Dátum: 04.02.2009
Tlačová správa, 4. februára 2009
Nezamestnanosť v tomto roku stúpne nad desať percent a rásť bude aj v budúcom roku. Deficit verejných financií v oboch rokoch prekročí tri percentá a výrazne prevýši úroveň, ktorú ekonómovia považujú za optimálnu. Uvítali by, keby vláda dosiahla širokú politickú dohodu (napr. ústavný zákon), na základe ktorej by sa koalícia aj opozícia zaviazali k pokrízovej konsolidácii verejných financií smerom k vyrovnanému rozpočtu.
Vyplýva to z ankety, v ktorej inštitút INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) zisťoval na prelome januára a februára názory dvadsiatich ekonómov na vývoj ekonomiky.
Podľa výsledkov ankety by mala evidovaná nezamestnanosť dosiahnuť v priemere 10,1% v decembri 2009 a 10,3% v decembri 2010. Zlepšenie by mal priniesť až rok 2011, pre ktorý ekonómovia odhadujú 9,5-percentnú nezamestnanosť. Deficit verejných financií by mal v tomto roku stúpnuť na 3,1% a v budúcom na 3,2%. Klesnúť by mal až v roku 2011 na 2,7%.
Hrubý domáci produkt (HDP) by mal v tomto roku vzrásť podľa priemeru odhadov o 1,4%. Odhady však poznačuje vysoká miera neistoty, pohybujú sa totiž od záporného rastu -2,5% až po kladný rast 3%. Medián odhadov je 2,4%. Traja z pätnástich ekonómov očakávajú, že Slovensko v tomto roku skĺzne do recesie. V roku 2010 by sa mal rast HDP zrýchliť na 2,3% a v roku 2011 na 3,4%.
Odhady ekonómov (priemer)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 1,4% | 2,3% | 3,4% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 10,1% | 10,3% | 9,5% |
| Deficit verejných financií | 3,1% | 3,2% | 2,7% |
| Optimálny deficit verejných financií | 2,1% | 1,4% | 0,9% |
Deficit naplánovaný v aktuálnom rozpočte verejnej správy by sa podľa väčšiny ekonómov nemal meniť. Vláda by preto mala šetriť vo výdavkoch tak, aby kompenzovala výpadok príjmov spôsobený spomalením ekonomiky. Ak by vláda deficit zvyšovala, najlepším dôvodom na to je podľa ekonómov zníženie odvodov. Na druhom mieste sa umiestnilo zníženie priamych daní a na treťom investície do infraštruktúry, napríklad na výstavbu diaľnic. Na poslednom mieste sú naopak vyššie transfery firmám, medzi ktoré patria rôzne dotácie, štátne záruky, alebo transfery na podporu zachovania pracovných miest.
Pri hľadaní zdrojov na vyššie investície by vláda mala predovšetkým zvýšiť transparentnosť vo verejnom obstarávaní. Ako druhú najlepšiu možnosť ekonómovia označili predaj nepotrebného štátneho majetku, resp. privatizáciu. Najhorším riešením by bolo zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe.
Zoznam účastníkov ankety:
| - | Meno | Inštitúcia | Poskytol odhady |
|---|---|---|---|
| 1 | Čechovičová Silvia | ČSOB | Áno |
| 2 | Ďurana Radovan | INESS | Nie |
| 3 | Gábriš Marek | ČSOB | Áno |
| 4 | Gonda Peter | Konzervatívny inštitút | Áno |
| 5 | Horváth Július | Central European University Budapešť | Nie |
| 6 | Chren Martin | Nadácia F.A.Hayeka | Nie |
| 7 | Jurzyca Eugen | INEKO | Áno |
| 8 | Karpiš Juraj | INESS | Nie |
| 9 | Lenko Martin | VÚB | Áno |
| 10 | Marušinec Ján | M.E.S.A.10 | Nie |
| 11 | Mušák Michal | SLSP | Áno |
| 12 | Ondriska Pavol | AIG | Áno (len 2009) |
| 13 | Pažitný Peter | Health Policy Institute | Áno |
| 14 | Piovarcsy Karl | Saxo Bank Londýn | Áno |
| 15 | Prega Róbert | Tatra banka | Áno |
| 16 | Sárazová Eva | Poštová banka | Áno (len 2009) |
| 17 | Senkovič Marek | Slovnaft | Áno |
| 18 | Tóth Ján | UniCredit Bank | Áno |
| 19 | Tvaroška Vladimír | Bývalý štátny tajomník MF SR | Áno |
| 20 | Vaňo Vladimír | Volksbank Slovensko | Áno |
Odhady (priemer)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 1,4% | 2,3% | 3,4% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 10,1% | 10,3% | 9,5% |
| Deficit verejných financií | 3,1% | 3,2% | 2,7% |
| Optimálny deficit verejných financií | 2,1% | 1,4% | 0,9% |
Odhady (medián)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 2,4% | 2,7% | 4,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 10,0% | 10,0% | 9,7% |
| Deficit verejných financií | 3,0% | 3,0% | 2,7% |
| Optimálny deficit verejných financií | 2,1% | 2,0% | 1,0% |
Odhady (štandardná odchýlka)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 1,9% | 1,7% | 1,2% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 0,7% | 1,4% | 1,7% |
| Deficit verejných financií | 0,5% | 0,8% | 0,8% |
| Optimálny deficit verejných financií | 1,0% | 1,2% | 0,9% |
Odhady (minimum)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | -2,5% | -1,5% | 0,5% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 8,9% | 8,5% | 7,6% |
| Deficit verejných financií | 2,5% | 2,0% | 1,0% |
| Optimálny deficit verejných financií | 0,0% | 0,0% | 0,0% |
Odhady (maximum)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 3,0% | 3,8% | 5,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 11,0% | 13,0% | 14,0% |
| Deficit verejných financií | 4,0% | 4,5% | 4,0% |
| Optimálny deficit verejných financií | 3,0% | 3,0% | 3,0% |
Čo by v aktuálnej situácii mala vláda robiť v oblasti verejných financií?
(uvedené možnosti zoraďte od 1-5, kde 1 znamená najväčší súhlas a 5 najväčší nesúhlas)
| - | Priemer |
|---|---|
| Treba dosiahnuť širokú politickú dohodu (napr. ústavný zákon), na základe ktorej sa koalícia aj opozícia zaviažu k pokrízovej konsolidácii verejných financií smerom k vyrovnanému rozpočtu | 2,5 |
| Nech zostane deficit rovnaký, ale v rámci výdavkov treba presunúť váhu od spotreby k investíciám | 2,6 |
| Šetriť a naďalej znižovať deficit verejných financií | 2,7 |
| V časoch krízy pomôže, ak deficit bude vyšší oproti plánom | 3,3 |
| Nič, vláda efektívne nevie pomôcť fiškálnou politikou | 3,7 |
Ak by vláda zvýšila deficit, čo je podľa Vás najlepším dôvodom na jeho zvýšenie?
(uvedené možnosti zoraďte od 1-10, kde 1 znamená najväčší súhlas a 10 najväčší nesúhlas)
| - | Priemer |
|---|---|
| Zníženie odvodov | 2,0 |
| Zníženie priamych daní | 2,9 |
| Investície do infraštruktúry (napr. diaľnice) | 4,5 |
| Zníženie nepriamych daní | 4,9 |
| Investície do vedy a výskumu | 5,2 |
| Výpadok príjmu v dôsledku slabšej ekonomiky | 5,6 |
| Vyššie výdavky na poistenie v nezamestnanosti | 6,5 |
| Vyššie platy v školstve a zdravotníctve | 6,7 |
| Vyššie výdavky na sociálnu sieť | 7,3 |
| Vyššie transfery firmám – dotácie, záruky, podpory zachovania pracovných miest, atď. | 7,9 |
Keby vláda potrebovala nájsť zdroje na vyššie investície, kde by sa dali získať?
(uvedené možnosti zoraďte od 1-7, kde 1 znamená najväčší súhlas a 7 najväčší nesúhlas)
| - | Priemer |
|---|---|
| Transparentnejšie verejné obstarávanie | 1,8 |
| Predaj nepotrebného štátneho majetku, resp. privatizácia | 3,1 |
| Zníženie nákupov tovarov a služieb | 3,3 |
| Obmedzenie zneužívania sociálnej siete | 3,6 |
| Zníženie transferov firmám – dotácie, záruky, atď. | 3,8 |
| Zníženie kapitálových výdavkov | 4,5 |
| Zmrazenie miezd v štátnej a verejnej správe | 4,6 |
Komentáre k odhadom rastu HDP, nezamestnanosti a deficitu verejných financií
Silvia Čechovičová
Pri raste ekonomiky v tomto roku existuje vysoká pravdepodobnosť revízie smerom k slabším hodnotám. Kladný príspevok k rastu sa dá očakávať od domáceho dopytu. V prípade čistého exportu bude príspevok zrejme negatívny, a to aspoň v prvom polroku tohto roka. Kedy príde k zlepšeniu situácie bude závisieť od oživenia ekonomík našich hlavných obchodných partnerov v EÚ. Všeobecný názor je, že k oživeniu by mohlo prísť v druhom polroku tohto roka, my zatiaľ nemáme dôvod s týmto názorom polemizovať. V čase vysokej globálnej neistoty sa však situácia mení zo dňa na deň, a preto sa môže ukázať, že oživenie v druhom polroku bude skôr zbožné prianie, než realita.
Peter Gonda
Ak chce vláda udržať v rozpočte naplánovaný deficit verejných financií na rok 2009, tak pravdepodobný výpadok príjmov verejnej správy z dôvodu nižšieho ekonomického rastu bude musieť kompenzovať objemovo významnejšími škrtmi verejných výdavkov, bez sociálno-inžinierskeho presúvania potenciálne ušetrených zdrojov do výdavkov na podporu dopytu v ekonomike. Takéto “podporné” opatrenia totiž bývajú len dopingovou finančnou injekciou, ktorá dočasne utlmuje bolestné dosahy recesie, ale po skončení jej účinnosti spôsobuje vážnejšie problémy. Ekonomicky žiaducejšie by však bolo dosiahnuť v tomto roku výrazne nižší deficit podstatne nižšími verejnými výdavkami ako sa v rozpočte naplánovali (s enormným medziročným zvýšením) a v ďalších rokoch už udržiavať vyrovnaný rozpočet, ktorý je vo všeobecnosti jediným ekonomicky zdôvodniteľným výsledkom hospodárenia verejnej správy.
Eugen Jurzyca
Naša ekonomika je mimoriadne závislá na zahraničnom obchode a zahraničnom kapitále. Podpora protekcionizmu (hoci len verbálna) a útoky na investorov (napríklad na obchodné reťazce, banky, energetické firmy, DSS-ky, zdravotné poisťovne) nás zraňujú na momentálne najcitlivejšom mieste a môžu vážne zhoršiť naše hospodárske šance, zamestnanosť a stabilitu verejných financií. Ibaže by sme verili, že zdrojom nášho rastu je ochota ľudí pracovať za nízke mzdy.
Eva Sárazová
Aj napriek stále viac pesimistickejším správam z eurozóny si myslíme, že slovenská ekonomika v budúcom roku predsa len porastie, aj keď len o niekoľko percent, v horšom prípade o niekoľko desatín percenta. Náš odhad sa po poslednom prehodnotení nachádza na úrovni 2,6 %. Pod vplyvom ďalších správ ohľadom krízy a jej dopadov na ekonomiku eurozóny a teda aj Slovenska však nevylučujeme ďalšie úpravy odhadu a to s najväčšou pravdepodobnosťou smerom nadol.
Anonymný komentár
Nevyhnutnou súčasťou učebnicovej teórie o automatickom stabilizátore uvoľnenej rozpočtovej politiky v časoch pomalšieho rastu je aj priznanie toho, že v časoch obnovenej konjunktúry by mala byť rozpočtová politika naopak reštriktívna, vláda by mala hospodáriť s prebytkom. O to viac, že od tohto roku už nemáme k dispozícii možnosť tlmiť nezdravo rýchly rast (a s ním spojené riziko napríklad vzniku bublín na trhoch s rôznymi aktívami – napríklad realitami) samostatnou menovou politikou. Rozhodnutie o uvoľnení rozpočtovej politiky v mene podpory oslabeného hospodárstva by tak nevyhnutne mala sprevádzať široká politická zhoda na tom, že po znovuobnovení rastu bude proces rozpočtovej konsolidácie a znižovania deficitu verejných financií – v našom vlastnom záujme – prebiehať rýchlejšie, než by si to vyžadovali napríklad externé požiadavky (EK, či Paktu stability a rastu).
Čo by v aktuálnej situácii mala vláda robiť v oblasti verejných financií?
Silvia Čechovičová
Myslím si, že znižovanie daní a odvodov je pre ekonomiku efektívnejšie, lebo znižuje náklady na pracovnú silu a zvyšuje konkurencieschopnosť firiem. K takémuto kroku však treba politický konsenzus a ten je v súčasnosti ťažko dosiahnuteľný. Pokrízová konsolidácia verejných financií smerom k vyrovnanému rozpočtu je dobrá myšlienka, ale ťažko presaditeľná. Platí však, že po zlepšení situácie v ekonomike by malo prísť k návratu fiškálnej disciplíny.
Peter Gonda
Vláda by sa podľa mňa mala snažiť zmierniť dosahy finančnej krízy opatreniami vo verejných financiách, ktoré by mohli byť dlhodobo účinné a systémovo zamerané, nie krátkodobo cielenými pokusmi „keynesiánsky orientovaných stimulačných balíčkov“, ktoré prinášajú iba dočasné efekty, ale následne dlhodobé negatívne dôsledky.
To znamená, že vláda by mala redukovaním verejných výdavkov viac šetriť, obmedziť spotrebu a investície, znížením a odbúraním deficitu verejných financií a nenaštartovaním finančne náročných projektov nezadlžovať daňovníkov do budúcnosti a znížením daní a sociálnych odvodov nechať ľuďom viac z vytvorených zdrojov, nemala by však na úkor budúcnosti výdavkami a inými verejnými projektmi umelo zvyšovať dopyt v ekonomike.
Inak povedané, vláda by mala ísť cestou úspornosti, obmedzovania vládnej spotreby a finančne náročných investičných projektov, ako aj dlhodobo nasmerovanej systémovej zmeny na dosiahnutie minimálnej vlády s nízkym zaťažením daňovníkov a vyrovnaným rozpočtom. Predpokladá to výrazne redukovať verejné výdavky, napríklad na spotrebu a administratívu verejnej správy a na „podporu“ podnikateľských subjektov, a znižovať dane a najmä odbúravať sociálne odvody.
Naopak, proticyklické “stimulovanie ekonomiky“ výdavkovou expanziou by krátkodobo zvýšilo celkový dopyt v ekonomike, ale prinieslo tiež falošné signály na trh a dlhodobé negatívne dôsledky, známe z príkladov v histórii. Mementom sú niekoľkodesaťročné negatívne dôsledky keynesiánsky orientovanej fiskálnej politiky, naštartovanej v 30-tych rokoch 20. storočia, ktorá sa stala zámienkou pre obmedzovanie slobody, koncentráciu moci, vznik vládnych a iných centrálnych inštitúcií, zavedenie vládnych regulácií, ako aj napríklad vytlačovanie súkromných aktivít vládnymi a finančné problémy spojené s rastom daňového zaťaženia a verejných dlhov.
Martin Chren
Je otázne, či by slovenská vláda dokázala poskytnúť dostatočný stimul, aby nahradila výpadok zahraničného dopytu, ktorý je primárnym zdrojom spomalenia ekonomického rastu u nás. Šetrenia nie je nikdy dosť a rezervy vo verejnom rozpočte sú určite dostatočné na to, aby pri politickej vôli bolo možné presmerovať neefektívne výdavky do podporných rozvojových projektov, a zároveň dodržať stanovené znižovanie deficitu. Podčiarkujem, že znižovanie deficitu u nás považujem za dôležité nie preto, že by šlo o liberálnu mantru, ale z presvedčenia, že na Slovensku existuje dostatok nepotrebných a neefektívnych výdavkov, ktorých škrtaním by sa nič zlé nestalo.
Eugen Jurzyca
Ján Marušinec
Fiškálna politika je momentálne jediný nástroj, ktorým slovenská vláda dokáže ovplyvňovať ekonomický vývoj. Keďže Slovensko je malá a veľmi otvorená ekonomika, treba počítať s tým, že i vplyv fiškálnych stimulov bude obmedzený. Každopádne pozornosť vlády by sa nemala zameriavať len na veľkosť stimulu, ale hlavne na jeho kvalitu, štruktúru. Už súčasná úroveň deficitu naznačuje pomerne expanzívnu pozíciu vlády (v rozpočte je veľké riziko nenaplnenia daní a odchodu z 2. piliera), jeho ďalšie zvyšovanie preto treba hodnotiť veľmi opatrne a to najmä z časového hľadiska – tak aby prijaté opatrenia boli len dočasného charakteru. Optimálna je pritom kombinácia cieleného znižovania odvodov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a preskupenia výdavkov smerom k investičným projektom v území.
Eva Sárazová
Pomalší rast ekonomiky znamená nižšie príjmy do rozpočtu, čo nastoľuje základnú otázku: Prehlbovať deficit verejných financií alebo škrtať, respektíve šetriť na strane výdavkov. Za kľúčovú považujem v tomto prípade snahu šetriť tam kde sa dá a kde je to zmysluplné a teda snahu udržať deficit verejných financií aspoň v rámci možností aj v čase krízy na čo najnižšej úrovni.
Peter Pažitný
Prvou reakciou firiem v kríze sú úsporné opatrenia, podobne by sa mala chovať aj vláda. Šetriť, šetriť, šetriť.
Anonymný komentár
V dlhodobom horizonte je Keynes mŕtvy.
Anonymný komentár
Dlhodobo k slovenskému zozápadňovaniu najviac prispeje disciplína verejných financií a silná mena.
Anonymný komentár
Každú z navrhnutých možností by si žiadalo doplniť: “,ale…”. Jednako si však myslím, že zvýšenie rozpočtového deficitu ešte neznamená, že ide o krok na oživenie ekonomiky a už vôbec nie, že ide o efektívne použitie zdrojov daňových poplatníkov. Protikrízový krok, aby bol úspešný, musí pôsobiť na hospodárstvo okamžite (už včera bolo neskoro), efekt musí byť dlhodobý (očakávania sú negatívne a na viditeľné oživenie si ešte počkáme…), ale financovanie by malo byť skôr jednorazové (štát vie z financovania týchto projektov plne vycúvať, hneď ako oživenie príde). Silne pochybujem, že takéto opatrenia sú možné v réžii politických záujmov prijať.
Ak by vláda zvýšila deficit, čo je podľa Vás najlepším dôvodom na jeho zvýšenie?
Silvia Čechovičová
Vláda síce dane pre obyvateľov neznížila, ale zvýšenie nezdaniteľného minima aspoň čiastočne podporí domáci dopyt. Dobrým krokom by bolo zlepšiť podnikateľské prostredie pre domáce podniky či živnostníkov. O investíciách do vedy a výskumu sa stále hovorí, zatiaľ je ich však podpora nedostatočná. Pokiaľ by prišlo k zmene v tomto smere, bude to mať na ekonomiku vplyv v dlhodobom horizonte, z krátkodobého hľadiska to impulz neprinesie. Podobne je to aj s investíciami do infraštruktúry – dávať peniaze z verejných zdrojov určite áno, ale treba zobrať do úvahy časové oneskorenie medzi dobou, keď prídu peniaze z rozpočtu a dobou, než sa prejavia v konkrétnej oblasti, napríklad v poklese nezamestnanosti.
Marek Gábriš
Deficit bude vyšší, to je fakt. Jednak kvôli slabšiemu rastu HDP ako bol naprojektovaný a jednak kvôli výpadku príjmov. A samozrejme teraz už aj kvôli rastu výdavkov smerovaných na stimuláciu ekonomiky. Za kľúčové by som považoval plošné zníženie odvodov a daní. V prípade priameho nalievania peňazí do ekonomiky by som uprednostnil zvýšenie platov vo verejnom sektore ktoré bolo plánované v budúcnosti. Veľké infraštrukturálne projekty môžu pomôcť, ale podľa mňa nebudú také efektívne v boji s rastom nezamestnanosti ako povedzme pred 60-70 rokmi. Dnes sa totiž vo veľkej miere používajú technológie v porovnaní s ľudským kapitálom. Ak je teda celospoločenská zhoda napr. na výstavbu diaľnic, tak sa samozrejme musia postaviť, ale za rozumnú cenu a zdroje by mali mať primeranú splatnosť. Návratnosť a životnosť infraštrukturálnych projektov je dlhodobá.
Peter Gonda
Pri možnostiach úspor vo verejných výdavkoch (na úrovni niekoľkých miliárd eur ročne) a predpokladanom ekonomickom raste (hoci nižšom ako sa donedávna očakávalo) nie je ekonomický dôvod na zvýšenie deficitu verejných financií, a to dokonca aj v prípade žiaduceho zníženia sociálnych odvodov a/alebo daní.
Martin Chren
Otázka je trocha zavádzajúca, nakoľko som presvedčený, že pri politickej vôli a rozumnom prístupe by sa dali realizovať mnohé z uvedených opatrení aj bez zvýšenia deficitu. Prinajmenšom by sa v mnohých oblastiach dalo ak nie zvýšiť výdavky, tak dosiahnuť kvalitatívnu zmenu v prospech občanov – napríklad v sociálnej oblasti zavedením odvodového bonusu.
Eugen Jurzyca
Ján Marušinec
Zlý scenár by bol, keby vláda neurobila nič a nechala krízu prejaviť sa v príjmoch rozpočtu bez toho aby na ňu zareagovala vo výdavkovej strane rozpočtu. Existujú však i horšie scenáre, napríklad zvyšovanie daní a poskytovanie cielených “stimulov” na prežitie neefektívnym odvetviam a úspešným lobistom.
Michal Mušák
Na Slovensko kríza dopadá skôr v podobe slabšieho zahraničného dopytu po slovenských výrobkoch a nie chýbajúceho domáceho dopytu, preto si nemyslím, že podpora domácej spotreby by mala výrazný priaznivý účinok. Práve naopak, nalievanie peňazí do ekonomiky u nás či vo svete síce môže recesiu na nejaký čas “prekryť”, ale nedokáže vyriešiť základný problém, že sa ľudia zadlžili nad vlastné možnosti. Rizikom je vytváranie základu pre ďalšie nerovnováhy a toho, že sa kríza len na čas odloží a o pár rokov sa vráti znovu. O niečo zmysluplnejšie sa mi zdajú investície do infraštruktúry, ktoré okrem krátkodobého efektu zlepšujú aj konkurencieschopnosť Slovenska do budúcnosti. Znižovanie daní či odvodov sú dobré strednodobé ciele na podporu konkurencieschopnosti, ale myslím, že z krátkodobého hľadiska veľký účinok proti kríze mať nebudú.
Eva Sárazová
Ak už teda musí prísť k prehĺbeniu deficitu, tak v prospech zmysluplných cieľov, ktoré povedú k skutočnému oživeniu ekonomiky. Za takéto – ekonomiku oživujúce faktory považujem napríklad aj nižšie dane a odvody, podporu pracovného trhu ako i dobudovanie kvalitnej infraštruktúry na Slovensku. Je síce pravdou, že nižšie dane a odvody (ako pre firmy tak aj pre obyvateľov) by mohli znamenať významnejšie výpadky v rozpočte, no na druhej strane práve tieto nástroje považujem v čase krízy za také, ktoré podporujú investície a spotrebu, čo stimuluje hospodársky rast v krajine. Podnikatelia na Slovensku však dlhodobo považujú za bariéry v podnikaní okrem vysokého daňového a odvodového zaťaženia aj zlú vymáhateľnosť práva, vysoké byrokratické zaťaženie podnikania či korupciu. Preto by možno nebolo na škodu, keby sa zvýšená pozornosť venovala aj týmto problematikám.
Anonymný komentár
Ak je myslený vážne argument, že zvýšenie deficitu verejných financií si vyžiadalo zhoršenie hospodárskej situácie, potom by prípadné prekročenie plánovaného deficitu, v žiadnom prípade však nie nad hranicu 3% HDP malo mať tiež len dočasný charakter. Ak by sa oň mal pričiniť len výpadok príjmov, bolo by to veľmi zlým signálom o nedostatočnej flexibilite výdavkovej strany rozpočtu, čo je o to znepokojivejšie, že oslabenie rastu a s tým súvisiaci pokles rozpočtových príjmov môžu v prípade malej a otvorenej ekonomiky spôsobiť aj čisto externé príčiny. Nebolo by dobrým signálom ani pre ratingové agentúry, ani pre veriteľov financujúcich nemalý verejný dlh, ak by sa demonštrovala taká absencia schopnosti reštrikciou výdavkov reagovať na zmenu vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú hospodárenie štátu. Ak už sa má využiť priestor na zvýšenie deficitu do úrovne 3%HDP, rozhodne by malo ísť o rozpočtovú expanziu s povahou “pro-cyklických” opatrení, najlepšie takých, ktorých efekt podporí súkromný sektor, tvorcu ekonomických hodnôt (a platcu daní a zamestnávateľa), ideálne posilní jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť (od globalizovaného zahraničného obchodu sme – či chceme alebo nie – závislí) a v ideálnom prípade bude môcť podporne pôsobiť aj po oživení rastu, už beztak negatívnych dopadov na príjmovú stranu rozpočtu. Aj preto sa logicky najvyššie v takomto rebríčku opatrení ocitajú návrhy na zníženie priamych daní a odvodov (“zamestnancom a podnikateľom ostatne viac peňazí tým, že im z nich štát vezme menej”). Na pohľad jednoduché a lákavé sa zdajú byť mimoriadne výdavky na infraštruktúrne projekty, táto “osvedčená” talianska cesta však prospeje viac stavebným podnikateľom, než zamestnancom 7-ich najväčších slovenských priemyselných odvetví, ktoré predstavujú viac než tri štvrtiny priemyselnej výroby a nemajú veľa spoločného s infraštrukturálnymi projektami. Masívna podpora takýchto infraštruktúrnych projektov sa preto vskutku podobá na honbu za Ľuptákom kritizovaným [makroekonomickým] “rastom na grafoch”. Pokiaľ ide o populistické zvyšovanie platov v školstve a zdravotníctve, dokáže si niekto predstaviť súkromnú firmu, ktorá pri poklese tržieb zvýši mimoriadne mzdy? A to dokonca v oddeleniach, ktoré si najprv vyžadujú reorganizáciu? Zvýšenie výdavkov do sociálnej siete je posilňovaním návyku závislosti od charity, ktorá nemá byť riešením, len núdzovou krátkodobou poistkou. Práve počas krízy je zvodnou no slepou ulicou populistické kŕmenie rybami – dotknutí jednotlivci (ale v podstate aj spoločnosť) nepotrebujú charitu, ale pomocnú ruku vo forme udice, ktorou sa sami naučia chytať ryby. Udice nedokáže poskytnúť nik iný, než súkromný sektor. Aj preto sa, podobne ako v zámorí, musia protikrízové opatrenia zamerať na podporu súkromných podnikateľov, tvorcov hodnôt a pracovných miest. Podpora vedy a výskumu je nepochybne dôležitým, no dlhodobým projektom s prínosom v dlhodobom horizonte, navyše o ňom možno konštatovať, že viac než peniaze tu chýba zásadná reorganizácia/reforma.
Keby vláda potrebovala nájsť zdroje na vyššie investície, kde by sa dali získať?
Ján Marušinec
Rozpočet poskytuje celé priehrštie nápadov, kde ubrať. Nastal veľmi vhodný čas na systémové riešenia.
Martin Chren
Všetky uvedené oblasti poskytujú bohatý priestor pre úspory, resp. pre získanie zdrojov pre financovanie investícií, no najdôležitejšia chýba: prehodnotenie úloh a vôbec aktivít vlády a celkové kvalitatívne preskupenie výdavkov v zmysle “robiť menej, ale robiť to lepšie”. To, že zhruba 90 percent výdavkov štátneho rozpočtu je zaradených medzi obligatórne výdavky, ako aj fakt, že sa nikto nezamýšľa nad tým, či vláda skutočne musí vykonávať všetky činnosti, ktoré dnes robí, je hlavnou brzdou úspor. Som presvedčený, že obmedzením zbytočných činností, ktoré nielen nepomáhajú, ale niekedy dokonca škodia hospodárstvu, by sa dalo ušetriť najviac. Na mnohých úradoch nie je potrebná ani polovica súčasných úradníkov, ak sa ich úlohy riadne a pozorne prehodnotia.
Eugen Jurzyca
Eva Sárazová
Priestor pre získanie zdrojov na vyššie investície vidím hlavne v oblasti transparentnejšieho verejného obstarávania a taktiež v zdravšom záujme o sociálnu oblasť.
Anonymný komentár
To, že si niektoré z väčších členských krajín robia z Paktu stability a rastu (a najmä jeho 3-percentného limitu pre deficit verejných financií) trhací kalendár odvolávajúc sa na krízu, rozhodne nie je argumentom pre neplnenie našich záväzkov. Netreba zabúdať, že Pakt stability a rastu je kompromisom, s ktorým prišli európski centrálni bankári, keď dostali politické zadanie vytvoriť spoločnú menovú politiku pri zachovaní individuálnych fiškálnych politík. Členstvo v Eurozóne sa pre Slovensko už potvrdilo ako osožné, o to viac práve v časoch krízy (podľa niektorých londýnskych analytikov je pre susedné krajiny jediným dlhodobým riešením na vymanenie sa zo súčasných turbulencií urýchlenie procesu prijatia eura – a s tým súvisiacich nevyhnutných štrukturálnych reforiem). Aj vývoj rizikových prirážok štátnych dlhopisov jednotlivých členských štátov Eurozóny pripomína, že ani po zániku výmenného kurzu neskončila disciplinujúca rola finančného trhu a cenou za neoptimálne hospodárenie štátneho rozpočtu je zdraženie financovania verejného dlhu – ako ukazuje prípad Írska či Grécka, môže ísť aj o výrazné zdraženie (až v rozsahu viac než dvoch percentuálnych bodov voči cene pôžičiek nemeckej vlády). Rozhodne sa preto aj pri hľadaní zdrojov na financovanie fiškálnych stimulov treba držať v rámci mantinelov Paktu stability a rastu. Nie len preto, že ich plnenie je hrozbou pre cenu refinancovania verejného dlhu a rating krajiny (sprostredkovane sa to dotýka ratingu súkromných firiem ale aj ceny, ktorá sa požaduje za ich pôžičky, nepriamo zvýšenie výnosov do splatnosti môže ovplyvniť cenu zdrojov dostupných na hypotekárne financovanie). Aj doterajšia skúsenosť zo Slovenska naznačuje, že uvoľnenie rozpočtovej disciplíny ide ľahko a rýchlo, opačný postup je zdĺhavejší a náročnejší (aj pokiaľ ide o dosiahnutie potrebnej politickej vôle šetriť). Aj táto kríza pritom má byť pripomenutím toho, že zodpovedná vláda by mala v časoch konjunktúry a rastu šetriť (hospodáriť s prebytkom), aby si mohla v časoch recesie dovoliť využiť trojpercentný limit bez mimoriadneho tlaku na spôsob, akým stabilizačné uvoľnenie rozpočtovej politiky financovať.
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020