Projekt HESO
(Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení)

Stručné hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení roka 2009

Dátum: 14.01.2010

Rok 2009 bol podľa môjho názoru z hľadiska dopadu prijatých vládnych opatrení a zákonov na ekonomiku, ako aj na celú spoločnosť viac škodlivý ako prínosný. Dominovali v ňom škandálne – netransparentné, predražené a korupciou zaváňajúce verejné “tendre” a verejné obstarávania, pričom absentovali pozitívne systémové opatrenia, nehovoriac o reformných zmenách.

Pozitíva

Ako jednu lastovičku pozitívneho systémového kroku, ktorá však leto neurobila, je možné považovať skutočné zavedenie systému referencovania cien liekov podľa cenovej úrovne 6 najlacnejších krajín EÚ do praxe v SR, k čomu dopomohli ľudia z Ministerstva financií SR. Podarí sa tak ušetriť mnoho z verejných výdavkov na lieky, ktoré sú v SR relatívne vysoké.

V legislatívnej oblasti stoja za pochvalu ešte zmeny, ktorými chce vláda, bohužiaľ len v prechodnom období ekonomickej krízy, zmierniť jej dopady na podnikateľskú sféru, ako aj na obyvateľstvo. Ide napríklad o zavedenie inovatívneho, a z praxe prebratého, inštitútu tzv. flexikonta do Zákonníka práce, ktorý umožní tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom prekryť zlé časy bez toho, aby sa prestalo vyrábať a ľudia prišli o zamestnanie, ďalej mierne uľavenie z niektorých daňovo-administratívnych povinností pre podnikateľov, najmä tých malých, a tiež mierne zníženie daňovo-odvodovej záťaže pre niektoré skupiny obyvateľstva. Z hľadiska daňovej legislatívy a zlepšovania podnikateľského prostredia stojí ešte za zmienku skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH či rýchlejšie odpisy majetku. Mamičky na rodičovskej dovolenke, hoci tiež nie všetky, sa potešia výraznejšiemu zvýšeniu rodičovského príspevku.

Negatíva

Medzi najškodlivejšie normy roku 2009 by som zaradil zákon Ministerstva hospodárstva SR o tzv. strategických podnikoch (zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností), ktorým chce vláda prostredníctvom svojho predkupného práva na majetok firmy údajne uchrániť pracovné miesta a výrobu v hospodársky významných podnikoch, ktoré by sa dostali do existenčných problémov. Skutočný efekt však bude presne opačný. Oveľa viac evidentné to bude zo strednodobého a dlhodobého hľadiska (v prípade, ak by zákon nebol zrušený, resp. sa hojne uplatňoval v praxi). Zákon nerešpektuje základné princípy a piliere slobodnej spoločnosti a trhovej ekonomiky, akými sú napríklad garancia a vymožiteľnosť vlastníckych práv, sloboda podnikania, stabilita právnych predpisov, právna istota a pod. Zákon neumožňuje efektívnym a v trhovej ekonomike štandardným spôsobom ozdraviť podnik v procese konkurzu a vyrovnania, a tým zabezpečiť udržateľným spôsobom výrobu a pracovné miesta pre ľudí. Ak by vláda pristupovala pri implementácii tohto zákona ako buldozér, môžeme očakávať pochybné, nevyargumentované a nepochopiteľné “nepriateľské prebratia“ podnikov, ktoré, dúfam, neskončia tak ako vo Februári ´48.

Drvivá väčšina tzv. protikrízových opatrení vlády, ktorých bolo prijatých na desiatky, celkom očakávane nepriniesla takmer žiadne pozitívne efekty. Dokonca aj zo Slovenskej akadémie vied zaznelo, že súbor vládnych opatrení nemožno považovať za „optimálny, presvedčivý, úderný a cielený“. Podľa môjho názoru išlo často o marketingové ťahy (napr. aj šrotovné či tzv. sociálne podniky), ktoré buď prinajlepšom neškodili ekonomike, alebo v horšom prípade prispievali k zadlžovaniu Slovenska, ktoré v roku 2009 výrazne narástlo. Poslanci NR SR museli dokonca revidovať zákon o štátnom rozpočte na rok 2009, aby “legalizovali” 3-násobný nárast deficitu verejných financií v porovnaní s plánom. Analytici spochybňujú tiež reálnosť plánov konsolidácie verejných financií, ktorá sa má začať uplatňovaním prijatého rozpočtu vo volebnom roku 2010.

Vládna koalícia pokračovala aj v roku 2009 v deštruktívnych legislatívnych atakoch na II. pilier dôchodkového zabezpečenia. Tým, že znížila poplatky DSS-iek za správu dôchodkových fondov a tým, že uzákonila povinné garantovanie sporiteľom vloženej istiny zo strany DSS porovnávaním výnosov v 6-mesačných intervaloch a doplácaním prípadných strát z tzv. garančného účtu, resp. z vlastných zdrojov DSS, sa II. pilier stal menej atraktívny tak pre DSS-ky, ako aj pre sporiteľov, čo možno dokumentovať aj výpredajom akcií zo strany DSS-iek, hoci práve vtedy začali ceny akcií stúpať a mali sa nakupovať. Významní ekonomickí analytici sa vyjadrili, že zmeny v legislatíve upravujúce reguláciu II. piliera boli rozhodujúcim faktorom, ktorý podnietil výpredaj akcií z portfólia DSS-iek. DSS-ky tak prišli o možnosť mať vyššie zisky, sporitelia zas mať vyššie dôchodky.

Už klasicky sa takmer každoročne opakujú v slovenskej legislatíve normy, ktoré významne zvyšujú tzv. morálny hazard – teda podnecujú také správanie, ktoré je celospoločensky škodlivé – v stručnosti povedané: dodržiavať pravidlá a byť čestný sa neoplatí. Takými sú napríklad novely umožňujúce odpustenie penále neplatičom Sociálnej poisťovne (tzv. generálny pardon) či zákaz exekúcií nemocníc, ktorý sa však nevzťahuje na súkromné nemocnice, čo je pravdepodobne protiústavné.

A ešte oblasť, ktorá spí, takmer nerušene od ´89-teho, sladkým a neohrozeným spánkom – slovenská neforemná a nezreformovaná justícia…

Dušan Zachar
manažér projektu HESO
INEKO

(písané 23.12.2009 pre týždenník The Slovak Spectator; použité v článkoch z 11.1.2010: Many bills adopted in 2009 targeted the crisis a Strategic company law comes under fire)