Dátum: 13.09.2010
Prvým krokom k zlepšeniu učebnicového prostredia na Slovensku by mohlo byť uverejnenie všetkých učebníc na internete.
Učebnice by sa tak stali ľahko dostupnými nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov, rodičov, odborníkov aj pre širokú verejnosť. Vďaka tomu by o nich mohla vzniknúť široká diskusia. Ďalším prínosom by bola aj možnosť využívať internetovú učebnicu pri práci s modernými informačnými a komunikačnými technológiami, najmä s interaktívnou tabuľou. Učiteľom by odpadla nutnosť namáhavo skenovať učebné texty, príp. ich prenášať prostredníctvom vizualizéra. Nehovoriac o tom, že žiaci by nemuseli nosiť ťažké tašky a mohli by si učebnice nechávať v škole. Prirodzene sa ponúka otázka, prečo už nie sú učebnice na internete?
Odpoveď je pomerne jednoduchá – pretože Ministerstvu školstva na tom nezáležalo. Reakcia Mikolajovho ministerstva na otázku, či uvažuje o zverejňovaní učebníc na internete, znela: „Ministerstvo školstva SR uvažovalo o zverejňovaní učebníc na internete, avšak v prípade, že sú učebnice distribuované do škôl v potrebnom počte, nie je potrebné zverejňovanie ich elektronickej verzie na internete. Dôvodom je najmä nesúhlas autorov učebníc s neobmedzeným sprístupnením ich diela na internete.“ Najmä prvá časť odpovede je pozoruhodná. Zdá sa, že o tom, že by uverejnenie učebníc na internete mohlo priniesť ďalšie – už vyššie spomínané – výhody, na ministerstve nechyrovali. Podľa ministerskej logiky by nemalo zmysel zavádzať ani elektronickú poštu – veď načo, keď klasické poštové doručovanie zabezpečuje spoľahlivú distribúciu zásielok.
Druhým dôvodom, ktorý ministerstvo uviedlo, je nesúhlas autorov a autoriek učebníc. Preto sme sa niektorých z nich opýtali, či a za akých podmienok by súhlasili s uverejnením svojho diela na internete. Viacerí odpovedali, že by im uverejnenie na internete neprekážalo. Dosvedčujú to aj licenčné zmluvy, ktoré uzatvorili s ministerstvom. V nich poskytujú ministerstvu privolenie k „sprístupneniu prostredníctvom počítačovej siete Internet“, resp. „súhlas s uverejnením diela na internetovej stránke MŠ SR“. Ak si autori a autorky nevyrokovali výnimku, ministerstvo má k dispozícii ich súhlas, a preto by uverejneniu učebníc na internete teoreticky nič nemalo brániť. Také jednoduché to však nie je. Do hry vstupujú ešte vydavateľstvá, ktoré nielenže majú autorské právo na grafickú časť učebnice, ale ministerstvo na ne podľa vyjadrenia pre INEKO prenieslo aj všetky práva získané od autorov a autoriek: „Elektronickú verziu učebnice na internete má právo sprístupniť vydavateľstvo, pretože všetky práva a povinnosti zo Zmluvy o vytvorení diela a licenčnej zmluvy medzi MŠ SR a autorom učebnice postupuje MŠ SR Zmluvou o postúpení licencie na zabezpečenie vytvorenia a vydania učebnice na vydavateľstvo.“ Vzmluvách medzi ministerstvom a vydavateľstvami sa už podmienka zverejnenia učebnice na internete nenachádza.
V tejto situácii sa ponúka nasledujúce riešenie – do kritérií výberového konania na autorov/autorky a vydavateľstvá učebníc zahrnúť podmienku uverejnenia učebnice na internete. Samozrejme, túto podmienku treba implementovať aj do zmluvy. V prípade jestvujúcich učebníc nezostáva novému ministerstvu iné riešenie, ako sa dohodnúť s vydavateľstvami. V tejto súvislosti sa šéfredaktorka Vydavateľstva Príroda Irena Repášová pre INEKO vyjadrila, že „stratégia učebnicovej politiky je plne v rukách MŠ SR, ktoré v súvislosti so školskou reformou rozhoduje o tvorbe a vydávaní nových učebníc pre všetky typy škôl a uzatvára zmluvy s autormi na tvorbu nových učebných pomôcok. Ak by takáto požiadavka (na zverejnenie učebnice na internete – pozn. M. R.) zo strany ministerstva vznikla, vydavateľstvo sa tomu, samozrejme, prispôsobí.“
Dá sa očakávať, že proti takejto praxi budú nielen niektorí autori, ale aj samotné vydavateľstvá. Tie totiž učebnice zabezpečujú nielen podľa požiadaviek ministerstva, ale časť z nich predávajú aj vo vlastnej réžii. Uverejnenie učebníc na internete by radikálne zvýšilo ich dostupnosť a znížilo ich predaj. Aj toto sú pravdepodobne dôvody, prečo vydavateľstvá nezverejňujú učebnice na internete, hoci na to majú potrebné právomoci.
Uverejnením učebníc na internete by sa v konečnom dôsledku využilo aj súčasné – netrhové nastavenie učebnicovej politiky. To spočíva v tom, že ministerstvo vyberá nielen autorov učebníc a vydavateľstvá, ale stanovuje aj presný počet kusov, ktoré sa majú vytlačiť. O výbere učebníc nerozhodujú školy, ale štát ponúka pre každý predmet len jednu učebnicu. V podmienkach súťaže, akú poznáme napríklad z Českej republiky a z ďalších krajín, je zverejňovanie učebníc na internete v podstate nemysliteľné. Vydavateľstvá totiž nemajú garantovaný zisk a o svojich klientov musia tvrdo súperiť. Ak je však tvorba a distribúcia učebníc plne v rukách štátu, ako je to v prípade Slovenska, ich voľne dostupná elektronická verzia by mala byť samozrejmosťou.
Nehovoríme teraz o tvorbe a zverejňovaní špeciálnych elektronických učebníc s interaktívnymi prvkami. O nutnosti tohto typu softvérových materiálov vôbec nepochybujeme, ale ich tvorba si vyžaduje ďalšie náklady. Zverejnenie klasických učebníc na internete sa však ponúka ako relatívne jednoduché a rýchle opatrenie. Mohol by to byť jeden z prvých krokov preklenujúcich čas do systémovej reformy učebnicovej politiky, ktorej realizácia a prípadné produkty môžu byť otázkou niekoľkých rokov.
Poznámka: Nový minister školstva Eugen Jurzyca bol do septembra 2009 riaditeľom inštitútu INEKO.
O autorovi: MICHAL REHÚŠ, Autor je spolupracovník inštitútu INEKO a vysokoškolský pedagóg
Článok bol vydaný v časopise .týždeň (13.9.2010)