Dátum: 31.07.2007
Existujú situácie, v ktorých je monopol lepší než konkurencia. Je napríklad lepšie mať jednu armádu než dve. Je lepšie mať jedno MZ než dve. Myslím si, že pre zdravotné poistenie je lepšia konkurencia než monopol. Petície sa však zúčastňujem najmä preto, lebo náklady prechodu na jednu poisťovňu by vysoko prevýšili prínosy. Buď by bolo nutné hnuteľný aj nehnuteľný majetok poisťovniam odňať násilím, alebo im stratu kompenzovať a to čiastkou, ktorú naša krajina momentálne nie je schopná z verejných financií zaplatiť.
V zdravotníctve nepochybne existujú situácie, v ktorých má pacient výrazne menej informácií než lekár a ten ich má menej než poisťovňa. Poisťovňa im v nich môže preplatiť oveľa menej, než to, na čo by mali mať nárok a zvyšok si presunie do zisku. Preto by mal štát oveľa lepšie kontrolovať, či pacient a lekár dostávajú to, čo dostať majú a mal by s takouto kontrolou pomôcť aj občanom. Som presvedčený, že zrušením existencie zisku sa tento cieľ nedosiahne, naopak vzdialime sa mu. Predseda vlády hovorí, že máme predražené diaľnice. Nemám dôvod tomu neveriť. Neverím však, že by sme ich prestali mať predražené, ak by mali stavebné firmy zakázané tvoriť zisk. Veď v našej krajine sme sa mohli naučiť, ako sa dá ťažiť z ovládania neziskových, stratových firiem. Kým sa vláda nenaučí kontrolovať efektívnosť použitia financií na výstavbu diaľnic, zrušenie zisku v sektore nám nepomôže. Naopak, zisk sa bude tvoriť aj naďalej, ibaže nelegálne. Bude nezdanený a bude ničiť morálku v krajine. To isté platí pre zdravotné poistenie. Vláda by v súčasnosti mala zvládnuť kontrolu vynakladania peňazí platených povinne občanmi, nie zákonom zakazovať zisk. Takýto zákaz je zbytočný, ba škodlivý. Iba na nejaký čas zakryje skutočnú príčinu problému a na pár mesiacov umožní vláde míňať viac peňazí.
Niektorí členovia vlády odmietajú robiť potrebné rozhodnutia len preto, lebo s nimi nesúhlasí väčšina1. Zrejme z obavy niesť politickú zodpovednosť. V takejto situácii neostáva občanom nič iné, len sa zúčastňovať petícií a podobných hromadných akcií. Inak vláda rozhodne v ich neprospech. Súčasne by však zodpovední občania mali požadovať od členov vlády, aby sa nezbavovali zodpovednosti za riadenie krajiny a prijímali potrebné, hoci nepopulárne kroky. Ak to robiť nebudú, hrozí, že sa bude presadzovať vždy len väčšina (a tá nemá vždy pravdu), navyše spôsobom, v ktorom často víťazia emócie nad odbornosťou.
Eugen Jurzyca, INEKO,
člen petičného výboru petície „za pluralitné a rovnoprávne zdravotníctvo“, 30.7.2007
1 aktuálne.sk, 28.6.2007
“Zákonník práce bol o vyjednávaní, od začiatku až do konca. Tam, kde sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ministerstvo práce akceptovalo dohodu. A to aj v prípade, ak veľmi nesúhlasilo,” hovorí Tomanová.
SME, 28.7.2007, Zánik nemocníc nie je istý
„Ministerstvo zdravotníctva zostavilo zoznam nemocníc a zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzatvoriť zmluvy. Existencia ostatných je otázna…
Ministerstvo zároveň pripomína, že vždy hovorí len o optimalizácii siete a reprofilizácii nemocníc a nie o rušení. Rozhodnutie však necháva na poisťovne a manažment nemocníc.”
Ahoj Eugen,
(keďže sa poznáme z MENSy od r.1990, dovoľujem si takéto dôvernejšie oslovenie) podľa môjho názoru, sú takéto petičné akcie kontraproduktívne. Viacmenej zneužívajú neznalých občanov ako štít – stádo hnané v prvej línii – za čiesi cudzie záujmy, ktoré nemajú s potrebami občanov nič spoločné. Je absolutne bezpredmetné koľko zdravotných poisťovní je v štáte, ak občan má právo zmeniť poisťovňu iba raz do roka. Je v podstate neustále v pasci, pretože aj výhody ponúkané poisťovňami sú neisté. V konečnom dôsledku si nájdu zdôvodnenie, prečo deklarované “výhody” neposkytnúť – mám s tým osobnú skúsenosť. Preto ak sa má niečo spraviť pre občanov, nech je viac poisťovní, ale poistenec musí mať právo zmeniť poisťovňu kedykoľvek v roku, aby museli o klienta skutočne bojovať.
Ahoj, Paľo!
Ďakujem za reakciu. Tvrdíš v nej, že (1) takéto petičné akcie sú kontraproduktívne, (2) občanovi pomôže iba možnosť meniť poisťovňu kedykoľvek, nielen raz ročne.
Nech sa páči, moja odpoveď:
1. Neviem presne čo myslíš pod spojením „takéto petičné akcie“, ale súhlasím, že niektoré petičné akcie kontraproduktívne sú. Pokiaľ sa zbierajú podpisy na vyjadrenie záujmu občanov, je to fajn. Napríklad akcia proti zahusťovaniu zástavby v okolí ich bydliska alebo za skrátenie (predĺženie) otváracej doby miestnej krčmy. Pokiaľ ide o odborné otázky, môžu byť petície naozaj kontraproduktívne. Napríklad petícia za širšie používanie laparoskopickej metódy v chirurgii alebo za ignoráciu Balassa – Samuelsonovho efektu v makroekonomickej politike našej vlády. V takýchto prípadoch je naozaj skôr na náhode, či petícia pomôže alebo uškodí. Takmer každá petícia, aj petícia „za pluralitné a rovnoprávne zdravotníctvo“ je zmesou oboch spomínaných druhov akcií. To, kde a či má byť zisk v poisťovníctve je naozaj viac odborná záležitosť. Minister zdravotníctva je však jedným z členov vlády, ktorí odmietajú robiť potrebné a súčasne nepopulárne rozhodnutia. V takej situácii, bohužiaľ, preberajú rozhodovanie „ľudové masy“. Nie vinou tých, ktorí sa masového rozhodovania zúčastňujú, ani tých, ktorí ho organizujú. Je to ako keď rozhodca odmietne rozhodnúť, či faul v šestnástke bol alebo nebol. Povie hráčom aby sa dohodli sami. Keby som bol jedným z hráčov, pokúsim sa rozhodcu najprv presvedčiť aby si robil svoju prácu (aj za cenu poklesu obľúbenosti), ak tak neurobí, budem sa musieť zapojiť do procesu, v ktorom obyčajne emócie víťazia nad odbornosťou a často aj nad dlhodobou efektívnosťou, spravodlivosťou.
2. Dĺžka času, po ktorom je pravidlom meniť partnera má svoje optimum. Nemyslím si, že vždy platí, že čím je čas kratší, tým je to pre spoločnosť lepšie. V biznise (paušály u mobilných operátorov, výpovedná lehota podľa Zákonníka práce), ani v súkromnom živote (manželstvo, priateľstvo). Niektoré vzťahy na to, aby fungovali optimálne, potrebujú „ochranu investícií“. Potrebujú, aby mali zúčastnené strany istotu, že keď vložia do vzťahu energiu, peniaze, emócie, ktoré sa (možno) vrátia až po dlhšom čase, neprídu o ne „na druhý deň“. Netrúfam si tvrdiť s istotou, aká je správna dĺžka času potrebná na zmenu poisťovne. Dni, ani týždne, to ale podľa mňa nie sú.
Pekný deň, Paľo!
Eugen
Ahoj Eugen,
ak zjednodušíme situáciu, tak občan udržuje styk so spoločnosťou prostredníctvom “servisných” (serve – slúžiť) spoločností. Aby nemusel napr. každý mesiac vypísať 10 000 šekov po 0,50hal pre každého lekára, ambulanciu a nemocnicu, tak pošle jeden šek poisťovni, ktorá za neho tento servis vykoná. Samozrejme funguje to aj obrátene, lekár nemusí kontrolovať ekonomiku pacienta, spoľahne sa, že to vykoná poisťovňa. Preto ja ako občan mám záujem najmä na tom, aby mi poisťovňa slúžila. V predchádzajúcom príspevku som použil skratku a možno podstata zanikla, ale bojovať len za práva poisťovní na zisk je polovičaté a opakujem – kontraproduktívne. Ak ide v trojuholníku občan – poisťovňa – štát o zisk poisťovne, tak mňa ako občana to nezaujíma a odkazujem poisťovniam, že ak predpokladajú priestor na trhu, kde sa dá dosiahnuť zisk, nech do toho investujú energiu, peniaze a emócie, ale mňa nech tým nezaťažujú. Ak z toho nemám mať aj ja zisk (správam sa trhovo), tak je skutočne jedno či na mne bude profitovať jedna štátna, alebo aj desiatky súkromných poisťovní. Preto som presvedčený, že ak sa mám ako občan zúčastniť na takejto petícii, tak len na zásade kde sa dvaja bijú – občan vyhrá. Podporím pluralitu poisťovní, ale musím mať z toho v prvom rade profit ja. Veď aj poisťovne bojujú v prvom rade za svoj zisk.
Uvediem jeden príklad toho, kam až môžu takéto nerovnovážne trojuholníky viesť. Bývam v družstevnom byte a energie mi dodáva tepláreň, vodáreň, ... . Servis vykonáva SBD, pričom ja v mesačných poplatkoch v plnom rozsahu platím zamestnancov SBD. Niekoľko rokov som požadoval namontovanie meračov tepla, ta ako to zákon prikazuje. Odpoveďou mi boli vyhýbavé odpovede, alebo mlčanie. Až ma SBD dalo k súdu pre nedoplatok. Je vedľajšie, že súd som vyhral, lebo nevedeli doložiť, kde a kedy namerali spotrebu energie a všetky čísla boli “vymyslené”. Podstata bola v tom, že SBD – môj zamestnanec -, ktorý mal dbať na to, aby som dostával služby na úrovni a za minimálnu cenu, sa postavil proti mne, na stranu dodávateľa, ktorému ide najmä o zisk a vláčil ma po súdoch.
K zaklínadlu o “ochrane investícií”, len toľko, že je to nezmysel.
Ak si Ďuro otvorí u nás na ulici krčmu, zaviaže nás štát, že každý večer musíme k nemu ísť vypiť dve pivá, bez ohľadu na to či čistí trubky alebo nie?
Mal som investičný zámer. Jednal som s firmou – veľkým producentom odpadov. Ponúkol som spaľovňu, úver, technické zabezpečenie, doviedol som zahraničných špecialistov na posúdenie, skratka investoval som do toho energiu aj peniaze a obchod bol na spadnutie. Zrazu vláda zmenila zákon a zákazník mi oznámil, že podľa nového nemusí likvidovať, stačí keď bude merať a množstvo odpadov nebude rásť. Miesto 100 mil. ho to stálo 100tis. Sk na pár čidiel a teplomerov. On – spotrebiteľ – sa správal trhovo (minimalizoval náklady) a mňa – investora – nikto nechránil.
Na jednej strane žiadame pluralitu, ale na druhej nedávame možnosť slobodne sa kedykoľvek rozhodnúť – tá jedna noha trojnožky je veľmi krátka.
Prajem všetko dobré,
Paľo
Zisk ma byt odmena za poskytnutu kvalitu (a teda spokojnost zakaznikov). Ak poistovniam vezmeme zisk, vezmeme im aj motivaciu poskytovat kvalitne sluzby. A doplatia na to zakaznici – teda my. Ak im zisk nechame a budeme si slobodne vyberat poistovnu, ktora bude pre nas najlepsia (t.j. zachovame pluralitu), tak ta najlepsia bude mat aj najväcsi zisk. A ostatne, ked budu velmi zle, sa mozu aj potopit v strate.
Som radový občan ktorý chce poctivo robiť svoju prácu, žiaľ nemôžem lebo stále sa musím rozhodovať o blbostiach. Raz je to o telefónoch, potom o poisťovniach, bankach, pracích prostriedkoch atď, atď. Kým popri svojej práci zistím čo je pre mňa výhodné tak sa podmienky zmenia a začinám znova. Nakoniec konštatujem, že pre nedostatok informácii vždy prehrám a tak si kladiem otázku načo potom platím štát ktorý produkuje ten chaos v ktorom sa radový občan nemôže vyznať?