Dátum: 11.02.2002
"Ekonomické hlasovanie" je názvom pre spoločenský fenomén, keď zmeny v ekonomických podmienkach alebo v ich vnímaní (vraj) vedú k zmenám v individuálnych volebných preferenciách a cez ne vo volebných výsledkoch. Hlasovanie len na základe ekonomickej ideológie nie je ekonomickým hlasovaním v tomto zmysle.
Ekonomické hlasovanie je predmetom niekoľko stoviek vedeckých článkov (okolo 250 v anglosaských publikáciách) a najviac 20 kníh – počítajúc len publikácie s originálnou empirickou analýzou. Ako je to bežné u akademikov, táto literatúra je plná otáznikov a skepticizmu či daný predmet skúmania naozaj existuje (napríklad Paldam 1991; Whiteley 1984; Yantek 1988; Norpoth a Yantek 1983; Madsen 1980; Whiteley 1980; Leithner 1993).
Naopak, mnohí politici určite veria, že voľby sa vyhrávajú a prehrávajú hlavne podľa prevažujúcich ekonomických podmienok. Napríklad komunikačný šéf predvolebnej kampane Clintona v roku 1992 zavesil nad jeho stôl nápis "Je to v ekonomike, hlupák!", aby si Clinton zapamätal, že stav ekonomiky je presne tá téma, ktorá mu (môže) priniesť vo voľbách víťazstvo. Bohužiaľ aj britský premiér Harold Wilson veril, že "história politiky ukazuje, že postavenie vlády a jej schopnosť udržať si dôveru voličov závisí od úspechu jej ekonomickej politiky" (citované v Norpoth 1992: 2; Anderson 1995: 1).
Ja som akademik a preto je prirodzené, že si myslím, že politici sa opäť raz mýlia. Je síce pravda, že v nedávnom prehľade relevantnej literatúry dvaja významní autori tvrdia, že približne tretina volebných zmien medzi dvoma voľbami má vysvetlenie v ekonomických faktoroch – pravdepodobne ide o akýsi priemer doteraz publikovaných výsledkov (Lewis-Beck a Paldam 2000: Tabuľka 1). Ale je oveľa ľahšie publikovať články, kde dané nezávislé premenné niečo vysvetľujú ako články s nulovými výsledkami. Veľké štúdie volieb z toľkých krajín, koľko je len možné zahrnúť do relevantnej štatistickej analýzy bežne nevykazujú prítomnosť ani pozitívnej ani negatívnej korelácie medzi objektívnymi makroekonomickými podmienkami a ziskom hlasov všetkých vládnych strán v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami (Paldam 1991; Wilkin, Haller, a Norpoth 1997). Na tomto mieste sa pokúsim vymenovať niektoré faktory, ktoré pomáhajú odhaliť príčiny, prečo to tak môže byť.
Vedecké periodiká publikujú články o ekonomickom hlasovaní už od roku 1931(pozri Tibbits 1931; ako aj Berelson et al. 1954: 185; Campbell et al. 1960: kap. 14). Moderná éra štúdií začala Kramerom (1971) a dvojicou Goodhart a Bhansali (1970). Už v roku 1971 boli robené vážne štatistické analýzy podobné tejto dvojici analytikmi amerického prezidenta Richarda Nixona pred jeho kampaňou o znovuzvolenie (Tufte 1978).
Ostáva ale smutným faktom, že minulá skúsenosť negarantuje mnoho ohľadom budúcnosti. Napríklad Goodhart a Bhansali (1970) ukázali, že pohyby v popularite britskej vlády v rokoch 1977-68 sa dali veľmi pekne vysvetliť zmenami v inflácii a nezamestnanosti. Ale na konci 80-tych rokov už nezamestnanosť nijako viditeľne neovplyvňovala vládnu popularitu v Spojenom kráľovstve či už priamo alebo cez osobné ekonomické očakávania (Sanders 1993), a ak by inflácia a nezamestnanosť stála vládu toľko ako to zaznamenali Goodhart a Bhansali, konzervatívci mali dostať -156% hlasov z roku 1983 (Crewe 1988: 28; citované Denverom 1994: 104)! Je férové uvažovať, že verejné očakávania sa asi menia pri radikálnej zmene makroekonomického prostredia, ako to bolo medzi 60-tymi rokmi a obdobím M. Thatcherovej. Ale ak je to tak, boli to naozaj inflácia a nezamestnanosť, alebo skôr iné faktory, ktoré len tieto dva fenomény posunuli do popredia verejného hodnotenia vlády a tak vysvetľujú vládnu popularitu v období rokov 1947-68?
Podobne Sanders (1995) – veľmi úspešný v predpovediach britských volebných výsledkov pomocou ekonomických premenných – zistil, že kým v rokoch 1987-90 bola zmena úrokových mier jedinou makroekonomickou veličinou s priamym vplyvom na zmeny vládnej popularity pri kontrole pre vplyv zavedenia dane na hlavu (poll tax) a osobných ekonomických očakávaní (ktoré taktiež boli do istej miery závislé od inflácie a úrokových mier), v rokoch 1987-93 to bola len úroveň zdanenia, ktorá mala taký veľký efekt po kontrole pre osobné ekonomické očakávania (vtedy už závislé od zmien v HDP, úrokových mierach a pár politických udalostí) a výmenu pani Thatcherovej Johnom Majorom na Downing Street č.10.
Literatúra je plná takýchto príkladov: súvislosť nájdená niekde nefunguje niekde inde, a najlepšie ponúkajúce sa vysvetlenie protikladu je ad hoc príbeh ako sú tie dva prípady "prirodzene" rozličné. Hoci niektorí autori majú problémy akceptovať takýto postup, zdá sa, že komplexné vzťahy medzi politickou verejnou debatou a makroekonomickou realitou spolu určujú, ktoré ekonomické faktory, ak vôbec nejaké, ovplyvňujú výsledky volieb. Napríklad Powell a Whitten (1993) nachádzajú oveľa jasnejšie znaky ekonomického hlasovania v OECD krajinách ak sú národné miery inflácie, nezamestnanosti a rastu nahradené ich odchýlkami od celkového priemeru OECD. Teda občania sú asi schopní odrátať globálne vplyvy pri oceňovaní postavenia národnej ekonomiky. Ale táto schopnosť je z definície závislá od predpokladu učenia a teda ostáva podmienená, a nie je to niečo prirodzené a automatické v každej spoločnosti.
h4. 2. Nezhody, ktoré ekonomické faktory sú najdôležitejšie vo voľbách
V jednom zo zriedkavých príkladov zhody väčšina prehľadov literatúry poukazuje na infláciu a – aspoň mimo USA a Veľkej Británie, a najmä odkedy inflácia vlastne vymizla zo západných ekonomík – ešte viac na nezamestnanosť ako najdôležitejšie a najkonzistentnejšie relevantné ekonomické veličiny ovplyvňujúce hlasovanie (Schneider 1985; Mueller 1989; Lewis-Beck a Paldam 2000). Dôležitosť nezamestnanosti bola taktiež vyzdvihovaná v niektorých dostupných štúdiách v Poľsku (cf. Gibson a Cielecka 1995; Jackson 1996; Przeworski 1996; Powers a Cox 1997), hoci výsledky v iných krajinách východnej Európy nie sú vôbec jednoznačné (cf. Fidrmuc 2000; Pacek 1994; Tucker 1999, 2000, 2001a).
Toto sa môže zdať divné, keďže prosperita individuálneho voliča snáď viac záleží od jeho či jej reálneho disponibilného príjmu ako od inflácie či zamestnanosti. Navyše, kým príjem ovplyvňuje ekonomickú situáciu každého, tak nezamestnanosť ako inflácia sú z veľkej väčšiny nerelevantné pre niektoré väčšie sociálne skupiny: tie, ktorých kapitál pozostáva hlavne z pôdy, úspor alebo sociálnych dávok a tie, ktorých hlavnou prednosťou je ľudský kapitál (Hibbs 1982a, 1982b; Schneider 1985: 21-2; Tufte 1978: 84-5). Tento paradox sa nedá vyriešiť poukázaním na sociotropické hlasovanie (pozri nižšie): lepším vysvetlením je, že nezamestnanosť aj inflácia sú skôr súčasťou verejnej debaty o hodnotení vlády ako osobný príjem. Teda opäť je kľúčová otázka menej o ekonómii ako skôr o jej politizovaní.
Väčšina priekopníckych štúdií o ekonomickom hlasovaní predpokladá, že na ekonomike záleží, pretože občanom ide o ich osobné bohatstvo a pri tom za to berú vládu na zodpovednosť. Ale odkedy Kinder and Kiewiet (1979, 1981) objavili, že americkí a britskí voliči sú oveľa viac náchylní brať do úvahy národnú, a nie osobnú ekonomickú situáciu, veľká väčšina štúdií v iných krajinách tiež potvrdila, že ekonomické hlasovanie je skutočne vo väčšine prípadov sociotropické (pozri hlavne Lewis-Beck 1988: 56). Impozantná väčšina štúdií ukazuje, že súkromný záujem je slabou indíciou politických názorov, a je dominujúcim nad normatívnymi a sociotropickými úvahami len v niektorých sférach ako napríklad pri obmedzovaní fajčenia (cf. Sears a Funk 1991).
To sa opäť môže zdať paradoxné vzhľadom na dlhodobú tendenciu v sociálnych vedách považovať ľudí ako najmä alebo úplne egoistickej povahy. Jedna časť vysvetlení zdôrazňuje seba-orientované vnímanie slúžiace ako základ pre sociotropné správanie: ľudia majú sklon k vysvetľovaniu vecí, ktoré sa im stali – hlavne ich osobné úspechy – s pomocou vlastných zásluh, skôr ako popisovaním vonkajších faktorov. Tak sú aspoň určitý čas zbavení možnosti hlasovať na základe egocentrických úvah.
Všeobecnejšie povedané, sociotropické hlasovanie vychádza z niektorých fundamentálnych vlastností systému volieb. Pokiaľ ide o motiváciu, len málo ľuďom ide o veľa pri uplatnení určitej vládnej politiky, a aj u nich je vplyv ich vlastného hlasu na vlastné blaho v podstate nulový. V protiklade s tým normatívne prostredie hlasovania núti k uvažovaniu o prosperite celej verejnosti. Čo sa týka informačnej stránky, náklady na zisťovaniu vzťahu medzi vlastnou prosperitou a činnosťou vlády sú obrovské, kým rozhodovanie a informácie o vzťahu medzi činnosťou vlády a ekonomickou situáciou krajiny sú široko dostupné vo verejnej debate.
Teda sociotropická povaha väčšiny ekonomického hlasovania poukazuje na dôležitosť sprostredkovaných informácií a verejnej debaty ako činiteľov určujúcich čo a ako ovplyvňuje hlasy voličov. Je ironické, že skôr sociálne vykonštruované ako automatické vplyvy ekonomiky na voľby budú najlepším vysvetlením pre podivné výnimky hlásené v niektorých nedávnych dánskych a britských štúdiách tvrdiacich, že v 80-tych a 90-tych rokoch boli voliči v týchto dvoch krajinách oveľa viac egocentrickí ako sociotropickí (Sanders 1994; Nannestad and Paldam 1995).
Väčšina štúdií ekonomického hlasovania zisťovala, či je volebná podpora konzistentne spojená s makroekonomickými indikátormi, ktoré ľudia posudzujú viac menej rovnako: ekonomický rast, inflácia a nezamestnanosť. Stručne povedané, výsledkom je značná podpora pre teóriu, že ekonomické hlasovanie na základe výkonu vlády existuje, hoci len vtedy, ak sa úspech či vina nejakým kognitívnym mechanizmom dajú spojiť s identifikovateľnými politickými činiteľmi, ktorí sa v skutočnosti usilujú o zvolenie v daných voľbách (cf. Feldman 1985). Jednoduchým pravidlom vtedy je, že ak existujú tieto podmienky pre ekonomické hlasovanie na základe výkonu vlády, percentuálna zmena v inflácii, nezamestnanosti, príjme alebo v ekonomickom raste môže stáť či pridať okolo 0,5-1% volebnej podpory pre hlavnú vládnu stranu.
Avšak mimo anglosaských krajín je podpora pre hypotézu založenú na výkone úradujúcej vlády zdanlivo oveľa menšia (pozri Belluci 1984, 1991; Nannestad 1991; Paldam a Schneider 1980; Anderson 1995; Sorensen 1987). Z času na čas autori nachádzajú znaky ideologicky orientovaného ekonomického hlasovania, kde sa rastúca inflácia (alebo nezamestnanosť) prenáša do väčšej volebnej podpory pre stranu, ktorá je podľa voličov schopnejšia znížiť infláciu alebo nezamestnanosť, či už tá strana bola alebo nebola vo vláde, keď sa ten problém zhoršil. Tieto výsledky ale nie sú veľmi konzistentné, a navyše ponechávajú mnoho otázok nezodpovedaných: ako a kedy sa u občanov vytvárajú takéto silné názory o tematických prioritách strán, že sú schopné potlačiť jednoduché retrospektívne hlasovanie na základe výkonu vlády (Anderson 1995; Carlsen 2000; Kiewiet 1983; Jackman a Volpert 1996; Swank 1993; Rattinger 1986; Carkoglu 1995; Mattila 1996; Saunders 1995). V každom prípade aj niektoré štúdie vo východnej Európe našli dôkazy, že terčami ekonomického hlasovania (či už ako odmena alebo trest) sú často pro-reformné strany, a nie až tak úradujúce vlády – teda ekonomické hlasovanie je ideologicky založené (cf. Jackson 1996; Powers a Cox 1997; Tucker 2001b).
Či už vedci našli ekonomické hlasovania založené na výkone vlády alebo na ideológii strán, sila vzťahu medzi ekonomickými podmienkami a hlasovaním zvykla záležať aj na tom, či šlo o väčšinovú vládu jednej strany, koalície, o menšinovú vládu, o rozsah rozptýlenia a rozdelenia politickej moci v danom politickom systéme, a o mieru fragmentácie opozície (Paldam 1991; Anderson 2000; Powell a Whitten 1993; Whitten a Palmer 1999; Wilkin, Haller a Norpoth 1997). Hoci tento výsledok nie je jednoznačný (cf. Carkoglu 1995; Tucker), vcelku sa zdá, že čím ľahšie je pripísať zodpovednosť za ekonomickú politiku jednému aktérovi, tým skôr sa ekonomické hlasovanie prejaví. Iróniou je, že to neznamená, že demokracie s majoritným volebným systémom nútia vlády byť zodpovednejšími v úrade, ak chcú ostať pri moci. V skutočnosti je vládne zloženie podľa Cheibubovej štúdie (1998) skôr reagujúce na ekonomické podmienky v systémoch s väčším delením moci: hoci hlasovanie voličov je tam pravdepodobne menej ovplyvnené ekonómiou, sami zákonodarcovia berú vlády na zodpovednosť za ekonomiku viac ako to robia občania kdekoľvek.
Po toľkých otáznikoch je celkom uspokojujúce zistiť, že takmer celá literatúra súhlasí, že voliči sa veľmi spoliehajú na široko dostupné informácie o minulom vývoji v ekonomike, a že tieto retrospektívne hodnotenia priamo ovplyvňujú ich hlasovanie. Inými slovami, nie celé hlasovanie je orientované do budúcnosti, nie všetky skúsenosti sú premenené do odhadov budúcich možností vývoja pred samotným hlasovaním. Dôvody sa zdajú jednoduché: vzhľadom na maličký vplyv jedného hlasu na výsledok volieb existuje len malá odmena pre voliča za drahú investíciu do študovania nutného pre zhodnotenie protirečivých vyhlásení o relatívnej dôveryhodnosti a oprávnenosti sľubov politikov. Preto voliči nemajú úplne racionálne očakávania, ktoré sú im často pripisované súčasnou ekonomickou teóriou.
Čo je ešte horšie pre ekonomickú racionalitu, voliči sú krátkozrakí v tom, že hodnotia vlády na základe relatívne krátkej pamäte. Neexistuje v literatúre konsenzus, akú presne váhu prikladajú voliči napríklad skúsenostiam z posledného roka pre voľbami v porovnaní s prvým rokom rovnakej vlády pri moci (Schneider 1985; Mueller 1989: 301; Hibbs 1987). Ale takmer každý nachádza dôkazy prítomnosti krátkozrakého volebného správania.
Pochopiteľne vysoká senzitivita na informačné náklady limituje množstvo kritérií a ich využitie voličmi pri rozhodovaní o použití svojich hlasov. V rámci tohto obmedzenia má ale verejná debata relatívne veľký vplyv na zvažovania, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú volebný výsledok. Štúdie o nových demokraciách vo východnej Európe taktiež potvrdili, že ekonomické hlasovanie – nech je akejkoľvek podoby – si vyžaduje informácie a pravdepodobne aj predispozície, ktoré nie sú automaticky prístupné pre všetkých za všetkých okolností (cf. Duch 2001).
Literatúra:Alesina, Alberto, Gerald D. Cohen and Nouriel Roubini 1992. “Macroeconomic Policy and Elections in OECD Democracies.” CEPR Discussion Paper Series No. 608. London: Centre for Economy Policy Research.
Alesina, Alberto, Nouriel Roubini, and Gerald D. Cohen 1997. Political Cycles and the Macroeconomy. Cambridge, MA: The MIT Press.
Anderson, Christopher 1995a. Blaming the Government: Citizens and the Economy in Five European Democracies. Armonk, NY: M. E. Sharpe.
Anderson, Christopher J. 2000. “Economic Voting and Political Context: A Comparative Perspective.” Electoral Studies 19: 151-70.
Bahry, Donna, and Lucan Way 1994. “Citizen Activism in the Russian Transition.” Post-Soviet Affairs 10: 330-66.
Bahry, Donna, and Christine Lipsmeyer 2001. "Economic Adversity and Public Mobilization in Russia." Electoral Studies 20: 371-98.
Berelson, Bernard R., Paul F. Lazarsfeld, and William N. McPhee 1954. Voting: A Study of Public Opinion Formation in a Presidential Campaign. Chicago, IL: The University of Chicago Press.
Butler, David, and Donald Stokes 1974. Political Change in Britain, 2nd revised ed. London: Macmillan.
Campbell, Angus, Philip E. Converse, Warren E. Miller, and Donald Stokes 1960. The American Voter. New York: John Wiley & Sons.
Carkoglu, Ali 1995. “Election Manifestos and Policy-Oriented Economic Voting: A Pooled Cross-National Analysis.” European Journal of Political Research 27: 293-317.
Carlsen, Fredrik 2000. "Unemployment, Inflation and Government Popularity – Are There Partisan Effects?" Electoral Studies 19: 141-50.
Cheibub, Jose Antonio 1998. “Elections and Alternation in Power in Democratic Regimes.” Paper presented at the 94th Annual Meeting of the American Political Science Association, Boston, MA, September 3-6, 1998.
Clarke, Harold D., and Marianne C. Stewart 1996. “Economists and Electorates: The Subjective Economy of Governing Party Support in Canada.” European Journal of Political Research 29: 191-214.
Crewe, Ivor 1988. “Has the Electorate Become Thatcherite?” in Thatcherism, ed. by R. Skidelsky. Oxford: Basil Blackwell.
Denver, David 1994. Elections and Voting Behaviour in Britain, 2nd ed. London: Harvester Wheatsheaf.
Duch, Raymond M. 2001. "A Developmental Model of Heterogeneous Economic Voting in New Democracies." American Political Science Review 95: 895-910.
Feldman, Stanley 1985. “Economic Self-Interest and the Vote: Evidence and Meaning.” in Economic Conditions and Electoral Outcomes: The United States and Western Europe, ed. by Michael S. Lewis-Beck and Heinz Eulau. New York: Agathon, pp. 144-66.
Fidrmuc, Jan 2000. “Economics of Voting in Post-Communist Countries.” Electoral Studies 19: 199-217.
Gibson, John, and Anna Cielecka 1995. “Economic Influences on the Political Support for Market Reform in Post-Communist Transitions: Some Evidence from the 1993 Polish Parliamentary Elections.” Europa-Asia Studies 47: 765-85. ld. K-Eu
Goodhart, C. A. E., and R. J. Bhansali 1970. “Political Economy.” Political Studies 18: 43-106.
Harper, Marcus A. G. 2000. "Economic Voting in Postcommunist Eastern Europe." Comparative Political Studies 33: 1191-227.
Hibbs, Douglas A. (with the assistance of R. Douglas Rivers and Nicholas Vasilatos) 1982a. “The Dynamics of Political Support for American Presidents Among Occupational and Partisan Groups.” American Journal of Political Science 26: 312-32.
Hibbs, Douglas A. 1982b. “Economic Outcomes and Political Support for British Governments Among Occupational Classes: A Dynamic Analysis.” American Political Science Review 76: 259-79.
Hibbs, Douglas A., Jr. 1987. The Political Economy of Advanced Industrial Democracies. Cambridge, MA: Harvard University Press.
Jackman, Robert W., and Karin Volpert 1996. “Conditions Favouring Parties of the Extreme Right in Western Europe.” British Journal of Political Science 26: 501-21.
Jackson, George E. et al. 1996. “Democratic Institutions and Economic Reform: The Polish Case.” Paper presented at the 1996 Annual Meeting of the American Political Science Association, San Francisco, CA.
Kiewiet, D. Roderick 1983. Macroeconomics and Micropolitics: The Electoral Effect of Economic Issues. Chicago, IL: University of Chicago Press.
Kinder, Donald R., and D. Roderick Kiewiet 1979. “Economic Discontent and Political Behavior: The Role of Personal Grievances and Collective Economic Judgements in Congressional Voting.” American Journal of Political Science 23: 495-527.
Kinder, Donald R., and D. Roderick Kiewiet 1981. “Sociotropic Politics: The American Case.” British Journal of Political Science 11: 129-61.
Kramer, Gerald H. 1971. “Short-Term Fluctuations in US Voting Behaviour, 1896-1964.” American Political Science Review 65: 131-43.
Leithner, Christian 1993. “Economic Conditions and the Vote: A Contingent Rather Than Categorical Influence.” British Journal of Political Science 23: 349-72.
Lewis-Beck, Michael S. 1988. Economics and Elections: The Major Western Democracies. Ann Arbor, MI: The University of Michigan Press. CEUL 324….
Lewis-Beck, Michael, and Martin Paldam 2000. “Economic Voting: An Introduction.” Electoral Studies 19: 113-21.
Madsen, Henrik J. 1980. “Electoral Outcomes and Macro-Economic Policies: The Scandinavian Cases.” in Models of Political Economy, ed. by Paul Whiteley. London: Sage.
Markus, Gregory B. 1988. “The Impact of Personal and National Economic Conditions on the Presidential Vote: A Pooled Cross-Sectional Analysis.” American Journal of Political Science 32: 137-54.
Mattila, Mikko 1996. “Economic Changes and Government Popularity in Scandinavian Countries.” British Journal of Political Science 26: 583-95.
Nannestad, Peter, and Martin Paldam 1994. “The VP-Function: A Survey of the Literature on Vote and Popularity Functions after 25 Years.” Public Choice 79: 213-45.
Nannestad, Peter, and Martin Paldam 1995. “It’s the Government’s Fault! A Cross-section Study of Economic Voting in Denmark 1990/93.” European Journal of Political Research 28: 33-62.
Nannestad, Peter, and Martin Paldam 2000. “Into Pandora’s Box of Economic Evaluations: A Study of the Danish Macro VP-function, 1986-1997.” Electoral Studies 19: 123-40.
Norpoth, Helmut 1992. Confidence Regained: Economics, Mrs. Thatcher and the British Voter. Ann Arbor, MI: The University of Michigan Press.
Norpoth, Helmut 1996. “The Economy.” in Comparing Democracies, ed. by Lawrence LeDuc, Richard Niemi, and Pippa Norris. London: Sage, pp. 299-318.
Norpoth, Helmut, and Thom Yantek 1983. “Macroeconomic Conditions and Fluctuations of Presidential Popularity: The Question of Lagged Effects.” American Journal of Political Science 27: 785-807.
Pacek, Alexander C. 1994. “Macroeconomic Conditions and Electoral Politics in East Central Europe.” American Journal of Political Science 38: 723-44.
Pacek, Alexander C., and Benjamin Radcliff 1995a. “Economic Voting and the Welfare State: A Cross-National Analysis.” The Journal of Politics 57: 44-61.
Pacek, Alexander C., and Benjamin Radcliff 1995b. ” The Political Economy of Competitive Elections in the Developing World.” American Journal of Political Science 39: 745-59.
Paldam, Martin 1991. “How Robust Is the Vote Function? A Study of Seventeen Nations over Four Decades.” in Economics and Politics: the Calculus of Support, ed. by Helmut Norpoth, Michael S. Lewis-Beck, and Jean Dominique Lafay. Ann Arbor, MI: The University of Michigan Press, pp. 9-32.
Powell, G. Bingham, Jr., and Guy D. Whitten 1993. “A Cross-National Analysis of Economic Voting: Taking Account of the Political Context.” American Journal of Political Science 37: 391-414.
Powers, Denise V., and James H. Cox 1997. “Echoes from the Past: The Relationship between Satisfaction with Economic Reforms and Voting Behavior in Poland.” American Political Science Review 91: 617-33.
Przeworski, Adam 1996. “Public Support for Economic Reforms in Poland.” Comparative Political Studies 29: 520-43.
Rattinger, Hans 1986. “Collective and Individual Economic Judgements and Voting in West Germany, 1961-1984.” European Journal of Political Research 14: 393-419.
Remmer, Karen L. 1993. “The Political Economy of Elections in Latin America.” American Political Science Review 87: 393-407.
Sanders, David 1993. “Forecasting the 1992 General Election Outcome: The Performance of an ‘Economic’ Model.” British Elections and Parties Yearbook 1993, ed. by David Denver, Pippa Noris, David Broughton, and Colin Rallings. London: Harvester Wheatsheaf, pp. 100-15.
Sanders, David 1994. “Economic Influences on the Vote: Modelling Electoral Decisions.” in Developing Democracy, ed. by Ian Budge and David McKay. London: Sage, pp. 79-97.
Sanders, David 1995. “Forecasting Political Preferences and Election Outcomes in the UK: Experiences, Problems and Prospects for the Next General Election.” Electoral Studies 14: 251-72.
Saunders, Peter 1995. “Privatization, Share Ownership and Voting.” British Journal of Political Science 25: 131-43.
Stokes, Susan C. 1996. “Introduction: Public Opinion and Market Reforms: The Limits of Economic Voting.” Comparative Political Studies 29: 499-519.
Suzuki, Motoshi 1991. “The Rationality of Economic Voting and the Macroeconomic Regime.” American Journal of Political Science 35: 624-42.
Swank, O. H. 1993. “Popularity Functions Based on the Partisan Theory.” Public Choice 75: 339-56.1
Tibbits, Clark 1931. “Majority Votes and the Business Cycle.” American Journal of Sociology 36: 596-606.
Tucker, Joshua A. 1999. “It’s the Economy, Comrade! A Model of the Effects of Economic Conditions on Election Results in Transition Countries.” Paper presented at the 95th Annual Meeting of the American Political Science Association, Atlanta, GA, September 1-4, 1999.
Tucker, Joshua A. 2000. “Taking Account of the Institutional Effect. How Institutions Mediate the Effect of Economic Conditions on Election Results: Evidence from Russia, Hungary, Poland, Slovakia and the Czech Republic, 1990-96.” Paper presented at the Annual Meeting of the American Political Science Association, Washington, DC, 31 August-3 September 2000.
Tucker, Joshua A. 2001a. “Economic Conditions and the Vote for Incumbent Parties in Russia, Poland, Hungary, Slovakia and the Czech Republic from 1990-1996.”Post-Soviet Affairs 17: 309-31.
Tucker, Joshua A. 2001b. “Sanctioning versus Mandate Economic Voting: Evidence from Russia, Poland, Hungary, Slovakia and the Czech Republic.” Paper presented at the Annual Meeting of the American Association for the Advancement of Slavic Studies, Washington, DC, 15-18 November 2001.
Tufte, Edward 1978. Political Control of the Economy. Princeton, NJ: Princeton University Press.
Whiteley, Paul ed. 1980. Models of Political Economy. London: Sage.
Whiteley, Paul F. 1984. “Inflation, Unemployment and Government Popularity – Dynamic Models for the United States, Britain and West Germany.” Electoral Studies 3: 3-24.
Whitten, Guy D., and Harvey D. Palmer 1999. “Cross-National Analyses of Economic Voting.” Electoral Studies 18: 49-67.
Wilkin, Sam, Brandon Haller, and Helmut Norpoth 1997. “From Argentina to Zambia: a World-Wide Test of Economic Voting.” Electoral Studies 16: 301-16.
Yantek, Thom 1988. “Polity and Economy under Extreme Economic Conditions: A Comparative Study of the Reagan and Thatcher Experiences.” American Journal of Political Science 32: 196-216.