Verejný dlh stúpne za 2009-10 o 1638 eur na hlavu (Aktualizácia 21.12.2009)
Dátum: 14.12.2009
Po pokuse utajiť informáciu o výške verejného dlhu za tento rok nám nakoniec ministerstvo financií na základe zákona o prístupe k informáciám oznámilo, že verejný dlh v tomto roku stúpne na 23,588 mld. eur (37,1% HDP). Na konci minulého roka pritom dosahoval 18,616 mld. eur (27,6% HDP). Za jeden rok teda stúpne o 918 eur na jedného obyvateľa.
Ako vyplýva z rozpočtu verejnej správy, do konca budúceho roka sa dlh ešte zvýši na 27,49 mld. eur (40,8% HDP), čiže o ďalších 720 eur na hlavu. Spolu tak za dva roky stúpne o 1638 eur na hlavu a celkovo dosiahne 5075 eur na hlavu.
Okrem oficiálneho dlhu v ekonomike vznikajú aj tzv. skryté dlhy, ktoré dnes v štatistikách síce nevidíme, daňoví poplatníci ich však s vysokou pravdepodobnosťou raz budú musieť splatiť. Napríklad v roku 2009 vláda poskytla návratné finančné výpomoci vo výške 166 mil. eur pre železničné Cargo, 70 mil. eur pre Železnice SR a 130 mil. eur na oddlženie nemocníc. Spolu je to 366 mil. eur, čiže 68 eur na jedného obyvateľa. Hoci ide o „návratné“ výpomoci, uvedené subjekty ich kvôli zlej finančnej situácii s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti nebudú schopné splatiť.
Aktualizácia 21.12.2009: Po konzultáciách s niektorými analytikmi, ako aj ministerstvom financií sme dospeli k záveru, že návratné finančné výpomoci (NFV) pre Cargo a ŽSR už boli započítané do dlhu verejnej správy. Pripájame tiež vysvetlenie ministerstva financií:
„Návratné finančné výpomoci pre Cargo a ŽSR boli poskytnuté zo štátnych finančných aktív, ktorých likvidita sa používa na financovanie dlhu. Znamená to, že zníženie likvidity z dôvodu poskytnutia NFV automaticky znižuje priestor, ktorý môže ARDAL využiť na refinancovanie dlhu z prebytočnej likvidity a musí emitovať nové dlhopisy. Prognóza dlhu MFSR túto skutočnosť zohľadňuje a NFV Cargu a ŽSR zvyšuje dlh verejnej správy.“
To však zďaleka nie je všetko. Do skrytých dlhov totiž treba zarátať aj budúce výdavky štátu na stavbu diaľnic cez tzv. PPP projekty. Tie síce zaplatí súkromný investor, po sprevádzkovaní diaľnic mu však investovanú sumu aj s úrokmi začne preplácať štát. V roku 2009 nadobudla účinnosť koncesná zmluva na rýchlostnú cestu R1 (tzv. 2. balík PPP projektov), za ktorú štát v budúcnosti zaplatí podľa medializovaných informácií v dnešných cenách 1,75 mld. eur. Čiže 323 eur na hlavu.
Pravdepodobne v budúcom roku vstúpi do účinnosti aj koncesná zmluva na diaľnicu D1 (tzv. 1. balík PPP projektov), ktorá daňových poplatníkov vyjde v dnešných cenách zhruba na 3,3 mld. eur, teda 609 eur na hlavu.
No a ak sa vláde podarí dotiahnuť do konca aj koncesnú zmluvu na tzv. 3. balík D1, budeme splácať aj ďalších 1,3 mld. eur, čo je 240 eur na hlavu.
Ak máte pocit, že už by hádam aj stačilo, tak vás sklamem. Do skrytého dlhu totiž vstupujú aj náklady na výstavbu diaľničného mýta, ktoré je tiež realizované formou PPP. Zmluva bola podpísaná v januári tohto roku a náklady sú 716 mil. eur, alebo 132 eur na hlavu. Treba pritom poznamenať, že časť týchto nákladov (a zrejme aj nákladov na PPP diaľnice) nebudeme platiť priamo cez dane, ale cez mýtne poplatky.
Ak si myslíte, že apetít vlády zvyšovať dlh je týmto vyčerpaný, mýlite sa. V pláne je predsa aj stavba širokorozchodnej železnice za zhruba 4 mld. eur (738 eur na hlavu), novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach za 4 až 6 mld. eur (738 až 1108 eur na hlavu), či dostavba nemocnice na Rázsochách za 480 mil. eur (89 eur na hlavu).
A nezabúdajme ani na riziká prehraných súdnych sporov. Napríklad so zdravotnými poisťovňami za obmedzenie používania zisku. Len poisťovňa Dôvera v arbitráži údajne požaduje kompenzáciu za zhruba 500 mil. eur (92 eur na hlavu).
Koľko z týchto dlhov budeme musieť v konečnom dôsledku zaplatiť? A ako sa to prejaví na dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií, teda na zmene deficitu a verejného dlhu? Odpoveď dnes nepoznáme, pretože na Slovensku nikto nezostavuje odhady verejných financií aspoň na 10-20 rokov dopredu, ktoré by vyčíslili vplyvy uvedených projektov.
Tabuľka: Prehľad oficiálnych a vybraných skrytých dlhov
| - | Absolútne (v mil. eur) | Na hlavu (v eur) |
|---|---|---|
| Hrubý verejný dlh ku koncu 2010 | 27490 (40,8% HDP) | 5075 |
| Návratná finančná výpomoc pre Cargo, ŽSR a nemocnice udelená v roku 2009** | 366 | 68 |
| 2. balík PPP (R1) | 1750 | 323 |
| 1. balík PPP (D1) | 3300 | 609 |
| Diaľničné mýto | 716 | 132 |
| Skryté dlhy – medzisúčet (v pomere k HDP za 2010) | 6132 (9,1% HDP) | 1132 |
| 3. balík PPP (D1)* | 1300 | 240 |
| Širokorozchodná železnica* | 4000 | 738 |
| Jadrová elektráreň v J. Bohuniciach* | 5000 | 923 |
| Nemocnica Rázsochy* | 480 | 89 |
| Skryté dlhy spolu (v pomere k HDP za 2010) | 16912 (25,1% HDP) | 3122 |
Zdroj: MF SR (hrubý verejný dlh), medializované údaje (ostatné položky) *Tieto položky sú zatiaľ v nižšom štádiu rozpracovania, t.j. bez podpisu finálnej zmluvy. **Pozri aktualizáciu z 21.12.2009 uvedenú vyššie.
Pred vyše rokom som sa na tomto blogu pýtal, či Fico potopí verejné financie. Veci sa odvtedy uberajú ešte horším smerom. Treba objektívne priznať, že nie len kvôli vláde, ale aj kvôli kríze. A nezabúdajme, že naše verejné financie čaká v nasledujúcich desaťročiach ešte jedna, možno najťažšia skúška. Je ňou starnutie obyvateľstva. Európska komisia len nedávno oznámila (str. 139), že ak nič neurobíme, stúpne len v dôsledku starnutia obyvateľstva náš verejný dlh z dnešných zhruba 40% HDP na 116% v roku 2030 a 561% percent v roku 2060.
Dajme si pozor, aby sme sa náhodou na túto katastrofu „nepripravili“ enormným zadlžovaním.
Na záver pripájam ešte graf zobrazujúci vývoj oficiálneho verejného dlhu od roku 1998. Prudký rast v roku 1999 bol spôsobený najmä zahrnutím skrytých dlhov z čias Mečiarovej vlády (zlé úvery bánk, štátne záruky za Slovenské elektrárne, ŽSR, Vodohospodársku výstavbu, atď.). Potom došlo ku konsolidácii a dlh v roku 2006 klesol pod úroveň z roku 1998. To len aby sme vedeli, ktorá vláda nás ako a prečo zadlžovala.
Graf: Vývoj verejného dlhu, v % HDP
Zdroj: Eurostat (1998 – 2008), MF SR (2009 – 2012), UniCredit Bank (2009 – 2012)
1998 – 2008: Skutočnosť
2009: Odhad
2010 – 2012: Predpoklad
Peter Goliaš
analytik INEKO