Koronakríza sa v roku 2020 podpísala pod nárast dlhu miest zo 180 na 197 eur na obyvateľa

Dátum: 21.10.2021

21.10.2021, blog.sme.sk/ineko
Koronakríza sa v roku 2020 podpísala pod nárast dlhu miest zo 180 na 197 eur na obyvateľa

Priemerné zadlženie všetkých miest dosiahlo ku koncu vlaňajška 20,79 % bežných príjmov, čo je skoro rovnaký výsledok ako rok predtým. Pokiaľ ide o dlh v percentách, prebiehajúcu koronakrízu tak zatiaľ zvládali dobre.

Je potrebné dodať, že k stagnácii zadlženia v percentuálnom vyjadrení došlo iba vďaka výraznému nárastu bežných príjmov miest v predkrízovom roku 2019, ktoré sú menovateľom vo vzorci pre výpočet miery zadlženia.

Sumárny dlh miest v nominálnom vyjadrení totiž relatívne výrazne narástol, a to z 526 na 575 mil. eur (porovnanie údajov k 31.12.2019 resp. 31.12.2020). K stagnácii zadlženia v % teda došlo iba vďaka nárastu menovateľa vo vzorci (bežné príjmy za rok 2019 narástli z 2,53 na 2,77 mld. eur).

To zároveň vysvetľuje, prečo dlh v prepočte na 1 obyvateľa mohol narásť aj napriek stagnácii percentuálnej miery zadlženia. Počet obyvateľov sa totiž zmenil iba minimálne a preto nárast nominálneho zadlženia viedol k nárastu dlhu na 1 obyvateľa – konkrétne zo 180 eur na 197 eur.

Aj za rok 2020 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Mestá s relatívne vysokým dlhom sú Myjava (47,9 %), Gelnica (46,7 %) a tiež bratislavský magistrát (48,5 %). Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2020.

Aktualizácia portálu a jeho nedávne rozšírenie

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.

Pripomíname, že okrem aktuálneho doplnenia údajov za rok 2020 sme počas minulého roka portál vylepšili a rozšírili o ďalšie datasety.

Okrem technických vylepšení portálu sme začali zverejňovať aj značne rozšírenú sadu údajov – medzi novšie pridané údaje patrí detailné rozdelenie príjmov a výdavkov za všetky samosprávy, a to podľa ich ekonomickej, typovej či zdrojovej klasifikácie. Návštevník portálu si tak presne môže pozrieť, aká časť príjmov samospráv pochádza z daní a aká napr. z podnikania či prenájmu majetku a tieto údaje porovnať s priemerom za všetky samosprávy daného typu.

K dispozícii sú tiež údaje o rozpočtových, príspevkových a dcérskych organizáciách, ktoré patria pod dané samosprávy. Každý návštevník portálu si môže pozrieť viaceré zaujímavé účtovné údaje o každej z týchto organizácií, medzi ktoré patria napríklad základné školy či domovy sociálnych služieb.

Najvyšší prebytok dokázali vytvoriť vo Veľkom Šariši

O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).

V roku 2020 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu všetky mestá na Slovensku okrem dvoch – Spišské Vlachy mali deficit -1,9 % a Myjava -0,1 %.

Ostatné mestá s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov problém nemajú. Najvyšší prebytok dosiahli vo Veľkom Šariši (+33,6 %), Leopoldove (+27,1 %) a v Krásne nad Kysucou (+20,4 %). Na ďalších pozíciách nasledujú Nové Mesto nad Váhom (+19,9 %), Tvrdošín (+19,2 %), Dubnica nad Váhom (+18,4 %) či Trenčín a Malacky (zhodne po +17,8 %).

Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +8,40 %, čo je medziročné zhoršenie oproti hodnote +8,93 % z roku 2019. Koronakríza sa tak prejavila aj na poklese prebytkov miest a vo výsledku sa jedná o najmenej dobrú hodnotu spomedzi uplynulých šiestich rokov.

Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Aktuálne hodnotenie finančného zdravia

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6 bodov, kde hodnoty nad 3 body naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).

Priemerná známka finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje 4,42, čo je iba o 0,01 bodu menej ako hodnota z rokov 2018 a 2019, kedy mestá dosiahli najlepší výsledok počas celej histórie nášho hodnotenia (zhodne po 4,43 bodu).

Platí pritom, že pre všetky mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály. Presnejšie, 71 miest získalo známku „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). Na špici evidujeme Nové Mesto nad Váhom (5,91), Dubnicu nad Váhom (5,90) a Strážske (5,90).

Ďalších 68 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi získali mestá Bratislava a Myjava. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti, prislúchajúce slovné hodnotenie znie: „dostatočné finančné zdravie“. Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto – ak by nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.

Pokiaľ ide o medziročný vývoj, najvýznamnejšie zlepšenie zaznamenali v Gbeloch, Vrábľoch, Podolínci, Myjave a v Starej Turej – tieto mestá dokázali počas roka 2020 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Topoľčany, Snina, Zlaté Moravce, Spišské Vlachy a Leopoldov – k poklesu známky došlo vo väčšine prípadov najmä v dôsledku významného nárastu hodnoty dlhu a tiež zhoršenia bilancie bežného účtu.

Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.

Komplexné údaje nájdete na portáli

Na portál http://www.hospodarenieobci.sk sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2020, vďaka čomu sa tu odteraz nachádzajú údaje za obdobie rokov 2006 až 2020 (získavame ich od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.
Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia miest v SR.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Matej Tunega
analytik INEKO