Štúdium sociálneho kapitálu na Slovensku a jeho regiónoch

Dátum: 25.10.2004

Teória:

Sociálny kapitál (SK) tvoria “neformálne normy podporujúce spoluprácu medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami” (Fukuyama, 1999). SK vedie k vyššej reciprocite, solidarite, vzájomnej dôvere. Jeho vplyv na na spoločnosť (a teda ekonomický rast a bohatstvo) však nie je jednoznačný. Spolupráca a dôvera totiž môžu existovať v úzkej skupine ľudí na úkor ostatných (Olson, 1965) – povedzme príkladom môžu byť textilné podniky lobbujúce za vysoká clá na dovoz zo zahraničia. Ide o tzv.negatívne externality sociálneho kapitálu. Naopak sociálny kapitál s pozitívnymi externalitami môže viesť k celkovo vyššiemu bohatstvu spoločnosti, k nižšej korupcii a efektívnejšiemu fungovaniu zákonov (Putnam, 1993) – príkladom môže byť silný rešpekt ľudí voči súkromnému vlastníctvu, čiže menšie náklady na jeho ochranu. Platí ale aj opačný vzťah. Čím je krajina bohatšia, tým ľahšie sa “pozitívny” SK vytvára (Raiser, Haerpfer, Nowotny, Wallace, 2001). Pozitívny sociálny kapitál (napr.odsudzovaniu nezákonného krátenia daní) vedie k vyššiemu osobnému šťastiu a spokojnosti (Helliwell, 2002).

Doterajšie výsledky:

Stredná a východná Európa majú spolu s mnohými rozvojovými krajinami oproti vyspelým štátom veľmi nízku mieru SK, meranú či už členstvom v rôznych záujmových skupinách občianskej spoločnosti (viac menej ide o tretí sektor), alebo mierou dôvery k susedom, spolupracovníkom či spoluobčanom vo všeobecnosti. Doteraz ale meranie pozitívneho a negatívneho SK nebolo dôsledne odlíšené, čo môže byť aj príčinou nejednoznačných výsledkov vplyvu SK na ekonomický rast (Raiser, Haerpfer, Nowotny, Wallace, 2001).

Cieľ:

Cieľom projektu je najmä rozvinúť debatu o úlohe SK na pokroku v ekonomických a sociálnych reformách na Slovensku.

Metodika:

Štúdia chce porovnať:

A. mieru SK na Slovensku s okolitými krajinami i vyspelými ekonomikami sveta,
B. zamerať pozornosť na rozdiely medzi samotnými regiónmi SR.