Poznámky k petícii občanov Slovenskej republiky „za pluralitné a rovnoprávne zdravotníctvo“

Dátum: 31.07.2007

1. Súťaž v poisťovníctve

Existujú situácie, v ktorých je monopol lepší než konkurencia. Je napríklad lepšie mať jednu armádu než dve. Je lepšie mať jedno MZ než dve. Myslím si, že pre zdravotné poistenie je lepšia konkurencia než monopol. Petície sa však zúčastňujem najmä preto, lebo náklady prechodu na jednu poisťovňu by vysoko prevýšili prínosy. Buď by bolo nutné hnuteľný aj nehnuteľný majetok poisťovniam odňať násilím, alebo im stratu kompenzovať a to čiastkou, ktorú naša krajina momentálne nie je schopná z verejných financií zaplatiť.

2. Existencia zisku v poisťovníctve

V zdravotníctve nepochybne existujú situácie, v ktorých má pacient výrazne menej informácií než lekár a ten ich má menej než poisťovňa. Poisťovňa im v nich môže preplatiť oveľa menej, než to, na čo by mali mať nárok a zvyšok si presunie do zisku. Preto by mal štát oveľa lepšie kontrolovať, či pacient a lekár dostávajú to, čo dostať majú a mal by s takouto kontrolou pomôcť aj občanom. Som presvedčený, že zrušením existencie zisku sa tento cieľ nedosiahne, naopak vzdialime sa mu. Predseda vlády hovorí, že máme predražené diaľnice. Nemám dôvod tomu neveriť. Neverím však, že by sme ich prestali mať predražené, ak by mali stavebné firmy zakázané tvoriť zisk. Veď v našej krajine sme sa mohli naučiť, ako sa dá ťažiť z ovládania neziskových, stratových firiem. Kým sa vláda nenaučí kontrolovať efektívnosť použitia financií na výstavbu diaľnic, zrušenie zisku v sektore nám nepomôže. Naopak, zisk sa bude tvoriť aj naďalej, ibaže nelegálne. Bude nezdanený a bude ničiť morálku v krajine. To isté platí pre zdravotné poistenie. Vláda by v súčasnosti mala zvládnuť kontrolu vynakladania peňazí platených povinne občanmi, nie zákonom zakazovať zisk. Takýto zákaz je zbytočný, ba škodlivý. Iba na nejaký čas zakryje skutočnú príčinu problému a na pár mesiacov umožní vláde míňať viac peňazí.

3. O petíciách

Niektorí členovia vlády odmietajú robiť potrebné rozhodnutia len preto, lebo s nimi nesúhlasí väčšina1. Zrejme z obavy niesť politickú zodpovednosť. V takejto situácii neostáva občanom nič iné, len sa zúčastňovať petícií a podobných hromadných akcií. Inak vláda rozhodne v ich neprospech. Súčasne by však zodpovední občania mali požadovať od členov vlády, aby sa nezbavovali zodpovednosti za riadenie krajiny a prijímali potrebné, hoci nepopulárne kroky. Ak to robiť nebudú, hrozí, že sa bude presadzovať vždy len väčšina (a tá nemá vždy pravdu), navyše spôsobom, v ktorom často víťazia emócie nad odbornosťou.

Eugen Jurzyca, INEKO,
člen petičného výboru petície „za pluralitné a rovnoprávne zdravotníctvo“, 30.7.2007

1 aktuálne.sk, 28.6.2007
“Zákonník práce bol o vyjednávaní, od začiatku až do konca. Tam, kde sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ministerstvo práce akceptovalo dohodu. A to aj v prípade, ak veľmi nesúhlasilo,” hovorí Tomanová.
SME, 28.7.2007, Zánik nemocníc nie je istý
„Ministerstvo zdravotníctva zostavilo zoznam nemocníc a zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzatvoriť zmluvy. Existencia ostatných je otázna…
Ministerstvo zároveň pripomína, že vždy hovorí len o optimalizácii siete a reprofilizácii nemocníc a nie o rušení. Rozhodnutie však necháva na poisťovne a manažment nemocníc.”