Kalkulačka pre výpočet odhadov vývoja verejných financií

Dátum: 27.01.2011

Aktualizácia 23. mája 2011: Boli doplnené spresnené odhady hospodárenia verejnej správy na roky 2010 až 2014 pri scenári „bez konsolidácie“. Taktiež bol doplnený odhad hospodárenia pre rok 2014 (pri ostatných scenároch).

INEKO v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) a s použitím modelu PROST od Svetovej banky zostavili kalkulačku pre výpočet odhadov vývoja verejných financií na Slovensku. Kalkulačka počíta vývoj bilancie a verejného dlhu pre rôzne scenáre rozpočtovej konsolidácie, úrokov, dôchodkového veku, pôrodnosti, valorizácie dôchodkov a výšky budúcich dôchodkov. Cieľom je poskytnúť verejnosti lepší obraz o udržateľnosti verejných financií, ako aj o možnostiach, ako túto udržateľnosť dosiahnuť. Lepšia informovanosť verejnosti by mala prispieť k akceptovaniu nevyhnutných avšak často aj nepopulárnych riešení.

Hlavné závery:

  1. Bez rozpočtovej konsolidácie by verejný dlh Slovenska presiahol udržateľnú úroveň 60% HDP v roku 2014.
  2. V prípade dodržania rozpočtovej konsolidácie podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2014 a v prípade zmrazenia konsolidácie v nasledovnom období by verejný dlh Slovenska presiahol udržateľnú úroveň 60% HDP v roku 2023.
  3. Dlhodobá stabilizácia verejných financií si vyžaduje dodržanie naplánovaného tempa konsolidácie, pokračovanie v konsolidácii po roku 2013 smerom k vyrovnanej bilancii a súčasne naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia, zníženie valorizácie dôchodkov na úroveň inflácie a postupné zníženie novopriznávaných dôchodkov približne o 20%.
  4. Ak by dlhodobo došlo k zvýšeniu pôrodnosti o 50% (t.j. napríklad zo súčasných 1,37 detí na 2,06 detí na ženu), postačilo by v dlhodobom horizonte popri konsolidácii smerom k vyrovnanej bilancii naplánovať predlžovanie dôchodkového veku na 65 rokov a znížiť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie. V takomto prípade by nebolo potrebné znižovať novopriznané dôchodky.

Poznámky k metodike:

  1. V prípade scenára „bez konsolidácie“ počítame s nasledovným hospodárením verejnej správy mimo penzijného systému a úrokov: pre roky 2010 – 2014 deficity vo výške postupne 4,75%, 4,28%, 4,25%, 4,21% a 3,81%. Tieto hodnoty možno určiť odpočítaním deficitu vznikajúceho v prvom pilieri a predpokladaných nákladov na správu dlhu (v prípade nekonsolidovania) od prognózovaných deficitov verejnej správy v prípade, ak by sa od roku 2010 nepristúpilo ku konsolidácii verejných financií.
  2. Pri ostatných scenároch („súčasný predpoklad“, „stabilizačný“ a „optimistický“) počítame s nasledovným hospodárením verejnej správy mimo penzijného systému a úrokov: pre roky 2010 – 2012 deficity vo výške 4,75%, 1,78% a 0,73% HDP, pre rok 2013 prebytok vo výške 0,10% HDP a napokon pre rok 2014 prebytok 0,19% HDP. Tieto deficity sú určené podobným spôsobom ako je uvedené v bode 1 s rozdielom, že sa kalkuluje s prognózami deficitov za predpokladu plánovanej konsolidácie.
  3. V pokročilých nastaveniach úrovne dlhu resp. deficitu X od roku Y sa prechádza zo súčasného stavu lineárne.
  4. V pokročilých nastaveniach pri zaškrtnutí možnosti “počítať potrebnú mieru konsolidácie …” sa mení iba prvý riadok tabuľky, ostatné sa počítajú pre súčasnú prognózu hospodárenia verejnej správy.
  5. Bližšie poznámky súvisiace s využitím modelu PROST na výpočet odhadov vývoja bilancie penzijného systému nájdete tu.

Tento výstup je súčasťou projektu Podpora udržateľnosti verejných financií, ktorý finančne podporil OPEN SOCIETY INSTITUTE