Drahšie školy nie sú vždy kvalitnejšie
Dátum: 04.07.2012
Výška normatívu nesúvisí s výsledkami stredných škôl
Ministerstvo školstva má spomedzi všetkých ministerstiev najväčší rozpočet, avšak výdavky na vzdelávanie oproti HDP patria na Slovensku medzi najnižšie v OECD. Mali by sme teda zvyšovať výdavky na vzdelávanie a tiež efektívnejšie rozdeľovať dostupné zdroje.
Pri meraní efektívnosti ide primárne o vzťah medzi kvalitou škôl a nákladmi pre štát na ich financovanie. Snaží sa však štát rozdeľovať prostriedky pre školstvo efektívne, teda sú kvalitnejšie školy podporované viac? Zamerajme sa na stredné školstvo, teda na stredné odborné školy a na gymnáziá.
Je pravda, že kvalitu školy je ťažké objektívne zmerať, môžeme sa však sústrediť na tie vlastnosti, ktoré v súčasnosti vieme sledovať pre väčšinu stredných škôl a sú relevantné pre študentov resp. absolventov. Nazvime ich súhrnne “hodnotením školy”; presnejšie ide o nezamestnanosť jej absolventov v porovnaní s priemernou nezamestnanosťou v okrese a o výsledky z písomných maturít. Veľký prínos by predstavovalo meranie pridanej hodnoty školy, teda rozdielu medzi vedomosťami žiakov pri skončení štúdia a pri nástupe na školu, avšak údaje pre tento účel zatiaľ nie sú dostupné. Náklady pre štát sa určujú pomocou normatívneho financovania, v ktorom je rozpočet pre jednu školu daný ako počet jej žiakov krát normatív na jedného žiaka, doplnený o dohodovacie konanie, v ktorom sa výška normatívnych prostriedkov ešte dodatočne upravuje . Pre rôzne typy škôl existujú rôzne normatívy: gymnáziá majú jeden, športové gymnázia iný a stredné odborné školy majú 14 rôznych normatívov.
Pre lepšiu názornosť budeme sledovať vzťah medzi „hodnotením škôl“ a nákladmi pre štát na ich financovanie (rozpočet na žiaka) osobitne pre gymnázia a pre SOŠ. Hlavným kritériom pre posúdenie sledovanej závislosti je koeficient determinácie R 2, ktorý určuje významnosť súvisu medzi rozpočtom a hodnotením školy. Ak je rovný 0, medzi veličinami neexistuje žiadny súvis, ak je rovný 1, tak sú navzájom úplne závislé.
Súvis medzi rozpočtom na žiaka a hodnotením školy za školský rok 2009/10 pre 168 gymnázií a 366 SOŠ
Keďže koeficient determinácie je blízky nule, znamená to, že hodnotenie školy, ako ho sledujeme, vôbec nezáleží od toho, koľko financií dostane škola od štátu, ale najmä od iných faktorov. Podobnú mieru súvisu môžu dosiahnuť dva úplne ľubovoľné javy, napríklad hodnotenie školy a priemerná výška jej žiakov.
Inými slovami, na Slovensku máme porovnateľné školy, ktoré dostávajú od štátu rovnaký balík peňazí na žiaka, avšak dosahujú podstatne rozdielne výsledky. Dokonca sú školy, ktoré za viac peňazí dosahujú podstatne horšie výsledky.
Veľké kontrasty medzi školami: príklad troch škôl s nízkym rozpočtom a dobrými výsledkami a troch škôl s vysokým rozpočtom a zlými výsledkami
| Názov školy | Percentil maturitných známok | Nezam. abs. oproti okres. priemeru | Rozpočet na žiaka |
|---|---|---|---|
| Školy s nízkym rozpočtom na žiaka a dobrými výsledkami | |||
| SPŠ elektrotechnická, Plzenská 1, Prešov | 95,11 | 0,49 | 1 479 € |
| SPŠ, L. Novomeského 24, Martin | 89,11 | 0,56 | 1 664 € |
| Gymnázium, Poštová 9, Košice | 89,73 | 0,30 | 1 249 € |
| Školy s vysokým rozpočtom na žiaka a zlými výsledkami | |||
| SOŠ GASMO, Žehrianska 6, Bratislava | 9,43 | 4,60 | 2 399 € |
| SOŠ automobilová, Moldavská cesta 2, Košice | 5,49 | 3,30 | 1 889 € |
| Súkromné gymnázium, Žitavská 1, Bratislava | 5,01 | 1,21 | 1 607 € |
Vysvetlivky k tabuľke: percentil 9,43 znamená, že 9,43 % žiakov z celého slovenska dopadlo na maturitách horšie než žiaci danej školy, nezamestnanosť 4,60 znamená, že nezamestnanosť absolventov školy je 4,6-krát vyššia než celková nezamestnanosť v okrese školy.
Výsledky ponúkajú priestor na diskusiu o optimalizácii siete stredných odborných škôl a gymnázií, prípadne o zmene modelu financovania. Pre verejné financie by bolo prínosné, keby rozpočet jednotlivých škôl (resp. normatív) zohľadňoval ich kvalitu a keby sa žiaci postupne presúvali do škôl a odborov, ktoré ich lepšie pripravujú pre prax (tzv. “hlasovanie nohami”). Preto, aby sa rodičia aj študenti vedeli pri výbere školy kvalifikovane rozhodnúť, je dôležité zdokonaliť nástroje na meranie kvality školy. Najmä meraním pridanej hodnoty, teda rozdielu medzi vedomosťami pri nástupe do školy a jej ukončením, ale napríklad aj, podobne ako pri vysokých školách, zverejňovaním nástupných platov absolventov jednotlivých škôl.
Žiaci by tak išli študovať na trhu žiadané profesie na kvalitných školách, čím by sa zakrátko zmenil počet kvalifikovaných odborníkov v jednotlivých profesiách tak, že by lepšie odrážal dopyt na trhu. Ak by bola niektorá žiadaná profesia nedostatková, to znamená, ak by nezamestnanosť v nej bola blízka nule, školy by boli motivované ju vyučovať s cieľom dosiahnuť veľmi dobré uplatnenie absolventov, a teda aj viac študentov a finančných zdrojov.
Peter Klátik, analytik spolupracujúci s inštitútom INEKO