Najlepšie školy nie sú zadarmo

Dátum: 08.12.2011

V prvej 50-ke najlepších vysokých škôl sveta nie je bezplatná žiadna, v prvej 600-ke je ich iba 53.

V predchádzajúcom článku som argumentovala, že slovenským vysokým školám by pomohlo zavedenie školného. Podfinancované školy (podľa štúdie OECD Education at a Glance 2010 dáva Slovensko na vysoké školy iba 0,9% HDP oproti priemeru OECD predstavujúcemu 1,5% HDP) by získali viac zdrojov, zároveň by súťaž o platiacich študentov mohla vyvinúť tlak na zvyšovanie kvality škôl.

Za najlepšie školy sa platí

Medzinárodný rebríček vysokých škôl QS World University Rankings, postupne zverejňovaný túto jeseň, podporuje predpoklad, že existuje vzťah medzi poplatkami za štúdium a kvalitou škôl. Je prvým z rebríčkov, ktorý spolu s najlepšími školami sveta uviedol aj výšku ich priemerného školného a ukazuje, že za štúdium na najlepších vysokých školách sa platí.

Rebríček je tvorený na základe šiestich kritérií: reputácie škôl medzi akademikmi a reputácie škôl medzi zamestnávateľmi, počtu citácií na akademického zamestnanca, pomeru študentov a vyučujúcich, podielu medzinárodných študentov a podielu medzinárodných akademických zamestnancov.

Podľa rebríčka medzi 50 najlepšími školami sveta nie je ani jedna bezplatná, v top 100 je bezplatných 5 škôl (5%). Spomedzi 600 najlepších škôl udáva rebríček údaje o školnom pri päťsto šesťdesiatich deviatich, z nich študenti platia školné na 512, bezplatných je 57 (10%). S klesajúcou kvalitou rastie počet bezplatných škôl.

Priemerné poplatky za štúdium - top 100 škôl
Zdroj: QS World University Rankings, INEKO

Priemerné poplatky za štúdium - top 550škôl
Zdroj: QS World University Rankings, INEKO

Spomedzi platených škôl sa medzi najlepšie dostali školy zo 47 krajín. Bezplatné univerzity sú v 11 krajinách: v Brazílii a Saudskej Arábii, Českej republike, Dánsku, Fínsku, Grécku, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Slovinsku a Švédsku. Väčšina (vyše 80%) z nich je európskych.

Trendy vo financovaní vysokých škôl v Európe

Aj v európskych krajinách so školstvom tradične dotovanom z verejných zdrojov však v posledných rokoch často rezonuje otázka spoplatnenia škôl. Podľa správ nemeckého inštitútu CESifo Tuition fees in Europe sa od roku 2005 do 2008 zvýšil počet krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) vyžadujúcich, aby vysokoškolskí študenti prispievali na svoje štúdium, z 15 na 18, do roku 2010 ale opäť poklesol na 14. Rady krajín EHP s poplatkami rozšírili Luxembursko, Nemecko (vďaka časti spolkových krajín) a noví členovia Rumunsko a Bulharsko. Poplatky zrušili Cyprus a Grécko, po študentských protestoch tiež Rakúsko, referendom Maďarsko a existujúce poplatky pre druhý stupeň štúdia zrušilo aj Slovinsko.

Skúsenosti z týchto krajín ukazujú, že školné je na jednej strane podľa mnohých riešením pre financovanie školstva, na druhej strane však predstavuje citlivú politickú tému, ktorá mobilizuje k odporu verejnosti. Slovinsko našlo na otázku ako financovať školstvo inú odpoveď: podľa OECD Economic Surveys Slovenia z februára 2011 sú slovinským riešením vysoké dane z príjmu. Aj najlepšie vysoké školy severoeurópskych krajín sú nadpriemerne financované i bez študentských poplatkov, umožňuje to kombinácia vysokých daní a alokácie významného podielu verejných zdrojov na školstvo. Napriek tomu Švédsko v roku 2010 pristúpilo k zavedeniu poplatkov pre študentov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie. Česká republika, ktorá sa daňovým nastavením i financovaním škôl najviac podobá Slovensku, chce zaviesť poplatky do roku 2013.

Mali by sme zaviesť školné?

Musíme teda zaviesť školné, ak chceme mať dobré školy? Nie nevyhnutne. Medzi 50 najlepšími školami síce bezplatné nie sú, ale medzi 600 najlepšími sú aj také, na ktorých študenti neplatia žiadne poplatky. Česká Karlova univerzita napríklad aj bez poplatkov v rebríčku QS World University Rankings obsadila 276. miesto. Slovenské vysoké školy v rebríčku nie sú, nie je ale jasné, či boli posudzované. Rebríček však naznačuje, že ak majú patriť k najlepším na svete, školné by malo byť súčasťou riešenia. S rastúcou kvalitou škôl totiž rastie podiel tých, na ktorých sa platia poplatky.

Zuzana Dančíková, spolupracovníčka INEKO