Dátum: 03.12.2025
Tlačová správa
3.12.2025, 9:30 hod.
Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2025 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala opäť po roku a celkovo po šiesty raz Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Druhé miesto obhájila Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica. Tretie miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti získala, tak ako vlani, Univerzitná nemocnica Martin.
Na prvých troch miestach sa poradie nezmenilo už štyri roky po sebe a ostatných osem rokov sa na stupňoch víťazov striedajú len tieto zariadenia. Zároveň platí, že ružomberská nemocnica neskončila počas doterajších jedenástich ročníkov hodnotenia horšie ako tretia, Rooseveltka chýbala v prvej trojke len raz – v úvodnom ročníku (2015) a martinská univerzitka bola mimo nej len dvakrát.
Nemocnicou roka 2025 v kategórii všeobecných nemocníc sa opätovne stala Fakultná nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s., ktorá získala toto ocenenie inštitútu INEKO už po siedmykrát v rade, pričom v doterajších jedenástich ročníkoch nebola horšia ako druhá. Premiérovú účasť v aktuálnom hodnotení si veľmi úspešne odbila od apríla 2023 fungujúca bratislavská Nemocnica BORY, a.s. z nemocničnej siete Penta Hospitals, ktorej len o vlások unikla prvá priečka. Bronzové ocenenie získala minulý rok druhá – Nemocnica Topoľčany, a.s. z rovnakej nemocničnej siete.
Po roku sa zopakovalo, že na prvých troch pozíciách sa umiestnili nemocnice fungujúce ako akciové spoločnosti a zároveň, prvýkrát v histórii hodnotenia Nemocnica roka, ide o zariadenia, ktoré sú zriadené súkromnými spoločnosťami (AGEL a Penta Hospitals).
Viac informácií: kdesaliecit.SK
Dátum: 25.11.2025
Nemocnicou s najvyššou mierou transparentnosti v roku 2025 podľa hodnotenia INEKO sa po roku opätovne stala Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica. Bezpečne môžeme tvrdiť, že Rooseveltka je za ostatných 5 rokov lídrom nemocníc v transparentnosti a otvorenosti komunikácie voči verejnosti, keďže nebola v tejto oblasti horšia ako prvá.
Do prvej trojice najtransparentnejších nemocníc sa dostali tento rok Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky a Ľubovnianska nemocnica, n.o., ktoré boli vlani obe v top 5. Veľký skok, z minuloročnej druhej polovice rebríčka, urobila Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s. a stala sa v hodnotení transparentnosti najúspešnejšou nemocnicou so súkromným zriaďovateľom – Penta Hospitals Slovensko. Keďže zariadenia tejto nemocničnej siete majú podobné štandardy komunikácie voči verejnosti, tak je prirodzené, že viaceré z nich sú v rebríčku relatívne tesne pri sebe a do prvej šestky sa dostali ďalšie dve nemocnice Penta Hospitals – z Dunajskej Stredy a vlani druhej Galanty.
Chceli by sme vyjadriť potešenie, že v globále sledujeme za ostatných 10 rokov naprieč nemocnicami, že sa v oblasti transparentnosti a otvorenosti voči verejnosti viditeľne zlepšujú.
Nemocnice sme tento rok v oblasti transparentnosti hodnotili na základe 25 indikátorov, ktoré sa týkali napr. dostupnosti a kvality užitočných informácií pre verejnosť zobrazovaných na webstránkach nemocníc, prístupu k zmluvám a faktúram a zverejnených informácií o nich a o hospodárení nemocníc, existencie dotazníkov spokojnosti pacientov, elektronického objednávania, návštevných hodín na oddeleniach, odozvy na mailové otázky pacienta (ďakujeme pán Peter N.), žiadostí o poskytnutie informácií pre TIS (ďakujeme sa spoluprácu Transparency International Slovensko), hodnotenia nemocničných stáží mladými medikmi (ďakujeme Mladí lekári), kvality DRG dát poskytovaných MZ SR (ďakujeme Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) či ochoty udeliť súhlas so zverejnením štatistických údajov z NCZI (ďakujeme Národné centrum zdravotníckych informácií).
Index transparentnosti nemocníc je jednou zo súčastí komplexného porovnávania nemocníc (Nemocnica roka), ktoré realizujeme tento rok už po 11. raz. Kategória ukazovateľov transparentnosti za ostatné 4 roky má na celkovom hodnotení nemocníc váhu 10 %. Ďalšími posudzovanými oblasťami sú kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačné skúsenosti lekárov, náročnosť diagnóz, spokojnosť pacientov a hospodárenie. Celkové výsledky tohto komplexného hodnotenia, spolu s udelením ocenení Nemocnica roka 2025, zverejníme na tlačovej konferencii v stredu 3. decembra počas SME konferencie Healthcare Summit 2025.
Partnermi projektu Nemocnica roka sú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare s.r.o.
Celý rebríček indexu transparentnosti slovenských nemocníc za rok 2025:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica 96,3%
2. Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky 93,3%
3. Ľubovnianska nemocnica, n.o., Stará Ľubovňa 89,3%
4. Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s. (Penta Hospitals) 88,5%
5. Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a.s. (Penta Hospitals) 88,0%
6. Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s. (Penta Hospitals) 87,8%
7. Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená 87,4%
8. Nemocnica Topoľčany, a.s. (Penta Hospitals) 87,2%
9. Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. (Penta Hospitals) 87,0%
10. Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého Dolný Kubín 86,5%
11. Nemocnica AGEL Zvolen a.s. 86,3%
12. Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s. (Penta Hospitals) 86,2%
13. Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Banská Bystrica 86,1%
14. Nemocnica A. Leňa Humenné, a.s. (Penta Hospitals) 86,1%
15. Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina 86,0%
16. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, Prešov 85,8%
17. Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica 85,6%
18. Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota (Penta Hospitals) 85,6%
19. Fakultná nemocnica Trnava 85,0%
20. Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce, a.s. (Penta Hospitals) 84,9%
21. Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca 84,9%
22. Nemocnica AGEL Zlaté Moravce a.s. 83,7%
23. Vranovská nemocnica, a.s., Vranov nad Topľou (Penta Hospitals) 83,1%
24. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach 82,9%
25. Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s. (Penta Hospitals) 82,5%
26. Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš 82,3%
27. Kardiocentrum AGEL a.s., Košice-Šaca 82,1%
28. Fakultná nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s. 80,7%
29. Nemocnica Poprad, a.s. 80,7%
30. Nemocnica Alexandra Wintera n.o. Piešťany 80,5%
31. Nemocnica na okraji mesta, n.o., Partizánske (Penta Hospitals) 80,2%
32. Nemocnica AGEL Komárno s.r.o. 80,0%
33. Fakultná nemocnica AGEL Skalica a.s. 79,8%
34. Fakultná nemocnica Trenčín 79,1%
35. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Košice 78,7%
36. Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN 78,5%
37. Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica 78,4%
38. Nemocnica Snina s.r.o. 78,1%
39. Nemocnica AGEL Levice s.r.o. 77,9%
40. Nemocnica AGEL Krompachy s.r.o. 77,7%
41. NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov 76,3%
42. Univerzitná nemocnica Martin 76,1%
43. Nemocnica AGEL Levoča a.s. 75,9%
44. Fakultná nemocnica Nitra 75,2%
45. Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice 75,1%
46. Národný ústav detských chorôb, Bratislava 75,0%
47. Nemocnica AGEL Handlová s.r.o. 74,3%
48. Nemocnica AGEL Žiar nad Hronom 74,1%
49. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Bratislava 74,0%
50. Univerzitná nemocnica Bratislava 73,6%
51. Nemocnica s poliklinikou n.o. Kráľovský Chlmec 73,1%
52. Nemocnica Bory, Bratislava (Penta Hospitals) 71,6%
53. Národný onkologický ústav v Bratislave 70,7%
54. Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o. 68,9%
55. Nemocničná a.s., Nemocnica Malacky 66,9%
56. Detská fakultná nemocnica Košice 66,7%
57. Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o. (AGEL) 66,5%
58. Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o. 65,6%
59. Východoslovenský onkologický ústav, a.s. Košice 65,4%
60. Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s. r. o., Bratislava 64,1%
61. Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., Veľký Krtíš 63,5%
62. Nemocnica AGEL Bánovce s.r.o. 63,3%
63. Regionálna nemocnica Sobrance n.o. 62,2%
64. Nemocnica s poliklinikou Myjava 61,4%
65. Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec n.o. 61,0%
66. Onkologický ústav sv. Alžbety, s.r.o., Bratislava 60,6%
67. Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n.o. 59,1%
68. Kardiocentrum Nitra s.r.o. 58,2%
69. CINRE s.r.o., Bratislava (Penta Hospitals) 57,7%
70. Nemocnica s poliklinikou, n.o. Revúca 56,9%
71. Univerzitná nemocnica – Nemocnica sv. Michala, a.s., Bratislava 56,0%
72. Železničná nemocnica AGEL Košice 51,2%
73. Pro Vitae, n.o., všeobecná nemocnica Gelnica 37,9%
74. Hospitale, s.r.o., Nemocnica Šahy 23,8%
75. Gemerclinic, n.o., Hnúšťa 2,9% (pozn.: zariadenie nedisponuje webstránkou)
Dátum: 28.10.2025
28.10.2025, tlačová správa
Priemerné zadlženie miest dosiahlo najnižšiu hodnotu, odkedy INEKO zbiera údaje (od roku 2009), naopak zlou správou je, že prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie (od roku 2006). Znamená to, že mestám ostáva stále menší priestor na investície. Žúp sa týkajú rovnaké zistenia, no navyše s ešte výraznejším zhoršením hospodárenia.
Mestá: Finančné zdravie
Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,26 z maximálnych 6,00, čo je o 0,01 bodu viac ako rok predtým. Keďže sa finančné zdravie miest zmenilo iba mierne, zaujímavé sú najmä protichodné javy, ku ktorým prišlo – pozitívny: pokles zadlženia a negatívny: zhoršenie bilancie bežného účtu. Obom sa podrobne venujeme nižšie. Celkovo platí, že mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,15 až 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.
Spomedzi všetkých miest v SR získalo celkovo 33 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). To je mierne zhoršenie oproti roku 2023, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 38 miest. Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo 7-tisícové mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,51 bodov. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,49), Tvrdošín a Dubnica nad Váhom (zhodne po 5,48) a Nová Baňa (5,45), ktorá je nováčikom v prvej pätici rebríčka. Oproti minulému roku prvú päticu opustil Svätý Jur, ktorý je aktuálne na 11. mieste. Významným pozitívnym skokanom rebríčka finančného zdravia je Liptovský Hrádok, ktorý sa z minuloročného 30. miesta posunul na 18. miesto. Spomedzi krajských miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ iba mesto Trenčín.
Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Nováky, Považská Bystrica (nárast skóre zhodne o +0,33 bodu) a mesto Vysoké Tatry (+0,23). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Veľký Šariš (-0,43), Liptovský Mikuláš (-0,33) a Vrútky (-0,26).
Pri 104 mestách evidujeme finančné zdravie ako „dobré“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, tzn. „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Spišské Vlachy, Bratislava, Zlaté Moravce a Veľký Šariš, ktorý je najväčším negatívnym skokanom, keď medziročne stratil viac ako 0,4 bodu. Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti.
Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá bola roky v nútenej správe a momentálne prechádza fázou tzv. konsolidácie pohľadávok, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme – zhruba na úrovni priemeru všetkých samospráv. Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne zlepšil finančné zdravie a pri porovnaní krajských miest prenechal koniec rebríčka Prešovu.
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré inštitút INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.
Mestá: Dlh a bilancia bežného účtu
Priemerné zadlženie miest kleslo druhý rok v rade. Počas minulého roka sa znížilo o viac ako desatinu, z 21,61 na 19,26 %. Mestá sa tak dostali na dosiaľ najnižšiu mieru zadlženia, odkedy INEKO zbiera údaje o dlhu (od roku 2009). K poklesu tohto pomerového ukazovateľa – dlh k bežným príjmom za predchádzajúci rok – však prišlo výlučne vďaka nárastu príjmov, ktorý bol ešte výraznejší ako nárast nominálneho dlhu v eurách. Nárast bežných príjmov (za rok 2023) súvisel s vysokou infláciou v danom období a zároveň s oživením ekonomiky po pandémii COVID-19.
Aj za rok 2024 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Rovnako, nebol problém ani s prekročením dlhovej úrovne 50 % (1. sankčné pásmo dlhovej brzdy), preto žiadnemu mestu nevznikla povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie.
Ku koncu roka 2024 mali podľa údajov MF SR najvyšší dlh v meste Veľký Šariš (47,2 %). Ďalšie v poradí zadlženosti sú Zlaté Moravce (38,6 %), Spišské Vlachy (38,4 %), Galanta (38,2 %), Gelnica a Bratislava (zhodne po 30,6 %). V prípade Bratislavy je reč o sumárnom údaji za magistrát aj mestské časti (30,6 % je agregovaná hodnota dlhu). Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval 46,1 % a štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí, s výnimkou historicky vysoko zadlženého Devína (ktorého dlh stále prevyšuje 240 % jeho ročných príjmov).
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na investície, údržbu a zveľaďovanie svojho majetku.
Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla za minulý rok +5,31 %, čo je relevantné medziročné zhoršenie oproti hodnote +6,86 % z roku 2023. Na jednej strane, ide o lepšiu hodnotu ako v roku 2022, zároveň ale o druhú najhoršiu spomedzi uplynulých desiatich rokov a o tretiu najhoršiu od roku 2006. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s COVID-om a infláciou naďalej pod tlakom, k čomu aktuálne prispieva konsolidácia, v rámci ktorej vláda prenáša konsolidačné úsilie aj na plecia samospráv (rizikom môže byť legislatívne obmedzenie príjmov samospráv).
Mimo záberu tejto analýzy je otázka, či a v akej miere reagovali samosprávy na tieto krízy v podobe obmedzovania rozsahu a kvality poskytovaných verejných služieb.
V roku 2024 zaznamenalo kladnú bilanciu bežného účtu 134 zo 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v meste Vysoké Tatry (+14,9 %), v Novom Meste nad Váhom (+12,8 %) a Brezne (+12,4 %). Naopak, najvyšší deficit mali vo Veľkom Mederi (-8,0 %), Hanušovciach nad Topľou (-1,5 %) a Hnúšti (-1,1 %). Deficit na bežnom účte je pritom jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané.
Samosprávy Bratislavy a Košíc
Špecifickým prípadom samospráv sú Bratislava a Košice, ktoré sú ako jediné mestá na Slovensku ďalej členené aj na samostatne hospodáriace mestské časti. Mnohé z týchto mestských častí majú desiatky tisíc obyvateľov, a preto je rovnako dôležité sledovať aj ich finančné zdravie. Navyše, Bratislava a Košice majú magistráty, ktoré sú vzhľadom na mestské časti ďalšími nezávislými samosprávami – pre zjednodušenie ich však zahŕňame s mestskými časťami do jedného porovnania.
V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2023 najlepšie finančné zdravie mestské časti Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto. Na opačnom konci evidujeme magistrát, Nové Mesto a najmä Devín, ktorý bol 18 rokov v režime nútenej správy.
V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Krásna, Myslava a Barca. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia evidujeme postupne pri Kavečanoch, Poľove a košickom magistráte.
VÚC: Samosprávne kraje si opäť pohoršili, ich finančné zdravie je najhoršie od roku 2016
Vyššie územné celky (VÚC) nedokázali v roku 2024 nadviazať na mierne zlepšenie finančného zdravia z roku 2023. Naopak, vrátili sa k negatívnemu trendu z rokov 2020 až 2022, kedy sa im výrazne zhoršilo finančné zdravie počas troch rokov v rade. Priemerné skóre VÚC vlani pokleslo o 0,03 bodu (z 4,36 na 4,33) a vo výsledku je najhoršie od roku 2016.
Došlo k tomu napriek poklesu dlhu. Prevážili totiž iné negatívne faktory – jednak sa výrazne zhoršila bilancia bežných účtov (teda priebežné hospodárenie) a tiež narástla dlhová služba a mierne aj záväzky po lehote splatnosti.
Žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % z bežných príjmov a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2024 v Trenčianskom samosprávnom kraji (35,8 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (6,1 %). Dlh dokázali v roku 2024 najviac znížiť v bratislavskom kraji, a to výrazne, o vyše 10 %-uálnych bodov.
Výrazne sa však zhoršil iný významný ukazovateľ hospodárenia – bilancia bežného účtu. Priemerný prebytok za všetky VÚC dosiahol +5,7 %, čo je, podobne ako pri dlhovej službe, najhorší výsledok za ostatných 10 rokov. Pre porovnanie, v roku 2023 bola priemerná bilancia +9,5 % a v roku 2018 až +14,8 %. Ide teda o výrazné zhoršenie situácie, ktoré sa v ďalšom období nevyhnutne prejaví poklesom investícií či zhoršením údržby majetku.
Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky župy dosiahli v roku 2024 kladné hodnoty, t.j. prebytky. Najlepšie hospodárila prešovská (+9,0 %), bratislavská (+8,4 %) a trnavská župa (+6,4 %), najhoršie banskobystrická (+3,7 %).
Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,03 bodu. Na konci rebríčka finančného zdravia evidujeme košickú župu s hodnotením 4,20 bodu. Najviac si medziročne zlepšila skóre žilinská župa (o 0,17 bodu), vďaka čomu sa posunula zo siedmeho miesta na piate. Takmer všetky kraje vykazujú „dobré finančné zdravie“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Nitrianska župa je ako jediná tesne nad 5-bodovou hranicou, čím dosiahla najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia – samospráva s „výborným finančným zdravím“.
Viac informácií o metodike a kompletných výsledkoch hospodárenia všetkých samospráv, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií nájdete na voľne prístupnom portáli: www.hospodarenieobci.sk
Kompletné analýzy hospodárenia samospráv si môžete voľne stiahnuť tu:
Mestá: www.ineko.sk/file_download/1766
Župy: www.ineko.sk/file_download/1767
Tlačová správa (formát PDF) na stiahnutie: www.ineko.sk/file_download/1768
Dušan Zachar, riaditeľ INEKO, obce[a]ineko.sk
Projekt hodnotenia finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu www.hospodarenieobci.sk podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o..
Dátum: 17.09.2025
Vyhovujú Vám návštevné hodiny v slovenských nemocniciach?
Zapojte sa, prosím, do našej bleskovej ankety a vyberte návštevný čas, ktorý by Vám najviac vyhovoval v prípade, že by ste chceli v pracovný deň navštíviť Vášho blízkeho, ktorý je hospitalizovaný v nemocnici.
Zozbierané dáta z tejto anonymnej ankety nám pomôžu analyzovať a zverejniť poznatky, do akej miery reálna ponuka návštevných hodín slovenských nemocníc odzrkadľuje dopyt ľudí. Pre informáciu, priemerná dĺžka návštevných hodín v našich nemocniciach je len niečo viac než 2 hodiny denne.
Ďakujeme veľmi pekne (aj za šírenie tejto ankety)!
Dátum: 16.04.2025
Tlačová správa, 11. apríla 2025
Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko, MEMO 98 a INEKO zaslali Ústavnému súdu (ÚS) SR vlastné stanovisko a právnu analýzu k prijatej novele infozákona. Upozorňujú v ňom na problematické a nebezpečné ustanovenia, ktoré sú podľa nich protiústavné. Veria, že ÚS SR ich argumenty vezme do úvahy pri rozhodovaní o súlade zákona s Ústavou SR. Ústavný súd už pozastavil účinnosť niektorých ustanovení infozákona, ktoré by mohli výrazne obmedziť ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. Stalo sa tak na základe podaní verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a poslancov Národnej rady SR.
„Tento zákon v praxi znamená, že občania, novinári či aktivisti budú musieť za sprístupnenie informácií platiť vopred, navyše bez jasných pravidiel, ako sa suma vypočíta. Ide o vážne riziko obmedzenia verejnej kontroly, ktoré je v rozpore nielen s Ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi,” hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
Nejasný zákon, jasné riziká
Sporné ustanovenia sú súčasťou novely zákona o slobode informácií, ktorá platí od marca 2025. Zavádzajú nové pravidlá, podľa ktorých úrady môžu označiť niektoré žiadosti za „mimoriadne rozsiahle“ a následne si za ne vyžiadať úhradu ešte pred sprístupnením informácií. Mimovládky upozorňujú, že tieto úhrady si môžu úradníci určiť prakticky svojvoľne – zákon totiž neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“ spresnili.
„Nejde o snahu zefektívniť procesy. Ide o vytvorenie prekážky, ktorá má odradiť od kladenia nepríjemných otázok. V kontexte Slovenska, kde politici bežne ignorujú otázky novinárov, ide o zásadné obmedzenie slobody informácií,“ dodáva Katarína Batková z VIA IURIS.
Protiústavnosť a hrozba diskriminácie
Organizácie vo svojom stanovisku upozorňujú aj na to, že novela odporuje článku 26 Ústavy SR, podľa ktorého možno obmedziť právo na informácie iba v nevyhnutných prípadoch – kvôli ochrane práv iných osôb, verejného poriadku alebo bezpečnosti. Platba za informácie takýmto dôvodom nie je.
Podľa mimovládok navyše zákon diskriminačne dopadne na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, občianske organizácie či nezávislé médiá, ktoré si takéto poplatky nebudú môcť dovoliť. Hrozí aj obmedzenie investigatívnej žurnalistiky či práce tzv. watchdog organizácií.
Odvolávanie sa na českú prax? Len na oko
Predkladatelia zákona sa opierali o českú legislatívu. Tá však – na rozdiel od slovenskej verzie – obsahuje jasne definované poplatky, dlhšie lehoty na úhradu a zákonné opravné prostriedky. Slovenský zákon zavádza pojem „námietka“, ale nijako nedefinuje, ako sa má vybavovať. „Ide o ďalší príklad praxe, na ktorú si už, žiaľ, pri aktuálnej vládnej koalícii zvykáme, keď sa pri presadzovaní spornej a škodlivej legislatívy oháňa príkladmi iných západných demokratických krajín, no často argumentuje účelovo, selektívne a zavádzajúco,“ upozorňuje Michal Piško z Transparency International Slovensko.
Kľúčový zákon pre dôveru občanov vo fungovanie inštitúcií
„Zákon o slobode informácií pritom patrí medzi najdôležitejšie nástroje verejnej kontroly. Jeho pôvodná verzia vznikla v spolupráci medzi štátom a občianskou spoločnosťou a výrazne prispela k odhaľovaniu korupcie a zneužívania verejných zdrojov,“ konštatuje Dušan Zachar z inštitútu INEKO.
„Ak sú občanom a médiám odopierané kľúčové informácie, nie je možné efektívne komunikovať s verejnou mocou, čo vedie k rastu nedôvery v inštitúcie. Transparentnosť nie je luxus či privilégium, ale nevyhnutný predpoklad spravodlivého a dôveryhodného štátu,“ uzatvára Ivan Godársky z MEMO 98.
Organizácie teraz očakávajú, že Ústavný súd bude pri rozhodovaní prihliadať aj na ich odborné stanovisko a zabezpečí ochranu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.
Celé stanovisko (právnu analýzu) mimovládnych organizácií k návrhu na začatie konania o súlade novely Zákona o slobode informácií s Ústavou Slovenskej republiky si môžete pozrieť TU .
Dátum: 10.03.2025
Vďaka darom od ľudí a domácich súkromných firemných donorov sa nám minulý rok darilo vstupovať do verejnej diskusie, pričom naše výstupy a meno inštitútu zaznelo v médiách až 2️⃣5️⃣5️⃣8️⃣-krát.
Vyjadrovali sme sa k zdravotnej politike, už po desiatykrát sme ocenili najlepšie nemocnice v rámci hodnotenia Nemocnica roka, prostredníctvom portálu kdesaliecit.sk sme porovnali na základe tvrdých dát ambulancie lekárov, ústavné zdravotnícke zariadenia, ich oddelenia a operačné zákroky.
Zverejnili sme rebríčky základných a stredných škôl podľa dosiahnutých výsledkov ich žiakov a súvisiaci portál skoly.ineko.sk navštívilo za minulý rok takmer 2️⃣0️⃣0️⃣-tisíc užívateľov, ktorí si na portáli prezreli 2️⃣ milióny stránok.
Na webe hospodarenieobci.sk sme pre všetkých zobrazili údaje o finančnom zdraví obcí, miest a žúp, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií.
Priebežne aktualizujeme inflačnú kalkulačku na našom webe ineko.sk, v spolupráci s Transparency International Slovensko hodnotíme formálnu nezávislosť verejných inštitúcií (nezavisleinstitucie.sk) a pod.
Nie je nám ľahostajný boj za demokraciu, právny štát a lepšie spravované Slovensko, zapojili sme sa aj do hodnotenia audiovizuálnych investigatívnych príspevkov v rámci Novinárskej ceny.
Vaše dary nám pomôžu, aby sme v týchto aktivitách pokračovali aj v ďalšom období a mohli ponúkať verejnosti informácie založené na dátach a faktoch a dokázali bojovať za kvalitnejšie verejné politiky a lepšie spravované Slovensko. Vašu podporu preto veľmi potrebujeme!
Údaje pre poukázanie 2 %:
Obchodné meno (názov): Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy
IČO: 31800939
Právna forma: občianske združenie
Sídlo: Bajkalská 25, 827 18 Bratislava
Ďakujeme veľmi pekne!
Dátum: 10.02.2025
V Bratislave, 10.2.2025.
Vážení učitelia a žiaci Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch,
ďakujeme vám za otvorený list k nášmu rebríčku škôl zverejnený 4.2.2025 na stránke vašej školy. Teší nás váš záujem o údaje, ktoré zverejňujeme. Teší nás aj vaša spätná väzba k nášmu projektu a jej metodike. Radi o tom nižšie pri jednotlivých bodoch podiskutujeme.
Na úvod upozorňujeme, že naše rebríčky škôl (uverejnené aj na našom portáli skoly.ineko.sk) komplexne nehodnotia kvalitu škôl, ale informujú „len“ o výsledkoch ich žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdielmi v ekonomicko-sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky môžu byť pre rodičov jednou z pomocných informácií pri výbere školy, ale nemali by byť určite jedinou.
Ad 1.: Nejednoznačne stanovený cieľ rebríčka
Našim cieľom je znižovanie informačnej asymetrie. Veríme, že celoplošné štandardizované merania sú dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti, rezultujúcej do kvalifikovanejších a efektívnejších rozhodnutí, a pre následný možný rast kvality vzdelávania.
Hoci naše hodnotenie nezohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce výsledky žiakov, poskytuje verejnosti prehľad o tom, ako si žiaci jednotlivých škôl vedú v rámci dostupných dát. Uvádzané údaje môžu slúžiť ako čriepka v mozaike pre rodičov, žiakov, zriaďovateľov, ako aj samotné školy, aby mali k dispozícii aspoň nejakú spätnú väzbu.
Ad 2.: Obmedzený počet kritérií hodnotenia
Súhlasíme, že tri kritériá neposkytujú komplexný obraz o škole, ale ani desať kritérií by to negarantovalo. Mimochodom, ani rešpektované medzinárodné testovanie 15-ročných žiakov – PISA – nemá o moc viac kritérií. Hodnotí schopnosti žiakov v troch hlavných oblastiach, pričom v jednom cykle sa zameriava na jednu oblasť (napr. v roku 2022 na matematickú gramotnosť). Každý model je zjednodušeným obrazom reality. Zjednodušenie je nevyhnutné, aby bol model použiteľný a pochopiteľný.
Sme si vedomí toho, že faktory ako napríklad sociálne zázemie alebo pridaná hodnota školy sú veľmi dôležité. Žiaľ, v súčasnosti na Slovensku nie sú k dispozícii jednotné a metodicky vyhovujúce údaje o týchto faktoroch, ktoré by nám umožnili objektívne ich zahrnúť do nášho rebríčka. Ak by boli dostupné, veľmi radi by sme ich zahrnuli do nášho hodnotenia. Pravidelne apelujeme na ministerstvo školstva, aby začalo konečne merať a poskytovať informácie aj o týchto faktoroch a iných aspektoch vzdelávania. Práve preto pri porovnávaní škôl uvádzame, že naše rebríčky vychádzajú z najlepších dostupných ukazovateľov, a to konkrétne z výsledkov žiakov a nezamestnanosti absolventov, ktorých dáta sú kompletné, merateľné a porovnateľné pre všetky školy.
Ak by ste vedeli o nejakom ukazovateli, pri ktorom sú dáta dostupné, validné, reliabilné a kompletné pre všetky školy, čím by sa docielila ich korektná porovnateľnosť, dajte nám, prosím, vedieť, radi sa na ne pozrieme a v prípade, že budú napĺňať základné kritériá našej metodiky, radi ich zahrnieme do nášho hodnotenia.
Ad 3.: Miešanie rôznych typov gymnázií
Pripravujeme redizajn nášho portálu skoly.ineko.sk, pričom v novej verzii počítame aj s umožnením porovnávať si gymnáziá (aj) podľa dĺžky programov. Momentálne sme však v tomto limitovaní v tom, že údaje (za písomné maturity, nezamestnanosť, mimoriadne výsledky) máme k dispozícii iba za celú školu a zatiaľ ich nevieme diferencovať podľa rôznych študijných programy či foriem.
Ad 4.: Nezamestnanosť absolventov
Údaje o nezamestnanosti absolventov (po 16 mesiacoch od ukončenia štúdia na strednej škole) zahŕňame v našom rebríčku za štyri roky. Pri takejto vzorke nerobí jeden nezamestnaný absolvent veľký rozdiel vo výsledkoch.
Ak by sme mali k dispozícii celoplošné spoľahlivé dáta o absolventoch prijatých na zahraničných vysokých školách (VŠ), tak by sme podiel absolventov študujúcich na VŠ (po 16 mesiacoch od ukončenia štúdia na strednej škole) určite radi zahrnuli do nášho hodnotenia. Dobré dáta k tomuto však nemáme, lebo slovenskí študenti v zahraničí nemajú povinnosť predkladať potvrdenia o návšteve vysokej školy v zahraničí. Mohlo by sa stať, že údaje by neboli kompletné, a to by mohlo poškodiť viaceré školy, najviac asi tie výberové.
Ad 5.: Hodnotenie úspechov v súťažiach
Áno, o tomto už dlhšie diskutujeme a je možné, že mimoriadne výsledky žiakov rozšírime aj na nižšie kolá, ak budú existovať dáta v dobrej štruktúre. Musíme sa však vysporiadať aj z rôznymi inými metodickými úskaliami, nakoľko zoznam ministerstvom školstva „certifikovaných“ súťaží a programov je veľmi heterogénny (https://www.minedu.sk/mimoriadne-vysledky-ziakov/), s rôznymi organizátormi (nielen NIVAM), ako aj spôsobmi hodnotenia a postupovania z rôznych kôl.
Ad 6.: Nejasná prezentácia výsledkov a aktuálnosť dát
Pri rankingu škôl vstupujú do hodnotenia údaje za uplynulé štyri školské roky, s klesajúcou váhou do minulosti.
Vy však pravdepodobne narážate na údaje zverejnené na našom portáli skoly.ineko.sk pri profile jednotlivých škôl, konkrétne pri vašej škole ide asi o výsledky štátnej školskej inšpekcie, pri ktorej sú najnovšie dáta zo školského roku 2018/19, a ktoré sa naozaj pretavujú do sivého subskóre v profile školy: https://skoly.ineko.sk/skola/?ID=1861. Údaje z inšpekcie však nevstupujú do finálneho rebríčka škôl.
Komplexné inšpekcie sa robia len občas, námatkovo. Myslíme si, že ich výsledok má mať “platnosť” viac rokov, keďže zásadné zmeny, vrátane obmeny personálu sa nedejú z roka na rok. Komplexná inšpekcia prebehne za jeden školský rok spolu na cca 100-120 školách (ZŠ+Gym+SOŠ). My zobrazujeme výsledky školskej inšpekcie na portáli pri profile škôl po dobu 10 rokov (opakujeme, tieto údaje neovplyvňujú poradie škôl v rebríčku celkového hodnotenia). Nastavenie tejto doby je z našej strany trochu arbitrárne a vedie k tomu, že odhadom zhruba polovica ZŠ+Gym+SOŠ má na našom portáli pri inšpekcii uvedenú nejakú hodnotu a polovica z nich nemá žiadnu, keďže pri tejto druhej polovici škôl neprebehla za ostatných 10 rokov žiadna inšpekcia. Ak by sme túto dobu nastavili na jeden či dva roky, malo by vyplnený údaj v kolónke „inšpekcia“ iba zopár škôl.
Ďakujeme vám za podnety, veľa zdaru prajeme a tiež sme vďační za dvoch absolventov vášho gymnázia, ktorí u nás v INEKO pred pár rokmi stážovali. :-)
S úctou,
Dušan Zachar, riaditeľ INEKO, a tím INEKO
Ak sú pre Vás porovnávania výsledkov žiakov jednotlivých škôl a ďalšie nami zverejňované údaje o školách prínosom, prosím, podporte našu mimovládnu neziskovú organizáciu: https://ineko.darujme.sk/podporte-ineko/. Vaša podpora nám umožní pokračovať v našej práci – aktualizovať a zveľaďovať rebríčky škôl aj o rok. Ďakujeme veľmi pekne!
Dátum: 10.02.2025
Komentár bol zverejnený 7.2.2025 v časopise .týždeň .
Na začiatku bol plán. Plán tejto vlády, že v rámci konsolidácie verejných financií „helfne“ špeciálne aj zdravotníctvo sumou zhruba 260 miliónov eur. A to tým, že sa spomalí rast platov zdravotníckych pracovníkov, ktorý garantuje v zákone tzv. platový automat. Strih, február 2025. O pár mesiacov neskôr sa v kuloároch krížom-krážom odhaduje, koľko miliónov eur navyše nás definitívne bude stáť dohoda vlády s Lekárskym odborovým združením. Namiesto deväťmiestnej sumy konsolidačných úspor dnes hovoríme o deväťmiestnych sumách v eurách potrebných na zvýšené verejné výdavky vyplývajúce z tejto dohody. Namiesto konsolidácie expanzia. Ups, „kde udělali soudruzi z NDR chybu?“
Evidentne urobili vládni politici chybu v tom, že sa vôbec do niečoho v tomto smere naivne púšťali, a to navyše bez toho, aby mali premyslené následné kroky. Otvorili Pandorinu skrinku. Keby neurobili nič, dnes by sme na tom boli lepšie. Niežeby platový automat nebol zrelý na reformu, ale takto sa to nerobí, „do psej matere“. Teraz vyzerajú ako totálni babráci. Nestačí, keď ich vládny súputník zo SMER-u a zároveň predseda zdravotníckeho parlamentného výboru, ktorý beztak za všetko poslušne zahlasuje, uzná, že pri konsolidácii spravila koalícia chybu, keď siahla na platy zdravotníkov, že to bol podľa neho zle zapnutý prvý gombík, a že lekárski odborári „zneužili situáciu a dotlačili sektor k veciam, ktoré nás všetkých budú mrzieť“.
Bolo by to aj na smiech, keby za toto fušerstvo nemuseli nakoniec zaplatiť všetci občania a obyvatelia Slovenska vyššími daňami a odvodmi a možno aj pacienti v podobe horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a nielen počas jedného roka. Prečo? Lebo prevažná časť zvýšených výdavkov nie je s jednorazovým efektom, ale má štrukturálny charakter, preto sa s nimi budeme musieť potýkať dlhodobo.
Minister financií sa na začiatku roka chce tváriť ako rozpočtový jastrab, keď odkazuje ministrovi zdravotníctva, že bude musieť ušetriť v zdravotníctve veľa peňazí, lebo na zvýšené výdavky z titulu prijatých požiadaviek lekárskych odborárov nedá z rozpočtu nič navyše. Musia byť teda vykryté z úspor vnútri rezortu. To by znamenalo, že ministerstvo zdravotníctva má okrem v rozpočte pôvodne naplánovaných úspor nemalého objemu realizovať aj ďalšie úspory, spolu celkovo rádovo v nižších stovkách miliónov eur. A keďže empíria ukazuje, že v zdravotníctve sa na Slovensku ročne podaria ušetriť prinajlepšom rádovo desiatky miliónov eur, je zrejmé, že plánovaný výsledný dopad prijatých požiadaviek lekárskych odborov v zmluve s vládou, ktorý je uvedený v dopadovej doložke príslušnej legislatívy vo výške zázračných nula eur, bude čisto fiktívny.
Zo želaných rozpočtových jastrabov sa tak v priebehu roka stanú veľmi rýchlo vypelíchané vrabce, ktoré nebudú vedieť, kam skôr skočiť, a kde čo finančne sanovať. Ešte viac stúpne zadlženosť štátnych nemocníc, finančné problémy bude mať štátna zdravotná poisťovňa, ambulantný sektor sa bude búriť, lebo bude požadovať porovnateľný nárast zdrojov, v rámci snáh o úspory bude veľký tlak aj v segmentoch liekov, pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, laboratórnej diagnostiky a podobne a v priebehu roka budeme svedkami urgentnej potreby na dofinancovanie zdravotníctva. Vrabce pustia ďalšie perie.
Lekári v nemocniciach budú mať namiesto 40-hodinového týždenného pracovného času len 37,5-hodinový, čím sa skôr vyčerpá limit ich nadčasov, bude musieť byť preplácaných viac drahších hodín nad štandardný pracovný čas, prípadne prijatých viac lekárov, kratšie sa bude operovať, pacienti budú viac čakať. Prekonané, 17-rokov staré personálne normatívy, ktoré ak by mali nemocnice v plnej miere dodržiavať, tak by sme väčšinu z nich museli hneď zajtra zatvoriť, sa majú stať súčasťou zákona. To by si vyžiadalo veľký nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorých aj tak niet, a výrazne by sa museli zvýšiť výdavky na personál, pričom by vznikali legitímne otázky ohľadne efektívnosti týchto zvýšených nákladov – otázky ohľadne hodnoty za peniaze. Čo z toho bude mať pacient?
Dušan Zachar, INEKO
Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.
Dátum: 27.01.2025
27.1.2025, ineko.blog.sme.sk
Top školy podľa výsledkov žiakov: ZŠ Mudroňova v Bratislave, Obchodná akadémia na Kukučínovej v Trnave a bratislavské gymnázium GAMČA na Grösslingovej
Pozrite si nové rebríčky škôl po zahrnutí výsledkov žiakov z Testovania 9, maturít, olympiád a podľa uplatnenia na trhu práce. Testovanie 5 je, žiaľ, naďalej prerušené.
Výsledky žiakov
Na úvod pripomíname, že zoradenie škôl v nižšie uvedených rebríčkoch nemožno interpretovať tak, že ide o najlepšie alebo najkvalitnejšie školy. Rebríčky škôl vypovedajú výhradne o výsledkoch ich žiakov, nie komplexne o ich kvalite.
V aktualizovanom rebríčku základných škôl (ZŠ) podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sa na vedúcu pozíciu dostala ZŠ na Mudroňovej 83 v Bratislave. Pred rokom bola piata a medziročne si dokázala hodnotenie výrazne zlepšiť z 9,21 na 9,64 bodu.
Druhé miesto podľa výsledkov žiakov dosiahla ZŠ na ulici T. J. Moussona v Michalovciach (v predošlom rebríčku bola tretia) a prvú trojicu po novom uzatvára ZŠ na Kollárovej ulici vo Svätom Jure (minulý rok figurovala na 2. mieste).
Medzi školy, ktoré si vďaka úspechom svojich žiakov opätovne aj po roku udržiavajú pozíciu v top 10, patria okrem vyššie uvedenej trojice ešte ZŠ Pri Podlužianke v Leviciach, ZŠ Ďumbierska 17 v Banskej Bystrici a napokon i dve košické ZŠ – na Staničnej 13 a na Bernolákovej 18.
Najvýraznejším pozitívnym skokanom medzi ZŠ sa stala škola v Gemerskom Jablonci (okres Rimavská Sobota), ktorá dokázala zlepšiť svoje hodnotenie o viac ako 1,4 bodu z 10-bodovej škály. Významné zlepšenie v sledovaných ukazovateľoch prinieslo tejto škole nárast hodnotenia z 1,88 na 3,32 bodu.
Je zrejmé, že školy, ktoré vykazujú vyšší podiel detí z málo podnetného prostredia, to majú už na „štartovacej čiare“ oveľa ťažšie, preto nás mimoriadne teší, že medzi školy s veľmi dobrými výsledkami žiakov sa s výsledkom 6,37 bodu zaradila aj ZŠ v Chminianskej Novej Vsi (okres Prešov), kde viac ako štvrtina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiaci tejto školy tak dosiahli najlepšie výsledky spomedzi škôl, v ktorých je relatívne vyšší podiel detí zo znevýhodneného prostredia (vyšší ako 20 %). Spomedzi uvedených škôl ide zároveň aj o najväčšieho skokana, žiadna iná si nedokázala medziročne polepšiť viac polepšiť (+0,42 bodu).
Je dôležité poznamenať, že na výsledky žiakov vplývajú mnohé faktory, od kvality pedagógov a zázemia škôl, až po socioekonomické prostredie a iné faktory. Rebríček je preto potrebné vždy interpretovať s ohľadom na tieto špecifiká.
Tab. 1: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: ZÁKLADNÉ ŠKOLY
Pri stredných odborných školách (SOŠ) prvé miesto obhájila dlhodobo úspešná Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave, ktorá medziročne ešte mierne vylepšila svoje bodové ohodnotenie. To sa dostalo tesne nad hranicu 9 bodov, vďaka čomu ju evidujeme ako jedinú SOŠ na Slovensku s prívlastkom „škola s excelentnými výsledkami žiakov“.
Z ôsmeho na druhé miesto sa v porovnaní s minulým rokom posunula Obchodná akadémia na Veľkej okružnej v Žiline, čím potvrdzuje svoj dlhodobý progres. Ešte pred dvoma rokmi bola na 12. priečke a pred troma dokonca na 50. priečke. Ide o poradie spomedzi vyše 330 SOŠ, pre ktoré sú dostupné potrebné údaje na zostavenie hodnotenia.
Tretie miesto patrí Súkromnej SOŠ (Tatranská akadémia) na Ul. 29. augusta v Poprade (minulý rok bola druhá). Medzi stálice v top 10 SOŠ-iek patria aj elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach, SPŠ v Dubnici nad Váhom (Obrancov mieru 1) a Súkromná ŠUP filmová na Petzvalovej v Košiciach.
Najvýraznejším skokanom smerom nahor v tejto kategórii škôl je Obchodná akadémia na Dudovej 4 v Bratislave.
Tab. 2: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY
Medzi gymnáziami sa na prvé miesto prepracovala výsledkami svojich žiakov a ich uplatnením na trhu práce GAMČA – gymnázium na Grösslingovej 18 v Bratislave, ktoré bolo v minuloročnom rebríčku štvrté.
Druhé miesto obhájilo Gymnázium Poštová 9 v Košiciach a tretiu pozíciu Gymnázium Jura Hronca (GJH) na Novohradskej v Bratislave.
V top desiatke gymnázií evidujeme aj po roku opäť Školu pre mimoriadne nadané deti (Gymnázium) na Teplickej v Bratislave (vo vlaňajšom rebríčku na prvom mieste), ako aj gymnáziá Jozefa Lettricha v Martine, J.G. Tajovského v Banskej Bystrici a na Varšavskej ceste v Žiline. Zaujímavosťou je, že spomedzi prvých šiestich gymnázií je až päť z Bratislavy. Do top 10 sa na piate miesto prepracovalo Gymnázium Metodova a na šieste 1. súkromné gymnázium v Bratislave na Bajkalskej (obe boli minulý rok v druhej desiatke).
Pokiaľ ide o najvýraznejšieho skokana, tým sa stalo Gymnázium Ladislava Dúbravu z Dunajskej Stredy.
Tab. 3: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: GYMNÁZIÁ
Údaje za viac škôl s najlepšími výsledkami žiakov v jednotlivých kategóriách a krajoch a o školách s najväčším medziročným bodovým posunom si môžete stiahnuť tu. Kompletné rebríčky a výsledky žiakov z celoplošných testovaní a maturít všetkých ostatných škôl sú voľne dostupné na našom portáli skoly.ineko.sk, vrátane aktualizovaných údajov o nezamestnanosti absolventov SŠ, o mimoriadnych výsledkoch žiakov, o výsledkoch štátnej školskej inšpekcie na školách, o využívaní digitálnych technológií pri vyučovaní, údaje o počtoch učiteľov a žiakov, údaje o podiele absolventov SŠ prijatých na štúdium na vysokých školách na území SR a tiež dáta o finančných zdrojoch škôl.
Metodická vysvetlivka: Do rebríčkov sme zaradili školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, resp. absolventov počas každého z uplynulých 4 školských rokov. Hodnotenie škôl odráža teda dosiahnuté výsledky na dlhšom časovom horizonte, pričom v prípade ZŠ do hodnotenia vstupujú výsledky Testovania 9 (váha 60 %), Testovania 5 (20 %) a mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 %).
Pri SOŠ nahradzujú Testovania písomné maturity (40 %). Najvyššiu váhu pri SOŠ (50 %) má regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli. Napokon, mimoriadne výsledky študentov majú pri SOŠ váhu 10 %.
Pri gymnáziách berieme do úvahy tie isté ukazovatele ako pri SOŠ, avšak vzhľadom na iné zameranie gymnázií majú tieto ukazovatele iné váhy, a to postupne 60, 25 a 15 %. Pri všetkých školách pritom posudzujeme údaje za posledné dostupné 4 školské roky (novšie údaje majú pri hodnotení vyššiu váhu). Viac o metodike a podmienkach prideľovania bodového hodnotenia jednotlivým školám možno nájsť tu.
Zrušené Testovanie 5
Pred dvoma rokmi sme vydali nesúhlasné stanovisko, v ktorom sme upozornili na problematické rozhodnutie vtedajšieho ministra školstva Jána Horeckého (teraz KDH), ktorým na poslednú chvíľu zrušil celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl (Testovanie 5) v školskom roku 2022/2023. Údajne pre negatívne efekty pandémie, ktoré rozdielnym spôsobom postihli jednotlivé školy.
Keďže meranie neprebehlo, nedozvedeli sme sa, v ktorých regiónoch boli školy postihnuté najviac, a aké dodatočné rozdiely mohli vzniknúť. Prišli sme o drahocenné informácie. Slúžiť mohli o.i. aj štátu a zriaďovateľom na to, aby sme na základe nich vedeli, kam po pandémii máme zacieliť naše intervencie. Aby sme vedeli, ktorým školám, v akých regiónoch, a v ktorých oblastiach výučby pomôcť. Práve pomocou týchto informácií sme mohli pomôcť efektívnejšie zotierať regionálne rozdiely či rozdiely medzi školami. Dátová hmla v školstve tomu určite nepomôže.
Navyše, rezort školstva situáciu nenapravil ani po skončení pandémie a Testovanie 5 nebolo realizované ani v školskom roku 2023/2024 a nebude ani v aktuálne prebiehajúcom. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o časť dôležitých informácií.
Celoplošné merania sú pritom dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov a ich následné kvalifikovanejšie rozhodovanie, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný možný rast kvality vzdelávania.
Aj preto opakovane apelujeme na ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) a súčasné vedenie ministerstva, aby čo najskôr Testovanie 5 obnovili. Otvorila by sa tým cesta aj pre prípadné budúce meranie pridanej hodnoty na druhom stupni základných škôl.
Aké dáta uverejňujeme na portáli
Súčasná aktualizácia portálu základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ) skoly.ineko.sk prináša najnovšie údaje a výsledky žiakov vyplývajúce z:
Vďaka doplneniu vyššie uvedených údajov sme mohli zostaviť kompletné hodnotenie škôl za školský rok 2023/24. Hodnotenie sme priradili všetkým školám, ktoré mali dostatočnú vzorku žiakov. Vypovedá o výsledkoch, ktoré dosahujú žiaci na jednotlivých školách, a na jeho základe vznikajú aj rebríčky ZŠ a SŠ, ktoré si môžu návštevníci v detailnom členení prezerať na portáli skoly.ineko.sk.
Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto blogu, ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom (údaje o pridanej hodnote za jednotlivé stredné školy v predmete slovenský jazyk si môžu návštevníci portálu pozrieť za niektoré roky osobitne v profile každej strednej školy). Rebríčky tak nemusia plne vypovedať o kvalite školy, môžu však byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy a najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach či projektoch, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov, o atmosfére a šírených hodnotách v škole a pod.
Zapojte sa do hodnotenia škôl aj Vy
Pripomíname, že hodnotiť školy môžu aj návštevníci portálu – pozývame rodičov žiakov, aby sa do hodnotenia na jednoduchej škále 1 až 5 hviezdičiek zapojili a pomohli vytvoriť čo najširšie hodnotenie práve tých aspektov škôl, ktoré v súčasnosti nie je možné až tak dobre opísať merateľnými (číselnými) ukazovateľmi zbieranými a prezentovanými na portáli. Hodnotiť možno nielen celú školu, ale zvlášť štyri rôzne aspekty škôl:
Dušan Zachar, INEKO
Ďakujeme, že nás podporíte.
Partnermi projektu sú: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia strojárskeho a elektrotechnického priemyslu a IT Asociácia Slovenska.
Dátum: 03.12.2024
Tlačová správa, 3.12.2024:
https://kdesaliecit.sk/files/TS-Nemocnica%20roka%202024.pdf
Ďalšie údaje o nemocniciach, vrátane rozšírených výsledkov hodnotenia Nemocnica roka 2024, ako aj indikátory kvality ambulantných poskytovateľov je možné nájsť na našom portáli: kdesaliecit.SK
Portál kdesaliecit.SK a hodnotenie Nemocnica roka podporujú:
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.
UNION zdravotná poisťovňa, a.s.
Msquare s.r.o.