HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik P. Goliaš o štátnom rozpočte

Dátum: 03.12.2019

Budúceho premiéra by pri analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky mohla rozbolieť hlava. Prečo? Prečítajte si názor Petra Goliaša a pozrite si aj priložené video z dnešnej diskusie na TA3.

Navrhnutý rozpočet je nedôveryhodný. Nezávislé inštitúcie ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska alebo Európska komisia odhadujú už v budúcom roku podstatne vyššie deficity (1,8 %; 1,6 %; resp. 1,2 % HDP), ako uvádza rozpočet (0,5 % HDP). Ak by chcela budúca vláda dodržať rozpočtové plány, musela by nájsť v každom z nasledujúcich troch rokov viac ako miliardu eur. Potom by bolo reálne uvažovať o postupnom vyrovnaní bilancie. Ak by vláda nič neurobila, deficit by sa postupne priblížil k 2,5 % HDP a hrozilo by prekročenie tretieho sankčného pásma pre verejný dlh. To by v praxi znamenalo povinné zmrazenie výdavkov pre štátny rozpočet aj samosprávy.

Viaceré riziká rozpočtu sa každoročne opakujú. Ide o nadhodnotené nedaňové príjmy, napríklad z dividend štátnych firiem, ale aj o podhodnotené výdavky samospráv alebo nemocníc. Teraz sa k nim pridávajú podhodnotené výdavky na investície, ktoré vláda radikálne zoškrtala, aby rozpočet vyzeral lepšie. Tieto chyby svedčia o potrebe zmeniť rozpočtový proces tak, aby sa aj prognózovanie nedaňových príjmov a niektorých výdavkov prenieslo pod nezávislú inštitúciu, napríklad pod výbor pre daňové prognózy alebo Radu pre rozpočtovú zodpovednosť.

Paradoxom je, že riziká pre deficit aj dlh prichádzajú po historicky najlepších časoch, keď v piatich po sebe nasledujúcich rokoch 2014-18 boli príjmy vysoko nad očakávania. Keby Slovensko toto obdobie využilo na rýchlejší pokles dlhu, boli by verejné financie vo veľmi dobrej kondícii. Nestalo sa tak, väčšinu nadpríjmov vláda minula a peniaze teraz budú chýbať. Rekordné roky sme na rozdiel od väčšiny štátov EÚ nevyužili na razantné ozdravenie verejných financií a dnes sa radíme k šiestim štátom eurozóny s najvyšším očakávaným deficitom – spolu s Talianskom, Francúzskom, Španielskom, Belgickom a Fínskom. Väčšina štátov EÚ vrátane Česka, Rakúska alebo Nemecka už má vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

Prijatím stropov na dôchodkový vek, zvýšením minimálnych dôchodkov a zvýšením deficitu sa prudko zhoršuje aj dlhodobá stabilita verejných financií. Reálne je očakávať až trojnásobné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Znamená to, že pokiaľ ešte začiatkom roka nám k zabezpečeniu dlhodobej stability chýbali opatrenia za jednu miliardu eur, v budúcom roku to budú už tri miliardy eur.

Budúca vláda tak stojí pred dvojitým problémom. Jednak potrebuje stabilizovať deficit v najbližších rokoch, súčasne ale, ak bude zodpovedná, musí riešiť dlhodobú udržateľnosť. Pokiaľ sa to nepodarí, čaká nás už budúci rok porušenie národných aj európskych fiškálnych pravidiel o výdavkoch a vyrovnanom rozpočte. Po roku 2030 tiež začne na verejné financie výrazne doliehať starnutie obyvateľstva, čo si skôr alebo neskôr vyžiada radikálne opatrenia v dôchodkovom systéme aj v zdravotníctve.