Po dvojročnej odmlke sa opäť realizovali celoplošné merania – pozrite si školské rebríčky po zahrnutí týchto údajov.
Sme radi, že sa ministerstvo školstva po dvojročnej prestávke vrátilo k realizovaniu Testovania 9 a písomnej časti maturít a po ročnej pauze aj k testovaniu piatakov (Testovanie 5). Celoplošné merania sú totižto dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný rast kvality vzdelávania. Navyše, ich pravidelná realizácia je kľúčová aj pre meranie tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní na stredných školách a otvára cestu aj pre prípadné budúce meranie pridanej hodnoty na druhom stupni základných škôl.
Zverejnili sme výsledky 8. ročníka hodnotenia nemocníc podľa vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti za obdobie uplynulých 4 rokov.
Je obrovskou škodou, že pri rokovaniach nezaznievala (alebo ak, tak veľmi slabo) aj potreba oveľa viac a presnejšie sledovať, či za zvýšené peniaze získa spoločnosť (najmä pacienti) aj vyššiu hodnotu. Treba preto oveľa intenzívnejšie merať, zverejňovať a vyhodnocovať produkciu, dostupnosť, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby sme v budúcnosti vedeli lepšie posúdiť, aký vplyv malo zvýšenie platov cez platový automat na zdravotné výsledky. Zavedenie platového automatu ako výsledok protestných hromadných výpovedí z roku 2011 totižto síce trochu zastabilizoval situáciu s lekármi v nemocniciach, ale pri porovnaní výsledkov nám okolité krajiny aj tak utiekli.
Neistota a nestabilita vo financovaní slovenského zdravotníctva, čo je jeden z jeho najväčších problémov, sa tu tiahne viac rokov, pričom za súčasnej vlády sa tento problém ešte vystupňoval. To, že tu v januári a dokonca ani dnes v novembri presne nevieme, s akým balíkom financií môžeme v zdravotníctve rátať pre tento rok, nieto pre budúci, nie je chybou samotného inštitútu vyrovnávajúcej platby štátu za “svojich” poistencov, ale zneužívaním tohto inštitútu na politicko-mocenské ovplyvňovanie sektora a nevyužívaním jej stabilizačnej vyrovnávajúcej funkcie. Nevyužíva sa dostatočne potenciál transparentného určenia rozpočtových zdrojov v jednotlivých kapitolách, ani potenciál viacročného rozpočtu, ktorý by mal zabezpečiť väčšiu predvídateľnosť výdavkov v zdravotníctve na tri roky dopredu.
Napriek prísľubu a neskôr aj pridanej explicitnej textácie v hlavnej knihe rozpočtu verejnej správy, že 340 miliónov eur, ktoré sú rozpočtované v kapitole MF SR – Všeobecná pokladničná správa, budú presunuté po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 do verejného zdravotného poistenia (VZP) ako medziročné zvýšenie platby za poistencov štátu, však zostáva určitou záhadou, prečo rezort financií nevložil vyššie uvedenú sumu priamo do kapitoly VZP?
Ušetrili by sme si veľa nervov a výrazne kritických tlačových besied a vyhlásení. Napokon, aj úvodné stanovisko Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k návrhu rozpočtu konštatuje, že reflektovanie vplyvu prípadného rozpočtového provizória už priamo v návrhu rozpočtu (rozumej: nezahrnutím medziročného zvýšenia platby za poistencov štátu priamo pod kapitolu VZP) „zásadným spôsobom znižuje transparentnosť rozpočtu“, pričom ide vo svojej podstate „o absurdný prístup, pretože sa v rozpočte spojili dve navzájom vylučujúce sa situácie, keďže schválením rozpočtu na rok 2023 nemôže dôjsť k provizóriu“.
Kľúčové dokumenty týkajúce sa rozpočtu verejnej správy by mali byť ľahko zrozumiteľné pre bežných občanov. Takto nie sú vonkoncom.