Dátum: 17.08.2010
Tlačová správa, 17. augusta 2010
Spomedzi štátom ovládaných spoločností predstavujú najväčšie riziko pre verejné financie železnice, zdravotnícke zariadenia a verejnoprávne médiá. Tieto spoločnosti zvýšili minulý rok deficit verejných financií o 700 mil. eur, resp. 1,1 % HDP. V rokoch 2007 a 2008 to bolo 0,7 %, resp. 0,6 % HDP. Vyplýva to z analýzy hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorú zostavil inštitút INEKO v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom.
Cieľom analýzy bolo zistiť, nakoľko sú dané spoločnosti pre štát finančným prínosom či záťažou a teda aké je riziko, že v budúcnosti budú zvyšovať štátny dlh. Dve hlavné kritériá posudzovania boli hospodársky výsledok pri zohľadnení dotácií, a výnosnosť vlastného imania, teda schopnosť štátnych podnikov zhodnocovať aktíva. Na základe dostupných údajov sme analyzovali spolu 33 spoločností s majetkovou účasťou štátu a tiež súhrnné údaje o hospodárení zdravotníckych zariadení. Údaje za viaceré spoločnosti, napríklad nemocnice, SAD-ky, alebo vojenské podniky, sme nenašli.
Najväčšiu záťaž pre štát predstavujú tri železničné spoločnosti, ktoré v roku 2009 dostali 400 miliónov eur dotácií na činnosť a aj napriek tomu skončili v strate ďalších 200 mil. eur. Nemocnice podľa nášho odhadu vyrobili spolu stratu najmenej 50 mil. eur, štátne zdravotné poisťovne VšZP a SZP, ktoré sa tento rok zlúčili, spolu 28 mil. eur. STV a Slovenský rozhlas dostali popri koncesionárskych poplatkoch osobitné dotácie spolu za vyše 15 mil. eur a STV aj napriek tomu skončila v strate takmer 6 mil. eur.
Okrem tých podnikov, na ktorých štát stráca, veľkým prínosom nie sú ani mnohé ziskové podniky. Výnosnosť vlastného imania (pomer zisku k vlastnému imaniu) sa aj u mnohých ziskových podnikov pohybuje pod 1 %. V roku 2009 to bola napríklad Slovenská pošta, Lesy SR, SZRB, Eximbanka a v rokoch 2007-8 aj bratislavské letisko. Znamená to, že čisto z finančného hľadiska by pre štát bolo výnosnejšie, ak by tento majetok predal a získané peniaze uložil na termínovanom vklade. To všetko pri oveľa nižšom riziku. Ešte výhodnejšie by bolo splatiť štátny dlh, kde štát v súčasnosti platí v priemere asi 4-percentný úrok. V mnohých prípadoch by štát v prípade privatizácie a ozdravenia podniku získal len na daniach viac, ako je jeho celý súčasný zisk z podniku. Takýto záver podporuje aj porovnanie výnosnosti vlastného imania štátnych podnikov a bývalých štátnych spoločností, ktoré štát čiastočne sprivatizoval. Tie zväčša hospodária oveľa efektívnejšie.
Odporúčania
Finančnú záťaž štátu zo strany štátnych podnikov by zlepšila ich čiastočná alebo úplná privatizácia. V prípadoch, kde je to realizovateľné, pokladáme za vhodnejšie, aby štát namiesto dotácie podniku radšej vo verejnej súťaži nakupoval konkrétne služby, ktoré požaduje. V prípadoch, kde je to z rôznych dôvodov (politických či iných) nerealizovateľné, odporúčame vo verejných súťažiach aspoň odpredaj majetku, ktorý štátne podniky nepotrebujú a nie je pre ne finančne produktívny. Tieto prostriedky by sa následne mohli použiť na zníženie štátneho dlhu. Samozrejme, za predpokladu transparentnej verejnej súťaže.
V súvislosti so železničnými spoločnosťami tiež odporúčame upraviť ceny za prepravu aj za používanie trate tak, aby lepšie zodpovedali skutočným nákladom.
Ďalšie odporúčanie sa týka zverejňovania informácií, k čomu štátne spoločnosti pristupujú rôzne. Napríklad výročná správa STV za rok 2009 sa na webe dá nájsť, nie však na stránke televízie, ale iba na blogu bývalého člena Rady STV. STV má na vlastnej webstránke poslednú výročnú správu len za rok 2008. Problematické je dostať sa aj k výsledkom vojenských podnikov či nemocníc, kde sú zverejnené výročné správy skôr výnimkou. Z týchto dôvodov odporúčame dohliadnuť na pravidelné a prehľadné zverejňovanie informácií o hospodárení spoločností s majetkovou účasťou štátu. Vláda by napríklad mohla zvážiť vytvorenie spoločného miesta na internete, kde by boli výročné správy a ďalšie dôležité informácie o štátnych podnikoch prístupné na jednom mieste. U nemocníc by tiež mohla pomôcť transformácia na akciové spoločnosti.
Kompletná analýza (vo formáte .pdf)
Tento výstup je súčasťou projektu Podpora udržateľnosti verejných financií, ktorý finančne podporil OPEN SOCIETY INSTITUTE
Bližšie informácie poskytne:
Peter Goliaš, INEKO
Michal Mušák, Slovenská sporiteľňa