Dátum: 02.12.2013
SME, 2.12.2013
Reformami proti extrémizmu
Vysoké odvody sú jednou z hlavných prekážok zvyšovania zamestnanosti sociálne ohrozených ľudí. A tým aj boja proti extrémizmu.
S posilňovaním extrémizmu sa zvyšuje potreba presadenia zásadných zmien v sociálnom systéme. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ponúka tri návrhy, ktorých spoločným menovateľom je zvýšenie možností pre sociálne ohrozených ľudí nájsť si prácu.
Vysoké sociálne a zdravotné odvody sú pre ľudí s nízkym príjmom kľúčovou bariérou pri hľadaní legálnej práce. Napríklad v budúcom roku budú mesačné náklady práce na zamestnanca s minimálnou mzdou 429 eur, z čoho zamestnanec dostane v čistom 305 eur. Rozdiel tvoria zdravotné a sociálne odvody, ktoré platí zamestnanec aj zamestnávateľ.
Pre zamestnávateľa môže byť výška nákladov práce pri tvorbe pracovného miesta neprekonateľnou prekážkou. Pre zamestnanca zase môže byť málo atraktívne riadne sa zamestnať a uspokojiť sa s takto zníženým čistým príjmom. Dá sa predpokladať, že v realite mnoho pracovných miest z týchto dôvodov nevznikne a najmä menej kvalifikovaní ľudia zotrvávajú na sociálnych dávkach s občasnými príjmami z práce načierno.
Prvý návrh – nižšie odvody
Riešením by bolo plošné a trvalé zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom. Navrhujeme zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku, z ktorej by sa neplatili žiadne zdravotné ani sociálne odvody. Jej výška by mohla byť na začiatok na úrovni tretiny minimálnej mzdy, pri vyššom príjme by sa znižovala a úplne by zanikla pri dvoch tretinách minimálnej mzdy.
Dosahy tohto návrhu na verejné financie prepočítalo na náš podnet ministerstvo financií. Na budúci rok by išlo o výpadok príjmov vo výške 76 miliónov eur.
Predpokladáme, že opatrenie by prispelo k zvýšeniu zamestnanosti, dosahy na verejné financie by preto mohli byť miernejšie. Ak by sa návrh osvedčil, mohla by byť odpočítateľná položka ďalej zvýšená. Vhodnými kompenzačnými opatreniami môže byť obmedzenie investičných stimulov a iných dotácií súkromnému sektoru, v prípade rozšírenej verzie aj zvýšenie dane z nehnuteľností či niektorých spotrebných daní.
Uvedený návrh nie je experimentom, podobné opatrenie totiž už takmer desať rokov funguje v Nemecku pod názvom mini- alebo midijobs. Zrejme nie je len zhodou okolností, že zhruba od jeho zavedenia do praxe začala klesať nezamestnanosť v Nemecku na najnižšie priečky v rámci Európskej únie.
V dnešnom systéme sa dávka v hmotnej núdzi prudko znižuje s rastúcim priznaným príjmom poberateľa. Za každé zarobené euro v hrubom človek stráca nárok na 75 centov z dávky v hmotnej núdzi. Ak si teda popri dávkach legálne privyrobíte mesačne 50 eur v hrubom, dostanete na základnej dávke namiesto pôvodných 60 eur už len 23 eur.
Druhý návrh – motivačné sociálne dávky
Je zrejmé, že motivácia hľadať si legálne príjmy je pri takomto nastavení blízka nule. Ľudia na dávkach radšej zoberú čistých 50 eur načierno a k tomu aj plnú výšku základnej dávky.
Riešením by bolo zmierniť pokles dávky pri rastúcom príjme napríklad tak, aby človek za každé zarobené euro strácal na dávkach len 25 centov. Posilnili by sme tým motiváciu ľudí hľadať si legálne príjmy a postupne sa odpútať od závislosti od dávok.
Tretí návrh – regionálne minimálne mzdy
Ako sme spomenuli v prvom bode, vysoké minimálne náklady na tvorbu pracovných miest sú jednou z bariér brániacich zvyšovaniu zamestnanosti. Najviac na to doplácajú chudobnejšie regióny, kde majú zamestnávatelia menej peňazí na výplaty.
Rovnaká minimálna mzda pre Bratislavu aj pre Rožňavu zjavne nie je optimálna. Zrušenie minimálnej mzdy je politicky nepriechodné, najmä pre obavy, že by spôsobilo citeľné zníženie ochrany zamestnancov v regiónoch so zamestnávateľmi so silne dominantným postavením na trhu práce.
Preto navrhujeme kompromis, podľa ktorého by bola celonárodná minimálna mzda vyhlásená len orientačne. Inú než národnú minimálnu mzdu by mal právo navrhnúť zamestnávateľ po konzultácii so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ by súčasne bol povinný zverejniť počet zamestnancov s minimálnou mzdou inou než vyhlásenou centrálne.
Konečné rozhodnutie o výške minimálnej mzdy by spravila obec, ktorá zamestnávateľovi stanovuje daň z nehnuteľnosti. Opatrenie by umožnilo prispôsobiť výšku minimálnej mzdy potrebám a možnostiam regiónov, ktoré pozná samospráva lepšie než štátna správa.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.