Keby študenti mali rozhodnúť o budúcnosti Slovenska, nemali by sme demokraciu

Dátum: 06.10.2017

TREND.sk, 5.10.2017
Keby študenti mali rozhodnúť o budúcnosti Slovenska, nemali by sme demokraciu

Analytici Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ešte minulý rok v rámci svojho výskumu o stave a vývoji demokracie na Slovensku navštívili stredné a vysoké školy, aby zistili, aký majú postoj k demokracii.

Keď ukončili výskum, jedným z hlavným odporúčaní niekoľkých desiatok expertov na otázku, ako riešiť nástup extrémizmu na Slovensku, bolo naučiť deti na školách lepšie kriticky myslieť. INEKO preto aj tento rok pokračuje vo svojej tour na školách.

Na niektorých diskusiách so študentmi ich sprevádza aj Zuzana Hlávková z Transparency International Slovensko, ktorá upozornila na problémy na ministerstve zahraničných vecí. So študentmi po celom Slovensku diskutujú o tom, prečo je dôležitá demokracia a ako by mala fungovať.

Zameriavajú sa pritom na témy, ktoré s tým súvisia, teda na korupciu, extrémizmus a populizmus. Aké k nim majú postoje študenti pre TREND.sk porozprával riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Aký je rozdiel v informovanosti a angažovanosti vo verejných veciach medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi?

Veľký. Treba však povedať, že sme diskusie robili napríklad na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde už sa predpokladá, že budú vedieť viac, lebo je to ich špecializácia. Avšak, kým magistri naozaj rozumeli tomu, o čom sa s nimi bavíme, a boli si aj viac vedomí riešení, bakalári ešte stále ako keby objavovali problémy.

Na stredných školách je to, samozrejme, o niečo horšie, pokiaľ ide o prehľad študentov. Súčasne však treba povedať, že je obrovský rozdiel, či ste na gymnáziu, ktoré má dobré výsledky a angažovaných učiteľov, alebo na nejakej odbornej škole, kde majú iné zameranie a verejná politika nie je ich priorita.

Ja som chodila na gymnázium, ale nepamätám si, že by sme niekedy bytostne riešili politiku. Dnes niektorí stredoškoláci spoluorganizujú protikorupčné pochody. Čím to je, že sa zaoberajú aj ťažkými témami? Je to dostupnosťou informácií?

Myslím si, že učitelia zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Videli sme to napríklad na gymnáziu v Považskej Bystrici, kde učí Juraj Smatana (aktivista, pozn. redakcie). Tam bol naozaj citeľný rozdiel, študenti mali veľmi dobrý prehľad. Rovnako v Michalovciach boli veľmi aktívni a informovaní a keď som sa potom rozprával s ich učiteľom, zistil som, že to je vlastne do veľkej miery jeho zásluha. Myslím si, že to isté je aj v prípade študentov, ktorí organizujú protikorupčné pochody.

Poďme teda k tomu, ako vnímajú študenti, s ktorými ste diskutovali, korupciu na Slovensku?

Veľa študentov, najmä na stredných školách, neverí, že máme skutočnú demokraciu. Podľa nich politici len predstierajú demokraciu a v skutočnosti rozhodujú ekonomické záujmy a niekto iný. Myslia si, že politici dávajú len sľuby, ktoré sa neplnia a že korupcia je na najvyššej úrovni.

Súčasne až prekvapivo veľa študentov nám potvrdilo, že sami prišli do osobného styku s korupciou a že to považujú za niečo relatívne bežné na Slovensku. Najčastejšie spomínané oblasti, kde ju vnímajú, sú zdravotníctvo, polícia, úrady a dokonca aj školstvo a súdy.

A sú odolní voči korupcii?

Pýtali sme sa na jednej škole, či by boli ochotní nahlásiť úplatok a väčšina odpovedí bola, že nie. Zdôvodnili to tým, že by to aj tak k ničomu neviedlo a sami by si uškodili. Dosť nás zarazilo, že u nich nie je ochota bojovať za odhaľovanie korupcie.

Čo hovoria na protikorupčné pochody, ktoré organizujú ich vrstovníci?

Niektorí to ani neregistrujú. Najmä na školách s horšími výsledkami sú študenti výrazne pasívnejší a menej informovaní. Potom sú školy s angažovanými učiteľmi a tam poznajú aj mená organizátorov a požiadavky študentov. V najlepších školách vedia dokonca pomenovať, prečo je dôležité, aby odstúpil súčasný špeciálny prokurátor, prečo je zlé, keď je policajný prezident závislý od ministra vnútra, prečo je dôležité mať nezávislé súdy.

Vedia pomenovať aj riešenia?

Väčšinou áno. Hovoria o tom, že musíme mať nezávislé vyšetrovanie a súdnictvo, robiť odpočty sľubov politikov, aby sme vedeli poukázať, keď nejaký politik klame. Potom sú ale aj rozšírené názory, že potrebujeme viac priamej demokracie, čo je tenký ľad. V takýchto prípadoch sa snažíme študentom vysvetliť, že priama demokracia je fajn, ak máte vzdelaných ľudí, ktorí sa vedia rozhodovať. Keď ich však nemáte, tak to môže krajine naopak uškodiť.

Ako vnímajú rómsku otázku?

Dá sa povedať, že len od magistrov sme počuli kvalifikované názory a riešenia, ako vymaniť rómsku populáciu z chudoby. Hovorili, že to musí byť priorita vlády a že to treba riešiť systémovo cez vzdelávanie, pomoc pri výstavbe vlastného bývania, dodržiavanie hygienických štandardov. Na stredných školách ale predstava nebola veľmi jasná a objavovali sa dokonca aj extrémne názory.

Presne na to som sa chcela spýtať, či považujú extrémizmus za problém súčasnosti?

Áno. Môžem povedať, že tí študenti, s ktorými sme diskutovali, tak napríklad tvrdili, že rozumejú tomu, prečo je Marián Kotleba nebezpečný pre demokraciu, pre Slovensko. Súčasne nám hovorili, že poznajú veľa ľudí, ktorí s ním sympatizujú. Tiež veľa študentov uznalo, že správne pomenoval problémy, aj keď nemusia mať rovnaký pohľad na ich riešenie. Týka sa to práve neriešenej rómskej problematiky, ale aj korupcie, zneužívania moci, nekvalitných verejných služieb, regionálnych rozdielov.

Stretli ste sa s tým, že čím ste išli viac na východ krajiny, tým viac študentov sa prikláňalo k extrémizmu?

Na základe pár prednášok a diskusií neviem povedať, či je tam takýto trend. Robili sme si však inú analýzu. Pozerali same sa na to, koľko percent získala v jednotlivých okresoch strana Mariána Kotlebu vo voľbách a tam sme videli, že v zaostalejších okresoch má väčšiu popularitu.

Verejne sa niektorí študenti priznali, že s ním sympatizujú?

Na verejných prednáškach vám to nikto nepovie, ale pri hĺbkových diskusiách, ktoré sa robili v menšom okruhu študentov, sa niektorí priznali. Dlho sme s nimi diskutovali, prečo je to tak a vysvetľovali im, aké sú tam riziká. Potom aj študenti, ktorí s ním pôvodne sympatizovali, si tie riziká začali uvedomovať.

Čo alebo kto podľa mladých ohrozuje demokraciu na Slovensku?

Zaujímavé je, že vytŕčal práve Kotleba, ale napríklad Borisa Kollára nespomenuli. Viacerí sa vyjadrili, že v prípade Kollára je to len dočasná záležitosť, úlet, ktorý nebude dlho trvať. Napriek tomu, že to je protisystémový politik, ktorý dokonca v minulosti mal styky s predstaviteľmi mafie. Na to inak hovoria, že to nie je dôležité, že to bolo dávno a nebolo nič dokázané.

Potvrdilo sa nám, že spôsob komunikácie najmä Kollára, ale aj Kotlebu je akýsi moderný politický marketing, ktorý študentov veľmi oslovuje. Sami sa nám viackrát priznali, že sledujú videá, ktoré nahrávajú a šíria cez sociálne siete. Špeciálne dievčatá pri Kollárovi. Páči sa im, že hovorí jednoducho, zrozumiteľne a nehrá sa na žiadneho experta. Myslím si, že politici to vedia a vedia to aj využiť.

Kto je pre študentov najdôveryhodnejší a najmenej dôveryhodný politik?

Dosť silný odkaz našich doterajších diskusií bol, že nie je koho voliť. Nevedia presne, ktorá je tá správna strana, neveria politikom. Boli, samozrejme, prípady, kedy vyjadrili sympatie ku konkrétnym stranám alebo politikom. Najmenej dôveryhodným politikom – zdôrazňujem však, že my sme mohli hovoriť s tými osvietenejšími študentmi – bol Kotleba.

Pri Robertovi Ficovi prevažujovala kritika, že je strašne dlho pri moci a Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá. Rovnako že nesie zodpovednosť za korupciu v krajine. Zároveň sa im však páči, že nechcel prijať utečencov na Slovensko.

Je niečo, čo vás najviac prekvapilo počas vašich diskusií so študentmi?

Napríklad, že študenti nedôverujú médiám. To ma dosť prekvapilo, lebo Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú relatívne najslobodnejšie médiá. Okrem toho nás zarazilo, že veľa študentov chce odísť zo Slovenska. Hlavne na stredných školách. Boli skupiny, kde nám takmer všetci povedali, že chcú ísť preč.

Prečo?

Samozrejme, že niektorí chcú odísť študovať a potom sa sem vrátiť. Stále je však veľa tých, ktorí chcú odísť natrvalo. Nie je to len o znechutení, ale aj o uvedomení si, že je tam vyššia životná úroveň, lepšie zdravotníctvo, ľahšie sa tam dá nájsť práca.

Silný faktor je tiež, že veľa študentov neverí, že sa dá na Slovensku uplatniť poctivou prácou. Myslia si, že keď chcete byť úspešný, musíte sa stať súčasťou skorumpovaného systému. Oni nechcú, tak radšej odídu. Za zmenu sa veľmi angažovať nechcú. Vysvetľujeme im, že práve to je jeden zo základných pilierov demokracie a že to potvrdzuje aj príklad Zuzany Hlávkovej.

Ako hodnotia, čo spravila? Ako na ňu na diskusiách reagujú?

Veľakrát nevedia, o koho ide, a dokonca ani nevedia o tej kauze. Skôr učitelia boli veľmi príjemne prekvapení, keď zistili, že to je vlastne ona a ocenili, čo spravila. Keď ale začne študentom rozprávať svoj príbeh a vysvetľovať, aké dilemy riešila a že sú veci, ktoré sú už za hranou a nemôžeme ich ignorovať, zaujalo ich to.

Toto bola pomerne veľká kauza a aj v tom kontexte, že študenti neveria médiám, odkiaľ čerpajú informácie?

Z Facebooku. Niekto si pozerá videá Kollára, niekto Kotlebu. Vedeli mi napríklad presne povedať, v ktorej dedine kedy bol Kotleba, s kým prišiel, aké mal transparenty, čo hovoril. V tomto smere sú lepšie informovaní ako my.

Rusko verzus USA. Kam sa prikláňajú slovenskí študenti?

Postoj študentov k týmto krajinám je viac menej neutrálny. Obe podľa nich majú výhody aj nevýhody. Pri Rusku napríklad menovali ako nevýhodu veľkú mieru nerovnosti. O Amerike zase hovorili, že rozpútava konflikty. Študenti sa zhodli v tom, že obe krajiny sú veľmoci, s ktorými by sme mali mať dobré vzťahy, lebo je to v záujme našej bezpečnosti.

Zovšeobecňujem to, opäť postoje závisia od konkrétnej školy. Napríklad na východe Slovenska sme sa stretli so silným rusofilstvom a obavami z Ameriky. Dokonca v jednej diskusii, ešte pred americkými voľbami, sa objavil názor, že ak by vyhrala Hillary Clintonová, tak hrozí tretia svetová vojna.

Vedia študenti rozlíšiť propagandu a hoaxy od reality?

Štátna školská inšpekcia urobila prieskum, kde sa ukázalo, že takmer 59 percent študentov stredných škôl verí konšpiračným teóriám. Vyjadrovali sa k tvrdeniu, že je jedno, akú má krajina vládu, tento svet aj tak ovládajú zákulisné záujmové skupiny. Párkrát sa to objavilo aj v našich diskusiách, čiže evidentne to je problém.

Na základe vašich diskusií so študentmi, ako vidíte budúcnosť Slovenska?

Podľa tvrdých dát to vyzerá zle. Keby študenti mali rozhodnúť o budúcnosti Slovenska, už by sme nemali demokraciu. Je tam veľký potenciál na to, aby sme to začali meniť. Čo sa mi potvrdilo napríklad aj na škole v Michalovciach, je široká ponuka prednášajúcich z externého prostredia, ktorí chcú chodiť v tomto smere vzdelávať študentov. Je to väčšinou aktivita mimovládok. My napríklad – pretože učitelia sú veľmi dôležití pri formovaní študentov – budeme tento mesiac organizovať prednášku aj pre učiteľov dejepisu a občianskej náuky.

05.10.2017, 17:05 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding