Projekt HESO – Regióny

Projekt HESO-Regióny: október - december 2007

Dátum: 28.01.2008

Najvyššie oceneným opatrením za obdobie október až december 2007 sa stalo úplné zlikvidovanie dlhov na nájomnom v obecných bytoch v miestnej rómskej osade v Rakúsoch pomocou inštitútu osobitného príjemcu (IOP). Obec zaviedla IOP v roku 2004 a napriek počiatočnému odporu dotknutých občanov sa samospráve podarilo dosiahnuť stav, že v súčasnosti obec už neeviduje žiadne nedoplatky spojené s nájomným v obecných bytoch.

Na druhom mieste skončilo opatrenie z Prievidze, kde samospráva zostavila rozpočet na rok 2008 v súlade s princípmi programového rozpočtovania, hoci zákon určuje samosprávam túto povinnosť až od roku 2009. Opatrenie bolo posúdené ako systémový krok, ktorý umožní sprehľadnenie rozpočtu, a teda aj jeho väčšiu čitateľnosť pre občanov.

Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:

(pozitívne opatrenia majú plusový rating, negatívne mínusový)

HESO-Regióny Rating
Poradie október – december 2007 [300, -300]
1. V Rakúsoch sa podarilo úplne zlikvidovať neplatičstvo v rómskej osade 178
2. Prievidza má programové rozpočtovanie 162
3. Prešovská Mestská polícia zriadila kontaktné miesto pomoci deťom 158
4. Banská Bystrica má na internete aktuálny územný plán 147
5. Bratislava zbiera elektroodpad 146
6. Revúca posiela hlásenia miestneho rozhlasu aj emailom 144
7. Levoča zverejnila zoznam najväčších neplatičov 131
8. V Diakovciach vytvorili park z bývalej skládky odpadu 118
9. Liptovský Hrádok umožnil školám vytvárať zdroje, ktoré im ako zriaďovateľ nevezme 109
10. – 11. V Prešove spolupracujú s dôchodcami pri regulácii dopravy 103
10. – 11. Prievidza zriadi nízkoprahové kluby pre mládež 103
12. Nelegálne stavby odhalí v Trebišove ortofotomapa 88
13. V Rimavskej Sobote prenajali mestské lesy druhej najvyššej ponuke – 121

Tretím najhodnotnejším opatrením štvrtého štvrťroka 2007 sa stalo zriadenie kontaktného miesta pomoci deťom na Mestskej polícii v Prešove. Ide o pilotný projekt, v rámci ktorého sú tunajší mestskí policajti pripravení poradiť a pomôcť deťom v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu, a to aj priamo v teréne.

Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie zastupiteľstva v Rimavskej Sobote, ktoré rozhodlo tajným hlasovaním o prenájme tamojších mestských lesov firme, ktorej ponuka bola druhá najvyššia, pričom však v súťažných podmienkach bola cena definovaná ako rozhodujúca. Zastupiteľstvo navyše svoje rozhodnutie verejnosti dostatočne nevysvetlilo.

Podrobný popis opatrení a vybrané komentáre hodnotiteľov

1. V Rakúsoch sa podarilo úplne zlikvidovať neplatičstvo v rómskej osade

Charakteristika opatrenia:

Samospráve obce Rakúsy v okrese Kežmarok sa podarilo pomocou inštitútu osobitného príjemcu (IOP) úplne zlikvidovať dlhy na nájomnom v obecných bytoch v miestnej rómskej osade. S inštitútom osobitného príjemcu začínali v obci s 5 ľuďmi v roku 2004, keď sa znížili sociálne dávky a ľudia čiastočne prestali platiť. Doteraz najvyšší počet zaradených do IOP bolo 580 osôb. Využívaním IOP obec v súčasnosti neeviduje žiadne nedoplatky spojené s nájomným v obecných bytoch.

Podľa slov starostu, lepší a vhodnejší nástroj na riešenie neplatičstva v súčasnosti neexistuje, aj keď je spojený s nárastom administratívnej práce. Paradoxom je, že keď starosta začal využívať IOP, pre väčšinu zainteresovaných to bolo veľmi neprijateľné riešenie, z ktorého videli východisko v starostovom ďalšom nezvolení. Napokon bol jeho úspech vo voľbách bezkonkurenčný, keď v obci s 2100 obyvateľmi (z toho 1570 rómskeho pôvodu) vyhral s náskokom viac ako 500 hlasov.

Komentár:

Predmetné opatrenie malo v radoch hodnotiacich odborníkov pozitívny ohlas, aj keď viacerí poukázali na fakt, že opatrenie rieši viac-menej iba dôsledok a nie príčinu neplatičstva. Avšak s ohľadom na to, že ide o problém, s ktorým mnohé iné samosprávy nevedia pohnúť, hodnotiaca komisia dospela k záveru, že ide o pozitívny príklad hodný uznania.

Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie, Košice, uviedla, že ide o jeden z pozitívnych príkladov, ktoré je potrebné zviditeľňovať a medializovať ako dobrú prax prenositeľnú aj do iných komunít. Východné Slovensko a región Spiša je podľa jej názoru oblasťou, kde by bolo takéto opatrenia potrebné zaviesť vo viacerých komunitách, pretože nie len znižuje problém neplatičstva, ale zároveň odstraňuje problém úžery, odstraňuje napätie medzi majoritou a minoritou a pôsobí výchovne na samotných obyvateľov.

Podľa Ľubici Trubíniovej, projektovej manažérky Bratislavského ochranárskeho regionálneho združenia opatrenie slúži aj ako praktická výchova k hospodáreniu v domácnosti, zároveň pomáha riešiť náročný sociálny a ekonomický problém v obci, ale obsahuje aj morálne/etické aspekty, ako napríklad odvaha starostu/samosprávy realizovať pozitívne, ale (spočiatku) nepopulárne riešenia, odhodlanie ísť aj do osobného rizika (možný neúspech vo voľbách), uprednostnenie obecného prospechu pre vlastným (úzko chápaným politickým) záujmom a podobne.

Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu Obec a finance (Česká republika) k opatreniu uviedol, že podľa jeho názoru je riešenie problematiky Rómskej komunity na Slovensku viac prepracované ako v ČR. Myslí si, že uvedené výsledky z Rakús dokazujú, že použitie inštitútu osobitného príjemcu má hmatateľné výsledky nie len fakticky (likvidácia fenoménu neplatičstva), ale i politicky (výsledky volieb). Podľa jeho skúseností, uvedená prax sa v mestách a obciach v ČR používa iba ojedinele. Dôvodom je nejasná legislatíva a zrejme i zvýšené nároky na administratívu.

2. Prievidza má programové rozpočtovanie

Charakteristika opatrenia:

Poslanci Mestského zastupiteľstva v Prievidzi schválili návrh Programového rozpočtu mesta na roky 2008 – 2010, pričom záväzným je rozpočet na rok 2008.

Programový rozpočet možno označiť ako systém, ktorý hľadá súvislosť medzi jednotlivými rozpočtovými zdrojmi a výstupmi (výsledkami práce) mesta, čím umožňuje identifikovať zmysel používania verejných zdrojov a merať úspešnosť mesta pri napĺňaní deklarovaných cieľov a zámerov. Nákladové položky sú v programovom rozpočte doplnené jasnými, merateľnými cieľmi, vďaka ktorým môže každý občan ľahko posúdiť, aké služby za svoje dane od mesta dostáva. Programový rozpočet je rozdelený do 17 programov, ktoré predstavujú rozpočet mesta pre istú ucelenú oblasť s definovaným zámerom. Občania majú v prípade záujmu možnosť stiahnuť si rozpočet z internetovej stránky mesta a naštudovať si ho.

Komentár:

Odborníci ocenili opatrenie prievidzskej samosprávy, pretože poskytuje možnosť väčšej občianskej kontroly využívania finančných prostriedkov mesta, ako aj preto, že programové rozpočtovanie zaviedlo mesto o rok skôr než ukladá zákon.

Juraj Gallo, ekonóm Mestského úradu v Žiari nad Hronom si myslí, že je dobré, že samosprávy prechádzajú na moderné systémy finančného riadenia, pretože im to umožní nielen ponúkať viac služieb, ale aj kvalitnejšie služby vďaka efektívnejšiemu a cielenejšiemu alokovaniu zdrojov.

Juraj Nemec, profesor na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v súvislosti s týmto opatrením konštatuje, že rozpočet mesta je pomerne dobre zostavený, vo väčšine položiek obsahuje reálne a hodnotiteľné výkonové ukazovatele. Nazdáva sa však, že to, do akej miery dokáže mesto skutočne využiť teoretické výhody programovania ukáže až čas.

Podľa Tomáša Kramára, občianskeho aktivistu z Českej republiky je programové rozpočtovanie jednoznačne efektívnejší a zrozumiteľnejší spôsob vedenia verejnej pokladnice než súčasné statické rozpočtovanie podľa abstraktne definovaných kapitol a položiek, ktoré je nezrozumiteľné a núti k plytvaniu. Myslí si, že v ďalšom kroku je potrebné využiť zrozumiteľnosť programového rozpočtovania a doplniť ho ešte o participatívny aspekt – zapojiť občanov obce do vytvárania rozpočtu.

3. Prešovská Mestská polícia zriadila kontaktné miesto pomoci deťom

Charakteristika opatrenia:

Mestská polícia v Prešove zriadila Kontaktné miesto pomoci deťom. Je to pilotný program, ktorým sa Prešov oficiálne zapojil do medzinárodnej iniciatívy Mestá priateľské k deťom. Cieľom zriadenia kontaktného miesta je pomôcť deťom v núdzi. Tie sa totiž často dostávajú do situácií, keď si nevedia rady a nevedia, na koho sa obrátiť. Na Mestskej polícii a na telefónnom čísle 159 sú im mestskí policajti v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu pripravení poradiť a pomôcť, a to aj priamo v teréne. Prešovskí mestskí policajti odovzdávajú deťom v školách, škôlkach i na ulici nálepky s kontaktným číslom 159, na ktoré sa v prípade núdze môžu obrátiť.

Komentár:

Výrazná väčšina respondentov sa zhodla na zmysluplnosti predmetného opatrenia, ktoré napomáha výchove k občianskemu vzťahu občan – polícia a k budovaniu priateľského mestského prostredia voči ľuďom.

Podľa Bohumila Olacha, šéfredaktora Obecných novín ide o veľmi dobré opatrenie, ktoré ukazuje, že pre deti toho vo všetkých sférach, teda aj pre ich bezpečnosť, nerobíme dosť, pričom však prvoradá povinnosť dospelých na čele s rodičmi, pokračujúc učiteľmi, vychovávateľmi, trénermi, policajtmi až po širokú verejnosť, je uchrániť ich od úrazov, chorôb, ublíženia druhou osobou, psychického narušenia, teda od všetkého zlého.

Ľuboš Vagač, riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj sa nazdáva, že keďže deti sú zraniteľná skupina, tak podobné opatrenia sú na mieste. Otázne podľa neho je, s akou dôverou pristupujú deti k policajtom a ako ochotné budú zveriť sa im so svojimi problémami, pretože ak má ísť o kvalifikovanú pomoc, potom by v radoch mestskej polície museli pôsobiť aj kvalifikovaní detskí psychológovia.

Podobný názor prezentoval aj Tomáš Kramár, podľa ktorého je opatrenie v poriadku, natískajú sa však doplňujúce otázky, ako napríklad či to, na koho je práve potrebné zamerať pozornosť a že práve polícia je najvhodnejším partnerom je výsledkom strategickej analýzy alebo nie. Myslí si, že zďaleka nie všetky problémy detí a mládeže sú vhodné pre návštevu polície, ktorú majú ľudia fixne spojenú s trestaním a represiou, čo u u dospievajúcich detí môže pôsobiť odpudivo. Ak teda prešovský program nie je komplexný, mal by podľa neho byť doplnený o sociálnu a psychologickú poradňu typu anonymnej krízovej linky neviazaného na políciu, o nízkoprahové centrá, špeciálne programy na školách a podobne.

4. Banská Bystrica má na internete aktuálny územný plán

Charakteristika opatrenia:

Banskobystričania môžu získavať informácie o možnostiach individuálnej výstavby a o rozvojových tendenciách mesta na internete. Mesto sprístupnilo na oficiálnej internetovej stránke mesta tzv. GIS portál – systém na zverejnenie platného územného plánu a územno-plánovacích dokumentácií, na základe ktorých je koordinovaná investičná činnosť na území mesta.

V súčasnosti možno v systéme nájsť štruktúru (schému) územno-plánovacej dokumentácie a aktuálny územný plán (mapa). Systém je navrhnutý tak, aby v budúcnosti umožňoval dopĺňanie o ďalšie záujmové témy, ktoré sa dajú vyjadriť v mapovom zobrazení.

Komentár:

Hodnotiaca komisia ocenila opatrenie ako veľmi potrebnú aktivitu, ktorá je impulzom a podporou pre ďalší rozvoj mesta.

Podľa názoru Eugena Jurzycu, riaditeľa Inštitútu INEKO ťažisko neefektívnosti a nečestnosti v samospráve leží práve v narábaní s nehnuteľnosťami, preto informácie o územnom pláne sprístupnené verejnosti sú jedným z kľúčov k správnemu riešeniu.

Michal Kaliňák, Politológ špecializujúci sa na samosprávu vidí význam opatrenia predovšetkým v tom, že prostredníctvom územného plánu sa architektmi miest a obcí stávajú ich obyvatelia, preto je dobré, keď je verejne a hlavne pohodlne prístupný. Myslí si, že by možno aj pre budúcnosť a pre ďalšie novelizácie územného plánu bolo dobré, keby súčasťou tohto dokumentu publikovaného na internete bol aj prehľad vyhodnocovania pripomienok. Takto sa totiž môžu občania poučiť a omnoho aktívnejšie vstupovať do procesu verejného pripomienkovania pri jeho ďalších novelizáciách.

Aj podľa Dušana Slobodu, analytika z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika je zverejnenie územného plánu (jeho textovej i grafickej časti) na internete krok správnym smerom, vedúci k väčšej informovanosti verejnosti a transparentnosti samosprávy. Nazdáva sa však, že na to, aby tento nástroj bol zaujímavý pre širšiu verejnosť, by bolo vhodnejšie spracovať také WebGIS riešenie, ktoré by bolo pre užívateľa priateľskejšie, jednoduchšie a viac prepájalo mapy s textovou časťou či vysvetlivkami tak, aby sa v systéme dokázal po krátkom čase vyznať i človek, ktorý nie je priamo z „fachu“.

5. Bratislava zbiera elektroodpad

Charakteristika opatrenia:

Mesto Bratislava spolu s mestskými časťami spustilo pilotný projekt zberu elektroodpadu z domácností. Každá mestská časť si stanovila termíny, miesta aj systém zberu a jeho propagáciu a zároveň individuálne spolupracuje so zástupcami združenia, ktoré zastupuje výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktorí urobia zber na vlastné náklady. K rozmiestneným veľkokapacitným kontajnerom určeným na zber objemných odpadov boli pristavené malé kontajnery a palety na zber starých elektrospotrebičov. Na správne triedenie odovzdávaných elektroodpadov dohliadajú brigádnici. Harmonogram zberu hlavné mesto zverejnilo na svojej internetovej stránke.

Komentár:

Odborníci ocenili prínosnosť tohto opatrenia, pretože v prípade elektroopadu sa jedná o nebezpečný toxický odpad. Viacerí však zároveň poukázali na fakt, že ako obyvatelia Bratislavy o tomto opatrení vôbec nevedia a rovnako na tom bude pravdepodobne aj mnoho ďalších Bratislavčanov.

Vladimír Benč, analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku, Prešov, vníma opatrenie veľmi pozitívne, myslí si, že je veľmi dôležitý aktívny prístup samosprávy, výrobcov/producentov i spracovateľov odpadov, pretože značná časť obyvateľov nie je zžitá s triedením odpadov. Zberné dvory nestačia, väčšina ľudí odhadzuje odpad do všeobecného komunálneho odpadu, preto opatrenie vníma ako veľmi pozitívne.

Aj podľa Antonína Eliáša patrí elektroodpad k špecifickým zdrojom surovín, ktoré je vhodné ďalej využívať. Poukazuje na fakt, že zber tohto odpadu je veľmi náročný na organizáciu a jeho ďalšie spracovanie, a preto je zber z domácností výhodný predovšetkým v mestách, kde je možné využiť koncentráciu obyvateľstva a kde je tiež ľahšie pôsobiť na občanov. Myslí si, že zber elektroodpadu by mal byť vo väčších mestách systémovou samozrejmosťou.

6. Revúca posiela hlásenia miestneho rozhlasu aj emailom

Charakteristika opatrenia:

Obyvatelia Revúcej dostávajú hlásenia mestského rozhlasu aj do svojich emailových schránok. Týmto opatrením sa snaží samospráva vyhovieť obyvateľom, ktorí sa sťažovali buď na príliš hlučné hlásenie rozhlasu, alebo na to, že ho vôbec nepočujú. Každý záujemca sa musel na odber zaregistrovať.

V rámci ďalších aktivít sa budú môcť občania mesta prostredníctvom internetu dozvedieť aj údaje týkajúce sa výlučne ich vlastnej osoby, napríklad, či majú zaplatené dane, poplatky za smeti a ak nie, môžu tak urobiť prostredníctvom internetbankingu.

Komentár:

Členovia hodnotiacej komisie ocenili invenciu a moderný prístup samosprávy pri komunikácii s občanmi. Každý posun k e-governmentu a zvyšovanie efektívnosti komunikácie hodnotia odborníci ako významný posun vpred.

Podľa názoru Antonína Eliáša je internet dokonalým informačným prostriedkom nielen pri šírení rozhlasových správ, ale i v ďalších oblastiach. Ešte viac sa podľa neho rozširuje rozosielanie správ pomocou SMS, vzhľadom k tomu, že omnoho viac občanov využíva mobilné telefóny než internet. Na druhej strane uznáva, že internet ponúka komplexnejšie možnosti komunikácie.

Aj podľa analytika Richarda Drutarovského tento počin určite prispeje k zlepšeniu informovanosti obyvateľov, pretože môže následne viesť k zvýšeniu efektívnosti samosprávy a azda napokon zlepší spätnú väzbu od verejnosti smerom k vedeniu mesta.

7. Levoča zverejnila zoznam najväčších neplatičov

Charakteristika opatrenia:

Mená a adresy neplatičov vyvesili v Levoči na mestskej tabuli, uverejnili v Levočskom mesačníku a na internete. Odsúhlasili to poslanci levočského zastupiteľstva. Podľa názoru mesta to zákon povoľuje. Hoci sa neplatiči hnevajú, mestská pokladnica sa začala plniť rýchlejšie. Mesto registruje zhruba 15 % nárast vyrovnávania dlhov.

Na tabuli hanby na mestskom úrade sa ocitli osoby, ktoré dlhujú mestu za daň z nehnuteľnosti či za odvoz komunálneho odpadu viac ako 5-tisíc korún a firmy s dlhom presahujúcim hranicu 50-tisíc korún. Levočania dlhujú mestu na daniach z nehnuteľnosti približne 12 miliónov, výška nedoplatkov za zber a likvidáciu komunálneho odpadu je 5 miliónov.

Komentár:

Opatrenie hodnotila prevažná väčšina respondentov ako správne a odvážne rozhodnutie, ktoré na Slovensku historicky funguje.

Eugen Jurzyca: Výborne a konečne. Najnesociálnejšia vec u nás je falošné sociálne cítenie. Doplácajú naň všetci. Požiera možnosti solidarity plazivo a neviditeľne. Časť verejnosti verí (a časť politikov to tým pádom hovorí), že vymáhanie dlhov je nesociálne. Na tom sa ale priživujú a bohatnú už roky mnohí „úspešní“ ľudia a mnohé bohaté firmy. Ľuďom v núdzi treba pomôcť, nie však tak, že sa nebudú vyberať napríklad dane, povinné poistné, či koncesionárske poplatky tvrdo. Tolerancia v tomto smere práve naopak vedie k tomu, že na pomoc tým najslabším nemá spoločnosť dosť peňazí. A samozrejme, zvýhodňuje špekulantov na úkor lojálnych občanov, čo vedie ku tvorbe morálky typickej pre neúspešné spoločnosti.

Podľa Vladimíra Pirošíka, advokáta, spolupracovníka TIS a zároveň poslanca MsZ v Banskej Bystrici je „tabuľa hanby“ niečo, čo na Slovensku historicky funguje. Pri tejto príležitosti upozorňuje na jednu chybu v zákone o správe daní a poplatkov: zatiaľ čo štát zverejňuje zoznam najväčších dlžníkov povinne (§ 23b ods. 2), samosprávy tak nemusia robiť povinne, ale iba vtedy, ak tak uznajú za vhodné (§ 23b ods. 5). Následkom potom je, že napr. Levoča a pár ďalších samospráv zoznam dlžníkov zverejňuje, ale absolútna väčšina slovenských obcí a miest to nerobí.

Aj Juraj Gallo si myslí, že ide o odvážne rozhodnutie, ale podľa neho je v tomto prípade dôležitý hlavne výsledok, ktorý sa, podľa všetkého, dostavuje. Mesto na svoje kompetencie potrebuje finančné prostriedky a je jeho povinnosťou využiť všetky dostupné nástroje na to, aby vymohlo svoje pohľadávky. Predpokladá, že opatrenie prinesie osoh všetkým obyvateľom mesta.

8. V Diakovciach vytvorili park z bývalej skládky odpadu

Charakteristika opatrenia:

Rekultiváciou a zatrávnením bývalej skládky komunálneho odpadu vyriešili v Diakovciach ekologickú záťaž pre životné prostredie. Skládka bola uzatvorená pred vyše šiestimi rokmi, avšak aj tak na nej občas pribúdal odpad, okrem iného sa z nej šíril nepríjemný zápach, vietor rozfukoval do širokého okolia rôzne papiere a iné ľahké materiály.

Obec sa preto rozhodla skládku, ktorá sa rozprestierala na ploche približne dvoch hektárov zhrnúť na rozlohu necelého pol hektára, pokryť fóliou, vrstvou zeminy a zasiať trávou. Opatrenie pomohlo nielen znížiť ekologickú záťaž, ale výrazne sa zmenil aj estetický dojem v danej časti obce.

Komentár:

Opatrenie bolo prijaté odborníkmi z hodnotiacej komisie nejednoznačne, najmä s ohľadom na riziká tohto riešenia. Na skládky sa totiž v minulosti vyvážalo množstvo odpadu s nebezpečnými vlastnosťami.

Ľubica Trubíniová vyslovila názor, že skládkovanie nie je systémovo najvhodnejší spôsob nakladania s odpadmi, pretože problém – znečistenie prostredia škodlivými látkami – sa tým zásadne nerieši, len kozmeticky upraví. Zásadným riešením podľa nej je predchádzať vzniku odpadov a už vzniknuté odpady dôsledne triediť a recyklovať. Chápe však históriu vzniku skládky, ktorú treba riešiť a uvedomuje si aj finančné problémy obce so systémovým riešením odpadov, ktoré vedie – podobne ako v tomto prípade – k provizórnemu riešeniu.

Aj Tomáš Kramár si myslí, že na mieste skládky by nemal byť park, pretože skládka je miestom zhromaždenej špiny, jedov, hniloby a tomu zodpovedajúcej energie. Prekrytím vrstvou zeminy táto energia nezmizne a nový park sa podľa neho nemôže ľahko stať miestom skutočného kľudu, pohody a odpočinku. Myslí si, že na takomto mieste mohla vzniknúť nejaká priemyselná stavba, obchod, parkovisko a podobne, ktoré obvykle vznikajú na zelených lúkach. Každopádne park a skládka sú pre neho osobne nezlučiteľnými pojmami, ktoré by ako keby mali legitimizovať existenciu skládky: vidíš, človeče, kľudne si môžeš vyhadzovať odpadu, koľko chceš, príroda to unesie, dokonca ti na skládke vznikne krásny park…

9. Liptovský Hrádok umožnil školám vytvárať zdroje, ktoré im ako zriaďovateľ nevezme

Charakteristika opatrenia:

Liptovskohrádockí mestskí poslanci schválili Dodatok k zriaďovacej listine dvoch miestnych základných škôl, ktorý týmto školám povoľuje aj vedľajšiu činnosť. Pôjde napríklad o podnikateľskú činnosť, akou je prenájom nebytových priestorov, pozemkov a príslušných zariadení. Získané zdroje im zriaďovateľ, ktorým je mesto, nevezme a školy môžu získané financie investovať do ďalšieho rozvoja. Ako však upozornil primátor mesta, priorita škôl je aj napriek schválenej možnosti vytvoriť si mimorozpočtové zdroje jasná – poskytovať deťom základné vzdelanie a pripraviť ich na ďalšie štúdium.

Komentár:

Opatrenie ohodnotili členovia hodnotiacej komisie prevažne pozitívne, aj keď viacerí upozornili na možné úskalia pri udržiavaní správnej vyváženosti medzi poskytovaním vzdelávania a podnikaním.

Tento názor zastáva aj Bohumil Olach, ktorý si myslí, že ide o pozitívne opatrenie s rizikom, na ktoré upozornil primátor. Podľa neho si opatrenie tiež žiada dobrú kontrolu, lebo tam, kde sa začnú zarábať peniaze, hrozí aj riziko, že niekto ich bude chcieť získať do vlastného vrecka. Ohraničiť by bolo tiež potrebné okruh zárobkových aktivít, s ohľadom na to, že ide o školu. Aby sa z nej napr. nestal prevádzkovateľ takej činnosti, ktorá je vzhľadom na to, že ide o školské zariadenia, nevhodná. Myslí si, že aktivity by mali byť blízke účelu školy a ani náznakom by nemali kolidovať s výchovnými cieľmi a morálkou mládeže.

Podľa názoru Eugena Jurzycu by opatrenie mohlo byť doplnené o zverejnenie informácií o využití zariadení, ktoré škola prenajíma, ako aj žiadostí o prenájom. Tak by bolo verejnosti/rodičom zrejmé, či (prípadne, do akej miery) sú zariadenia prenajímané na úkor výchovy detí a do akej v ich prospech.

Jiří Životský, starosta obce Sokolnice (Česká republika) si myslí, že je to vhodný doplnkový program pre školy, ktoré tak získajú ďalšie financie na svoj rozvoj. Uvádza, že takýto postup je v Českej republike pomerne dosť využívaný. Školy tam, podľa jeho slov, v popoludňajších a večerných hodinách organizujú rôzne semináre, kurzy na počítačoch pre dospelých a podobne. Získané finančné prostriedky však musí škola investovať do svojej hlavnej činnosti – výuky žiakov. Je to vhodný doplnkový program pro školy, které tak získajú ďalšie financie na svoj rozvoj.

10. – 11. V Prešove spolupracujú s dôchodcami pri regulácii dopravy

Charakteristika opatrenia:

Mať bezpečné mesto je snahou prešovskej radnice. Jednou z konkrétnych iniciatív v tomto smere je regulácia dopravy dôchodcami na priechodoch pre chodcov pri školách počas raňajšej dopravnej špičky. Dôchodcovia umiestnení na vybraných priechodoch v prípade potreby zastavia autá a umožnia prejsť deťom. Sú vybavení terčíkom, ktorým riadia dopravu, oblečení sú v reflexnej veste. Každý senior, ktorý sa na túto dobrovoľnícku činnosť podujme, si bude môcť vybrať, na ktorom priechode pre chodcov v meste bude dopravu usmerňovať. Mestská polícia pre každého vybaví osobitné povolenie okresného dopravného inšpektorátu.

Do projektu sa zatiaľ zapojili dvaja občania, avšak mesto predpokladá postupný nárast záujemcov, ktorých sa snaží aj motivovať, napr. zníženým cestovným v prostriedkoch MHD a pod.

Komentár:

Hodnotiaci členovia komisie vyjadrili v prevažnej miere sympatie predmetnému opatreniu, v ktorom sa samospráva snaží vtiahnuť komunitu do diania v meste, a ktoré tiež určitým spôsobom posilňuje medzigeneračné spolužitie, hoci niektorí hodnotiaci poukázali aj na možné riziká tohto projektu.

Aj Jiří Životský vyjadril súhlas s opatrením, ale s miernou výhradou. Na jednej strane si myslí, že je to rozhodne prospešné opatrenie, pretože dôchodcovia môžu nájsť ďalší zmysel života a zvýši sa aj bezpečnosť na priechodoch pre chodcov. Na druhej strane existujú štandardné postupy a nástroje, ako zaisťovať bezpečnosť chdocov a vozidiel pri premávke na pozemných komunikáciách. Trocha mu preto opatrenie pripomína „pomocníkov verejnej bezpečnosti“ pred rokom 1989.

Jozefovi Čavojcovi, redaktorovi denníka SME je dané opatrenie sympatické, a to napriek pomerne malému záujmu o výkon tejto funkcie. Myslí si, že zníženie cestovného by mohlo viesť k prírastku záujemcov o pomoc pri regulácii dopravy. Okrem toho by opatrenie mohlo viesť k väčšej integrácii starších ľudí. Aj takýmto neveľkým krokom možno podľa jeho názoru dosiahnuť, aby sa seniori necítili nepotrební.

10.-11. Prievidza zriadi nízkoprahové kluby pre mládež

Charakteristika opatrenia:

Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi schválilo Koncepciu práce s deťmi a mládežou, ktorej súčasťou je aj vytvorenie nízkoprahových klubov. Už v roku 2008 by samospráva chcela zriadiť prvý takýto klub, celkovo by ich do roku 2014 malo byť v centre Hornej Nitry sedem. Kluby sú určené pre deti a mládež, ktorá má sociálne, osobné problémy či problémy v rodine. Cieľom klubov je vytvoriť miesto, kde by sa mladí schádzali a nahradiť tak ulice, parky alebo krčmy. Mládež by do nich chodila bez registrácie a poplatkov, k dispozícii bude mať štandardné voľnočasové aktivity, výhradne na báze dobrovoľnosti. Jediné pravidlo je, aby návštevníci klubu svojim konaním neubližovali sebe alebo ostatným okolo seba.

Komentár:

Opatrenie vníma hodnotiaca komisia pozitívne. Drvivá väčšina jej členov sa nazdáva, že každá pomoc deťom a mládeži je vítaná, najmä ak ponúka možnosť užitočného trávenia voľného času.

Vladimír Pirošík oceňuje najmä koncepčnosť opatrenia, t.j. skutočnosť, že budovanie klubov má pokračovať aj v ďalším rokoch. Z opatrenia zároveň cítiť, že ide o súčasť ucelenej „mládežníckej politiky“ samosprávy, teda niečoho, čo väčšina (najmä väčších) slovenských samospráv buď vôbec nemá alebo rieši len veľmi čiastkovo.

Podľa Michala Kaliňáka ide na prvý pohľad o zaujímavé rozhodnutie s pozitívnym dopadom na konkrétnu cieľovú skupinu mládeže. Myslí si však, že skutočné pozitívum projektu bude možné hodnotiť až z dlhodobého horizontu, ktorý preukáže reálny záujem mládeže o trávenie voľného času v kluboch.

Podľa názoru Andreja Jurisa, riaditeľa pre regulačnú a trhovú stratégiu, ZSE, a.s., bude dôležité, aké aktivity bude môcť mládež v kluboch vyvíjať a ako bude zabezpečená ich bezpečnosť a poriadok. V opačnom prípade sa kluby môžu ľahko zvrhnúť na inú formu stretávania asociálov.

12. Nelegálne stavby odhalí v Trebišove ortofotomapa

Charakteristika opatrenia:

Mesto Trebišov vyhlásilo „generálny pardon“ pre obyvateľov na zlegalizovanie drobných stavieb, pri ktorých nebola rešpektovaná platná legislatíva. Termín bol do konca roka 2007, neskôr už možnosť zlegalizovať stavby bez pokuty nebude možná. Následne mesto nechá zhotoviť ortofotomapu, letecký snímok, ktorý umožní identifikovať všetky pozemky a stavby na jeho území a ďalej bude postupovať v zmysle stavebného zákona.

Mesto nevie odhadnúť, koľko nelegálnych stavieb je na jeho území, a keďže fyzické zisťovanie je prakticky nemožné, samospráva rozhodla o kombinácii viacerých opatrení na zmenu súčasného stavu – použití modernej techniky, termínovo ohraničeného generálneho pardonu a následnom sprísnení postihov za legalizáciu čiernych stavieb.

Komentár:

Opatrenie bolo vnímané nejednoznačne, niektorí členovia hodnotiacej komisie hodnotia opatrenie pozitívne, ako snahu o využitie modernej techniky na zistenie čiernych stavieb, iní sa nazdávajú, že pozornosť samosprávy by sa mala sústrediť na závažnejšie porušenia stavebného zákona než sú drobné stavby na súkromných pozemkoch. Výhrady boli aj voči použitiu inštitútu generálneho pardonu.

Martin Šuster, ekonóm Národnej banky Slovenska pozitívne hodnotí snahu mesta vyrovnať sa s problémom čiernych stavieb a využiť pri tom aj modernú techniku, na druhej strane však nie je prívržencom rôznych generálnych pardonov. Myslí si, že každé porušenie zákona by malo byť postihnuté, inak sa dostávajú do nevýhody tí, ktorí investovali čas aj peniaze do postavenia legálnych stavieb (ako aj tí, ktorí nakoniec svoje plány nezrealizovali, lebo sa im nepodarilo vybaviť všetky povolenia). Napriek vyhláseniam, že toto je jediný/posledný pardon v tejto oblasti – už sme zažili toľko rôznych generálnych pardonov, že s každým ďalším sa len zvyšuje pocit, že jedného dňa bude na všetko ďalší generálny pardon. Preto nakoniec hodnotí opatrenie z hľadiska súhlasu neutrálne, hoci dôležitosť problému pokladá za relatívne veľkú.

Podľa názoru Juraja Smatanu, aktivistu z Klubu Strážov, Považská Bystrica by sa ortofotomapa dala výborne použiť pri evidencii nových čiernych stavieb – napríklad pravidelným polročným porovnávaním starej a novej mapy. Za najrýchlejší a najpresnejší indikátor však považuje oznámenia susedov, alebo členov Výborov mestských častí, ktorí by mali najlepšie vedieť, čo sa v ich susedstve/volebnom obvode deje. Ortofotomapa by mala slúžiť skôr na kontrolu týchto kontrolórov.

Nesúhlasný postoj k opatreniu vyjadril, okrem iných aj Dušan Sloboda, podľa ktorého hoci nemožno namietať voči konaniu mesta, ktoré snaží sa prostredníctvom leteckých snímok zistiť, ktorí občania sa voči zákonu previnili, pokutovať občanov za to, že neoznámili úradom, že si na vlastnom pozemku postavili „altánok, letnú kuchyňu či inú drobnú stavbu“ možno vnímať i ako obťažovanie občanov štátom a samosprávou, samozrejme, v súlade so zákonom.

13. V Rimavskej Sobote prenajali mestské lesy druhej najvyššej ponuke

Charakteristika opatrenia:

Zastupiteľstvo Rimavskej Soboty rozhodlo tajným hlasovaním o prenájme tamojších mestských lesov firme, ktorej ponuka bola druhá najvyššia, pričom však v súťažných podmienkach bola cena definovaná ako rozhodujúca. Firma, ktorá prenájom získala, zaplatí mestu ročne 5,5 milióna korún, kým najvýhodnejšia ponuka znela na 7,3 milióna korún. Dôvod, prečo nezvíťazila najvyššia ponuka, ktorú zastupiteľstvu adresovali viaceré médiá, nik nevedel vysvetliť. Aj primátor mesta najskôr rozhodnutie poslancov ostro kritizoval, nakoniec ho však podpísal.

Komentár:

Postup starostu a zastupiteľstva bol hodnotený respondentmi, až na výnimky, negatívne. Aj keď mnohí uznali fakt, že najvyššia ponuka nemusí byť vždy tá najvýhodnejšia, negatívne posúdili najmä fakt, že voľba nebola dostatočne odôvodnená a komunikovaná s verejnosťou.

Podľa Eugena Jurzycu, v ekonómii sa pracuje s efektom „prekliatia víťaza“, podľa ktorého môže byť efektívne prideľovať výhru v súťaži až druhej najvýhodnejšej ponuke, keďže víťaz často svoju ponuku „prestrelí“. Ak ale verejná správa chce tento efekt využívať, mala by takýto zámer vyhlásiť už pred súťažou, nie až po nej. Teda až potom, keď sa dozvie, kto skončil na druhom mieste.

Richard Drutarovský vyjadril názor, že predmetné rozhodnutie poslancov by malo byť mementom najmä pre ich voličov. Podozrenie z masovej korupcie odradí, podľa jeho názoru v budúcnosti mnohých výhodných záujemcov o spoluprácu s rimavskosobotskou samosprávou, zmenší paletu výhodných príležitostí od súkromného sektora, na čo v konečnom dôsledku doplatia občania chudobnejšou samosprávou alebo zbytočne vyššími daňami.

Vladimír Pirošík si myslí, že Rimavská Sobota nie je v tomto, bohužiaľ, zďaleka jediná. Za najväčší problém v tejto súvislosti považuje to, že slovenská legislatíva upravujúca nakladanie s majetkom samospráv (najmä zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) je mimoriadne „liberálna“. Inými slovami, ak samospráva prenajme či dokonca predá aj pol svojho katastra, a to povedzme za jednu korunu, je to zákonné. Opätovne upozorňuje na fakt, že napr. v susednej Českej republike sú súťažné metódy pri prevode samosprávnych nehnuteľností pravidlom, ktoré vyplýva priamo z tamojšieho zákona o obciach. Na záver sa pýta, čo na to poslanci Národnej rady SR?

Aj Martin Šuster si vie predstaviť dôvody, pre ktoré môže zvíťaziť aj druhá najlepšia ponuka (napríklad že uchádzač s najlepšou ponukou nesplnil niektoré kritériá pre účasť v súťaži), myslí si však, že tieto dôvody by malo mesto veľmi jasne vysvetliť svojim občanom a verejnosti. Na komunálnej úrovni, kde často nie je taká kontrola zo strany opozície, mimovládnych organizácií alebo médií, je podľa neho obzvlášť dôležité transparentne nakladať s verejnými zdrojmi.

Poznámka:

Členovia hodnotiacej komisie sa zúčastňujú hodnotení v rámci projektu HESO – Regióny bez nároku na odmenu. Hodnotenia členov komisie majú charakter osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii INEKO alebo organizácie, v ktorej pôsobia.

Inšpiratívne opatrenia samospráv z Českej republiky

V Prahe si možno kúpiť lístok na MHD aj cez SMS

Pražania si môžu kúpiť cestovný lístok na hromadnú dopravu už aj vo forme SMS správy v hodnote 20 českých korún. Zatiaľ ide o skúšobnú prevádzku nového systému. Lístok zakúpený SMS-kou je prestupný a platí 90 minút. Po odoslaní SMS správy dostane cestujúci do dvoch minút správu, na ktorej je uvedená doba platnosti lístka a kód. Zakúpením SMS lístka sa cestujúci zaväzuje, že revízorovi ukáže jeho platnosť na svojom mobile. Ak pasažier SMS lístok náhodou vymaže, môže požiadať o zaslanie kópie. Tá ho však bude stáť ďalších šesť korún.

Přerov zavádza nový varovný systém

V Přerove sa ľudia dozvedia rýchlejšie o znečistení ovzdušia. Z tamojšej chemickej továrne totiž už v minulosti unikol štipľavý dym a nikto v meste presne nevedel, čo sa deje. Nový systém zabezpečí, že radnica bude informovaná skôr a zlepší sa aj systém distribúcie informácií pre verejnosť.
Informácie o zvýšenej koncentrácii škodlivín v ovzduší sa k ľuďom dostanú prakticky ihneď, a to prostredníctvom úradného vestníka, internetovej stránky mesta či káblovej televízie. Zapojení budú tiež vedúci vybraných odborov mestského úradu. Odbor školstva zaistí informovanosť všetkých školských zariadení, odbor sociálnych vecí odovzdá informáciu ústavom a penziónom pre starších občanov a podobne. Svoje úlohy má aj mestská polícia, ktorá v prípade úniku škodlivín bude občanov varovať prostredníctvom megafónov alebo ampliónov umiestnených na vozidlách.

Členovia hodnotiacej komisie, ktorí hodnotili opatrenia monitorované v 4. štvrťroku 2007

  • Vladimír Benč, analytik, Spoločnosť pre zahraničnú politiku, Prešov
  • Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, Bratislava
  • Laura Dittel, riaditeľka, Karpatská nadácia, Košice
  • Richard Drutarovský, analytik, mediátor, Prešov
  • Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu OBEC a finance, Praha, Česká republika
  • Juraj Fekete, riaditeľ, Peter Dóka, Regionálne poradenské a informačné centrum, Dunajská Streda
  • Juraj Gallo, ekonóm, Mestský úrad Žiar nad Hronom
  • Andrej Juris, riaditeľ pre regulačnú a trhovú stratégiu, Západoslovenská energetika, Bratislava
  • Eugen Jurzyca, riaditeľ, Inštitút INEKO, Bratislava
  • Michal Kaliňák, politológ, špecializuje sa na samosprávu, Prešov
  • Vojtech Koleják, riaditeľ, Nemocnica s poliklinikou, Trstená
  • Tomáš Kramár, občiansky aktivista, Oživení, Praha, Česká republika
  • Juraj Nemec, profesor, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
  • Bohumil Olach, šéfredaktor, Obecné noviny, Bratislava
  • Vladimír Pirošík, advokát, spolupracovník TIS, poslanec MsZ v Banskej Bystrici
  • Ján Podmanický, primátor, Partizánske
  • Ivan Rončák, politológ, Banská Bystrica
  • Rastislav Ručinský, ekonóm, Ekonomická univerzita, Košice
  • Dušan Sloboda, analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Bratislava
  • Juraj Smatana, aktivista, Klub Strážov, Považská Bystrica
  • Martin Šuster, ekonóm, Národná Banka Slovenska, Bratislava
  • Ľubica Trubíniová, projektová manažérka BROZ, Bratislavské ochranárske regionálne združenie, Bratislava
  • Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava
  • Eduard Vokál, primátor, Lipany
  • Daniela Zemanovičová, podpredsedníčka, Protimonopolný úrad SR, Bratislava
  • Jiří Životský, starosta, Sokolnice, Česká republika