Dátum: 03.06.2009
2. jún 2009
Hrubý domáci produkt klesne v tomto roku o 4,3% a deficit verejných financií dosiahne 5,2% HDP. Evidovaná nezamestnanosť stúpne na 13% a mierne bude rásť aj v budúcom roku. Vyplýva to z priemerných odhadov osemnástich ekonómov, ktorých názory zisťoval koncom mája a začiatkom júna inštitút INEKO.
V porovnaní s podobnou anketou z marca tohto roka sa očakávania ekonómov podstatne zhoršili. Vtedy ešte predpovedali v priemere 1%-ný pokles ekonomiky a 4%-ný deficit verejných financií pre rok 2009. Z osemnástich ekonómov vtedy očakávali pokles HDP trinásti, kým v aktuálnej ankete to už boli všetci.
K miernemu oživeniu by malo dôjsť v budúcom roku, keď by ekonomika mala rásť tempom 0,6%. Deficit verejných financií by však mal zotrvať na vysokej úrovni 4,8% HDP a nezamestnanosť by mala do konca roku 2010 stúpnuť na 13,3%. K poklesu nezamestnanosti na 12,2% by malo dôjsť až ku koncu roka 2011.
Vláda by sa mala podľa ekonómov snažiť udržať podstatne nižší deficit. Optimálnu úroveň pre tento rok vidia v priemere na 2,3% HDP. Výrazne deficitné hospodárenie sa podľa nich odrazí na zvyšovaní hrubého verejného dlhu, ktorý by mal z vlaňajších 27,6% stúpnuť na 38,3% HDP v roku 2011.
Hlavnou príčinou súčasného prepadu HDP je podľa ekonómov výpadok zahraničného dopytu v dôsledku globálnej krízy. Tomuto faktoru prisúdili váhu 73,9%. Na poklese sa však podľa nich s 9,8%-nou váhou podieľa svojou činnosťou aj vláda a s 9,7%-nou váhou aj nastavenie silného konverzného kurzu a prudké oslabenie okolitých mien. Najmenší vplyv má plynová kríza s váhou 6,6%.
V reakcii na krízu by vláda mala predovšetkým spustiť reformy, ktoré by zjednodušili administratívu a obmedzili výnimky v odvodovom systéme, spružnili trh práce, zlepšili vynútiteľnosť práva a zvýšili transparentnosť pri verejnom obstarávaní. Reformným opatreniam dali ekonómovia celkovo 58,3%-nú váhu. Vláda by podľa nich mala tiež podporiť ekonomiku znížením daní a najmä odvodov (váha 13,2%) a znížiť deficit verejných financií najmä úsporami vo výdavkoch vrátane znižovania výdavkov na mzdy (váha 9,4%). S váhou 8,6% sú ekonómovia aj za podporu ekonomiky zvýšením výdavkov, a to najmä rýchlejším čerpaním eurofondov a rýchlejšou výstavbou diaľnic cez klasické verejné obstarávanie. Ekonómovia naopak odmietajú nové kolo šrotovného, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, či zvyšovanie dotácií sociálnym podnikom.
Odhady ekonómov (priemer)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Zmena HDP | -4,3% | 0,6% | 2,4% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 13,0% | 13,3% | 12,2% |
| Deficit verejných financií | 5,2% | 4,8% | 3,6% |
| Optimálny deficit verejných financií | 2,3% | 2,0% | 1,4% |
| Hrubý verejný dlh | 33,6% | 36,7% | 38,3% |
Odhady ekonómov (medián)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Zmena HDP | -4,5% | 1,0% | 2,5% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 13,0% | 13,0% | 12,5% |
| Deficit verejných financií | 5,3% | 4,8% | 3,5% |
| Optimálny deficit verejných financií | 3,0% | 2,7% | 2,0% |
| Hrubý verejný dlh | 33,8% | 37,1% | 38,5 |
Odhady ekonómov (štandardná odchýlka)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Zmena HDP | 1,2% | 1,4% | 1,3% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 0,9% | 1,2% | 1,4% |
| Deficit verejných financií | 0,6% | 0,8% | 0,7% |
| Optimálny deficit verejných financií | 1,6% | 1,5% | 1,2% |
| Hrubý verejný dlh | 2,8% | 3,0% | 3,9% |
Odhady ekonómov (minimum)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Zmena HDP | -7,0% | -3,0% | 0,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 11,0% | 11,1% | 10,0% |
| Deficit verejných financií | 4,0% | 3,9% | 2,8% |
| Optimálny deficit verejných financií | 0,0% | 0,0% | 0,0% |
| Hrubý verejný dlh | 25,0% | 28,0% | 30,0% |
Odhady ekonómov (maximum)
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Zmena HDP | -1,9% | 2,5% | 5,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 14,2% | 16,0% | 15,0% |
| Deficit verejných financií | 6,0% | 6,4% | 5,0% |
| Optimálny deficit verejných financií | 4,0% | 4,0% | 3,0% |
| Hrubý verejný dlh | 38,0% | 40,0% | 44,0% |
Príčiny poklesu HDP
| - | Priemer | Medián |
|---|---|---|
| Výpadok zahraničného dopytu | 73,9% | 75,0% |
| Činnosť vlády | 9,8% | 8,5% |
| Konverzný kurz, oslabenie okolitých mien | 9,7% | 10,0% |
| Plynová kríza | 6,6% | 5,0% |
| Spolu: | 100% | – |
Aké opatrenia by mala vláda prijať na zmiernenie dôsledkov krízy
| - | Priemer | Medián |
|---|---|---|
| A. Reformy, t.j. vláda by mala systematicky hľadať dlhodobé riešenia dlhodobých problémov: | 58,3% | 61,0% |
| – Reforma daní (zjednodušenie administratívy, obmedzenie výnimiek) | 4,6% | 5,0% |
| – Reforma odvodov (zjednodušenie administratívy, obmedzenie výnimiek) | 14,2% | 10,0% |
| – Reforma trhu práce (spružnenie) | 7,9% | 7,0% |
| - Reforma súdnictva (zlepšenie vynútiteľnosti práva) | 7,2% | 7,0% |
| – Reforma školstva (spoplatnenie VŠ štúdia s posilnením sociálnych štipendií a pôžičiek, obsahová reforma, voľnejší trh učebníc) | 3,9% | 2,0% |
| – Reforma zdravotníctva (zvýšenie spoluúčasti s posilnením ochrany sociálne ohrozených, posilnenie súťaže a súkromného vlastníctva, znižovanie informačnej asymetrie) | 4,5% | 5,0% |
| – Reforma sociálneho systému vrátane dôchodkov (zjednodušenie administratívy, zníženie počtu dávok, transparentnosť pri vyplácaní dávok, dlhodobé predlžovanie dôchodkového veku) | 5,2% | 5,0% |
| – Reforma verejného obstarávania (vyššia transparentnosť – čo najviac tendrov v súťaži, zverejňovať zmluvy na internete, vylúčiť “nástenkové” tendre, zaviesť elektronické aukcie) | 6,1% | 5,0% |
| – Reforma verejných financií (dlhodobé plánovanie verejného rozpočtu, konsolidácia smerom k vyrovnanému rozpočtu, odhaľovanie skrytých dlhov, hodnotenie efektívnosti pri výdavkoch) | 4,7% | 5,0% |
| B. Podporiť ekonomiku zvýšením verejných výdavkov: | 8,6% | 9,0% |
| – Zrýchliť výstavbu infraštruktúry (napr. diaľnice) cez PPP projekty | 1,0% | 0,0% |
| – Zrýchliť výstavbu infraštruktúry (napr. diaľnice) cez klasické verejné obstarávanie | 2,5% | 3,0% |
| – Podporiť zatepľovanie domov a bytov | 1,9% | 0,0% |
| – Nové kolo šrotovného | 0,0% | 0,0% |
| – Zrýchliť čerpanie eurofondov | 3,2% | 2,0% |
| C. Podporiť ekonomiku znížením daní a odvodov: | 13,2% | 6,0% |
| – Priamych daní | 1,9% | 0,0% |
| – Nepriamych daní | 0,3% | 0,0% |
| - Odvodov | 7,8% | 4,0% |
| D. Znížiť deficit verejných financií: | 9,4% | 8,0% |
| – Úsporami vo výdavkoch vrátane znižovania výdavkov na mzdy | 6,7% | 6,5% |
| – Úsporami vo výdavkoch bez znižovania výdavkov na mzdy | 2,3% | 0,0% |
| – Dočasným znížením odvodov do druhého dôchodkového piliera | 0,1% | 0,0% |
| – Trvalým znížením odvodov do druhého dôchodkového piliera | 0,0% | 0,0% |
| – Zvýšením daní a odvodov | 0,3% | 0,0% |
| E. Zvýšiť ochranu sociálne ohrozených skupín obyvateľstva (napr. nezamestnaných): | 1,8% | 0,0% |
| – Zvýšiť pasívnu ochranu (napr. zvýšenie dávky, predĺženie doby vyplácania podpory v nezamestnanosti) | 0,4% | 0,0% |
| – Zvýšiť aktívnu ochranu (napr. odmeny za verejnoprospešné práce) | 0,7% | 0,0% |
| – Zvýšiť dotácie sociálnym podnikom | 0,0% | 0,0% |
| – Zapojiť do ochrany osvedčené neziskové organizácie, ktoré sa špecializujú na pomoc ľuďom v núdzi | 0,7% | 0,0% |
| F. Každodennou činnosťou vytvárať atmosféru boja proti tunelovaniu a korupcii, atmosféru podporujúcu podnikanie a investície, atmosféru právneho štátu | 2,7% | 0,0% |
| G. Privatizovať štátny majetok | 2,9% | 1,5% |
| H. Posilniť nezávislosť regulačných úradov | 1,4% | 1,0% |
| I. Všetky rozhodnutia podkladať analýzami, ktoré budú zverejňované na internete | 1,7% | 1,0% |
| Spolu | 100% | – |
Zoznam účastníkov ankety:
| - | Meno | Inštitúcia | Poznámka |
|---|---|---|---|
| 1 | Barta Juraj | SLSP | - |
| 2 | Blaabjerg Christian | Saxo Bank Londýn | Poskytol len odhady |
| 3 | Čechovičová Silvia | ČSOB | - |
| 4 | Ďurana Radoslav | INESS | - |
| 5 | Gábriš Marek | ČSOB | - |
| 6 | Hagara Eduard | ING Bank | - |
| 7 | Jurzyca Eugen | INEKO | - |
| 8 | Karpiš Juraj | INESS | Neposkytol odhady |
| 9 | Koršňák Ľubomír | UniCredit Bank | - |
| 10 | Lenko Martin | VÚB | - |
| 11 | Marušinec Ján | M.E.S.A.10 | - |
| 12 | Mušák Michal | SLSP | - |
| 13 | Ondriska Pavol | AIG | - |
| 14 | Pažitný Peter | Health Policy Institute | - |
| 15 | Prega Róbert | Tatra banka | Neposkytol hodnotenie možných opatrení vlády |
| 16 | Sárazová Eva | Poštová banka | - |
| 17 | Senkovič Marek | Slovnaft | - |
| 18 | Tvaroška Vladimír | bývalý štátny tajomník MF SR | - |
| 19 | Vaňo Vladimír | Volksbank Slovensko | - |
Komentáre respondentov:
Marek Gábriš, ČSOB
K príčinám poklesu HDP: Za prepadom ekonomiky je najmä pokles zahraničného dopytu. Avšak na druhej strane za posledné 2 – 3 roky sa nespravilo takmer nič na zlepšenie podnikateľského prostredia ani zlepšenie vymožiteľnosti práva, čo v situácii horšieho vývoja ekonomiky situáciu ekonomickým subjektom ešte zhorší.
Eduard Hagara, ING Bank
K možným opatreniam vlády: Za predpokladu, že globálny ekonomický rast sa obnoví budúci rok, môže byť už neskoro na stimulovanie ekonomiky zvýšenou spotrebou a vláda by sa tak mala zamerať skôr na opatrenia zvyšujúce dlhodobejšiu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
Eugen Jurzyca, INEKO
K odhadom vývoja ekonomiky: Verejné financie potrebujú šetrenie aj na nepopulárnych miestach. Najhoršie na tom, že Robert Fico dobrovoľne nikdy nerobí nepopulárne opatrenia je to, že na rovnaký prístup si môžu privyknúť aj ostatní politici. Najmä keď uvidia, že tento populizmus vedie k politickému úspechu, že verejnosť preferuje napríklad odkladanie riešení do budúcnosti a priamo volenému prezidentovi to nevadí. Presne tak začali dnešné hospodárske problémy Maďarska.
K príčinám poklesu HDP: Väčšinu poklesu HDP ma “na svedomí” hospodárska kríza, ktorá nevznikla pôsobením našej vlády. Chybu však robia politici, ktorí sa takouto vetou snažia vytesniť z verejnej diskusie polemiky o tom, čo môže s našou ekonomikou robiť slovenská vláda.
K možným opatreniam vlády: Vláda by mala obnoviť a realizovať plán prijímania systémových riešení dlhodobých problémov (podnikateľské prostredie, školstvo, zdravotníctvo, udržateľnosť verejných financií, korupcia), rozbehnúť eurofondy, pripraviť sociálnu sieť na dopady krízy. Väčšinou pôjde o nepopulárne opatrenia, preto sa do nich premiér nepúšťa. Iba boj proti korupcii by bol populárny. Tomu zasa zrejme bránia iné dôvody.
Ján Marušinec, M.E.S.A.10
K príčinám poklesu HDP: Napriek relatívne nízkej hodnote pri “činnosti vlády” je to kritický faktor pre obnovenie rastu HDP a zamestnanosti, ako aj pre stabilizáciu vývoja verejných financií. Priemerný rast (2-3% ročne) totiž nezabezpečí v strednodobom horizonte ani rast zamestnanosti, ani konsolidáciu verejných financií.
Michal Mušák, SLSP
K príčinám poklesu HDP: Hlavnou príčinou poklesu slovenskej ekonomiky je pokles zahraničného dopytu, čo vidieť aj z toho, že takmer všetky vyspelé ekonomiky sa zmenšujú bez ohľadu na lokálne podmienky. Prijatie eura a oslabenie okolitých mien začiatkom tohto roka z krátkodobého hľadiska asi prehĺbilo prepad ekonomiky. Z dlhodobejšieho hľadiska si však myslím, že euro je nástroj, ktorý na Slovensko v budúcnosti môže prilákať zahraničných investorov. Čo sa týka vlády, jej hlavnú úlohu vidím v tom, aby pripravila Slovensko na “lepšie časy”. Ak iné krajiny na rozdiel od Slovenska využijú recesiu na to, aby vykonali reformy a zlepšili konkurencieschopnosť ekonomiky, v čase oživenia to budú práve oni, ktoré zaznamenajú rýchlejší rast.
K možným opatreniam vlády: Myslím, že z krátkodobého hľadiska vláda nemôže veľa urobiť, zamerať by sa preto mala skôr na dlhodobejšie opatrenia, ktoré nám pomôžu v čase oživenia. Ako jedno z najslabších miest Slovenska vnímam komplikovaný odvodový systém, ktorý by potreboval zjednodušenie. Znižovanie sadzieb v najbližšom období asi nebude možné pre vysoký deficit verejných financií, i keď možnosťou by bolo časť platieb zdobrovoľniť a keď sa verejné financie zotavia, môže prísť aj zníženie odvodov či daní. Okrem zjednodušenia odvodového systému Slovensku pomôžu aj ďalšie reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť krajiny (v prospech vyššej vymožiteľnosti práva, protikorupčné opatrenia, a ďalšie) a trhovú súťaž (napr. privatizácia). Jedno z mála opatrení, ktoré môžu pomôcť aj krátkodobo aj dlhodobo, je výstavba diaľnic (ale len za predpokladu trhovej ceny).
Eva Sárazová, Poštová banka
K odhadom vývoja ekonomiky: Náš odhad pre tohtoročný vývoj slovenskej ekonomiky držíme naďalej na úrovni – 2,7 %. Je však možné, že náš odhad pod vplyvom ďalších správ či čísel, ešte prehodnotíme. Určité riziká vidíme ešte smerom nadol. Očakávame, že deficit verejných financií presiahne v tomto roku cez 3 mld. EUR, čo znamená deficit na úrovni cca 4,5 % z HDP.
K príčinám poklesu HDP: Slovensko je proexportne orientovanou ekonomikou a tak krízu u nás možno nazvať krízou dopytu zo zahraničia. Ako za prvokvartálnym prepadom slovenskej ekonomiky tak aj za jej celoročným prepadom bude stáť predovšetkým pokles zahraničného obchodu, slabšie investície ako i nižšia spotreba zo strany obyvateľstva. Prepady v priemyselnej výrobe, v tržbách, vo vývoze, menej investícií, nižší dopyt po tovaroch a službách, ale aj nákupná turistika Slovákov do zahraničia, sú dôvodmi, prečo našej ekonomike odhadujeme pre tento rok červené čísla. V prvom kvartáli do určitej miery ruku k dielu pridala a teda ekonomiku negatívnym spôsobom ovplyvnila aj plynová kríza, ktorá trvala v januári na Slovensku niekoľko dní.
K možným opatreniam vlády: Potenciál zmierniť dopady krízy a pomôcť ekonomike ako teraz tak aj v budúcnosti vidím predovšetkým v takých opatreniach, ktoré znižujú odvodové zaťaženie na Slovensku, v transparentnejšom verejnom obstarávaním a vo vyššej pružnosti na trhu práce.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
K odhadom vývoja ekonomiky: Hospodárska kríza zasahuje Slovensko veľmi intenzívne. Oparenia vlády sú žiaľ nedostatočné. Mnohé z tých, ktoré by mohli v týchto mesiacoch pomáhať, sa ešte ani nezačali realizovať – zintenzívnenie výstavby diaľnic, čerpanie eurofondov, zatepľovanie, výstavba elektrárne v Mochovciach, či preplácanie odvodov pre firmy, ktoré nechávajú zamestnancov počas niekoľkých dní mesačne doma so 60% mzdy.
K príčinám poklesu HDP: Súčasná kríza je spôsobená predovšetkým znížením dopytu zo zahraničia. Ak by však hospodárska politika reagovala razantnejšie a rýchlejšie, dopady mohli byť podstatne miernejšie. A najmä, Slovensko mohlo a malo byť lepšie pripravené na obdobie po skončení celosvetovej krízy.
K možným opatreniam vlády: Vláda by sa mala prioritne venovať reforme systému odvodov, obmedzovaniu plytvania, čerpaniu eurofondov, vrátane výstavby diaľnic. Zo stredno a dlhodobého hľadiska je nevyhnutné tiež skvalitňovanie školstva, súdnictva a zdravotníctva. Žiaľ, doterajšie kroky vlády sú za tri roky v týchto oblastiach ani nie nulové, skôr mínusové, teda negatívne v porovnaní so stavom v lete roku 2006.
Anonymný komentár:
K odhadom vývoja ekonomiky: Ako pripomenuli výsledky za prvý štvrťrok z Nemecka (-6,7%), sme svedkami ochladenia hospodárskej aktivity v Eurozóne, ktorého vážnosť prekvapila aj samotnú ECB. Ako mimoriadne otvorená ekonomika závislá od externého dopytu sa nemôžme vymaniť z diania v Eurozóne.
Kontakt:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020