Dátum: 01.04.2010
SME, 14. 12. 2010
Slovensko nemá na prvom stupni ani jedného vysokoškolsky vzdelaného učiteľa – jazykára, ukazujú údaje Školského pedagogického ústavu. (…) Parlament včera napriek tomu schválil novelu školského zákona, ktorá zavádza povinnú angličtinu na základných školách. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) by mal určiť termín a ročník, v ktorom sa deti začnú učiť po anglicky. „Mierime na tretí ročník základnej školy a najbližší september,“ hovorí Jurzyca. Dnes je od tretieho ročníka povinný cudzí jazyk, školy si však môžu vybrať, či to bude angličtina, nemčina alebo francúzština. (…) Kvalita výučby cudzích jazykov v posledných troch rokoch u nás klesla o desať percent, tvrdí októbrová analýza ŠPÚ. Aj preto, že výučba je od tretieho ročníka povinná. Najmenej odborne sa učí angličtina, podiel vyučujúcich, ktorí nemajú ani štátnu jazykovú skúšku, je viac než 57 percent.
SME, 14. 12. 2010
Hodiny angličtiny najmä na malých vidieckych školách často vedú učitelia, ktorí na angličtinu nemajú žiadnu kvalifikáciu. (…) Zástupca riaditeľa základnej školy v Zuberci na Orave Miroslav Kovaľ hovorí, že vďaka blízkej Katolíckej univerzite v Ružomberku je v regióne dosť angličtinárov, avšak bez aprobácie s ďalším predmetom im škola nevie poskytnúť plný úväzok. Na základnej škole v Hornom Sŕní pri Trenčíne by angličtinára aj zamestnali. Nikto však podľa jej riaditeľky Heleny Kramárikovej nebude dochádzať z krajského mesta 20 kilometrov za učiteľský plat. Aj v Sŕní tak majú iba angličtinárov bez vyštudovanej angličtiny.
SME, 11. 12. 2010
Učebnice sú zastarané, deti sa bifľujú a učitelia ignorujú tvorivé metódy. Aj to sú dôvody, prečo žiaci nerozumejú čítanému textu. Úryvok z divadelnej hry je úloha, v ktorej slovenskí žiaci celkom vybuchli pri testovaní čitateľskej gramotnosti. Zvládlo ju necelých osem percent detí. V prestížnom medzinárodnom prieskume PISA sa pätnásťroční Slováci umiestnili najhoršie práve v čítaní. Na 25. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. … Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní Romana Kánovská hovorí, že učebnice v školách neučia deti myslieť a využívať vedomosti. „Potrebujú informácie využívať v praxi a nie mať v hlave vedecký systém. Na tomto sa autori pri písaní textov nedokážu dohodnúť.“
blog.aktualne.centrum.sk, 9. 12. 2010
Kým v rokoch 2006 – 2010 sa zdroje do vysokého školstva a vedy postupne zvyšovali, tak vo schválenom rozpočte na roky 2011 – 2013 sa znižujú. Konkrétne o tom vypovedajú čísla o alokovaných zdrojoch do vysokého školstva: v roku 2009 = 0,74 , 2010 = 0,69 %, 2011 = 0,62 %, 2012 = 0,57 a 2013 = 0,54% z HDP. Tieto údaje neklamú!
hnonline.sk, 8. 12. 2010
Pre celé regionálne školstvo sa rozpočtuje objem osobných výdavkov na úrovni 1,01 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast o 0,085 percenta (0,86 milióna eur). Mierny nárast je ovplyvnený zvýšením mzdových výdavkov o 6,81 milióna eur na zabezpečenie kariérneho systému odmeňovania pedagogických zamestnancov, dopočtom jedného percenta valorizácie z roku 2010 a desaťpercentným viazaním osobných výdavkov nepedagogických zamestnancov. Zo všeobecného desaťpercentného zníženia osobných výdavkov boli vyňatí pedagogickí zamestnanci v počte 65.000 osôb. Výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov v roku 2011 rastú oproti roku 2010 o 1,95 percenta. Rozpočtovaná úroveň vlastných príjmov verejných VŠ na rok 2011 v sume 110 miliónov eur je zvýšená oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 40,2 milióna eur, čo je približne na úrovni skutočnosti roka 2009. Do financovania vysokoškolského vzdelávania sú zahrnuté aj prostriedky štátneho rozpočtu rozpočtované pre tri štátne VŠ v celkovej sume 20,4 milióna eur.
etrend.sk, 8. 12. 2010
Podľa rebríčka PISA 2009 (Programme for International Student Assessment) žijú najšikovnejší žiaci v Šanghaji (Čína), Južnej Kórei a vo Fínsku. (…) V ostatnom meraní dosiahli nadpriemerné hodnoty žiaci jedenástich krajín zo 65 hodnotených. Z európskych sú medzi nimi Fínsko, Holandsko a Belgicko. Z východoeurópskych krajín si najlepšie počínali žiaci z Estónska (13. miesto podľa skóre v čitateľskej gramotnosti) a Poľska (15. miesto). (…) Správa tiež zdôrazňuje fakt, že čínsky Šanghaj patrí ku krajinám s HDP na hlavu nižším než je priemer OECD, čo znamená, že „*nižší príjem nie je nekompatibilný s excelentnými výsledkami vo vzdelávaní.“ Podľa OECD korelácia medzi HDP na hlavu a výsledkami žiakov sa vzťahuje len na šesť percent z rozdielu vo výkonnosti žiakov z rôznych krajín. V správe k výsledkom merania sa tiež uvádza, že *krajiny, v ktorých majú školy väčšiu autonómiu v tom, čo sa majú žiaci učiť a ako ich hodnotiť, dosahujú lepšie výsledky ako krajiny s rigidným systémom.
etrend.sk, 8. 12. 2010
V dotačnej metodike ministerstva školstva existujú aj finančné nástroje. Niekoľko rokov sa hodnotí už i kvalita poskytovaného vzdelávania meraná vedeckým výkonom školy. Odhliadnuc od toho, že najvýkonnejší ľudia sa takmer vôbec nepodieľajú na výučbe, ide určite o pokrok. Na druhej strane, sú fakulty, v ktorých prakticky všetky prostriedky závisia len od množstva študentov. V ich prípade je obmedzenie masovosti štúdia na mieste. Otázka je, ako pri tom nenarobiť viac škody ako úžitku. Nie je totiž zložité predstaviť si výborné, praktickejšie orientované „bakalárske“ školy. No merať ich kvalitu vedeckými výstupmi je nezmyselné. Aj keby sme mali lepší systém ako ten dnešný, ktorý mieša meranie vstupov a výstupov či kuriozity typu na kolene zbúchaných prác vyzdobené menami kamarátskych recenzentov, ktoré sú hodnotené viac ako monografia v medzinárodnom odbornom vydavateľstve. Vylúčené nie je ani to, že v blízkom čase bude nevyhnutné, aby štát určil, kde bude financovať vzdelanie kompletne, kde len jeho časť a kam tok peňazí zastaví úplne.
pravda.sk, 7. 12. 2010
Slovenskí žiaci v porovnaní s rovesníkmi z iných krajín zaostávajú v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Napriek tomu sa v porovnaní s testovaním v roku 2006 mierne polepšili, keď napríklad v matematike sú spomedzi krajín V4 najlepší. Ukázala to porovnávacia štúdia PISA, ktorú včera zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
blog.sme.sk, 7. 12. 2010
Českej republike sa darí čoraz lepšie postupovať v presadzovaní systému na systematické hodnotenie uplatnenia absolventov vysokých škôl. Je to vďaka mimoriadnej schopnosti navrhnúť, presadiť a implementovať funkčný systém na tieto účely. Tá primárne vyplýva z teoretických vedomostí a praktických skúseností získaných počas participácie na celoeurópskych prieskumoch uplatnenia absolventov CHEERS 1998 a REFLEX 2006 (na Slovensku zodpovedné orgány radšej ani neprejavujú záujem o objektívne porovnanie úrovne výučby na našich vysokých školách). Ešte dôležitejším receptom na úspech je však otvorenosť politických a akademických kruhov riešeniam, ktoré zavádzajú vyššiu mieru transparentnosti a súťaže do vysokoškolského systému. Do tretice hrá v tomto snažení nezastupiteľnú úlohu aj existencia expertného centra – Strediska vzdelávacej politiky (SVP) na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity.
etrend.sk, 7. 12. 2010
Možným východiskom je zrušenie pojmu „garant“ a jeho nahradenie kritériami zisťovania kvality založenými na konkrétnom prínose jednotlivých pracovísk a ich pracovníkov. Ak sa univerzity dohodnú a vyvinú tlak na ministerstvo, zrušenie garantov bude jednoduché, keďže je dané iba vyhláškou bez opory vo vysokoškolskom zákone. Zákon vyžaduje, aby pracovníci garantovali študijné programy, ale nie, aby škola mala garanta. Zodpovednosť za garantovanie kvality študijného programu by sa presunula na pracoviská, ktoré zabezpečujú študijné programy. Pri akreditácii by preukazovali naplnenie dvoch hľadísk: mechanizmus garantovania vrátane jeho funkčnosti pri tvorbe a realizácii učebných plánov, a merateľné výsledky, napríklad záujem praxe o absolventov pracoviska. Tým by sa dalo zabrániť nominovaniu pro forma garantov, ktorí neraz majú len vágnu predstavu o predmete či odbore, za ktorého kvalitu ručia svojím menom. Úlohu by nemali hrať formálne tituly, ale skúsenosti a výsledky učiteľov pracoviska v danej oblasti.
aktualne.sk, 7. 12. 2010
Slovenskí žiaci v gramotnosti významne zaostávajú za svojimi rovesníkmi z krajín OECD. Hoci sa im podľa výskumu PISA, ktorý sa zameriava schopnosť uplatniť naučené v praxi, podarilo v matematických zručnostiach dosiahnuť porovnateľné výsledky, horšie to už bolo v čitateľskej a v prírodovednej gramotnosti. Tu Slovenska republika výrazne zaostáva. V porozumení čítaného a v uplatňovaní svojich poznatkov z prírodných vied sa v rámci 34. miest krajín OECD umiestnili slovenskí deviataci na 25. až 29. mieste. Lepšie to bolo pri matematike, kde tie najlepšie výsledky rebríček priradil na 12. miesto, tie najhoršie na 22. miesto.
etrend.sk, 6. 12. 2010
Súčasný mechanizmus komplexných akreditácií zlyhal. Predstavuje nesmiernu byrokratickú záťaž a problém kvality nevyriešil. Pred časom sme s Ľubomírom Tomáškom prirovnali dnešný spôsob hodnotenia vysokých škôl k testovaniu kvality mlieka v Číne, ktoré viacerí výrobcovia obchádzali pridávaním toxického melamínu. Analogicky, hodnotenie vedy založené len na počtoch publikácií a citácií nie je dostatočnou zárukou kvality najmä preto, lebo v systéme už vznikli rôzne formy „scientometricky rezistentných parazitov“.
aktualne.sk, 6. 12. 2010
Najnepríjemnejším prekvapením uplynulého roka v rámci hodnotenia rastu fakúlt slovenských vysokých škôl je výrazný prepad skupiny ekonomických fakúlt. Ako konštatuje Akademická rankingová a ratingová agentúra, hoci sa ekonomickým fakultám podarilo znížiť vysoký počet študentov, otázna stále ostáva kvalita výučby a možnosti akademických kontaktov profesorov a docentov so študentmi. Problém vidí aj v nízkej publikačnej produkcii. „Najviac stratila Fakulta prevádzkovej ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, Obchodná fakulta EU, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach a Fakulta podnikového manažmentu EU,“ skonštatoval Ivan Ostrovský z ARRA. Udržať tempo s ostatnými fakultami vlani nedokázali ani právnické fakulty. Tie si čierne body pripísali za temer nulovú participáciu na medzinárodnej vedeckovýskumnej činnosti.
hnonline.sk, 5. 12. 2010
Návrh rozpočtu školstva na budúci rok nedáva dôvod na optimizmus. Podľa názoru Strany maďarskej koalície (SMK) neobsahuje také impulzy na zvýšenie výkonu a kvality, ktoré by si školský systém vyžadoval. (…) Szigeti pripomína, že všetky doterajšie vlády vrátane súčasnej považovali školstvo za jednu zo svojich priorít. Rozpočtové výdavky naplánované na rok 2011 sa oproti predchádzajúcemu roku znížili o necelých 11 miliónov eur, teda takmer o pol percenta.
tyzden.sk, 4. 12. 2010
Vladimír Šucha
Na otvorení akademického roka som sa dozvedel, s ktorými médiami je univerzita v súdnom spore. Ak chceme presadzovať kvalitu vzdelávania ako hodnotu v spoločnosti, ale nebudeme na našom cieli spolupracovať s médiami, nikdy sa nám to nepodarí. Nechápem, prečo rektor UK nemá pravidelne aspoň raz mesačne tlačovku, na ktorej by informoval slovenské médiá, čo univerzita urobila pre spoločnosť. Napr. pri katastrofe v Maďarsku vieme presne povedať, čo sa stalo a aké sú následky, pričom polovica z toho, čo sa povedalo v médiách, nie je pravda – postihnuté územie bude naveky znečistené, a keď nie naveky, tak minimálne na desiatky rokov. To je jedna z vecí, kde mohla univerzita spoločnosti pomôcť: máme kolektív vedcov, ktorí mapujú slovenské odkaliská – na devätdesiatich piatich percentách z nich nič nehrozí, ale sú tu dve-tri, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. Sú to úplne praktické a aktuálne veci a spoločnosť by lepšie chápala, čo pre ňu môžeme urobiť. A nestojí to žiadne peniaze.
Trend, 3. 12. 2010
O tom, že vlastná iniciatíva v podobe rozširovania študijných programov v cudzom jazyku a zapájanie študentov do medzinárodných mobilít prináša svoje ovocie, svedčí prípad Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Tej podľa rankingu najlepších biznis škôl na svete (Eduniversal) patrí aktuálne 343. miesto, čo v konkurencii desiatok tisícov škôl zameraných na ekonómiu a manažment nie je vôbec zlý výsledok. Tvrdšie kroky predpokladá v odpovedi na otázku o opatreniach v záujme zvýšenia kvality štúdia zriaďovateľ súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimír Krčméry. „S učiteľmi, ktorí budú mať hodnotenia od študentov horšie ako B-, nepredĺžime pracovné zmluvy,“ tvrdí bývalý rektor školy a dodáva tiež, že škola zvýši výkonovú časť mzdy u učiteľov za zahraničné publikácie. Ekonomická univerzita v Bratislave chce prehĺbiť spoluprácu s americkou Ohio University a vytvoriť podnikateľské inovačné centrum pre študentov. Na to, či tieto dobré nápady neostanú len na papieri, bude mať vplyv aj ministerstvo. Ak výšku dotácie pre školy podmieni výsledkami komplexnej akreditácie, čo navrhovalo, ale nezrealizovalo ešte bývalé vedenie rezortu. Tretím do partie sú študenti. Ako ich motivovať, aby sami tlačili na vyššiu kvalitu práce svojich fakúlt, je téma na samostatný článok.
Hospodárske noviny, 2. 12. 2010
Akademická rankingová a ratingová agentúra Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v tohtoročnom rebríčku označila za skokana roka. Dekan Miroslav Holienka verí, že k zlepšeniu o trinásť bodov zo sto dopomohlo okrem iného výrazné zlepšenie podmienok štúdia. (…) Podľa agentúry športová fakulta takmer na sto percent spĺňa podmienku pomeru učiteľov na počet študentov, stále má však čo robiť so zvýšením počtu publikácií. „U nás tvorí veľkú časť praktická výučba, snažíme sa, aby sme mali čo najmenej študentov v každej skupine,“ dodáva dekan Holienka. Medzi študentmi a učiteľmi sú aj aktívni športovci a tréneri.
Hospodárske noviny, 2. 12. 2010
Člen Valného zhromaždenia ARRA Ján Pišút
Slovinci investujú viac do školstva, a vzhľadom na to, že susedia s Rakúskom a Talianskom, majú veľmi dobré medzinárodné styky. Je tam zrejme viac zahraničných učiteľov. Svetový trend je vypísať konkurz na učiteľa vo vedeckom časopise a zobrať najlepšieho. U nás to robí veľmi málo škôl. Pred časom Univerzita Mateja Bela vypísala medzinárodný konkurz. Prijali mladého Rusa, ktorý predtým pracoval asi desať rokov v Nemecku na špičkovom jadrovom výskume. Teraz sa pozrite, ako rastú publikácie Univerzity Mateja Bela.
blog.sme.sk, 2. 12. 2010
Prednášajúci resp. cvičiaci musí vyriešiť nasledovnú dilemu: Bude klásť väčší dôraz na komunikáciu so študentmi a snahu o ich napredovanie, alebo čas radšej využije na vlastnú publikačnú činnosť. Môžete prečítať 30 osemstranových semináriek a konzultovať so študentmi jej nedostatky, alebo si radšej prečítate text k Vašej publikačnej činnosti a práce študentov ani netvoríte? Ak si vyberiete druhú možnosť, škola môže byť podľa analýz kvalitnejšia, keďže máte viac publikácií. Avšak študentom, ktorí sú zanedbávaní to ťažko vysvetlíte.
Trend, 2. 12. 2010
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že došlo len k veľmi miernemu zlepšeniu výkonnosti. Pozitívne zmeny sa objavili na niektorých univerzitách v indikátoroch týkajúcich sa vzdelávania, konkrétne v znižovaní pomeru počtu študentov na akademického pracovníka. Je zrejmé, že v tomto prípade išlo o snahu vyhovieť kritériám komplexnej akreditácie. Väčšina lídrov z minulého roka si svoju pozíciu uchovala. Opätovným javom, ktorý prevláda najmä na univerzitách so spoločenskovednými, humanitnými a technickými doktorandskými študijnými programami, je nízka vedecká produkcia akademických pracovníkov (počty vedeckých výstupov a ich citovanosť, účasť vo vedeckých projektoch). A to pri narastajúcom počte študentov doktorandského štúdia. Výnimkou je niekoľko málo fakúlt, ktoré sa zlepšovali aj v iných indikátoroch.
aktualne.sk, 2. 12. 2010
Slovenské vysoké školy sa – na pár výnimok – vedeckou publikačnou činnosťou veľmi chváliť nemôžu. Hoci si podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) celková vedecká produkcia za posledný rok na Slovensku polepšila, ide iba o nepatrné zlepšenie. Ako vyplynulo z analýzy, v ktorej ARRA porovnala publikačnú činnosť v krajinách V4 a pridala k nim Rakúsko a Slovinsko, Slovensko je čo do publikačnej vedeckej činnosti našich fakúlt ako aj do citácií vedeckých prác, skôr na chvoste, ako na prvých miestach rebríčka publikačnej činnosti. V publikovaní sa darí najmä rakúskym a českým školám. „Rastieme pomalšie ako susedia,“ skonštatoval Ján Pišút z ARRA.
sme.sk, 1. 12. 2010
Podľa Ivana Ostrovského z ARRA ranking z tohto roka potvrdil, že vysokoškolský systém na Slovensku výkonnostne stagnuje. Za pozitívnych skokanov roka označila agentúra Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, Stavebnú fakultu Žilinskej univerzity, Fakultu humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, Lekársku fakultu UK a Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity. (…) Naopak, nálepku negatívneho skokana získala Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave, Obchodná fakulta EU, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach a Fakulta podnikového manažmentu EU. (…) Pozitívnym trendom podľa agentúry je, že na fakultách sa zvyšuje počet zahraničných študentov z krajín Európskej únie a zo sveta. Cudzinci majú najviac záujem o lekárske a farmaceutické fakulty.
blog.etrend.sk, 1. 12. 2010
V Spojených štátoch neexistuje žiadna štátom pomazaná akreditačná komisia. Ale niekoľko malých agentúr (tie sú akreditované vládou), ktoré hodnotia, či škola plní misiu, ktorú si zvolila. Ľudia (a teda ani študenti) nie sú padnutí na hlavu a dokážu najlepšie zhodnotiť úroveň školy, ktorú navštevujú. Len treba nájsť spôsob, ako svoj názor na kvalitu vzdelávania budú môcť prejaviť. Napríklad tak, že od peňazí, ktoré škole zaplatia, bude závisieť jej bytie a nebytie. To by si vyžadovalo nie zvýšiť, ale naopak, znížiť podiel financií od štátu (v USA sa dotácie z federálneho rozpočtu pohybujú len na úrovni zhruba 25 percent z celkových príjmov školy). A prinútiť tak školy pýtať si od študentov za svoje služby cenu primeranú úrovni poskytovaným službám.
tyzden.sk, 30. 11. 2010
Vinníkom je systém paušálnych dotácií na každého študenta univerzity. (…) Každý rok vysoké školy ukončí niekoľko jedincov – zubárov. Zato nám tu ale veselo rastú stále nové fakulty a detašované pracoviská ponúkajúce štúdium najmä humanitných odborov s prakticky nulovými nákladmi na každého ďalšieho dodatočného študenta (čiže takmer rovnaké náklady pri 300 aj 600 študentoch). Pre univerzity je to veľmi výhodný biznis – tento stav im celkom vyhovuje. Pre štát a hlavne pre nás všetkých je to pohroma. A pritom by stačilo tak málo. Celkovú sumu dotácií rozdeliť do kapitol podľa jednotlivých odborov. Výšku rozpočtu kapitol určiť v závislosti od reálnych potrieb trhu. Následne vynásobiť rozpočet každej kapitoly koeficientom zodpovedajúcim skutočným nákladom na výučbu jedného študenta v danom odbore. K tomu chýbajú „len“ dve veci: vôľa a činitelia nezávislí od tlakov zhora aj zdola.
Pravda, 27. 11. 2010
V Británii asi nenájdete dôkaz, že univerzitné štúdium sa od zavedenia školného zlepšilo. Skôr naopak, študijné programy platiacich študentov majú pričasto menej kontaktných hodín s profesormi, menej cvičení, obmedzený výber prednášok. Predovšetkým humanitné odbory sa prepadajú do čoraz hlbšej krízy. Nie je to vina učiteľov a asi ani univerzitných manažérov – vláda proste systém nastavila tak, že sa z neho stal „mlynček na peniaze“. Univerzity sa dostali do zajatia komerčných záujmov. Výsledky štúdií financované komerčnými firmami často ukazujú zaujatosť v prospech ich záujmov.
pravda.sk, 23. 11. 2010
Budúci rektor Univerzity Komenského pripustil, že financovanie vysokého školstva na Slovensku nie je šťastné a dlhodobejšie ho kritizuje celá akademická obec. „Finančné a materiálne zabezpečenie univerzity považujem za veľmi dôležité pre jej existenciu a fungovanie. Tiež si uvedomujem, že táto nutnosť nie je jedinou podmienkou rozvoja a cesty k excelentnosti. Výška štátnej dotácie na UK však bola opakovane viac rokov kriticky nedostatočná,“ povedal. Nízka suma štátnej dotácie podľa Mičietu spôsobila, že mnohé fakulty Univerzity Komenského sa nachádzajú v kritickom stave financovania a to aj napriek veľkej racionalizácii nákladov. Museli poľaviť aj v projektovej a publikačnej činnosti. Preto chce akademická obec dosiahnuť, aby štát investoval do vysokého školstva aspoň 2 percentá HDP. V súčasnostsi je Slovensko na chvoste v rebríčku krajín EÚ z hľadiska investície financií na jedného študenta. „Myslím si, že *objem peňazí priamo súvisí s postavením a chápaním vedy a vzdelávania v spoločnosti,*“ dodal Mičieta.
sme.sk, 22. 11. 2010
Už na rok 2010 dostali súkromné škôlky, základné umelecké školy a školské zariadenia aj o polovicu menej peňazí ako obecné školy. Na rok 2011 im samosprávy rozpočtujú ešte menej. (…) Podľa aktuálne platnej legislatívy majú peniaze na záujmovú činnosť dostávať aj obce, v ktorých sa také zariadenia nenachádzajú. Problematicky vníma Asociácia aj to, že peniaze na deti z výnosu dane z príjmov síce obce dostanú, ale nič ich nezaväzuje, aby ich na tieto zariadenia aj použili. „Minulý rok sme dostali na školské stredisko na jedno dieťa a na rok 30 eur. Tento rok prišiel z košického VÚC odkaz, že nedostaneme nič“, hovorí zriaďovateľka súkromného gymnázia v Košiciach Ľubica Petríková.
sme.sk, 21. 11. 2010
Sestry Viera a Andrea Samkové z Revúcej si hľadali prácu v školstve štyri roky. Poslanci na ich prípade uvádzajú príklad nerovných šancí. Ak škola nemá formálne kvalifikovaných pracovníkov na určitú pozíciu, môže na toto miesto zamestnať aj pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. „V tom prípade už riaditeľ nemusí zohľadniť mieru nekvalifikovanosti,“ poznamenal Beblavý. Menej kvalifikovaní pracovníci môžu obsadiť napríklad asistentské miesta. Školy sú demotivované, aby na takéto pozície zamestnávali uchádzačov s vyššou kvalifikáciou. Podľa platného systému odmeňovania by im museli vyplatiť vyššie mzdy. Poslanci hovoria, že z dôvodu „nadkvalifikovanosti“ odmietli školy zamestnať aj vysokoškolsky vzdelané rómske sestry Samkové. Aj keď sestry boli ochotné pracovať za nižšiu mzdu ako im zo zákona prislúchala, riaditelia ich odmietli z obavy, žeby si vyšší plat mohli nárokovať v budúcnosti.
Pravda, 20. 11. 2010
Končiaci rektor Univerzity Komenského František Gahér upozorňuje, že metodík na zostavovanie rebríčkov je veľa, no treba brať do úvahy, koľko financií školy dostávajú.(…) „My dostávame až o 40 percent menej ako české vysoké školy. Študentov vzdelávame len za štvrtinu priemeru európskej pätnástky a sedminu amerických univerzít. Každá vláda hovorí, že do školstva naleje viac peňazí, no vždy zostane iba pri sľuboch.“ Má pre nás vôbec zmysel sledovať svetové rebríčky univerzít? Podľa Králikovej by bolo lepšie porovnávať skôr jednotlivé študijné odbory ako celé univerzity.
sme.sk, 18. 11. 2010
Okrem posunu účinnosti novely z 1. mája na 1. septembra rieši pozmeňovací návrh aj to, že ak práca obsahuje niečo tajné, napríklad štátne alebo obchodné tajomstvo, bude to môcť študent vyňať do osobitnej prílohy. Tá nebude súčasťou obhajoby, ani zverejňovaná.
SME, 18. 11. 2010
Diplomové práce budú visieť na webe, študenti však môžu s ich zverejnením počkať jeden až tri roky. Takýto ústupok chystajú poslanci koalície v antiplagiátorskom zákone, ktorý včera prerokovala vláda. (…) Rektorom prekáža, že zverejnenie práce môže byť v rozpore s patentovým zákonom. „Ak je súčasťou záverečných prác vedeckovýskumný projekt, autori môžu chcieť jeho výsledky patentovo chrániť,“ uvádzajú. Poliačik hovorí, že práve trojročná lehota umožní nechať si výsledky výskumu patentovať.
SME, 18. 11. 2010
Aby som bol konkrétnejší, spomeniem minulý týždeň ukončené voľby kandidáta na nového rektora na našej najstaršej univerzite. Tá síce prebehla podľa litery zákona, ale v mojich očiach bola zároveň karikatúrou demokracie a akademickej správy. Rektora volí akademický senát univerzity. Kto sú kandidáti, sa akademická obec dozvedela dva týždne pred voľbami. V deň volieb kandidáti stručne predstavili svoju víziu, nasledoval krátky priestor na otázky členov akademickej (niekoľko desaťtisícovej) obce. Potom sa konali samotné tajné voľby. (…) Je normálne, aby sa všetci kandidáti nemuseli širokej akademickej obci predstavovať so svojím programom niekoľko mesiacov dopredu? Cizelovať ho, i presviedčať o jeho užitočnosti. Ako je možné, že s kandidátmi neprebehli on-line diskusie, nebolo možné dopredu zasielať otázky tak, aby sme ich dobre spoznali? (…) Zmenu nastavenia akademickej (samo)správy (jej tvorbu i kompetencie) pritom považujem za kľúčový reformný faktor. Bez nej za štyri roky sotva uvidíme nejaké hlbšie zmeny k lepšiemu.
sme.sk, 18. 8. 2010
Žiaci základných a stredných škôl by v budúcnosti nemali dostávať polročné vysvedčenie. Tradičné vysvedčenie na špeciálnom tlačive by malo nahradiť písomné hodnotenie. Vysvedčenie na pol roka dostanú len tí školáci, ktorí oň požiadajú. Vyplýva to z návrhu novely školského zákona, ktorý do pripomienkového konania predložilo ministerstvo školstva.
Pravda, 18. 8. 2010
Konkrétnosť slovenského vládneho programu (úlohy, termíny, financovanie) ostro kontrastuje s programom českej vlády. Napríklad v slovenskom PVV sa len všeobecne uvádza, že „vláda považuje za svoj významný cieľ lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov školstva“ – zatiaľ čo v českom je zvýšenie mzdových nákladov jasne vyčíslené: „Vláda v roku 2011 posilní objem platových prostriedkov pre pedagogických pracovníkov o 2,1 mld. Kč, v roku 2012 o ďalšie 4 mld. Kč.“
SME, 18. 8. 2010
Ak si vezmete rebríček Webometrics (meria kvalitu univerzít vo svete, pozn. redakcie), tak sme (Univerzita Komenského) na jar boli na 431. mieste. Takže nie je pravda, že žiadna škola nie je v prvej päťstovke. Druhá najlepšia vysoká škola je tak štyristo miest za nami.
aktualne.sk, 18. 8. 2010
Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu plánuje znižovať byrokraciu na školách aj tým, že bude žiakom vydávať oficiálne vysvedčenia už len na konci školského roka. Polročné hodnotenie by školáci dostali na obyčajnom papieri a v ľubovoľnej forme – so známkami alebo len písomným hodnotením.
Hospodárske noviny, 16. 8. 2010
„Najvyššie šance na uplatnenie majú absolventi vysokých škôl technického zamerania so špecializáciou na informačné technológie, ďalej právnici, ekonómovia, hlavne účtovníci. Naopak, najhoršie sú na tom absolventi humanitných smerov, napríklad učitelia,“ hodnotí situáciu Andrej Briška z personálnej agentúry Trenkwalder.
sme.sk, 16. 8. 2010
Na Slovensku po rokoch zrejme pribudne jedenásta súkromná vysoká škola. Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ) navrhlo udeliť štátny súhlas na vznik súkromnej vysokej školy Unicentrum – Medzinárodná vysoká škola. Úrad pod vedením jeho predchodcu Jána Mikolaja (SNS) pritom v predchádzajúcich štyroch rokoch zamietol všetky predložené projekty súkromných vysokých škôl, hoci vládou menovaní odborníci Akreditačnej komisie vznik niekoľkých odporučili.
newsweek.com, 16. 8. 2010
First, get children into school early. High-quality preschooling does more for a child’s chances in school and life than any other educational intervention. (…) Second, recognize that the average kid spends about half his waking hours up until the age of 18 outside of school—don’t ignore that time. (…) Third, pour lots of effort into training teachers. (…) Finally, recognize the value of individualized attention.
sme.sk, 16. 8. 2010
Viac asistentov učiteľov v školách s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia chce ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ). Nové podmienky zakotvuje novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorú sa rezort chystá predložiť vláde. Od nového roka sa má zmeniť systém nakladania s financiami pre zriaďovateľov škôl, kde sa vzdeláva viac ako 100 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie budú musieť po novom použiť 50 percent osobitne poskytnutých finančných prostriedkov na mzdy asistentov učiteľa a odvody do poistných fondov.
Pravda, 13. 8. 2010
Za veľa peňazí málo kvality. V novom akademickom roku si tisícky záujemcov o diaľkové štúdium siahnu opäť hlbšie do vrecka. V niektorých prípadoch až o 500 eur za rok. Poplatky za externé štúdium zvýšili takmer všetky verejné vysoké školy, ale bez toho, aby sa to odrazilo na kvalite výučby. Ako pre Pravdu povedal Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, poplatky nie sú určené na zvýšenie kvality externého štúdia. „Máme ich nastavené tak, aby pokryli náklady na zabezpečenie štúdia,“ uviedol. Ku kvalite štúdia na univerzite, ktorú vedie, sa nevyjadril. Podľa Králikovej by sa diaľkové a denné štúdium malo zrovnoprávniť. Chyba je, že sa externé štúdium doteraz akoby viezlo popri dennom. Ak mala akreditáciu denná forma štúdia istého odboru, automaticky ju dostalo aj externé, hoci nespĺňalo podmienky.
Pravda, 13. 8. 2010
Argumenty v prospech plošného spoplatnenia vysokoškolského štúdia majú racionálne jadro (napr. prečo by ho mali platiť všetci daňoví poplatníci, teda aj tí, čo neštudujú). Ako však ukazuje prax, premisa, že čím vyššie poplatky, tým vyššia kvalita vzdelania, na Slovensku vôbec neplatí. Najmä pri externom štúdiu to tak rozhodne nie je. Diaľkové štúdium v mnohých prípadoch slúži iba ako skratka k diplomu. (…) A tu by malo nastúpiť ministerstvo školstvo, resp. Akreditačná komisia, ktoré by si ako hlavnú úlohu mali vytýčiť zredukovanie množstva pokútnych súkromných a provinčných verejných škôl. V Dánsku ich majú celkovo 9, my ich máme vrátane súkromných a zahraničných 34!
sme.sk, 12. 8. 2010
Ministerstvo školstva počíta s väčšou kontrolu štátnych peňazí, rozdelených medzi zriaďovateľov škôl či úspešných žiadateľov z radov právnických a fyzických osôb. Upraviť chce tiež pravidlá pre poskytovanie dotácií nadáciám, firmám či jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní žiakov. Vyplynulo to z návrhu novely zákona o financovaní škôl, ktorý úrad predložil do pripomienkového konania. Ministerstvo školstva plánuje v budúcnosti zverejniť na svojej internetovej stránke zoznamy zriaďovateľov škôl, občianskych združení, nadácií či jednotlivcov, ktorí získali peniaze od štátu. Na webe by mal byť prístupný menoslov zriaďovateľov škôl, ktorí dostali príspevok na rozvoj, riešenie havarijných situácií či asistentov, ktorí pomáhajú učiteľom mimoriadne nadaných a hendikepovaných detí. Prístupný by mal byť aj zoznam úspešných žiadateľov o ministerské dotácie z radov súkromných spoločností, jednotlivcov či občianskych združení.
Hospodárske noviny, 11. 8. 2010
Na školy možno čoskoro pribudne ďalší predmet. Žiaci by sa na ňom mali naučiť, ako podnikať a viesť vlastnú firmu. Ide o ďalšiu z priorít Obyčajných ľudí, ktorú sa im podarilo presadiť u svojich kolegov z SaS. Základy podnikania, ako by sa mal nový predmet nazývať, by sa mali vyučovať na druhom stupni základných škôl.
SME, 11. 8. 2010
Už vyskúšané a praxou overené materiály zo zahraničia a ich získanie pre slovenský preklad zakúpením licencie je zaujímavý nápad. Otázne zase je, kto určí, ktoré učebnice pre všetkých zakúpiť, a ako ich treba upraviť pre slovenské reálie. Otvorenie trhu či prípadné priame pozvanie zahraničných vydavateľov je jednoduché, nič nestojí a neznevýhodňuje domácich autorov.
Hospodárske noviny, 10. 8. 2010
Na akademickú pôdu sa v minulom roku prvýkrát dostala viac ako polovica záujemcov bez prijímačiek. Vyplýva to z analýzy Ústavu informácií a prognóz školstva. (…) Odborníci na školstvo sú voči príliš jednoduchému vstupu na akademickú pôdu skeptickí. „Nie je to najlepšia snaha, týmto spôsobom určite slovenské vysoké školy na kvalite nezískajú. Mali by si zachovať prijímacie konania, nemali by zľavovať na náročnosti prijímacích konaní,“ odkazuje analytik Miroslav Řádek z občianskeho združenia Európske partnerstvo pre verejné stratégie. (…) Podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej, nie je problém v množstve ľudí prijatých na univerzity. „Máme relatívne menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii, než je priemer OECD,“ argumentuje. Problém vidí v tom, že školy sa tejto masovosti neprispôsobili svojím obsahom. „Univerzity ich pripravujú na vedeckú kariéru, pričom väčšina ľudí smeruje na trh práce,“ vysvetľuje Králiková.
SME, 10. 8. 2010
V rokoch 2001 až 2006 som bol riaditeľom základnej školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov a mohli sme robiť aj niektoré experimenty. Od roku 2002 sme začali cudzí jazyk učiť už od prvého ročníka. Keď v roku 2005 školská inšpekcia robila vyhodnotenie tohto experimentu, došla k jednoznačnému záveru. Žiaci, vtedy už tretiaci, ktorí sa učili cudzí jazyk od prvého ročníka preukázali oveľa väčšiu jazykovú zdatnosť ako šiestaci, ktorí sa jazyk učili od tretieho ročníka. Tým sa len potvrdila známa skutočnosť, že čím skôr sa deti učia cudzí jazyk, tým si ho lepšie a ľahšie osvoja.
Pravda, 9. 8. 2010
Vláda chce zmeniť sociálne štipendiá pre deti v základných školách tak, aby výška dávok závisela od prospechu žiakov. Znamenalo by to návrat k modelu, ktorý zaviedla ešte Dzurindova vláda a Ficova ho následne zrušila. Dôvodom bola kritika z viacerých strán. Odborníci totiž varujú pred prideľovaním štipendií podľa prospechu. „Všetky deti nemajú rovnaké schopnosti a nie všetky môžu mať v škole dobrý prospech,“ hovorí detská psychologička Ružena Dobiášová. U detí je preto podľa jej slov dôležité oceňovať snahu a nie prospech. Štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová však zámer vrátiť model do podoby z roku 2006 obhajuje. „Má dobrý vplyv na smerovanie detí. Pri súčasných pravidlách totiž často dochádza k nesprávnemu zaraďovaniu detí do špeciálnych škôl.“
Hospodárske noviny, 6. 8. 2010
Eva Tandlichová, Prezidentka Slovenskej asociácie učiteľov angličtiny
Teraz je horúcou témou povinná angličtina, súhlasíte s ňou?
Nie. Existujú aj iné cudzie jazyky: nemčina, francúzština či španielčina. Žiak by mal mať možnosť vybrať si z ponuky školy tak, že keď bude maturovať, splní požiadavku únie a bude ovládať dva cudzie jazyky.
hnonline.sk, 3. 8. 2010
Jurzyca je presvedčený, že v školstve treba zmeniť “pravidlá hry”. Mieni presadzovať napríklad rovnosť šancí, väčšie začleňovanie znevýhodnených skupín do spoločnosti a dôraz chce klásť na “fenomény ako morálka”. Za nevyhnutnú považuje aj výchovu detí ku kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach. V rámci zmien plánuje otvoriť trh s učebnicami, zaviesť povinný posledný ročník v materských školách, ako aj povinnú angličtinu od prvého ročníka základných škôl. Posvietiť si chce na udeľovanie vysokoškolských titulov a dôraz bude klásť aj na to, aby slovenskí študenti chodili na štúdiá do zahraničia a naopak. Vo svojich prioritách neobchádza ani športovanie detí. Rovnako by chcel zlepšiť mzdové ohodnotenie zamestnancov.
sme.sk, 3. 8. 2010
Opoziční poslanci Ján Mikolaj (SNS) a Dušan Galis (Smer) nesúhlasia s povinnou angličtinou na školách. „Ide nám o voľnosť výberu,“ povedal na dnešnom rokovaní školského parlamentného výboru jeho podpredseda a bývalý minister školstva Mikolaj. „Ten povinný jazyk by mal byť na výbere rodičov. Aby sa mohli rozhodnúť, či bude povinný jazyk angličtina, alebo španielčina. Čiže dva svetové jazyky a z toho nech si vyberú,“ vysvetlil pre TASR Galis.
SME, 3. 8. 2010
Anglický jazyk nemá kto učiť. Učiteľov angličtiny nie je dosť a nebude ani v septembri 2011, nech vláda urobí akékoľvek administratívne opatrenia vrátane platovej diskriminácie ostatných učiteľov. Nahradiť chýbajúcich učiteľov spôsobom, ktorý na tlačovej konferencii 30. júla uviedol štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo, teda, že budú môcť učiť aj tí, ktorí maturovali z anglického jazyka, nie je systémovým riešením a neobstojí ani ako dočasné opatrenie. Maturitná skúška z angličtiny alebo akéhokoľvek iného jazyka v žiadnom prípade nie je dostatočnou podmienkou kvalifikovaného vyučovania. Nekvalifikovaný učiteľ napácha viac škody, ako budú jeho nasledovníci schopní napraviť.
blog.sme.sk, 2. 8. 2010
b) Rozširujúci (individuálny) plat. Kritéria sú vopred dané a výsledná suma druhej zložky platu je vypočítaná na základe získaných bodov v 360° hodnotení (toto je len niekoľko navrhovaných oblastí na základe ktorých by sa spomínané 360° hodnotenie robilo: hospitácia zhodnotená a obodovaná riaditeľkou, či zástupkyňou, úspechy žiakov v rôznych súťažiach, PK, MZ, súťaže organizované školou, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany rodičov, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany žiakov, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany kolegov, ministerské testy – neohlásené :o), účasť na školeniach a kurzoch, zvyšovanie kvalifikácie, publikačná činnosť, získavanie grantov v prospech školy, práca na školských projektoch…atď.). Táto časť platu by mohla byť motivačnou, lebo príjem by bol priamo úmerne zvyšovaný/znižovaný bodom získaným v 360° hodnotení.
sme.sk, 1. 8. 2010
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) neplánuje na základných a stredných školách zvýšiť počet hodín náboženstva, ktoré si žiaci môžu zvoliť namiesto etiky. Kým v minulosti museli školy venovať náboženskej výchove alebo etike aspoň hodinu týždenne, po spustení školskej reformy sa počet povinných hodín znížil v niektorých ročníkoch na polhodinu za týždeň. Zástupcovia cirkví v minulosti žiadali posilniť výučbu náboženstva a etiky na školách. „Platí status quo. Je to ďalšia oblasť, ktorú nemáme v pláne otvárať,“ povedal ČTK Jurzyca.
hnonline.sk, 31. 7. 2010
„O štyri roky? To je takmer nemožné,“ uviedol po stredajšom (28.7.) rokovaní vlády SR minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Reagoval tak na novinársku otázku , či o štyri roky niektorá zo slovenských univerzít bude v elitnej päťstovke. Jurzyca prisľúbil, že vláda Ivety Radičovej sa bude usilovať, aby to bolo čo najskôr, aj keď štyri roky na to asi stačiť nebudú. „Verím však, že ten náš systém bude o štyri roky taký, že strednodobo dostaneme do prvej 500 niekoľko slovenských univerzít,“ poznamenal.
SME, 31. 7. 2010
Ponecháte reformu, ktorú zaviedol minister Mikolaj?
„Zdá sa, že sloboda škôl bude ešte mierne rásť, osobitne na stredných školách. Nepristúpime k tejto otázke ideologicky. To znamená, buď sme etatisti a všetko určí štát, alebo sme libertariáni a všetko má určiť škola. Veríme, že školské a štátne kurikulá súťažia. Dnes zbierame informácie o tom, ako tá súťaž dopadla, a podľa výsledkov sa budeme rozhodovať, kde pustiť viac slobody a kde menej.“
aktualne.sk, 31. 7. 2010
Nový minister školstva, vedy, výskumu a športu má v pláne motivovať študentov k tomu, aby sa nehlásili na nekvalitné vysoké školy. „Chceme, aby študenti vedeli, ktoré vysoké školy sú kvalitné a ktoré nie sú kvalitné a aby neboli motivovaní navštevovať tie nekvalitné tak, ako sú k tomu motivovaní dnes,“ vyhlásil Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). (…) Jurzyca podotkol, že rozdiel v celoživotnom príjme zamestnanca v štátnej správe, ktorý má vysokú školu a ktorí nemá vysokú školu, je viac ako 400 tisíc eur. „To už sa naozaj oplatí dohodnúť sa s nejakou školou a kúpiť si titul za pár tisíc, keď rozdiel v plate je potom taký veľký. Treba demotivovať a zmeniť túto situáciu,“ povedal.
sme.sk, 30. 7. 2010
Minister školstva, vedy, výskum a športu Eugen Jurzyca bude hľadať možnosti, aby sa na Slovensku zastavil nárast počtu vysokých škôl. „Momentálne je to tak, že ministerstvo školstva to urobiť nemôže a ak Akreditačná komisia dá licenciu ďalšej vysokej škole, ministerstvo to nemôže zvrátiť,“ povedal Jurzyca dnes na tlačovej konferencii. Domnieva sa, že ďalšie školy by mohli vzniknúť jedine v prípade, ak bude možné merať ich kvalitu. Ak sa v takom prípade niektoré nezlepšia, z trhu odídu, upozornil.
sme.sk, 30. 7. 2010
Povinná výučba angličtiny by mohla na základných a stredných školách odštartovať na budúci rok v septembri. Novinárom to dnes povedal štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo (SDKÚ-DS). Anglický jazyk bude povinný od prvého ročníka. Ministerstvo počíta tiež s tým, že zmierni kritériá kvalifikovanosti pre jazykárov na prvom stupni základných škôl. (…) V praxi to bude znamenať, že cudzí jazyk by mohol učiť aj pedagóg, ktorý ma maturitu z angličtiny.
SME, 30. 7. 2010
Všetci deviataci, ktorí končia základnú školu, majú vedieť plynule hovoriť po anglicky. Do programového vyhlásenia si takýto cieľ dalo ministerstvo školstva. Angličtina tak bude povinná. Zatiaľ nie je jasné, od ktorého ročníka, a ani to, kedy celý projekt spustia. (…) „Neviem si vôbec predstaviť, že je to nejakým spôsobom uskutočniteľné,“ reaguje na zámer ministerstva lektor angličtiny Matej Žilinčan. Nápad schvaľuje, kvalifikovaných učiteľov je však podľa neho málo. Viacerí majú z angličtiny len štátnicu, tá na výučbu podľa neho nestačí. Angličtinu treba študovať, tvrdí.
pravda.sk, 29. 7. 2010
Ako objasnil šéf rezortu školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ), ministerstvo pripraví systém, ktorý umožní odňať tituly získané nekorektný spôsobom. Plánuje tiež zasiahnuť proti nelegálne vyberanému školnému, v tomto smere je však podľa jeho slov najprv potrebné analyzovať situáciu.
sme.sk, 29. 7. 2010
Zárobky štátnych úradníkov by sa v budúcnosti mohli odvíjať aj od kvality vysokej školy, ktorú zamestnanci absolvovali. Zmenu plánuje presadiť minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Úroveň vysokých škôl vraj bude pravidelne hodnotiť Akreditačná komisia, posudky kvality by mali zverejňovať tiež nezávislí odborníci i samotné školy. „Štát by mal reagovať tak, aby tabuľkové platy v štátnej správe zohľadňovali aj kvalitu vysokoškolského vzdelania pracovníkov,“ povedal ČTK Jurzyca. Opatrenie by podľa neho mohlo ovplyvniť výber školy zo strany uchádzačov o štúdium, čo by následne prispelo k rastu kvality bez direktívnych zásahov štátu.
blog.sme.sk, 29. 7. 2010
Je nevyhnutné redukovať počet študentov študujúcich spoločenské vedy (v tomto školskom roku študovalo na nich viac ako 133-tisíc študentov, čo je viac ako 59%, absolventov bolo dokonca až 62,77%), presunúť časť štúdia na súkromné školy a podporovať iba najlepšie katedry na verejných školách (nikto nepotrebuje, aby každý rok končilo štúdium stovky politológov alebo tisíce sociálnych pracovníkov). Prioritou by mala byť podpora technických odborov, prírodných vied a progresívnych vedných odborov (viď. nový kampus v Brne) ako biotechnológie, nanotechnológie, genetika, informatika a pod. Je nevyhnutnosťou, aby sme neboli iba národ „filozofov“. Je známe, že v USA zaznamenali výrazný nárast záujmu o technické a prírodné vedy po programe Apollo, nám by na začiatok možno stačilo zriadenie interaktívneho múzea vedy na úrovni (podobne ako je to vo väčšine hlavných miest vo vyspelom svete). Ak by mali školáci možnosť vidieť ako funguje svet, prístroje, prírodné zákony, dotknúť sa toho, stlačiť gombík, potiahnuť páčku a pod. motivácia študovať prírodné a technické vedy by bola vyššia.
aktualne.sk, 28. 7. 2010
„Necháme dobehnúť starý akreditačný systém, aby boli všetky školy akreditované a zmeníme ho potom tak, že bude podobnejší tým, ktoré sú používané v západnej Európe. Chceme hodnotiť kvalitu, aby verejnosť vedela, ktoré školy sú lepšie, ktoré sú horšie. Chceme, aby to vedeli rodičia, aby to vedeli študenti, aby to vedeli aj zamestnávatelia,“ skonštatoval minister školstva. V prípade hodnotenia škôl zachádza Jurzyca aj ďalej a tvrdí, že v budúcnosti by sa mali podľa konkrétnej univerzity rozhodovať aj zamestnávatelia v tom, či je jej absolvent vhodný na pozíciu, ktorú ponúkajú. „Dúfam, že zareaguje aj štátna správa tak, že bude tabuľkové platy prispôsobovať tomu, akú školu absolvent absolvoval,“ povedal Jurzyca.
Hospodárske noviny, 28. 7. 2010
Zavedenie povinnej angličtiny je správny krok , keďže bez tohto jazyka je uplatnenie na pracovnom trhu v SR obtiažne a na pracovnom trhu EU takmer nemožné. Spustenie opatrenia však musí nadväzovať na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných „jazykárov“ na všetkých školách, čo si vyžaduje najmä ich prilákanie späť do školstva. Tu očakávam od ministerstva školstva kreatívne a efektívne riešenie, ktoré nebude stavať na existujúcom národnom projekte rekvalifikácie učiteľov prvého stupňa. Riešením môže byť mzdové zvýhodnenie, ktoré je však politicky citlivé, alebo zabezpečovanie výučby jazykov cez externé subjekty.
sme.sk, 28. 7. 2010
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) sa bude snažiť dať učebnice, z ktorých sa učí na základných školách, na internet. „Uvažujeme aj o tom, že by sme kúpili licencie na najlepšie svetové učebnice zo zahraničia,“ vyhlásil po dnešnom rokovaní vlády Jurzyca. Dodal, že určite však nebude kupovať napríklad z Fínska učebnice slovenčiny, ale matematiky možno áno.
sme.sk, 28. 7. 2010
Školskí odborári chcú dosiahnuť, aby plat pedagogických zamestnancov regionálneho školstva dosiahol 1,2- až 1,6-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve a u vysokoškolských učiteľov dvojnásobok. Podľa nich treba zmeniť aj kariérny systém učiteľov, ktorý zaviedlo ministerstvo školstva ešte za bývalej vlády. Gašperan v ňom navrhuje 10 až 14 zmien. „Že ho nechcú zrušiť, to je v poriadku, treba ho vylepšiť,“ povedal šéf odborárov Ján Gašperan.
etrend.sk, 27. 7. 2010
Čo mala v programovom vyhlásení bývalá vláda, stalo sa skutočnosťou až s nástupom kabinetu Ivety Radičovej. Slovenskí učitelia majú od zaregistrovania stanov (14. júla 2010) profesijnú komoru. Jej prezidentkou sa stala Mária Barancová, riaditeľka bratislavskej súkromnej základnej školy Deti Európy. Podnet k založeniu Slovenskej komory učiteľov (SKU) však nechtiac dala práve bývalá vláda a jej minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Systém kariérneho rastu pedagogických zamestnancov, ktorý vzišiel z dielne exministra, sa nepáčil viac ako 20-tisíc učiteľom. V petícii žiadali systém prepracovať. Nikto z kompetentných ministerských úradníkov sa však so zástupcami petičnej iniciatívy nebol ochotný stretnúť osobne a petičné hárky sa odovzdávali cez podateľňu.
blog.sme.sk, 27. 7. 2010
Dajte dokopy tím odborníkov a pokúste sa vytvoriť systém 360° hodnotenia učiteľa, na záklede ktorého potom bude k tarifnému platu pridaná druhá časť (pohyblivá zložka). Tá môže byť pokojne i dvojnásobkom platu, no môže byť i nulová. Nebude určovaná riaditeľom ani nikým iným. Bude skrátka daná výsledným koeficientom, ktorý vznikne po zvážení všetkých aspektov spomínaného 360° hodnotenia.
Pravda, 26. 7. 2010
Daniela Drobná z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA nerozumie zámeru vlády stimulovať príchod pobočiek zahraničných univerzít. „Chce vláda týmto pred verejnosťou priznať, že Slovensko nie je schopné vlastným intelektuálnym, ľudským a finančným potenciálom poskytovať v dostatočnej miere a kvalite vlastným občanom vysokoškolské vzdelanie?“ pýta sa. Takýmito tézami operujú a takú prax realizujú rozvojové krajiny. „Žiadna špičková (výskumná) univerzita nemá filiálky kdekade po svete. Pobočky univerzít pôsobia výlučne v málo rozvinutých krajinách a nie preto, aby tam zvýšili konkurenciu, ale aby zabezpečili aspoň nejaké vysokoškolské vzdelanie pre domáce obyvateľstvo,“ zhodnotila Drobná.
Pravda, 26. 7. 2010
Zdecimované školy, či skôr ľudia, ktorí v nich pracujú, by si po týchto skúsenostiach mohli od budúcej vlády skromne želať, nech ich, preboha, aspoň neničí, ak už nepomáha. Podozrenie, že sa bude história opakovať, vzbudzuje totiž už samotný vládny program v tejto oblasti. Napríklad absencia záväzku financovať výskum v súlade s normami EÚ alebo opomenutie Bolonskej deklarácie, ktorá hovorí o zladení vysokoškolského štúdia v rámci únie. Oproti tomu nechýba záväzok, že sa v školách bude potláčať memorovanie, čo nielenže pripomína iné populistické sľuby (odstrániť čakanie u lekára), ale vyvoláva obavy z nedostatočnej zorientovanosti v problematike. Ide totiž o problém skôr podružný než podstatný.
Hospodárske noviny, 23. 7. 2010
Proti podvodom pri získavaní diplomov na vysokých školách treba zakročiť, myslí si analytik Peter Goliaš. „Treba vyslať signál o dostatočne prísnom treste pre vinníkov a následne aj o jeho uplatňovaní v praxi.“ Účinná obrana proti plagiátorstvu tkvie podľa neho v zverejňovaní bakalárskych, diplomových či doktorandských prác na internete. „S hrozbou, že v prípade podvodu dôjde k odobratiu titulu,“ upozorňuje Goliaš.
SME, 23. 7. 2010
V deväťdesiatych rokoch bola v bratislavskej Petržalke ubytovňa pre učiteľov, ktorí prišli učiť. Čosi podobné chce ponúknuť aj nová vláda. Príspevky na bývanie či byty majú prilákať odborníkov do škôl tam, kde je ich nedostatok. Problémy s učiteľmi má najmä Bratislavský kraj, kde sú platy vzhľadom na celkovú cenovú úroveň hlavného mesta nízke.
blog.etrend.sk, 20. 7. 2010
Škandály zároveň ukazujú, aké naivné je spoliehať sa na vnútorné mechanizmy vysokých škôl. Na zlepšenie sa ponúkajú dve cesty (najlepšie kombinácia oboch):
SME, 18. 7. 2010
Obsadzovanie miest v školstve či v štátnej správe by malo byť v prvom rade o merateľných schopnostiach a nie odslúžených rokoch či počte titulov pred a za menom. Posledným dôvodom pre honbu za titulmi je spoločenská prestíž. Asi žiadny štátny tajomník zatiaľ nebol taký pretriasaný ako Lucia Nicholsonová, ktorá má len maturitu. Keby mala hocijaký podradný titul, mala by pokoj ako ostatní. Či je na tom až o toľko horšie, než taká Mgr. Zmajkovičová či JUDr. Vaľová, je pritom otázne. Tento problém sa rieši sám, keďže s každou kauzou prestíž titulov klesá.
Hospodárske noviny, 16. 7. 2010
Žlté školské autobusy, ktoré budú žiakov nosiť rovno pred brány školy. Takáto predstava sa dostala do programových téz vlády. Pravica chce autobusmi riešiť hlavne problém malých obcí bez škôl. Štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo (SDKÚ-DS) hovorí, že v prvom rade treba vyriešiť dostupnosť školskej dochádzky v regiónoch bez škôl. „Kľúčové je, aby sa deti dostali, pri udržaní určitého štandardu, do školy. Primárne hovoríme o tom, že sú tu obce, ktoré nemajú vôbec školu.“
blog.sme.sk, 14. 7. 2010
Ak mám byť otvorený, niektoré slovenské vysoké školy/fakulty vytvárajú produkty mizernej kvality – absolventi síce majú množstvo neužitočných vedomostí, ale z hľadiska potrieb zamestnávateľov a praxe nevedia NIČ. Na druhej strane, niektoré vysoké a odborné stredné školy majú výborných absolventov – majú množstvo užitočných znalostí, nielen deklaratívnych (fakty, zákona, vety, pravidlá) ale aj operačných (myšlienkové a praktické postupy, metódy, ako svoje znalosti využívať). Poznám však len konkrétne prípady a chcelo by to korektnými vedeckými postupmi zistiť, ako je to s absolventmi všetkých VŠ a SŠ.
blog.sme.sk, 13. 7. 2010
Moja predstava spočíva v tom, že každý študent by mal za vzdelanie zaplatiť, ale až vtedy, keď dosiahnuté vzdelanie využije. Pod pojmom využitie vzdelania rozumiem produktívnu činnosť prinášajúcu príjem. Podľa môjho návrhu začne študent na vysokej škole študovať, ale platiť za štúdium bude až keď sa zamestná alebo začne podnikať. Študent pred prijatím na vysokú školu podpíše zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že začatím svojej zárobkovej činnosti bude mesačne splácať školné a to ustanoveným percentom z mesačného príjmu. Povedzme, že pri ročnom školnom 1 000 € je štátom garantovaná maximálna výška mesačnej splátky 8 % z čistej mzdy. Ak predpokladáme, že čistý mesačný príjem absolventa bude 1 000 €, tak za rok škola dostane školné vo výške 960 €. V takomto prípade by škola dostala celú výšku školného po viac ako 5 rokoch od nástupu absolventa do práce.
Hospodárske noviny, 12. 7. 2010
Koaličné strany sa dohodli, že angličtina bude povinná pre žiakov základných a stredných škôl. „Nakoľko angličtina patrí ku kompetenčným zručnostiam a zvyšuje konkurencieschopnosť mladých ľudí nielen v rámci Európskej únie, ide o jednu z prioritných téz,“ zdôvodňuje nový minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). (…) Kritici návrhu upozorňujú najmä na nedostatok učiteľov, nepáči sa im tiež, že štát chce rodičom a deťom hovoriť do výberu cudzieho jazyka.
Hospodárske noviny, 12. 7. 2010
Náš problém nie je nedostatok jazykárov, ale nedostatok kvalitných jazykárov na školách. Úlohou nového ministra je preto pritiahnuť končiacich jazykárov z pedagogických fakúlt do školstva, čo je podľa mňa lepšie riešenie ako model rekvalifikácie učiteľov iných predmetov na angličtinárov. Alternatívou je tiež model výučby prostredníctvom externých subjektov, ako sú napríklad jazykové školy a podobne.
Hospodárske noviny, 12. 7. 2010
Darina DeJaegher, doktorandka Univerzity Komenského, odborníčka na jazykové vzdelávanie
Zavedenie povinnej angličtiny môže byť prospešné, ak mu bude predchádzať riešenie problematiky nekvalifikovanosti angličtinárov a zníži sa odchod absolventov vysokých škôl v odbore anglického jazyka mimo sektora školstva.
Miron Zelina, pedagogický expert
Som proti, je to nedemokratické, berie to práva rodičom a dieťaťu a protirečí slobodnému výberu vzdelávacej cesty. Ak chce rodič voliť iný jazyk ako anglický, mal by mať tú možnosť.
Pravda, 12. 7. 2010
Branislav Zlocha z Vysokej školy manažmentu/City University of Seattle v Bratislave by napríklad privítal americký systém, kde sa titul profesora neviaže na osobu, ale na pracovné miesto. Univerzity v USA si samy vyberajú ľudí, z ktorých spravia profesorov, no len čo zo školy odídu, titul stratia. Profesormi tam navyše nie sú len skúsení učitelia, ale aj špičkoví odborníci z praxe. U nás by sa však garantom odboru nemohol stať ani nositeľ Nobelovej ceny, ak by nebol profesorom. „Na slovenskej univerzite by odbor informatiky nemohol garantovať ani Bill Gates. Nespĺňal by kritériá. Nie je profesor a neovláda slovenský jazyk,“ upozornil Zlocha.
Trend, 12. 7. 2010
Eugen Jurzyca
Potrebujeme zvýšiť efektívnosť. A ak chceme mať vyššiu efektívnosť, tak sa musíme zlepšiť v meraní kvality. V meraní výstupov. Ďalej tiež musí prísť do školstva vyššia transparentnosť pri hodnotení škôl. Chcem tiež, aby bolo školstvo súčasťou globalizovaného sveta. Nie také, v ktorom si vysoké školy strážia svoj podiel na slovenskom trhu. Viedlo to k tomu, že naši študenti dnes chodia za kvalitou do zahraničia. Medzinárodný rozmer na základných školách bude v tom, že by sme chceli posilniť pozíciu angličtiny. Chcem tiež klásť dôraz na rovnosť šancí, aby sme zharmonizovali školy bez ohľadu na ich vlastníkov. Znamená to aj, aby mali marginalizované skupiny lepší prístup k školstvu. Chceli by sme tiež zlepšiť postavenie učiteľov. A tiež, aby deti o pár rokov športovali viac, ako športujú dnes.
blog.etrend.sk, 11. 7. 2010
Pre chaotické manažovanie rezortu je príznačné aj to, že v polovici roka 2010 nie sú známe kritériá, pomocou ktorých sa bude hodnotiť obdobie 2008 až 2013. Pošuškáva sa: „Asi sa budú meniť“. Ako a kedy? A nie je už trochu prineskoro? Ak chce nastupujúci minister konať racionálnejšie, mal by trvať na platnosti súčasných kritérií a zároveň navrhnúť nové, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2014. Tie by mali zohľadňovať priority skutočného rozvoja vzdelávacieho systému.
Pravda, 10. 7. 2010
Kariérny postup učiteľov a rast ich platu nezávisí od toho, či sú šikovní, kreatívni a majú znalosti, ale od kreditov. V praxi to znamená, že to, či dokážu zarobiť viac, ovplyvňuje ponuka vzdelávacích inštitúcií a ochota vedenia školy pustiť ich na kurzy.
Pravda, 7. 7. 2010
Odobratie nečestne získaných vysokoškolských diplomov nemusí byť také ľahké, ako si budúca vláda predstavuje. Zákon, ktorý chce navrhnúť, bude totiž riešiť skôr ďalšie prípady ako tie, čo sa už stali. Problém bude aj s dokazovaním, keďže vinní nemusia byť iba absolventi so spornými titulmi, ale aj vysoké školy či pedagógovia. Koalícia sa pri riešení inšpirovala českým návrhom zákona, ktorý nasledoval po škandále na Západočeskej univerzite v Plzni. „Podstata je v tom, že keď má ktokoľvek podozrenie na taký podvod, môže podať podnet na školu. Jej riaditeľ vymenuje komisiu, ktorá podnet preskúma, a keď sa podozrenie potvrdí, riaditeľ môže absolventovi titul odobrať,“ opísal odborník na školstvo Miroslav Beblavý (SDKÚ).
sme.sk, 7. 7. 2010
Zavedenie školských autobusov, ktorého podpora sa spomína i v programových tézach budúcej vlády Ivety Radičovej, je podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) dobrá myšlienka. Ak by sa ju podarilo zrealizovať, bola by podľa predsedu ZMOS Michala Sýkoru prínosom k bezpečnosti detí a spokojnosti rodičov. Model financovania školských autobusov bol v minulosti plánovaný tak, že väčšiu časť finančných prostriedkov by dal štát, menšiu časť by dofinancovala samospráva.
sme.sk, 6. 7. 2010
Väčšina poslucháčov vysokých škôl napriek hospodárskej kríze uprednostňuje dlhodobo populárne štúdium spoločenských vied ako sú marketing či sociálna práca, hoci po skončení školy majú títo absolventi s hľadaním práce najväčšie problémy. Vyplynulo to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2009, ktorú dnes zverejnilo ministerstvo školstva.
hnonline.sk, 4. 7. 2010
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo vníma pozitívne programovú tézu novej vládnej koalície, podľa ktorej budú učitelia zarábať viac peňazí ako zarábajú v priemere ľudia v regióne. (…) Pripomenul, že tento problém otvoril už pred voľbami, keď avizoval vznik viaczdrojového fondu pre učiteľov, do ktorého by okrem štátu a kraja investovali aj zamestnávatelia pôsobiaci v kraji. Prostredníctvom tohto fondu by sa podľa jeho slov vyriešil problém škôl v Bratislavskom kraji so získaním a udržaním kvalitných učiteľov na školách.
sme.sk, 4. 7. 2010
Dva mesiace pred začiatkom školského roka nemajú tretiaci a siedmaci základných škôl, ktorí od septembra nabehnú na reformu, ešte ani jednu novú učebnicu. Stredné školy dostali pre reformné tretie ročníky zatiaľ len cvičebnicu zo slovenského jazyka a literatúry. Agentúre SITA to potvrdili viacerí riaditelia základných škôl.
Pravda, 3. 7. 2010
Na vysokých školách by mali pôsobiť aj zahraniční vedci a pedagógovia svetového mena. Tak si to aspoň predstavuje nová koalícia vo svojich programových tézach. Príchod svetových odborníkov chce aktívne podporovať a financovať, aby tak zvýšila kvalitu vysokých škôl. Či sa to podarí, nie je jasné. Zahraniční učitelia sa na Slovensko príliš nehrnú. Pôsobí ich tu málo. Vysoké školy ich totiž nemajú z čoho zaplatiť a je otázne, či sa ich finančná situácia zlepší.
Hospodárske noviny, 1. 7. 2010
Povinný rok v škôlke považujú za správne opatrenie všetci stranícki experti aj školskí odborníci, ktorých HN oslovili. „Asi najzjavnejší účinok vidím u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Oboznámia sa so spisovnou slovenčinou, s režimom dňa, so základmi výučby, fixujú si hygienické návyky, učia sa väčšej nezávislosti od rodičov,“ vysvetľuje detská psychologička Juliána Kordovanová. Deti tieto zručnosti zužitkujú v škole, ktorú majú so škôlkou väčšiu šancu zvládnuť. Pozitíva tohto opatrenia podľa nej prevážia obmedzenie slobody niektorých rodičov, ktorí by chceli deti učiť doma.
Hospodárske noviny, 1. 7. 2010
Psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie Dorota Kopasová
Aký je rozdiel medzi nultým ročníkom a posledným ročníkom materskej školy?
V prípade nultého ročníka je učivo rozdelené na polovicu. Polovica sa vyučuje v nultom ročníku a polovica v prvom. To nepovažujem za správne.
Prečo je pre dieťa prínosné navštevovať škôlku pred nástupom do školy?
Deti sa učia komunikovať s cudzími dospelými ľuďmi, rovesníkmi a predkladať svoje želania. Ide o prínos pre dieťa, má sa socializovať.
SME, 1. 7. 2010
Vznikajúca vláda sa v programových tézach zaviazala, že zvýši „priemerný plat učiteľa nad priemernú mzdu v regióne“. (…) Rozdiely v platoch učiteľov a priemerných platoch v regiónoch sa výrazne líšia. Kým v Banskobystrickom kraji je priemerný plat stredoškolských učiteľov o tri percentá vyšší ako priemerný plat v regióne, v Bratislavskom kraji je nižší o 31 percent. Poslanec Miroslav Beblavý z SDKÚ zdôvodnil nový model tým, že dnes sú školy rôzne konkurencieschopné na svojom regionálnom trhu práce. „Sú regióny hospodársky úspešnejšie, kde zohnať kvalitného učiteľa je zásadný problém. Naopak, v oblastiach s hospodárskymi problémami alebo vidieckeho charakteru je mzda veľmi atraktívna a nie je problém zohnať učiteľov,“ hovorí Beblavý.
Hospodárske noviny, 30. 6. 2010
Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Jána Gašperana by nový minister nemal učiteľov zaťažovať novými predpismi a vyhláškami, ale vytvoriť taký priestor, aby učitelia mohli robiť svoju prácu. „V prípade vysokoškolských študentov sa nesmie stať, že začnú študovať odbor a v piatom ročníku zistia, že nie je akreditovaný,“ dopĺňa svoju predstavu o systémových zmenách šéf školských odborárov.
sme.sk, 30. 6. 2010
Verejné vysoké školy hospodárili vlani lepšie ako rok predtým. Zatiaľ čo minulý rok uzavrelo so ziskom všetkých dvadsať verejných vysokých škôl, ešte rok predtým skončili dve z nich v červených číslach. Vyplynulo to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2009, ktorej časť dnes zverejnilo ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.
sme.sk, 30. 6. 2010
Na rozdeľovanie štátnych peňazí pre vysoké školy je potrebné stanoviť stabilné, jasné a transparentné kritériá. Tvrdí to Slovenská rektorská konferencia vo svojej vízii na najbližšie obdobie, ktorú zverejnila v súvislosti s programovými tézami rodiacej sa koalície. Podľa rektorov by mal byť objem prostriedkov na vedu a výskum známy dlhšie obdobie dopredu, peniaze by sa mali schvaľovať napríklad na päť rokov. Metodiku prideľovania financií, normatívy i granty treba doladiť tak, aby boli pre školy motivačné.
sme.sk, 30. 6. 2010
Niektoré pobočky slovenských vysokých škôl od budúceho akademického roka zatvoria svoje brány. Vysoké školy zrušili asi desať percent z celkových približne 80 filiálok, kde poskytovali vysokoškolské štúdium. ČTK to povedal Ľubor Fišera, predseda Akreditačnej komisie, ktorá hodnotí kvalitu vysokých škôl. Keďže mnohé z nich už dlhšie trápi nedostatok garantov štúdia, nemožno vylúčiť, že o právo prijímať nových záujemcov či udeľovať tituly prídu aj ďalšie vysokoškolské pobočky.
blog.sme.sk, 30. 6. 2010
Prečo nemôžu študenti písať svoje práce vo forme blogu (kde by ich diela boli viditeľné a prístupné 24-7 online) namiesto ručného písania do zošita? Prečo nemôžu žiaci písať to čo sa naučili na hodine ako nové záznamy do wikipédie (slovenských príspevkov je tam ako šafránu) namiesto čítania zastaralých učebníc? Prečo sa kupujú nezmyselné a drahé emailové adresy a servre pre školy, v čase, keď každé decko má svoj email? Nemohli by sa tie peniaze využiť inde?
Pravda, 30. 6. 2010
Na jednom z prvých miest nášho programu by bolo urýchlene vykonať revíziu štátnych vzdelávacích programov a odstrániť z nich nápady zastarané i módne. A podrobne zákonom stanoviť podmienky (personálne, finančné, materiálne, organizačné), ktoré musí zriaďovateľ splniť, aby škola mohla dosiahnuť to, čo podľa štátneho štandardu dosiahnuť treba. (…) Výkonnosť učiteľa sa nesmie hodnotiť podľa monitorových percent ani zbierania kreditov, ale napríklad na základe toho, ako jeho žiaci uspeli na vyššom stupni vzdelávania či v zamestnaní.
Hospodárske noviny, 29. 6. 2010
Dobrá správa pre mnohých učiteľov – kredity je možné získať aj za školenia absolvované pred septembrom 2008. Nebude to však také automatické ako v prípade uznávania kvalifikačných skúšok. „Ak niekto v minulosti absolvoval kurz a nájde medzi akreditovanými programami podobný, môže si podať tzv. prihlášku na overenie kompetencií,“ vysvetľuje šéf školských odborárov Ján Gašperan. Učiteľa potom v jeden deň preskúša trojčlenná komisia a ak presvedčí, získa úplný počet kreditov za tento kurz. „Nemusím teda chodiť na celé vzdelávanie, ak som si napríklad niečo sama naštudovala, alebo som niečo podobné v minulosti absolvovala a viem to,“ potvrdzuje Helena Hanuljaková, riaditeľka Metodicko-pedagogického centra.
Pravda, 29. 6. 2010
Zlepšiť kvalitu vysokých škôl, ale bez toho, aby sa za štúdium platilo. Taký je cieľ novej koalície v oblasti školstva. Budúca vláda chce dať vysokým školám viac peňazí, podporovať vedu a prilákať sem aj pedagógov svetového mena. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať peniaze. (…) Renáta Králiková z SGI súhlasí s tým, že spoplatnenie školstva nemusí automaticky priniesť kvalitu. „Ak sa zlepší proces akreditácie, mohlo by to pomôcť. No na druhej strane tie peniaze budú chýbať. Bez nich sa s kvalitou zahraničných škôl nemôžeme porovnávať,“ upozornila.
SME, 29. 6. 2010
Vysvedčenie na konci školského roka dnes nedostanú v školách len žiaci, ale aj ich učitelia. Väčšina z nich vnútorné hodnotenie svojej celoročnej práce privítala, niektorí ho považujú za nutnú byrokraciu. (…) Hodnotiť učiteľov prikazuje nový zákon o pedagogických zamestnancoch. „Priamy nadriadený hodnotí podriadeného jedenkrát ročne najneskôr do konca školského roka,“ píše sa v ňom. Odchádzajúci minister školstva Ján Mikolaj z SNS ponechal na riaditeľoch škôl, aby sa rozhodli, či učiteľské „vysvedčenie“ uvidia aj rodičia a žiaci, alebo bude iba pre pedagógov či školskú radu. Do zákona túto povinnosť nedal.
SME, 29. 6. 2010
Voľný čas detí chce štvorica strán vznikajúcej vládnej koalície zaplatiť voľnočasovými poukazmi. Zhodli sa na tom v programových tézach, ktoré zavádzajú aj ďalšiu novinku – centrálny register žiakov, ktorý má zabrániť podvodom s umelým zvyšovaním počtu detí, ktoré navštevujú krúžok. Poukazy, ktoré dnes dostávajú žiaci na začiatku školského roka na svoje voľnočasové vzdelávanie v školských kluboch, v základných umeleckých školách či v centrách voľného času, majú hodnotu len tridsať eur. Nové by mali na vzdelávanie prispieť sumou niekoľko sto eur. „Mali by to byť transformované vzdelávacie poukazy, ktoré finančným objemom zabezpečia vzdelávacie aktivity pre každého žiaka v dostatočnej miere, čo tieto vzdelávacie poukazy rozhodne nerobili,“ hovorí Tatiana Rosová z SDKÚ.
blog.sme.sk, 26. 6. 2010
Neprispôsobovať obsah vzdelávania potrebám hypotetickej budúcej spoločnosti (ako sa často nesprávne chápe koncepcia kompetencií – pozri pedagogické dokumenty ICSED Ministerstva školstva) ale potrebám žiaka, t.j. posilniť jeho prirodzenú motiváciu, podriadiť vzdelávanie jeho zvedavosti, chuti poznávať,… Pre ľudstvo je typická potreba poznávať okolitý svet, vytvárať si jeho čiastkové modely (profesor Gilbert). Túto potrebu a zvedavosť však škola v žiakoch systematicky zabíja a čím je v tom úspešnejšia, tým je žiak – z pohľadu školy – lepší (Galperin).
Pravda, 25. 6. 2010
To, čo však nestojí peniaze a školám by významne pomohlo, je zrušenie kreditného systému hodnotenia učiteľov, ktorý zaviedol Ján Mikolaj. „Ide to len na úkor detí. Stále iba zastupujeme učiteľov, ktorí behajú po všelijakých školeniach. Nemám desať matematikárov, aby som ich mohla kvalitne nahrádzať,“ dodala Mária Kuklová, ktorá vedie Základnú školu na Hradnej ulici v Nových Zámkoch.
Hospodárske noviny, 24. 6. 2010
Žiaci základných a stredných škôl sa majú povinne učiť angličtinu. Dohodli sa na tom pravicové strany, ktoré vytvárajú novú vládu. „Odkedy začneme postupne zavádzať povinnú angličtinu, je predčasné hovoriť, keďže vláda ešte nie je pri moci,“ povedal Eugen Jurzyca z SDKÚ, ktorý má v Radičovej kabinete obsadiť funkciu ministra školstva. Niektoré školy nie sú z opatrenia nadšené. „Vôbec nemyslia na slabších žiakov, ktorí angličtinu nezvládnu,“ reagovala riaditeľka Základnej školy v Kružlovej vo Svidníckom okrese Oľga Krištofová. Na školu chodí 80 rómskych žiakov, ktorých po spustení školskej reformy ministra Jána Mikolaja začali vyučovať ruštinu a nemčinu. „Tieto jazyky sme zvolili, lebo sú pre našich žiakov jednoduchšie.“
SME, 24. 6. 2010
Ambiciózny je aj plán zvýšiť priemerný plat učiteľa nad priemernú mzdu v regióne a prehodnotiť dnešný systém kariérneho rastu učiteľov. Miroslav Beblavý z SDKÚ pripustil, že platy učiteľov sa môžu líšiť práve podľa regiónov. Plat, ktorý učiteľa uživí na vidieku, nemusí totiž stačiť vo veľkých mestách, kde pedagógovia radšej zo školstva odchádzajú. Mikolaj takéto delenie považuje za diskriminačné.
Hospodárske noviny, 23. 6. 2010
Na koaličné strany už mieria prvé konkrétne požiadavky – školskí odborári včera budúcej vláde adresovali žiadosť o zvýšenie platov učiteľov. Priemerne by mali pedagógovia základných a stredných škôl zarobiť 900 až 1 200 eur mesačne. Je to o 150 až 450 eur viac, ako podľa rezortných štatistík zarábajú učitelia v priemere dnes. „Nehovoríme, že to má byť v roku 2011, my hovoríme, že to má byť v tom funkčnom období, ktoré sa začína,“ hovorí odborový predák Ján Gašperan. Učitelia patria medzi najslabšie platených pracovníkov, ktorým dáva peniaze na mzdy štát. Viac zarábajú vojaci, policajti, hasiči, lekári, colníci aj ministerskí úradníci, menej napríklad zdravotné sestry.
sme.sk, 23. 6. 2010
Pravica na Slovensku ide opačným smerom ako v Česku. Kým česká pravicová vláda zavádza školné za denné štúdium, slovenská koalícia sa chystá rušiť aj niektoré doterajšie poplatky. „Za súbežné štúdium na dvoch školách sa platiť nebude. V tomto je zhoda,“ povedala Tatiana Rosová z SDKÚ. Vysoké školy teda nebudú môcť vyberať peniaze od študentov, ktorí chodia na viac študijných odborov. (…) „Neviem si predstaviť, že niekto študuje matematiku a ešte niečo iné. Je to len pre zberačov titulov, štát z toho nič nemá,“ zdôvodnil podpredseda Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák, prečo je za zachovanie poplatkov.
etrend.sk, 23. 6. 2010
Kvalitné školstvo nie je možné bez súťaživosti a ak nový kabinet naozaj zjednotí legislatívne normy tak, aby pre školy rôznych zriaďovateľov platili rovnaké pravidlá, môže sa stať aj na Slovensku realitou. Dostať jednu zo slovenských vysokých škôl do prvej svetovej päťstovky sa na májovej konferencii TRENDU a Cato inštitútu príliš nepáčilo americkému profesorovi Richardovi Vedderovi, ktorého si prišiel vypočuť aj Ivan Mikloš. Budúca koalícia nápad modifikovala do fondu, o ktorého peniaze môžu školy súťažiť a použiť ich na ambicióznejšie projekty, ako si doteraz mohli dovoliť. Napríklad akvizície nobelistov.
sme.sk, 22. 6. 2010
Odborári požadujú, aby všetky výdavky plynúce do školstva, štátne aj súkromné, dosiahli minimálne šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP), teraz je to menej ako päť percent. (…) Odborári presadzujú, aby mzdy učiteľov na základných a stredných školách dosiahli 1,2 až 1,6 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a na vysokých školách dvojnásobok priemernej mzdy. Pre výpadky podielových daní miest a obcí navrhujú odbory, aby sa platy zamestnancov v školstve financovali priamo zo štátneho rozpočtu podobne ako v Českej republike. Po množstve legislatívnych zmien sa podľa odborov teraz učitelia potrebujú sústrediť na prácu, namiesto rozširovania by sa mali právne normy skvalitňovať. Pozornosť treba venovať vybaveniu škôl kvalitnými učebnicami a pomôckami.
sme.sk, 21. 6. 2010
Člen Valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Ivan Ostrovský je presvedčený, že Slovensko nemá trinásť univerzít. „Keby sme to merali spôsobom, ako sa k tejto otázke postavili v USA, tak by sme dospeli k číslu jedna špičková univerzita na 4,5 milióna obyvateľov. Čiže štatisticky by sme mali mať nárok na dve špičkové univerzity,“ reagoval pre agentúru SITA Ostrovský. Vzhľadom na to, že sme na Slovensku, Ostrovský si vie predstaviť, že by patrilo medzi kvalitné univerzity 20 percent hodnotených vysokých škôl, čiže maximálne päť. Podľa jeho názoru skončili v komplexnej akreditácii medzi univerzitami aj školy, ktoré sú na úrovni najnižšej skupiny, teda odborných škôl.
sme.sk, 20. 6. 2010
Ak sa Slováci študujúci na vysokých školách v Česku rozhodnú po spoplatnení štúdia vrátiť domov, s ich formálnym prestupom na naše školy by nemal byť problém. Podmienky pre to podľa predsedu Rady vysokých škôl SR Viktora Smieška vytvára kreditný systém štúdia v oboch krajinách, Boloňská deklarácia i ďalšia legislatívna Európskej únie. Smieško predpokladá, že sa v Česku vzdelávajú skôr lepší študenti zo Slovenska, ich návrat by mohol ovplyvniť situáciu. „Pravdepodobne by zdvihli úroveň kvality štúdia na našich vysokých školách,“ povedal agentúre SITA Smieško.
sme.sk, 17. 6. 2010
Takmer každý siedmy študijný program by do dvoch až štyroch rokov prišiel o garanta, ak by parlament nepredĺžil maximálnu vekovú hranicu docentov a profesorov s právom garantovať štúdium. Vyplynulo to z údajov Akreditačnej komisie, ktorá posudzovala stovky študijných programov na slovenských vysokých školách. Poslanci na poslednú chvíľu posunuli vek garantov na 70 rokov z doterajších 65.
sme.sk, 17. 6. 2010
„Som dlhodobo zástancom spoplatnenia, pri ktorom by študenti začali splácať školné až po skončení vysokej školy,“ povedal poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Dodal však, že v tomto volebnom období to zrejme nie je reálne. Líderka SDKÚ už vyhlásila, že školné nebude. (…) Strany chcú zvýšiť platy učiteľov, ani jedna však nepovedala o koľko. Odmeňovaní by nemali byť podľa toho, koľko kreditov na školeniach a kurzoch nazbierajú, „ale podľa výkonu”, hovorí Rosová. Ten by sa dal podľa nej merať úspechom žiakov. Merania sa budú robiť v jednotlivých triedach formou centrálnych testov. Malo by ísť o podobné testovanie, ako je v súčasnosti v deviatom ročníku.
Hospodárske noviny, 16. 6. 2010
Diplom z českých univerzít, obľúbených aj medzi slovenskými študentmi, sa čoskoro môže stať výsadou detí z lepších rodín. Už o dva alebo tri roky budú zrejme študenti českých verejných vysokých škôl platiť za štúdium – a to až 20-tisíc korún ročne. (…) Študenti si tak za zvýhodnených podmienok požičajú na školu od štátu peniaze, ktoré vrátia až po skončení štúdia. “Pôžička bude mať charakter tzv. odloženého školného. To znamená, že absolvent vysokej školy začne pôžičku splácať až v okamihu, keď dosiahne výšku priemerného platu,” povedal šéf občianskych demokratov a budúci premiér Petr Nečas. Ak ani po 20 rokoch nedosiahne mzda absolventa školy výšku priemerného platu, od splácania pôžičky ho definitívne oslobodia.
Hospodárske noviny, 15. 6. 2010
„Ukazuje sa, že súčasný model akreditácie vysokých škôl nie je schopný garantovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania,“ hovorí Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Budúca vláda by sa preto mala zamerať na posilnenie zodpovednosti vysokých škôl za kvalitu poskytnutého vzdelávania, alebo internacionalizovať slovenské vysoké školstvo.
hnonline.sk, 9. 6. 2010
Vyjednávači strán ODS, TOP09 a Veci verejných, ktorí rokujú o zostavení novej stredo-pravicovej vlády v Česku sa zhodli, že na vysokých školách je nevyhnutné zaviesť školné. Suma by nemala presiahnuť 10-tisíc českých korún za semester. Otvorené zatiaľ zostáva, akú formu bude mať. ODS a Veci verejné presadzujú možnosť takzvaného austrálskeho, odloženého školného – teda že by ho spätne splácali absolventi až z platu v zamestnaní, ktoré po skončení školy získajú. TOP09 stále zvažuje, že by ho mohli platiť priamo študenti.
Pravda, 9. 6. 2010
Akreditačná komisia, ktorá má dohliadať na kvalitu vysokoškolského štúdia, sa oslabila a spolitizovala. Jej nové zloženie kritizujú vysoké školy aj odborníci. Podľa návrhu rezortu školstva majú totiž do komisie zasadnúť ľudia, ktorí nedosiahli medzinárodné uznanie. V komisii navyše už nebude nijaký odborník na oblasť matematiky a informatiky. Namiesto neho tam minister Ján Mikolaj (SNS) dosadil človeka s prepojením na vládu. (…) Ako naznačila Králiková z SGI, dobrou cestou by bolo, keby sa komplexná akreditácia školy mohla robiť medzinárodne. „V niektorých zahraničných krajinách funguje aj systém, ktorý vlani zaviedla Litva. A to, že vysoké školy sa môžu akreditovať aj zahraničnou komisiou. Miera nezávislosti je vtedy vyššia,“ porovnala.
sme.sk, 8. 6. 2010
Návrhy nových členov Akreditačnej komisie vzišli z vysokých škôl, ústredných orgánov štátnej správy a Slovenskej akadémie vied. Slovenská rektorská konferencia a Študentská rada vysokých škôl súhlasia s novými členmi. Rada vysokých škôl má voči návrhom námietky, považuje ich za nevyvážené. Podľa nej absentujú odborníci z prírodných a technických vied, vrátane informatiky. Zabezpečenie kvality v týchto oblastiach považuje za mimoriadne dôležité pri budovaní vedomostnej a informačnej spoločnosti.
SME, 7. 6. 2010
Irena Lokšová, vysokoškolská pedagogička
Akreditačná komisia bola ustanovená vládou ako poradný orgán na posudzovanie a kontrolu kvality štúdia. Ako sa mohlo stať, že komisia nekvalitu niektorých študijných programov najmä na nových vysokých školách viac-menej toleruje, či „pre veľký rozsah práce“ prehliada? Vynára sa otázka, prečo je pri akreditáciách k niektorým školám nadmieru prísna (najmä k tým kvalitnejším), ale k niektorým (najmä k novým a súkromným) zasa nadmieru benevolentná!? Relevantnosť stanovísk a hodnotiacich správ komisie nekontroluje nikto. Jej členovia (prevažne pedagógovia VŠ) nenesú zodpovednosť za prípadné pochybenia pri hodnotení kvality akreditačných spisov, či kvalifikačných predpokladov u garantov, atď.
blog.sme.sk, 4. 4. 2010
Už aj u nás dávno odskúšaný trend vzdelávania nadaných a šikovných detí v náročnejších podmienkach, čím predstavujem osemročné gymnáziá, odmietajú a tvrdia, že odchod detí, tých najlepších, oslabuje úroveň školy v celom rozsahu. To je vraj neuveriteľný handicap, hoci to nikto nemôže myslieť vážne, predovšetkým žiaden pedagóg nie! V regiónoch je na jedno osemročné gymnázium niekoľkonásobne väčší počet základných škôl a dlhoročný trend, otvárať vždy iba jednu jedinú triedu osemročného gymnázia predstavuje iba zlomok skutkového stavu v príslušnom ročníku. A naopak, tí najlepší žiaci dostanú možnosť i príležitosť svoj potenciál využiť a tvrdenie, že pedagógom na základných školách sa zníži vedomostná úroveň detí je demagógia, lebo jedna lastovička jar naozaj nerobí!
Hospodárske noviny, 1. 6. 2010
Renáta Králiková, Martina Kubánová (Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť)
Ako prvé bude potrebné uznať, že pre vzdelanie detí prijme lepšie rozhodnutie škola a učiteľ a nie úradník na ministerstve školstva. Treba znovu uvoľniť školám a učiteľom ruky napríklad v hodnotení žiakov a používaní slovného hodnotenia, úspešného najmä u mladších detí. Voľnosť treba zvýšiť aj vo výbere učebníc, keďže v čase informačnej spoločnosti s jednoduchou dostupnosťou akýchkoľvek informácií je centralizácia a štátny monopol na učebnice v školách škodlivým nezmyslom. Takisto bude potrebné odbremeniť učiteľov od novonarastajúcej administratívy.
Pravda, 1. 6. 2010
Do kresla ministra si po Froncovi sadol Ján Mikolaj, vyhlásil reformu školstva a náš výrazný hendikep v európskom meradle (výsledky PISA) sa rozhodol riešiť redukciou učiva. To je akoby lekár na zlomeninu kosti naordinoval mastičku. Kurióznym bol výber „mastičkárov“, čo boli poverení redukciou obsahu vyučovacích predmetov. Stali sa nimi ľudia, ktorí sa do veľkej miery podpísali pod úroveň vzdelávania vedúcu k nášmu poslednému miestu v Európe – členovia predmetových komisií pri Štátnom pedagogickom ústave.
Hospodárske noviny, 28. 5. 2010
Vzdelávací systém je potrebné zmeniť na flexibilný model, v ktorom sa reálne zmení filozofia procesu vzdelávania od „chodenia do budovy školy“ ku vzdelávaniu prostredníctvom rôznorodých vzdelávacích programov. Žiaci by mali mať možnosť slobodne si vyberať z pestrej ponuky vzdelávacích príležitostí tie, ktoré najviac vyhovujú ich vzdelávacím potrebám. V praxi to okrem iného znamená aj zrušenie povinnej školskej dochádzky a prechod na tzv. povinné vzdelávanie. Podstatné zúženie rozsahu povinného vzdelávania by zas mohlo poskytnúť školám viac priestoru na zatraktívnenie vzdelávacej ponuky a na spoluprácu s externými dodávateľmi vzdelávacích služieb. Pestré vzdelávacie programy sa však dajú tvoriť iba v prostredí, v ktorom majú učitelia k dispozícii pestrú ponuku učebníc. Otvorenie trhu s učebnicami je preto ďalším nevyhnutým krokom k skvalitneniu výučby, pričom zodpovednosť za ich výber by mali niesť samotní učitelia. Štátny dirigizmus by mal ustúpiť aj z ostatných oblastí vzdelávacieho systému, k slovu by sa mali konečne dostať odborníci. Len tak sa podarí zaviesť úspornejšie a adresnejšie financovanie vzdelávania, komplexné hodnotenie kvality škôl či nové formy testovania žiakov.
Hospodárske noviny, 28. 5. 2010
Základnou úlohou vo vysokom školstve je premena masovosti a priemernosti na kvalitu. Prioritou je podpora vysokých škôl so špičkovou vedou a vzdelávaním. Toto je možné dosiahnuť ďalšou podporou financovania výkonov vysokých škôl v oblasti výskumu i vývoja popri ďalšom rozširovaní verejnej súťaže medzi vysokými školami o finančné prostriedky v rámci grantových schém z domácich i zahraničných zdrojov. Rozširovanie ponuky vzdelávacích príležitostí na vysokých školách treba nahradiť zvýšením kvality už poskytovaných študijných programov. Súčasťou kvalitného vzdelávania by sa mala stať aj mobilita učiteľov a študentov na vysoké školy v zahraničí. Systém odmeňovania vysokoškolských učiteľov sa musí upraviť tak, aby vysokoškolský učiteľ bol odmeňovaný najmä v závislosti od kvality svojej výskumnej a vzdelávacej činnosti, nie podľa trvania pracovného pomeru.
Hospodárske noviny, 28. 5. 2010
Prvý krok, ktorý navrhujeme, je audit na odbúranie zbytočnej administratívy. Ďalšou úlohou je lepšie a spravodlivé hodnotenie. S tým súvisí zavádzanie certifikovaných testov postupne do všetkých ročníkov – aby bolo možné sledovať pokroky žiakov i prínos školy. Základný koncept je nepredpisovať školám cestu, ale ciele. V rámci toho musíme odstrániť štátny monopol na učebnice.
Hospodárske noviny, 28. 5. 2010
Aby sa zvýšila kvalita, musíme úplne zmeniť motivácie. Musíme zásadne zvýšiť platy, aby sa do škôl dostali aj úplne noví schopní ľudia, ktorí sa dnes školám vyhýbajú a živia sa výnosnejšími povolaniami. A napokon, musíme podporovať všetky cesty k čo najlepšiemu meraniu kvality, aby mali deti a ich rodičia čo najpresnejšiu predstavu, čo od ktorej školy čakať.
sme.sk, 26. 5. 2010
Obmedzenie počtu externých poslucháčov súkromných vysokých škôl nie je v súlade s Ústavou SR. Rozhodlo o tom dnes plénum Ústavného súdu (ÚS) SR pod vedením jeho podpredsedu Milana Ľalíka. Skupina 35 poslancov už v novembri 2007 doručila na ÚS podanie, v ktorom namietali nesúlad niektorých ustanovení zákona o vysokých školách s ústavou. Podľa podania zákon neprimeraným spôsobom zasahoval do slobody súkromných vysokých škôl, keď stanoval obmedzenie možnosti prijímania externých študentov podľa študentov prijatých na denné štúdium.
SME, 21. 5. 2010
Analytička z SGI Renáta Králiková považuje za najväčší problém spolitizovanie akreditácie. „Ak univerzity majú byť len elitou, tak nemôže byť polovica škôl elitných. Akreditácia sa zúžila na počet študentov na učiteľa, čo tiež nie je najlepším kritériom kvality.“ Kritizuje, že minister a vláda súkromné vysoké školy skôr potláčali, ako podporovali.
hnonline.sk, 18. 5. 2010
Žiaci štátnych škôl podľa slov Jána Mikolaja obstáli pri externej časti maturitnej skúšky v porovnaní so študentmi súkromných a cirkevných školských zariadení. Ukázalo sa, že úspešnosť študentov súkromných stredných škôl je o päť percent nižšia ako u žiakov v štátnych školách. V porovnaní s cirkevnými školami ide dokonca o 10-percentný rozdiel, konštatoval Mikolaj.
sme.sk, 18. 5. 2010
Znalosť maďarského jazyka na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským presahuje podľa ministra školstva Jána Mikolaja znalosť štátneho jazyka. Uviedol to na tlačovej besede pri hodnotení externej časti maturít. Podľa neho aj iné testovania ukázali, že študenti a žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským nevedia rozmýšľať v štátnom jazyku, dokážu len prekladať. „Uplatňovanie štátneho jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským je absolútne nedostatočné,“ vyhlásil. Podľa výsledkov externých maturít je priemerná úspešnosť na školách s vyučovacím jazykom maďarským približne o šesť percent nižšia ako na školách s vyučovacím jazykom slovenským. Testy boli pri tom na „maďarských“ školách o niečo ľahšie.
SME, 18. 5. 2010
Vysokoškolská novela spred troch rokov je v súlade s ústavou, rozhodol dnes Ústavný súd. Nevyhovel podnetu 38 opozičných poslancov z mája 2008. Poslanci vedení Tatianou Rosovou z SDKÚ namietali, že novela zaviedla školné pre študentov, ktorí študujú súčasne viacero študijných programov alebo na viacerých školách. Nepozdávalo sa im, že poplatky sa dotkli aj tých, ktorí boli na štúdium prijatí ešte pred účinnosťou novely. (…) Sudcovia tvrdia, že pred aj po prijatí novely stále platí, že každý má „nárok na absolvovanie jedného bezplatného vysokoškolského štúdia, čo je v súlade s možnosťami spoločnosti“. K zásahu do práva na vzdelanie teda nedošlo.
sme.sk, 17. 5. 2010
Spoplatnite štúdium na vysokých školách, radí Slovensku profesor ekonómie Richard Vedder z americkej Ohio University. „Urobte to teraz, lebo o desať rokov nebudete mať na výber, štát to bez poplatkov za štúdium nezvládne pre starnúcu populáciu a zabezpečenie sociálneho systému,“ povedal Vedder na dnešnej tlačovej besede po konferencii Slovensko v polčase reforiem. Zo skúsenosti zo Spojených štátov tvrdí, že školné prinúti študentov vážiť si vzdelanie a motivuje ich k lepším študijným výsledkom. „Dokázalo sa, že študenti, ktorí navštevujú súkromné univerzity s vyššími poplatkami, dosahujú aj lepšie výsledky,“ konštatuje Vedder.
Trend, 17. 5. 2010
Pedagógom sa tiež nepáči časová obmedzenosť platnosti kreditov ani adaptačné vzdelávanie v trvaní troch až dvanástich mesiacov, ktorým budú musieť prejsť všetci začínajúci pedagógovia. Na jeho konci by mali absolvovať záverečný pohovor pred svojimi staršími kolegami. „Absolventov vysokých škôl pedagogického zamerania staviate do pozície, že ich päťročné štúdium, ktoré zavŕšili štátnymi skúškami a obhajobou diplomových prác, bolo prinajlepšom nedostatočné, ak nie zbytočné,“ myslia si organizátori petície.
noveskolstvo.sk, 17. 5. 2010
Ak za takmer desať rokov nedokázalo ministerstvo školstva prísť na to, v čom spočívajú hlavné príčiny zaostávania Slovenska v medzinárodných porovnaniach, nemôže mať jasnú predstavu o cieľovom stave obsahovej reformy. Mantra reformného guru Mirona Zelinu, hlavného poradcu ministra školstva, ktorý na konferencii znova zopakoval iba to, že kľúčom k zmene je rozvoj motivácie a tvorivosti žiakov, sa značne vyčerpala. Konkrétne návrhy ako na to, ktoré by učiteľom najviac pomohli, ministerstvo dodnes neponúklo. Pomocné metodiky, pestrá ponuka nových učebníc, príklady zaujímavých vyučovacích stratégií, či databanka inšpiratívnych vyučovacích modelov zo zahraničia – nič z toho nie je dodnes učiteľom k dispozícii. Taká je reformná realita po dvoch rokoch.
Hospodárske noviny, 14. 5. 2010
Ján Mikolaj
V týchto dňoch Ministerstvo školstva SR zverejnilo oficiálne výsledky celonárodného certifikačného merania znalostí žiakov deviatych ročníkov základných škôl. (…) Postupne narastá úroveň vedomostí v matematike z 56,3 percenta v roku 2008 na 60,1 percenta v roku 2010. Ak sa autorom testov podarilo dodržať porovnateľnú náročnosť testov v jednotlivých rokoch, je to potešujúci výsledok. Ešte vyšší nárast je v slovenskom jazyku a literatúre, a to z 58,1 percenta v roku 2008 na 67,6 percenta v roku 2010.
sme.sk, 14. 5. 2010
Na Slovensku je málo vysokoškolských učiteľov, ktorí dokážu vyučovať v cudzom jazyku a zároveň málo študentov, ktorí dokážu študovať v cudzom jazyku. Práve tieto faktory podľa Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) brzdia internacionalizáciu vysokých škôl. „Snaha o kooperáciu so zahraničím je často deklarovaná, no systémový prístup vo väčšine organizácií nie je badateľný. Často ide o využitie ponúknutých príležitostí jednotlivcami alebo malými skupinami, čo nemá vplyv na zmeny orientácie v tejto oblasti,“ konštatuje Michal Fedák zo SAIA.
sme.sk, 13. 5. 2010
Pedagogických asistentov, ktorí sa venujú deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, je na Slovensku nedostatok. V minulom roku ich bolo viac než 540, reálna potreba je však približne 1000. Zvýšenie ich počtu vyplýva z ohlasov z praxe. „Toto číslo môžeme odvodiť z minulých rokov, zo skúseností. V roku 2008 ich bolo 699 asistentov. To je určite tá hranica, ktorá by mala byť dosiahnutá, ale aj vtedy sme mali informácie, že potreba je okolo 1000,“ konštatovala Zuzana Kadlečíková z rezortu školstva na dnešnom stretnutí stálej komisie Výboru Národnej rady (NR) SR pre sociálne veci a bývanie pre začleňovanie Rómov.
blog.etrend.sk, 11. 5. 2010
Čo keby každá verejná VŠ, ktorá prekročí svoj rozpočet čo o len jediný cent, bola automaticky zaradená v akreditačnom hodnotení o jeden stupeň nižšie? Manažmenty väčšiny verejných VŠ reagovali na chyby vytýkané akreditačnou komisiou pružne. Keď bolo treba, v priebehu pár týždňov upravili pomer učiteľov a študentov. Ak by im hrozilo rovnaké nebezpečenstvo v oblasti rozpočtu, iste by to dokázali znovu. Keďže to však nikto nepožaduje, pokojne zakladajú na školách „pobočky Zväzu slovensko-gréckeho priateľstva“.
blog.sme.sk, 6. 5. 2010
Treba si položiť otázku, či spoplatnenie externého štúdia viedlo ku zvýšeniu kvality. Tiež sa treba opýtať, či spoplatnené denné aj externé štúdium na súkromných vysokých školách zvyšuje kvalitu vzdelania. Odpoveď je taká, že niekde áno a niekde nie. A naopak, bezplatné denné štúdium na verejných vysokých školách môže byť aj je kvalitnejšie ako na niektorých súkromných školách. Znamená to, že v podmienkach SR spoplatnenie štúdia nemá vplyv na kvalitu vzdelania.
SME, 5. 5. 2010
Nové pravidlá hodnotenia učiteľov demotivujú. Petícia proti nim má už vyše päťtisíc podpisov. Učitelia s dvomi vysokými školami, rigoróznou skúškou či niekoľkoročnou praxou sa prepadli aj o dve platové skupiny a ocitli sa na začiatku kariérneho rastu. Dopadol na nich zákon o pedagogických zamestnancoch ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). (…) „Z dvanástej platovej triedy som klesla do desiatej. Minister síce bude argumentovať, že všetkým výška platu ostala rovnaká. Keby ma však nechal v dvanástej triede a uznal mi doterajšie vzdelanie, zarábala by som viac. Takto dostanem 550 eur mesačne,“ hovorí učiteľka zo špeciálnej školy v Bratislave.
hnonline.sk, 4. 5. 2010
Komplexná akreditácia splnila svoj cieľ a vysoké školy zastavili „neriadený nárast prijímania študentov“. V rozhovore pre TASR to uviedol dosluhujúci minister školstva a podpredseda vlády SR Ján Mikolaj (SNS). V tejto súvislosti zdôraznil, že kritériá pre akreditáciu sa ukázali ako správne.
Hospodárske noviny, 4. 5. 2010
Platová zložka je však podmienená vekom a tak sa mladí perspektívni vedci a pedagógovia dostávajú paradoxne do skupiny horšie ohodnotených zamestnancov vysokých škôl. Nedostatočné odmeňovanie mladých a zahraničím podkutých vedcov a pedagógov, ktorí pôsobili na svetových univerzitách, je tak pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov nezáujmu o návrat väčšieho množstva expertov zo zahraničia.
hnonline.sk, 3. 5. 2010
Najmenšie šance uspieť na trhu práce budú mať tohtoroční absolventi právnických a pedagogických fakúlt. Vyplýva to zo štatistík pracovného portálu Profesia, ktorý sleduje záujem zamestnávateľov o životopisy mladých ľudí podľa vyštudovaných fakúlt prípadne univerzít. „Zamestnávatelia najviac uprednostňujú absolventov vysokých škôl , ktorí vyštudovali oblasť informatiky, stavebníctva, ekonómie, spoločenských vied a strojárstva,“ konštatovala pre TASR hovorkyňa portálu Lucia Burianová.
Pravda, 3. 5. 2010
Pôvodne mali mať školy viac slobody pri určovaní toho, čo deti učiť a čo nie. Žiaci sa mali menej bifľovať a viac samostatne pracovať, pretože práve v tejto oblasti v celosvetovom hodnotení zaostávajú. „Ministerstvo stále centrálne určuje, čo, ako a koľko sa bude učiť, teda sa to ani nedá nazvať reformou,“ hovorí analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál.
sme.sk, 3. 5. 2010
Učitelia nie sú spokojní s vlaňajšou novelou zákona o odmeňovaní pedagogických pracovníkov. Iniciatívna skupina z Prešova a Košíc rozbehla v polovici apríla Petíciu učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie systému kariérneho rastu pedagogických zamestnancov, ktorú chcú doručiť ešte súčasnému ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi. (…) „Tento chaotický zákon dodnes nevedia poriadne vysvetliť ani zamestnanci ministerstva školstva. Prináša nepremyslené novinky o kreditnom vzdelávaní učiteľov. Začínajúcich učiteľov preradil z desiatej platovej triedy do deviatky. Starším učiteľom, ktorí mali mnoho osvedčení a školení za sebou, im ich neuznal, a zabránil tak možnosti príplatkov pre týchto učiteľov,“ uviedol učiteľ základnej školy v Prešove Matúš Baňas. Zákon ďalej bráni nahrádzať prvú atestačnú (predtým kvalifikačnú) skúšku malým doktorátom. Mnohí učitelia s päť- aj desaťročnou praxou sa tak nedostanú do platovo vyššej triedy.
blog.sme.sk, 2. 5. 2010
Školstvo je teda také, aké je, pretože to väčšine ľudí tak vyhovuje – a komu to nevyhovuje, musí si nájsť alternatívu; buď v alternatívnej škole, alebo mimo školstva. Áno, dá sa trochu vylepšovať (najväčšie úspechy v tomto smere dosiahli vo Fínsku), ale pre väčšinou ľudí vzdelávanie nie je významnou prioritou a podľa toho si školstvo prispôsobia.
hnonline.sk, 1. 5. 2010
Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK majú oblasti školstva veľa spoločných cieľov. Voličov chcú osloviť zvyšovaním kvality vysokých škôl, odoberaním podvodne získaných titulov, slobodnejšou voľbou učebníc a v prípade SMK a KDH dokonca školskými autobusmi.
pravda.sk, 1. 5. 2010
Podobne ako ministerstvo školstva v súčasnosti testuje deviatakov, previerka vedomostí čaká aj piatakov v základných školách. „Chceme overiť, ako prišli pripravení z prvého stupňa do druhého stupňa,“ konštatuje riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. Ako prví by sa mali s vedomostnými testami popasovať piataci v roku 2012. Podobne ako deviataci, aj oni si overia vedomosti z vyučovacích jazykov – slovenského, maďarského alebo ukrajinského – a tiež čitateľskú a matematickú gramotnosť.
Hospodárske noviny, 30. 4. 2010
riaditeľ základnej školy s materskou školou v Lokci Miroslav Šimulčík
Národný projekt zameraný na vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov má svojich zástancov avšak aj odporcov. Ako sa naň pozeráte z pozície riaditeľa školy?
Samozrejme, že som zástanca tohto projektu, pretože pomôže učiteľom prvého stupňa získať kompetencie potrebné pre vyučovanie cudzieho jazyka, ktoré sú v súčasnom edukačnom procese vzdelávania v rámci Európskej únie tak nevyhnutné. Prostredníctvom projektu majú školy možnosť zabezpečiť si dostatok kvalifikovaných učiteľov cudzieho jazyka, ktorí im neustále chýbajú. Navyše školám aj učiteľom bola v rámci projektu dodaná moderná didaktická technika na podporu výučby cudzieho jazyka, čo opäť skvalitní vzdelávanie v našich školách.
sme.sk, 30. 4. 2010
Bez akreditácie, ktorú prikazuje zákon, pôsobí takmer polovica pobočiek vysokých škôl na Slovensku. Vyplýva to z kontroly, ktorú po prvý raz v histórii urobila Akreditačná komisia. „Zatiaľ to vyzerá tak, že je najmenej 40 takzvaných pobočiek, ktoré majú študijné programy bez akreditácie,“ povedal agentúre SITA predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera s tým, že celkovo je na Slovensku približne 90 vysokoškolských detašovaných prevádzok.
Hospodárske noviny, 29. 4. 2010
Tvrdá konkurencia medzi učiteľmi, šikovní žiaci a pravidelné doučovanie. To je recept , ako skončiť medzi najlepšími pri celonárodnom testovaní deviatakov. Tento rok sa to podarilo Základnej škole na Komenského ulici v Snine. “Všade chceme byť prví, lebo som taká,“ netají sa vysokými métami riaditeľka školy Anna Ferčáková. Jej deviataci napísali test z matematiky aj zo slovenčiny tak dobre, že škola skončila ako desiata najlepšia v rámci celého Slovenska. … Deviataci podľa nej týždenne absolvovali dve hodiny doučovania matematiky a slovenčiny navyše, slabším žiakom sa učitelia venovali osobitne. Cvičenia boli od septembra zamerané na podobné úlohy, ako bývajú v celonárodných testoch. Do tretice – vedenie školy podporuje medzi učiteľmi konkurenciu – odmeny získajú tí najlepší na základe vopred daných kritérií, takže učitelia sa snažia dobre učiť nielen kvôli deťom, ale je pre finančné prilepšenie.
sme.sk, 29. 4. 2010
Takmer 80 percent žiakov má pozitívny postoj k národu a národnosti, pričom každý tretí je veľmi hrdý na to, že je príslušníkom svojho národa. Tvrdí to ministerstvo školstva na základe prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý ho uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 2 560 žiakov (1 263 základných a 1 297 stredných škôl). … Okrem iného prieskum zistil, že rado alebo väčšinou rado chodí do školy 60,5 percenta žiakov základných škôl a 58,2 percenta stredoškolákov. Naopak, veľmi nerado navštevuje školu 9 percent žiakov základných škôl a 7,3 percenta stredoškolákov. Až 84 percent žiakov základných a stredných škôl sa v prieskume vyjadrilo, že má pozitívny vzťah k svojim učiteľom.
Pravda, 28. 4. 2010
Študenti vysokých škôl to už budú mať pri písaní bakalárskych či magisterských prác ťažšie. Všetky záverečné práce na vysokej školy, aj profesorské, totiž od tohto týždňa povinne skontroluje špeciálny počítačový program, či sa nepodobajú na už raz napísané. Profesori si budú musieť dávať pozor tiež – bez citácie nebudú môcť beztrestne využívať práce svojich študentov.
sme.sk, 28. 4. 2010
Vysokoškolskí učitelia nebudú môcť garantovať študijný odbor až do 70. roku života. Podľa ministra školstva SR Jána Mikolaja ak sa v súvislosti s novelou vysokoškolského zákona, ktorú v utorok (27.4.) opätovne schválili poslanci Národnej rady SR, hovorí o garantovaní do 70 rokov, ide o nepochopenie toho, čo sa v NR SR schválilo. „Návrh zákona podľa mňa nemá veľký význam, pretože hovorí o zamestnaneckom pomere,“ uviedol Mikolaj. Podľa jeho slov mohli aj v súčasnosti starší pedagógovia so súhlasom dekana alebo rektora vyučovať. „Teraz sa len o päť rokov posúva ten automat,“ povedal Mikolaj a dodal: „Z môjho pohľadu to nemá žiadny vzťah ku garantom, pretože pravidlá na garantovanie stanovuje nariadenie vlády.“
sme.sk, 28. 4. 2010
Deviataci na slovenských školách majú vedomosti, avšak v praxi im to často nepomôže. „Nemajú problém s vedomosťami, ktoré majú nacvičené alebo zautomatizované, problémom je skôr hĺbka poznatkov a ich uplatnenie v praxi alebo neznámych situáciách,“ konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. Testovanie 9 v posledných troch rokoch dokazuje, že žiaci majú problém s geometriou, modelovaním, priestorovou predstavivosťou. Deviataci sa naopak zlepšujú v oblastiach ako kombinatorika, štatistika a pravdepodobnosť.
sme.sk, 27. 4. 2010
Vysokoškolskí profesori budú môcť garantovať študijné programy o päť rokov dlhšie. Poslanci dnes prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a schválili novelu vysokoškolského zákona, ktorá posúva vekovú hranicu odborných garantov zo súčasných 65 rokov na sedemdesiatku. Predkladateľ, poslanec za Smer-SD a vysokoškolský učiteľ Mojmír Mamojka odôvodňuje právnu normu nedostatkom garantov študijných programov, čo podľa neho ohrozuje štúdium nielen budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na vysokých školách. Novela nadobudne účinnosť 1. októbra.
pravda.sk, 24. 4. 2010
Rezort školstva bojuje s nezáujmom autorov napísať nové reformné učebnice. Na niektoré tituly sa neprihlásili záujemcovia ani po opätovnom vyhlásení konkurzu. Minister Ján Mikolaj (SNS) naznačil, že si budú musieť školy v niektorých prípadoch vystačiť s používanými učebnicami, ktoré zaktualizujú. „Rokujeme s pôvodnými autormi, či by sa nedali inovovať pôvodné učebnice,“ priznal Mikolaj. Slovenské školstvo je v polovici reformy. Doposiaľ nenašlo ministerstvo autorov pre knihy na výučbu dejepisu a informačné a komunikačné technológie.
Hospodárske noviny, 22. 4. 2010
Slovenskí študenti sú viac spokojní s vysokými školami u našich českých susedov ako s domácimi. Ukázal to online prieskum nezávislej agentúry ARRA, ktorá hodnotí kvalitu vysokých škôl. Spolu s agentúrou GfK oslovili vlani takmer 4-tisíc absolventov, aby zhodnotili kvalitu ich alma mater. Na prvú priečku sa tak dostal sumár českých škôl. Spomedzi slovenských univerzít medzi bývalými študentmi najviac bodujú technicky zamerané školy. Ako ukázal prieskum, dôvodom môže byť, že technici najlepšie zarábajú a ľahšie si nachádzajú prácu vo svojom “fachu“. S uplatnením sa vo svojom odbore majú naďalej problém humanitne zameraní absolventi.
Hospodárske noviny, 22. 4. 2010
výkonný riaditeľ ARRA Michal Považan
V prieskume sa niekoľkokrát ukázalo, že české vysoké školy sú na tom lepšie ako slovenské. O čom to svedčí?
Ťažko povedať. Ale pravdou je, že do českého vysokého školstva idú väčšie finančné prostriedky ako do slovenského. Pedagógovia sú tak viac motivovaní, majú lepšie vybavenie a lepšie budovy, tým pádom majú lepšie možnosti aj pre študentov, aby tam uplatnili svoj prirodzený intelekt. České predbiehajú slovenské aj vo vedeckých výstupoch. V ČR je percento učiteľov, ktorí vedia a chcú, skutočne väčšie ako u nás.
etrend.sk, 22. 4. 2010
Ak by mali oslovení mladí Slováci opäť možnosť vybrať si fakultu, kde budú študovať, každý tretí by sa rozhodol pre inú ako tú, ktorú absolvoval. V prípade Slovákov, ktorí študovali v Česku, zmýšľa rovnako len každý piaty absolvent. Študenti nie sú spokojní ani s úrovňou svojich pedagógov. Na vysokú školu podľa absolventov nepatrí 33 percent učiteľov. S úrovňou kantorov sú najspokojnejší poslucháči českých škôl, zvolenskej Technickej univerzity a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde podľa predvedených výkonov na prednáškach má svoje miesto oprávnene viac ako 70 percent pedagógov.
Hospodárske noviny, 21. 4. 2010
analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Zuzana Humajová-Zimenová
Najväčším sklamaním je paradoxne to, čím sa minister školstva najviac chváli – nový školský zákon. Nielen že naštartoval v školstve chaos, napriek nálepke „reformný“ nemá v sebe žiadny potenciál na uskutočnenie razantných zmien vnútri školského systému. Neotvoril trh s učebnicami ani s programami ďalšieho vzdelávania pre učiteľov, nezmenil zastarané postupy školskej inšpekcie, neoslobodil školy od štátneho dirigizmu. Nová školská legislatíva nepriniesla modernizáciu vzdelávania, iba zabetónovala daný stav.
Hospodárske noviny, 21. 4. 2010
Politické strany sa chcú po voľbách skôr zamerať na učiteľov. Pripravili pre nich vyššie mzdy, viac slobody pri učení a silnejšie postavenie v spoločnosti. Konkrétnym číslam sa strany vo volebných programoch vyhýbajú. Zväčša nechcú povedať ani to, kde by viac peňazí pre pedagógov vzali. SNS tvrdí, že vyššie platy utiahne prirodzený rast ekonomiky. „Platy by sme zvýšili na úkor silových rezortov,“ tvrdí zase László Szigeti z SMK. Odvážnejšie riešenie neprimeraného postavenia učiteľa navrhuje Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka. Vyššie platy dostanú kvalitní kantori na základe súbežného financovania škôl z rozpočtu a školného.
Hospodárske noviny, 21. 4. 2010
O tom, že školstvo v porovnaní s inými rezortmi nebolo prioritou Ficovho kabinetu, svedčia tri nesplnené sľuby. Platy v školstve nestúpli na úroveň priemeru v hospodárstve a kabinet nenašiel peniaze ani na avizované celkové zvýšenie financovania školstva na päť percent HDP. Sľúbené nedostali ani veda a výskum a vysoké školy. To všetko aj napriek tomu, že ministerstvo školstva malo posledné tri roky zo všetkých rezortov k dispozícii najviac peňazí. Vláda a ministerstvo v niektorých prípadoch uprednostnili pred plnením sľubov miliardové investície do IT projektov či spochybneného nákupu nových učebníc.
sme.sk, 21. 4. 2010
Takmer tretina absolventov by sa na svoju domovskú vysokú školu už nevrátila, svoje pôsobisko by známym neodporučilo ani 17 percent vysokoškolských učiteľov. Vyplynulo to z vlaňajšieho prieskumu mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorý dnes zverejnili jej zástupcovia. … Prieskum názorov pedagógov a absolventov realizovala agentúra GfK minulý rok na jeseň, na ankete sa zúčastnilo 2454 učiteľov a takmer 4000 absolventov.
sme.sk, 21. 4. 2010
Približne polovica absolventov vysokých škôl po zisku diplomu nepracuje vo vyštudovanom odbore. Vyplynulo to z vlaňajšieho prieskumu mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorý dnes zverejnili jej zástupcovia. Najčastejšie sa vo svojom odbore uplatňujú absolventi technických smerov, naopak, najhoršie právnici či odborníci v sociálnej oblasti. Technicky vzdelaní zamestnanci majú tiež najvyššie platy spomedzi absolventov.
sme.sk, 20. 4. 2010
Ústavnosť novelizovaného zákona o vysokých školách, ktorý zaviedol vyberanie poplatkov za štúdium, ale aj povinnú prax pre študentov zdravotníckych odborov bude v stredu na verejnom zasadaní posudzovať Ústavný súd SR. S podaním sa naň v máji 2008 obrátila skupina 38 poslancov zastupovaná Tatianou Rosovou. … Pokiaľ ide o novovzniknutú povinnosť platiť školné, študenti na ktorých sa táto povinnosť vzťahuje, sú pod bezprostrednou hrozbou vylúčenia zo štúdia, ak školné neuhradia do stanoveného termínu. Podľa navrhovateľov ide o retroaktívne koncipovanie platobnej povinnosti. Tým sa zabraňuje prístupu k vzdelaniu, dochádza k diskriminácii istej skupiny osôb.
SME, 20. 4. 2010
Nie je paradoxom, že náš 69-ročný prezident by pre svoj vek nemohol byť garantom vysokej školy? „Garantom“ štátu byť môže.
sme.sk, 19. 4. 2010
Komplexné informácie týkajúce sa najmä základných a stredných škôl sú obsahom nového centrálneho informačného portálu rezortu školstva www.iedu.sk, ktorý dnes v Bratislave predstavil podpredseda vlády a minister školstva SR Ján Mikolaj. … Na portáli by sa mala nájsť každá základná či stredná škola. „Postupne budeme o týchto školách dopĺňať údaje. Chceme tam zavesiť výsledky jednotlivých testovaní a priradiť ich k tej-ktorej škole, prijímacie konania a pod.,“ priblížil minister a doplnil, že portál by mal obsahovať komplexné informácie pre základné a stredné školy.
sme.sk, 15. 4. 2010
Základné a stredné školy nedostanú všetky reformné učebnice načas ani v novom školskom roku, ktorý sa začne v septembri. Minister školstva Ján Mikolaj to potvrdil na dnešnom odbornom seminári o tvorbe reformných učebníc v Bratislave. „Ale som presvedčený, že tých 80 percent učebníc v septembri na školách bude,“ sľúbil Mikolaj. Minister tvrdí, že pri tvorbe nových kníh zlyháva ľudský faktor. Viacero výberových konaní stroskotalo, lebo sa neprihlásili autori.
Hospodárske noviny, 14. 4. 2010
Nezdá sa mi správne počty profesorov a docentov odvodzovať len od počtu študentov. Ich počet by mal predovšetkým vyplynúť z rozsahu pedagogických povinností, hodín prednášok. Vzťah čím viac študentov, tým viac profesorov a docentov, nie je dobrý, je to podpora rastu kvantity, a nie kvality štúdia. Skôr by mal platiť základný vzťah: od počtu profesorov a docentov odvodzovať počty študentov. Vysoké školy sú schopné zvyšovať tak počty študentov, ako aj počty profesorov a docentov, za určité časové obdobie. Takúto koncepciu by ministerstvo školstva malo zmeniť, lebo je v protiklade zvyšovania kvality vysokých škôl.
noveskolstvo.sk, 13. 4. 2010
Proces vzdelávania je dlhodobou, pomalou a systematickou záležitosťou, čo nie celkom ladí s flexibilným modelom dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomiky. A tak ho Lisabonská stratégia v mene plánovaného hospodárskeho rastu, zvyšovania zamestnanosti a sociálnej inklúzie čoraz viac znásilňuje. Vytláča z neho overené tradičné modely a nahrádza ich zjednodušeným výcvikom pracovnej sily. Od škôl na všetkých stupňoch, základnými počnúc a vysokými končiac, vyžaduje čoraz intenzívnejšie prepojenie s praxou a tréning najmä praktických zručností. Tým však popiera samotnú podstatu vzdelania. Degraduje ho iba na prípravu výkonnej pracovnej sily, čím okliešťuje jeho hlbší zmysel.
etrend.sk, 13. 4. 2010
Profesori amerických univerzít si v minulom roku polepšili najmenej za posledných 50 rokov. Ich mzdy medziročne narástli len o 1,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu platov, ktorý každoročne zverejňuje Americká asociácia univerzitných profesorov (AAUP). Priemerný ročný plat univerzitného profesora na verejnej vysokej škole bez príplatkov a dodatočných odmien dosahuje takmer 117-tisíc amerických dolárov (približne 7 200 eur mesačne), jeho kolega na súkromnej univerzite zarobí ešte o 36-tisíc dolárov viac. (…) Podľa aktuálnych údajov z prieskumu platov realizovaného spoločnosťou Profesia.sk sa hrubá mzda vysokoškolského pedagóga na Slovensku pohybuje na úrovni 848 eur mesačne. Do tejto sumy však nie sú zahrnuté trináste platy či finančne dobre ocenená práca cez víkend.
blog.sme.sk, 10. 4. 2010
Ďalším problémom normatívneho financovania je samotný princíp, čím viac žiakov tým viac peňazí, riaditeľov škôl to potom v záujme finančného zabezpečenia vyučovacieho procesu a prevádzky školy a školského zariadenia zvádza k uprednostňovania kvantity na úkor kvality, jednoducho povedané viac hláv (duší) viac peňazí. Viedlo to napríklad k tomu, že školy otvárali množstvo nových odborov, ktoré nemali nič spoločné s tradíciou a predchádzajúcim zameraním školy, vôbec nezohľadňovali potreby pracovného trhu a regiónu. Takto školy v záujme získať čo najviac peňazí, sa správali ako na skutočnom blšom trhu, keď ponúkali niečo, čo v skutočnosti ani nepotrebujeme. Takto dochádzalo k pokriveniu stredného školstva a možno aj samodeštrukcii niektorých škôl, pretože evidentne bude musieť prísť k racionalizácii celej siete stredných škôl a niektoré školy budú musieť byť zrušené.
Pravda, 9. 4. 2010
„Niektoré študijné programy, ktoré nám vychovávajú deti najmä pre úrady práce, bude potrebné uzavrieť,“ povedal minister školstva Ján Mikolaj. Jeho hovorkyňa Danica Španková spresnila, že zoznam takých odborov vypracujú župy. Tie sa potom rozhodnú, kedy odbory skončia. Kraje už dnes hovoria o tom, že ako prvé pôjdu do útlmu obchodné akadémie a gymnáziá. „Utlmiť chceme študijné odbory, ktoré sú zamerané na obchod a služby, pretože ich absolventi nenachádzajú na trhu práce uplatnenie v najväčšej miere. Určite sa nestretneme s pochopením rodičov a žiakov, pretože o tento typ štúdia je stále najväčší záujem,“ povedal hovorca Nitrianskeho kraja Stanislav Katrinec.
Pravda, 9. 4. 2010
Bohužiaľ, často ani sami zamestnávatelia nevedia definovať školám, čo vlastne chcú. A v neistých časoch hospodárskej krízy to platí zrejme dvojnásobne. Ekonomická situácia aj potreba pracovných síl môže byť o štyri-päť rokov celkom iná, ako je dnes. Riešiť teda súčasný problém iba na úrovni krajov môže byť pre budúcnosť neúčinné. Nie je možné vynechať základné školy, na ktorých sa žiaci a ich rodičia rozhodujú kam sa bude ich profesionálna kariéra uberať.
pravda.sk, 8. 4. 2010
Most-Híd nechce internátne školy pre rómske deti tak, ako ich presadzujú súčasní politici, a plánuje zrušiť aj existujúce špeciálne školy. Strana vidí riešenie v zavedení povinnej predškolskej dochádzky pre rómske deti.
sme.sk, 7. 4. 2010
Digitálny obsah bude určený pre učiteľov i žiakov, využívať ich budú môcť všetky základné a stredné školy. Digitalizáciou prejde sedemnásť vybraných predmetov – Matematika, Fyzika, Chémia, Biológia, Prírodoveda, Slovenský jazyk a literatúra, Vlastiveda, Dejepis, Geografia, Občianska náuka, Etická výchova, Informatika, Informatická výchova, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Výchova umením, Umenie a kultúra. Digitálny vzdelávací obsah bude tvoriť niekoľko desaťtisíc multimediálnych objektov, usporiadateľných do vzdelávacích lekcií, obsahovať bude texty, videosekvencie, audiosekvencie, 3D animácie, 2D animácie, simulačné cvičenia a edukačné hry, obrázky i fotografie.
SME, 7. 4. 2010
Vysoké školy akútne potrebujú viac pedagógov mladej a strednej generácie. Ich deficit nemôžu suplovať docenti a profesori vo veku nad 65 rokov. Mohli by však výrazne rozšíriť rady takzvaných „lietajúcich“ profesorov, ktorých záujmom je snaha odučiť čo najmenej a hlavne si zarobiť. Rozvrh hodín sa im môže prispôsobiť tak, aby stačilo prísť na fakultu raz, dvakrát za semester. Veď prácu urobia mladí asistenti, fakulty potrebujú iba meno profesora ako garanta. Ale kde je kvalita prípravy študentov, ktorí niekedy „lietajúceho“ profesora nevidia počas celého štúdia?
sme.sk, 3. 4. 2010
Záujem cudzincov o štúdium na slovenských vysokých školách výrazne zaostáva za počtami Slovákov na zahraničných univerzitách. Vyplynulo to zo štatistík ministerstva školstva. Slovenským školám podľa odborníkov chýbajú atraktívne študijné programy či špičkoví učitelia, slabinou je aj štúdium v cudzích jazykoch. Akreditačná komisia preto nedávno navrhla, aby sa počty zahraničných študentov spolu so študijnými pobytmi učiteľov v zahraničí uplatňovali pri hodnotení škôl.
sme.sk, 3. 4. 2010
Desiatkam študijných programov odborného vzdelávania a prípravy hrozí zánik. Podľa ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) neprežijú tie, ktorých absolventi majú problém s uplatnením sa na pracovnom trhu. „Niektoré študijné programy, ktoré nám vychovávajú deti najmä pre úrady práce, bude potrebné jednoducho uzavrieť,“ vyhlásil Mikolaj. O rozvoji odborného vzdelávania podľa potrieb pracovného trhu diskutuje rezort aj so stavovskými a profesijnými organizáciami. Stratégie a koncepcie rozvoja v konkrétnych samosprávach očakáva ministerstvo od krajov. (…) „ Je nedostatok profesií z oblastí informačné a komunikačné technológie, niektoré špecifické technológie. Zdá sa, že začína byť trošku prebytok niektorých spoločensko-vedných disciplín,“ dodal Mikolaj.
Hospodárske noviny, 30. 3. 2010
Prezident Ivan Gašparovič včera odmietol návrh poslancov posielať profesorov na akademický dôchodok až v sedemdesiatke. „Zvýšenie vekovej hranice pre pôsobenie vysokoškolského učiteľa na vysokej škole je len krátkodobým, ale nie efektívnym riešením budúcnosti mladej generácie,“ odôvodnila hlava štátu vrátenie zákona z dielne Mojmíra Mamojku (Smer-SD) do parlamentu. Žiada skôr posilniť spoločenské postavenie a plat učiteľov. (…) Ako menšie zlo hodnotí rozhodnutie prezidenta aj analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková. Systémovým riešením by podľa nej bolo viazať výučbu a udeľovanie titulov na „vedecky aktívnych pracovníkoch, a nie na ľuďoch, ktorí raz získajú titul“.
Hospodárske noviny, 30. 3. 2010
Ján Mikolaj
Na zlepšenie situácie štát pripravil a zaviedol niekoľko systémových zmien. Pedagógovia v nich hrajú prioritnú úlohu. Už obsahovou reformou (školský zákon) dostali učitelia nezvyčajne veľký priestor na uskutočňovanie vlastných predstáv o obsahu či metódach vzdelávania. Takmer 30-percentný priestor nemá obdobu ani v zahraničí. Je to určitým spôsobom risk, ale vychádzajúc z tradície a stále vysokej úrovne vzdelávania si to môžeme dovoliť.
sme.sk, 29. 3. 2010
Na slovenských stredných odborných školách (SOŠ) v posledných rokoch študuje, alebo pracuje stále viac žien ako mužov. Kvantitatívny výskum, ktorý realizovalo Občianske združenie EsFem, potvrdil zvyšujúcu sa feminizáciu a rodovú segregáciu stredného odborného školstva. (…) „Horizontálna segregácia znamená, že u nás existujú takmer čisto dievčenské a chlapčenské odbory. Zároveň sme zistili, že na Slovensku študuje na SOŠ čoraz menej chlapcov. Z toho vyplýva ďalšia otázka, aké to bude mať dôsledky na trh práce,“ povedala Monika Bosá z OZ EsFem. Čo sa týka pedagógov na SOŠ, výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje 63,3 percenta učiteliek a 36,7 percenta učiteľov.
sme.sk, 24. 3. 2010
Medicína, právo či manažment patria medzi uchádzačmi o vysokoškolské štúdium aj v tomto roku k najžiadanejším odborom. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi vysokými školami. Najmenej ľudí sa hlási na technické smery, kde počet voľných miest nezriedka prevyšuje záujem. Odborníci pritom varujú, že slovenskej ekonomike môžu v budúcnosti chýbať práve hutníci či strojári s vysokoškolským titulom.
sme.sk, 23. 3. 2010
Kredity, ktoré pomôžu rozšíriť kvalifikáciu i postúpiť do vyššej platovej skupiny, už môžu učitelia a odborní zamestnanci zbierať v 72 vzdelávacích programoch. Systém platí od novembra minulého roka. Po novom si môžu pedagógovia prilepšiť k výplate, keď sa vrátia do školských lavíc, absolvujú kurzy, školenia či napíšu učebnice. (…) V ponuke sú rôzne kurzy, napríklad hospodárenie s peniazmi, základy rómskeho jazyka či inovácie v zjazdovom lyžovaní.
SME, 23. 3. 2010
Ivan Ostrovský
Darmo mal minister a ministerstvo školstva jedinečnú šancu začať vitálne rozhodujúcu diferenciáciu vysokých škôl. Darmo ministerstvo pripravilo model financovania, ktorý v plnom rozsahu akceptoval hodnotenie výskumu komplexnou akreditáciou a konečne smeroval k reálnej diferenciácii vysokých škôl. Loby priemerných a podpriemerných zabezpečila jeho kratučký život a nahradila ho paškvilom, ktorý sa tvári ako akceptácia reality, ale túto nahrádza virtuálnym vplyvom 1/15 váhy výsledkov komplexnej akreditácie na časť štátnej dotácie do vzdelávania.
SME, 21. 3. 2010
Maďarské deti majú jazykový zmätok, hovorí Béla Bugár. Môže za to podľa neho aj množstvo jazykov, ktoré sa v škole musia učiť. Okrem materinskej maďarčiny a slovenčiny aj dva svetové. Bugár navrhuje jeden z cudzích jazykov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským vypustiť a sústrediť sa viac na slovenčinu, povedal v diskusnej relácii STV O päť minút 12.
Pravda, 18. 3. 2010
Okrem toho by sa prax oponentúr dala významne zobjektívniť podľa dávno vysloveného názoru, aby pre oponentúry bola pre každé „odvetvie“ výskumu vytvorená celoslovenská široká odborná oponentská komisia (aj z radov dôchodcov) a na jednotlivé výskumné úlohy by sa z nej žrebovali tak oponenti, ako aj členovia do oponentských komisií. Pochopiteľne by ich práca bola honorovaná. Podobný systém by sa mal uplatňovať aj pri obhajobách bakalárskych, diplomových a rigoróznych prác.
sme.sk, 17. 3. 2010
Stredoškoláci, ktorí dnes maturujú z cudzieho jazyka, si museli pri jeho výbere zvoliť aj úroveň náročnosti. Mohli si vybrať úroveň B1 (bývalá B) alebo B2 (bývalá A úroveň) Spoločného európskeho referenčného rámca. Minister školstva Ján Mikolaj v tejto súvislosti uviedol, že v budúcnosti by aj maturita z cudzieho jazyka mala byť jednoduchšia. „Snažili sme sa v rámci školskej reformy nastaviť maturitu tak, aby bola čo najjednoduchšia, preto sme zrušili všetky úrovne. Čo nám ostalo, sú cudzie jazyky, kde potrebujeme v rámci medzinárodných štandardov ešte na prechodnú dobu dvoch – troch rokov zachovať dve úrovne s tým, že cieľom je, aby aj v jazykoch sme mali iba jednu úroveň,“ povedal Mikolaj.
Hospodárske noviny, 16. 3. 2010
Poznáme Google, navštevujeme virtuálnu knižnicu Wikipedia, nie je nám cudzie ani programové vybavenie počítača, no pri jeho používaní sme stále len učňami. StockExpertUkázal to celoslovenský test IT FITNESS, do ktorého sa mohol zapojiť každý, kto bol zvedavý na svoje počítačové zručnosti. (…) Do testu sa od prvého februára do piateho marca zapojilo viac ako 55-tisíc ľudí, z toho asi dve tretiny tvorili žiaci a študenti vo veku 15 až 19 rokov. Celkovo zvládli Slováci test v priemere na 38,49 percenta, čo predstavuje nižšiu až priemernú úroveň znalostí.
Hospodárske noviny, 16. 3. 2010
Výsledky samotnej externej maturity zohľadňujú podľa miniprieskumu HN len dve z dvadsiatich náhodne vybraných fakúlt. Školy, ktoré ponúkajú najvychytenejšie programy – právo, medicínu, psychológiu, manažment – však naďalej vyberajú najlepších uchádzačov prostredníctvom vlastných testov. Ostatné fakulty zohľadňujú celkové výsledky zo strednej školy – koncoročné vysvedčenia, známky z ústnych maturít či úspechy v stredoškolských súťažiach. (…) Výhradou škôl je aj fakt, že napriek pôvodným plánom sa maturity stále nerozšírili na ďalšie predmety – biológiu, dejepis či chémiu, ktoré sú kľúčové napríklad pre štúdium medicíny či práva.
Hospodárske noviny, 15. 3. 2010
Miroslav Beblavý
Najväčšiu pozornosť venujeme nastaveniu systémových pravidiel pre vysoké školy. Filozofiou návrhu je vymeniť väčšiu slobodu pre vysoké školy vo vnútornej organizácii a riadení za prísnejšiu akreditáciu a financovanie založené na skutočnej výskumnej kvalite.
hnonline.sk, 12. 3. 2010
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) navrhuje zriadiť dva typy internátnych škôl pre rómske deti. „Prvý typ budú školy pre povinnú školskú dochádzku a druhý budú školy pre odborné vzdelávanie a prípravu,“ spresnil podpredseda ĽS-HZDS a štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Habánik na tlačovej konferencii hnutia venovanej školským tézam z volebného programu strany.
sme.sk, 12. 3. 2010
„Navrhujeme výrazne zmedzinárodniť akreditáciu. Myslíme si, že ak hodnotíme sami seba, tak to často nevedie k najlepším výsledkom. Preto navrhujeme, aby v Akreditačnej komisii, ale aj v pracovných skupinách bolo výrazné zastúpenie medzinárodných odborníkov, dokonca až väčšinové,“ vysvetlil Beblavý.
etrend.sk, 11. 3. 2010
Projekt Komparo vymysleli v Exame pre školy, ktoré majú záujem periodicky monitorovať kvalitu svojich žiakov v kľúčových momentoch: pri vstupe na školu, počas štúdia a pred odchodom na inú školu. Cena za tento produkt nie je vysoká, necelých päť eur na žiaka, no mnohým riaditeľom škôl a učiteľom podľa V. Burjana chýba predovšetkým motivácia, aby sledovali kvalitu svojej práce. „Ja ich do istej miery aj chápem. Vidím, že sú unavení, znechutení pomermi v školstve, preťažení nezmyselnou byrokraciou,“ tvrdí V. Burjan. Školy preto často žiadajú rodičov, aby sa na testovanie vyskladali. No paradoxne, v čase pred krízou, keď sa slovenskej ekonomike aj rodinám darilo, neprejavilo sa to na ich ochote investovať do testovania či účasti svojej ratolesti na vedomostnej súťaži.
Hospodárske noviny, 9. 3. 2010
„Ministerstvo bude vyvíjať tlak na vysoké školy, aby externú maturitu akceptovali v maximálne možnej miere vzhľadom na to, že ide o absolútne korektné výsledky. Nechceme, aby študenti robili skúšky na vysokú školu z rovnakých predmetov, z akých robia externú maturitu,“ vyhlásil vlani minister Ján Mikolaj po zverejnení výsledkov externých maturít. Situácia sa však príliš nezmenila – školy, o ktoré je veľký záujem, si prijímacie skúšky udržujú. Napriek tomu môžu práve body za dobrý výsledok z externej maturity rozhodnúť o prijatí či neprijatí na vysnívanú školu.
pravda.sk, 9. 3. 2010
Amnesty International (AI) varuje, že vytváranie internátnych škôl pre rómske deti a snaha „postupne oddeľovať deti od spôsobu života, ktorý momentálne žijú v osadách” je diskriminačným konaním a je jednoznačným útokom na spôsob života Rómov. Internátne školy pre rómske deti pritom v pondelok premiér Robert Fico označil za jedinú možnú cestu riešenia rómskej problematiky. (…) Organizácia na ochranu ľudských práv vyzýva slovenskú vládu na riešenie hlavného problému – pretrvávajúcej segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Tú môžu prekonať reformy vzdelávacieho systému na zabezpečenie skutočného inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti. Vláda musí podľa AI poskytnúť primeranú pomoc rodinám a žiakom, ktorí ju potrebujú, aby boli schopní efektívne participovať a naplno rozvíjať svoj potenciál v rámci bežných základných škôl.
Pravda, 6. 3. 2010
Miloslav Urban
Presadzujete myšlienku ustanovenia výskumných alebo elitných univerzít. O čo tu ide?
O to, aby hodnotenie kvality vysokých škôl zohralo hlavnú úlohu pri poskytovaní dotácií. Aby sa s plnou vážnosťou vzalo do úvahy aj pôsobenie vedeckých špičiek na príslušnej univerzite. To v metodike financovania vysokých škôl chýba, rovnako aj citácie na vedecké práce. Lenže bez toho sa naše univerzity aspoň medzi 500 najlepších vo svete nedostanú. Vyčleniť povedzme dve až štyri vysoké školy ako výskumné univerzity a podľa toho ich aj dotovať je zrejme nesplniteľná predstava. V Nemecku však ideu elitných univerzít presadili. U nás je to ešte akútnejšie, ak nemáme stratiť celú generáciu mladých, ktorí ostanú trvalo v zahraničí, lebo neveria, že aj doma sa dá zmysluplne študovať a pracovať.
sme.sk, 6. 3. 2010
Ministerstvo školstva sa chystá testovať vedomosti štvrtákov na základných školách. V súčasnosti takto každý rok prostredníctvom Testovania 9 skúša deviatakov. „Prvé testovania predpokladáme už v roku 2011, 2012 a od roku 2013 sa rozhodneme, či to spustíme celoplošne, alebo pôjdeme po vzorkách študentov,“ uviedla riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Štát zaplatí projekt z európskych štrukturálnych fondov.
Hospodárske noviny, 5. 3. 2010
Univerzity dostanú od štátu peniaze po novom. Viac peňazí by mali dostať školy s kvalitnou vedou a výskumom a tie, ktorých absolventi sa lepšie uplatnia na trhu práce. „Máme už informácie o tom, ako sa nám absolventi uplatňujú,“ vyhlásil na včerajšom HNClube minister školstva Ján Mikolaj s odkazom na aktuálne údaje Štatistického úradu a rezortnú štúdiu. Bohatšie budú tento rok aj školy, ktoré vzdelávajú nedostatkové profesie – napríklad zubárov, technikov, ale aj učiteľov. Najviac dostane v porovnaní s vlaňajškom Mikolajova alma mater – Žilinská univerzita – 2,2 milióna eur. V percentuálnom vyjadrení si najvýraznejšie prilepší bratislavská Vysoká škola výtvarných umení – takmer o 16 percent.
hnonline, 4. 3. 2010
Spolu s Miroslavom Beblavým preto Rosová pripravila pozmeňujúce návrhy, ktoré by zákonom nelimitovali vek garantov, na druhej strane by však profesorom zrušili definitívu, takže by sa každých päť rokov museli o svoje miesto uchádzať znovu. Tým by sa odstránilo aj riziko, že niektorý z garantov, ktorí túto možnosť stratí zo zákona pre vek, uspeje na súde so žalobou pre diskrimináciu.
blog.sme.sk, 4. 3. 2010
Keď som vymenoval výhody fínskeho školstva, na záver spomeniem aj jednu nevýhodu. Vo Fínsku je priemerný študent veľmi kvalitne vzdelaný. Chýba im však výrazná elita. (…) Myslím si, že v prospech slovenského študenta – alebo presnejšie v neprospech fínskeho – tu pôsobia dva faktory. Po prvé je to motivácia alebo skôr zvyk súťažiť. Fínsky študent do svojich trinástich rokov nie je známkovaný, nie je porovnávaný so svojimi rovesníkmi na základe jedného číselného ohodnotenia. Lenže práve to sa robí na IMO. Číselné hodnotenie má dvojaký účinok – úspešnejších povzbudzuje, menej úspešných deptá. Z psychologického hľadiska je možno lepšie dať si slovné hodnotenie „ja som dobrý, ty si dobrý, každý z nás je v niečom dobrý“ a neriešiť, kto je najlepší. Ak sa však uspokojíme s tým, že sme dobrí, a nesnažíme sa byť najlepší, zlaté medaily nám uniknú.
sme.sk, 3. 3. 2010
Učitelia už skôr upozornili, že testovanie stráca svoj význam a sťažuje život žiakom i pedagógom. Jednotné testy deviatakov či štátna maturita mali pôvodne nahradiť prijímacie skúšky na stredné a vysoké školy s výnimkou talentových skúšok; výsledky z celoštátnych testovaní však akceptuje len časť škôl. Vysoké školy robia zväčša vlastné prijímačky. Absolventi základných škôl sa zas pre demografický pokles dostanú na vybranú strednú školu bez ohľadu na výsledok testu. O zrušení testovania na všetkých školách však Mikolaj neuvažuje. Ministerstvo chce dokonca v budúcnosti testami preverovať aj vedomosti štvrtákov na vybraných základných školách.
SME, 2. 3. 2010
František Gahér
V Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku, Estónsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, vo Veľkej Británii je 65 rokov veku štandardná veková hranica pre odchod profesorov do dôchodku. V Česku to nie je upravené v zákonoch, ale podľa slov predsedu Českej konferencie rektorov, rektora Masarykovej univerzity v Brne Fialu platí úzus, že Akreditačná komisia neakceptuje návrh na akreditáciu, kde by bol navrhnutý ako garant profesor starší ako 65ročný.
noveskolstvo.sk, 2.. 3. 2010
Martin Kríž
Zažil som veľké štátne gymnázium v krajskom meste, elitné neštátne gymnázium v Bratislave, malé vidiecke gymnázium na samom západe Slovenska a podobne malé gymnázium v Košickom kraji. Už len to, samozrejme, robí veľký rozdiel. Potreby a očakávania žiakov i prostredia, z ktorého pochádzajú, sú veľmi odlišné. A práve preto mi prekáža prílišná unifikácia školstva, lebo ani jednej z tých škôl štátna predstava o obsahu vzdelávania celkom nevyhovovala. Ale každej z iného dôvodu. Štát by mal ustúpiť do úzadia – definovať základné, jednotné minimum a zvyšok nechať na školy.
SME, 1. 3. 2010
Tatiana Rosová
Zvýšenie hranice veku profesorov má spôsobiť, že sa starší profesori na svojich postoch zabetónujú. Zámerne si nevychovajú nástupcov, aby boli bez konkurencie, čiže nenahraditeľní. Lenže na to, aby profesor získal definitívu, musel trikrát prejsť výberovým konaním. Kto stanovuje kritériá na profesorské miesta? Vedecká rada na čele s rektorom! Ak si nastavia kritériá tak, že nimi trikrát za sebou prejde profesor, ktorý nevychováva nasledovníkov, je jedno, či bude mať 55, alebo 100 rokov. Som presvedčená, že zákonom obmedzovať vo výkone povolania kohokoľvek z dôvodu veku je diskrimináciou. Prezidentovi, úradníkom, ministrom, učiteľom ba ani baletkám – nikomu zákon nepredpisuje vek, v ktorom musí opustiť svoju prácu. Prečo teda profesorom?
Hospodárske noviny, 26. 2. 2010
Na Slovensku takmer nefunguje mechanizmus trhu so vzdelaním. „Odberateľov absolventov“ vysokých škôl – najmä štátny a verejný sektor – zaujíma len „papier“, teda vysokoškolský diplom. Kvalita školy, často dokonca ani študijný odbor nie sú podstatné. Ako nepodarený vtip znie informácia, že mnohí policajti, ktorí si dopĺňajú vzdelanie, študujú študijný program sociálna práca.
Hospodárske noviny, 26. 2. 2010
Ján Pišút
Ukázalo sa, že len 25 percent študentov si vyberá vysokú školu podľa kvality. Ostatní si vyberajú školu z iných dôvodov. Buď preto, že vysoká škola je blízko ich bydliska, a tým pádom to majú lacnejšie, pretože bývajú a stravujú sa doma u rodičov, alebo si vyberajú školu podľa toho, že sa na ňu hlásia ich priatelia, alebo z iných pragmatických dôvodov. To vedie k záveru, že veľká časť tých študentov, ktorí si nevyberajú vysokú školu podľa kvality, pravdepodobne chce len diplom. Len čo majú diplom, uchádzajú sa o pracovné miesto ako osoba s vysokoškolským vzdelaním bez ohľadu na odbor, ktorý študovali.
Hospodárske noviny, 26. 2. 2010
Takýmto riešením je posunutie systému vymenúvania profesorov z osi vedecká rada fakulty – vedecká rada univerzity – minister školstva – prezident republiky na úroveň vytvárania funkčných miest profesorov a ich vymenúvanie priamo univerzitami (tak, ako je to napríklad v USA a čoraz častejšie aj v Európe) z radov významných odborníkov z praxe. Na ilustráciu uvádzam príklad: Zakladateľ Microsoftu Bill Gates by podľa kritérií slovenskej akreditačnej komisie nemohol na Slovensku garantovať študijný program informatiky, keďže nie je docentom ani profesorom podľa slovenských pravidiel. Dotiahnuté ad absurdum, žiadny zahraničný vedec, ani nositeľ Nobelovej ceny, by nemohol na Slovensku garantovať žiaden študijný program. Jednak sa nehabilitoval ani neinauguroval, jednak neovláda slovenský jazyk.
Hospodárske noviny, 26. 2. 2010
Michal Považan, výkonný riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry
Podľa mňa treba urobiť skutočnú zásadnú reformu vysokého školstva, dať vysokým školám viac slobody, aby boli menej reglementované štátom, a po druhé umožniť, aby študenti prispievali na štúdium. No a po tretie, vybudovať zodpovedajúci systém prospechových a sociálnych štipendií. Toto všetko musí ísť ruka v ruke. (…) Máme pre to logický argument. Polovica tejto krajiny nikdy nepôjde na vysokú školu, prečo by oni mali prispievať na štúdiá študentom, aby oni päť rokov študovali, zabávali sa, a o pár rokov potom mali omnoho väčší príjem ako tí, ktorí na vysokú školu nikdy nepôjdu, ale prispievali im na to. Podľa mňa je to zásadná nespravodlivosť a toto by malo byť zohľadnené. Samozrejme, tí, ktorí si vysokú školu nemôžu dovoliť finančne, ale na druhej strane na to majú, by mali získať sociálne štipendiá, prospechové štipendiá atď., aby sme nestrácali elitu národa ani z týchto sociálnych skupín.
sme.sk, 26. 2. 2010
V prípade úspechu v júnových parlamentných voľbách chce strana Sloboda a Solidarita (SaS) umožniť vyberať poplatky aj za štúdium na základných a stredných školách. V súčasnosti smú školné inkasovať iba súkromné školy. (…) V rámci povinnej školskej dochádzky chce SaS určiť minimálnu sieť základných škôl a školských zariadení, ktoré nebudú oprávnené vyberať školné od rodičov. „My dnes nemáme presne určené, ako má minimálna sieť vyzerať, ale vieme určite, že nejaká minimálna sieť musí byť,“ uviedol pre agentúru SITA Ivan Juráš z SaS.
Hospodárske noviny, 25. 2. 2010
Už dnešný systém je nezdravo závislý od formálneho titulu jedného človeka, ktorý mohol získať pred 20 – 30 rokmi, a často na škole pôsobí skôr formálne. To Mamojkov návrh ešte prehĺbi. Ak podľa zákona musí každý vodič nad 65 rokov ísť každé dva roky na zdravotnú prehliadku, aby mohol šoférovať auto, nie je dôvod rovnako nekontrolovať aj starších garantov. Ak by napríklad každých päť rokov museli preukazovať vlastnej vedeckej rade alebo Akreditačnej komisii svoje vedecké výstupy za uplynulé obdobie a profesúra by sa im tak de facto obnovovala, bolo by možné vekový limit zrušiť celkom. Bez tohto alebo iného mechanizmu ochrany kvality hrozí ďalšie prehĺbenie devastácie slovenského vysokého školstva, kde rozdiel medzi univerzitou a geriatriou nebude na prvý pohľad zrejmý.
Pravda, 25. 2. 2010
Vláda rozoberie správu Štátnej školskej inšpekcie, podľa ktorej základné a stredné školy v minulom školskom roku nechávali špeciálne učebne zamknuté. Na stredných odborných školách odhalili, že modernú techniku využívali len na 17 percentách hodín. Na gymnáziách bola situácia ešte horšia. S počítačmi pracovali iba na zhruba každej desiatej hodine.
sme.sk, 23. 2. 2010
Mamojka dnes zdôraznil, že odborným školám dáva len možnosť a nie povinnosť uskutočňovať magisterské či doktorandské štúdium. „Páni rektori a minister Mikolaj týmto elegantne, a nikto o tom nebude vedieť, zatrhnú v úvode odborné VŠ s tým, že môžu žiť, ale budú len bakalárske,“ vyhlásil. Podľa jeho slov bakalári v podstate nemajú v žiadnom odbornom zamestnaní uplatnenie. „Teda ak odborné VŠ budú môcť zo zákona realizovať len prvý stupeň vzdelávania, môžu rovno zaniknúť,“ myslí si.
sme.sk, 22. 2. 2010
Súčasná snaha slovenských univerzitných pedagógov o publikovanie v renomovaných zahraničných časopisoch je nedostatočná. Pre TASR to povedal Jean Michel Sahut, profesor a riaditeľ výskumného centra na School of Managment vo francúzskom Amiens, ktorý niekoľko rokov prednáša pre študentov doktorandského štúdia na Obchodnej fakulte EU. „Som editorom vo viacerých medzinárodných žurnáloch a žiadostí o publikáciu článkov zo Slovenska evidujeme veľmi málo,“ uviedol.
SME, 22. 2. 2010
Pokiaľ neprejdeme k jednoduchšiemu, flexibilnejšiemu, a z hľadiska kvality účinnejšiemu systému (napríklad k systému „licencií” viazaných na odbor a stupeň vzdelávania, ale nechávajúci detaily študijných programov na školu samotnú). Pokiaľ nás nebude viac zaujímať čo a ako škola ozaj učí, než aký vek a tituly majú ich (často len tabuľkoví) učitelia, s kvalitou sa dopredu nepohneme. Len si koledujeme o to, že časom príde iný „expert” s nápadom posunúť vek garantov na 100 rokov.
pravda.sk, 21. 2. 2010
Riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Michal Považan tvrdí, že o kvalite vedcov a pedagógov žiadny papier ani habilitácia nemusia vypovedať. Smerodajné je ich renomé. (…) Univerzity by mali byť podľa neho slobodnejšie a neriadiť sa kritériami pre garantov, ktoré sú často nezmyselné. (…) Ľudia z praxe sú v nevýhode. „Ak napríklad 30 rokov robili výskum pre nejakú firmu a teraz chcú prísť na vysokú školu učiť, majú rovnako dobrý životopis ako tí vedci na vysokej škole, ale začnú tam ako odborní asistenti alebo asistenti, čo je pre nich dehonestujúce,“ konštatuje Považan.
SME, 21. 2. 2010
Navrhovateľ na námietky, že by sa touto novelou zmenili pravidlá komplexnej akreditácie „počas hry“, keďže na väčšine súkromných vysokých škôl sa ešte neuskutočnila, reagoval, že je ochotný posunúť účinnosť tejto novely až po uskutočnení tejto akreditácie. To by túto námietku vyvrátilo a urobilo novelu akceptovateľnou. Je to však len čosi ako vikinská lesť. Som presvedčený, že skutočný plán je nasledovný. V „prvý“ deň účinnosti novely (už po uskutočnení komplexnej akreditácie) zaangažujú tieto školy za nie veľkú, ale dostatočnú odmenu profesorov vo veku medzi 65 a 70 rokov, ktorí sa vďaka novele stanú potenciálnymi garantmi a predložia akreditačnej komisii na schválenie nové študijné programy druhého a tretieho stupňa.
noveskolstvo.sk, 21. 2. 2010
Rodičia majú síce možnosť slobodne si vybrať pre svoje deti školu a v prípade nespokojnosti ju aj kedykoľvek zmeniť, nemajú však k dispozícii žiadne možnosti zistiť o škole, o ktorú majú záujem, potrebné informácie. Dozvedia sa iba všeobecné údaje, napr. aké predmety sa v škole učia, ktoré cudzie jazyky, či má škola vlastnú telocvičňu, prípadne koľko úspešných olympionikov vyprodukovala vo fyzike či dejepise. Nič sa však nedozvedia o celkovej atmosfére školy, o každodennej vzdelávacej rutine, o preferovaných pedagogických metódach učiteľov, alebo o prípadoch šikany a spôsoboch jej riešenia. Detaily, ktoré ich najviac zaujímajú, ostávajú pred rodičmi naďalej skryté a ani Mikolajova reforma na tom nič nezmenila.
Hospodárske noviny, 19. 2. 2010
Len dve univerzity sa medzi elitou našli v hodnotení súkromnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúre (ARRA) a zároveň aj štátnej Akreditačnej komisie. Ide o bratislavskú Univerzitu Komenského a košickú Univerzitu veterinárne lekárstva.
Hospodárske noviny, 19. 2. 2010
Ján Mikolaj
Systém je totiž v súčasnosti nastavený tak, že dosiahnutím veku 65 rokov sa pozícia vysokoškolského učiteľa uvoľňuje, čím je v reálnom čase zabezpečený a dosiahnuteľný kariérny postup aj pre mladších vysokoškolských učiteľov. Tým je zabezpečená kontinuálna obnova kvalifikovaného ľudského potenciálu vysokej školy. A tak nie je potrebné čakať, až kým sa uvoľní funkčné miesto profesora alebo docenta, prípadne vytvárať dodatočné funkčné miesta profesorov a docentov. Súčasne je takto vytvorený tlak na vedenie vysokej školy, aby sa aktívne staralo o zabezpečenie garantov študijných programov.
sme.sk, 19. 2. 2010
Komentár ARRA k akreditácii podľa rektorov naznačuje aj politickú lojalitu, „ignorujúc voľne prístupné objektívne kvantifikovateľné kritériá na internetových stránkach univerzít ako aj Akreditačnej komisie“. (…) Podľa viceprezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Jána Bujňáka sú závery ARRA subjektívne a v rozpore s výsledkami medzinárodnej evalvácie Európskou asociáciou univerzít, na ktorej sa podieľalo ďalších 52 odborníkov z 24 krajín.
SME, 19. 2. 2010
Odborníci na vysoké školy a štát vidia kvalitu slovenských univerzít výrazne odlišne. Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA) ukončila paralelné hodnotenie vysokých škôl a porovnala ho s komplexnou akreditáciou Akreditačnej komisie. Rozdiely sú výrazné najmä pri piatich školách. Univerzita Mateja Bela, Katolícka univerzita, Univerzita Konštantína Filozofa, Trenčianska univerzita A. Dubčeka a Univerzita Cyrila a Metoda patria podľa ARRA medzi najslabšie. „To ukazuje na podpriemerné výkony ich fakúlt tak vo výskume, ako aj vo vzdelávaní.“
pravda.sk, 18. 2. 2010
Podľa rektorov je redukcia študijných odborov, ku ktorej prichádza, na osoh a nevidia dôvod na to, aby sa zvyšoval vek profesorov garantujúcich tieto odbory. Ako Gahér pripomenul, aj v súčasnosti môžu na školách pôsobiť starší profesori, no musia byť vedecky činní a nemôžu byť garantmi študijných odborov. Ak na škole pôsobí len jeden profesor starší ako 65 rokov, ktorý si nevychová nástupcu, znamená to, že jeho rozvíjanie odboru bolo podľa Gahéra neúspešné a označil to za anomáliu. Za bežné nepovažujú rektori ani to, aby odborné vysoké školy mohli poskytovať druhý a tretí stupeň vzdelávania ako Mamojka v novele navrhuje. Väčšina z nich si myslí, že v tomto prípade ide najmä o biznis.
sme.sk, 18. 2. 2010
Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) patria na Slovensku medzi univerzity aj školy, ktoré vo vede nedosahujú ani národný priemer. Ako dnes na prezentácii výsledkov Klasifikácie vysokých škôl 2009 uviedol Ivan Ostrovský, člen valného zhromaždenia ARRA, ide o školy, ktoré si polepšili po dodatočných zásahoch Akreditačnej komisie (AK) do pôvodného hodnotenia.
sme.sk, 17. 2. 2010
Akreditačná komisia preveruje všetky pracoviská, ktoré majú vysoké školy mimo svojho sídla. Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru musí mať každá pobočka svojho garanta a ten nesmie súčasne garantovať štúdium aj na domovskej škole. „Odhadujem, že z tých asi 70-tich pracovísk možno tretina, možno polovička, možno viac, sú akreditované,” uviedol pre agentúru SITA Fišera.
blog.sme.sk, 17. 2. 2010
Kresťania sú občanmi len na 88%…Toto si o kresťanoch myslí naša boľševická vláda. (…) Takými sú vtedy, keď z týchto daní majú ich deťom poslať príspevok cirkevným školským zariadeniam. A popri nás sú takýmito občanmi všetci tí, ktorí sa nerozhodnú svoje dieťa umiestniť do nejakej štátnej školy. (…) Výhovorky, že ak sa niekto rozhodne dať svoje dieťa či už do cirkevnej školy, alebo do súkromnej, nech to doplatí zo svojho, je scestný. Pretože tu nejde o nejaký nadštandard, ale o zabezpečenie základného vzdelania, ktoré platia svojim deťom všetci rovnako, a teda majú aj právo rovnako ho využívať.
Hospodárske noviny, 16. 2. 2010
Orientácia na preferovanie kvantity vysokoškolského štúdia sa začala nejaký čas po roku 1990. Tejto tendencii pomohla aj koncepcia zavedenia bakalárskeho štúdia. Prevzali sme túto formu vysokoškolského štúdia, ale nedomysleli sme ju do dôsledkov. Mala nahrádzať určitú vyššiu formu stredoškolského štúdia (…). Bakalárske štúdium malo byť a mohlo byť aj nižšou formu vysokoškolského štúdia, no vo väčšine prípadov sa stalo iba povinným predstupňom magisterského, inžinierskeho štúdia. A tak všetci tí, ktorí sa stanú bakalármi, až na výnimky, že nechcú, pokračujú v magisterskom štúdiu. Pre magisterské štúdium sa nerobí dosť prísny výber. Aj to je jeden z nedostatkov, ktorý ovplyvňuje úroveň vysokoškolského štúdia a ktorý bude potrebné riešiť.
pravda.sk, 16. 2. 2010
Prvou prioritou vo volebnom programe HZDS pre školstvo, vedu, mládež a šport bude zavedenie finančnej poukážky pre žiakov prvého ročníka v hodnote 100 eur.
Hospodárske noviny, 15. 2. 2010
Počet univerzít stúpol na jedenásť a v rade na dekrét stoja ďalšie, takže situácia bude čochvíľa rovnaká ako pred spustením akreditácie. Finančne si pritom univerzity pomôžu len kozmeticky – dostanú o desať percent viac ako vysoké školy, ak vôbec. Prilepšenie totiž zatiaľ neplatí a budúci rok už bude pri moci iný kabinet. Toľko, pokiaľ ide o cieľ. Proces akreditácie pritom školy zahltil záľahou papierovania, pre retroaktivitu ho napadol generálny prokurátor a to najlepšie prichádza nakoniec – o miestenke v zozname univerzít má definitívne aj tak rozhodnúť vláda a parlament.
sme.sk, 15. 2. 2010
„Politické rozhodnutie, umožňujúce odborným vysokým školám bez adekvátneho kvalifikačného zázemia a nevyhnutnej výskumnej infraštruktúry poskytovať vzdelávanie aj v magisterskom a doktorandskom stupni, by anulovalo proces prebiehajúcej komplexnej akreditácie,“ uvádzajú rektori vo vyhlásení. Podľa ich názoru by zvýšenie veku garantov na 70 rokov konzervovalo nedostačujúcu odbornú a kvalifikačnú štruktúru s chýbajúcou strednou generáciou. Pritom komplexná akreditácia podľa nateraz platných kritérií sa ešte neukončila, ale bude sa naďalej realizovať minimálne jeden a pol roka.
Pravda, 13. 2. 2010
„Ak garant dokáže vo veku 65 rokov poslucháčom prednášať, venovať sa vedeckej činnosti, je schopný aj garantovať,“ tlmočil stanovisko rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku hovorca Vladimír Buzna. „Ak je niekto vynikajúci ako prednášajúci, nech na škole ostane, ale nemusí byť garant,“ oponuje šéf Akreditačnej komisie Ľubor Fišera
Hospodárske noviny, 12. 2. 2010
Mamojkovu novelu, ktorá podľa ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) hádže do koša celú jeho univerzitnú reformu, však podporili aj piati poslanci SNS. Zákon navrhuje, aby všetky druhy vysokoškolských titulov mohli udeľovať aj odborné vysoké školy. „Je to anulácia snahy rozčleniť školy na špičkové a menej kvalitné školy a umožní dávať papierové tituly aj školám, ktoré na to nemajú,“ hovorí Ján Bujňák z vedenia Slovenskej rektorskej konferencie.
hnonline.sk, 11. 2. 2010
O nekompetentnosti ministra školstva podľa poslankyne Národnej rady SR Tatiany Rosovej (SDKÚ-DS) svedčí situácia vo vysokom školstve. „Tri roky po zavedení reformy je v takej kritickej situácii, v akej ešte nebolo. Proces akreditácií minister označil za akúsi trestnú výpravu s cieľom rozdeliť školy na nadpriemerné, priemerné a podpriemerné. Úlohou ministerstva školstva však je, aby na Slovensku podpriemerné školy neboli a nie aby boli označované za odborné,“ povedala Rosová.
pravda.sk, 10. 2. 2010
Vysokoškolskí profesori by mohli garantovať študijné odbory o päť rokov dlhšie. Navrhuje to poslanec Národnej rady SR za Smer Mojmír Mamojka v novele zákona o vysokých školách (…) Nedostatok odborných garantov študijných programov, ktorí skončili svoju funkciu z vekového dôvodu 65 rokov, podľa Mamojku významne ohrozuje štúdium nielen budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na jednotlivé študijné programy a odbory. Z týchto dôvodov navrhol posunutie vekovej hranice pre vykonávanie povolania vysokoškolského učiteľa na 70 rokov.
sme.sk, 8. 2. 2010
Učitelia základných a stredných škôl majú stále ťažkosti s využitím počítačov na hodinách pri vysvetľovaní učiva či zadávaní úloh. Viac ako dve pätiny pedagógov používalo počítač len pre osobnú potrebu či prípravu na vyučovanie, 15 percent si zatiaľ neosvojilo ani základné zručnosti. Vyplynulo to z dnes zverejneného prieskumu ministerstva školstva, ktorý sa začal pred dvomi rokmi. (…) Priamo na vyučovaní pracovala s počítačom podľa zistení ministerstva necelá tretina (31 percent) učiteľov. Pokročilú úroveň v oblasti práce s výpočtovou technológiou dosiahlo 12 percent pedagógov, ktorí využívali modernú techniku spolu so žiakmi na riešenie náročných úloh; veľká časť z nich však bola z radov učiteľov informatiky.
sme.sk, 6. 2. 2010
Prvákov, ktorí nezvládnu učivo a musia si zopakovať ročník, v posledných rokoch mierne pribudlo. Vyplynulo to zo štatistík ministerstva školstva. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi sa do prvého ročníka muselo vrátiť 4,86 percenta zo všetkých prvákov štátnych škôl, vlani ich bolo 6,4 percenta z celkového počtu. Zástupcovia škôl vinia zo zlyhania aj rodičov, ktorí sa vraj deťom nevenujú; pomohla by aj návšteva škôlky pred nástupom do školy. Prváci majú problém tiež s disciplínou.
hnonline.sk, 5. 2. 2010
Podľa slov ministra školstva Jána Mikolaja bola reforma dôležitá okrem toho aj tým, že vytvorila pedagógom priestor na uplatňovanie vlastných predstáv vo vyučovaní. „Dôležité je to, že máte 25 až 27 percent priestoru, aby ste si vy naozaj mohli učiť to, čo si vy myslíte, že učiť treba a aj akou metodikou. Žiaden štát v Európe to takto nemá, to mi verte,“ povedal učiteľom počas stretnutia.
Hospodárske noviny, 5. 2. 2010
Ján Mikolaj
Zrejme si budeme musieť zvyknúť, že aj u nás sú veľmi dobré vysoké školy, priemerné, ale aj slabšie. Samotné školy si už uvedomujú, že rozhodujúcim kritériom je úroveň vedy a výskumu, ako aj úroveň doktorandského štúdia. Komplexnými akreditáciami sa vytvorili podmienky na zastavenie neobmedzeného prijímania študentov. Vzhľadom na vek garantov sa školy budú musieť venovať aj výchove mladej pedagogickej a vedecko-výskumnej generácie.
SME, 5. 2. 2010
Ministerstvo školstva v tomto volebnom období nové súkromné vysoké školy nepodporuje. Ani jednu z troch žiadostí o súhlas so vznikom súkromnej školy nepredložil minister Ján Mikolaj vláde.
Pravda, 3. 2. 2010
Odborári požadujú, aby sa neignorovali kurzy či atestácie, ktoré učitelia absolvovali v minulosti, vďaka čomu by zarábali viac. Nový zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý platí od vlaňajšieho novembra, uznáva len vzdelávacie aktivity po 1. septembri 2008. „Bolo by omnoho spravodlivejšie, keby sa priznávali aktivity minimálne od roku 2005,“ uviedol šéf školských odborov Ján Gašperan.
blog.sme.sk, 3. 2. 2010
Predstavte si, že máte skupinu 15 až 17 detí, s ktorými máte pracovať na hodine asi 45 minút. Desať minút venujete papierovaniu, absenciám, upokojeniu žiakov a navodeniu nejakej tej koncentrácie. Ďalších 10 minút kontrolujete úlohy a potom 10 minút zase skúšate. Ostane vám asi 10 minút na nové učivo a možno 5 minút na jeho zopakovanie. Zo 17 detí sa niektoré jednoducho nedostanú ani len k slovu. Ak by hodina trvala 90 minút, čas by sa dal rozdeliť oveľa účinnejšie. Ak by boli v triede namiesto dvoch skupín štyri so 7 až 8 žiakmi, nepotrebujete žiadnu špeciálnu techniku a ani vybavenie, aby ste dosiahli neporovnateľne lepšie výsledky. Len školy by museli mať k dispozícii viac lepšie riešených učební s viac učiteľmi, čo je podľa mňa v tomto štáte skôr sen ako niečo, čo by sa dalo realizovať.
Trend, 3. 2. 2010
No pokým je motivačný účinok zákona na učiteľov štátnych škôl otázny, jeho prijatie prinieslo značnú demotiváciu do radov súkromných škôl. Po novom sa totiž aj na ne bude vzťahovať zákon o odmeňovaní zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme. Svojich učiteľov tak budú musieť platiť ako štátne školy – podľa zaradenia do platových taríf. Doteraz sa mohli riadiť Zákonníkom práce a väčšinou si vytvorili vlastné kritériá hodnotenia. Juraj Droppa, zriaďovateľ banskobystrickej Súkromnej základnej školy u Filipa, hovorí, že na systéme odmeňovania robili dva roky a fungoval. Vzdať sa ho nechcú, ani keď po novom musia odmeňovať podľa odpracovaných rokov. Vlastné kritériá budú využívať na osobný príplatok. „Problém však je, že na to už nemáme zdroje. Minuli sme ich v prevažnej miere na zákonné príplatky z titulu pracovnej pozície či funkcie. Napríklad na triednicky príplatok má nárok každý triedny učiteľ v predpísanej výške bez ohľadu na to, či a ako si plní povinnosti,“ hovorí J. Droppa, ktorý podľa vlastných slov pre túto zmenu uvažoval o zrušení školy. Hovorí, že riešením aj pre štátne školy by bolo vytvorenie štandardu kvality profesie učiteľa a zrušenie tabuľkových platov.
pravda.sk, 31. 1. 2010
Anonymné sťažnosti rodičov či študentov nespokojných s prístupom učiteľov školská inšpekcia od februára neprešetrí. Vyplynulo to z nového zákona o sťažnostiach. Na školských inšpektorov sa každoročne obráti niekoľko stoviek rodičov či študentov, zhruba štvrtina z doručených sťažností je anonymných. Približne každá druhá prešetrená anonymná sťažnosť je však oprávnená, čo je takmer rovnako ako pri ostatných sťažnostiach. (…) Oslovení riaditelia sa však zhodli, že rodičia nespokojní s výsledkami dieťaťa môžu riešiť situáciu podaním anonymnej a neopodstatnenej sťažnosti na učiteľa. „Zmena pravidiel by preto mohla ochrániť učiteľov pred neoprávnenými sťažnosťami zo strany rodičov, ktorí sa tak mstia za zlé známky,“ poznamenala riaditeľka školy na Dobšinského ulici Jana Polakovičová.
Pravda, 29. 1. 2010
Vysvedčenia, ktoré dostanú do rúk tisíce študentov, majú odrážať ich prácu v škole. Pre niektorých žiakov však nemajú pri prijímačkách žiadnu hodnotu. (…) Prijímačky uprednostňuje pred štvorročnou snahou o dobré známky na strednej škole napríklad Ekonomická univerzita v Bratislave. „Pre nás nie sú vysvedčenia relevantné. Ak má uchádzač dobré výsledky na strednej škole, musí sa to ukázať aj na prijímačkách,“ povedal rektor Rudolf Sivák.
Pravda, 29. 1. 2010
Je zaujímavé a azda i signifikantné, že (…) zmeniť organizáciu školského roka si kompetentní netrúfnu. Stačí pritom urobiť jediné, posunúť začiatok školského roka z prvého septembra na prvý august. Sviatky, ročné obdobia, počasie i dĺžka denného slnečného svitu sa tak ideálne zladia s vyučovacím procesom. Pardon, naopak. Prispôsobíme tak konečne organizáciu školského roka podmienkam, v ktorých sa vyučovací proces realizuje. Na vianočné prázdniny budú odchádzať žiaci s polročným vysvedčením a vracať sa do školských lavíc budú po prázdninách, ktoré konečne prestanú byť prológom k hektickému a stresujúcemu záveru prvého polroka, ale, naopak, úvodom k pokojnému novému začiatku.
pravda.sk, 24. 1. 2010
Budúci siedmaci by mali na hodinách biológie robiť viac pokusov na úkor bifľovania sa encyklopedických údajov. Na dejepise sa zas budú učiť menej o svetových či politických dejinách v prospech osobností národnej histórie. Tretiakom na stredných školách a gymnáziách ubudne učivo o spisovateľoch a ich dielach, posilniť by sa malo národné povedomie. Vyplynulo to z údajov ministerstva školstva.
SME, 15. 1. 2010
Najviac dva týždne mali podľa pôvodných sľubov ministerstva meškať nové učebnice pre reformný druhý, piaty a šiesty ročník základnej školy. Školský rok sa teda začal bez nich.Dva týždne sa potom zmenili na dva až tri mesiace, teraz zostáva z prvého polroka len štrnásť dní, a učebnice školákom stále chýbajú. (…) Šiestaci zo siedmich reformných učebníc dostali len dve, geografiu a pred Vianocami občiansku náuku. Inak sa učia zo starých učebníc.
blog.sme.sk, 13. 1. 2010
Všetky samosprávne kraje musia na začiatku roka určiť výšku dotácii cirkevným a súkromným školám a školským zariadeniam. (…) Keďže viaceré návrhy, ktoré pripravujú úrady diskriminujú neštátne školy, pripájam argumentáciu za rovnocenné a spravodlivé financovanie neštátnych škôl a školských zariadení. (…)
1. najväčšou časťou bežných príjmov samosprávnych krajov je daň z príjmov fyzických osôb. Táto daň sa rozdeľuje podľa tzv. vzorca objektívnych kritérií, kde jedným kritériom je aj počet detí vo veku od 15 do 18 rokov. Kritérium bolo vybraté kvôli povinnosti samosprávnych krajov financovať stredné školy a školské zariadenia. Kritérium nerozlišuje, či sú to deti na štátnych resp. neštátnych školách. Preto ani pri rozdeľovaní vlastných príjmov samosprávneho kraja nie je dôvod, aby sa rozlišoval typ školy.
2. Rodičia, ktorí sa rozhodli aby ich deti navštevovali neštátne školy / školské zariadenia platia rovnaké dane ako rodičia, ktorých deti navštevujú štátne školy / školské zariadenia a preto nie je dôvod, aby školy/školské zariadenie, ktoré navštevujú ich deti dostávali menšie dotácie.
Pravda, 12. 1. 2010
Jaroslav Keyzlar, riaditeľ Spojenej školy v Ružomberku
Čo hovoríte na to, že učitelia zarobia viac len vtedy, ak budú mať dostatok kreditov alebo si spravia atestácie?
Myslím si, že dobrými učiteľmi nie sú iba tí, ktorí nazbierajú potrebné kredity. O kvalite učiteľa vypovedá práca v škole.
Pravda, 12. 1. 2010
Na usilovnosť doplatila 47-ročná školská psychologička Elena Ištvánová, ktorej z platu odkrojili nové pravidlá ministra školstva. Vyššie zárobky totiž Ján Mikolaj (SNS) presadil iba niektorým pedagogickým zamestnancom, ktorí sa po skončení vysokej školy
ďalej vzdelávali. Hoci Ištvánová má za sebou atestáciu a vzdelávacie kurzy, pre ministerstvo nič z toho neplatí. Kameňom úrazu je nový zákon, ktorým Mikolaj zmenil od 1. novembra platy v školstve. Viac peňazí majú dostať tí, ktorí sa vzdelávali. Mikolaj však uznal len vzdelávacie aktivity po 1. septembri 2008. Doklady zo starších kurzov, školení či atestácií pre ministerstvo neexistujú, čo poškodilo aj Ištvánovú, ktorá pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej.
sme.sk, 9. 1. 2010
Komisia zložená z 21 vysokoškolských učiteľov a odborníkov dostala vlani tri žiadosti o vydanie súhlasu na zriadenie vysokej školy; dvom z nich vyhovela. Ak kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ich vznik odobrí, v budúcnosti by mohli na Slovensku vzniknúť dve vysoké školy – Hudobná a umelecká akadémie Jána Albrechta – Banská Štiavnica orientovaná na hudobnú teóriu, interpretáciu a tvorbu a Unicentrum – Medzinárodná vysoká škola so sídlom v Bratislave zameraná na kúpeľníctvo a hotelierstvo.
blog.sme.sk, 8. 1. 2010
Neviem čo v skutočnosti viete o „úžasnej reforme školstva“, ale ja mám pocit, že ľudia na ministerstve v škole nikdy neboli a o výchove a vzdelávaní nič netušia. Ale jedno určite viem. Milujú tlačivá, tabuľky, papiere papiere a papiere. Zabávajú sa tým, že nám menia smer vyškrtávania kolóniek, značenie tried, skratky predmetov a ich poradie. (…) Neexistujú pilotné školy, na ktorých sa zavádzajú zmeny a keď sa systém otestuje a upraví, tak sa celoplošne zavedie aj na ostatné školy. Kdeže. Všetko sa robí hneď a rýchlo, bez zmyslu a upravenia chýb. Tie sa upravia v procese, ak máme šťastie, ale skôr všetko ostáva „po novom“ a hrdíme sa fantastickými reformami v školstve.
finweb.hnonline.sk, 7. 1. 2009
Ak teda učiteľ vzdeláva niekoľko rokov podľa učebníc, ktoré už nezodpovedajú podmienkam doby a teda sám si nezvyšuje kvalifikáciu aj bez toho, aby mu to niekto pripomenul, má oprávnene aj s vysokoškolským titulom mzdu nižšiu ako „výkonná asistentka“. Nevyhovárajme sa teda na chýbajúce učebnice, že nemôžeme bez nich dostať úroveň stredoškolského vzdelávania tam, ktorú od nás chcú vysoké školy a samozrejme budúci zamestnávatelia.
Pravda, 7. 1. 2010
Dušan Podhradský, biochemik a univerzitný pedagóg
Nevyhýbam sa odpovedi a tvrdím, že príliš uvoľnená uzda samosprávy, na ktorú sme ešte nedospeli, je jednou z príčin úpadku vysokých škôl. Nie je predsa možné, aby si univerzity samy určovali kritériá na vymenovanie profesorov, podmienky na obhajoby doktorandov či na nové, často nepotrebné, študijné programy. Štát predsa musí mať možnosť regulovať vznik nových „okresných“ a vôbec pochybných univerzít, fakúlt, nepotrebných študijných odborov!
sme.sk, 7. 1. 2010
Minister školstva Ján Mikolaj verí, že problém s chýbajúcimi autormi učebníc čiastočne vyrieši zákon o pedagogických zamestnancoch. Ten motivuje pedagógov, aby písali učebnice. Získajú za to kredity, od ktorých závisí zvýšenie ich platu. Mikolaj hovorí, že práve táto možnosť naštartuje systém prípravy nových reformných učebníc. Musia však pochopiť logiku reformy. „Učitelia začnú písať učebnice až keď začnú využívať možnosti, ktoré im reforma prináša,“ uviedol pre agentúru SITA Mikolaj.
sme.sk, 6. 1. 2010
celej Českej republike študuje viac Slovákov ako na bratislavskej Univerzite Komenského. Upozornil na to bývalý minister školstva Ján Pišút. Neoficiálne odhady hovoria, že je ich už viac ako 20.000. Exminister predpokladá, že Slovensko takto prichádza o svoje talenty. (…) „Či sme vyvinuli dosť snahy, aby sa títo špičkoví ľudia vrátili domov, mám o tom pochybnosti,“ poznamenal Pišút s tým, že sa treba zamyslieť, aké podmienky vrátane finančných im vytvára ich krajina. Prijal by analýzu, ktorá by ukázala, ako sa „hospodári s týmito talentami“. „Mám pocit, že by sme nedopadli dobre,“ konštatoval.
sme.sk, 5. 1. 2010
Vedomosti deviatakov otestujú tento rok opäť v marci. V apríli si na reprezentatívnej vzorke žiakov overia aj matematickú a čitateľskú gramotnosť.
noveskolstvo.sk, 3. 1. 2010
Základné súradnice reformy sa teda javia v poriadku. Jej slabinou sa ukazuje byť tempo, akým bola zavedená – behom necelého roka a plošne, na celé tri populačné ročníky. Bez odborných diskusií, ktoré by samotným jej tvorcom pomohli zvnútorniť základné princípy, o ktoré v nej ide. Bez metodickej pomoci učiteľom, ktorí majú tvoriť ŠVP, a nielenže s tým nemajú skúsenosti, ale ani nerozumejú základným východiskám, lebo im ich nikto uspokojivo nevysvetlil. Bez toho, aby vzdelávacie programy predmetov mali jednotnú a zrozumiteľnú formu. Bez učebníc.
pravda.sk, 2. 1. 2010
Financovanie vysokých škôl podľa modelu, ktorý pripravuje minister školstva Ján Mikolaj, môže byť aj kontraproduktívne. Myslí si to člen valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Ivan Ostrovský. Problém vysporiadať sa s novým financovaním môžu mať predovšetkým školy, ktoré ponúkajú štúdium na humanitných a spoločenských programoch. Minister chce, aby až 40 percent financií pre vysoké školy záviselo od ich výsledkov vo vede a výskume. (…) Ostrovský tvrdí, že nová metodika síce vyvíja mimoriadny tlak na vysoké školy, aby sa viac venovali výskumu, ale prehlbuje priepasť medzi úrovňou výskumu v humanitných a spoločenských vedách a medzi úrovňou výskumu v prírodovedných a lekárskych disciplínach.
sme.sk, 2. 1. 2010
Ján Mikolaj
Nedávno zazneli hlasy z radov kritikov, že ministerstvo školstva robí centralizovanú učebnicovú politiku, teda že rozhodujete o učebniciach a len tie schválené zaplatíte. Čo hovoríte na tento názor?
Raz sa hovorí, že veľmi riadime a keď učebnice nie sú, tak hovoria, že sa nestaráme. Je to schizofrénia, kritizuje sa hlava-nehlava, aj keď si to navzájom odporuje. My sme povedali, že urobíme všetko preto, aby každý predmet mal aspoň jednu novú učebnicu. Preto vypisujeme výberové konania. V súčasnosti žiaľ nie je pretlak učebníc, naopak je nedostatok učebníc aj autorov. Keď bude niekoľko druhov učebníc pre jeden predmet a budú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, uvedieme knižky na edičný portál a každá škola sa sama rozhodne, ktorú si objedná. Tie následne zaplatíme a na školy doručíme.