Kalkulačka finančnej stability penzijného systému

Dátum: 23.06.2010

INEKO v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) a s použitím modelu PROST od Svetovej banky zostavili kalkulačku pre výpočet finančnej stability dôchodkového systému do roku 2100. Kalkulačka počíta vývoj bilancie a dlhu dôchodkového systému pre rôzne scenáre nastavenia dôchodkového veku, pôrodnosti, valorizácie dôchodkov, veľkosti druhého piliera a výšky budúcich dôchodkov. Cieľom je poskytnúť verejnosti lepší obraz o udržateľnosti penzijného systému, ako aj o možnostiach, ako túto udržateľnosť dosiahnuť. Lepšia informovanosť verejnosti by mala prispieť k akceptovaniu nevyhnutných avšak často aj nepopulárnych riešení.

Poznámka: Kalkulačka počíta výstupy bez úrokových nákladov, nakoľko nie je známe, do akej miery sa budúce deficity dôchodkového systému budú financovať cez verejný dlh. V prípade započítania úrokových nákladov by pre stabilizáciu systému boli potrebné ešte radikálnejšie úpravy.

Manuál na použitie kalkulačky (vo formáte .pdf)

Hlavné závery:

  1. Dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný. Prognóza deficitu každý rok vysoko prekračuje 1% HDP a dlh postupne rastie až na 200% HDP do roku 2100 a to bez započítania úrokových nákladov.
  2. V záujme dlhodobej stability (t.j. do roku 2100) je pri prognózovanej pôrodnosti potrebné znížiť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie, postupne predĺžiť dôchodkový vek na 70-ku (resp. ho naviazať na dobu dožitia) a súčasne znížiť dôchodky z prvého piliera zhruba o pätinu.
  3. Razantnému predlžovaniu dôchodkového veku a znižovaniu budúcich dôchodkov môže zabrániť zvýšenie pôrodnosti. Ak by sa napríklad okamžite zvýšila pôrodnosť o 50% (t.j. napríklad zo súčasných 1,37 detí na 2,06 detí na ženu) a súčasne by sa znížila valorizácia dôchodkov na úroveň inflácie, mohlo by sa predlžovanie dôchodkového veku zastaviť na 65 rokoch a nebolo by nutné znižovať nové dôchodky z prvého piliera. Vplyv zvýšenej pôrodnosti by sa začal výraznejšie prejavovať až po roku 2040. Dovtedy je preto nutné prijať stabilizačné opatrenia.
  4. Druhý pilier zhruba do roku 2040 zhoršuje bilanciu dôchodkového systému, po tomto roku ju však výrazne zlepšuje. Tento efekt čiastočne oslabilo zavedenie dobrovoľnej účasti v druhom pilieri pre ľudí, ktorí prichádzajú na trh práce. Bez druhého piliera by v záujme stabilizácie dôchodkového systému do roku 2100 boli potrebné ešte razantnejšie opatrenia (napr. zníženie dôchodkov z prvého piliera zhruba o tretinu), než pri zachovaní dvojpilierového systému. Stabilizačné opatrenia majú navyše v prípade zachovania druhého piliera menší negatívny dopad na obyvateľov (a sú teda priechodnejšie), keďže sa netýkajú tej časti dôchodkov, ktorú budú dostávať z druhého piliera.

Základné dôchodkové scenáre

Súčasný scenár:
Dôchodkový vek pre mužov aj ženy – 62 rokov
Pôrodnosť – prognózovaná
Valorizácia dôchodkov – švajčiarska, t.j. podľa priemeru inflácie a rastu priemernej mzdy v ekonomike
Výška odvodov do druhého piliera – 9% vymeriavacieho základu (t.j. hrubej mzdy pre zamestnancov)
Výška nových dôchodkov oproti súčasnosti – 100%
Podiel vstupujúcich do druhého piliera – 40% (ide o odhad podielu za súčasného stavu, t.j. pri dobrovoľnom vstupe pre ľudí, ktorí prichádzajú na trh práce)

Výsledky: Dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný. Prognóza deficitu každý rok vysoko prekračuje 1% HDP a dlh postupne rastie až na 200% HDP do roku 2100 a to bez započítania úrokových nákladov.

Stabilizačný scenár:
Dôchodkový vek pre mužov aj ženy – postupné predĺženie na 70 rokov, resp. podľa dĺžky dožitia
Pôrodnosť – prognózovaná
Valorizácia dôchodkov – inflačná, t.j. podľa výšky inflácie
Výška odvodov do druhého piliera – 9% vymeriavacieho základu (t.j. hrubej mzdy pre zamestnancov)
Výška nových dôchodkov oproti súčasnosti – 80% (t.j. okamžité zníženie nových dôchodkov o pätinu)
Podiel vstupujúcich do druhého piliera – 100% (t.j. zavedenie povinného vstupu pre ľudí, ktorí prichádzajú na trh práce)

Výsledky: V záujme dlhodobej stability (t.j. do roku 2100) je pri prognózovanej pôrodnosti potrebné znížiť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie, postupne predĺžiť dôchodkový vek na 70-ku (resp. ho naviazať na dobu dožitia) a súčasne znížiť dôchodky z prvého piliera zhruba o pätinu.

Scenár vyššej pôrodnosti:
Dôchodkový vek pre mužov aj ženy – postupné predĺženie na 65 rokov
Pôrodnosť – o 50% vyššia oproti prognózovanej
Valorizácia dôchodkov – inflačná, t.j. podľa výšky inflácie
Výška odvodov do druhého piliera – 9% vymeriavacieho základu (t.j. hrubej mzdy pre zamestnancov)
Výška nových dôchodkov oproti súčasnosti – 100%
Podiel vstupujúcich do druhého piliera – 100% (t.j. zavedenie povinného vstupu pre ľudí, ktorí prichádzajú na trh práce)

Výsledky: Ak by sa pôrodnosť okamžite zvýšila o 50% a súčasne by sa znížila valorizácia dôchodkov na úroveň inflácie, mohlo by sa predlžovanie dôchodkového veku zastaviť na 65 rokoch a nebolo by nutné znižovať nové dôchodky z prvého piliera.

Ďalšie informácie o opatreniach potrebných pre zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému aspoň do roku 2040 pozri TU.

Tento výstup je súčasťou projektu Podpora udržateľnosti verejných financií, ktorý finančne podporil OPEN SOCIETY INSTITUTE