Najhoršie finančné zdravie má Myjava, najlepšie Svätý Jur
Dátum: 29.07.2019
ineko.blog.sme.sk, 29.7.2019 (upravené 8.9.2019 o 23:22)
Najhoršie finančné zdravie má Myjava, najlepšie Svätý Jur
Upozornenie (8.9.2019 23:22): Druhé, aktualizované vydanie blogu zahŕňa opravu údajov za vyše 200 miest a obcí, ktoré vykázali Ministerstvu financií SR (MF SR) nesprávne údaje o výške svojich úverov od Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB).
Tieto mestá a obce vo výkaze určenom pre MF SR (výkaz FIN 6-04) nevyplnili riadok, v ktorom sa vykazuje, aká časť úverov od ŠFRB je krytá nájomným plateným nájomníkmi obecných nájomných bytov (takto krytá časť úverov sa podľa zákona nemá započítavať do dlhu samospráv, zatiaľ čo nájomníkmi nekrytá časť úverov sa do dlhu započítavať má).
V dôsledku takéhoto neúplného vyplnenia výkazu FIN 6-04 sa v prípade daných samospráv premietli úvery od ŠFRB do ich dlhu v plnej miere, a to spôsobilo neadekvátne navýšenie údajov o ich zadlžení.
Podľa týchto údajov, ktoré sa dostali až ku nám, vychádzal Modrý Kameň ako najzadlženejšie mesto v SR s dlhom na úrovni 70,3 %. V tomto duchu sme zostavili a zverejnili naše pravidelné textové výstupy (analýza, blog).
Následne nás kontaktovala primátorka Modrého Kameňa a zástupcovia niektorých ďalších miest a obcí s upozornením, že v skutočnosti je ich zadlženie nižšie. Situáciu sme preverili a napokon sme identifikovali vyššie uvedený problém. O našom zistení sme informovali samosprávy, aby preverili spôsob, akým údaje vykazovali. Potvrdili nesprávny postup.
Preto sme pristúpili k dodatočnej oprave údajov, po ktorej sme opravili údaje o dlhu za spomínaných vyše 200 miest a obcí. Takisto sme spresnili údaje o dlhovej službe tak, aby sme pri jej výpočte nezahŕňali do bežných príjmov aj transfery a granty, ktoré tam podľa novely Zákona č. 583/2004 Z. z. už započítavané byť nemajú.
Po opravení údajov na portáli napokon prichádzame aj s opravou našich textových výstupov. Všetky zmeny vyplývajúce z uvedenej opravy sme premietli do nového vydania analýzy a aktualizovali sme aj tento blog, ktorého pôvodný titulok znel: “Najvyšší dlh má Modrý Kameň, najhoršie finančné zdravie Myjava”.
V minulom roku neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne mesto v SR. Najvyšší dlh dosiahli v meste Myjava (54,3 %), ktorá tak spadla do 1. sankčného pásma dlhovej brzdy – má povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie. Táto istá povinnosť sa týka aj bratislavského magistrátu, ktorého dlh predstavoval 51,3 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2018.
Ďalšie mestá s relatívne vysokým dlhom sú Dudince (42,8 %), Prešov (41,9 %), Žilina (36,2 %), Spišská Belá (36,1 %) a Veľký Krtíš (36,0 %).
Pokiaľ ide o sumárnu informáciu o vývoji dlhu za všetky mestá, evidujeme medziročne vyššie hodnoty zadlženia – priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa medzi 31.12.2017 a 31.12.2018 zmenila z 20,9 % na 21,9 %.
Mestá tak nedokázali nadviazať na poklesy dlhu, ku ktorým došlo v rokoch 2011 až 2014 a 2016 až 2017. K nárastu zadlženia mohla prispieť aj skutočnosť, že sa 10. novembra 2018 konali komunálne voľby, v ktorých sa volili aj primátori miest a starostovia obcí – z tohto dôvodu mohli končiaci primátori a starostovia preferovať počas roku 2018 zvýšené výdavky (najmä kapitálové), aby boli investície pre voličov viditeľnejšie a aby si tak zvýšili šancu na svoje znovuzvolenie.
Najvyšší prebytok dokázali vytvoriť v Strážskom
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).
V roku 2018 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu skoro všetky mestá, jedinou výnimkou sa stala Bytča, kde zaznamenali deficit na úrovni -1,0 %. Zvyšných 139 miest vytvorilo prebytok. Najlepší výsledok dosiahli v Strážskom (+35,8 %), Leopoldove (+27,5 %) a v Svätom Juri (+24,3 %). Na ďalších pozíciách už nasledujú aj väčšie mestá – Nové Mesto nad Váhom (+24,0 %), Dubnica nad Váhom (+22,8 %) či Malacky (+19,4 %).
Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +9,97 %, čo je medziročné zlepšenie oproti hodnote +9,60 % z roku 2017. Celkovo sa jedná o druhú najlepšiu hodnotu na celom časovom horizonte, odkedy máme údaje k dispozícii. Lepší výsledok sme zaznamenali iba v roku 2016 – vtedy priemerný prebytok predstavoval +10,90 %.
Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).
Aktuálne hodnotenie finančného zdravia
Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6 bodov, kde hodnoty nad 3 body naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).
Priemerná známka finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje 4,43, čo je mierne zlepšenie oproti hodnote platnej rok predtým (4,41). Hodnota 4,43 zároveň predstavuje najlepší výsledok miest v celej histórii nášho hodnotenia.
Platí pritom, že pre všetky mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály okrem jedného – mesta Myjava. Presnejšie, 73 miest získalo známku „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov), na špici evidujeme Svätý Jur (6,00), Nové Mesto nad Váhom (5,95) a Dubnicu nad Váhom (5,94).
Ďalších 64 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi získali mestá Martin a Bratislava. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti, prislúchajúce slovné hodnotenie znie: „dostatočné finančné zdravie“. Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto – ak by nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.
Jediné mesto s hodnotením nižším ako 3 body je Myjava so skóre 2,94. Tesne sa tak ocitla v pásme, ktoré označujeme známkou „nedostatočné finančné zdravie“. Hlavný príspevok k takémuto hodnoteniu mala kombinácia dlhodobo vysokých záväzkov viac ako 60 dní po lehote splatnosti, veľmi malého prebytku bežného úctu a relatívne vysokého dlhu, ktorý bol ku koncu minulého roka nad prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy.
Pokiaľ ide o medziročný vývoj, najvýznamnejšie zlepšenie zaznamenali v Dobšinej, Stupave, Martine, Detve a v Tornali – tieto mestá dokázali počas roka 2018 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.
Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Dudince, Myjava, Nováky, Spišská Nová Ves a Veľké Kapušany – v prípade všetkých týchto miest došlo k poklesu známky najmä v dôsledku významného nárastu hodnoty dlhu.
Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.
Komplexné údaje nájdete na portáli
Tieto a podobné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.
Na portál sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2018, vďaka čomu sa odteraz nachádzajú na portáli údaje za obdobie rokov 2006 až 2018 (údaje získavame od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.
Novinkou je, že v analýze a tomto blogu hodnotíme všetkých 140 miest v SR (v minulosti sme takto posudzovali hospodárenie iba za 50 najväčších miest).
Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.
Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia miest v SR.
Matej Tunega
analytik INEKO
Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.
Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..