INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Mimovládne organizácie podporujú návrh na zrušenie škodlivej novely infozákona Ústavným súdom (tlačová správa)

Dátum: 16.04.2025

Tlačová správa, 11. apríla 2025

Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko, MEMO 98 a INEKO zaslali Ústavnému súdu (ÚS) SR vlastné stanovisko a právnu analýzu k prijatej novele infozákona. Upozorňujú v ňom na problematické a nebezpečné ustanovenia, ktoré sú podľa nich protiústavné. Veria, že ÚS SR ich argumenty vezme do úvahy pri rozhodovaní o súlade zákona s Ústavou SR. Ústavný súd už pozastavil účinnosť niektorých ustanovení infozákona, ktoré by mohli výrazne obmedziť ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. Stalo sa tak na základe podaní verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a poslancov Národnej rady SR.

„Tento zákon v praxi znamená, že občania, novinári či aktivisti budú musieť za sprístupnenie informácií platiť vopred, navyše bez jasných pravidiel, ako sa suma vypočíta. Ide o vážne riziko obmedzenia verejnej kontroly, ktoré je v rozpore nielen s Ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi,” hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Nejasný zákon, jasné riziká

Sporné ustanovenia sú súčasťou novely zákona o slobode informácií, ktorá platí od marca 2025. Zavádzajú nové pravidlá, podľa ktorých úrady môžu označiť niektoré žiadosti za „mimoriadne rozsiahle“ a následne si za ne vyžiadať úhradu ešte pred sprístupnením informácií. Mimovládky upozorňujú, že tieto úhrady si môžu úradníci určiť prakticky svojvoľne – zákon totiž neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“ spresnili.

„Nejde o snahu zefektívniť procesy. Ide o vytvorenie prekážky, ktorá má odradiť od kladenia nepríjemných otázok. V kontexte Slovenska, kde politici bežne ignorujú otázky novinárov, ide o zásadné obmedzenie slobody informácií,“ dodáva Katarína Batková z VIA IURIS.

Protiústavnosť a hrozba diskriminácie

Organizácie vo svojom stanovisku upozorňujú aj na to, že novela odporuje článku 26 Ústavy SR, podľa ktorého možno obmedziť právo na informácie iba v nevyhnutných prípadoch – kvôli ochrane práv iných osôb, verejného poriadku alebo bezpečnosti. Platba za informácie takýmto dôvodom nie je.

Podľa mimovládok navyše zákon diskriminačne dopadne na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, občianske organizácie či nezávislé médiá, ktoré si takéto poplatky nebudú môcť dovoliť. Hrozí aj obmedzenie investigatívnej žurnalistiky či práce tzv. watchdog organizácií.

Odvolávanie sa na českú prax? Len na oko

Predkladatelia zákona sa opierali o českú legislatívu. Tá však – na rozdiel od slovenskej verzie – obsahuje jasne definované poplatky, dlhšie lehoty na úhradu a zákonné opravné prostriedky. Slovenský zákon zavádza pojem „námietka“, ale nijako nedefinuje, ako sa má vybavovať. „Ide o ďalší príklad praxe, na ktorú si už, žiaľ, pri aktuálnej vládnej koalícii zvykáme, keď sa pri presadzovaní spornej a škodlivej legislatívy oháňa príkladmi iných západných demokratických krajín, no často argumentuje účelovo, selektívne a zavádzajúco,“ upozorňuje Michal Piško z Transparency International Slovensko.

Kľúčový zákon pre dôveru občanov vo fungovanie inštitúcií

„Zákon o slobode informácií pritom patrí medzi najdôležitejšie nástroje verejnej kontroly. Jeho pôvodná verzia vznikla v spolupráci medzi štátom a občianskou spoločnosťou a výrazne prispela k odhaľovaniu korupcie a zneužívania verejných zdrojov,“ konštatuje Dušan Zachar z inštitútu INEKO.

„Ak sú občanom a médiám odopierané kľúčové informácie, nie je možné efektívne komunikovať s verejnou mocou, čo vedie k rastu nedôvery v inštitúcie. Transparentnosť nie je luxus či privilégium, ale nevyhnutný predpoklad spravodlivého a dôveryhodného štátu,“ uzatvára Ivan Godársky z MEMO 98.

Organizácie teraz očakávajú, že Ústavný súd bude pri rozhodovaní prihliadať aj na ich odborné stanovisko a zabezpečí ochranu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.

Celé stanovisko (právnu analýzu) mimovládnych organizácií k návrhu na začatie konania o súlade novely Zákona o slobode informácií s Ústavou Slovenskej republiky si môžete pozrieť TU .

Podporte, prosím, INEKO

Dátum: 10.03.2025

Vďaka darom od ľudí a domácich súkromných firemných donorov sa nám minulý rok darilo vstupovať do verejnej diskusie, pričom naše výstupy a meno inštitútu zaznelo v médiách až 2️⃣5️⃣5️⃣8️⃣-krát.

Vyjadrovali sme sa k zdravotnej politike, už po desiatykrát sme ocenili najlepšie nemocnice v rámci hodnotenia Nemocnica roka, prostredníctvom portálu kdesaliecit.sk sme porovnali na základe tvrdých dát ambulancie lekárov, ústavné zdravotnícke zariadenia, ich oddelenia a operačné zákroky.

Zverejnili sme rebríčky základných a stredných škôl podľa dosiahnutých výsledkov ich žiakov a súvisiaci portál skoly.ineko.sk navštívilo za minulý rok takmer 2️⃣0️⃣0️⃣-tisíc užívateľov, ktorí si na portáli prezreli 2️⃣ milióny stránok.

Na webe hospodarenieobci.sk sme pre všetkých zobrazili údaje o finančnom zdraví obcí, miest a žúp, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií.

Priebežne aktualizujeme inflačnú kalkulačku na našom webe ineko.sk, v spolupráci s Transparency International Slovensko hodnotíme formálnu nezávislosť verejných inštitúcií (nezavisleinstitucie.sk) a pod.

Nie je nám ľahostajný boj za demokraciu, právny štát a lepšie spravované Slovensko, zapojili sme sa aj do hodnotenia audiovizuálnych investigatívnych príspevkov v rámci Novinárskej ceny.

Vaše dary nám pomôžu, aby sme v týchto aktivitách pokračovali aj v ďalšom období a mohli ponúkať verejnosti informácie založené na dátach a faktoch a dokázali bojovať za kvalitnejšie verejné politiky a lepšie spravované Slovensko. Vašu podporu preto veľmi potrebujeme!

Údaje pre poukázanie 2 %:
Obchodné meno (názov): Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy
IČO: 31800939
Právna forma: občianske združenie
Sídlo: Bajkalská 25, 827 18 Bratislava

Ďakujeme veľmi pekne!

Odpoveď INEKO na otvorený list učiteľov a žiakov Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch k rebríčku škôl

Dátum: 10.02.2025

V Bratislave, 10.2.2025.

Vážení učitelia a žiaci Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch,

ďakujeme vám za otvorený list k nášmu rebríčku škôl zverejnený 4.2.2025 na stránke vašej školy. Teší nás váš záujem o údaje, ktoré zverejňujeme. Teší nás aj vaša spätná väzba k nášmu projektu a jej metodike. Radi o tom nižšie pri jednotlivých bodoch podiskutujeme.

Na úvod upozorňujeme, že naše rebríčky škôl (uverejnené aj na našom portáli skoly.ineko.sk) komplexne nehodnotia kvalitu škôl, ale informujú „len“ o výsledkoch ich žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdielmi v ekonomicko-sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky môžu byť pre rodičov jednou z pomocných informácií pri výbere školy, ale nemali by byť určite jedinou.

Ad 1.: Nejednoznačne stanovený cieľ rebríčka

Našim cieľom je znižovanie informačnej asymetrie. Veríme, že celoplošné štandardizované merania sú dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti, rezultujúcej do kvalifikovanejších a efektívnejších rozhodnutí, a pre následný možný rast kvality vzdelávania.

Hoci naše hodnotenie nezohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce výsledky žiakov, poskytuje verejnosti prehľad o tom, ako si žiaci jednotlivých škôl vedú v rámci dostupných dát. Uvádzané údaje môžu slúžiť ako čriepka v mozaike pre rodičov, žiakov, zriaďovateľov, ako aj samotné školy, aby mali k dispozícii aspoň nejakú spätnú väzbu.

Ad 2.: Obmedzený počet kritérií hodnotenia

Súhlasíme, že tri kritériá neposkytujú komplexný obraz o škole, ale ani desať kritérií by to negarantovalo. Mimochodom, ani rešpektované medzinárodné testovanie 15-ročných žiakov – PISA – nemá o moc viac kritérií. Hodnotí schopnosti žiakov v troch hlavných oblastiach, pričom v jednom cykle sa zameriava na jednu oblasť (napr. v roku 2022 na matematickú gramotnosť). Každý model je zjednodušeným obrazom reality. Zjednodušenie je nevyhnutné, aby bol model použiteľný a pochopiteľný.

Sme si vedomí toho, že faktory ako napríklad sociálne zázemie alebo pridaná hodnota školy sú veľmi dôležité. Žiaľ, v súčasnosti na Slovensku nie sú k dispozícii jednotné a metodicky vyhovujúce údaje o týchto faktoroch, ktoré by nám umožnili objektívne ich zahrnúť do nášho rebríčka. Ak by boli dostupné, veľmi radi by sme ich zahrnuli do nášho hodnotenia. Pravidelne apelujeme na ministerstvo školstva, aby začalo konečne merať a poskytovať informácie aj o týchto faktoroch a iných aspektoch vzdelávania. Práve preto pri porovnávaní škôl uvádzame, že naše rebríčky vychádzajú z najlepších dostupných ukazovateľov, a to konkrétne z výsledkov žiakov a nezamestnanosti absolventov, ktorých dáta sú kompletné, merateľné a porovnateľné pre všetky školy.

Ak by ste vedeli o nejakom ukazovateli, pri ktorom sú dáta dostupné, validné, reliabilné a kompletné pre všetky školy, čím by sa docielila ich korektná porovnateľnosť, dajte nám, prosím, vedieť, radi sa na ne pozrieme a v prípade, že budú napĺňať základné kritériá našej metodiky, radi ich zahrnieme do nášho hodnotenia.

Ad 3.: Miešanie rôznych typov gymnázií

Pripravujeme redizajn nášho portálu skoly.ineko.sk, pričom v novej verzii počítame aj s umožnením porovnávať si gymnáziá (aj) podľa dĺžky programov. Momentálne sme však v tomto limitovaní v tom, že údaje (za písomné maturity, nezamestnanosť, mimoriadne výsledky) máme k dispozícii iba za celú školu a zatiaľ ich nevieme diferencovať podľa rôznych študijných programy či foriem.

Ad 4.: Nezamestnanosť absolventov

Údaje o nezamestnanosti absolventov (po 16 mesiacoch od ukončenia štúdia na strednej škole) zahŕňame v našom rebríčku za štyri roky. Pri takejto vzorke nerobí jeden nezamestnaný absolvent veľký rozdiel vo výsledkoch.

Ak by sme mali k dispozícii celoplošné spoľahlivé dáta o absolventoch prijatých na zahraničných vysokých školách (VŠ), tak by sme podiel absolventov študujúcich na VŠ (po 16 mesiacoch od ukončenia štúdia na strednej škole) určite radi zahrnuli do nášho hodnotenia. Dobré dáta k tomuto však nemáme, lebo slovenskí študenti v zahraničí nemajú povinnosť predkladať potvrdenia o návšteve vysokej školy v zahraničí. Mohlo by sa stať, že údaje by neboli kompletné, a to by mohlo poškodiť viaceré školy, najviac asi tie výberové.

Ad 5.: Hodnotenie úspechov v súťažiach

Áno, o tomto už dlhšie diskutujeme a je možné, že mimoriadne výsledky žiakov rozšírime aj na nižšie kolá, ak budú existovať dáta v dobrej štruktúre. Musíme sa však vysporiadať aj z rôznymi inými metodickými úskaliami, nakoľko zoznam ministerstvom školstva „certifikovaných“ súťaží a programov je veľmi heterogénny (https://www.minedu.sk/mimoriadne-vysledky-ziakov/), s rôznymi organizátormi (nielen NIVAM), ako aj spôsobmi hodnotenia a postupovania z rôznych kôl.

Ad 6.: Nejasná prezentácia výsledkov a aktuálnosť dát

Pri rankingu škôl vstupujú do hodnotenia údaje za uplynulé štyri školské roky, s klesajúcou váhou do minulosti.

Vy však pravdepodobne narážate na údaje zverejnené na našom portáli skoly.ineko.sk pri profile jednotlivých škôl, konkrétne pri vašej škole ide asi o výsledky štátnej školskej inšpekcie, pri ktorej sú najnovšie dáta zo školského roku 2018/19, a ktoré sa naozaj pretavujú do sivého subskóre v profile školy: https://skoly.ineko.sk/skola/?ID=1861. Údaje z inšpekcie však nevstupujú do finálneho rebríčka škôl.

Komplexné inšpekcie sa robia len občas, námatkovo. Myslíme si, že ich výsledok má mať “platnosť” viac rokov, keďže zásadné zmeny, vrátane obmeny personálu sa nedejú z roka na rok. Komplexná inšpekcia prebehne za jeden školský rok spolu na cca 100-120 školách (ZŠ+Gym+SOŠ). My zobrazujeme výsledky školskej inšpekcie na portáli pri profile škôl po dobu 10 rokov (opakujeme, tieto údaje neovplyvňujú poradie škôl v rebríčku celkového hodnotenia). Nastavenie tejto doby je z našej strany trochu arbitrárne a vedie k tomu, že odhadom zhruba polovica ZŠ+Gym+SOŠ má na našom portáli pri inšpekcii uvedenú nejakú hodnotu a polovica z nich nemá žiadnu, keďže pri tejto druhej polovici škôl neprebehla za ostatných 10 rokov žiadna inšpekcia. Ak by sme túto dobu nastavili na jeden či dva roky, malo by vyplnený údaj v kolónke „inšpekcia“ iba zopár škôl.

Ďakujeme vám za podnety, veľa zdaru prajeme a tiež sme vďační za dvoch absolventov vášho gymnázia, ktorí u nás v INEKO pred pár rokmi stážovali. :-)

S úctou,
Dušan Zachar, riaditeľ INEKO, a tím INEKO

Ak sú pre Vás porovnávania výsledkov žiakov jednotlivých škôl a ďalšie nami zverejňované údaje o školách prínosom, prosím, podporte našu mimovládnu neziskovú organizáciu: https://ineko.darujme.sk/podporte-ineko/. Vaša podpora nám umožní pokračovať v našej práci – aktualizovať a zveľaďovať rebríčky škôl aj o rok. Ďakujeme veľmi pekne!

Komentár Dušana Zachara: Fušeri

Dátum: 10.02.2025

Komentár bol zverejnený 7.2.2025 v časopise .týždeň .

Na začiatku bol plán. Plán tejto vlády, že v rámci konsolidácie verejných financií „helfne“ špeciálne aj zdravotníctvo sumou zhruba 260 miliónov eur. A to tým, že sa spomalí rast platov zdravotníckych pracovníkov, ktorý garantuje v zákone tzv. platový automat. Strih, február 2025. O pár mesiacov neskôr sa v kuloároch krížom-krážom odhaduje, koľko miliónov eur navyše nás definitívne bude stáť dohoda vlády s Lekárskym odborovým združením. Namiesto deväťmiestnej sumy konsolidačných úspor dnes hovoríme o deväťmiestnych sumách v eurách potrebných na zvýšené verejné výdavky vyplývajúce z tejto dohody. Namiesto konsolidácie expanzia. Ups, „kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

Evidentne urobili vládni politici chybu v tom, že sa vôbec do niečoho v tomto smere naivne púšťali, a to navyše bez toho, aby mali premyslené následné kroky. Otvorili Pandorinu skrinku. Keby neurobili nič, dnes by sme na tom boli lepšie. Niežeby platový automat nebol zrelý na reformu, ale takto sa to nerobí, „do psej matere“. Teraz vyzerajú ako totálni babráci. Nestačí, keď ich vládny súputník zo SMER-u a zároveň predseda zdravotníckeho parlamentného výboru, ktorý beztak za všetko poslušne zahlasuje, uzná, že pri konsolidácii spravila koalícia chybu, keď siahla na platy zdravotníkov, že to bol podľa neho zle zapnutý prvý gombík, a že lekárski odborári „zneužili situáciu a dotlačili sektor k veciam, ktoré nás všetkých budú mrzieť“.

Bolo by to aj na smiech, keby za toto fušerstvo nemuseli nakoniec zaplatiť všetci občania a obyvatelia Slovenska vyššími daňami a odvodmi a možno aj pacienti v podobe horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a nielen počas jedného roka. Prečo? Lebo prevažná časť zvýšených výdavkov nie je s jednorazovým efektom, ale má štrukturálny charakter, preto sa s nimi budeme musieť potýkať dlhodobo.

Minister financií sa na začiatku roka chce tváriť ako rozpočtový jastrab, keď odkazuje ministrovi zdravotníctva, že bude musieť ušetriť v zdravotníctve veľa peňazí, lebo na zvýšené výdavky z titulu prijatých požiadaviek lekárskych odborárov nedá z rozpočtu nič navyše. Musia byť teda vykryté z úspor vnútri rezortu. To by znamenalo, že ministerstvo zdravotníctva má okrem v rozpočte pôvodne naplánovaných úspor nemalého objemu realizovať aj ďalšie úspory, spolu celkovo rádovo v nižších stovkách miliónov eur. A keďže empíria ukazuje, že v zdravotníctve sa na Slovensku ročne podaria ušetriť prinajlepšom rádovo desiatky miliónov eur, je zrejmé, že plánovaný výsledný dopad prijatých požiadaviek lekárskych odborov v zmluve s vládou, ktorý je uvedený v dopadovej doložke príslušnej legislatívy vo výške zázračných nula eur, bude čisto fiktívny.

Zo želaných rozpočtových jastrabov sa tak v priebehu roka stanú veľmi rýchlo vypelíchané vrabce, ktoré nebudú vedieť, kam skôr skočiť, a kde čo finančne sanovať. Ešte viac stúpne zadlženosť štátnych nemocníc, finančné problémy bude mať štátna zdravotná poisťovňa, ambulantný sektor sa bude búriť, lebo bude požadovať porovnateľný nárast zdrojov, v rámci snáh o úspory bude veľký tlak aj v segmentoch liekov, pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, laboratórnej diagnostiky a podobne a v priebehu roka budeme svedkami urgentnej potreby na dofinancovanie zdravotníctva. Vrabce pustia ďalšie perie.

Lekári v nemocniciach budú mať namiesto 40-hodinového týždenného pracovného času len 37,5-hodinový, čím sa skôr vyčerpá limit ich nadčasov, bude musieť byť preplácaných viac drahších hodín nad štandardný pracovný čas, prípadne prijatých viac lekárov, kratšie sa bude operovať, pacienti budú viac čakať. Prekonané, 17-rokov staré personálne normatívy, ktoré ak by mali nemocnice v plnej miere dodržiavať, tak by sme väčšinu z nich museli hneď zajtra zatvoriť, sa majú stať súčasťou zákona. To by si vyžiadalo veľký nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorých aj tak niet, a výrazne by sa museli zvýšiť výdavky na personál, pričom by vznikali legitímne otázky ohľadne efektívnosti týchto zvýšených nákladov – otázky ohľadne hodnoty za peniaze. Čo z toho bude mať pacient?

Dušan Zachar, INEKO

Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.

Top školy podľa výsledkov žiakov: ZŠ Mudroňova v Bratislave, Obchodná akadémia na Kukučínovej v Trnave a bratislavské gymnázium GAMČA na Grösslingovej

Dátum: 27.01.2025

27.1.2025, ineko.blog.sme.sk
Top školy podľa výsledkov žiakov: ZŠ Mudroňova v Bratislave, Obchodná akadémia na Kukučínovej v Trnave a bratislavské gymnázium GAMČA na Grösslingovej

Pozrite si nové rebríčky škôl po zahrnutí výsledkov žiakov z Testovania 9, maturít, olympiád a podľa uplatnenia na trhu práce. Testovanie 5 je, žiaľ, naďalej prerušené.

Výsledky žiakov

Na úvod pripomíname, že zoradenie škôl v nižšie uvedených rebríčkoch nemožno interpretovať tak, že ide o najlepšie alebo najkvalitnejšie školy. Rebríčky škôl vypovedajú výhradne o výsledkoch ich žiakov, nie komplexne o ich kvalite.

V aktualizovanom rebríčku základných škôl (ZŠ) podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sa na vedúcu pozíciu dostala ZŠ na Mudroňovej 83 v Bratislave. Pred rokom bola piata a medziročne si dokázala hodnotenie výrazne zlepšiť z 9,21 na 9,64 bodu.

Druhé miesto podľa výsledkov žiakov dosiahla ZŠ na ulici T. J. Moussona v Michalovciach (v predošlom rebríčku bola tretia) a prvú trojicu po novom uzatvára ZŠ na Kollárovej ulici vo Svätom Jure (minulý rok figurovala na 2. mieste).

Medzi školy, ktoré si vďaka úspechom svojich žiakov opätovne aj po roku udržiavajú pozíciu v top 10, patria okrem vyššie uvedenej trojice ešte ZŠ Pri Podlužianke v Leviciach, ZŠ Ďumbierska 17 v Banskej Bystrici a napokon i dve košické ZŠ – na Staničnej 13 a na Bernolákovej 18.

Najvýraznejším pozitívnym skokanom medzi ZŠ sa stala škola v Gemerskom Jablonci (okres Rimavská Sobota), ktorá dokázala zlepšiť svoje hodnotenie o viac ako 1,4 bodu z 10-bodovej škály. Významné zlepšenie v sledovaných ukazovateľoch prinieslo tejto škole nárast hodnotenia z 1,88 na 3,32 bodu.

Je zrejmé, že školy, ktoré vykazujú vyšší podiel detí z málo podnetného prostredia, to majú už na „štartovacej čiare“ oveľa ťažšie, preto nás mimoriadne teší, že medzi školy s veľmi dobrými výsledkami žiakov sa s výsledkom 6,37 bodu zaradila aj ZŠ v Chminianskej Novej Vsi (okres Prešov), kde viac ako štvrtina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiaci tejto školy tak dosiahli najlepšie výsledky spomedzi škôl, v ktorých je relatívne vyšší podiel detí zo znevýhodneného prostredia (vyšší ako 20 %). Spomedzi uvedených škôl ide zároveň aj o najväčšieho skokana, žiadna iná si nedokázala medziročne polepšiť viac polepšiť (+0,42 bodu).

Je dôležité poznamenať, že na výsledky žiakov vplývajú mnohé faktory, od kvality pedagógov a zázemia škôl, až po socioekonomické prostredie a iné faktory. Rebríček je preto potrebné vždy interpretovať s ohľadom na tieto špecifiká.

Tab. 1: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: ZÁKLADNÉ ŠKOLY

Pri stredných odborných školách (SOŠ) prvé miesto obhájila dlhodobo úspešná Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave, ktorá medziročne ešte mierne vylepšila svoje bodové ohodnotenie. To sa dostalo tesne nad hranicu 9 bodov, vďaka čomu ju evidujeme ako jedinú SOŠ na Slovensku s prívlastkom „škola s excelentnými výsledkami žiakov“.

Z ôsmeho na druhé miesto sa v porovnaní s minulým rokom posunula Obchodná akadémia na Veľkej okružnej v Žiline, čím potvrdzuje svoj dlhodobý progres. Ešte pred dvoma rokmi bola na 12. priečke a pred troma dokonca na 50. priečke. Ide o poradie spomedzi vyše 330 SOŠ, pre ktoré sú dostupné potrebné údaje na zostavenie hodnotenia.

Tretie miesto patrí Súkromnej SOŠ (Tatranská akadémia) na Ul. 29. augusta v Poprade (minulý rok bola druhá). Medzi stálice v top 10 SOŠ-iek patria aj elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach, SPŠ v Dubnici nad Váhom (Obrancov mieru 1) a Súkromná ŠUP filmová na Petzvalovej v Košiciach.

Najvýraznejším skokanom smerom nahor v tejto kategórii škôl je Obchodná akadémia na Dudovej 4 v Bratislave.

Tab. 2: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY

Medzi gymnáziami sa na prvé miesto prepracovala výsledkami svojich žiakov a ich uplatnením na trhu práce GAMČA – gymnázium na Grösslingovej 18 v Bratislave, ktoré bolo v minuloročnom rebríčku štvrté.

Druhé miesto obhájilo Gymnázium Poštová 9 v Košiciach a tretiu pozíciu Gymnázium Jura Hronca (GJH) na Novohradskej v Bratislave.

V top desiatke gymnázií evidujeme aj po roku opäť Školu pre mimoriadne nadané deti (Gymnázium) na Teplickej v Bratislave (vo vlaňajšom rebríčku na prvom mieste), ako aj gymnáziá Jozefa Lettricha v Martine, J.G. Tajovského v Banskej Bystrici a na Varšavskej ceste v Žiline. Zaujímavosťou je, že spomedzi prvých šiestich gymnázií je až päť z Bratislavy. Do top 10 sa na piate miesto prepracovalo Gymnázium Metodova a na šieste 1. súkromné gymnázium v Bratislave na Bajkalskej (obe boli minulý rok v druhej desiatke).

Pokiaľ ide o najvýraznejšieho skokana, tým sa stalo Gymnázium Ladislava Dúbravu z Dunajskej Stredy.

Tab. 3: 10 najlepšie hodnotených škôl v SR podľa výsledkov žiakov v kategórii: GYMNÁZIÁ

Údaje za viac škôl s najlepšími výsledkami žiakov v jednotlivých kategóriách a krajoch a o školách s najväčším medziročným bodovým posunom si môžete stiahnuť tu. Kompletné rebríčky a výsledky žiakov z celoplošných testovaní a maturít všetkých ostatných škôl sú voľne dostupné na našom portáli skoly.ineko.sk, vrátane aktualizovaných údajov o nezamestnanosti absolventov SŠ, o mimoriadnych výsledkoch žiakov, o výsledkoch štátnej školskej inšpekcie na školách, o využívaní digitálnych technológií pri vyučovaní, údaje o počtoch učiteľov a žiakov, údaje o podiele absolventov SŠ prijatých na štúdium na vysokých školách na území SR a tiež dáta o finančných zdrojoch škôl.

Metodická vysvetlivka: Do rebríčkov sme zaradili školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, resp. absolventov počas každého z uplynulých 4 školských rokov. Hodnotenie škôl odráža teda dosiahnuté výsledky na dlhšom časovom horizonte, pričom v prípade ZŠ do hodnotenia vstupujú výsledky Testovania 9 (váha 60 %), Testovania 5 (20 %) a mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 %).

Pri SOŠ nahradzujú Testovania písomné maturity (40 %). Najvyššiu váhu pri SOŠ (50 %) má regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli. Napokon, mimoriadne výsledky študentov majú pri SOŠ váhu 10 %.

Pri gymnáziách berieme do úvahy tie isté ukazovatele ako pri SOŠ, avšak vzhľadom na iné zameranie gymnázií majú tieto ukazovatele iné váhy, a to postupne 60, 25 a 15 %. Pri všetkých školách pritom posudzujeme údaje za posledné dostupné 4 školské roky (novšie údaje majú pri hodnotení vyššiu váhu). Viac o metodike a podmienkach prideľovania bodového hodnotenia jednotlivým školám možno nájsť tu.

Zrušené Testovanie 5

Pred dvoma rokmi sme vydali nesúhlasné stanovisko, v ktorom sme upozornili na problematické rozhodnutie vtedajšieho ministra školstva Jána Horeckého (teraz KDH), ktorým na poslednú chvíľu zrušil celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl (Testovanie 5) v školskom roku 2022/2023. Údajne pre negatívne efekty pandémie, ktoré rozdielnym spôsobom postihli jednotlivé školy.

Keďže meranie neprebehlo, nedozvedeli sme sa, v ktorých regiónoch boli školy postihnuté najviac, a aké dodatočné rozdiely mohli vzniknúť. Prišli sme o drahocenné informácie. Slúžiť mohli o.i. aj štátu a zriaďovateľom na to, aby sme na základe nich vedeli, kam po pandémii máme zacieliť naše intervencie. Aby sme vedeli, ktorým školám, v akých regiónoch, a v ktorých oblastiach výučby pomôcť. Práve pomocou týchto informácií sme mohli pomôcť efektívnejšie zotierať regionálne rozdiely či rozdiely medzi školami. Dátová hmla v školstve tomu určite nepomôže.

Navyše, rezort školstva situáciu nenapravil ani po skončení pandémie a Testovanie 5 nebolo realizované ani v školskom roku 2023/2024 a nebude ani v aktuálne prebiehajúcom. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o časť dôležitých informácií.

Celoplošné merania sú pritom dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov a ich následné kvalifikovanejšie rozhodovanie, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný možný rast kvality vzdelávania.

Aj preto opakovane apelujeme na ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) a súčasné vedenie ministerstva, aby čo najskôr Testovanie 5 obnovili. Otvorila by sa tým cesta aj pre prípadné budúce meranie pridanej hodnoty na druhom stupni základných škôl.

Aké dáta uverejňujeme na portáli

Súčasná aktualizácia portálu základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ) skoly.ineko.sk prináša najnovšie údaje a výsledky žiakov vyplývajúce z:

• Testovania 9 – predmety: slovenský jazyk, matematika, maďarský jazyk a SJaSL (slovenský jazyk a literatúra pre školy s vyučovacím jazykom maďarským),
• písomnej časti maturít – predmety: slovenský jazyk, matematika, maďarský jazyk, SJaSL, anglický jazyk (úrovne B1, B2 a C1) a nemecký jazyk (úrovne B1, B2 a C1).
• uplatnenia absolventov SŠ (absolventská miera nezamestnanosti),
• mimoriadnych výsledkov žiakov (umiestnenia v predmetových olympiádach a iných súťažiach),
• výsledkoch štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) na školách,
• počtov učiteľov a žiakov, vrátane informácie o počte žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a informácie, do akej miery učitelia využívajú digitálne technológie,
• podielov absolventov SŠ prijatých na štúdium na vysokých školách na území SR a
• finančných zdrojov škôl v prepočte na jedného žiaka.

Vďaka doplneniu vyššie uvedených údajov sme mohli zostaviť kompletné hodnotenie škôl za školský rok 2023/24. Hodnotenie sme priradili všetkým školám, ktoré mali dostatočnú vzorku žiakov. Vypovedá o výsledkoch, ktoré dosahujú žiaci na jednotlivých školách, a na jeho základe vznikajú aj rebríčky ZŠ a SŠ, ktoré si môžu návštevníci v detailnom členení prezerať na portáli skoly.ineko.sk.

Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto blogu, ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom (údaje o pridanej hodnote za jednotlivé stredné školy v predmete slovenský jazyk si môžu návštevníci portálu pozrieť za niektoré roky osobitne v profile každej strednej školy). Rebríčky tak nemusia plne vypovedať o kvalite školy, môžu však byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy a najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach či projektoch, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov, o atmosfére a šírených hodnotách v škole a pod.

Zapojte sa do hodnotenia škôl aj Vy

Pripomíname, že hodnotiť školy môžu aj návštevníci portálu – pozývame rodičov žiakov, aby sa do hodnotenia na jednoduchej škále 1 až 5 hviezdičiek zapojili a pomohli vytvoriť čo najširšie hodnotenie práve tých aspektov škôl, ktoré v súčasnosti nie je možné až tak dobre opísať merateľnými (číselnými) ukazovateľmi zbieranými a prezentovanými na portáli. Hodnotiť možno nielen celú školu, ale zvlášť štyri rôzne aspekty škôl:

• kvalitu pedagógov (ich odborné znalosti a motivácie pre vzdelávanie nad rámec základného učiva),
• prístup pedagógov (spôsob odovzdávania vedomostí a komunikácie so žiakmi, prístup pri domácich úlohách a skúšaní),
• stav a vybavenie školy (stav budov, tried, odborných miestností / dielní, používané digitálne technológie),
• prostredie školy a klíma (pocit žiakov z prostredia školy, jej atmosféry a okolia, ponuka mimoškolských aktivít).

Dušan Zachar, INEKO
Ďakujeme, že nás podporíte.

Partnermi projektu sú: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia strojárskeho a elektrotechnického priemyslu a IT Asociácia Slovenska.

Nemocnicou roka po piatykrát Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku a šiestykrát nemocnica v Košiciach-Šaci

Dátum: 03.12.2024

Tlačová správa, 3.12.2024:
https://kdesaliecit.sk/files/TS-Nemocnica%20roka%202024.pdf

Ďalšie údaje o nemocniciach, vrátane rozšírených výsledkov hodnotenia Nemocnica roka 2024, ako aj indikátory kvality ambulantných poskytovateľov je možné nájsť na našom portáli: kdesaliecit.SK

Portál kdesaliecit.SK a hodnotenie Nemocnica roka podporujú:

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.
UNION zdravotná poisťovňa, a.s.
Msquare s.r.o.

Počet operácií v slovenských nemocniciach medziročne klesol

Dátum: 28.11.2024

Viac tu: blog.sme.sk/ineko, 28.11.2024

Ďakujeme poisťovniam Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a UNION zdravotná poisťovňa, a.s. za spoluprácu pri poskytnutí dát.

Partnermi projektu Nemocnica roka sú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare s.r.o.

Prosím, podporte aj Vy inštitút INEKO v jeho ďalších aktivitách. Ďakujeme!

Tlačová správa: Poslanci opäť zasahujú do vášho práva na informácie

Dátum: 05.11.2024

Poslanci SNS navrhujú predĺžiť základnú lehotu na poskytnutie informácií občanom z aktuálnych 8 na 12 dní. Deje sa tak len pár mesiacov po tom, ako poslanci tej istej strany navrhli poskytovanie informácií spoplatniť a svoj nápad zakryli všeobecným termínom “mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie”.

Mimovládne organizácie VIA IURIS, Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, INEKO a Investigatívne centrum Jána Kuciaka upozorňujú, že návrhy poslancov SNS predstavujú výrazné obmedzenie práva ľudí na informácie a vytvárajú obrovský priestor pre svojvôľu štátnych úradníkov.
Informácie od štátu len pre tých, ktorí zaplatia?

Desiatky rokov fungujúci infozákon, pri ktorého zrode stáli aj mimovládne organizácie, garantuje právo vyžiadať si od štátu akúkoľvek neutajenú informáciu a úradníci ju musia žiadateľom poskytnúť v lehote 8 pracovných dní.

V máji predložila SNS novelu infozákona, ktorá pôvodne zavádzala poplatok – úhradu účelene vynaložených nákladov za “mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií”. Úrady by tak sami rozhodovali, ktoré informácie sú už príliš rozsiahle a tie by boli dostupné len pre tých, ktorí zaplatia. Pôvodný návrh však neobsahoval žiadny opravný mechanizmus, ktorý by žiadateľom o informáciu umožnil namietať voči výške poplatku. Pozmeňujúcim návrhom chcú dnes poslanci takýto mechanizmus síce zaviesť, ale stále nie je jasné, ako budú úrady pri vybavovaní námietok občanov postupovať.

Navyše stále nie je jasne definované, čo sa bude považovať za “mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií”, ani to, o aké účelne vynaložené náklady pôjde, v dôsledku čoho môže dochádzať k zneužívaniu tohto pojmu.

“Novela bude mať dosah najmä na média a mimovládky, ktoré nemusia mať dostatok financií na to, aby si za požadovanie týchto informácií zaplatili. Paradoxne sa nemusí dotknúť tých, ktorí tento systém mohli zneužívať, teda napríklad tých, ktorí sa snažili nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií a majú dostatok financií na to, aby si to zaplatili,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Úrady nestihli vybaviť len 0,7 % zo všetkých infožiadostí

Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre poskytnutie informácii z 8 na 12 pracovných dní argumentujú rastúcim počtom infožiadostí, ako aj ich komplikovanosťou. Dáta však hovoria niečo iné.

V roku 2021 zisťovala VIA IURIS, aká je prax uplatňovania infozákona. Štatistické údaje o počte infožiadostí a spôsobe ich vybavenia za obdobie od 1. 1. 2020 do 31. 8. 2021 ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády v danom období vybavili približne 6 800 infožiadostí. V priemere tak ide len o 24 infožiadostí za mesiac na jednom z týchto úradov. Z celkového počtu len 0,7% infožiadostí nestihli ministerstvá a úrad vlády vybaviť v zákonných lehotách.

Z analýzy Transparency International Slovensko vyplýva, že paralýza v dôsledku enormného množstva infožiadosti nečaká ani 100 najväčších samospráv, ktorým v priemere dochádza pod 200 žiadostí ročne. Priemer tu zvyšujú najmä veľké mestá ako Bratislava a Košice. Pri menších mestách a obciach ide priemerne o výrazne nižšie počty.

Najnovší prieskum Transparency tiež ukázal, že stovka najväčších štátnych firiem prijala v roku 2023 spolu 902 infožiadostí, v priemere tak na každú pripadla menej ako jedna žiadosť mesačne. Najviac infožiadostí, až 127, dostala vlani Národná diaľničná spoločnosť, všetky dokázala vybaviť v zákonnej 8-dňovej alebo predĺženej 16-dňovej lehote.

“Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre vybavenie infožiadosti riešia podľa nášho názoru neexistujúci problém a jediným dôsledkom ich konania bude sťaženie prístupu aktívnych občanov a novinárov k informáciám od štátu, čo môže zásadne oslabiť efektívnu kontrolu verejnej moci a boj proti korupcii,” vysvetľuje riaditeľka VIA IURIS, Katarína Batková.

Opäť sa tak ukazujú nedostatky, ktoré sa pri prijímaní zákonov v ostatnom období vyskytujú veľmi často. Novela nevychádza zo skúmania relevantných podkladov, analytických dát alebo aplikačnej praxe, ale z vágnych tvrdení predkladateľov.

“Pri pohľade na realitu vidíme, že problém je zväčša opačný. Síce naozaj existujú situácie, kedy žiadatelia požadujú neprimerané množstvo dát, ale orgány verejnej správy majú účinné nástroje, ako sa s tým vysporiadať. Naopak, ak dochádza k porušovaniu práv občanov na prístup k informáciám, riešením je iba dlhoročný súdny spor,” konštatuje právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík.
Zasahujú do ústavného práva na informácie. Bez diskusie.

Mimovládky s návrhom na predĺženie lehoty na poskytnutie informácií nesúhlasia a upozorňujú na tri zásadné nedostatky:

1. Ide o zásah do ústavného práva na informácie, ktorý prebieha bez akejkoľvek verejnej diskusie, pozmeňujúcim návrhom predloženým v 2. čítaní v parlamente.

2. Už v súčasnej právnej úprave majú úrady možnosť predĺžiť si 8-dňovú lehotu na vybavenie žiadosti o ďalších 8 pracovných dní. Na vybavenie infožiadosti tak môžu mať úrady už dnes až 16 pracovných dní, ak je to potrebné z hľadiska zložitosti či rozsahu konkrétnej infožiadosti.

3. Predkladatelia tohto návrhu nepredložili žiadne relevantné dáta potvrdzujúce ich tvrdenie, že počet infožiadostí a ich zložitosť rastie, čo by mal byť dôvod, pre ktorý úrady údajne nestíhajú infožiadosti vybavovať.

“Občanom ľahko prístupné a realizovateľné právo na informácie je pre osvietené vlády pomocou, ako v súčinnosti s aktívnymi občanmi efektívne odstraňovať nedostatky a zlepšovať verejné služby a politiky. Návrh SNS ide proti tomuto trendu a v účinnej verejnej kontrole vidí, žiaľ, skôr hrozbu ako príležitosť,” poznamenal riaditeľ INEKO Dušan Zachar.

“Už dnes evidujeme mnohé prípady, že štátne inštitúcie, v rozpore so zákonom, neodpovedajú na otázky novinárov a neumožňujú im tak vykonávať verejnú kontrolu moci pre svojich čitateľov, či divákov. Akýkoľvek obmedzujúci zásah do zákona o slobodnom prístupe k informáciám túto situáciu ešte zhorší a môže zasiahnuť do ústavného práva verejnosti na informácie,” dodáva predseda Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.

Katarína Batková, VIA IURIS
Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu
Dušan Zachar, INEKO
Ján Ivančík, Transparency International Slovensko
Lukáš Diko, Investigatívne centrum Jána Kuciaka

Už 25 rokov podporujeme ekonomické a sociálne reformy

Dátum: 29.10.2024

Dnes pred 25 rokmi bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná mimovládna nezisková organizácia INEKO (vtedy ešte pod dlhým názvom Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy). Prvým riaditeľom INEKO sa stal Eugen Jurzyca, jeden zo zakladateľov. Prvými projektami novovzniknutého think-tanku boli audit štátnej správy, zlepšovanie správy a riadenia podnikov v SR (Corporate Governance) a Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (projekt HESO).

V tom čase bolo INEKO tiež iniciátorom vzniku neformálneho združenia cieľmi blízkych si mimovládok so zámerom využívať synergický efekt koexistencie viacerých organizácií väčšinou z “jednej chodby” na Bajkalskej 25. Do “skupiny INEKO” postupne patrili aj Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) (ktorý bol predvojom mnohých tu menovaných neziskoviek), Transparency International Slovensko, AI NOVA, CSMA, Inštitút SGI, Podnikateľská aliancia Slovenska. Skupina INEKO organizovala aj športové hry tretieho sektora. ⚽️

✂️ Strih a skok do súčasnosti.
Stále sme tu, hoci kapacitne značne zredukovaní. Stále sa snažíme dátami zlepšovať verejnú diskusiu, v spoločnosti znižovať informačnú asymetriu a bojovať aj vo vašom mene za kvalitnejšie verejné politiky a lepšie spravované Slovensko. Potrebujeme však pomoc od vás, aby sme v tom mohli pokračovať aj naďalej.

Nemáme prostriedky na oslavu, ale najkrajší dar k našim 25. narodeninám by bolo, keby ste nám pomohli k tomu, aby sme vám na jar ´25 mohli priniesť nové informácie o výsledkoch žiakov základných a stredných škôl a ich porovnanie. Momentálne nemáme na tento projekt žiadne peniaze od žiadnej verejnej inštitúcie ani súkromnej firmy či nadácie, preto má váš príspevok pre nás mimoriadnu hodnotu.

Darček nám môžete poslať priamym bankovým prevodom s poznámkou pre prijímateľa – Dar pre INEKO – na účet č.: SK21 1100 0000 0026 2355 5343
alebo cez darovaciu stránku: https://ineko.darujme.sk/podporte-ineko/

A samozrejme, pomôže nám aj šírenie tejto informácie.

Konsolidácia, zdravotníctvo a brzdiči

Dátum: 25.10.2024

Uverejnené 25.10.2024 v časopise .týždeň .

Pred mesiacom som pre nemenovaný denník napísal článok s titulkom končiacim otáznikom – „Bude sa konsolidovať aj v zdravotníctve?“. Po mesiaci sa mi teraz javí, že skôr nie.

Keď z čista jasna (bez akéhokoľvek pripomienkovania či komunikácie so stakeholdermi) premiér spolu s ministrom financií a ďalšími vyjednávačmi konsolidačného balíka oznámili, že sa na ňom zdravotníctvo bude musieť okrem celoplošných opatrení (pravda, s výnimkou štátnych nemocníc – príspevkových organizácií, ktoré nebudú musieť na rozdiel od ostatných nemocníc platiť transakčnú daň…) podieľať aj špeciálnymi opatreniami vo výške 259 miliónov eur, bolo mi hneď jasné, že to neprejde len tak ľahko. V zdravotníctve sú totižto záujmové skupiny veľmi silné, keďže pri vyjednávaniach využívajú často strach a asymetriu informácií. Strach ľudí o ich zdravie a život, následný strach politikov o stratu podpory voličov a rôznu úroveň (ne)vedomosti o dátach a procesoch v zdravotníctve na oboch stranách.

Namiesto zvýšenia základných miezd všetkých nemocničných zdravotníckych pracovníkov na budúci rok v priemere o 9,7 percent, ktoré vyplývalo z doposiaľ platného zákona upravujúceho každoročnú automatickú valorizáciu miezd zdravotníkov z nemocníc na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve, im mala základná zložka mzdy budúci rok narásť podľa prvého návrhu konsolidácie o 3 percentá (medziročný priemerný nárast príjmov o 3 percentá by sa mal pravdepodobne týkať aj súkromných ambulancií). Popri tom sa odprezentoval aj zámer transformovať štátne nemocnice, ktoré majú právnu formu tzv. príspevkových organizácií, na akciové spoločnosti. Rozhodne výbušný mix.

Najmä predáci Lekárskeho odborového združenia (LOZ) vyšli zaraz na barikády s cieľom ubrániť to (najmä v mzdovej oblasti), v čom im predošlé politické reprezentácie za vlád I. Radičovej v roku 2011 a E. Hegera v roku 2022, pravda, s výrazným vytlieskavaním požiadaviek lekárskych odborárov zo strany politikov súčasnej vládnej koalície, ustúpili. Hrozia hromadnými výpoveďami a berú si pacientov znova za rukojemníkov. Rozumiem kritike protestujúcich lekárov a ďalších zdravotníkov, že takto nepredvídateľne a hrubo, systémom brania bagrom, bez argumentácie, kolektívneho vyjednávania, štandardného pripomienkovacieho procesu, dopadových analýz a transparentnej komunikácie s dostatočným časovým predstihom sa to nerobí. Potom je očakávateľná aj ostrá reakcia.

Tlak lekárskych odborov (a samozrejme aj tlak iných aktérov) už slávi prvý úspech. „Našlo sa“ dodatočných 100 miliónov eur, ktoré majú, ak zdravotníci tento kompromis prijmú, ísť na zvýšenie miezd nemocničných zdravotných sestier a záchranárov v priemere o pôvodne platných 9,7 percent a lekárov o 6,4 percent, čo je tiež bezpečne nad úrovňou predpokladanej budúcoročnej inflácie. Lenže lekárski odborári (ale na prekvapenie aj nedôverčivé odbory sestier) toto odmietli a požadujú, aby sa na platový automat vôbec nesiahalo. Pri tom zároveň deklarujú, že im ide aj o naplnenie ďalších bodov z memoránd, ktoré podpísali s predošlými vládami.

A tu práve vyvstáva pre mňa veľký otáznik, do akej miery je akceptovateľné, aby určitá relatívne úzka, ale vplyvná záujmová skupina, ktorá však nemá mandát od voličov, v podstate na viac ako desaťročie držala v šachu veľkú časť obsahu zdravotnej politiky štátu, a ak sa tá náhodou chce odchýliť od ich požiadaviek (najmä tých mzdových), potom hrozí všetkým hromadnými výpoveďami a následným kolapsom zdravotníctva?

Majú byť zákony nemenné, majú byť pod tlakom podpísané memorandá s predošlými vládami dodržiavané po desaťročia, aj keď obsahujú niektoré body zrelé na reformu? Nebudú mať budúce vlády možnosť meniť spôsob odmeňovania zdravotníkov a siahnuť aj na dnešný platový automat, ktorý je dlhodobo neudržateľný, je nad možnosťami slovenskej ekonomiky a verejných financií, navyše nemotivuje, vytvára regionálne nedostatky pracovníkov, odmeňuje starnutie a každého rovnako, a to všetko bez ohľadu na odvedenú prácu, na kvalitu, produktivitu, potreby a pod? Nebudú mať budúce vlády možnosť určiť, v akej lokalite a s akým počtom lôžok postavíme z verejných zdrojov novú koncovú nemocnicu v Bratislave a či vôbec? Nebudú môcť volení zástupcovia občanov v parlamente schváliť predpisy umožňujúce racionalizáciu nemocničného personálu a procesov a zvyšovanie produktivity a efektívnosti v rámci optimalizácie siete či transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, s čím nesúhlasí LOZ? Lebo ak tak učinia, lekárski odborári budú podávať hromadné výpovede?

Bude mať niektorá vláda na zvrátenie tohto šachu dostatočnú silu a guráž, vytrvá na svojich postojoch a pôjde do ostrého sporu s protestujúcimi lekármi? Do určitej miery by to bolo aj potrebné, aby sa zdravotná politika uvoľnila zo zovretia a naštartovali sa reformy. Od tejto vlády to však nemožno očakávať, keďže je slabá a nie je to v jej povahe a nakoniec ani v programe. Momentálne je to tak, protestná akcia LOZ drží aj túto vládu v pozore. A keďže lekárski odborári sa najviac aktivizujú a radikalizujú v časoch, keď ide o mzdy, a teraz o ich mzdy ide, tak sa spolu s požiadavkami ohľadne odmeňovania s nimi zvezú aj tie ostatné, vrátane požiadavky na zákaz transformácie štátnych nemocníc na obchodné spoločnosti.

Transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti by niesla v sebe potenciál systémovej zmeny, ktorá by mohla priniesť väčší poriadok, transparentnosť a zodpovednosť pri riadení a hospodárení týchto zariadení, ale samo o sebe by len zmena právnej formy nepomohla. Musela by ísť ruka v ruke so zavádzaním ďalších tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). Ak by totiž prišlo k vytváraniu strát a dlhov v transformovaných nemocniciach, vtedy by museli prísť na rad negatívne konzekvencie, odstupňované od ministra zdravotníctva (napr. vypočutie pred zdravotníckym parlamentným výborom, povinné odvolávanie v NR SR), vrcholového manažmentu nemocnice (zrážky z odmien, zo mzdy, odvolanie), cez primárov (detto), až po radových zamestnancov (pomalšie zvyšovanie platov, obmedzenie kolektívnych zmlúv až po zmrazenie či dokonca zníženie platov). A na úrovni celej nemocnice by mali byť nastolené povinné mechanizmy od ozdravného plánu až po nútenú správu.

Bolo by nutné vymyslieť robustný systém „dlhovej brzdy“ pre nemocnice. Samozrejme, ultimátnym tvrdým rozpočtovým pravidlom v prípade trvalého zlého hospodárenia by bol pri bežných obchodných spoločnostiach konkurz a prípadný odpredaj častí majetku napr. súkromným investorom, avšak privatizácia na akciovky transformovaných nemocníc by bola podľa slov predstaviteľov vlády zo zákona zakázaná, s odkazom na kritickú infraštruktúru štátu.

Ja by som sa však neobával ani toho, keby časť akcií niektorých notoricky stratových štátnych nemocníc bola ponúknutá v transparentnom medzinárodnom tendri súkromným záujemcom, ktorí by nám mohli ukázať, či sa dá veľká fakultná či univerzitná nemocnica viesť udržateľne. Získali by sme navyše porovnávací prvok v systéme a element súťaživosti, resp. možnosti kopírovania dobrých praktík, z čoho môže potom ťažiť pacient, ako aj zvyšné transformované štátne nemocnice.

Z hľadiska konsolidácie verejných financií by transformácia štátnych nemocníc z príspevkových organizácií mohla priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte, avšak krátkodobo by si vyžiadala, hádam len jednorazovú, avšak zhruba až miliardovú finančnú injekciu na oddlženie transformujúcich sa štátnych nemocníc, čo môže predstavovať, zásadný problém pre implementáciu takéhoto kroku v čase napätých verejných financií.

Takže v kontexte bojovného nesúhlasu lekárskych odborárov, a teda narastajúcich politických nákladov, a v spojitosti s populistickou, antireformnou DNA tejto vládnej garnitúry a falošnými ideologickými zábranami mnohých politikov a poslancov parlamentu, nepredpokladám, že k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti v tomto volebnom období príde.

Na najbližšie dva mesiace zostane teda otvorená otázka vyjednávania o mzdách nemocničných lekárov a či čierny Peter konsolidácie v zdravotníctve nezostane len v rukách neštátneho ambulantného sektora a následne pacientov, ktorým sa následne nekontrolovateľne zvýšia poplatky pri návšteve ambulancie.

Dušan Zachar, INEKO

Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.