Dátum: 13.08.2014
ineko.blog.sme.sk, 13.8.2014
Absolventi vysokých škôl s dlhšou tradíciou si hľadajú prácu ľahšie
Medzi vysoké školy s dlhodobo najnižšou absolventskou mierou nezamestnanosti (AMN) patria najmä bratislavské školy – Slovenská technická univerzita (STU), Univerzita Komenského (UK) a umelecké školy (VŠVU a VŠMU). Dopĺňa ich Akadémia umení v Banskej Bystrici.
Naopak, medzi školy s najvyššou AMN patria viaceré súkromné školy, ako napríklad Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici alebo Vysoká škola v Sládkovičove. Treba však dodať, že súkromné vysoké školy nie sú financované z verejných zdrojov.
Vyššia miera nezamestnanosti na niektorých školách môže tiež súvisieť s vysokou mierou nezamestnanosti v regióne, v ktorom sa škola nachádza.
Vyplýva to z analýzy INEKO, v rámci ktorej sme pre jednotlivé vysoké školy v SR vypočítali AMN za roky 2010 až 2013, a to podľa definície absolventov škôl v zákone o službách zamestnanosti a s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). Napríklad za rok 2013 sa AMN počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy podľa metodiky ÚPSVaR k 30. septembru 2013 spomedzi absolventov školy za obdobie najviac 2 rokov pred 30. septembrom 2013 (1.10.2011 až 30.9.2013) a celkového počtu absolventov tejto školy za toto dvojročné obdobie (podľa ÚIPŠ).
Zo študentov, ktorí ukončili štúdium v období 1.10.2011 až 30.9.2013 bol ku koncu septembra minulého roka nezamestnaný približne každý desiaty absolvent. V predchádzajúcich troch rokoch to bolo nižšie číslo, keď sa AMN za celú SR pohybovala na úrovni medzi 5,8 a 7,4 %. Pre porovnanie, nezamestnanosť za celú ekonomiku SR sa počas tohto obdobia držala na približne 13 až 14 %. Možno teda konštatovať, že absolventi vysokej školy si hľadajú prácu ľahšie než zvyšok obyvateľstva.
Presné hodnoty AMN za jednotlivé vysoké školy uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
Tab. 1: AMN pre jednotlivé vysoké školy v SR za roky 2010 až 2013 (v %)
Zdroj: INEKO na základe údajov ÚPSVaR a ÚIPŠ
Zaujímavým rozšírením je pohľad na mieru nezamestnanosti absolventov po viac ako roku od ukončenia štúdia. Takýto pohľad dokáže eliminovať zahrnutie veľkej skupiny absolventov, ktorí typicky v máji alebo v júni ukončia štúdium, cez leto po škole si však ešte z rôznych príčin nehľadajú prácu, a tak veľa z nich je koncom septembra toho istého roka zatiaľ bez práce. Preto je zaujímavé pozrieť sa na ich osud aj dlhodobejšie. Upozorňujeme, že do takejto štatistiky sú zahrnutí výlučne tí absolventi, ktorí boli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie (UoZ) počas aspoň 12 mesiacov bez prerušenia.
Ukazuje sa, že miera nezamestnanosti meraná po viac ako roku od skončenia školy sa pohybuje na veľmi nízkych úrovniach (nanajvýš 2,2 %), čo vypovedá o tom, že ak si aj absolvent nenájde prácu hneď (v priebehu pár mesiacov), tak väčšinou už do roka s tým problém nemá. Prehľad takto upravenej miery nezamestnanosti za jednotlivé vysoké školy uvádzame v tabuľke č. 2.
Tab. 2: Miera nezamestnanosti absolventov po viac ako roku pre jednotlivé vysoké školy v SR (v %)
Zdroj: INEKO na základe údajov ÚPSVaR a ÚIPŠ
Poznámka: Údaj za rok 2013 reprezentuje stav nezamestnanosti absolventov roku 2012 (štúdium ukončené 1.10.2011 až 30.9.2012) ku 30. septembru 2013
Upozornenie: AMN vzhľadom na metodiku ÚPSVaR zahŕňa len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov. Takisto sú zo štatistiky vylúčení uchádzači o zamestnanie, ktorí pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie mali pravidelne platené zamestnanie. Z porovnania sme ďalej vylúčili školy, ktoré mali v uplynulých rokoch menej ako 20 absolventov denného štúdia za rok (na celej škole).
Odporúčanie INEKO: Pre zlepšenie možnosti vyhodnocovania nezamestnanosti absolventov by bolo vhodné, aby ÚPSVaR začal vyhodnocovať a zverejňovať počet UoZ aj inak ako len podľa definície absolventa obsiahnutej v zákone o službách zamestnanosti, ktorá má pre tento účel viacero nevýhod, ako napr. nízke vekové ohraničenie absolventov, sledovanie iba absolventov denného štúdia, nerozlišovanie medzi absolventmi 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia, či zlučovanie absolventov z dvoch ročníkov. Jednou z možností by bolo sledovať počet UoZ zvlášť pre jednotlivé vysoké školy a ich fakulty, v členení zvlášť za každý stupeň štúdia a za dennú aj externú formu, pričom do štatistík by boli zohľadnení absolventi (občania SR), ktorí úspešne ukončili nanajvýš jedno štúdium každého stupňa. Zo štatistiky by boli vylúčení absolventi 1. stupňa, ktorí ukončili toto štúdium po dovŕšení veku 25 rokov, 2. stupňa, ktorí ukončili po dovŕšení veku 27 rokov a 3. stupňa, ktorí ukončili po dovŕšení veku 32 rokov. Stav UoZ by bol sledovaný nezávisle pre každý ročník absolventov, a to v dvoch termínoch – na konci roku v ktorom došlo k úspešnému ukončeniu štúdia a tiež na konci nasledujúceho roku (napríklad pre absolventov roku 2012 by vyhodnotenie stavu UoZ prebehlo aj k 31.12.2012, aj k 31.12.2013). Nehralo by úlohu, či už v minulosti absolvent mal pravidelne platené zamestnanie, rozhodujúci by bol len stav k uvedeným dátumom. Obdobne by musel príslušnú štatistiku o počte absolventov pripraviť aj ÚIPŠ. Výsledkom pomeru týchto štatistík by bola AMN, ktorá by zabezpečila podstatne lepšiu porovnateľnosť škôl a fakúlt, a to za jednotlivé ročníky absolventov s kratším aj dlhším časovým odstupom, ktorý by mali k dispozícii na nájdenie si zamestnania. Takáto štatistika by eliminovala všetky dôležité nevýhody v súčasnosti dostupných údajov.
Pre komplexnejšie posúdenie uplatniteľnosti absolventov jednotlivých škôl na trhu práce je potrebné sledovať aj priemerné nástupné platy absolventov, ktoré však momentálne nie sú k dispozícii, keďže ministerstvo školstva ich v roku 2012 prestalo zverejňovať. Pre detailnejší pohľad by tiež bolo vhodné zverejňovať údaje o miere nezamestnanosti a nástupných platoch absolventov aj za jednotlivé fakulty a odbory, nielen za celé školy.
Matej Tunega
Autor spolupracuje s inštitútom INEKO