Reforma školstva - monitoring článkov za rok 2006
Dátum: 24.03.2010
Školné pre externých vysokoškolákov bude najviac 30-tisíc korún
Pravda, 20.12.2006
Najviac 30-tisíc korún ročne má byť školné pre diaľkových študentov, ktoré budú môcť od ďalšieho akademického roka vyberať univerzity. Asi rovnaký príspevok dostávajú na jedného externistu v súčasnosti od štátu. Po novom tak školy nezískajú nič navyše, lebo ak sa rozhodnú pýtať poplatky, prídu o štátnu dotáciu… Podľa (exministra Martina Fronca) hrozí, že študenti budú platiť viac ako doteraz. „Tak ako v súčasnosti, keď sa obchádza zákon, vyberú od nich fakulty peniaze ešte navyše,” dodal Fronc…
Na žiaka minie štát viac, problémy škôl zostanú
Pravda, 18.12.2006
O osemtisíc korún viac minie štát v budúcom roku na každé dieťa chodiace do školy. Na žiaka alebo študenta od 6 do 19 rokov tak pôjde vyše päťdesiattisíc. Vyplýva to zo štátneho rozpočtu, ktorý schválil parlament. Časť z toho je určených na štipendiá a sociálnu podporu, väčšina však poputuje do škôl. Na príspevky školám rozdelí ministerstvo celkovo 31 miliárd korún, čo je o takmer dve miliardy viac ako v minulom roku…
Kam na školu? Poradí rating
Hospodárske noviny, 15.12.2006
Najlepšie vysoké školy vo vybraných oblastiach:
| Humanitné vedy | Vysoká škola múzických umení v Bratislave | 41,7 |
| Medicína | Univerzita Komenského Bratislava | 73,6 |
| Prírodné vedy | Univerzita Komenského Bratislava | 81,9 |
| Spoločenské | Trnavská univerzita | 47 |
| Technické | Slovenská technická univerzita Bratislava | 51,5 |
*Súhrnné hodnotenie učiteľov, študentov, grantov, doktorantské štúdium, maximum je 100 bodov
Zdroj ARRA
Vedy je na vysokých školách málo
Pravda, 15.12.2006
Ktorá fakulta na Slovensku je najlepšia a ktorá, naopak, v kvalite prepadá? Druhé hodnotenie agentúry ARRA zistilo, že na šestnástich fakultách je viac externých študentov ako denných, čo znižuje úroveň štúdia. Vysoké školy majú problémy obsadiť miesta kvalifikovanými učiteľmi a vedci, ktorí na nich pôsobia, publikujú málo odborných prác… „Doteraz sme chceli mať na vysokých školách, čo najviac študentov, lebo školy dostávali peniaze na študenta. Toto je potom výsledok. Kvalitu už nežiada nikto,” povedal (Ján Pišút) profesor Univerzity Komenského…
Kalkulačka eTRENDU: Zostavte si vlastný rebríček vysokých škôl
eTrend, 14.12.2006
eTREND na základe údajov zo správy ARRA a zoznamu študijných odborov Ministerstva školstva SR vytvoril prehľadnú kalkulačku. Vďaka nej si môžete jednoducho zostaviť vlastný rebríček kvality fakúlt v závislosti od toho, ktoré kritériá sú pre vás dôležité a ktoré nie…
Správa 2006 – Hodnotenie verejných vysokých škôl a ich fakúlt
Pozn. INEKO: Správa obsahuje kompletné rebríčky škôl podľa kvality
ARRA, 14.12.2006
ARRA predkladá druhú správu hodnotiacu verejné vysoké školy a fakulty (za rok 2005). V porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu vo všetkých hodnotených parametroch a takmer všetkých hodnotených inštitúcií. Bolo by však trúfalé vyhodnotiť to ako trend. To bude možné až na základe sledovania niekoľkoročného vývoja. Ak by sa však pozitívny smer potvrdil, za dôvod sa dá považovať silnejúca verejná diskusia o kvalite vysokých škôl, ale aj rastúci tlak zo strany ministerstva školstva pri prideľovaní finančných prostriedkov školám, alebo pozitívny vplyv evalvácie vysokých škôl v spolupráci s Európskou asociáciou univerzít…
Prosperita Slovenska: bez vedy a vzdelania to nepôjde
SME, 13.12.2006
Martin Kahanec, Institute for the Study of Labor, Bonn
Ako vyplýva zo správy Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry, väčšina univerzít na Slovensku kritérium kvality nespĺňa. Systematické umiestňovanie sa na chvoste medzinárodných rebríčkov potvrdzuje výsledky tejto správy. Na ilustráciu, Slovensko má na patentovom úrade Spojených štátov zaregistrovaných od roku 1993 37 patentov. Česká republika ich ma 259, v poradí krajín sme niekde na úrovni Trinidadu a Tobaga, Kene a Libanonu. Čo sa týka publikačnej činnosti, v najväčšej bibliografickej databáze odborných ekonomických článkov RePEc sme podľa počtu publikácií na 144. mieste zo 152 štátov. Spoločnosť nám robia Uganda a Katar. Dôkazom neschopnosti univerzít stať sa centrami vzdelanosti je odlev mladých vedeckých talentov do iných odvetví hospodárstva a do zahraničia…
Začal sa boj o titul univerzita
Hospodárske noviny, 12.12.2006
Poradný orgán vlády – Akreditačná komisia – schválil pravidlá, podľa ktorých bude hodnotiť výskum na vysokých školách. Po dvoch rokoch meškania sa tak konečne začína tzv. komplexná akreditácia. Hodnotenie 21-člennej komisie zloženej aj z vysokoškolských učiteľov rozdelí vysoké školy podľa kvality – najlepšie sa stanú univerzitami… Vysoké školy by podľa ministra Mikolaja mohli mať komplexnú akreditáciu za sebou do konca roku 2008. “Vysoké školy budú prechádzať komplexnou akreditáciou každých šesť rokov,” upozorňuje šéf komisie Pavol Návrat… Pre najmenej kvalitné školy môže (hodnotenie) znamenať aj zánik…
Samospráva odmieta platiť cirkevné a súkromné školy
Pravda, 09.12.2006
Primátori odmietajú prevziať na svoje plecia nové právomoci, ak im na ne vláda nedá aj príslušný balík peňazí. (Reagujú tak) na novelu zákona o financovaní základných, stredných škôl a ich zariadení, ktorú v stredu schválil parlament… „Zákon je pre nás neprijateľný. Určuje, že nám pribudnú kompetencie, ale financie na ne nedostaneme… Parlament totiž odhlasoval, že od 1. januára 2007 sme povinní poskytnúť cirkevným a súkromným školským zariadeniam najmenej 90 percent objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka,“ vysvetlil (predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan)… Otáznik visí (tiež) nad vznikom ďalších neštátnych Základných umeleckých škôl a školských zariadení. Zásadné stanovisko k ich zaradeniu do siete škôl bude totiž dávať mestské zastupiteľstvo…
Študenti nedostanú peniaze na viac škôl
Pravda, 08.12.2006
Študentom, ktorí stihnú viac vysokých škôl naraz, štát prestane uhrádzať štúdium. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) včera fakultám odkázal, aby od nich začali vyberať školné tak, ako to umožňuje zákon. Doteraz ministerstvo týchto poslucháčov podporovalo, lebo nemalo prehľad, kto ako študuje. V piatok však bude mať hotový centrálny register študentov, ktorý bude tieto údaje obsahovať… Priemerná výška dotácie ministerstva na jedného poslucháča je 86-tisíc korún ročne. Výšku poplatkov, ktoré budú školy vyberať, schvaľujú senáty, najviac to však môže byť zhruba 43-tisíc korún…
Menej externistov, radia študenti aj rektori
Pravda, 02.12.2006
Vysoké školy by už nemali prijímať toľko externistov ako doteraz, ich počet treba obmedziť. Také je odporúčanie rektorov aj študentov k pripravovanej novele vysokoškolského zákona. Ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS) zároveň odobrili chystané spoplatnenie diaľkového štúdia… Novela by sa mala dotknúť aj financovania škôl. Dotácie pre školy by malo ministerstvo vyplácať iba na základe centrálneho registra študentov, ktorý zatiaľ nefunguje, aj keď už mal…
Test: Budúci ekonómovia nesledujú trhy
SME, 01.12.2006
Študenti posledného ročníka ekonomických fakúlt málo sledujú ekonomické dianie. Spoliehajú sa na informácie zo školy a mnohým chýba chuť odborne rásť. Často nevedia ani zvládať časový stres, pritom práve výsledok stresových testov je rozhodujúci pri prijímaní nových zamestnancov. Testy pre 400 piatakov z jedenástich ekonomických fakúlt Young Talents podľa manažéra projektu Rastislava Bielika vychádzali z požiadaviek zamestnávateľov…
Celkové hodnotenie ekonomických fakúlt
| 1. | Fakulta manažmentu, Univerzita Komenského | 77 |
| 2. | Ekonomická fakulta, Univerzita Mateja Bela | 69 |
| 3. | Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita | 68 |
| 4. – 5. | Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita | 53 |
| 4. – 5. | Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita | 53 |
| 6. | Fakulta hospodárskej informatiky, Ekonomická univerzita | 49 |
| 7. – 8. | Podnikovo-hospodárska fakulta, EU Košice | 39 |
| 7. – 8. | Ekonomická fakulta, Technická univerzita | 39 |
| 9. | Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita | 35 |
| 10. | Vysoká škola manažmentu (City University) | 26 |
| 11. | Fakulta ekonomiky a manažmentu, SPU | 21 |
Nie sme ani v najlepšej stovke
Hospodárske noviny, 22.11.2006
Medzi najlepšou stovkou univerzít sa nenachádza slovenská vysoká škola… Akreditačná komisia, ktorá by mala strážiť aj kvalitu vzdelávania, … prerokovala za dva roky tritisíc žiadostí o uznanie vzdelávať v množstve študijných programov – aj napriek pomocným komisiám a externým členom akreditačnej komisie sa nastoľuje otázka, či akreditačná komisia môže posúdiť kvalitu vysokej školy… Možno hovoriť o niektorých riešeniach… pravidelné hodnotenie vysokých škôl, vytvorenie konkurencie, by bolo jedno z východísk, ale kto bude robiť hodnotenie kvality ? Autoevaluácie? Audity? Študenti? Akreditačná komisia?
Slovenské vysoké školy nenapredujú
Pravda, 14.11.2006
Slovenské vysoké školy nepripravujú študentov tak, ako o to stoja súkromné firmy. Fakulty ponúkajú aj študijné programy, ktoré nikto nepotrebuje, a tak súkromný sektor školy radšej obchádza. Vo svojom prieskume to zistila Európska asociácia univerzít, ktorá v tomto roku navštívila desať verejných vysokých škôl… Európska asociácia nepovažuje za dobré riadenie vysokých škôl, podľa nej má rektor málo právomocí, veľa vecí má, naopak, v rukách akademický senát, správna a vedecká rada či fakulty…
Mikolaj chce nedostatok učiteľov riešiť štipendiami
Pravda, 04.11.2006
V školách nemá kto učiť cudzie jazyky, najmä angličtinu. Minister (školstva Ján Mikolaj) chce vec riešiť zmenou vysokoškolského zákona. Na prospechové štipendiá by po novom nemali nárok všetci ako doteraz, ale len tí vysokoškoláci, ktorých je v praxi nedostatok… Je však otázne, či to celú situáciu zmení. Absolventov pedagogických fakúlt je totiž dostatok, učiť však nechcú, odchádzajú na lepšie platené miesta…
Tri gymnázia zrušia tradičné predmety a začnú učiť po novom
SME, 03.11.2006
Tri slovenské gymnáziá zrušia od budúceho školského roka tradičné predmety. Študenti už nebudú zaťažovaní značným rozsahom teórie a získané vedomosti by tak mali viac uplatniť v praxi. Na zmene spôsobu výuky sa dohodli zástupcovia ministerstva školstva a škôl, povedala ČTK riaditeľka jedného z gymnázií Adriána Šindleryová. Zmeny môžu byť podľa nej prvým krokom k obsahovej reforme vzdelávania, ktorú považuje za nevyhnutnú väčšina odborníkov. V súčasnosti sa totiž žiaci vraj musia učiť naspamäť množstvo informácií, ktoré ďalej nevyužijú…
Po škôlkach sú na rade základné školy
Pravda, 30.10.2006
Súkromné a cirkevné základné a stredné školy nebudú dostávať toľko peňazí ako doteraz. (Minister školstva Ján Mikolaj im) zníži štátny príspevok, alebo obmedzí výšku školného, ktorú môžu vyberať… Zmeny by sa mali dotknúť viac ako 130 neštátnych základných a 170 stredných škôl. Tie v súčasnosti dostávajú od štátu rovnaké dotácie ako verejné školy. Na rozdiel od nich však môžu vyberať aj školné, a to v ľubovoľnej výške. Podľa Mikolaja sú tak vo výhode. „Ak by sme ponechali súčasný systém, tak by začali vznikať elitné školy, čo nechceme…” povedal. Podľa riaditeľky Súkromnej strednej odbornej školy Tercium v Košiciach Anny Šáriovej však z príspevku od ministerstva zabezpečujú výučbu, ktorú požaduje štát. „Iba z neho by sme si však nemohli dovoliť 15 študentov v triede…,” konštatovala…
V školách chýbajú jazykári
Hospodárske noviny, 30.10.2006
Nedostatok kvalifikovaných učiteľov, nevhodné učebnice a komplikovaný prechod žiakov zo základnej na strednú školu. Taká je u nás realita vo výučbe cudzích jazykov. Znalosť dvoch cudzích jazykov je pritom dôležitou vstupenkou Slovákov na európsky trh práce… O špeciálnom zvýšení platov pre jazykárov ministerstvo neuvažuje. Práve tie sú však podľa šéfa Štátneho pedagogického ústavu Ľubomíra Pajtinku príčinou vysokej fluktuácie – jazykári idú do súkromnej sféry. „Ak v školstve zarobí učiteľ v priemere 17- až 18-tisíc korún v hrubom, v zahraničnej firme to môže byť aj dvoj- až trojnásobok.“…
Kedy sa začína výučba cudzích jazykov na verejných základných školách
od 1. ročníka 10 percent základných škôl
od 3. ročníka 40 percent základných škôl
od 5. ročníka 60 percent základných škôl
S poplatkami nie je problém
Hospodárske noviny, 24.10.2006
Štát stojí každoročne desiatky až stovky miliónov korún štúdium vysokoškolákov, ktorí nedokončia ani prvý ročník. Čo s tým chcete robiť?
Zvažujeme, že štátne dotácie nebudeme viazať iba na počet študentov, ale najmä na ekonomickú náročnosť štúdia, jeho kvalitu a žiakov vo vyšších ročníkoch. Nie je vylúčené, že študenti, ktorí opakujú ročník, prídu o výhody ako napríklad možnosť poberať sociálne štipendiá v maximálnej výške 6 900 korún…
Odluka školy od štátu
.týždeň, 23.10.2006
Lukáš Krivošík, šéfredaktor www.prave-spektrum.sk
Prečo by na trhu so vzdelávaním nemohol pôsobiť jeden typ poskytovateľov, ktorý by sa sústredil na vzdelávanie, a druhý typ inštitúcií, ktoré by vykonávali nezávislé skúšanie? Nemuselo by ísť o priebežné skúšanie, stačilo by, keby nezávislá spoločnosť vykonala záverečnú skúšku, prípadne udelila renomovaný diplom. Trh s vedomosťami by vytvoril vlastnú samoreguláciu v podobe audítorov, ktorí by vydávali hodnotenia úrovne jednotlivých poskytovateľov vzdelania. Zarábať by si na svoju činnosť mohli vydávaním sprievodcov pre zákazníkov (rodičov a študentov), v ktorých by predstavovali obsah a kvalitu výučby jednotlivých školských firiem…
Externisti budú platiť školám
Hospodárske noviny, 23.10.2006
_Za externé vysokoškolské štúdium sa bude platiť. Vynútené dary či desaťtisíce pre súkromné spoločnosti za diaľkové štúdium by sa tak mali stať minulosťou. Prípravu zákona pre HN potvrdil minister školstva Ján Mikolaj. Premiérova hovorkyňa Silvia Glendová dodáva: “Externé štúdium spoplatníme, denné však určite ostane bezplatné.” Podľa ministra sa za externé štúdium môže platiť už od nasledujúceho akademického roka.
O výbere i výške príspevkov od externistov by mali rozhodovať samotné vysoké školy… Ak vysoká škola spoplatní externé štúdium, príde podľa šéfa rezortu školstva o časť dotácií. Ministerstvo pritom určí maximálnu výšku príspevku, ktorý bude môcť vysoká škola vyberať…_
Súkromné vysoké školy čakajú ťažšie časy, chystajú sa zmeny
Pravda, 20.10.2006
(Minister školstva Ján) Mikolaj už ohlásil, že súkromným vysokým školám sťaží založenie. „Vzniknúť budú môcť iba so súhlasom parlamentu, rovnako ako verejné vysoké školy,” uviedol minister. V súčasnosti stačí, ak s pôsobením súkromnej školy súhlasí vláda… Mikolaj chce získať aj väčšiu kontrolu nad akreditačnou komisiou, ktorá vydáva súhlas s pôsobením vysokých škôl a s ich študijnými programami. Komisia by mala zároveň všetky vysoké školy a univerzity prehodnotiť znova. „Dúfame, že po strate akreditácie sa zníži počet fakúlt, prípadne vysokých škôl,” dodal minister. To sa má dotknúť nielen súkromných, ale aj verejných vysokých škôl…
Nations anxious to see if they make the grade
Financial Times, 18.10.2006
What actually makes schools successful?… One of the solutions is to spend a great deal of Money… on information technology… Increasingly, too, countries are interested in “individualised learning”, whereby teaching is tailored to the specific needs of pupils. Another important global trend is the move to break up centralized, bureaucratized education systems and develop powers to schools themselves. From Minnesota… to Sweden, which has recently opened its school system to private providers that operate within a fairly light regulatory framework, uniform education systems are out… Instead, countries encourage a diversity of suppliers to run schools, giving parents greater choice over where and how their children are educated. Competition between schools forces headteachers to perform better…
Singapore – Stellar results mask a lack of flexibility
Financial Times, 18.10.2006
The (Singapore’s) students are often at the top of global rankings for science and mathematics results. Its maths textbooks, praised for giving students a thorough grounding in mathematical concepts and their application, have been adopted by several US school districts… About 80 per cent of class time in primary schools is devoted to English, maths, science and one of the three languages of Singapore’s ethnic groups…
Finland – Central interference threatens goose that lays the golden eggs
Financial Times, 18.10.2006
(In Finland) the focus is on development rather than competition. Students… are rewarded for making improvements during their time at the school and not just through final examinations. The emphasis is on learning to learn… Students evaluate themselves and their teachers. Social and emotional development are part of the educational requirements. IT (Information technology) skills and subject matter are learned at the same time. For example, history projects are designed and presented on PowerPoint and put on the schools’ network for other schools to comment on… It is likely that national rankings of comprehensive schools based on examination results will be publicly available in the near future…
United States – Independence improves maths and science but problems remain
Financial Times, 18.10.2006
Minnesota (was) the first state to experiment with allowing privately established schools to educate children using public money… About 40 states now have laws that allow parents, teachers, churches or others frustrated with the state school system to establish their own schools and receive public funds for every student they attract. The early indications are that such reforms are paying off. Over the past decade, the performance of US students in maths and science improved more rapidly than any other advanced country, according to OECD…
Školy s mladými učiteľmi dostanú menej
Pravda, 18.10.2006
Školy so začínajúcimi učiteľmi dostanú na budúci rok menej peňazí ako tie so starším učiteľským zborom. Dotkne sa ich tak zmena zákona o financovaní, ktorú prichystalo ministerstvo školstva. Podľa nej totiž štát nebude vyplácať príspevky na žiaka len podľa typu školy, ale tiež podľa zaradenia pedagógov do platových tried. Av nich učitelia postupujú najmä podľa odučených rokov…. Podľa (riaditeľky Základnej školy na Jenisejskej ulici v Košiciach Ivety Cicoňovej) by však rozdiely v odmeňovaní škôl mal štát robiť podľa toho, akú majú úroveň, čo v súčasnosti chýba…
Education for the new economy: country ranking maps
Financial Times, 17.10.2006
Voľný preklad INEKO: Svetové ekonomické fórum zostavilo rebríček 125 krajín podľa kvality ich vzdelávacích systémov. Slovensko sa umiestnilo na 49. mieste. Na porovnanie – Rakúsko obsadilo 13. miesto, Česká republika 30. miesto, Poľsko 34. miesto, Maďarsko 42. miesto a Ukrajina 47. miesto…
Ján Košturiak: Priemysel školám unikol
Trend, 12.10.2006
Školstvo je jediný systém v tomto štáte, ktorý funguje v podstate bez kontroly. Kto kontroluje vysoké školy? Len ony samy. Tí istí ľudia sú v akreditačných komisiách aj v skupinách na skúšanie diplomantov. V normálnom systéme je vždy zákazník a dodávateľ. Niekto, kto platí a kontroluje. Tu štát platí, ale v podstate nemá možnosť nič ovplyvniť. Ak si akademický senát odhlasuje nový odbor, novú katedru, ministerstvo má limitované možnosti to nejako ovplyvniť. Zrušiť akreditáciu môže len na odporúčanie komisie, v ktorej sú zase ľudia zo škôl… Školám chýbajú dve základné sily na zmenu – nespokojnosť zvnútra alebo tlak zvonka…
Bič na kvalitu vysokých škôl
Prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský v rozhovore pre HN
Hospodárske noviny, 11.10.2006
Prejavil sa kreditový systém už na kvalite?
Ztiaľ ešte nie. Aby sa zmenila kvalita, museli by sme zároveň prestavať aj kurikulum, teda obsahovú náplň štúdia. A museli by sa diferencovať aj vysoké školy. Systém sme síce na Slovensku zaviedli. Neurobili sme však tieto dve významné zmeny, ktoré sú z hľadiska kvality štúdia dôležitejšie ako samotný systém merania. Zaviedli sme síce v Európe vznikajúcu jednotnú bolonskú štruktúru organizácie štúdia – bakalár, magister, doktorand – plus kreditový systém, ale len formálne.
Ako prerobiť kurikulum?
…Musíme si presne stanoviť, aký by mal byť náš absolvent a čo by mal vedieť, aké má mať zručnosti a vedomosti…
Efektívnosť do európskych systémov vzdelávania
Hospodárske noviny, 11.10.2006
Zavedenie školného bez súčasnej finančnej podpory chudobnejších študentov môže spôsobiť stupňujúcu sa nerovnosť v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu. Najviac znevýdodnení študenti majú často nechuť riskovať a zadlžiť sa… Vlády môžu podnietiť prístup chudobnejších študentov k vysokoškolskému vzdelávaniu tým, že sa zaručia za bankové pôžičky a ponúknu pôžičky podmienené príjmom, štipendiá a dotácie závislé od kontroly majetkových pomerov… Fakty z Austrálie a zo Spojených štátov ukazujú, že školné doplnené cielenou finančnou podporou zvyšuje počty študentov…
Obce majú dať peniaze do súkromných škôl
Pravda, 29.09.2006
Ficova vláda nariadila samospráve, že musí dať peniaze do súkromných a cirkevných škôl. Včera totiž schválila novelu zákona, podľa ktorej časť týchto škôl prejde zo štátu pod obce a mestá. Ide o škôlky, základné umelecké školy a ďalšie školské zariadenia… Kabinet samospráve určil, že musí neštátnym školským zariadeniam vyplatiť najmenej 85 percent z peňazí určených na tieto účely. Táto povinnosť platí tri roky…
Časti škôl hrozí likvidácia]=19403530
Hospodárske noviny, 28.09.2006
Existencia súkromných a cirkevných umeleckých škôl či škôlok je ohrozená. Od budúceho roka majú ich financovanie prebrať od štátu mestá a obce – chystaný zákon však nehovorí, koľko peňazí musí samospráva neštátnym školám a škôlkam dať. “Znamená to likvidáciu súkromných umeleckých škôl,” upozorňuje predseda Asociácie riadiacich pracovníkov súkromných škôl Ľubomír Sloboda…
Časť študentov sa poplatkom vyhla
Pravda, 28.09.2006
Poplatky tento rok obídu poslucháčov, ktorí študujú na viacerých školách. A to napriek tomu, že zákon umožnil vyberať od nich peniaze. Ministerstvo školstva totiž nedodalo sľúbený register študentov, takže vysoké školy nemajú kde zistiť, kto všetko má povinnosť platiť… Väčšina škôl sa od septembra chystala zaviesť poplatky aj pre denných študentov. Pripustila to novela vysokoškolského zákona v prípade, ak poslucháč prekročil riadnu dƒ∫žku štúdia alebo chodil na niekoľko študijných programov. Údaje o tom, kto študuje na viacerých školách, mal poskytnúť centrálny register študentov…
V svetových rebríčkoch chýbame
Hospodárske noviny, 20.09.2006
Rozhovor s predsedom rankingovej agentúry ARRA Jurajom Bartom
Jedno z významných kritérií známeho rebríčka (vysokých škôl) US News and World Report je napríklad nástupný plat absolventov vysokej školy. Takéto kritérium však nemôžeme použiť ani pri porovnávaní tu doma na Slovensku, aj keď by sme hneď chceli. Takéto údaje nenájdeme. Možno by ich mohla mať Sociálna poisťovňa, ale tu by sme narazili na zákon o ochrane osobných údajov…
Neměli by učebnice psát laici?
Konkurence přinesla na trh s učebnicemi větší pestrost, ale některé knížky jsou pořád málo srozumitelné
Lidové noviny, 01.09.2006
Mnoho desetiletí se v Česku vydávala na každý předmět a ročník jedna jediná státem schválená učebnice. Tato praxe (která mimochodem stále trvá na Slovensku) vzala za své začátkem devadesátých let. Dnes si lze vybrat mezi třinácti slabikáři, sedmi učebnicemi chemie, sedmi fyzikami, osmi dějepisy, a kdybyste počítali třeba učebnice angličtiny pro začátečníky, došli byste k číslu většímu než třicet. Vydavatelé soutěží, kdo naservíruje žákům učivo názorněji, barevněji, přehledněji, a protože nabízejí své zboží v konkurenčním prostředí, také levněji (ostatně u nás stojí učebnice třetinu toho, co třeba v Německu)…
Odkaz súkromným školám: Zabudnite na dotácie]=19268330
Hospodárske noviny, 11.09.2006
Súkromné vysoké školy zostanú v tomto roku bez štátneho príspevku. Ak v minulom roku získali z verejných zdrojov na základe iniciatívy exministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) vyše 16 miliónov korún, v tomto roku ministerstvo školstva s podobnými výdavkami nepočíta. “Dostanú iba príspevok na sociálnu podporu študentov, na ktorý majú zo zákona nárok,” vyhlásil šéf rezortu školstva Ján Mikolaj…
Regionálne školy sa už hodnotia
SME, 09.09.2006
Základné a stredné školy majú do konca roka zverejniť hodnotiacu správu, ktorá má byť určená najmä rodičom. Správy si robia školy samy, a preto sa môže stať, že niektoré v snahe získať viac žiakov, informácie o škole prikrášlia. Riaditeľ košického gymnázia Ján Buday si však myslí, že systém schvaľovania – správu musí schváliť rada školy a zriaďovateľ – zabráni, aby sa tam dostali nepravdivé údaje…
Súkromných škôl pribudne, Mikolaj sa hnevá
Pravda, 22.08.2006
Viac škôl svoje dvere v septembri otvorí, ako ich zavrie. Od nového školského roku ich totiž pribudne 80 a zanikne 17. Väčšina nových škôl bude súkromných, čo sa nepozdáva ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS)… Z nových súkromných škôl bude 23 stredných, 20 materských a 16 základných. “Razantný nástup neštátnych škôl je spôsobený systémom financovania,” tvrdí Mikolaj. Myslí si, že súkromné školy sú oproti štátnym vo výhode. Dostávajú totiž rovnaké príspevky od štátu, navyše vyberajú školné…
So súkromnými školami urobí štát poriadok
Rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom
SME, 28.07.2006
Vysoké školy sú pri financovaní závislé od počtu študentov. Vraj zmeníte tento kľúč. Ako?
“Súčasný stav je postavený na tom, že koľko študentov je v prvom či druhom ročníku, toľko dostane škola peňazí. Vysoké školy sú tak nútené brať študentov hlava-nehlava. Ak študent po druhom ročníku odíde zo školy, tak sú to neefektívne vynaložené peniaze. Budeme zrejme prihliadať na to, koľko študentov školu dokončí. Rozmýšľame aj o tom, že budeme financovať školy aj podľa náročnosti štúdia. Ideme ich kategorizovať na univerzity a vysoké školy bakalárskeho typu. Keďže náročnosť štúdia na univerzitách je vyššia, budú mať viac peňazí.”
Študenti nebudú mať istú vstupenku na vysokú školu
Pravda, 27.07.2006
Nový minister školstva Ján Mikolaj (SNS) chce presadiť, aby boli fakulty menej závislé od nových poslucháčov… Mikolaj nedávno pre Pravdu uviedol, že zvažuje poskytovanie dotácií podľa priemerného počtu študentov vo vyšších ročníkoch. V súčasnosti dostávajú školy peniaze na každého žiaka, ktorého na začiatku roka nahlásia, a platené sú aj podľa toho, aké výsledky majú vo vede a výskume… (Súkromné školy) zrejme nebudú môcť počítať s dotáciami od štátu…
Maďari budú platiť školné
Pravda, 26.07.2006
V posledný deň letného zasadania (maďarský) parlament schválil zmenu vysokoškolského zákona, ktorá zavádza spoplatnenie štúdia… Na bakalárskom štúdiu školy zinkasujú od študentov v prepočte asi 14 600 korún. Na magisterskom sa bude platiť ešte o tretinu viac… “Rozumiem študentom. Kto by rád platil školné?!” povedal včera pre Maďarský rozhlas (maďarský premiér Ferenc) Gyurcsány. Spoplatnenie štúdia obhajoval tým, že bez neho nebude možné jeho skvalitnenie. “To nie je nespravodlivé, zvlášť, keď príspevok pokryje len asi pätinu skutočných nákladov,” dodal premiér. Podľa neho pätnásť percent najúspešnejších študentov spolu so sociálne odkázanými vysokoškolákmi budú od školného oslobodení.
Vláda chce dať na školstvo sto miliárd
Pravda, 25.07.2006
Nová vláda sľubuje, že pridá školstvu desiatky miliárd korún. Kým v tomto roku ide do škôl zo štátneho rozpočtu asi 50 miliárd, za štyri roky by to mal byť takmer dvojnásobok. Koalícia sa k tomu chystá zaviazať vo vládnom programe, odkiaľ na to vezme peniaze, však nie je jasné. Minister Ján Mikolaj (SNS) už vyhlásil, že do roku 2010 by malo ísť do školstva päť percent z HDP… Nový kabinet chce dovtedy zdvojnásobiť aj financovanie vedy a výskumu…
Diaľkových študentov je 60-tisíc. Zníži ich počet školné?
Pravda, 20.07.2006
Vysokoškolákov je v súčasnosti takmer 170-tisíc, z toho externistov 56 309 a denných študentov 113 197. Diaľkových však z roka na rok pribúda, rýchlejšie ako denných… Spoplatnenie externistov ohlásil minister školstva Ján Mikolaj (SNS)… očakáva (od toho) najmä zníženie počtu externistov, úroveň diaľkového štúdia je totiž oveľa horšia ako denného… Aj v súčasnosti však externisti platia, hoci je to v rozpore so zákonom…
| Plusy | Mínusy |
|---|---|
| vysoké školy dostanú prostriedky navyše | počet externistov môže ešte narásť, keďže školy budú zrejme uprednostňovať tých, ktorí platia |
| uzákoní sa súčasný stav, keď niektoré fakulty vyberajú od študentov peniaze | za peniaze dostanú externisti väčšinou nižšiu kvalitu, ako budú mať denní študenti zadarmo |
| zvýši sa tlak na kvalitu externého štúdia, ktorá je v porovnaní s denným nižšia | časť externých študentov zo sociálne slabších pomerov nebude mať na štúdium peniaze |
| vzrastie záujem o denné štúdium a poklesne o diaľkové, keďže externisti budú musieť platiť | môže to spôsobiť odlev študentov do krajín EÚ, kde sa študuje zadarmo |
Minister Mikolaj chystá školné pre diaľkových študentov
Pravda, 17.07.2006
Treba uvoľniť napätie v školách a vytvoriť priestor na tvorivú činnosť učiteľov a žiakov… Každá škola by mala mať vlastný, individuálny plán, rámcové osnovy budú robené centrálne, ale spôsob, akým sa bude vyučovať, si budú učitelia tvoriť sami… Osobne sa prihováram aj za spoplatnenie externého štúdia… Poplatky by sme nechali na univerzity, stanovíme hornú hranicu… (Vysoké školy) na externistu dostanú len tretinovú alebo dokonca 20-percentnú dotáciu…
Vysoké školy podnikať prakticky nevedia
SME, 29.06.2006
Vysoké školy majú možnosť podnikať a tým pokryť čas nákladov. Ukázalo sa však, že si takýmto spôsobom nedokážu zarobiť takmer nijaké peniaze. Podľa analýzy, ktorú vlani urobila Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) najlepšie v tomto smere obstála Slovenská technická univerzita v Bratislave. Podnikaním si dokáže zarobiť na necelé tri percentá celkových výdavkov na svoju hlavnú činnosť. Okrem Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice, druhej najlepšej, v tejto kategórii neprekročili ostatné školy jedno percento…
Socialisti zavedú v Maďarsku školné
Hospodárske noviny, 29.06.2006
Maďarská socialistická vláda Ferenca Gyurcsánya v rámci reformy verejných financií zavedie od budúceho školského roku poplatky za vysokoškolské štúdium. Podľa ministra kultúry Istvána Hillera suma bude v rozpätí od 4 400 do 13 200 forintov mesačne, čo je v prepočte asi 650 až 2 000 korún. Mimoriadne nadaní študenti alebo tí, ktorí sú odkázaní na sociálnu podporu, za školu nebudú platiť…
Vysoké školy začnú vyberať školné
Pravda, 26.06.2006
Školné vo výške niekoľko desiatok tisíc korún sa chystajú od septembra vyberať verejné vysoké školy. Umožňuje im to zákon v prípade poslucháčov, ktorí prekročili riadnu dƒ∫žku štúdia. Hlbšie do vrecka teda budú musieť načrieť tí, ktorí navštevujú viac ako jeden študijný program, prerušili na čas školu alebo opakujú ročník. Najvyššia možná platba pritom môže byť až 43-tisíc korún…
Higher education for a changing world
OECD Observer, jún 2006
After all, do some US colleges shine because of their teaching or because they only admit high calibre students in the first place? Do some old-fashioned European universities suffer because they take on too many students? This raises the problem of how to compare like with like… A productive route would be to look at consumer judgements about the perceived quality of teaching. By consumers, I mean mainly students, though also parents and future employers…
Vzťah škôl a priemyslu je platonický
Hovoríme s členom Predstavenstva Volkswagen Slovakia Jaroslavom Holečkom
Hospodárske noviny, 22.06.2006
Nedávno som bol Rakúsku, kde sa prezentoval model vysokej odbornej školy, ktorému sa slovenské vysoké školstvo bráni. U nás sa uberá univerzitnou cestou – orientujú sa na vedu a výskum. Chýba nám druhá cesta – vysoké odborné školy. Rýchlo sme nabehli na Bolonský proces, univerzitným modelom sa prispôsobujeme Európe. Ale Slovensko má aj praktické potreby priemyslu, takže nám chýba druhá koľaj – vysoké odborné školy…
Spoplatniť vysoké školy? Všade je to inak
SME, 14.06.2006
Sú dva úspešné modely financovania vysokých škôl. V prvom ide veľa peňazí do škôl, ale aj na sociálnu podporu študentov zo štátneho rozpočtu. Do tejto kategórie patria Dánsko, Fínsko a Švédsko. Druhý model financovania je typický pre USA, Austráliu a Kóreu. I tam dávajú na školy relatívne veľké prostriedky zo štátnych zdrojov a financujú aj sociálne podpory študentom ako štipendiá a pôžičky. Študenti si však platia školné…
Argumenty za a proti školnému:
| Za školné | Proti školnému |
|---|---|
| - verejné prostriedky nestačia na financovanie stále nákladnejšieho vysokého školstva | - prostriedky na vysoké školy sú otázkou rozpočtových priorít, vždy je možné prostriedky zvýšiť znížením iných výdavkov |
| - z vysokoškolského vzdelania majú prospech predovšetkým tí, ktorí ho absolvujú | - z vysokoškolského vzdelania má prospech celá spoločnosť |
| - školné doplnené prístupným pôžičkami nepredstavuje sociálnu bariéru, vysokoškoláci majú vyššie príjmy a môžu pôžičky splácať | - nutnosť platiť školné alebo vziať si pôžičku odradí ľudí z nižších príjmových vrstiev |
| - školné zvýši motiváciu študentov a ich záujem o kvalitné vzdelanie, čo povedie k zvýšeniu kvality škôl | - komercionalizácia vzdelávania znamená nižšiu kvalitu, povzbudzuje postoj “keď si platím, nemusím sa snažiť” |
Vysokoškoláci už platia aj za denné štúdium
Hospodárske noviny, 13.06.2006
Zákon (o vysokých školách) garantuje každému nárok len na jedno bakalárske a jedno magisterské štúdium… Ak niekto študuje paralelne dve bakalárske štúdiá, prvý rok má ešte zadarmo, ten druhý už na jednej zo škôl musí platiť… Väčšina škôl ešte poplatky nevyberá. Študentov, na ktorých sa zákon vzťahuje, je zatiaľ málo. Navyše – chýba centrálny register vysokoškolákov, z ktorého by sa dalo zistiť, na koľkých školách paralelne študujú…
Veda či prax? Vysoké školy sa budú triediť]=18662980
Hospodárske noviny, 13.06.2006
Akreditačná komisia pracuje na kritériách, podľa ktorých sa vysoké školy roztriedia do troch skupín – na výskumné univerzity, univerzitné školy a odborné, teda neuniverzitné vysoké školy… Zhodnotenie školy by malo posilniť konkurenciu a pomôže ľuďom pri rozhodovaní, kam pôjdu študovať. Rozdelenie škôl ovplyvní ich financovanie. Na univerzity pôjde viac peňazí na vedu…
Stanford to opt for the personal approach
Financial Times, 12.06.2006
The Stanford Graduate School of Business is to revamp its MBA programme completely to give a more personalised education… The result is a move away from the standard lectures on finance, marketing and accounting. Instead, all students will choose from a menu of courses for each topic. A basic-level course will be available for those new to the subject with two or three other options available to those with different levels of knowledge or those who want a different focus‚Ķ
The future of European universities: Renaissance or decay
Richard Lambert, Nick Butler
Unless they are very lucky, universities are not going to make much money out of their dealings with the business sector. Even the most successful universities in the US, such as Stanford and Yale, only derive a modest share of their revenues from commercial activities… Universities should all be working much more seriously to attract both financial and intellectual support from their alumni. In the US, after all, it is not just the Ivy League institutions that attract big money and expertise from this source. Successful state universities also secure a growing share of their income from former students…
The OECD cites New Zealand as a clear example of a country in which the introduction of fees, alongside student loans, has produced a positive outcome. In 1992, New Zealand introduced very flexible loan schemes under which students can as easily borrow to finance tuition fees as to finance living costs. Student loans in New Zealand now amount to a little over 0.5 per cent of GDP, easily the highest level in the OECD. At the same time, the number of young people entering higher education has risen rapidly, to become the highest in any OECD country, while the social mix has broadened and now also includes a larger share of students from Maori and Pacific ethnic groups…
Pekný obal, regulovaný obsah
Trend, 08.06.2006
Monitor 9 ani externá maturita neprezrádzajú, aký pokrok v škole žiaci urobili. Ukazujú len, akí vzdelaní ju opúšťajú‚Ķ O skutočnej výkonnosti a pridanej hodnote škôl nevieme na Slovensku nič‚Ķ V súkromnom školstve bývajú niekedy úžasné učebné plány a osnovy, školy však veľký manévrovací priestor nemajú… Štát obsah učiva dôsledne stráži, odvážne experimenty nedovolí‚Ķ Predpísaných vedomostí, ktoré musia študenti na maturitách preukázať je tak veľa, že ak chce učiteľ poctivo odučiť všetko predpísané, zvyčajne nemá čas pridať niečo navyše‚Ķ
Aký otec, taký syn
Trend, 08.06.2006
V žiadnej krajine OECD neexistujú menšie rozdiely v priemernom výkone žiakov z rôznych škôl ako vo Fínsku a na Islande… Slovensko patrí ku krajinám OECD, kde sa vyššie vzdelávanie stáva významnou výhodou pre potomkov. Deti s rodičmi vysokoškolákmi výrazne vyčnievajú nad spolužiakmi, ktorých rodičia majú stredoškolské alebo len základné vzdelanie…
The future of European universities: Renaissance or decay
Richard Lambert, Nick Butler
Austria, the Czech Republic, Ireland, Sweden and Finland have all recently moved from a system of itemised budgets to lump-sum or block-grant funding for teaching and support – a change which should help to increase institutional autonomy. This is a critical component of reform. The Slovak government has been preaching autonomy for its universities for years, but since it has continued to control budgets down to the smallest detail, its words have been meaningless…
Six steps to revitalise Europe’s higher education
Financial Times, 05.06.2006
The important difference between Europe and just about every other developed economy is that private finance plays a very modest role in its university funding. Thus public funding for higher education represents about 1 per cent GDP for the 25 EU countries; roughly the same proportion as in the US. But private funding in the US amounts to a further 1.4 per cent of GDP… compared with only 0.1 per cent for Europe. Given their fiscal constraints, all the big countries in Europe will sooner or later have to introduce tuition fees…
The Future of European Universities: Renaissance or Decay
Richard Lambert, Nick Butler
Londýnsky think-tank Centre for European Reform vydal publikáciu o reforme vysokých škôl v Európe.
Knowledge is an increasingly critical factor in shaping economic life. But in Europe, the institutions that should be the main sources of knowledge are failing to meet the challenge. Among the world‚Äôs top ten universities, only two are in the EU. Europe‚Äôs higher education institutions are slow moving and under-funded. While the US is host of dozens of world-class universities, much of Europe‚Äôs higher education remains unreformed and stuck in the past. If Europe wants to stop falling behind and stem the ‚Äòbrain drain‚Äô across the Atlantic it must act now…
Strany pred voľbami sľubujú školstvu viac peňazí aj prestíže
SME, 17.05.2006
Školstvo sa stalo pred voľbami jednou z hlavných tém, na ktorých strany stavajú svoj program. Väčšina z nich hovorí, že by do neho malo ísť 5 až 6 % z HDP namiesto súčasných 3,8 %. Chcú zvýšiť učiteľom platy, urobiť obsahovú reformu, viac prepojiť školy s praxou, dať viac peňazí na vedu a výskum… Hlavnou prioritou strán je obsahová reforma základného a stredného školstva. Väčšina strán chce, aby si školy vytvárali učebné programy samy na základe rámcových osnov, ktoré vydá ministerstvo školstva…
Smer súhlasí so spoplatnením štúdia, ale iba externého
SME, 16.05.2006
Spoplatenenie štúdia na vysokých školách sa stalo témou predvolebných programov strán, väčšina z nich zmenila rétoriku. Smer dnes súhlasí so spoplatením, ale iba externého štúdia. “Treba nájsť priestor, aby prostriedky, ktoré často idú cez firmy, išli priamo do škôl,” povedal poslanec za Smer Dušan Čaplovič. Podľa neho však treba určiť minimum a maximum poplatku a stanoviť maximálne množstvo externistov…
Monitor stále nie je vstupenkou na strednú školu
Hospodárske noviny, 04.05.2006
Testovanie vedomostí (na základe celoslovenského testu deviatakov – Monitor 9) stále neplní svoj účel… Školy upozorňujú – niekedy je veľký rozdiel medzi priemerom známok žiaka a výsledkom pri Monitore… Riešením by bol externý dozor z iných škôl pri písaní Monitora, aby sa už školy nemuseli báť neobjektívnosti… Každá škola a jej žiaci dostali informáciu, ako v rámci Slovenska obstáli. Ministerstvo školstva aj Štátny pedagogický ústav však opäť odmietli zostaviť a zverejniť rebríček úspešnosti škôl… Výsledky tohoročného Monitora nasvedčujú, že žiaci cirkevných či súkromných škôl vedomosťami predbehli svojich rovesníkov zo štátnych škôl…
Strany sa pred voľbami zľakli školného
Pravda, 03.05.2006
Pravicové strany pred voličmi stratili odvahu obhajovať školné. Aj keď mali spoplatnenie vysokých škôl vo vládnom programe, vo volebných ho už nepresadzujú. Poplatkom sa vyhýba nielen koalícia, ale aj všetky ostatné strany… Presviedčajú, že dajú do školstva raz toľko peňazí, zvýšia platy a vylepšia učebné osnovy. Z povinného školného pre vysokoškolákov vycúvala SDKÚ. “V programe je spoluúčasť študenta na financovaní ako možnosť, nie ako povinnosť,” spresnil Ferdinand Devínsky z SDKÚ. Školy tak budú môcť, ale nemusia vyberať od poslucháčov peniaze…
Programy strán v školstve
Pravda, 03.05.2006
Smer:
- bezplatné VŠ vzdelanie
- znížiť počet žiakov v triedach, vyššie príspevky na žiaka
- krátiť príspevky neštátnym školám, ak vyberajú školné
- postupne zvyšovať podiel výdavkov na školstvo (zo súčasných 3,8%) až na 5% HDP v roku 2010
SDKÚ:
- možnosť, nie povinnosť VŠ zaviesť školné
- financovať školy podľa kvality, do školstva má ísť druhý najvýraznejší objem peňazí z EÚ po doprave
KDH:
- VŠ – zvýšiť percento podielu financovania zo súkromných zdrojov (čo môže znamenať aj spoplatnenie)
- priemerný plat učiteľa -120 % priemernej mzdy
HZDS:
- VŠ bez poplatkov
- znížiť počet žiakov v triedach
- výdavky na školstvo zo súčasných 3,8 na 6 % HDP
Čo všetko sľubujú politické strany občanom – Školstvo
Hospodárske noviny, 26.04.2006
- Smer-SD: Krízu vo financovaní školstva v žiadnom prípade neriešiť spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním.
- SDKÚ: Chceme, aby sa školy samy mohli rozhodnúť, či (školné) zavedú alebo nie… Uvažujeme s postupným nábehom tak, aby už dnes prijatí alebo v tomto roku prijatí na VŠ platiť nemuseli…
- KDH: KDH bude podporovať všeobecnú dostupnosť vysokého školstva tak, aby mal možnosť študovať na vysokej škole každý, kto má na to osobné predpoklady, bez ohľadu na sociálnu situáciu rodiny. KDH bude presadzovať viaczdrojové financovanie a získavanie peňazí aj zo súkromných zdrojov.
Ako vidia mladí stav slovenského školstva
SME, 13.4.2006
Široká slovenská verejnosť nevníma skutočné vzdelanie ako hodnotu. Rodičom a aj deťom väčšinou nejde o to, ako deti danej látke rozumejú, čo naozaj vedia, ale skôr im záleží na známkach, na vysvedčení, na titule.
Tieto a ďalšie názory vyplynuli zo súťaže esejí, v ktorej sa INEKO začiatkom roka pýtalo mladých ľudí do 24 rokov na ich názory na súčasný stav školstva, aké vidia bariéry v jeho reforme a aké sú podľa nich možnosti na zlepšenie. Kompletný prehľad výstižných citátov nájdete tu.
Lajos Bokros: Ste lídrom aj preto, že iní spia
Hospodárske noviny, 12.04.2006
Investícia do ľudského kapitálu je vysoká a vedomosti sa stávajú akoby osobným vlastníctvom študenta. On je totiž tým, kto pozbiera ovocie z peňazí, ktoré sa doň investovali. Je sociálne akceptovateľné, aby sa na tomto finančnom bremene nepodieľal sčasti aj sám? Ak za štúdium platíte, vzniká medzi vysokými školami aj konkurencia. Študent by sa mal opýtať, ktorá škola, a za akú cenu mu dá diplom, s ktorým budem konkurencieschopný na trhu práce…
Strany sa predháňajú v sľuboch, aké sumy chcú dať na školstvo
SME, 12.04.2006
Koľko zarobili učitelia
| Rok | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 |
|---|---|---|---|---|
| priemerná mzda v nár. hosp. | 13 511 | 14 365 | 15 825 | 17 274 |
| materské školy | 11 160 | 12 162 | 12 237 | 14 111 |
| základné školy | 13 170 | 13 955 | 15 298 | 17 517 |
| gymnáziá | 14 219 | 15 116 | 16 377 | 17 544 |
| SOŠ | 14 226 | 15 245 | 16 579 | 17 705 |
| športové školy | 14 569 | 14 780 | 15 464 | 16 442 |
| špeciálne školy | 13 476 | 14 898 | 16 483 | 17 717 |
| vysoké školy | 17 254 | 22 837 | 22 869 | 24 396 |
Peniaze na školstvo zo štátneho rozpočtu
| Rok | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 |
|---|---|---|---|---|---|
| HDP v mld. Sk | 1073,6 | 1190,6 | 1291,30 | 1383,60 | 1528,5 |
| výdavky rozpočtu v mld. Sk | 272,0 | 291,4 | 310,4 | 318,7 | 330,0 |
| výdavky na školstvo v mld. Sk | 42,4 | 46,2 | 49,3 | 42,1 | 49,0 |
| výdavky na školstvo v % na HDP | 3,94 | 3,88 | 3,81 | 3,04 | 3,86 |
Zdroj: OZ ŠV
Poplatky za štúdium môžu naštrbiť povolebné dohody
Hospodárske noviny, 11.04.2006
Obsahová reforma na základných a stredných školách. Viac peňazí na vedu a vzdelávanie. Korekcia normatívneho financovania. Na takýchto zmenách v oblasti školstva by sa po voľbách mali zhodnúť všetky relevantné politické strany… Rozdielne sú, naopak, názory na spoplatnenie vysokoškolského štúdia…
Firmy nepotrebujú toľko gymnazistov
Hospodárske noviny, 31.03.2006
Ministerstvo školstva uvažuje nad znížením počtu študentov na gymnáziách. Týmto spôsobom by mal stúpnuť záujem o stredné školy technického zamerania… Ako povedal minister školstva László Szigeti, na rezorte plánujú znížiť počty študentov v každej triede na gymnáziu z 34 na 26 žiakov… Podľa prezidenta Zväzu priemyslu Jozefa Uhríka kvôli prudkému rozvoju hospodárstva zamestnávatelia pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Najviac dotknutými odvetviami sú automobilový sektor a stavebníctvo…
Slovensko vysokoškolákov neláka
Hospodárske noviny, 29.03.2006
Slovensko prichádza o najväčší podiel vysokoškolákov spomedzi členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Za lepšími podmienkami odišlo pred dvoma rokmi vyše 16 percent vysokoškolsky vzdelaných Slovákov. Vyplýva to zo štúdie OECD… “Väčšina ľudí ide do zahraničia za ďalším vzdelaním, keďže naše univerzity neposkytujú vzdelanie na dostatočnej úrovni,” povedal hovorca rezortu Martin Danko…
Univerzitná konkurencia
.týždeň, 27.03.2006
(Kvalitu vysokých škôl) by mala strážiť Akreditačná komisia… Na Slovensku prešlo akreditáciou sedem súkromných vysokých škôl,… sedem neuspelo… Názor, že verejné vysoké školy sa bránia konkurencii aj s pomocou Akreditačnej komisie, nie je ojedinelý… verejné školy berú súkromné ako nežiaducu konkurenciu, lebo im odčerpávajú potenciálnych študentov, učiteľov a financie… Ministerstvo školstva si uvedomuje, že treba… vytvoriť možnosť odvolať sa proti stanovisku komisie… Už teraz študuje v zahraničí vyše 11-tisíc slovenských študentov a von ich vyháňa aj nekvalita slovenských vysokých škôl…
Školstvo doplatilo na slabého ministra
Pravda, 27.03.2006
Často to skúšal, málokedy uspel. Taký bol v presadzovaní zákonov minister školstva Martin Fronc. “Dve veci ma mrzia,” pripustil Fronc. Jednou je podľa neho chýbajúci školský zákon a druhou fakt, že nespoplatnil vysokoškolské štúdium. Poplatky predkladal spolu päťkrát, vždy mu ich odmietla vláda alebo parlament. Rovnako neúspešne sa pokúšal o nový školský zákon, teda o reformu základných a stredných škôl…
Education reform РTory votes save Blair´s bill
Britský parlament schválil v prvom kole návrh Tonyho Blaira na reformu vzdelávania
The Economist, 18.03.2006
What should trouble the prime minister more than the parliamentary arithmetic is the extent to which he was forced to dilute the proposals made last October. Effective LEA´s (local education authorities) will be allowed after all to build new neighborhood schools. There will be no selection by ability in the new schools, interviews will be banned and the admissions code for schools will be strengthened.
Hlavné zámery reformy podľa pôvodného návrhu sú tu – Key points of the education bill
The Economics of Knowledge: Why Education is Key to Europe’s Success
Andreas Schleicher, OECD, Lisbon Council, Brussels
Who really believes that Europe can build a “dynamic knowledge-based economy” by chronically under-investing in skills and education? How can we, at a time when our working population is set to rapidly decline in the coming decades, afford to give our children and working adults anything less than the best education and training? Why do we pay the highest taxes in the world, and live in countries that consistently run excessive budget deficits, while our schools and universities have to scramble for the resources they need?
Stredné školy zháňajú žiakov, je ich málo
Pravda, 18.03.2006
Stredné školy majú v ponuke o 28-tisíc miest viac, ako je deviatakov. Aj preto medzi sebou bojujú o študentov. Hoci prihlášky do prvých ročníkov sa posielajú až do 6. apríla, už teraz je jasné, že mnohé stredoškolské lavice zostanú prázdne… “Je to dôsledok demografického vývoja,” konštatovala Katarína Hamerlová z tlačového oddelenia ministerstva školstva. Vlani na Slovensku zaniklo 19 stredných škôl, ministerstvo školstva zatiaľ nevie odhadnúť, koľko ich bude od septembra…
Vysokoškolákom chýba predovšetkým prax
Hospodárske noviny, 15.03.2006
Absolventi vysokých škôl ešte vždy nie sú dostatočne pripravení na prax. Najmä takéto výčitky prichádzajú od podnikateľov. Podľa generálneho sekretára Zväzu priemyslu Štefana Lednára by študenti mali vedieť pracovať s technológiami, ktoré sa v praxi začnú využívať až o niekoľko rokov. Väčšinou to býva práve naopak. “Často sa stáva, že prídu do podniku a niektoré prístroje vidia po prvý raz v živote.”…
“Nitra “vyrába” študentov bez práce”:http://www.hnonline.sk/index.php?p=k00000_detail&article[id]=18027700
Hospodárske noviny, 15.03.2006
Absolventi bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity sa dokážu najlepšie uplatniť v praxi. Naopak, najväčšie problémy majú študenti zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vyplýva to zo štatistiky Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny…
Najúspešnejšie slovenské školy:
| Škola | Nezamestnaní absolventi | Absolventi celkom (denná forma) |
|---|---|---|
| STU v Bratislave | 162 | 3 587 |
| UK v Bratislave | 209 | 3 394 |
| EU v Bratislave | 176 | 1 647 |
Najneúspešnejšie školy:
| Škola | Nezamestnaní absolventi | Absolventi celkom (denná forma) |
|---|---|---|
| SPU v Nitre | 387 | 1 498 |
| TU vo Zvolene | 129 | 581 |
| Prešovská univerzita | 168 | 954 |
zdroj: ÚPSVaR, ÚIPŠ
pozn: čísla sú aktuálne k septembru 2005
Private preferences
The Economist 11.03.2006
On the top 29 (French secondary) schools, all but one – the Lycée Henri IV on Paris¬¥s left bank – are private… Despite the popular myth of a decent state education for all, many middle-class parents choose private schools. Some 14% of primary pupils attend a private schol, and the figure for lycées is over 20%… The popularity of private schools points to a growing dissatisfaction with the state¬¥s offering…
Učni sa lepšia, no stále sú najhorší
Najťažšie sa uplatňujú umeleckí remeselníci, najlepšie absolventi služieb a spoločenských a technických odborov
Trend, 11.03.2006
Nezamestnaní absolventi (priemer v období od júna 2004 do mája 2005, %)
PRAME≈á: Ústav informácií a prognóz školstva
Ďalšia súkromná škola nepribudne
Ministerstvo školstva zamietlo žiadosť firmy AMOS
Hospodárske noviny, 09.03.2006
Akreditačná komisia ministerstva školstva čelí kritike firmy AMOS. Tá sa uchádzala o štátny súhlas na zriadenie ekonomickej vysokej školy v Bratislave na bakalárske štúdium cestovného ruchu. Akreditačná komisia však nebola spokojná s personálnym zabezpečením školy. Po jej nesúhlase ministerstvo školstva žiadosť zamietlo. “Komisia nie je nezávislá. Sú v nej zástupcovia verejných vysokých škôl, ktorí sa boja súkromnej konkurencie,” netají sklamanie Stanislav Krchňák, ktorý je riaditeľom obchodnej akadémie AMOS v Bratislave…
Súkromné školy dostali viac ako verejné
Pravda, 04.03.2006
Cirkevné a súkromné školy podporil štát v tomto roku o stovky až tisícky korún vyšším príspevkom na žiaka ako verejné. Vyplýva to z prepočtov Združenia miest a obcí Slovenska. Výška príspevku na jedno dieťa v škole, ktorú spravuje samospráva, je priemerne 26 105 korún. V cirkevnej je to o takmer štyristo korún viac a v súkromnej až vyše 31 000 korún. Neštátne školy môžu navyše, na rozdiel od verejných, vyberať za štúdium školné…
Univerzita má rebríček maturantov
Hospodárske noviny, 03.03.2006
Univerzita Komenského v Bratislave je jediná vysoká škola na Slovensku, ktorá zostavuje poradie stredných škôl podľa úspešnosti maturantov na prijímačkách. Celoslovenský register, ktorý by bol spätnou väzbou pre stredné školy, pritom chýba… Podľa rektora bratislavskej UK Františka Gahéra je najvyšší čas, aby sa zjednotili kritériá hodnotenia úspešnosti maturantov na celom Slovensku. Štátny pedagogický ústav potvrdil, že by sa hodnotenie stredných škôl malo prvýkrát objaviť aj na internete už v tomto roku. Nebudú zoradené v rebríčku, pretože je zložité stanoviť rozhodujúce kritériá na porovnanie rôznych typov škôl…
Kľúčom k vysokým školám zostávajú prijímačky
Hospodárske noviny, 03.03.2006
Aj keď rezort školstva žiada, aby školy už zohľadňovali výsledky novej maturity, na bratislavskej UK ju budú brať do úvahy iba štyri z trinástich fakúlt. “Nové maturity sa nestali kľúčovým kritériom, ktoré by zaručilo kvalitu prijímaných študentov,” vysvetľuje rektor František Gahér… Podobná situácia je na Ekonomickej univerzite v Bratislave. “Riadime sa výsledkami štúdia na strednej škole za prvé tri roky,” hovorí prorektorka pre vzdelávanie univerzity Kajetána Hontyová…
Namiesto kapusty treba podporiť učebnice
Ján Tóth, šéfekonóm ING Bank, o vývoji kurzu koruny, hodnotení výsledkov vlády a očakávaniach od nového kabinetu
Pravda, 27.02.2006
*Na zmeny je asi zrelé celé školstvo. Je celkom obvyklé počuť, že vysoké školy, obviňujú z nízkej úrovne absolventov stredné školy a tie zasa základné…*
Už dávno malo dôjsť k obsahovej reforme základného a stredného školstva. Ešte viac však zaostávame na poli vysokého školstva. Mal by sa konečne urobiť poriadok na trhu vysokých škôl zavedením zdravej súťaže s vyjasnenými pravidlami hry vrátane vyjasnenia si, komu školy vlastne patria. Navyše na trhu je malý počet veľkých hráčov, ktorých, prirodzene, veľmi nezaujíma, čo chce ich klient – študent. Protimonopolný úrad by v podobných situáciách násilne rozdelil veľké spoločnosti na menšie a maximálne podporil súťaž odstránením vstupných bariér. Kvalite pomôže len súťaž. Tá sa môže nastoliť rozdelením a “privatizáciou” škôl, zavedením školného a dotovaním nových subjektov rovnakou sumou na študenta, ktorý môže dotáciu využiť aj mimo Slovenska. Školné samo osebe bez súťaže veľa nevyrieši, treba maximálne otvoriť celý systém. A, samozrejme, bojovať o to, aby peniaze aj daňových poplatníkov financovali učebnice namiesto kapusty…
“Nezamestnaných už “vyrábajú” aj obchodné akadémie”:http://www.hnonline.sk/1-10022250-17833860-k01200_detail-8c
Učilištia trpia čoraz väčším nedostatkom žiakov. Priemysel by pritom okamžite potreboval minimálne 20-tisíc vyučených strojárov či elektrotechnikov.
Hospodárske noviny, 15.02.2006
K lesníckym či poľnohospodárskym učilištiam, ktoré produkujú najviac nezamestnaných, sa už pridávajú aj vychytené obchodné akadémie. Napríklad v Prešovskom samosprávnom kraji tvoria až 60 percent nezamestnaných absolventov práve bývalí študenti škôl s takýmto zameraním…
Nezamestnanosť podľa druhu školy (v percentách):
| absolventi gymnázií | 3,79 |
| absolventi VŠ | 6,87 |
| absolventi SOŠ | 12,12 |
| absolventi SŠ (bez maturity) | 16,31 |
| absolventi SOU (s maturitou) | 16,45 |
Zdroj: ÚIPŠ a ÚPSVR, údaje sú priemer za jún 2004 až máj 2005
Prvý krok poslanca Fronca: nový školský zákon
Zákon doteraz nikto nevidel, no opozícia už vopred avizuje, že exministrov zámer má v parlamente mizivé šance.
Hospodárske noviny, 14.02.2006
…exminister školstva Martin Fronc, včera oznámil, že ako poslanec predloží do parlamentu nový školský zákon… Fronc však s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdo narazí na opozíciu…
…Exminister dodáva, že je to nový moderný zákon – veľmi zrozumiteľne definuje náš budúci vzdelávací systém a umožňuje deťom, aby sa menej bifľovali a učili tvorivo…
Čo by mal priniesť školský zákon:
- neráta s koncepciou jednotnej školy
- zredukuje učivo a vytvorí priestor na prebudovanie obsahu vzdelávania
- štát určí národný vzdelávací program: minimum požadovaných vedomostí, ktoré zredukuje o niekoľko desiatok percent v porovnaní s dneškom
- škola samotná si zostaví tzv. školský vzdelávací program (vrátane učebných plánov a osnov), kde si vymedzí ciele, záväzný obsah
- osvedčenie budú vydávať nezávislí školskí experti
- zriadi sa kurikulárna rada
- dnešné predmety nahradia vzdelávacie oblasti
- upravuje aj postavenie učiteľov, nepedagogických zamestnancov, vychovávateľov a asistentov
- plne funkčný by mal byť v roku 2011
Školy majú podľa Bruselu viac učiť ako podnikať
Hospodárske noviny, 14.02.2006
Európska komisia včera prijala plán, ktorý má už od školských lavíc povzbudzovať výučbu a rozvoj ducha podnikavosti v Európskej únii. Najlepšie s tým, že si žiaci či študenti založia firmu priamo v škole či na univerzite. “Potrebujeme vytvoriť v spoločnosti priaznivejšie ovzdušie na podnikanie a povzbudzovať predovšetkým mladých Európanov, aby sa stali zajtrajšími podnikateľmi. Potrebujeme systematický prístup k výučbe podnikavosti na všetkých úrovniach, od základných škôl až po univerzity,” vysvetlil podpredseda EK pre priemysel Günter Verheugen…
Návrh nového školského zákona
konzervativizmus.sk, 13.02.2006
Dňa 13. februára 2006 prezentovali Martin Fronc, bývalý minister školstva a podpredseda KDH, Peter Tatár, predseda OKS a Zuzana Humajová, analytička KI, na tlačovej konferencii spoločný návrh nového školského zákona, ktorý jasne definuje kľúčové zmeny, ktoré je potrebné uskutočniť v našom vzdelávacom systéme. Zásadnou zmenou je dôsledná decentralizácia v rovine obsahu vzdelávania…
Matematika bola ťažšia ako slovenčina
Pravda, 08.02.2006
Ťažké úlohy z matematiky a príklady, ktoré žiaci ešte nepreberali. Na tieto problémy upozorňovali niektorí učitelia počas včerajšieho testovania deviatakov na základných školách, počas Monitoru 9. Výsledky celoštátnych testov musia zohľadňovať pri prijímaní uchádzačov aj stredné školy. Zatiaľ však len niektoré z nich nahradili Monitorom prijímacie skúšky tak, ako to chce ministerstvo školstva…
Nová maturita je v tieni vysvedčení
Hospodárske noviny, 01.02.2006
Nová maturita zatiaľ nemá na vysokých školách zaručene najvyšší kredit. “Berú do úvahy skôr koncoročné výsledky za prvý až tretí ročník,” tvrdí zástupca riaditeľa Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave Jozef Černák…
Ad: Je po reforme – zabudnite
SME, 31.01.2006
Štefan Podolinský, tlačový odbor MŠ SR
… minister školstva Martin Fronc chce v najbližších týždňoch predložiť návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní… Učitelia síce môžu meniť asi 30 percent učiva, ale len v rámci štátom schválených učebných plánov. Je to práve štát, ktorý do detailov určuje, čo sa má učiť a kedy. Až reforma prinesie to, že sa vzdelávania detí sústredí viac na ich kompetencie a zručnosti, ktoré by mali ovládať z danej oblasti. A učebné plány i osnovy si už bude robiť každá škola sama, podľa svojich možností a potrieb regiónu…
Slovensko je v inováciách na chvoste krajín
Hospodárske noviny, 25.01.2006
Slovensko sa v oblasti inovácií ocitlo v poslednej, stagnujúcej skupine krajín, a to v spoločnosti takých krajín, ako Turecko alebo Bulharsko. Vyplýva to z analýzy národných reformných programov členských krajín, ktoré včera zverejnila Európska komisia… Slovenskí Európania by mali mať podľa návrhov komisie v školských osnovách podnikateľskú výchovu…
Povedzme si pravdu o vysokých školách na Slovensku
Hospodárske noviny, 25.01.2006
Vladimír Báleš
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Slovenskej technickej univerzity
Ďalšou kapitolou sú pravidlá na prideľovanie štátnej dotácie verejným vysokým školám. Ešte donedávna platné pravidlá vychádzali predovšetkým z počtu študentov študujúcich na vysokej škole. Vysoké školy logicky zareagovali tak, že začali vytvárať fakulty a študijné programy, ktoré by prilákali študentov (napríklad 22 ekonomickými fakultami), zvyšovali prijímanie do prvých ročníkov znižovaním nárokov na prijímacie konanie… V Slovenskej rektorskej konferencii sme navrhovali oveľa viac zohľadňovať kvalitu vysokej školy vo vedeckovýskumnej činnosti a v ďalších kritériách…
Ekonomických škôl je dosť, ale nepozerajú na prax
Agentúra pre zamestnávateľov hodnotila ekonomické fakulty. Absolventi sa mýlia pri výpočte DPH.
SME, 23.01.2006
Absolventi ekonomických škôl sa mýlia pri výpočte DPH a zisku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na 11 ekonomických fakultách robila agentúra irb.sk. Na teste sa zúčastnilo vlani v novembri a decembri 300 študentov. “Veľké medzinárodné spoločnosti požadujú od budúcich zamestnancov to, čo sa snažili zmerať aj naše testy: znalosť cudzích jazykov, počítačovú gramotnosť, ekonomický rozhľad, schopnosť rýchlo sa učiť a podávať vysoký pracovný výkon aj v napätých situáciách. Všetko ostatné dokážu svojich zamestnancov naučiť už priamo v práci,” povedal manažér projektu Rastislav Bielik. Na prvom mieste v celkovom hodnotení sa umiestnila Fakulta managementu Univerzity Komenského…
Je po reforme – zabudnite
SME, 20.01.2006
Vladimír Šedo, viceprimátor mesta Zvolen, zaoberá sa školstvom
Reforma školstva sa začala impozantne v decembri 2001 Miléniom. Dokument jasne pomenoval, kde sa naše školstvo nachádza a kam by malo smerovať. Na základe tohto dokumentu vláda sľúbila revolučné zmeny v obsahovej reforme: Žiakom namiesto bifľovania sa vedomostí podporu tvorivého vzdelávania. Školám namiesto štátom schválených osnov – vlastné programy, ktoré by umožnili čo najväčšiu otvorenosť a pružnosť v rámci vytvárania konkurenčného prostredia. Žiaľ, nič z toho sa nenaplnilo…
Study: College students lack literacy for complex tasks
CNN, 20.01.2006
WASHINGTON (AP) — More than half of students at four-year colleges — and at least 75 percent at two-year colleges — lack the literacy to handle complex, real-life tasks such as understanding credit card offers, a study found. The literacy study funded by the Pew Charitable Trusts, the first to target the skills of graduating students, finds that students fail to lock in key skills — no matter their field of study. The results cut across three types of literacy: analyzing news stories and other prose, understanding documents and having math skills needed for checkbooks or restaurant tips…
Developing a competence-led curriculum
Royal Society for the Encouragement of Arts and Manufactures
Britská mimovládna organizácia definuje 5 kategórií schopností (kompetencií), ktoré by mal rozvíjať moderný vzdelávací systém na základných a stredných školách:
- learning – systematic thinking
- citizenship – ethics and society
- relating to other people – getting things done and communication
- managing situations – timekeeping
- managing information – critical judgement, finding things out
Martin Fronc: Každý má pocit, že do školstva vidí. Preto sú reformy ťažšie
Hospodárske noviny, 16.1.2006
*Avizovali ste, že čoskoro by sa aj financovanie základných a stredných škôl malo odvíjať aj od kvality. Ako by to malo vyzerať v praxi?*
Posun vidím v tom, že sa časť peňazí rozdelí podľa kvalitatívnych ukazovateľov. Nebolo by dobré začať hneď s tým, že takto pôjde 20 alebo 25 percent peňazí. Na začiatok by to mohlo byť päť až desať percent na základe kvality. Ak sa to rozbehne, potom môžeme tento rozsah postupne rozšíriť. Podobne sme postupovali aj pri vysokých školách. Tam mám tento rok v pláne zdvihnúť objem peňazí na základe kvality, ktorý ide na študenta, z 15 na 20 percent. V budúcnosti by sa takto mohla rozdeliť až štvrtina peňazí‚Ķ
Fronc ide do parlamentu so školským zákonom
Pravda, 14.1.2006
Minister Martin Fronc (KDH) chce vo volebnom roku presadiť zásadnú reformu, pre ktorú doteraz nemal dostatočnú podporu. Do parlamentu sa chystá predložiť školský zákon, ktorý má zmeniť vzdelávanie na základných a stredných školách. Vlani Fronc s návrhom neuspel aj pre nesúhlas jedného z koaličných partnerov, Ruskovej ANO, ktorá je teraz v opozícii. “Minister verí, že ho podporí celá koalícia,” uviedla hovorkyňa rezortu školstva. Zákon má okrem iného priniesť väčšiu slobodu školám aj učiteľom pri tvorbe vzdelávacích programov‚Ķ
Totalita medzi riadkami
Pozor, kvantita prečítaných kníh nie je rozhodujúca. Dôležitejšia môže byť schopnosť porozumieť prečítanému.
Hospodárske noviny, 13.1.2006
Mama má Emu. Ema má mamu. Koho má Ema? Bračeka? Nad odpoveďou prváka sa zasmejeme, druháka napomenieme a nad tretiakovou reakciou výrazne zdvihneme obočie. Čítať predsa vedia všetci, tak kde je problém? V sekundárnom analfabetizme. Nejde o nejakú vrodenú chorobu. Je to “len” neschopnosť porozumieť a analyzovať text‚Ķ
Školy dostanú viac peňazí na žiaka, ale ešte stále to nie je dosť
SME, 13.1.2006
Minister školstva Martin Fronc včera zverejnil sumu, čo dostanú jednotlivé školy na žiaka. “Tento rok si regionálne školy polepšia,” povedal Fronc. Polepšia si najmä školy, ktoré navštevujú hendikepované deti, školáci zo sociálne znevýhodneného prostredia, školy pre mimoriadne nadané deti…
Ročne na jedného žiaka dostanú (v SKK)
| Typ školy | 2005 | 2006 | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| základné školy | 22 154,- | 23 055,- | 901,- |
| gymnáziá | 25 783,- | 28 705,- | 2 922,- |
| obchodné akadémie | 25 783,- | 29 773,- | 3 990,- |
| stredné odborné školy | 34 343,- | 35 692,- | 1 349,- |
| stredné odborné učilištia a učilištia | 37 983,- | 39 432,- | 1 449,- |
| stredné zdravotnícke školy | 44 284,- | 45 997,- | 1 713,- |
| stredné odborné školy umelecké | 50 532,- | 61 766,- | 11 234,- |
| konzervatóriá | 80 027,- | 96 200,- | 16 173,- |
| športové gymnáziá | - | 49 482,- | - |
| špeciálne školy | - | 48 124 – 216 558,- | - |
Zdroj: Pravda a SME, 13.1.2006
Agreeing to Disagree
Robert Kuttner speaks with Milton Friedman (Interview s Miltonom Friedmanom)
American Prospect, 5.1.2006
My ideal school system would be one in which parents would be responsible for supporting their children, as they are responsible for feeding and clothing them, in which if the government has any role at all it is solely on a humanitarian basis, for those cases of indigent families who simply cannot afford to school their child…
Za deti ani za učebnice lobisti nebojujú
Podľa šéfa INEKO Eugena Jurzycu ľudia chápu ekonomiku stále lepšie, na zmeny v školstve však chýba tlak.
Pravda, 2.1.2006
Z dlhodobého hľadiska sa treba veľmi venovať školstvu. Nielen vysokému, ale aj základnému a strednému. Nech je situácia akokoľvek zlá, predsa len lekári, policajti, vojaci či učitelia majú odbory alebo politickú silu. Deti tú silu nemajú a učebnice už vôbec nie. Pri obsahovej reforme a dobrých učebniciach sme zostali dlžní.