INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Známky by o prijatí na gymnázium rozhodovať nemali

Dátum: 28.06.2012

Okrem iného aj preto, že sa školy v prísnosti známkovania výrazne líšia

V ostatnom čase prebieha vo verejnosti diskusia o návrhu ministra školstva Dušana Čaploviča selektovať žiakov, ktorí po skončení základnej školy môžu ísť na gymnáziá a ktorí na ne ísť nemôžu. Včera, 27. júna, dokonca vláda odobrila ministrov návrh. Jeho hlavná myšlienka spočíva v stanovení hornej hranice priemernej známky na vysvedčení, ktorú žiak nesmie prekročiť, aby sa mohol hlásiť na gymnázium. Aký zmysel má triediť žiakov takýmto spôsobom? Ponúka sa odpoveď, že najlepšie známky dosahujú práve najlepší žiaci, a teda ministrov návrh bude garantovať vyššiu kvalitu študentov na gymnáziách. Je to však skutočne pravda?

Zisťovať praktickú šikovnosť absolventov základných škôl je zložité, keďže takmer všetci pokračujú v ďalšom štúdiu a jediným dostupným spôsobom ich hodnotenia sú teoretické testy. Pozreli sme sa preto na súvis medzi známkami žiakov na vysvedčení a ich výsledkami v Testovaní 9, čo sú celonárodné testy žiakov 9. ročníka základných škôl. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zverejnil prvýkrát za školský rok 2011/12 výsledky štyroch testovaných predmetov za každú školu, spolu s priemernou známkou z daného predmetu na vysvedčení všetkých žiakov školy. Na základe týchto údajov sa dá sledovať, či a do akej miery spolu súvisia známkovanie učiteľmi (ktoré je subjektívne na každej škole) a výsledky v Testovaní 9 (ktoré je rovnaké pre všetky školy).

Ukázalo sa, že medzi jednotlivými školami existujú veľké rozdiely. Inými slovami, ak by bol Čaplovičov návrh zavedený do praxe, aj šikovní žiaci niektorých základných škôl by sa na gymnáziá nemuseli dostať iba preto, že sa na ich škole známkuje príliš prísne.

Veľké rozdiely medzi školami: závislosť známok z matematiky na vysvedčení a výsledkov Testovania 9 v matematike za školský rok 2011/12 (na základe vzorky 1 160 základných škôl)

Vysvetlivky ku grafu: Na zistenie súvisu medzi známkami na vysvedčení a výsledkami Testovania 9 sme použili koeficient determinácie R2, ktorý dosahuje hodnoty v intervale 0 až 1, kde 0 predstavuje žiadny súvis medzi sledovanými premennými a 1 znamená priamu úmeru. Pre naše údaje by v ideálnom prípade mal vyjsť 1, teda lepšia (nižšia) známka na vysvedčení znamená adekvátne lepší (vyšší) výsledok v Testovaní 9. Ako vidno z grafu, pri známkach a výsledkoch testov z matematiky koeficient dosiahol hodnotu 0,23. Podobný súvis bežne dosahujú javy, ktoré spolu súvisia iba nepriamo (ak vôbec), napríklad čistota ovzdušia s kriminalitou v Bostone. Na veľké rozdiely v prísnosti pri známkovaní na jednotlivých školách poukazuje široký rozptyl bodov na vertikálach, t.j. školy s rovnakou známkou dosahujú výrazné rozdiely vo výsledkoch Testovania 9. Časť rozdielov síce môže byť spôsobená aj skreslenými výsledkami Testovania 9 (pomáhanie žiakom pri testovaní na niektorých školách). Pravdepodobnosť neobjektívnosti v testovaní ale považujeme za nižšiu, než pravdepodobnosť neobjektívnosti známkovania vzhľadom na jej ľahšiu kontrolovateľnosť. Graf teda neponúka presvedčivý argument pre to, aby sa známky používali na identifikovanie najlepších žiakov.

Rovnaký postup možno použiť na zistenie závislosti pri zvyšných troch testovaných predmetoch: slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra (pre školy s vyučovacím jazykom maďarským) a slovenský jazyk a slovenská literatúra (pre školy s vyučovacím jazykom maďarským). Ako vidno v nasledujúcej tabuľke, súvis je tu podobný ako pri matematike. Aj v iných predmetoch sme pritom opäť namerali veľké rozdiely v prísnosti známkovania medzi jednotlivými školami.

Súvis medzi známkami na vysvedčení a výsledkami Testovania 9 za školský rok 2011/12

Podľa našej analýzy teda známkovanie na jednotlivých školách súvisí s výsledkami v Testovaní 9 len minimálne, a to najmä v dôsledku veľkých rozdielov medzi školami v prísnosti známkovania.

Na záver ešte pripomeňme, že s ministrovým návrhom sa spája aj iný dôležitý problém. Návrh by totiž viedol k obmedzeniu počtu žiakov na gymnáziách (ktoré poskytujú všeobecné vzdelanie) na úkor odborných škôl, čo je v rozpore s trendmi v západoeurópskych krajinách.

Čo z toho všetkého vyplýva? Predovšetkým, že známky by nemali byť absolútnym kritériom pri rozhodovaní o budúcnosti deviatakov. Gymnáziá by mali mať možnosť udržať kvalitu prijímaných študentov napríklad aj vhodne nastavenými prijímacími skúškami či kvalitným vzdelávacím procesom. Veď samotné gymnáziá poznajú prísnosť známkovania na školách, z ktorých im prichádzajú žiaci, podstatne lepšie než ministerstvo.

Peter Klátik, analytik spolupracujúci s inštitútom INEKO