Dátum: 22.06.2010
Testy môžu poskytnúť užitočné informácie o kvalite škôl, ale nemali by byť jediným nástrojom hodnotenia.
V programoch dvoch najsilnejších politických strán, ktoré budú súčasťou budúcej vlády, sa nachádza aj návrh zvýšiť rozsah a význam testovania žiakov a žiačok.
Zatiaľ čo napríklad SDKÚ navrhuje postupne zaviesť externé testovanie do všetkých ročníkov, SaS navrhuje prostredníctvom štandardizovaných testov monitorovať úroveň žiakov a žiačok v 3., 6. a 9. ročníku základných škôl a v polovici štúdia na strednej škole.
Tieto programové návrhy sú vyjadrením očakávania, že zavedenie testovania umožní vytvoriť objektívnejšiu predstavu o úrovni jednotlivých žiakov a žiačok.
Testy by mali zároveň pomôcť vybudovať obraz o kvalite jednotlivých škôl, keďže častejšie testovanie umožňuje stanoviť ich pridanú hodnotu.
Výsledky testov môžu poslúžiť na vytváranie rebríčkov škôl, môžu byť nástrojom pri prijímaní žiakov a žiačok do vyšších stupňov vzdelávania, ako aj podstatným faktorom pri prerozdeľovaní financií. Zavedenie testovania je tak svojou jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou a objektívnosťou výsledkov veľmi lákavé. Ukrýva však v sebe aj viaceré riziká.
Základným problémom testovania je, že dokáže ohodnotiť len určitý segment, ktorým sú najmä teoretické vedomosti. Tie sú síce dôležitou súčasťou vzdelávania, ale nie jedinou. Ak by sa mal obraz o úrovni žiakov a žiačok odvíjať práve od testov, tak by musel byť nutne skreslený.
Súčasťou vzdelávania je totiž aj nadobúdanie hodnôt, postojov, zručností komunikovať, spolupracovať, kriticky myslieť atď., ktoré sa dajú len veľmi ťažko odmerať prostredníctvom štandardizovaných testov. Do rozporu sa tak dostáva požiadavka rozvíjať u žiakov a žiačok predovšetkým kľúčové kompetencie a tlak na zavedenie testov.
Tento problém by mohlo čiastočne riešiť zameranie testov na hodnotenie toho, ako vedia žiaci a žiačky používať svoje vedomosti v reálnych situáciách. Vzorom by mohli byť napríklad medzinárodné testy PISA, PIRLS či TIMMS.
Vzdelávanie ako príprava na testy?
S tým súvisí aj ďalší problém, ktorým je skutočnosť, že zavedenie testov by mohlo vzdelávanie redukovať len na prípravu žiakov a žiačok na testy. Tým by sa zúžil manévrovací priestor nielen pre tvorivých učiteľov a učiteľky, ale limitovaná by bola aj sloboda škôl profilovať sa a vytvárať si vlastné obsahy vzdelávania.
Ďalšou nevýhodou testov je, že hodnotenie žiaka, respektíve žiačky sa odvíja len od výsledkov jedného testu, ktorý sa uskutočňuje v jednom konkrétnom okamihu. Nielenže hrozí riziko zlyhania v dôsledku stresu, ale obchádzajú sa aj výkony žiakov a žiačok počas dlhšej etapy vzdelávania.
V súvislosti so zahraničnými skúsenosťami sa tiež vynára otázka manipulácie výsledkov testov – najmä ak sa od nich odvíja finančné ohodnotenie učiteľov a učiteliek, respektíve škôl.
Ak sa pozrieme do krajín, ako sú Anglicko či USA, ktoré sú priekopníkmi v tejto oblasti, tak zistíme, že aj tu sa čiastočne ustupuje od testovania a hľadajú sa nové spôsoby hodnotenia. Až donedávna sa v Anglicku uskutočňovali národné testy, ktoré absolvovali všetci žiaci a žiačky vo veku 7, 11 a 14 rokov.
Menej testov
Anglické ministerstvo školstva však rozhodlo, že od roku 2009 testy vo veku 14 rokov nie sú povinné a školy sa môžu samy rozhodnúť, či nechajú svojich žiakov a žiačky otestovať.
Okrem toho expertná skupina, ktorá sa mala zaoberať otázkou hodnotenia v anglických školách, uverejnila v máji 2009 správu, v ktorej navrhla zrušiť testy z prírodných vied na úrovni 11 rokov a nahradiť rebríčky systémom školských vysvedčení (School Report Card), ktorý je známy z USA.
Ten je postavený na tom, že každá škola o sebe uverejňuje vopred presne stanovené informácie, ktoré by mali odzrkadľovať kvalitu jednotlivých škôl, ako napríklad školské prostredie, ukazovatele výkonu študentov, kvalita učiteľského zboru, financie atď.
Aktuálny proces v Anglicku v oblasti národných meraní je teda zjavný. Oslabuje sa národné testovanie a princíp zostavovania rebríčkov škôl a hľadajú sa alternatívne spôsoby hodnotenia. Z týchto skúseností by sme sa mohli poučiť aj my.
To neznamená, že by sme sa mali úplne vzdať myšlienky testovania. Testy sú veľmi praktickým a účinným nástrojom na meranie istého typu vedomostí a zručností a pri ich kvalitnom spracovaní by nám mohli priniesť viaceré užitočné informácie. Mali by však byť súčasťou širšieho spektra hodnotiacich nástrojov, nie jediným.
Michal Rehúš
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.