Všetky župy si zlepšili finančné zdravie, najviac trenčianska

Dátum: 06.10.2017

ineko.blog.sme.sk, 6.10.2017
Všetky župy si zlepšili finančné zdravie, najviac trenčianska

Pozrite si nové rebríčky zadlženosti a finančného zdravia vyšších územných celkov. Dozviete sa napríklad, že najvyšší dlh (40 % bežných príjmov) má trenčiansky kraj a celkovo najhoršie finančné zdravie má košický kraj.

Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2016 v trenčianskom kraji (40 % bežných príjmov predchádzajúceho roka), čo však v ich prípade znamená výrazné zlepšenie oproti roku predtým (44 %). V rebríčku podľa zadlženosti nasledujú trnavská (35 %) a prešovská župa (32 %). Najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (16 %).

Napriek tomu, že všetky VÚC plnili ku koncu roka 2016 zákonom stanovené kritérium na celkový dlh, zadlženie trenčianskej župy stále možno považovať za relatívne vysoké – prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy samospráv totiž začína pri zadlžení na úrovni 50 %. Ak je dlh nad touto úrovňou, samospráva musí zdôvodniť výšku dlhu spolu, navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Jediným zákonným kritériom, s ktorým mali župy problémy, boli záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie tohto kritéria mali k 31.12.2016 problémy s jeho splnením až tri z ôsmich žúp. Dve z týchto troch žúp však boli iba malými hriešnikmi, keď zaznamenali relatívne nízke hodnoty (menej ako 0,025 %). Jedná sa o košický a prešovský kraj. Vyššiu hodnotu zaznamenal iba banskobystrický kraj (0,73 %).

Celkovo možno konštatovať, že župy pokračujú v trende z posledných rokov, keď sa im darí zlepšovať výsledky vo väčšine ukazovateľov. Dobre to možno ilustrovať na bilancii bežného účtu. Župy opäť zvýšili vytvárané prebytky z bežného hospodárenia – tentokrát vykázali prebytok bežného účtu v priemere na úrovni +11,7 %, čo je jednoznačne najvyššia hodnota za uplynulých 10 rokov. Vďaka takýmto prebytkom rastie pre VÚC aj priestor pre zvyšovanie investícií, platí totiž, že ak samospráva vytvorí na svojom bežnom účte prebytok, môže ho ďalej využiť napríklad na zníženie dlhu, investovanie či zveľaďovanie majetku, prípadne na tvorbu rezerv.

Vôbec najvyšší prebytok dosiahli v trenčianskej župe (+17,2 %), čo jej pomohlo stať sa župou, ktorá si medziročne najviac zlepšila svoje hodnotenie finančného zdravia. To sa podarilo zlepšiť všetkým župám, no trenčianskej najvýraznejšie.

Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).

Práve toto hodnotenie sme sa rozhodli oproti doterajšej verzii vylepšiť a preto sme 6.10.2017 pristúpili k úpravám v metodike jeho výpočtu. Ukazovatele bilancia bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti sú v ňom novinkou, nahradili sme nimi základnú bilanciu a okamžitú likviditu, ktoré z hodnotenia vypadli. Zároveň sme upravili váhy jednotlivých indikátorov.

Cieľom tejto zmeny bolo zlepšiť výpovednú hodnotu hodnotenia tak, aby pokiaľ možno čo najlepšie poskytovalo obraz o finančnej kondícii samospráv. Pre úplnosť dodávame, že nová metodika je od 6.10.2017 aplikovaná aj na všetky staršie údaje, ktoré sú zobrazované na portáli o hospodárení samospráv (http://www.hospodarenieobci.sk/). Presný opis metodiky výpočtu finančného zdravia možno nájsť na portáli v sekcii Metodika.

Vedúcu pozíciu obhájila nitrianska župa, jej hodnotenie je +5,02. Naďalej je jedinou župou s hodnotením nad +5 (výborné finančné zdravie).

Naopak, najhoršie finančné zdravie má košická župa, ktorá dosiahla skóre +4,20, čo ju ešte stále zaraďuje do kategórie dobrého finančného zdravia, v ktorej sa nachádzajú aj všetky zvyšné župy.

Priemerné skóre za všetky župy narástlo v roku 2016 na +4,39 z hodnoty +4,24 platnej rok predtým (priemerné skóre rástlo už piaty rok v rade).

Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty).

Tab. 1: Údaje o hospodárení VÚC za rok 2016 a výsledné skóre finančného zdravia

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje zhodujú s údajmi, ktoré VÚC vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť. Hodnoty zvýraznené červenou farbou signalizujú prekročenie zákonného kritéria.

Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť na webe INEKO (http://www.ineko.sk/file_download/1167). Analýza a portál http://www.hospodarenieobci.sk sú súčasťou projektu „Monitoring hospodárenia miest, obcí a VÚC“. Projekt a portál finančne podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o.. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť občanov o finančnej stabilite obcí a VÚC a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie ich hospodárenia.

Matej Tunega
analytik spolupracujúci s INEKO