Projekt HESO – Regióny

Projekt HESO-Regióny: júl - september 2008

Dátum: 24.10.2008

Najvyššie oceneným opatrením za obdobie júl až september 2008 sa stal systém separovania odpadu v Palárikove. Celý tamojší koncept je nielen ekologický, ale aj ekonomicky výhodný, a to tak pre obec, ako aj pre občanov. Obec profituje z predaja odpadu firmám na ďalšie spracovanie, občania zasa za odvoz vytriedeného odpadu neplatia, platia len za odvoz komunálneho odpadu, čiže toho, ktorý sa ďalej nedá recyklovať.

Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:

(pozitívne opatrenia majú plusový rating, negatívne mínusový)

HESO-Regióny Rating
Poradie júl – september 2008 [300, -300]
1. Palárikovo separovaním smeruje k nulovému odpadu 176
2. Revúčania môžu platiť poplatky samospráve bezhotovostnou formou 141
3. Pri prideľovaní bytov v Jasove boli medzi kritériami aj plnenie záväzkov voči obci a dochádzka detí žiadateľov do školy 132
4. Policajtom v Považskej Bystrici možno poslať fotografie nelegálnych skládok e-mailom 116
5. Samospráva MČ Košice-Šaca pristúpila k razantným krokom pri riešení problému s neplatičmi 114
6. MsP Prievidza zamestnala príslušníčku ovládajúcu posunkovú reč 102
7. Bratislava pripravila návrh zákona, ktorým chce spoplatniť v obciach stavby s 10 a viac parkovacími stojiskami 6
8. Primátorovi Bratislavy schválili odmenu pri príležitosti životného jubilea – 71
9. Bratislavská župa zakúpila luxusné auto za 3,5 milióna – 145
10. Vo Veľkom Šariši zakúpili kameru na zaznamenávanie zasadnutí mestského zastupiteľstva, záznamy však odmietajú zverejniť – 157
11. Tatranské zastupiteľstvo predáva pozemky netransparentným spôsobom – 175

Druhým najúspešnejším opatrením sa stalo opatrenie z Revúcej, kde samospráva zaviedla možnosť, aby občania platili dane a poplatky obci bezhotovostnou formou. Občania Revúcej môžu uhrádzať svoje platby prostredníctvom platobných systémov dvoch komerčných bánk, pričom však systém bude postupne rozširovaný o ďalšie možnosti úhrad, napríklad úhrady prostredníctvom iných bánk, platobných kariet a mobilných telefónov.

Ako tretie najúspešnejšie opatrenie tretieho štvrťroka 2008 bol vyhodnotený systém kritérií, ktoré uplatnila obec Jasov pri výbere budúcich nájomníkov do nových domov nižšieho štandardu určených pre rómsku komunitu. Okrem povinného trvalého pobytu v obci, ako hlavné kritériá samospráva posudzovala najmä plnenie záväzkov žiadateľov voči obci, ale aj riadnu dochádzku ich detí do školy. Pri posudzovaní plnenia záväzkov voči obci išlo najmä o posúdenie, či žiadatelia riadne platia miestne dane, alebo poplatky za odvoz smetí a ďalšie.

Najmenej prínosným opatrením sa stal pre obec nevýhodný spôsob predaja stavebného pozemku v Tatranskej Lomnici, keď mestské zastupiteľstvo obce Vysoké Tatry odsúhlasilo jeho predaj miestnemu podnikateľovi za polovičnú cenu než bola konkurenčná ponuka. Aj keď poslanci neskôr predaj pozemku zrušili, mohli tak však urobiť už iba so súhlasom kupca, ktorý však svoj súhlas podmienil predajom iného pozemku v Tatranskej Lomnici za cenu o 900 Sk za m2 nižšiu než pri prvom predaji. Aj v prípade tohto predaja pozemku nie je jasné, či je pre obec výhodný, keďže nie je zrejmé, či sa jedná o trhovú cenu.

Podrobný popis opatrení a vybrané komentáre hodnotiteľov

1. Palárikovo separovaním smeruje k nulovému odpadu

Charakteristika opatrenia:

V Palárikove realizujú projekt Smerovanie k nulovému odpadu, na ktorom sa podieľa väčšina miestnych občanov. Projekt spočíva v tom, že sa triedi každý druh odpadu do vriec jednotlivo. Približne každých 4 až 6 týždňov je odpad odvážaný nákladnými automobilmi do zberného dvora, v ktorom je zriadená aj bezplatná linka, ktorá slúži občanom, ktorí majú opotrebované spotrebiče či iné nepotrebné veci a nechcú ich vyhodiť do smetí. Stačí iba zavolať na bezplatnú linku a ľudia zo zberného dvora prídu všetko vyzdvihnúť. Na uskladnenie prebytočného odpadu slúžia skládky vybudované v okolitých obciach. Odpad sa tu uskladňuje do „kaziet“, ktorých úlohou je zabrániť úniku škodlivých látok do pôdy a podzemných vôd. Biologický odpad sa kompostuje a používa na hnojenie pôdy.

Celý tento koncept je veľmi výhodný nielen ekologicky, ale aj ekonomicky, a to tak pre obec, ako aj pre občanov. Obec profituje z predaja odpadu firmám na ďalšie spracovanie. Občania zasa za odvoz vytriedeného odpadu neplatia, platia len za odvoz komunálneho odpadu, čiže toho, ktorý sa ďalej nedá recyklovať. Spočiatku boli za odvoz odpadkov zavedené paušálne poplatky, ale v súčasnosti sa uplatňuje tzv. množstevný zber. Každá domácnosť si zakúpi vopred žetón s čiarovým kódom, ktoré slúžia aj na evidenciu množstva vyprodukovaného odpadu.

Komentár:

Hodnotiaca komisia ocenila vysoko pozitívne celý koncept separácie odpadu v Palárikove a označila ho ako možný vzorový projekt aj pre ostatné samosprávy na Slovensku.

Myslí si to i Ján Bucek, vysokoškolský pedagóg na Katedre humánnej geografie a demogeografie Prírodovedeckej fakulty UK, podľa ktorého ide o pozitívny príklad hodný nasledovania. V mnohých slovenských obciach a mestách rezignovali na razantnejšie pokračovanie v separácii odpadu, preto oceňuje aj posun k množstevnému zberu, motivujúcemu k znižovaniu celkového množstva produkovaného odpadu. Podľa jeho názoru, v tejto oblasti potrebujeme čo najviac inovácií, technológií, ale aj praktických riešení mnohých situácií brániacich maximalizácii rozsahu separovania a minimalizácii produkcie odpadu, či jeho objemu.

2. Revúčania môžu platiť poplatky samospráve bezhotovostnou formou

Charakteristika opatrenia:

Obyvatelia mesta Revúca môžu platiť dane a poplatky, ktoré samospráva vyberá podľa platných všeobecných záväzných nariadení (VZN) bezhotovostne, iba prostredníctvom svojej platobnej karty. Na túto platbu sú na revúckom magistráte technicky pripravení všetci správcovia daní a poplatkov a tiež pokladňa mestského úradu.

Mesto odštartovalo aj nový platobný portál – e.pay, ktorý prináša svojim obyvateľom a partnerom v rámci projektu revuca.online. Portál zjednoduší úhrady daní, poplatkov a faktúr mestu a zaručí pripísanie platby na správny účet a jej správnu identifikáciu. Používatelia systému e.pay budú môcť takto uhradiť svoje platby prostredníctvom platobných systémov dvoch komerčných bánk, pričom systém bude postupne rozširovaný o ďalšie možnosti úhrad – napríklad úhrady prostredníctvom iných bánk, platobných kariet a mobilných telefónov. Tí, ktorí nie sú klientmi bánk, ktoré v súčasnosti portál podporuje, môžu využiť tlač vyplneného príkazu na úhradu a uhradiť ho vo svojej banke, či prostredníctvom internetbankingu. Platobný portál e.pay bude navyše v krátkej dobe prepojený so systémom Vernostného programu pre Revúčanov, ktorí budú za svoj lojálny prístup k mestu odmeňovaní.

Komentár:

Predmetné opatrenie malo v radoch hodnotiacich odborníkov vysoko pozitívny ohlas, ako ďalší krok k e-governmentu v tejto samospráve.

Súhlasný postoj k opatreniu vyslovil aj Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika, podľa ktorého ide jednoznačne o krok správnym smerom. V prípade, ak systém bude časom umožňovať občanovi – daňovníkovi i sledovanie termínov daňových povinností a výšku daní, ktoré od neho mesto požaduje splatiť, prípadne i s históriou sledovania platieb za minulé roky, na jednej strane môže dôjsť k vyššej výnosnosti daní, na strane druhej by občan získal jednoduchý prehľad o tom, ako jeho miestna daňová povinnosť voči mestu rokmi rastie (či nebodaj klesá). Rozhodujúcou bude zrejme motivácia občanov ako i ich zručnosť prejsť na tento spôsob e-komunikácie so samosprávou.

Opatrenie pozitívne vníma aj Bohumil Olach, šéfredaktor Obecných novín, podľa ktorého ide o veľmi cenný prístup samosprávy k modernizácii svojej činnosti, pretože ho využilo neveľké mesto. Toto opatrenie by malo priniesť podľa jeho názoru nielen zjednodušenie výberu daní a poplatkov, ale zrejme aj úsporu času pracovníkov a občanov, a teda aj úsporu nákladov na výber daní. Snahou Revúcej by však malo byť presvedčiť čím viac občanov, aby túto možnosť využívali, i za cenu dlhodobej vzdelávacej a presviedčacej kampane.

Určitú skepsu vyjadril Jozef Čavojec, redaktor denníka SME. Hoci opatrenie mu je sympatické, má isté pochybnosti o miere jeho využívania, keďže ide o región s veľmi vysokou nezamestnanosťou, teda zrejme aj nízkou mierou využívania bankových alebo aj internetových služieb. Nepovažuje to však v tomto prípade za podstatné, myslí si, že akékoľvek technické uľahčenie plnenia si povinností voči mestu môže byť len v prospech ľudí.

3. Pri prideľovaní bytov v Jasove boli medzi kritériami aj plnenie záväzkov voči obci a dochádzka detí žiadateľov do školy

Charakteristika opatrenia:

Samospráva obce Jasov v okrese Košice-okolie pri výbere budúcich nájomníkov do nových 12 domov nižšieho štandardu určených pre rómsku komunitu kládla dôraz na iné kritériá, ako sociálne či bytové pomery žiadateľov. Okrem povinného trvalého pobytu v obci, ako hlavné kritériá posudzovala najmä plnenie záväzkov žiadateľov voči obci, ale aj riadnu dochádzku ich detí do školy. Pri posudzovaní plnenia záväzkov voči obci išlo najmä o posúdenie, či žiadatelia riadne platia miestne dane, alebo poplatky za odvoz smetí a ďalšie.

Výber budúcich nájomníkov malo na starosti 9-členné obecné zastupiteľstvo, ktorého členmi sú aj dvaja rómski poslanci. Samospráva obce evidovala celkovo 80 žiadostí o pridelenie bytu, no spomínané podmienky spĺňalo iba 43 žiadateľov. Konečných 12 budúcich nájomníkov bolo napokon vybratých na základe žrebovania.

Komentár:

Hodnotiaca komisia väčšinovo posúdila postup obce ako správny a stanovenie uvedených kritérií za oprávnené.

Podľa názoru Eugena Jurzycu, riaditeľa Inštitútu INEKO, každý, kto dostáva pomoc od spoločnosti si musí uvedomiť, že spoločnosť má právo udelenie pomoci podmieniť splnením nejakých podmienok. V tomto prípade sa podľa jeho názoru zdajú byť podmienky vymyslené korektne.

Martin Šuster, ekonóm Národnej banka Slovenska si myslí, že mesto musí posudzovať, či dáva byty ľuďom, ktorí si ich môžu zaslúžiť. Takže okrem toho, že sa sociálne byty dávajú ľuďom v zlej sociálnej situácii určite treba hodnotiť, či títo ľudia majú snahu sa – po podaní pomocnej ruky – postaviť na vlastné nohy a vedieť sa o seba ďalej sami postarať. Takže napr. školská dochádzka detí je určite dôležitým kritériom. Na druhej strane si však nie je istý, či platenie daní mestu je rozumné kritérium, hlavne, ak to boli doteraz ľudia v pochybnej bytovej situácii. Možno by sa skôr mal zohľadniť trestný register, zamestnanie alebo aspoň snaha nájsť si prácu.

Podľa názoru Silvie Ručínskej, odbornej asistentky na Fakulte verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach samospráva financuje byty pre potreby rómskej komunity z verejných zdrojov. Ak chce rozhodnúť o tom, kto ich má dostať a využije na to parametre, ktoré merajú plnenie si povinnosti voči obci, má na to obec právo. Zvolené kritérium rozdelilo žiadateľov na „lepších“ a „horších“ a obec si vybrala budúcich nájomníkov samozrejme z tých, ktorí boli v skupine lepších. Dá sa predpokladať, že argumentom obce by mohol byť fakt, že ak si občan plní povinnosti voči obci, nesie v sebe zodpovednosť, ktorá je predpokladom, že s takou istou zodpovednosťou bude pristupovať aj k získanému bytu a bude si ho vážiť. Zároveň pôsobí tento prístup aj edukatívne do budúcnosti, pretože pre ďalších záujemcov v prípade ďalších kôl prideľovania bytov bude motivujúce byť „zodpovedným občanom“, teda posielať deti do školy a platiť povinné poplatky obci. S. Ručínska sa nazdáva, že úplne vhodne obec rozhodla o konečných „víťazoch“ výberu, ak ich vyberala žrebom.

4. Policajtom v Považskej Bystrici možno poslať fotky nelegálnych skládok e-mailom

Charakteristika opatrenia:

Mestská polícia v Považskej Bystrici zriadila špeciálnu e-mailovú schránku (tko@povazska-bystrica.sk), kam môžu občania zasielať fotografie previnilcov, ktorí zakladajú nelegálne skládky, prípadne nedodržiavajú stanovený časový harmonogram vývozu komunálneho odpadu a pravidlá nakladania s jednotlivými druhmi odpadov podľa platného VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta alebo porušujú všeobecno-záväzné nariadenie mesta (VZN) o nakladaní s odpadmi. Mesto ju pre policajtov zriadilo na základe žiadosti občanov a zverejnilo na svoje internetovej stránke.

Nelegálne skládky v Považskej Bystrici sú veľkým problémom, preto mesto tejto problematike venuje potrebnú pozornosť. Okrem špeciálnej emailovej adresy mestský úrad zamestnáva pracovníka, ktorý pracuje priamo v teréne a monitoruje situáciu ohľadne skládok a nakladania s odpadmi.

Komentár:

Pozitívne vnímané opatrenie, ktoré však viacerí členovia hodnotiacej komisie chápu iba ako prvý krok k širšiemu využívaniu elektronickej komunikácie medzi občanmi a samosprávou.

Michal Kaliňák, politológ špecializujúci sa na samosprávu si myslí, že vhodnejšie by bolo publikovať takéto fotografie napríklad na internetovej stránke mesta a následne k nim uverejniť fotku vyčisteného priestranstva. Taká fotografia s uverejnením dátumu by bola podľa neho skvelou elektronickou verejnou kontrolou. Teraz občania ťažšie hodnotia to, ako rýchlo dokázala samospráva reagovať na neporiadok.

Aj podľa Bohumila Olacha ide o veľmi dobré opatrenie, pretože znečisťovateľov treba prichytiť pri čine a na to nestačia iba pracovníci mesta či nejakej inšpekcie, ale sú na to potrebné oči všetkých, teda slušných občanov. Každý neporiadnik by mal cítiť, že hocikto ho za nekalé konanie a špinenie prostredia môže nahlásiť a občanov treba ubezpečiť a presvedčiť, že žalovanie na neporiadnikov je pozitívne konanie.

Mierne odlišný, aj keď súhlasný názor vyslovil Juraj Smatana, aktivista Klubu Strážov z Považskej Bystrice, podľa ktorého orgány obce zodpovedné za likvidáciu čiernych skládok (obce) sú povinné akceptovať upozornenia od občanov aj keď prídu e-mailom. Považská Bystrica urobila len to, že na túto možnosť upozornila a spropagovala ju, čo je pozitívne. Zároveň pripomenul, že opatrenie bolo urobené ako reakcia na nespokojnosť časti verejnosti s hromadiacim sa odpadom po zmene systému odvozu odpadov v Považskej Bystrici (boli zrušené bezplatné veľkoobjemové kontajnery pri záhradkárskych osadách, v obciach, na sídliskách atď.)

5. Samospráva MČ Košice-Šaca pristúpila k razantným krokom pri riešení problému s neplatičmi

Charakteristika opatrenia:

Samospráva mestskej časti Košice-Šaca pritvrdila v boji proti nájomníkom, neplatičom z ulice Námestie oceliarov. Desiatim z nich doručila výpovede z nájmu, bez nároku na náhradné ubytovanie. Sedem z nich okamžite splatilo aspoň polovicu svojho dlhu, pričom išlo o desaťtisícové sumy.

Samospráva mestskej časti musí robiť takéto razantné kroky, pretože výška dlhu na nájomnom je už viac ako 10 mil. korún ( 358 795 eur) len za bytové priestory, pokiaľ ide aj o nebytové priestory, výška dlhu presahuje sumu 13 miliónov korún ( 431 521 eur). Zvyšné tri rodiny, ktoré vôbec neprejavili snahu zaplatiť dlh, sa budú musieť v najbližšom čase z bytov vysťahovať.

Podľa slov starostu MČ, miestne zastupiteľstvo mestskej časti uvažuje aj o tom, že zmení systém regulácie vody v uvedených objektoch, a to tak, že vybuduje samostatné odberné miesta pre každú bytovku zvlášť, pričom bytový dom, v ktorom bude evidovať dlh, odstaví od vody úplne.

Komentár:

Väčšina odborníkov vyslovila súhlas s postupom mestskej časti, dokonca viacerí členovia komisie vyslovili názor, že samospráva mala konať razantnejšie už skôr.

Podľa Eugena Jurzycu solidarita patrí jednoznačne do 21. storočia. Bohatí, silní a zdraví majú pomôcť chudobným, slabým a chorým. Solidarita však nesmie byť realizovaná formou tolerancie ku kradnutiu, podvádzaniu a neplateniu dlhov. To je návod na spoločnosť, v ktorej nevieme, kto komu vlastne pomáha.

Eduard Vokál, primátor obce Lipany si myslí, že ide o postup, ktorý má byť štandardný. Samospráva spravuje verejné zdroje a je neospravedlniteľné, ak sa bez dostatočných opatrení vyšplhali nedoplatky na bývaní až do takých rozmerov. Myslí si, že tu zlyhala samospráva v minulosti. Ak sa nepostupuje razantne, niet šance na zmenu k lepšiemu. Občan musí mať skúsenosť, že ak nedodržuje zákony, nedodržuje dohody, zmluvy, nesie za to priamu zodpovednosť.

Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu Obec a finance (ČR) si myslí, že problém neplatičov sa v širšom merítku vyskytuje hlavne v prípadoch, keď sa bývajúci dostávajú objektívne do zložitej ekonomickej situácie (nezamestnanosť a pod.). Je preto podľa neho potrebné včas reagovať zodpovedajúcou sociálnou politikou. Na prílišný nárast dlhu je však potrebné takisto reagovať rýchlo a pritvrdenie zo strany mesta ukazuje, že to má výsledky. Je však nutné postupovať v súlade so zákonom, v obmedzovaní odberu vody správnu cestu nevidí.

6. Mestská polícia v Prievidzi zamestnala príslušníčku ovládajúcu posunkovú reč

Charakteristika opatrenia:

Mestská polícia (MsP) v Prievidzi zaviedla ďalšiu novinku smerujúcu k uľahčeniu komunikácie s nepočujúcimi občanmi. Rady MsP rozšírila príslušníčka ovládajúca posunkovú reč. Svoju nevšednú schopnosť komunikovať v posunkovej reči využíva priamo počas služby, keď nielenže môže prijať oznámenie od nepočujúcej osoby, ale je schopná hlavne uľahčiť sprostredkovanie informácií, ktoré títo ľudia občas nevyhnutne potrebujú. Väčšina ľudí si totiž myslí, že komunikovať s hluchonemou osobou je ľahké napríklad písomnou formou. Neuvedomujú si však, že ich schopnosť a rutina v písaní nie je taká vyvinutá a samozrejmá ako u počujúcej populácie, pretože napríklad znaková reč nepozná pády a skloňovanie, čo v písomnom prejave môže byť prekážkou.

Komentár:

Respondenti ohodnotili predmetné opatrenie kladne a ocenili pro-zákaznícku, v tomto prípade pro-občiansku orientáciu mesta.

Podľa Daniela Klimovského, odborného asistenta na Fakulte verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika, mestská polícia v Prievidzi pokračuje v nastúpenom trende a jej snaha o odstraňovanie diskriminácie a uľahčovanie života handicapovaným či inak znevýhodneným osobám je nasledovaniahodná.

7. Bratislava pripravila návrh zákona, ktorým chce spoplatniť v obciach stavby s 10 a viac parkovacími stojiskami

Charakteristika opatrenia:

Hlavné mesto Bratislava s podporou primátorov krajských miest pripravilo návrh zákona, ktorý má riešiť problémy s prehusťovaním dopravy v mestách a obciach. Právna úprava má umožniť miestnym samosprávam regulovať problémy s prehusťovaním dopravy na miestach so zvýšenou investičnou výstavbou a miestach, kde sa sústreďuje väčšie množstvo ľudí a dopravných prostriedkov (veľké obchodné centrá, bytové domy a polyfunkčné objekty), pretože podľa navrhovateľov zákona pôvodné architektonické a urbanistické riešenia miest v minulosti nepočítali s tak intenzívnym rozvojom dopravy a výstavbou nových objektov, ako sa to deje.

Návrh predpokladá, že stavebník, ktorý získa právoplatné stavebné povolenie na stavbu, súčasťou ktorej je minimálne desať odstavných a parkovacích stojísk, bude zaťažený osobitným druhom miestneho poplatku. Jednorazovo by ho mala platiť fyzická alebo právnická osoba vo výške 10-tisíc korún (331,9 €) za jedno odstavné alebo parkovacie miesto. Použitie výnosu a spôsob jeho vyberania má spočívať na vôli konkrétnej obce a mesta. Budú si tiež môcť určiť, koho od poplatku oslobodia. Cieľom zákona je získať finančné prostriedky na riešenie problémov v doprave a regulácia intenzívnej výstavby podľa miestnych podmienok.

Komentár:

Opatrenie hodnotia členovia hodnotiacej komisie nejednoznačne. Časť z nich si myslí, že môže ísť o prvý krok na ceste k optimalizácií hustoty a intenzity premávky v obciach a mestách, naopak, iní si myslia, že je kontraproduktívne.

Myslí si to aj Andrej Juris, riaditeľ pre regulačnú a trhovú stratégiu ZSE, a.s., Bratislava. Podľa jeho názoru zákon zaťaží ďalšími poplatkami tých, ktorí vytvárajú podmienky pre lepšie parkovanie a služby v meste. Podľa neho je to rovnaké, ako keby cestári museli platiť navyše poplatky za každý kilometer nových ciest v meste. Výsledkom bude menej parkovísk, služieb, ciest a podobne.

Opatrenie negatívne vníma aj Richard Drutarovský, analytik, mediátor z Prešova, ako ďalšie nepriame daňové zaťaženie, navyše s pochybným efektom. Lokálnemu prehusťovaniu dopravy sa dá efektívne čeliť len dlhodobým kvalitným územným plánovaním v kombinácii s miestnou daňovou politikou. Umožniť zo strany samosprávy v územnom pláne nadmerné zahustenie výstavby a tak vyvolať lokálne prehustenie dopravy a na druhej strane umožniť samospráve spoplatniť stavebníka, ktorý postupuje podľa územného plánu, je pokrytecké.

Súhlasné stanovisko vyslovil Tomáš Kramár, občiansky aktivista, Oživení (ČR), podľa ktorého je spoplatnenie parkovacích miest správne, pretože sa jedná o nežiaduci záber verejného priestranstva, ktoré by mohlo byť využívané aj inak. Návrh zákona sa mu však zdá nelogický svojim obmedzením. Platiť by sa totiž podľa neho malo za každé parkovacie státie, bez ohľadu na ich počet.

8. Primátorovi Bratislavy schválili odmenu pri príležitosti životného jubilea

Charakteristika opatrenia:

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský dostal odmenu vo výške mesačného platu. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva. Primátor bežne dostáva mesačný plat vo výške asi 140-tisíc korún (4647 eur). Odmenu dostal od zastupiteľstva pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.

Oponenti tohto opatrenia si myslia, že udeliť odmenu primátorovi pri príležitosti jeho životného jubilea je absurdné, rovnako, ako fakt, že na to boli použité peniaze daňových poplatníkov. Myslia si, že by odmeny mali byť dávané iba v súvislosti s konkrétnymi úlohami a ich plnením.

Primátor Ďurkovský sa vyjadril, že odmenu prijíma, pričom uviedol, že peniaze (podľa informácií z tlače najskôr stotisíc korún, neskôr celú odmenu) dá na charitu. Tvrdí, že o odmenu nežiadal a vraj o nej nevedel.

Komentár:

Opatrenie bolo prijaté odborníkmi z hodnotiacej komisie prevažne negatívne. Väčšina z nich vyjadrila názor, že odmeny pri príležitosti životného jubilea nemajú čo robiť na výplatnej páske úradníka plateného z daní. Niektorí hodnotiaci spochybnili aj zákonnosť tohto aktu.

Podľa Ľubice Trubíniovej, projektovej manažérky iniciatívy Bratislava otvorene ide o absurdné konanie. Čo sa týka primátora, myslí si, že keby bol jeho prvoradou prioritou verejný záujem, teda záujem občanov a mesta, takýto dar by z princípu odmietol. O konaní poslancov si myslí, že tí, čo hlasovali za, ukázali ohromujúcu servilnosť voči primátorovi, a to na úkor verejných prostriedkov, s ktorými narábajú akoby boli ich vlastné súkromné. Primátor a mestskí poslanci v Bratislave podľa nej (zase raz) naplno odhalili, ako vážne myslia svoj zákonný sľub, že budú čestne plniť funkciu verejného činiteľa aj vlastné deklarácie o svojej práci na prospech občanov – a ako si to v skutočnosti predstavujú

Podľa Dušana Slobodu zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a miest stanovuje podmienky, za ktorých môže mestské zastupiteľstvo poskytnúť odmenu primátorovi, a to „s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie až do 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje, a mimoriadne odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a pri odstraňovaní ich následkov.“ Zákon explicitne neuvádza príležitosť životného jubilea primátora ako odôvodnenie pre poskytnutie odmeny. Rozhodnutie poslancov teda možno vnímať ako svojvoľný výklad zákona. Vyjadrenie primátora, že o odmene, ktorú mu navrhol jeho vlastný námestník, nevedel, je čírym alibizmom a skutočne je tomu ťažké uveriť. Bolo by slušné, ak by primátor využil možnosť, ktorú mu dáva zákon o obecnom zriadení, a uznesenie o odmene nepodpísal a tak pozastavil jeho výkon. Odôvodnenie, ktoré sa mu podľa zákona núka, je, že dané uznesenie „odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné“. Rozhodnutie primátora prijať odmenu a následne ju rozdeliť na charitu je len zdanlivo etické – primátor by mal tieto prostriedky, ktoré pochádzajú z peňaženiek daňovníkov, vrátiť do mestskej kasy. Inak ide o ďalší z mnohých príkladov mrhania vo verejnej správe. Odmeňovanie v samospráve všeobecne si už dlho žiada striktnejší výklad v zákonoch.

9. Bratislavská župa zakúpila luxusné auto za 3,5 milióna

Charakteristika opatrenia:

Vak na lyže, kožené športové sedadlá s pamäťou či značkové reproduktory má nová luxusná limuzína, ktorú pred niekoľkými mesiacmi kúpila bratislavská župa. Dala za ňu takmer 3,5 milióna korún (116 178 €). Bratislavský kraj robí okolo nákupu auta tajnosti. Najskôr odmietal zverejniť aj značku auta, až neskôr podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejnil, že ide o Audi, konkrétny model však neuviedol.

Okrem vaku na dlhé predmety, teda lyže, golfové palice či rybárske udice má automobil vo výbave alarm s ochranou proti odtiahnutiu a balík prídavných osvetlení interiéru, bežný pri športových autách. Športové sedadlá v koži sú vyhrievané a majú pamäť na nastavenia. Auto má tiež elektricky nastaviteľnú slnečnú roletu, kožený trojramenný volant a automatické ovládanie batožinového veka. Úradníci kraja môžu pri svojich cestách v aute sledovať televíziu. Kraj nezverejnil ani zoznam áut a počet najazdených kilometrov, s tým, že takúto informáciu nemá a nemá ju ani odkiaľ získať.

Komentár:

Respondenti vnímali opatrenie v drvivej väčšine negatívne, podľa ich názoru ide o zbytočný luxus a nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.

Myslí si to aj Ján Bucek, podľa ktorého ide o jednoznačný náznak straty triezvosti a sociálno-ekonomického kontextu pri vynakladaní verejných prostriedkov, kombinovaný s trochou arogancie moci, keďže podľa reakcie si niekto bol vedomý, že prekročil bežné očakávania verejnosti. Nikto nechce, aby sa najvyšší predstavitelia Bratislavského kraja vozili na dlhých cestách v nedostatočne bezpečných a komfortných autách. Hranica luxusu však neexistuje a niekto tu podľahol zvodom výbavy presahujúcej štandardné nároky. Ide asi o kúpu „statusového“ auta, ktoré má naznačiť, že pozícia župana je porovnateľná napr. s pozíciou ministra. Bežným občanom je jasné, že solídne auto mohla mať župa napr. aj za 2 mil. korún. Ale to nie je jadro problému. Kritické sú tajnosti, neposkytnutie súvisiacich informácii, zahmlievanie, neschopnosť podať vysvetlenie, či argumentáciu prečo práve takéto auto a za takúto cenu. Hoci napr. fiktívnu argumentáciu, že predstavitelia kraja sa hanbia na jednaniach (možno na lyžovačke, či na golfe) s kolegami z rakúskych spolkových krajín by možno niekto aj akceptoval. Nevieme presne ani kto nesie zodpovednosť za takéto „obstarávanie“.

Aj podľa názoru Eduarda Vokála ide zo strany župy o postup, ktorý môže byť bežný len v prípadoch, ak je samospráva veľmi vzdialená od občana. Podľa neho sú ospravedlniteľné výdavky na auto zamerané na bezpečnosť a ekológiu, neospravedlniteľné sú výdavky do luxusu a utajovanie informácií.

10. Vo Veľkom Šariši zakúpili kameru na zaznamenávanie zasadnutí mestského zastupiteľstva, záznamy však odmietajú zverejniť

Charakteristika opatrenia:

Veľkošarišský mestský parlament odmietol odovzdať záznam zo svojho zasadnutia nahraný kamerou zakúpenou z verejných zdrojov občanovi Martinovi Sárossymu, ktorý oň požiadal. Kamera bola pritom zakúpená práve na tento účel po tom, čo mu predtým mestské zastupiteľstvo zakázalo zhotoviť záznam zo zasadnutia vlastnou kamerou.

Zástupca primátora uviedol, že záznamy zasadnutia nie sú určené pre občanov, ale ide o archívne materiály pre mestský úrad. Preto nevidí dôvod, aby sa tieto materiály dávali verejnosti, pretože každý, kto má záujem zúčastniť sa zasadnutia mestského parlamentu, tak môže urobiť. Podľa niektorých poslancov je tiež možné zhliadnuť záznam na mestskom úrade.

Zasadnutia zastupiteľstiev samosprávy sú verejné. Ústavný súd SR už skôr potvrdil, že občania si z nich môžu zhotovovať obrazové i zvukové záznamy. Takisto podľa infozákona, akúkoľvek informáciu, ktorú úrad má a ktorá nie je tajná, je povinný poskytnúť. Podľa názoru oponentov, keďže kamera bola vo Veľkom Šariši zakúpená z verejných zdrojov, mesto by malo na požiadanie sprístupniť záznamy nielen formou premietania, ale aj poskytnutím kópie, a preto postup mesta vnímajú ako obštrukciu.

Komentár:

Opatrenie vnímala hodnotiaca komisia negatívne, niektorí jej členovia vyslovili názor, že ide o porušenie judikátu ústavného súdu.

Vladimír Pirošík, advokát, spolupracovník TIS a poslanec MsZ v Banskej Bystrici vyslovil názor, že s kúpou kamery na tento účel sa dá iba a len súhlasiť, avšak odopieranie poskytnutia záznamu je podľa neho protizákonný postup.

Aj Daniel Klimovský si myslí, že postup mestského zastupiteľstva je absurdný a z hľadiska princípov dobrého spravovania neprípustný. Verejný majetok musí byť využívaný v prospech verejnosti (v tomto prípade teda v prospech obyvateľov mesta Veľký Šariš), pretože na jeho obstaranie boli použité verejné zdroje. Ak na príslušnom zasadnutí neboli prejednávané skutočnosti, ktoré podliehajú utajeniu, a príslušný občan riadnou cestou požiadal o sprístupnenie videozáznamu z tohto zasadnutia, neexistuje dôvod, prečo by nemalo byť požiadavke tohto občana vyhovené. Podľa neho tento prípad opäť potvrdzuje pochybnosti o úrovni politickej kultúry na Slovensku. Orgány územnej samosprávy nepoznajú (alebo nerešpektujú) rozhodnutia Ústavného súdu SR a svoj postup obhajujú vlastným „odborným“ výkladom príslušných právnych predpisov.

Podľa Richarda Drutarovského nielen Ústavný súd, ale aj minimálny cit pre demokraciu jednoznačne hovorí, že samospráva vážne pochybila. Hoci by sa problém dal riešiť súdnou cestou, vzhľadom na neefektívne súdnictvo je východisko v rukách Veľkošarišanov. V najbližších voľbách by mali odmietnuť ľudí a politické zoskupenia, ktoré nepochopili, že možnosť kontroly je jedným z nevyhnutných pilierov demokracie.

11. Tatranské zastupiteľstvo predáva pozemky netransparentným spôsobom

Charakteristika opatrenia:

Mestské zastupiteľstvo obce Vysoké Tatry odsúhlasilo predaj stavebného pozemku v Tatranskej Lomnici miestnemu podnikateľovi za polovičnú cenu než bola konkurenčná ponuka (2500 korún vs. 5000 korún/m2). Mestskú kasu by tým poslanci pripravili o niekoľko miliónov korún. Predaj nižšej ponuke bol odsúhlasený napriek tomu, že finančná komisia zastupiteľstva predtým žiadala za pozemky sedemtisíc korún. Primátor uznesenie podpísal, hoci z dôvodu zjavnej nevýhodnosti pre mesto tak urobiť nemusel.

Poslanci neskôr predaj pozemku zrušili. Mohli tak však urobiť už iba so súhlasom kupca, ktorý však svoj súhlas podmienil predajom iného pozemku v Tatranskej Lomnici za cenu o 900 Sk za m2 nižšiu než pri prvom predaji. Opäť však nie je jasné, či je tento predaj pozemku pre obec výhodný, keďže nie je zrejmé, či sa jedná o trhovú cenu.

Komentár:

Opatrenie bolo vnímané členmi hodnotiacej komisie jednoznačne negatívne. Myslia si, že víťazi komunálnych volieb sa k pozemkom vo svojej obci častokrát nesprávajú ako k majetku, ktorý majú zveľaďovať, ale ako ku koristi, ktorú si môžu rozporciovať.

Podľa názoru Vladimíra Pirošíka predávanie pozemkov pod cenu je celoslovenským javom. Situácia zašla tak ďaleko, že je na čase uvažovať nad zmenou zákona. Aby sa v súčasnosti platný princíp, v zmysle ktorého jediným kritériom výšky ceny je dohoda medzi samosprávou a kupujúcim, pričom táto cena môže, ale nemusí byť trhová, zmenil na pravidlo, že cena za odpredaj musí byť trhová, a len taxatívne stanovené výnimky môžu určiť inak.

Marek Rybář, politológ z Filozofickej fakulty UK v Bratislave uviedol, že podľa medializovaných informácií bolo zastupiteľstvo motivované podporou domácich obyvateľov (podnikateľov), avšak takúto formu podpory považuje za hraničiacu prinajmenšom s plytvaním verejných zdrojov. Jednak sa nedá zabrániť následnému predaju takýchto pozemkov, ale hlavne pri takejto podpore nemôže byť ani reči o naplnení verejného záujmu. Podľa jeho názoru ide o neodôvodnené uprednostňovanie vybraných osôb s tým záverom, že obec prichádza o nemalé finančné prostriedky, ktoré mohla použiť na svoj rozvoj.

Poznámka:

Členovia hodnotiacej komisie sa zúčastňujú hodnotení v rámci projektu HESO – Regióny bez nároku na odmenu. Hodnotenia členov komisie majú charakter osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii INEKO alebo organizácie, v ktorej pôsobia.

Členovia hodnotiacej komisie, ktorí hodnotili opatrenia monitorované v 3. štvrťroku 2008

  • Vladimír Benč, analytik, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Prešov
  • Ján Bucek, vysokoškolský pedagóg, Prírodovedecká fakulta UK, Katedra humánnej geografie a demogeografie
  • Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, Bratislava
  • Richard Drutarovský, analytik, mediátor, Prešov
  • Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu OBEC a finance, Praha, Česká republika
  • Juraj Fekete, riaditeľ, Peter Dóka, Regionálne poradenské a informačné centrum, Dunajská Streda
  • Juraj Gallo, ekonóm, Mestský úrad Žiar nad Hronom
  • Andrej Juris, riaditeľ pre regulačnú a trhovú stratégiu, Západoslovenská energetika, a.s., Bratislava
  • Eugen Jurzyca, riaditeľ, Inštitút INEKO, Bratislava
  • Michal Kaliňák, politológ, špecializuje sa na samosprávu, Prešov
  • Daniel Klimovský, odborný asistent, Fakulta verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika, Košice
  • Vojtech Koleják, lekár, Nemocnica s poliklinikou, Trstená
  • Tomáš Kramár, občiansky aktivista, Oživení, Praha, Česká republika
  • Mária Machová, projektová manažérka, Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava
  • Juraj Mesík, Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica (momentálne Svetová Banka, USA)
  • Juraj Nemec, profesor, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
  • Bohumil Olach, šéfredaktor, Obecné noviny, Bratislava
  • Vladimír Pirošík, advokát, spolupracovník TIS, poslanec MsZ v Banskej Bystrici
  • Ivan Rončák, politológ, Banská Bystrica
  • Silvia Ručinská, odborná asistentka, Fakulta verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika, Košice
  • Marek Rybář, politológ, Filozofická fakulta UK, Bratislava
  • Dušan Sloboda, analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Bratislava
  • Juraj Smatana, aktivista, Klub Strážov, Považská Bystrica
  • Martin Šuster, ekonóm, Národná Banka Slovenska, Bratislava
  • Ľubica Trubíniová, projektová manažérka iniciatívy „Bratislava otvorene“
  • Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava
  • Eduard Vokál, primátor, Lipany
  • Daniela Zemanovičová, podpredsedníčka, Protimonopolný úrad, Bratislava