Únik mozgov nezastaví administratíva, ale rozvoj ekonomiky

Dátum: 23.02.2009

Predvolebný sľub ,,zastavenie úniku mozgov“, zhodnotili odborníci v prieskume1 INEKO známkou 0,5 (na škále -3 až +3). Štát by sa podľa nich mal snažiť udržať vzdelaných ľudí a tiež prilákať vzdelaných zo zahraničia. Ako však upozorňujú, práca v zahraničí nie je pre ekonomiku jednoznačne negatívnym javom. S hospodárskym rastom sa totiž migranti vracajú späť na Slovensko, kde môžu investovať v zahraničí zarobené peniaze, ale tiež využiť získané know-how. V čase otvorených hraníc je navyše dobré, že ľudia môžu zarábať v zahraničí a zvýšiť tak životnú úroveň vlastnej rodiny. Administratívne opatrenia im v tom veľmi nezabránia, späť ich však môže prilákať rozvoj ekonomiky.

Znenie sľubu:

Je spravodlivé a správne, ak už viac ako 300-tisíc ľudí, prevažne mladých a často s kvalitným vzdelaním, odišlo za prácou do zahraničia, pretože Slovensko nie je pre nich perspektívnou krajinou? (…) SMER bude vytvárať grantový systém a systém osobitných grantov pre mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov s cieľom zastaviť únik mozgov a stabilizovať mladú vzdelanú generáciu.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Zbytočný a nesplniteľný sľub, ktorý je založený na vymyslenom nadhodnotenom čísle a neznalosti problematiky pracovnej migrácie. Migráciu za prácou (a lepším platom) je prakticky nemožné zastaviť umelými opatreniami, ale rozvojom domácej ekonomiky. To sa v súčasnosti aj deje a práca v zahraničí je v dôsledku silnejúcej SR ekonomiky a meny už menej atraktívna. Druhý postreh je, že priemerný profil ľudí čo odišli v posledných 2-3 rokoch za prácou do zahraničia (ich počet bol možno polovičný, ako sa hlási v sľube) je skromnejší čo sa týka vzdelania a kvalifikácie.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Pracovná migrácia smerom do zahraničia nie je pre ekonomiku jednoznačne negatívnym javom. Naopak, s hospodárskym rastom a rastom zamestnanosti je možné sledovať razantný trend návratu ekonomických migrantov späť na Slovensko, kde môžu nielen investovať v zahraničí zarobené peniaze, ale tiež využiť tam získané know-how. Napriek tomu by malo byť cieľom každej vlády vytvárať také mantinely fungovania ekonomiky a sociálneho systému, aby udržali predovšetkým vzdelanú časť populácie na Slovensku.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Súhlas + konečne by malo Slovensko začať robiť aktívnu migračnú politiku. Aj medzi utečencami, či občanmi tretích štátov sú vzdelaní a kvalitní ľudia. Nemali by sme im brániť vstup na slovenský pracovný trh.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Neuveriteľná fikcia. Ak niekto slobodne odišiel v snahe lepšie sa postarať o rodinu do krajiny, kde z neho už minimálna mzda robí terč milionárskej dane, je to pre materiálne zabezpečenie jeho rodiny spravidla výhodné. Je nezmyselné pozastavovať sa nad tým, že slobodní ľudia sa usilujú slobodne o svoje osobné šťastie dostupnými cestami. V čase globalizácie, keď aj Slovensko ťaží nie len zo zahraničných robotníkov, je nezmysel snívať o hermeticky uzavretom piesočku s vízovými doložkami. Výrazný prílev investorov a s nimi aj lepšie platených miest na Slovensko naštartovali práve dve reformné vlády M. Dzurindu. Je naivné si myslieť, že sa investori s výrobou s vyššou pridanou hodnotou pohrnú do krajiny, kde sa bohatí a priori považujú za objekty preukazovania pôvodu majetku, obrovské zisky sa špeciálne zdaňujú, nahodile sa reprivatizuje, výška minimálnej mzdy sa nestanovuje na trhu práce ale vo vládnom kabinete a ekonomický úspech, aj keď k nemu prispeje vývoj na svetových komoditných trhoch, je podozrivým dôvodom, aby vláda na podnikateľský subjekt tlačila, ako a kedy môže meniť ceny výstupov.
Anonymný autor

Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia

Ostatné spracované sľuby:

1 V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.