh voči nejakému veriteľovi, ale neskôr sa ukáže, že to bolo napríklad na úkor iných veriteľov alebo na úkor o to rýchlejšieho nárastu nových dlhov.
Štátne nemocnice generujú preto tak rýchlo nové dlhy, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva “nútiaca” vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc a VšZP, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.
Ak by štátne nemocnice dlhodobo uprednostňovali pri splátkach dlhov určitý typ veriteľa, odzrkadlilo by sa to vo zvýšení nedôvery ostatných veriteľov, ktorým by sa zvýšilo riziko, ktoré by museli napr. pri budúcich dodávkach tovaru či služieb premietnuť do cien, alebo by boli náchylnejší podniknúť iné opatrenia na ochranu svojich pohľadávok – napr. podanie návrhu na exekúciu alebo vyhlásenie konkurzu.

22.2.2013

Otázka (M. Odkladal, Aktuality.sk):
Dobrý deň, pripravujem tému verejného obstarávania pre portál aktuality.sk. Preto by som mal na Vás niekoľko otázok a poprosil by som vas o odpovede na ne. Nedávno prebehla aj informácia, kde bolo zverejnené, že koľko štát a samosprávy ušetrili vďaka elektronickým aukciám. Chcel by som sa však pozieť na to aj z iného uhlu pohľadu. Ako vlastne efektívne sú vynakladané verejné zdroje pri obstarávaní. To, že to prebehne nejaká elektronická aukcia je fajn, ale kto zhodnotí, že či bolo potrebné obstarávať danú službu alebo produkt.

Vedeli by ste preto zhodnotiť, že koľko sa vlastne takto zbytočne vynaloží peňazí v rámci verejného obstarávania? Vedeli by ste menovať konkrétne obstarávanie, ktoré je podľa vás úplne zbytočné v poslednej dobe a aj vysvetliť, že prečo boli vlastne zbytočné? Môžete vymenovať prípadné chystané obstarávania, ktoré len ešte boli zverejnené, prípadne sa o nich ešte len rozpráva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Za vyhodenie obrovského objemu peňazí, rádovo v stovkách miliónov eur, by som považoval, ak by sa uskutočnilo vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní a vytvorenie jedinej, monopolnej štátnej poisťovne. Viac pozri tu: http://www.cenazamonopol.sk/

22.2.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den. Mozem Vas poziadat este o doplnenie, ci je podla Vas v statnych nemocniciach prezamestnanost a teda prepustanie pracovnikov je na mieste, alebo ako sa na to pozerate?
(UNB 293 – 80% zdravotnikov, UNLP – min. 330, z toho 45 lekarov, BB – 74, Nove Zamky – 38, rozne kategorie… priklady minulorocneho prepustania, pokracovat chcu aj tento rok).

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posúdiť, či je v štátnych nemocniciach prezamestnanosť, alebo nie je. Podľa medzinárodného porovnania OECD máme zhruba priemerný počet lekárov a podpriemerný zdravotných sestier. Ale je isté, že riaditelia nemocníc museli nejako reagovať na obrovský podiel personálnych nákladov na celkových príjmoch nemocníc po zvýšení platov lekárov a sestier. Vašu otázku ohľadne prípadnej prezamestnanosti bude ľahšie zodpovedať, keď sa ukáže, či po prepustení zdravotníkov (ne)prišlo k zhoršeniu kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ale to sa zas na druhej strane dosť ťažko meria.

22.2.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, mozem Vas poziadat o kratky komentar, ci je podla Vas realna ambicia MZ SR do roku 2015 dostat statne nemocnice do vyrovnaneho hospodarenia? Dlh st. nemocnic ku koncu roka 2012 bol 116 mil. eur.
Ake opatrenia by museli nemocnice prijat?
Niektore statne nemocnice prepustali zamestnancov. UNB napr. 293, UNLP min. 330, NZ 38… Je aj toto cesta ako setrit? Resp., je podla Vas prezamestnanost v statnych zdravotnickych zariadeniach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, výrazný nárast dlhu štátnych nemocníc po ich oddlžení, program vlády v oblasti zdravotnej politiky, uskutočnené kroky v podobe zabetónovania štátnych nemocníc v koncovej sieti, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, snahy o úplnú monopolizáciu zdravotného poistenia, odmietanie zavádzania tvrdých rozpočtových pravidiel pre hospodárenie nemocníc, odsúvanie riešenia ohľadne rozsahu základného balíka zdravotnej starostlivosti financovaného z verejného zdravotného poistenia, ako aj odmietanie privatizácie nemocníc dáva len veľmi malú nádej na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia štátnych nemocníc do roku 2015. Doteraz uskutočnené racionalizačné opatrenia nemocníc sú len malou záplatou na obrovskej diere.

21.2.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Ide o novy projekt na zamestnavanie, ktory dnes predstavilo ministerstvo prace. Ide o to, ze urady prace podpisu zmluvy a “agenturami” (nemusia to byt vraj personalne) – dostanu financie 2-tisíc eur na jedneho nezamestnaneho. Za 1/3 tych penazi ho musia preskolit alebo mu zariadit kurz a potom zariadit miesto v nejakej firme. Ak tam clovek bude pracovat 4 mesiace dostane, az potom agentura ostatok penazi. Takyti system vraj uz funguje vo Velkej Britanii a je vraj dost uspesnym nastrojom na znizovanie nezamestnanosti.

1. Co vy hovorite na takyto system pomoci nezamestnanym?
2. Mohlo by to pomoct pri znizovani nezamestnanosti?
3. Pre ake odvetvie by takyto projekt mohol mat najvacsi uspech – teda kde je nedostatok skolenych ludi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je snaha o zvysenie kvalifikacie a udrzanie pracovnych navykov nezamestnanych. Negativom je riziko, ze pracovne miesta budu udrziavane len umelo a po styroch mesiacoch zaniknu. Za efektivnejsi sposob boja proti nezamestnanosti povazujem znizenie odvodov ludom s nizkym prijmom a nastavenie subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace tak, aby sa posilnila motivacia najst si legalne zamestnanie.

20.2.2013

Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Dnes je na vlada novela zakona o kolektivnom vyjednavani. Asi najvacsou zmenou je to, ze firmy nad 20 zamestnancov uz nebudu moct odmietnut prijatie zmluvy o kolektivnom vyjednavani – tak ako to bolo doteraz.

1. Ako to ovplyvni fungovanie firiem?
2. Vlada tak obmedzi flexibilitu firiem. Moze sa to prejavit na hospodarskom raste krajiny?
3. Nemozete to zabranit prijimaniu novych ludi? (Tak, ze firmy na rozhrani sa skor rozhodnut mat menej ako 20 zamestnancov, aby sa tak vyhli kolektivnym zmluvam)
4. Ake odvetvia by tym mohli byt najviac postihnute?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie moze zhorsit konkurencieschopnost firiem, ktore sa nechcu zapojit do kolektivneho vyjednavania. To moze mat negativne dosledky na investicie, hospodarsky rast aj zamestnanost.

18.2.2013

Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie k novele z. o zdravotnom poisteni, ktora je ucinna od noveho roka. Podla nej by stat nemal platit odvody za poistencov statu, ktorych prijem z prace na dohodu presahuje 2 918,70 eur rocne. Ak sa nemylim, napr. dochodca, ktory si cast roka privyrabat pol roka ako dohodar, za zvysny polrok si bude musiet odvody doplatit.

Ako hodnotite tuto zmenu?
Moze sa podla Vas kvoli nej rozsirit praca “nacierno”?
Akej velkej skupiny ludi sa tieto zmeny budu tykat (aspon odhadom)?
Viete odhadnut, kolko stat na tejto novinke usetri?

Odpoveď Petra Goliaša:
Princip je spravny, ludia s dostatocne vysokym vlastnym prijmom by mali za seba platit odvody. Odovodova zataz by vsak mala stupat postupne v zavislosti od vysky prijmu tak, aby ludi neodradzala od legalnej prace. Skokove zvysovanie odvodov po prekroceni danej hranice prijmu motivuje ludi drzat legalny prijem pod touto hranicou. Inymi slovami, nie je spravne, ak zvysenie hrubeho prijmu o jedno euro nad danu hranicu znamena o desiatky eur vyssiu odvodovu zataz a teda aj pokles cisteho prijmu.

Vhodnym riesenim by bolo zavedenie odvodovej odpocitatelnej polozky na rovnakom principe, ako funguje ta danova. To znamena, ze by clovek neplatil odvody z celeho zarobku, ale az zo sumy, ktora prekracuje odpocitatelnu polozku.

13.2.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, dnes sa možno podarí získať reakciu na moje otázky. Pán premiér ohlásil, že priestor na PPP je asi 260 mil. ročne na 30 rokov, čiže dokpy takmer 8 mld. eur. Zaujímal by ma Váš názor, či by sme túto sumu mali preinvestovať na PPP alebo nie a prečo? Prípadne, ak by sa toto PPP robilo iba tam, kde nie je možné použiť eurofondy, bolo by to v poriadku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial by PPP isli mimo verejnej bilancie, pricom by v buducnosti negenerovali prijmy dostatocne na krytie splatok (mnozstvo verejnych statkov ako napriklad cesty, nemocnice, väznice, atd. take prijmy nemoze generovat), islo by o skryte zadlzovanie Slovenska v obrovskom rozsahu. Z minulosti tiez mame skusenosti, ze PPP projekty na Slovensku prinasaju aj vyznamne riziko predrazenia.

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Ďakujem veľmi pekne, nie celkom Vám rozumiem. Podľa mojich informácií sa už zarátavajú PPP do dlhu. Zaujímalo by ma, či sú PPP ten správny spôsob kam umiestniť voľné prostriedky v takejto sume alebo by bol vhodnejší priestor inde a kde? (premiér hovorí, že v prípade PPP ide o prorastové opatrenie)

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak sa budu PPP ratat do bilancie, tak este ostava riziko predrazenia. V tom pripade bude treba projekty posudzovat jednotlivo a teda hlavne zverejnovat analyzy ich vyhodnosti oproti konvencnemu obstaravaniu.

12.2.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, ministerstvo podohospodarstva v spolupraci so Slovenskou zarucnou a rozvojovou bankou pripravila pre slovenskych farmarov specialny uverovy produkt MOJA PODA urceny na nakup polnohospodarskej pody. Oproti uverom komercnych bank na nakup pody ponuka vyssiu dobu splatnosti (az 15 rokov), nizsi urok (3,5 az 4 percenta), vyhodnejsie rucenie za uver (iba poda, ktora je predmetom uveru) a maximalnu vysku uveru az 330-tisic eur. Aky mate nazor na taketo specialne, zvyhodnene produkty statnych bank, cez ktore chce stat podporit nakup pody slovenskymi farmarmi? Je to z vasho pohladu spravne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Riziko je, ze uvery dostanu aj menej bonitni klienti, co by v pripade ich nesplacania malo negativny vplyv na verejne financie. Okrem toho stat dokaze poskytovat zvyhodnene uvery len vdaka dotaciam z verejnych penazi. Mal by preto vysvetlit, preco by sa mali danovi poplatnici skladat na zvyhodnene uvery pre vybranu cast podnikatelov, v tomto pripade farmarov. Povazujem to za diskriminacne a neefektivne pouzitie verejnych zdrojov, ktore navyse moze vytvarat skryte dlhy, ak by uvery v buducnosti neboli splacane.

8.2.2013

Otázka (Lucia Franková, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o krátke vyjadrenie k daňovej prognóze a že štátu bude chýbať 361 miliónov.

Ako sa dá táto diera vykryť (či je to možné )a aké peniaze okrem z druhého piliera by sa dali získať, prípadne znížením akých výdavkov.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada moze napriklad znizit verejne investicie a to najmä tie s otaznou pridanou hodnotou, ako napriklad investicne stimuly sukromnym firmam, ci nakupy zlozitych IT produktov. Priestor na znizenie existuje, kedze podla Eurostatu tvorili verejne investicie v SR v roku 2011 2,29% HDP, zatial co v Nemecku len 1,65% HDP a v Rakusku dokonca len 0,98% HDP.

8.2.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poprosit o komentar k opatreniam MZ SR, ktore planuju zaviest v oblasti liekovej politiky. Ich tohtorocnym cielom je znizit naklady v statnych nemocniciach na lieky o 10%. V kazdej nemocnici by mal byt farmakolog, ktory bude sledovat vyvoj cien, veduci pracovnici maju vyplnat liekove formulare a tie potom este prechadzat s MZ SR. Na ich zaklade by sa mali robit rocne plany, ake lieky a za kolko sa budu nakupovat (podla potreby ich bude mozne aktualizovat). Chcu sa dohodnut s dodavatelmi liekov, aby sa robili objednavky pre vsetkych 13 statnych zariadeni, zatial zhruba na asi 20% liekov.
1. Ako hodnotite planovane opatrenia na znizovanie nakladov na lieky?
Mozu v praxi pomoct?
2. Je realna prezentovana rocna uspora 10%?
3. Napadaju Vam ine opatrenia, ako usporit na liekoch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obmedzit nehospodarne nakupy liekov statnymi nemocnicami je urcite krokom spravnym smerom. Nie je totizto myslitelne, aby jedna fakultna nemocnica nakupovala identicky liek aj 3-nasobne drahsie ako druha fakultna nemocnica. Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ fakultnych nemocníc by malo zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien nakupovanych liekov statnymi zariadeniami a ceny na jednom mieste zverejnovat, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nehospodárne nákupy, kedze MZ SR by ziskalo ucinny nastroj na posudzovanie a pripadne rusenie predrazenych obstaravani a zvysila by sa tiez verejna kontrola. Sledovat vyvoj cien liekov a porovnavat nakupy nemocnic mozu robit uradnici na MZ SR, a nie je potrebne, aby v kazdej nemocnici bol farmakolog, ktory by to mal na starosti. Uloha farmakologov je uplne ina – sleduju napriklad ucinky a interakcie liekov.
Zamyslany centralny nakup niektorych liekov pre 13 statnych zariadeni mozno uvitat, kedze lieky sú komodita, pri ktorej sa dá veľmi úspešne realizovať centrálny nákup. Aj skúsenosti z nedávnej minulosti ukázali, že sa ním dá ušetriť zaujímavý objem peňazí. Ak by vsak niektora z nemocnic vedela nakupit lieky este vyhodnejsie ako pri spolocnom obstarani, treba jej to umoznit.

8.2.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, chcem sa spýtať, aké vysvetlenie by podľa Vás obstálo pre počin NDS vylúčiť troch lacnejších uchádzačov z tendra o D1 Hubová – Ivachnová a zákazku ponúknuť 4. v poradí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nevidim take vysvetlenie. NDS by mala predlozit analyzu, preco je dana cena taka nizka, ze sa za nu neda postavit dialnica. Vylucenie ponuk z dovodu, ze boli lacnejsie, pricom rozdiel od ceny vitazneho uchadzaca nie je zasadny, totiz vyvolava podozrenia z neferoveho pristupu a nehospodarnosti pri nakladani s verejnymi prostriedkami.

7.2.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, pracujem dnes na porovnani prevadzkovych nakladov nemocnic a asi Vas neprekvapi, ze najvacsie ma UNB.
Ako nemocnice mozu znizovat svoje naklady?
Pomohlo by UNB, ak by zlucila niektore nemocnice? Dokazala by aj pri mensom pocte nemocnic zabezpecit starostlivost?

Odpoveď Dušana Zachara:
Jedným z veľmi účinných spôsobov, ako môžu nemocnice ušetriť na prevádzkových nákladoch, je uskutočňovanie férových, otvorených a transparentných nákupov tovarov, služieb a stavebných prác, pri ktorých bude súťažiť viac ako jeden dodávateľ, čo nie je bohužiaľ praxou vo veľkých štátnych nemocniciach. Je dokázané, že väčšia súťaž v tendroch má vplyv na nižšie ceny pre obstarávateľa.

7.2.2013

Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň):
Naše otázky sú:
1. Ako hodnotíte počínanie dodávateľa – to že siahli k zvýšeniu liekov u nás, pritom v Česku dali cenu do 30 €. Mali právo na takéto radikálne zvýšenie cien liekov?
2. Súhlasíte s názorom MZ SR že nás dodávateľ vydiera cez pacienta?

Odpoveď Dušana Zachara:
1.: Na Slovensku nepodliehajú tieto lieky od januára na žiadosť výrobcu cenovej regulácii, takže neexistujú pre ne žiadne štátom stanovené maximálne ceny. Výrobca si môže preto stanoviť ľubovoľnú cenu, ale ani zdravotné poisťovne nemusia nič preplatiť.
2.: Ak neexistujú za dané lieky náhrady, odporúčal by som ministerstvu zdravotníctva využiť mimoriadny dovoz týchto liekov zo zahraničia za nižšie ceny, čím by sa vytvoril tlak na dodávateľa na zníženie ceny aj u nás a VšZP by nehradila z verejných prostriedkov dodávateľom nadsadené ceny.

6.2.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k zivnostiam.
1. Vlani o desatinu klesol podla portalu profesia.sk pocet ponuk na zamestnavanie zivnostnikov. Ake su podla vas dovody tohto poklesu? Do akej miery sa na tom podiela spomalovanie ekonomiky a do akej miery zmeny, ktore pre zivnosti prijala vlada? Je realna moznost, ze firmy prestali hlôadat zivnostnikov kvoli faktu, ze ich zamestnavanie prestalo byt do takej miery vyhodne?
2. Do akej miery je realne, ze cast miest, urcenych pre zivnostnikov sa premenila na zamestnanecke ponuky (tie klesli tiez, ale miernejsie ako v pripade zivnosti)? Vo vseobecnosti je podla vas realne, ze firmy zareaguju na zmeny pre zivnosti takymto sposobom?
3.Pripadne ake ine dosahy pre zivnostnikov budu mat zmeny v odvodoch a daniach (ci len pokles cisteho prijmu, pripadne zanik casti zivnosti a podobne)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predpokladam, ze pricinou poklesu poctu zivnostnikov je kombinacia hospodarskeho utlmu a zvysovania odvodov. Je mozne, ze najmä zivnostnici s vyssimi realnymi nakladmi kvoli danovo-odvodovej optimalizacii vo vyssej miere zakladaju eserocky. Cast zivnostnikov s nizsimi prijmami tiez moze byt vytlacena do sivej ekonomiky. Nepredpokladam, ze zivnostnici prechadzaju do zamestnaneckeho pomeru, pretoze ten je z pohladu dani a odvodov stale menej vyhodny nez zivnost.

5.2.2013

Otázka (Lukáš Kvašňák, Hospodárske noviny):
Dobry den, posielam otazky. K clanku pripravujeme aj taku kratku anektu, ak by ste teda nestihali odpovedat na vsetky otazky, mohli by ste mi prosim zaslat odpovede aspon na tu anketovu.

1. Ake zmeny v skolstve by pomohli znizit nezamestnanost mladych?
2. Ake stredne a vysoke skoly a odbory by bolo potrebne zrusit a ake naopak podporit, s ohladom na ulpatnenie absolventov na trhu prace uplatnenie?
3. Kolko strednych a vysokych skol je podla vasho odhadu nadbytocnych na Slovensku?

Anketova otazka: Vedeli by ste vybrat jedno konkretne opatrenie, ktory by mohlo znizit nezamestnanost mladych?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kratkodobo by pomohlo predlzenie povinnej skolskej dochadzky, nakolko nezamestnanost na Slovensku ohrozuje najmä ludi s nizsim vzdelanim a to ovela viac nez v inych statoch OECD. Dlhodobo treba zverejnovat informacie o uplatneni absolventov strednych a vyskych skol na trhu prace a prijat aj utlmove opatrenia voci zaostavajucim a drahym, teda menej efektivnym skolam.

4.2.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, mohla by som Vas este dnes poziadat o kratke vyjadrenie k sporu Dovery a MUDr. Petra Liptaka, na ktoreho podali zalobu o ochrane dobreho mena. Ziadaju 33-tisic eur, lebo podla nich viedol nekalu kampan a manipuloval pacientov, aby sa prepoistili do statnej poistovne.
Moze podla Vas lekar odporucat svojim pacientom, aby sa prepoistili do inej poistovne? Alebo je taketo konanie v rozpore s etickymi, pripadne aj nejakymi pravnymi predpismi?

Odpoveď Dušana Zachara:
(ku konkretnej kauze sa neviem vyjadrit, lebo ju nepoznam, tak sa vyjadrim len vseobecne):

Nevidím problém, ak lekári nezištne odporúčajú svojim pacientom niektorú zo zdravotných poisťovní. Znižuje to informačnú nerovnosť občanov. Problémom by však bolo, keby za túto činnosť boli lekári akýmkoľvek spôsobom odmeňovaní zo strany poisťovní a pacient by o tom nevedel. Ľudia by si mali tiež uvedomiť, že odporúčanie lekára je odporúčaním priamo zainteresovaného aktéra, ktorý často “bojuje” so zdravotnou poisťovňou o svoju zmluvu a tá ho má následne kontrolovať. Preto by bolo prínosom, keby popri rebríčkoch kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bol nezávislými odborníkmi vypracovaný i rebríček poisťovní, aby mali občania informácie aj z iných zdrojov. Pomohlo by im to lepšie sa rozhodnúť pre tú-ktorú zdravotnú poisťovňu či poskytovateľa.

4.2.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k ciernej listine podnikatelov na zaklade neplatenia DPH a ostatnych dani.
1. V priebehu dneska bude zverejneny zoznam 1402 danovych subjektov, ktorym Financna sprava zrusila registraciu platcu DPH. Museli pritom min. dve zdanovacie obdobia po sebe nepodat danove priznanie, nezaplatit dane, nebyt zastihnutelni na adrese sidla firmy alebo porusovat povinnosti pri danovych kontrolach. V praxi mamu mat podnikatelia prehlad o tom, kto je rizikovy podnikatel. Pomoze realne firmam podla vas na zaklade tohto zoznamu rozlisovat korektnych a nekoretknych podnikatelov?
2. Co podla vas odraza fakt, ze vacsina tychto firiem nezamestnavaju ziadneho ineho zamestnanca? Ma podla vas stat v sucasnosti dostatocne ucinne mechanizmy na to, aby postihovala firmy, ktore dane neplatia?
3.. Ake rizika takyto zoznam so sebou prinasa? Do akej miery je rizikom, ze Financna sprava v sucasnosti nema mechanizmy na to, aby podnikatela v pripade plnenia si danovych povinnosti vyradila z tohto blacklistu?
4. Osvedcili sa taketo blacklisty v inych krajinach? Ocakavate nejaky realny, vyznamny prinos pre rozpocet, teda eliminaciu danovych unikov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zverejnovanie informacii o danovej discipline podnikatelov ale aj fyzickych osob povazujem za spravny krok, lebo zvysuje tlak na riadne platenie dani. Uvital by som preto aj zasadne znizenie hranice pre zverejnovanie danovych dlznikov, ktora je dnes 17 000 eur (uhrnna vyska danoveho nedoplatku k 31.12.2011) pre fyzicku osobu a 170 000 eur pre pravnicku osobu.
Zdroj: http://www.financnasprava.sk/sk/finsprava/statistiky/zoznam-danovych-dlznikov.html

1.2.2013

Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko. Od februára sa obmedzuje splatnoť faktúr v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch na 30 dní , v rámci
zdravotníctva to bude 60 dní. Pred časom dodávatelia zdravotníckych pomôcok upozornili na to, že štátne nemocnice platia za tovar v priemere za 200 dní, neštátne až za 493 dní.
Je podľa vás v sektore akým je zdravotníctvo, kde sa nakupujú lieky, pomôcky a prístroje v značných hodnotách, dostatočných 60 dní za splatenie faktúry?
Aký účinok bude mať podľa vás obmedzenie splatnosti faktúr na zdravotnícke zariadenia?
Môžeme očakávať, že sa platobná disciplína nemocníc zlepší?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre zdravú ekonomiku a spoločnosť je určite prínosom, keď si obchodní partneri načas plnia svoje záväzky. Najlepším riešením, ako to dosiahnuť, je popri budovaní dobrej morálky a etiky v podnikaní a v spoločnosti efektívna vymáhateľnosť práva. Bez nezávislého a rýchleho fungovania súdnictva však zákonodarcom nariadené obmedzenie v dĺžke splatnosti faktúr veľmi nepomôže. Navyše sa zmluvné strany môžu dohodnúť na dlhšej lehote splatnosti, ak takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, čiže musí pre ňu existovať spravodlivý dôvod. Takže predpokladám, že v zdravotníctve nepríde k zásadnejšiemu zlepšeniu finančnej disciplíny a dodávatelia si budú s nemocnicami naďalej dohadovať splátkové kalendáre, doručovať faktúry v neskoršom termíne a zmluvne predlžovať lehotu splatnosti, aby sa vyhli 60-dňovému limitu na uhradenie faktúry. Pri dnešnom stave nášho súdnictva je pre veriteľov štátnych nemocníc totižto väčšinou výhodnejšie čakať na zaplatenie faktúr aj 200 dní, nakoľko súdnou cestou by čakali oveľa dlhšie a stálo by ich to veľa peňazí.

1.2.2013

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator):
Dobry den, preposielam Vam otazky k clanku o zivnostnikoch. Clanok pripravujeme pre nasu specialnu rocenku Career and Employment Guide, ktora sa venuje aktualnym trendom a zmenam na pracovnom trhu. Poprosila by som Vas, ak sa to teda bude dat, o odpovede na nasledujuce otazky: – V mediach sa nedavno objavila informacia, ze Slovensko zaznamenalo najvacsi ubytok zivnostnikov od roku 2009. Ako vnimate tuto informaciu? Co mohlo tento ubytok ovplyvnit? – Ako podla Vas ovplyvnia nedavno prijate zmeny v legislative tykajucej sa socialneho poistenia zakladanie zivnosti na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokles poctu zivnostnikov pravdepodobne suvisi so spomalovanim hospodarskeho rastu v kombinacii so zvysovanim danovo-odvodovej zataze pre zivnostnikov. Zmiernovanie rozdielov v danovo-odvodovej zatazi zamestnancov a zivnostnikov bolo potrebne. Systemovym problemom vsak je vysoka danovo-odvodova zataz ludi s nizkym prijmom, ktora sa teraz preniesla aj na zivnostnikov. Mnohi z nich preto radsej ukoncia zivnost, nez by pri aj tak nizkych prijmoch platili vyrazne vyssie dane a odvody. Riesenim v prospech zvysenia zamestnanosti by bolo znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom ci uz ide o zamestnancov, dohodarov alebo zivnostnikov.

30.1.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o kratky komentar k mojej dnesnej teme. Poslala som dvom najvacsim nemocniciam UNB A UNLP a NÚSCH v Bratislave zoznam niekolkych liekov so ziadostou, aby mi napisali, za aku cenu ich nakupuju. Z vyhodnotenia mi vyslo, ze cenove rozdiely su v niektorych pripadoch dvojnasobne a viac. Napriklad, kym UNB nakupuje jeden liek za 48,6 eur, UNLP za 108,33 eur a NUSCH za 8,26 eur. Podobne rozdiely su zhruba pri dalsich desiatich liekoch, pricom v niektorych pripadoch maju rovnakych dodavatelov.
1. Ako si vysvetlujete, ze su rozdiely v cenach, za ake nakupuju nemocnice lieky, take vysoke?
2. Su taketo cenove rozdiely v poriadku? Da sa povedat, ze ide o mrhanie penazi, ktore by sa dali vyuzit inde v zdravotnictve?
3. Ako sa da predist takymto pripadom a zrealnit ceny?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nakupuje totožný liek jedna veľká štátna nemocnica aj o 100 až 300% drahšie ako druhá veľká štátna nemocnica, tak je vysoko pravdepodobné, že tu niekde dochádza k nehospodárnym nákupom, lebo také obrovské cenové rozdiely sú neštandardné a nedajú sa obhájiť napríklad ani úsporami z rozsahu pri nákupe veľkého počtu balení.
Lieky sú komodita, pri ktorej sa dá veľmi úspešne realizovať centrálny nákup. Aj skúsenosti z nedávnej minulosti ukázali, že sa ním dá ušetriť zaujímavý objem peňazí.

29.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, poslanci schvalili na vybore, ze sa maju od aprila zaviest vymenne listky. Okrem toho presla zmena, ze ZP nebude musiet uzatvorit so vseo. lekarom a pediatrom zmluvu, ak ma u neho pacientov.
Chcela som Vas poprosit, ako to hodnotite?
Ake pozitiva a negativa mozu tieto navrhy priniest?
Prinesie to podla vas zlepsienie, ci naopak zhorsenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je vhodné obmedzovať nadmerný dopyt po zdravotníckych službách a zbytočné návštevy u lekára. Avšak určite efektívnejším spôsobom, ako sú povinné odporúčacie lístky praktického lekára, by bolo zavedenie regulačného paušálneho poplatku pacienta pri návšteve špecialistu bez odporúčacieho lístka.

Pri súčasnej obmedzenej súťaži medzi zdravotnými poisťovňami a pri dominantnom postavení VšZP, ktoré sa má podľa plánov vlády navyše zmeniť na úplne monopolné, a pri vysokej informačnej asymetrii, by znamenalo zrušenie povinnosti poisťovne uzavrieť s pediatrom a všeobecným lekárom, teda s lekármi prvého kontaktu, zmluvu, väčšie riziko zneužitia tohto dominantného postavenia voči slabším lekárom, čo by sa mohlo dotknúť pacientov vo forme zhoršenia dostupnosti najčastejšie využívanej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa môže svoje silné postavenie v zmluvných vzťahoch s praktickými lekármi využívať už aj teraz. Môže lekára kontrolovať či ho finančne motivovať k takým výkonom, preskripcii a službám pre pacienta, ktoré sú podľa poisťovne žiaduce.

24.1.2013

Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, pan Golias, KDH na najblizsiu schodzu parlamentu predlozi novelu zakona o socialnom poisteni, ktorou chce zakazat subeh poberania starobneho dochodku a sucasnej prace v statnej a verejnej sprave (material je k dispozicii tu: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=363). KDH ocakava, ze takto by okamzite mohlo uvolnit 20-tisic pracovnych miest a prinieslo by to rocnu usporu verejnych zdrojov vo vyske na 38,5 mil. eur. Co hovorite na tento navrh? Mali by ho poslanci podporit?

Odpoveď Petra Goliaša:
Odpoved zavisi od filozofie, na ktorej ma byt postaveny penzijny system. Ak by bol plne solidarny a teda by stat vyplacal kazdemu rovnaku socialnu davku, potom by zakaz subehu bol opodstatneny s vysvetlenim, ze tuto socialnu davku nemusia dostavat ti, ktori si dokazu zabezpecit dostatocny prijem vlastnou pracou a teda na nu nie su odkazani. V zasluhovom systeme, kde vyska dochodku zohladnuje vysku zaplatenych odvodov, by naopak mal mat narok na dochodok kazdy po splneni danych podmienok, z ktorych klucovou je dovrsenie dochodkoveho veku.

Problemom zavadzania solidarity v penzijnom systeme je, ze tym znizujeme motivaciu pracujucich s vyssimi prijmami riadne platit odvody. Ciastocnym riesenim by mohlo byt postupne znizovanie dochodku v zavislosti od vysky prijmu. Ludia s nizkym prijmom by tak mohli poberat dochodok v plnej vyske, s rastucim prijmom by im vsak klesal az na nulu.

Osobitnym problemom zakazu subehu len pre statnu a verejnu pracu je, ze by sa znizila atraktivita tejto prace, co by mohlo mat negativne dosahy na kvalitu verejnych sluzieb. Da sa totiz ocakavat, ze pracujuci ludia by este viac nez teraz preferovali pracu v sukromnom sektore, kde by im strata dochodku nehrozila.

Dalsie riziko je, ze by zo statnej a verejnej spravy mohli odist aj ludia v dochodkovom veku, ktori su este vykonny.

22.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Videli ste navrh MZ SR? http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4317
http://www.health.gov.sk/Clanok?nove-legislativne-zmeny-chrania-pacientov

Chcela som sa opytat, co na to hovorite?
Je to spravne riesenie?
Vyriesi to mozny nudzovy stav v nemocniciach?
Suhlasite s tymto ministerskym navrhom?
V com by to mohlo pomoct?
V com moze byt problem?
Lekari a sestry hovoria, ze to je proti medzinarodnym dohovorom ci ZP, co si myslite?
Je to v poriadku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujem za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, bez ktorej by bolo ohrozené zdravie a životy občanov. Počas nátlakovej akcie niektorých lekárov za predošlej vlády sa totiž v praxi ukázalo obchádzanie zákonných povinností zo strany protestujúcich lekárov v čase núdzového stavu, a teda i nevymáhateľnosť vtedy platných sankcií.

22.1.2013

Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, Pripravujme článok o sporiteľoch v druhom pilieri a chceli by sme sa v ňomzamerať koľkým ľuďom sa neoplatí byť v druhom pilieri. Napríklad podľa
bývalého ministra práce by to mali byť ľudia s nižšou ako priemernou mzdou.
Ak by vláda spoločne s opozíciou prijala ústavný zákon o druhom pilieri v
súčasnej podobe tak by aj naďalej ostal dobrovoľní vstup do druhého
piliera. Do druhého piliera na základe skúsenosti z minulosti dobrovoľne
vstupuje len približne desať percent mladých ľudí. Ústavný zákon v takejto
podobe by teda v budúcnosti výrazne znížil silu druhého piliera.

Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
Komu sa oplatí vystúpiť z druhého piliera?
Naopak akí ľudia by mali určite vstúpiť do druhého piliera?
Nie je podľa vás chybou, ak posledná novela druhého piliera umožní
Dôchodkovým správcovským spoločnostiam zrušiť najviac ziskové indexové
fondy?
Je správne ak sporitelia môžu dobrovoľne vstupovať do druhého piliera?
Nehrozí pri dobrovoľnom vstupe do druhého piliera postupný zánik celého
systému?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kvoli castym legislativnym zmenam, chybajucej anuitnej novele aj kvoli neistej situacii na financnych trhoch nie je mozne s dostatocnou presnostou predpovedat vysku dochodkov a teda z pohladu jednotlivca ani vyhodnost druheho piliera v porovnani s prvym. Vzhladom na vladou presadzovane oslabovanie zasluhovosti sa sporenie v druhom pilieri stava vyhodnejsie najmä pre ludi s vyssim nez priemernym prijmom. Vzhladom na demograficky vyvoj je tiez pravdepodobne, ze stat uz v horizonte najblizsich desatroci nebude mat dostatok penazi na vyplacanie dochodkov z prveho piliera v tej vyske, aku dnes slubuje. Z tohto pohladu by druhy pilier mohol byt vyhodnejsi pre ludi v mladsom a strednom veku.

Negativne hodnotim uz zvysenie poplatkov v indexovych fondoch od januara 2013. Napriklad poplatok za zhodnotenie nema v indexovych fondoch opodstatnenie, nakolko vynosy su len vysledkom vyvoja akciovych trhov a nie cinnosti spravcov. Pripadne zrusenie indexovych fondov by som povazoval za chybu. Tieto fondy mali doteraz slusne vynosy a predstavuju vhodnu alternativu pre sporitelov ochotnych podstupit vyssie riziko. Okrem toho sporitelom umoznuju vyhnut sa riziku neodbornych politickych zasahov do investicnych rozhodnuti spravcov.

Ak sa potvrdi predosly vyvoj, ked do druheho piliera vstupovala dobrovolne len desatina mladych ludi, bude to znamenat zasadne oslabenie povodneho zmyslu druheho piliera, ktorou je dlhodobe odlahcenie prveho piliera a rozlozenie zdrojov financovania dochodkov medzi trh prace a kapitalove trhy.

22.1.2013

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator):
Dobry den, Pre specialnu publikaciu Career and Employment Guide, ktoru nas tyzdennik The Slovak Spectator kazdy rok vydava, pripravujem clanky o trhu prace, nezamestnanosti a vplyve novelizacie Zakonnika prace. Rada by som v tychto clankoch uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som o odpovede na doleuvedene otazky do piatka, 25. januara, vecera, ak by to bolo mozne.

-Ako hodnotite aktualnu nezamestnanost na Slovensku? Ktore problemy v suvislosti s nezamestnanostou pokladate za najzavaznejsie?
-Odrazaju, podla Vas, aktualne statisticke cisla skutocny stav nezamestnanosti ci zamestnanosti na Slovensku (napriklad aj zrusenych dohodarov ci nepredlzenie pracovnych zmluv na urcity cas)?
-Ako, podla Vas, novelizacia Zakonnika prace ovplyvnila pracovny trh a nezamestnanost na Slovensku? Zhodoval sa dopad novelizovaneho ZP s Vasimi predpovedami? Mohli by ste prosim specifikovat, ktore Vase predpovede boli splnene a ktore nie?
-Ako vnimate nazor Ministra Jana Richtera, ze nie zakonnik prace ale vyvoj ekonomiky urcuje zamestnanost?
-Aky dalsi vyvoj na slovenskom pracovnom trhu ocakavate pocas roka a ake faktory budu mat, podla Vas, na tento vyvoj najvacsi vplyv?

Odpoveď Petra Goliaša:
Od oktobra 2012 sme svedkami pomerne prudkeho rastu nezamestnanosti, ktory sa svojou dynamikou da porovnat s vyvojom z polovice krizoveho roka 2009. Miera evidovanej nezamestnanosti stupla v decembri na 14,4%, co je najviac od roku 2004. Pricinou rastu nezamestnanosti v poslednom stvrtroku 2012 je spomalovanie ekonomickeho rastu v SR v dosledku kombinacie externych vplyvov (recesia v eurozone, oslabovanie rastu HDP v Nemecku) a prijimanych opatreni vlady, spomedzi ktorych ma najhorsi vplyv na tvorbu pracovnych miest zvysovanie priamych dani a odvodov (osobitne zvysenie odvodov pre dohodarov a zivnostnikov s nizkymi prijmami) a sprisnenie zakonnika prace (najmä zavedenie subehu vypovednej lehoty a odstupneho).

21.1.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, zdá sa, že až do zajtrajších novín pôjdu tie biznis plány fakultných nemocníc. Preto som sa chcel opýtať, či by ste sa mi predsa aspoň jednou vetou nevyjasrili k tomu jednostranovému plánu nitrianskej nemocnice. Lebo ak som Vás správne v telefóne porozumel, neboli ste z neho nadšení. (Do stanoviska ste sa ale k nemu nevyjadrili.).

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak hodnotí MZ SR “ozdravný plán” FNsP Nitra ako jeden z troch najlepších plánov nemocníc na Slovensku, tak vychádza pravdepodobne len z pohľadu na kladný hospodársky výsledok nemocnice. “Ozdravný plán” nitrianskej nemocnice obsahuje totižto len jednu tabuľku s výkazom ziskov a strát za roky 2012 – 2015. Nikto sa však už nedozvie, z akých dôvodov či ako dôsledok akých opatrení budú jednotlivé položky v budúcich rokoch stúpať či klesať. Vykázané čísla tak strácajú akúkoľvek vypovedaciu hodnotu a kredibilitu. A navyše chýbajú veľmi dôležité údaje o výške dlhu nemocnice. Čo ak je nemocnica vysoko zadlžená a dosahované zisky by mali byť vyššie, aby sa dlh darilo splácať rýchlejšie a nerástli náklady na úroky. Na to nám ozdravný plán nitrianskej nemocnice nedáva žiadne odpovede.

21.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na par otazok ohladne udajov decembrovej nezamestnanosti z UPSVAR-u. Nezamestnanost sa zvysila na 14,4 percenta.
Co najviac sposobilo toto zvysenie podla vas?
Ake kroky vlady su najviac za zvysenim nezamestnanosti?
Na akej urovni sa podla vas zastavi miera nezamestnanosti na konci tohto roku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Uz treti mesiac po sebe pokracuje pomerne prudky rast nezamestnanosti. Pravdepodobnou pricinou je spomalovanie ekonomickeho rastu v dosledku kombinacie externych vplyvov a prijimanych opatreni vlady, spomedzi ktorych ma najhorsi vplyv na tvorbu pracovnych miest zvysovanie priamych dani a odvodov a sprisnenie zakonnika prace. Decembrove cisla tiez zrejme ovplyvnili sezonne faktory, ked v zimnych mesiacoch kazdorocne ubudaju pracovne miesta napriklad v polnohospodarstve alebo stavebnictve.

Skuste sa este spytat v UniCredit banke, kde tieto cisla pravidelne ocistuju o sezonne faktory.

21.1.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok ku konsolidacii v porovnani s statmi eurozony (dokemnt posielam v prilohe, porovnanie krajin je na strane 24)

1. Podla projekcii OECD Slovensko v rokoch 200- – 2014 najviac konsoliduje, ked vylucime krajiny, ktore cerpaju urcitu formu pomoci, najvyraznejsie po Francuzsku, pricom celkovo by tato konsolidacia mala byt viac na strane vydavkov ako prijmov. Je takato strategia podla vas spravna? Bolo nastavenie konsolidacie na vydavkovej strane doteraz podla vas spravne, resp. dlhodobo udrzatelne?
2. Ked si porovnate konsolidaciu, ktora najmenej poskudzuje rast, pripadne vytvara buduce podmienky pre ekonomiky rast, splnalo nastavenie vydavkovej konsolidaciena Slovensku doteraz tieto podmienky? Ako by mala byt realizovana konsolidacia na vydavkovej strane, aby rast poskodila co najmenej, na ktore vydavkove oblasti by mala byt zamerana?
3. V porovnani s ostatnymi statmi eurozony, kde podla vas bola konsolidacia doteraz uskotocnena najlepsim sposobom a z akych dovodov? Kde bola naopak nastavena najhorsim sposobom, resp. opatreniami, ktore su pre ekonomiku skodlive, pripadne kontraproduktivne?
4. V sucasnosti sa casto sklonuju vyzvy na pomalsiu konsolidaciu a podporu ekonomickeho rastu. Co je podla vas v sucasnosti pre Europske staty doleziejsie – konsolidovat alebo podporovat rast? Daju sa tieto dva ciele sklbit? Ak ano, akym sposobom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu vysky deficitu verejnych financii patri Slovensko dlhodobo medzi najmenej zodpovedne staty EU (pozrite napriklad tu: http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/10/21/o-rozpoctovom-hreseni/). Preto je chvalyhodne, ze aspon v roku 2011 sme deficit znizili rychlejsie nez ine staty. Orientacia na vydavkovu stranku je spravna, pretoze prudke zvysenie deficitu v krizovych rokoch 2009 a 2010 bolo sposobene prevazne rastom verejnych vydavkov, ktore nekopirovali utlm na strane prijmov. Inymi slovami, rast deficitu v rokoch 2009 a 2010 zapricinila najmä expanzia vo vydavkoch, ktore bolo treba nasledne priskrtit.

Z pohladu dopadov na rast ekonomiky je najlepsie znizovat deficit cez skrtanie neefektivnych vydavkov a presadzovanim strukturalnych reforiem, medzi ktore patri napriklad zvysovanie transparentnosti vo verejnom obstaravani, optimalizacia verejnej zdravotnickej aj skolskej siete podla kriterii kvality a efektivnosti, alebo reforma dochodkoveho systemu. Z toho je zrejme, ze konsolidacia nemusi ist vzdy na ukor rastu, naopak, v uvedenych pripadoch moze rast dokonca podporovat.

S cielom podporit rast by sa EU mala osobitne zamerat na podporu sutaze (napr. deregulaciou, znizovanim barier vstupu a lepsim prepojenim trhov) na trhu sluzieb, od bankovnictva cez telekomunikacie az po dopravu a dodavky energii.

Naopak, z pohladu rastu je spomedzi danovych opatreni najviac skodlive zvysovat priame dane a odvody, k comu v sucasnosti dochadza na Slovensku.

18.1.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Chcela by som sa spytat zopar otazok ohladom opatreni MF SR pre podnikatelov.
1. MF planuje zaviest pre podnikatelov elektronicky vykaz DPH, v ramci ktoreho budu posielat financnej sprave zoznam faktur na vstupe aj vystupe. Takto by mal stat ziskavat udaje na ich automaticke spracovanie a ich krizovu kontrolu. Moze realne taketo opatrenie pomoct pri odhalovani dnaovych unikov a kde su jeho nastrahy? Da sa ocakavat, ze vyssia zataz pre firmy bude aj realne kompenzovana lepsim vyberom dani?
2. MF si slubuje, ze takymto sposobom dokaze odhalit napriklad pozmenovanie uctvonictva, vymeny faktir v uctovnictve, neplatitelov dani, ktori vystavuju fakturu s danou. Ocakavate, ze ak by mala Financna sprava realne k dispizicii taketo dokumenty, dokazala by realne lepsie odhalovat taketo pozmenovanie uctovnictva, resp. neplatenie dani a ake ine moznosti na eliminaciu unikov este ma?
3. Taketo opatrenie ma mat v budcnosti pokracovanie v podobe toho, ze podnikatelia si uz nebudu musiet podavat sami danove priznania na DPH, ale spravi to za nich financna sprava. Bolo by taketo podavanie priznani DPH spravnym krokom v odboremenovani firiem od administrativnej zataze? Funguju taketo mechanizmy efektivne aj inde v Europe a islo by o vylepsienie/zhorsenie sucasneho stavu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenim stat ziska prehlad o konkretnych obchodoch firmy vratane zoznamu jej obchodnych partnerov, co ulahci odhalovanie podozrivych transakcii a danovych unikov. Moze ist o jedno z klucovych opatreni pri znizovani organizovanych a zlozitejsich podvodov pri odvadzani DPH. Podobne sledovanie transakcii patri medzi najlepsie skusenosti pri odhalovani podvodov aj v sukromnych firmach.

Rizikom je zvysenie administrativnej zataze pre podnikatelov, pokial by sucasne neboli odbremeneni od povinnosti podavat danove priznania. Preto odporucam, aby stat sucasne so zavedenim elektronickeho vykazu zacal sam spracovavat aj danove priznania firiem. Takyto krok by bol navyse zarukou, ze stat dokaze nahlasene faktury spracovat a znizit tak danove uniky. Ak by sa to naozaj podarilo, stat by zvysil svoju doveryhodnost v ociach danovych poplatnikov.

18.1.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, píšem text ohľadom hromadných prepúšťaní. Podľa údajov UPSVaRu bolo v roku 2012 cez hromadné prepúšťania prepustených najmenej ľudí od roku 2008, viď nižšie Zaujímal by ma preto aj Váš názor, na dôvody týchto čísiel a čo možno očakávať do budúcna?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide len o formu prepustania, z pohladu dopadov na spolocnost je podstany vyvoj celkovej nezamestnanosti. Ta bola pocas celeho roka 2012 priebezne vyssia nez v roku 2011, pricom najvyraznejsie stupla v zavere roka.

Je mozne, ze firmy pred krizou (2008) a v prvom roku krizy (2009) riesili neefektivnost prioritne hromadnym prepustanim zamestnancov a neskor sa uz viac spoliehali na vyuzivanie pruznejsich pracovnych vztahov, napriklad uväzkov na dobu urcitu, na pracu zivnostnikov, dohodarov a agenturnych pracovnikov, ktorych sa pravidla hromadneho prepustania netykaju.

17.1.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že MZ SR dalo štátnym nemocniciam povinnosť vypracovať ozdravné plány na zlepšenie ich finančnej situácie a v najbližších troch rokoch sa podľa nich riadiť. Aby sa však z nich nestala len púha formalita, je nutné ich zverejniť, aby sa aj verejnosť s nimi oboznámila, vedela, na čo sa má pripraviť, a aby dokázala odkontrolovať, či sa plány nemocníc daria plniť. Nedostatočná konkrétnosť alebo absencia stabilizačných opatrení u niektorých ozdravných plánov nemocníc však znemožňuje účinnú verejnú kontrolu aj v prípade ich zverejnenia.
Z ozdravných plánov, ktoré som mal k dispozícii (Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Košice), považujem materiál Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach za najlepšie spracovaný, s najväčšou mierou konkrétnosti, a teda i merateľnosti plánov.

17.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, Ministerstvo dalo zakon https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=5816&langEID=1
Realne zacatie eHealthu sa tak posuva na rok 2016. Co na to hovorite?
Na rovnaky cas (volebnmy rok) sa posuva aj DRG. Je podla vas spravne, ze sa odkladaju dve velke systemove zmeny?
Na ehealth sa robi od roku 2008. Nie je uz na case, aby sa spustil?
Preco podla vas z neho este nic nefunguje?
Je to podla vas politicke rozhodnutie, ze sa to posuva na volebny rok?
Neviete mi prosim poradit, ako je to v zahranici?
Ako a kde funguje eHealth? a ako dlho na tom pracovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Správne nastavený, osobné údaje pacientov dobre chrániaci a nepredražený systém elektronického zdravotníctva nesie v sebe veľký potenciál prínosu v komforte, kvalite a efektívnosti pre pacientov, poskytovateľov, ako aj zdravotné poisťovne. Pri takýchto veľkých a drahých projektoch sa však aj v zahraničí stáva (pozri napr. ČR: http://zpravy.idnes.cz/stat-konci-s-izip-v-nemz-utopil-temer-dve-miliardy-fs0-/domaci.aspx?c=A120510_174554_domaci_hv, alebo USA: http://www.i-health.sk/zaujalo-nas), že peniaze na ne vynaložené neprinášajú taký efekt, ako sa očakávalo, a preto je ich použitie často neefektívne. Preto odporúčame, aby nezávislá komisia odborníkov (zložená napríklad aj z najväčších audítorských firiem a zástupcov tretieho sektora) sa vyjadrila, aký rozsah e-Health-u a za koľko je pre Slovensko optimálnym riešením.

17.1.2013

Otázka (Jana Čundrelíková, SITA):
Ešte by som vás chcela poprosiť o stanovisko:
Je podľa vás trestnoprávna zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov, tak ako ju navrhuje skupina poslancov za stranu SMER-SD správnym krokom?
Existujú už v súčasnosti sankcie pre zdravotníkov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu?
Pamätáte si na nejaký takýto prípad a aj to ako nakoniec skončil?

Odpoveď Dušana Zachara:
Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujem za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Počas nátlakovej akcie niektorých lekárov za predošlej vlády sa totiž v praxi ukázalo obchádzanie zákonných povinností zo strany protestujúcich lekárov v čase núdzového stavu, a teda i nevymáhateľnosť sankcií.

15.1.2013

Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela som Vas ale touto poprosit o vyjadrenie do dnesneho clanku. Pisem o navrhu, ktory vcera prezentovala ministerka zdravotnictva, ze riaditelia nemocnic budu moct v pripade potreby zaviest lekarom viac zmennu prevazdzku. Odborari to kritizuju a tvrdia, ze na to nie je dostatok lekarov a nebude to konfortne aj pre pacientov, o ktorych sa budu cez starat traja rozni lekari. Chcela som poziadat o Vas nazor.
1. Moze to priniest nejake negativa pre pacientov?
2. Co to bude znamenat pre lekarov? Moze im to napriklad skomplikovat ich privyrabanie si v inych sukromnych zariadeniach, kde mavaju niektori edlajsie uvazky?

Odpoveď Dušana Zachara:
1.: Umožnenie riaditeľom nemocníc, aby v prípade potreby zaviedli v nemocniciach viaczmennú prevádzku je pravdepodobne reakciou na relatívne výrazné zvýšenie personálnych nákladov nemocníc, ktoré vyplynuli zo zákonom nariadeného zvýšenia platov lekárov, na ktoré však chýbajú zdroje, a na vysoké nočné príplatky v niektorých nemocniciach. Viaczmenná prevádzka nemocníc má potenciál lepšieho využitia zdrojov, zvyšovania efektívnosti a výkonnosti jednotlivých oddelení. Viac a rýchlejšie môžu byť pacienti liečení, pričom, ak je pacient cez viaceré zmeny v opatere viacerých lekárov môže to mať aj pozitívny efekt v určitej “krížovej kontrole” liečby.

2.: Zdravým stavom je, ak má lekár v zásade len jeden plný pracovný úväzok, a preto v určitom časovom obmedzení lekárov nevidím problém. A navyše si myslím, že riaditelia nebudú stanovovať viaczmennú prevádzku “rannokapitalistickým štýlom”, nakoľko je aj v ich záujme, aby boli lekári v zamestnaní spokojní a tí dobrí, aby neodišli.

15.1.2013

Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, podľa dohody Vám v prílohe posielam ten biznis plán zo Žiliny.
Mohli by ste mi napísať, čo si o ňom myslíte?
Mala by štátna nemocnica zverejňovať takéto biznis plány kúpené z verejných financií?
Ak áno, nie – prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štátna nemocnica by určite mala zverejňovať podobné materiály, ktoré sú financované z verejných peňazí. Navyše nevidím v podnikateľskom pláne žilinskej nemocnice žiadne citlivé informácie, ktoré by sa verejnosť alebo lekári nemali dozvedieť. Ale možno má odopieranie zverejnenia “ozdravného” plánu nemocnice v Žiline dôvody v obave z reakcie verejnosti, ktorá by sa potom dozvedela, ako výrazne nehospodárne sa použili verejné prostriedky. Analýzu podobného rozsahu a kvality ako v Žiline by totižto mali vedieť vypracovať zamestnanci každej nemocnice za pár dní a náklady na ňu by nesmeli presiahnuť výšku minimálnej mzdy. Nebolo by teda treba zakázku zadávať externe a platiť za ňu neadekvátnych 10-tisíc EUR. Za túto sumu by som očakával oveľa rozsiahlejší, analytickejší a detailnejšie prepracovaný materiál s konkrétnymi opatreniami, ktoré majú slúžiť priam ako podrobný “návod na použitie” ako sa dostať zo strát a zadlženia a ako zvýšiť efektívnosť a výkonnosť jednotlivých oddelení. A namiesto toho dostávame len stručný popis stavu, vymenovanie jestvujúcich oddelení na štyroch stranách a ozdravný plán na troch stranách, ktorý len v obrysoch načrtáva plánované opatrenia.

15.1.2013

Otázka (Miro Grman, TVNOVINY.sk):
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k problematike daňových únikov. Pre politikov sa stali všemohúcou spásou, ktorú vyťahujú, keď padne otázka, ako by zachraňovali verejné financie, daňové úniky. Éterom poletovala suma asi 2 miliardy eur, ktoré nám vraj cez úniky na DPH zmizlo v roku 2010. Avšak, ako to už zvykne bývať, s konkrétnymi riešeniami, ako situáciu zlepšiť, politici zväčša neprichádzajú. Daňové riaditeľstvo zhrnulo, že z približne 4500 zamestnancov daňových úradov je asi 1500 kontrolórov. Tí v roku 2011 odhalili „nálezy“ asi za 707 miliónov eur. Kontrolórom vraj ich prácu najviac komplikuje: „…. nedisponuje dostatočnými represívnymi právomocami. Často dochádza k ignorácii správcu dane zo strany daňového subjektu, či už nepreberaním korešpondencie, nekomunikovaním, neplnením si zákonom stanovených povinností.“
1. Je podľa vás možné razantnejšie zvýšiť odhaľovanie daňových únikov zmenou zákonov, alebo to nebude možné napríklad bez zvýšenia počtu kontrolórov?
2. Je reálne očakávať, že sa v najbližších rokoch podarí na Slovensku výraznejšie zvýšiť úspešnosť vo výbere daní?

Odpoveď Petra Goliaša
Danove uniky sa tykaju najmä nepriznavania prijmov a nasledne neplatenia DPH, resp. dane zo zisku, dalsim sposobom je fiktivne uctovanie nakladov a tym znizovanie danoveho zakladu.

Za efektivne riesenie povazujeme presun kompetencie vyberu casti dane z prijmu na mesta a obce, ktore v porovnani s centralnymi uradmi lepsie poznaju danovych poplatnikov a sposoby ich uniku pred danami. Je preto dolezite, aby boli priamo samospravy motivovane vyberat co najviac dani.

Dalej odporucame zvysovat transparentnost tykajucu sa platenia dani. Dobrym zaciatkom by bolo zverejnit zoznam desatiny platcov dane z prijmu, ktori zaplatili najnizsiu dan. Verime, ze tlak verejnosti by najmä majetnejsich ludi motivoval, aby sa nedostali na tento zoznam a teda aby platili vyssie dane. Rovnako odporucame pravidelne zverejnovat neplaticov dani podobne, ako to zacala robit Socialna poistovna.

15.1.2013

Otázka (Tomáš Nejedlý, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, Ineko vytvorilo portál ZŠ a SŠ, ktorý rodičom ponúka údaje o výsledkoch žiakov, či hospodárení škôl. Mohli by ste mi prosím napísať, či skúmate vzťahy medzi jednotlivými zbieranými dátami? Mohli by ste rodičom, ktorí v týchto dňoch vyberajú ZŠ pre svoje deti, poradiť, čo by mali pri výbere zohľadniť?

Odpoveď Petra Goliaša
Zistili sme, ze nie vzdy su najlepsie tie drahsie skoly, ako aj to, ze skoly sa vyznamne lisia v prisnosti znamkovania:
http://blog.etrend.sk/inekomenty/2012/07/04/drahsie-skoly-nie-su-vzdy-kvalitnejsie/
http://blog.etrend.sk/inekomenty/2012/06/28/znamky-by-o-prijati-na-gymnazium-rozhodovat-nemali/

Rodicom odporucam pozriet si vysledky v Testovani 9 za posledne roky a v porovnani so susednymi skolami ako aj s priemerom za Slovensko. Rodicia by sa mali pytat skol na priciny zistenych rozdielov, ako aj na to, aku uspesnost maju ich absolventi na strednych skolach.

Rodicom dalej odporucam pozriet si mimoriadne vysledky ziakov na olympiadach a roznych sutaziach vratane dobrovolnych testov Komparo. Na nasom portali poskytujeme aj mnohe ine informacie, napriklad o tom, aky podiel ucitelov vyuziva informacne a komunikacne technologie pravidelne pri vyucovani informatiky ci inych predmetov, aky podiel ziakov opakuje rocnik, aky je pocet ziakov zo socialne znevyhodneneho prostredia, atd.

10.1.2013

Otázka (Marta Hilkovičová, Hospodárske noviny):
Dobry den zelam, na zaklade pripravovaneho clanku HN o rozhodnuti vlady prenajat Letecke opravovne Trencin (LOTN), by som vas chcela pekne poprosit o vyjadrenie na zopar otazok: – Je podla vas dobre rozhodnutie vlady prenajat Letecke opravovne? – Mala to vlada urobit uz skor, aby umelo nedrzala nad vodou firmu, ktora kazdorocne (az na par vynimiek) vykazovala stratu? – Je prenajom podniku pre stat vyhodne alebo by ho mala vlada radsej predaj (cely alebo jeho cast)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dlhodoby prenajom je akousi skrytou formou privatizacie. Dolezite je, aby bol investor vybrany v transparentnej medzinarodnej sutazi, kde bude hlavnym kriteriom cena.

10.1.2013

Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som savas spytat zopar otazok k indexu ekonomickej slobody.
1.Podla vysledkov indexu ekonomickej slobody si slovensko v roku 2011 polepsilo o devat miest a dostalo sa na 42 priecku. Pomohla konsolidacia, ako aj zmeny v Zakonniku prace. Do akej miery sa vsak zlepsenie indexu prejavilo aj v praxi? Zacali firmy prave z tohto dovodu napriklad viac investovat, pripadne ake ine prakticke dosahy zvysenie ekonomickej slobody moze mat?
2. Ako sa bude ekonomicka Sloboda na SR vyvojat podla vas po prijati sucasnych zmien? Ktore prijate zmeny ju najvyraznejsie poskodia a ktore, naopak, zlepsia? Ako sa pripadny pokles ekonomickej slobody prejavi v praxi?
3. V porovnani s okolitymi krajinami V4, kde ej ekonomicka sloboda na lepsej urovni a da sa ocakavat, ze sa bude zlepsovat a kde naopak? Ktore opatrenia tamojsich vlad najjvyraznejsie ovplyvnili stav ekonomickej slobody?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by v roku 2011 nedoslo k zastaveniu rozsafnosti vlady vo vydavkoch a k znizeniu deficitu verejnych financii, Slovensko by s velkou pravdopodobnostou malo podstatne horsi rating, poziciavalo by si drahsie a dnes by sme boli svedkami podstatne prudsieho zvysovania dani. Naproti tomu spruznenie zakonnika prace sa v praxi vyraznejsie prejavit nestihlo, jeho vlanajsou novelou sa totiz prakticky vratil do povodneho stavu. Opätovne znepruznenie zakonnika prace ako aj aktualne zvysovanie priamych dani a odvodov pravdepodobne posunu Slovensko v najblizsom vydani rebricka ekonomickej slobody nadol.

8.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Pekny den prajem, chcela som vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na par otazok ohladne zverejnovania.
Dnes sa zverejnuju len udaje ohladne liekov (ci uz studije, ale aj prijmy – len od farma firiem). Nebolo by potrebne, aby sa zverejnovali aj pre specialny zdr. material? Teda napr vzdelavanie o novych pomockach ci studie na nove tep-ky alebo kardiostimulatory?
Preco sa podla vas vlada zamerala len na farmaceuticke firmy a nie aj na firmy s pomockami a inym specializovanym materialom?
Co vsetko by s podla vas malo zverejnvat pri pomockach?
Je spravne, ze sa zverejnuju len udaje o liekoch a farmaceutickych firmach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Výdavky za špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM) a zdravotnícke pomôcky predstavujú pri nákupoch nemocníc nezanedbateľný podiel, pričom platí, že v tejto oblasti existuje obrovský priestor pre neefektívne obstarávania, a teda zároveň aj veľký priestor na zlepšenie.

Tak ako sa pri cenotvorbe už rovnako ako lieky kategorizujú aj niektoré ŠZM, zdravotnícke pomôcky či dietetické potraviny, tým istým spôsobom by sa malo pristupovať aj pri zverejňovaní kontaktov, príjmov a nepeňažných bonusov pre lekárov – teda od všetkých firiem, ktoré výrabajú alebo dodávajú nielen lieky, ale aj ŠZM, pomôcky či dietetické potraviny. Síce je pravdou, že pri liekoch existuje v absolútnych číslach najviac možných konfliktov záujmov, keďže značné množstvo lekárov predpisuje lieky, ale aj pri nákupoch ŠZM a zdravotníckych pomôcok sú zainteresovaní lekári, najmä tí vyššie postavení, hoci ich je menej ako pri liekoch, avšak priamo či nepriamo iniciujú a ovplyvňujú obstarávania ŠZM a pomôcok za milióny eur.

Navyše sme zistili, že dodávatelia pri verejných obstarávaniach zdravotníckeho spotrebného materiálu, do ktorého sa zahŕňajú ŠZM a zdravotnícke pomôcky nemusia na Slovensku prakticky vôbec súťažiť. Priemerný počet ponúk (objemom zákaziek vážený priemer) v tendroch nemocníc na zdravotnícky spotrebný materiál bol totižto v období január 2009 – marec 2012 len 1,1 ponuka na tender.

Aj traja najväčší obstarávatelia medzi slovenskými verejnými zdravotníckymi zariadeniami ústavnej starostlivosti – Národný (NÚSCH), Východoslovenský (VÚSCH) a Stredoslovenský (SÚSCH) ústav srdcových a cievnych chorôb nakúpili v tomto období ŠZM za desiatky miliónov EUR, pričom je zaujímavé je, že pri ich 10 najväčších tendroch, každý za niekoľko miliónov EUR, ktoré zahŕňali o.i. dodávky katétrov, stentov, kardiostimulátorov či defibrilátorov, prešiel kvalifikačnými kritériami (teda nebol vyradený) a bol posudzovaný pri vyhodnocovaní ponúk vždy len jeden jediný dodávateľ.

8.1.2013

Otázka (Daniel Horňák, TA3):
Dobrý deň, na základe výsledkov decembrového prieskumu Klubu ekonomických analytikov sa chcem spýtať či viete odhadnúť koľko by mohol štát ušetriť v prípade úspešnej optimalizácie siete škôl a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V uvedenom prieskume je to druhým najodporúčanejším opatrením.

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO zatial nema presne odhady, ale väcsi priestor na uspory je v zdravotnictve nez v skolstve, ktore uz teraz funguje relativne efektivne. V zdravotnictve sme napriklad vycislili, ze keby stupol pocet uchadzacov v nemocnicnych tendroch o jedneho, rocna uspora by dosiahla 36 mil. eur (http://www.i-health.sk/analyzy/1179_analyzy-v-nemocnicnych-tendroch-sa-sutazi-malo). Optimalizacia siete podla kriterii efektivnosti by vytvorila tlak na zvysovanie efektivnosti, co by v dlhodobom horizonte znamenalo pre verejne financie vyznamny prinos. Moj hruby odhad je desiatky az stovky milionov eur v zdravotnictve a radovo jednotky milionov v skolstve.

7.1.2013

Otázka (Viera Juhászová, SME):
Dobrý deň, chystám do prílohy SME Bratislava servis o ZŠ v Bratislave. (o niekoľko týždňov sú zápisy) v tejto súvislosti mám na Vás niekoľko otázok. Zároveň by som chcela pracovať s údajmi a analýzami ktoré ineko v súvislosti so školským portálom zverejnilo.

Máte nejakú spätnú väzbu k školskému portálu (verejnosť, školy, ministerstvo šk.), akú?
Aká je návštevnosť šk. portálu?
V akom intervale sa dopĺňajú údaje o školách?
Aká je vaša predstava, ako by sa mohol v budúcnosti školský portál rozšíriť?

Odpoveď Petra Goliaša:

Od ministerstva nemame v tomto skolskom roku zatial ziadnu. Od verejnosti vyhradne pozitivnu, reakcii vsak nie je velky pocet. Od skol mame reakcie negativne aj pozitivne, negativne prichadzali najmä zo skol s podpriemernymi vysledkami. Velmi dolezita spatna vazba je od osobnosti verejneho zivota, ktora je vyhradne pozitivna a da sa najst aj na portali (http://skoly.ineko.sk/oprojekte.php#povedali_o_projekte).
Od zaciatku skolskeho roku do vcera, teda za obdobie 3.9.2012 – 6.1.2013 mal portal spolu 18 554 navstev, z toho 14 964 unikatnych navstevnikov, co vychadza takmer 150 navstev resp. takmer 120 unikatnych navstevnikov denne. Priemerne si navstevnik pozrie 5,5 stranky. Od spustenia stranky pred necelym rokom uz pocet navstevnikov presiahol 41-tisic a pocet prezretych stranok sa blizi k 350-tisicom.
Udaje sa doplnaju dvakrat rocne, vzdy za obdobie najnovsieho dostupneho skolskeho roku (vacsinou uplynuly skolsky rok, v niektorych pripadoch aj starsie roky). Prvykrat v juni, ked su dostupne vysledky maturit a testovania 9 za prave konciaci skolsky rok, druhykrat koncom novembra, ked su dostupne ostatne ukazovatele.
Chceme doplnit parameter o uspesnosti ziakov v prijimacom konani na dalsom stupni vzdelavania. Dalej planujeme zverejnovat zoznamy najefektivnejsich skol, cize skol s najlepsimi vysledkami vzhladom na vysku poberanej dotacie. Zamerom je aj zistovat pridanu hodnotu skol (teda aky je rozdiel vo vysledkoch ziakov na vstupe a vystupe zo skoly), kde vsak potrebujeme sucinnost ministerstva, ktore ma potrebne data. Osobitnu pozornost chceme venovat vizualnemu zjednoduseniu portalu tak, aby bol lahsie citatelny aj pre beznych ludi.

7.1.2013

Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Idem pisat o DRG a o tom, ze sa presunulo opat o dva roky. Chcela by som vas poprosit. Dal sa podla vas stihnut termin zavedenia v roku 2014?
Preco sa to podla vas odklada?
PCG sa zaviedlo hned po nastupe vlady, aj ked poistovne ziadali postupny prechod, DRG sa vsak stale odklada, preco podla vas?
Nevnimate za tym tlaky vlady? Aby sa to posunulo na dalsie volebne obdobie, kedze budu mat s drg problem najma velke nemocnice? (ktore uz dnes nezvladaju platit?)
V minulosti nik nespochybnil termin zavedenia 2014, bol to len zly odhad, ci sa to zvladne alebo ten odkald nie je potrebny?
Neviete mi prosim poradit, ako to funguje v CR? Maju uz DRG a v akej forme?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je veľkou škodou, že si súčasná vláda nedala za svoju prioritu pokračovať v práci jej predchodkyne a zaviesť DRG-systém do úhradového mechanizmu pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť. Nefiguruje dokonca ani v Programovom vyhlásení vlády. Platby nemocniciam na základe klasifikačného systému DRG a samotný DRG nesú v sebe totižto potenciál vyššej transparentnosti, väčšieho poriadku, jasnejšie definujú produkt nemocnice, potenciálne zvyšujú efektívnosť, znižujú dobu hospitalizácie, zvyšujú počet odliečených pacientov a umožňujú lepšie porovnávanie výkonov vnútri nemocnice, ako aj medzi jednotlivými zariadeniami.
Je nespochybniteľné, že proces zavádzania a prispôsobovania DRG-systému je viacročný proces (v okolitých krajinách trvala prípravná fáza od 2,5 do 7 rokov), a preto každé spomalenie prác a odkladanie spustenia predlžuje nezdravý stav vo financovaní a hospodárení najmä veľkých štátnych nemocníc. Určite existujú latentní odporcovia zavádzania DRG, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach.
V Českej republike sa DRG začal čiastočne uplatňovať od roku 2008 (pozri napr: http://www.mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=14264).

7.1.2013

Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, mám na Vás otázku ohľadom diania okolo SPP. Riešime, ako by správne mali prebehnúť aktivity, ktoré v tejto oblasti ohlásila vláda. Ako určite viete, naposledy povedala, že by odkúpila 49 % v materskej firme SPP. Cenu má určiť audit. Preto by ma zaujímal Váš názor:

1. Mal by štát auditora klasicky vysúťažiť tendrom alebo len na určité činnosti a na aké? (štát totiž hovorí, že SPP má aj vlastné auditorské kapacity, tak neviem či by tie boli vhodné).
2. Keď sa bude robiť audit alebo potom ako bude hotový, mala by ešte rozhodovať vláda o tom, či sa na jeho základe rozhodne odkúpiť podiely v SPP? Mala by rozhodovať priamo o materiáli, v ktorom by celý tento audit aj priamo bol?
3. Aké kontrolné mechanizmy pri celej tejto operácii by mali byť v praxi? Mala by napríklad vzniknúť nejaká komisia v parlamente, ktorej členmi by boli aj opoziční politici? Mali by nejako inak dostať všetky relevantné informácie a ak áno, ak to sú?
4. Ešte k tej opozícii: Mala by sa nejako podieľať na kontrole či rozhodovaní o spätnom odkúpení podielov? Ak áno, aké kompetencie by mala mať? Prípadne v akej forme by to mohlo byť zrealizované?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ceny plynu ma kontrolovat nezavisly regulacny urad, nie politici prostrednictvom vlastnickych prav. Stat by preto distributora plynu kupovat nemal. Ak sa napriek tomu rozhodne tak urobit (co by som povazoval za plytvanie verejnymi zdrojmi), mal by v sutazi vybrat renomovaneho auditora, ktory odhadne cenu kupovaneho podielu. Tento odhad by mal byt sucastou podkladov pri finalnom rozhodovani vlady. Najlepsim kontrolnym mechanizmom je transparentnost, odhad ceny ako aj vsetky dokumenty suvisiace s transakciou by preto mali byt zverejnene.

Rozhodnut musi vlada, opozicia sa moze (a mala by sa) podielat na kontrole, aj prostrednictvom ucasti v komisiach. Opakujem ale, ze za najucinnejsi kontrolny mechanizmus povazujem zverejnovanie dokumentov.

INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Archív mediálnych výstupov

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2013