Workshop na tému "Aké sú možnosti riešenia dlhovej krízy v EÚ a akú pozíciu by k nim mala zaujať SR?"

Dátum: 29.11.2012

Túto aktivitu sme realizovali v rámci projektu Dlhová kríza v EÚ – možnosti riešenia a pozícia SR, ktorý finančne podporila nadácia Konrad Adenauer Stiftung.

Dátum konania: 28. november 2012
Miesto konania: budova Coop Jednoty Slovensko, Bajkalská 25, Bratislava, 1. poschodie

Fotky z workshopu:

Zoznam účastníkov:

  1. Peter Goliaš, INEKO
  2. Michal Lehuta, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
  3. Juraj Karpiš, INESS
  4. Juraj Barta, SLSP, a.s.
  5. Michal Mušák, SLSP, a.s.
  6. Róbert Kičina, PAS
  7. Eugen Jurzyca, INEKO

Hlavné témy:

  1. Majú sa krajiny chudobnejšie než Grécko (zadlžené krajiny, ktorým sa pomáha) zúčastňovať na pomoci a prečo? Logika, príklady.
    Riadené bankroty jednotlivcov, firiem, miest, obcí majú za cieľ zachovať funkčnosť, teda aj prospešnosť dlžníka do miery z hľadiska strednodobého až dlhodobého optimálnej pre prospech veriteľov/spoločnosti. Preto dlžníkom odpúšťajú dlhy (vlastne investujú) aj veritelia, ktorí sú na tom materiálne horšie. Pre SR je užitočné, aby Grécko bolo dlhodobo krajinou, ktorá „funguje“, ktorá je pre EÚ pridanou hodnotou aj to, aby Európa vedela zvládať proces štátnych bankrotov, čím sa zvýši „balík“ pravidiel, ktoré pomáhajú udržiavať Európu na vysokej hospodárskej úrovni. Na druhej strane, SR si musí strážiť, aby naši platcovia daní neprispievali neefektívne k umelo vysokej životnej úrovni iných krajín.
  2. Finálne riešenie zrejme bude založené na odpúšťaní dlhov (investovaní) veriteľmi do tej miery, aby štát mohol byť naďalej funkčný (užitočný), ale aby odpúšťanie neviedlo k nesprávnej motivácii štátov. Podľa akých kritérií by mal byť takýto bod identifikovaný?
  3. INEKO sa snaží monitorovať konsolidáciu verejných financií Grécka, zabezpečovanie ich dlhodobej udržateľnosti. Taktiež monitorujeme rôzne ekonomické a sociálne ukazovatele Grécka tak, aby bolo možné zverejňovať pravidelne a zrozumiteľne odpočty toho, aké kroky sa v Grécku prijali a aké mali dopad na udržateľnosť verejných financií ako aj na spoločnosť. INEKO by ocenilo komentáre ku štruktúre aj k obsahu monitoringu.
  4. Môžeme poprosiť o komentáre k výsledkom ankety o možnostiach riešenia dlhovej krízy v EÚ?
  5. Rýchlosť konsolidácie. Vyzerá to tak, že príliš vysoká rýchlosť znamená hospodársky prepad, ten prináša nižšie príjmy verejných financií, vyšší schodok a teda dlh, akoby to bola nekonečná špirála. Nízka rýchlosť konsolidácie riešenie tiež neprinesie: Ani schudnúť o polovicu sa nedá za mesiac, iba umrieť od hladu, pri chudnutí rozplánovanom na desiatky rokov hrozí skôr infarkt. Aké sú kritériá výberu optimálnej rýchlosti?

Doplnkové témy:

  1. Mali by orgány EÚ pomáhať len štátom alebo aj bankám?
  2. Má sa problém (jeho časť) riešiť s pomocou zvyšovanie inflácie? Akej vysokej?
  3. Môžeme poprosiť o komentár k nášmu nápadu vytvoriť počítačovú hru o udržateľnosti verejných financií (štátnych, obecných)? Na spôsob monetárnej hry ECB.
  4. Sú eurobondy dobrou technikou na zdieľanie dlhu?
  5. Má odborná verejnosť dosť informácií o konsolidácii v Grécku?