Dátum: 25.10.2024
Uverejnené 25.10.2024 v časopise .týždeň .
Pred mesiacom som pre nemenovaný denník napísal článok s titulkom končiacim otáznikom – „Bude sa konsolidovať aj v zdravotníctve?“. Po mesiaci sa mi teraz javí, že skôr nie.
Keď z čista jasna (bez akéhokoľvek pripomienkovania či komunikácie so stakeholdermi) premiér spolu s ministrom financií a ďalšími vyjednávačmi konsolidačného balíka oznámili, že sa na ňom zdravotníctvo bude musieť okrem celoplošných opatrení (pravda, s výnimkou štátnych nemocníc – príspevkových organizácií, ktoré nebudú musieť na rozdiel od ostatných nemocníc platiť transakčnú daň…) podieľať aj špeciálnymi opatreniami vo výške 259 miliónov eur, bolo mi hneď jasné, že to neprejde len tak ľahko. V zdravotníctve sú totižto záujmové skupiny veľmi silné, keďže pri vyjednávaniach využívajú často strach a asymetriu informácií. Strach ľudí o ich zdravie a život, následný strach politikov o stratu podpory voličov a rôznu úroveň (ne)vedomosti o dátach a procesoch v zdravotníctve na oboch stranách.
Namiesto zvýšenia základných miezd všetkých nemocničných zdravotníckych pracovníkov na budúci rok v priemere o 9,7 percent, ktoré vyplývalo z doposiaľ platného zákona upravujúceho každoročnú automatickú valorizáciu miezd zdravotníkov z nemocníc na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve, im mala základná zložka mzdy budúci rok narásť podľa prvého návrhu konsolidácie o 3 percentá (medziročný priemerný nárast príjmov o 3 percentá by sa mal pravdepodobne týkať aj súkromných ambulancií). Popri tom sa odprezentoval aj zámer transformovať štátne nemocnice, ktoré majú právnu formu tzv. príspevkových organizácií, na akciové spoločnosti. Rozhodne výbušný mix.
Najmä predáci Lekárskeho odborového združenia (LOZ) vyšli zaraz na barikády s cieľom ubrániť to (najmä v mzdovej oblasti), v čom im predošlé politické reprezentácie za vlád I. Radičovej v roku 2011 a E. Hegera v roku 2022, pravda, s výrazným vytlieskavaním požiadaviek lekárskych odborárov zo strany politikov súčasnej vládnej koalície, ustúpili. Hrozia hromadnými výpoveďami a berú si pacientov znova za rukojemníkov. Rozumiem kritike protestujúcich lekárov a ďalších zdravotníkov, že takto nepredvídateľne a hrubo, systémom brania bagrom, bez argumentácie, kolektívneho vyjednávania, štandardného pripomienkovacieho procesu, dopadových analýz a transparentnej komunikácie s dostatočným časovým predstihom sa to nerobí. Potom je očakávateľná aj ostrá reakcia.
Tlak lekárskych odborov (a samozrejme aj tlak iných aktérov) už slávi prvý úspech. „Našlo sa“ dodatočných 100 miliónov eur, ktoré majú, ak zdravotníci tento kompromis prijmú, ísť na zvýšenie miezd nemocničných zdravotných sestier a záchranárov v priemere o pôvodne platných 9,7 percent a lekárov o 6,4 percent, čo je tiež bezpečne nad úrovňou predpokladanej budúcoročnej inflácie. Lenže lekárski odborári (ale na prekvapenie aj nedôverčivé odbory sestier) toto odmietli a požadujú, aby sa na platový automat vôbec nesiahalo. Pri tom zároveň deklarujú, že im ide aj o naplnenie ďalších bodov z memoránd, ktoré podpísali s predošlými vládami.
A tu práve vyvstáva pre mňa veľký otáznik, do akej miery je akceptovateľné, aby určitá relatívne úzka, ale vplyvná záujmová skupina, ktorá však nemá mandát od voličov, v podstate na viac ako desaťročie držala v šachu veľkú časť obsahu zdravotnej politiky štátu, a ak sa tá náhodou chce odchýliť od ich požiadaviek (najmä tých mzdových), potom hrozí všetkým hromadnými výpoveďami a následným kolapsom zdravotníctva?
Majú byť zákony nemenné, majú byť pod tlakom podpísané memorandá s predošlými vládami dodržiavané po desaťročia, aj keď obsahujú niektoré body zrelé na reformu? Nebudú mať budúce vlády možnosť meniť spôsob odmeňovania zdravotníkov a siahnuť aj na dnešný platový automat, ktorý je dlhodobo neudržateľný, je nad možnosťami slovenskej ekonomiky a verejných financií, navyše nemotivuje, vytvára regionálne nedostatky pracovníkov, odmeňuje starnutie a každého rovnako, a to všetko bez ohľadu na odvedenú prácu, na kvalitu, produktivitu, potreby a pod? Nebudú mať budúce vlády možnosť určiť, v akej lokalite a s akým počtom lôžok postavíme z verejných zdrojov novú koncovú nemocnicu v Bratislave a či vôbec? Nebudú môcť volení zástupcovia občanov v parlamente schváliť predpisy umožňujúce racionalizáciu nemocničného personálu a procesov a zvyšovanie produktivity a efektívnosti v rámci optimalizácie siete či transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, s čím nesúhlasí LOZ? Lebo ak tak učinia, lekárski odborári budú podávať hromadné výpovede?
Bude mať niektorá vláda na zvrátenie tohto šachu dostatočnú silu a guráž, vytrvá na svojich postojoch a pôjde do ostrého sporu s protestujúcimi lekármi? Do určitej miery by to bolo aj potrebné, aby sa zdravotná politika uvoľnila zo zovretia a naštartovali sa reformy. Od tejto vlády to však nemožno očakávať, keďže je slabá a nie je to v jej povahe a nakoniec ani v programe. Momentálne je to tak, protestná akcia LOZ drží aj túto vládu v pozore. A keďže lekárski odborári sa najviac aktivizujú a radikalizujú v časoch, keď ide o mzdy, a teraz o ich mzdy ide, tak sa spolu s požiadavkami ohľadne odmeňovania s nimi zvezú aj tie ostatné, vrátane požiadavky na zákaz transformácie štátnych nemocníc na obchodné spoločnosti.
Transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti by niesla v sebe potenciál systémovej zmeny, ktorá by mohla priniesť väčší poriadok, transparentnosť a zodpovednosť pri riadení a hospodárení týchto zariadení, ale samo o sebe by len zmena právnej formy nepomohla. Musela by ísť ruka v ruke so zavádzaním ďalších tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). Ak by totiž prišlo k vytváraniu strát a dlhov v transformovaných nemocniciach, vtedy by museli prísť na rad negatívne konzekvencie, odstupňované od ministra zdravotníctva (napr. vypočutie pred zdravotníckym parlamentným výborom, povinné odvolávanie v NR SR), vrcholového manažmentu nemocnice (zrážky z odmien, zo mzdy, odvolanie), cez primárov (detto), až po radových zamestnancov (pomalšie zvyšovanie platov, obmedzenie kolektívnych zmlúv až po zmrazenie či dokonca zníženie platov). A na úrovni celej nemocnice by mali byť nastolené povinné mechanizmy od ozdravného plánu až po nútenú správu.
Bolo by nutné vymyslieť robustný systém „dlhovej brzdy“ pre nemocnice. Samozrejme, ultimátnym tvrdým rozpočtovým pravidlom v prípade trvalého zlého hospodárenia by bol pri bežných obchodných spoločnostiach konkurz a prípadný odpredaj častí majetku napr. súkromným investorom, avšak privatizácia na akciovky transformovaných nemocníc by bola podľa slov predstaviteľov vlády zo zákona zakázaná, s odkazom na kritickú infraštruktúru štátu.
Ja by som sa však neobával ani toho, keby časť akcií niektorých notoricky stratových štátnych nemocníc bola ponúknutá v transparentnom medzinárodnom tendri súkromným záujemcom, ktorí by nám mohli ukázať, či sa dá veľká fakultná či univerzitná nemocnica viesť udržateľne. Získali by sme navyše porovnávací prvok v systéme a element súťaživosti, resp. možnosti kopírovania dobrých praktík, z čoho môže potom ťažiť pacient, ako aj zvyšné transformované štátne nemocnice.
Z hľadiska konsolidácie verejných financií by transformácia štátnych nemocníc z príspevkových organizácií mohla priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte, avšak krátkodobo by si vyžiadala, hádam len jednorazovú, avšak zhruba až miliardovú finančnú injekciu na oddlženie transformujúcich sa štátnych nemocníc, čo môže predstavovať, zásadný problém pre implementáciu takéhoto kroku v čase napätých verejných financií.
Takže v kontexte bojovného nesúhlasu lekárskych odborárov, a teda narastajúcich politických nákladov, a v spojitosti s populistickou, antireformnou DNA tejto vládnej garnitúry a falošnými ideologickými zábranami mnohých politikov a poslancov parlamentu, nepredpokladám, že k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti v tomto volebnom období príde.
Na najbližšie dva mesiace zostane teda otvorená otázka vyjednávania o mzdách nemocničných lekárov a či čierny Peter konsolidácie v zdravotníctve nezostane len v rukách neštátneho ambulantného sektora a následne pacientov, ktorým sa následne nekontrolovateľne zvýšia poplatky pri návšteve ambulancie.
Dušan Zachar, INEKO
Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.