Dátum: 02.04.2009
Tlačová správa, 2. apríl 2009
Hrubý domáci produkt v tomto roku klesne o 1% a deficit verejných financií dosiahne 4% HDP. Evidovaná nezamestnanosť stúpne z februárových 9,7% na decembrových 11,6% a na približne rovnakej úrovni sa bude držať až do konca budúceho roka. Vyplýva to z priemeru odhadov osemnástich ekonómov, ktorých koncom marca oslovil inštitút INEKO.
Podľa ekonómov by sa vláda mala snažiť udržať podstatne nižší deficit než 4% HDP. Optimálnu úroveň pre tento rok vidia v priemere na 2,6% HDP.
„Už vývoj za prvé mesiace tohto roka naznačuje, že hospodárenie verejných financií sa nevyvíja želaným smerom a rastúca časť verejných výdavkov sa financuje cez dlh. Po desiatich rokoch úspešného znižovania verejného dlhu k HDP tak s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k jeho nárastu,“ uviedol analytik Erste Group Juraj Kotian.
Ekonómovia tiež upozorňujú na význam štruktúry vládnych výdavkov. „Je rozdiel, či vznikne deficit verejných financií preto, že vláda investuje a zlepšuje konkurencieschopnosť ekonomiky alebo preto, že rozdáva peniaze ľuďom či firmám bez zjavnej návratnosti,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
V budúcom roku by už slovenská ekonomika mala rásť tempom 1,2% a deficit verejných financií by mal dosiahnuť 3,8% HDP. Nezamestnanosť by mala mierne stúpnuť na 11,7% v decembri 2010. K jej poklesu na 10,6% by podľa očakávaní ekonómov malo dôjsť až ku koncu roka 2011.
V porovnaní s podobnou anketou z januára tohto roka sa očakávania ekonómov podstatne zhoršili. Vtedy ešte predpovedali v priemere 1,4%-ný rast ekonomiky pre rok 2009. Z pätnástich ekonómov očakávali pokles HDP len traja, kým v aktuálnej ankete to už boli z osemnástich trinásti. Zmena v odhadoch odráža zhoršený výhľad pre ekonomiky hlavných exportných partnerov Slovenska. „Po novom roku sa tohtoročné vyhliadky v Eurozóne ocitli na pohyblivom piesku. Už po dvoch mesiacoch revidovala ECB svoju tohtoročnú prognózu z -1,0% až 0,0% na -3,2% až -2,2%,“ vysvetľuje analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Odhady ekonómov (priemer):
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | -1,0% | 1,2% | 2,6% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 11,6% | 11,7% | 10,6% |
| Deficit verejných financií | 4,0% | 3,8% | 3,1% |
| Optimálny deficit verejných financií | 2,6% | 2,2% | 1,6% |
Odhady (medián):
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | -1,0% | 1,5% | 3,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 11,0% | 11,4% | 10,4% |
| Deficit verejných financií | 4,0% | 3,5% | 3,0% |
| Optimálny deficit verejných financií | 3,0% | 2,5% | 2,0% |
Odhady (štandardná odchýlka):
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 1,0% | 1,4% | 2,2% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 1,0% | 1,0% | 1,1% |
| Deficit verejných financií | 0,5% | 0,8% | 0,7% |
| Optimálny deficit verejných financií | 1,2% | 1,2% | 1,0% |
Odhady (minimum):
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | -3,0% | -2,0% | -5,0% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 10,5% | 10,5% | 9,0% |
| Deficit verejných financií | 3,0% | 3,0% | 2,5% |
| Optimálny deficit verejných financií | 0,0% | 0,0% | 0,0% |
Odhady (maximum):
| - | 2009 | 2010 | 2011 |
|---|---|---|---|
| Rast HDP | 0,6% | 3,1% | 4,5% |
| Evidovaná nezamestnanosť v decembri | 14,0% | 14,0% | 14,0% |
| Deficit verejných financií | 5,0% | 5,5% | 4,5% |
| Optimálny deficit verejných financií | 4,0% | 4,0% | 3,0% |
Eugen Jurzyca, INEKO
Vláda síce tvrdí, že si uvedomuje význam makroekonomickej stability, ale nešetrí. Je to ako keď fajčiar povie, že vie ako cigarety škodia zdraviu a zapáli si ďalšiu.
Marek Gábriš, ČSOB
Odhady rastu sa posúvajú neustále dole. Predpokladám, že tento rok sa nám nevyhne recesia. To samozrejme prináša tlak na verejné financie a efektívne návrhy na riešenie krízy. Predpokladám, že deficit sa napokon nepodarí udržať pod hranicou 3 percent, čo v konečnom dôsledku môže priniesť tlak na rast výnosov na dlhopisovom trhu.
Juraj Kotian, Erste Group
Najväčšie riziká vidím v oblasti vývoja miery nezamestnanosti, deficitu verejných financií a ochrane jednotného trhu v rámci EÚ. Zatiaľ čo podniky stihli pomerne rýchlo zareagovať na pokles zahraničného dopytu a nižšie využitie výrobných kapacít, verejné financie bez dodatočných úprav budú tvrdo zasiahnuté cyklickou zložkou ako na príjmovej, tak aj výdavkovej strane. Už vývoj za prvé mesiace tohto roka naznačuje, že hospodárenie verejných financií sa nevyvíja želaným smerom a rastúca časť verejných výdavkov sa financuje cez dlh. Po desiatich rokoch úspešného znižovania verejného dlhu k HDP tak s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k jeho nárastu. Slovensko ako jedna z najviac otvorených ekonomík EÚ bude silno vystavená rastúcim hrozbám zavádzania ochranárskych opatrení (domácich aj zahraničných), ktoré v konečnom dôsledku môžu ešte viac prehĺbiť krízu.
Michal Mušák, SLSP
Tak isto, ako u firmy neexistuje optimálna výška investícií bez toho, aby sme vedeli, či budú tie investície ziskové, ani u štátu neexistuje optimálny deficit, ale dôležitá je štruktúra výdavkov. Je rozdiel, či vznikne deficit verejných financií preto, že vláda investuje a zlepšuje konkurencieschopnosť ekonomiky alebo preto, že rozdáva peniaze ľuďom či firmám bez zjavnej návratnosti (napr. dotácie krachujúcim podnikom, ktoré bránia reštrukturalizácii ekonomiky). Aj keď je prirodzené, že v čase spomalenia ekonomiky sa deficit verejných financií prehlbuje (podobne ako sa znižujú zisky firiem), dôležité je, aby výdavky smerovali k zlepšeniu konkurencieschopnosti, a teda v konečnom dôsledku k tomu, aby sa vývoj verejných financií v čase oživenia opäť zlepšil.
Eva Sárazová, Poštová banka
S neustálym prehodnocovaním odhadov tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky dochádza aj k prehodnocovaniu očakávaných príjmov do rozpočtu. Udržanie deficitu pod hranicou 3 % HDP považujeme v súčasnosti za nereálne. Na druhej strane si však myslíme, že vláda by mala mať aj v čase krízy snahu udržať deficit na čo najnižšej úrovni. Prehĺbenie deficitu cez trojpercentnú úroveň, tak ako to očakávame aj my, by nemalo byť iba dôsledkom výrazného spomalenia či prepadu slovenského hospodárstva, ale predovšetkým dôsledkom vynaloženia prostriedkov na zmysluplné a efektívne opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku podporia našu ekonomiku ako v súčasnosti tak aj v budúcnosti.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Dnes je už celkom zrejmé, že slovenská ekonomika bude v tomto roku v recesii.
Vladimír Vaňo, Volksbank Slovensko
Pre malé a od zahraničného obchodu závislé hospodárstvo, akým je to slovenské, je jednou z najdôležitejších vstupných premenných sila hospodárskeho rastu na hlavných exportných teritóriách. Po novom roku sa tohtoročné vyhliadky v Eurozóne ocitli na pohyblivom piesku (už po dvoch mesiacoch revidovala ECB svoju tohtoročnú prognózu z -1,0-0,0% na -3,2 až -2,2%), preto pochopiteľne výrazne vzrástla aj neistota spojená s tohtoročnými vyhliadkami domáceho rastu. Stále je aktuálne konštatovanie, že aj vďaka prijatiu eura a s tým spojenej kurzovej stabilite, ale aj priaznivejšej menovej politike ECB, je Slovensko na tohtoročnú búrku v Eurozóne pripravené lepšie, než susedia v strednej Európe. Novoročné výsledky priemyselnej produkcie na susedných trhoch potvrdili, že v čase výrazného poklesu externého dopytu nie je oslabenie výmenného kurzu domácej meny žiadnym všeliekom. Práve naopak, zvýšená kurzová volatilita nie len sťažuje a zdražuje financovanie vlád pri snahe o fiškálnu expanziu (v prípade snahy o rozpočtové stimuly na úkor deficitného hospodárenia), väčšie výkyvy výmenných kurzov zväzujú ruky aj centrálnym bankám a obmedzujú ich manévrovací priestor pri snahe o stimuláciu oslabeného hospodárstva nižšími úrokmi. Prijatie eura nemohlo pre Slovensko prísť vo vhodnejšom čase. Aj preto, že bolo len prirodzeným zavŕšením už skôr dosiahnutého vysokého stupňa obchodnej integrácie v rámci Eurozóny. V čase mimoriadneho oslabenia (exportom ťahaného) rastu sa tak slovenskí podnikatelia budú môcť tešiť aj rekordne uvoľnenej menovej politike ECB (a s tým súvisiacemu nízkemu EURIBOR-u).
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút
(Poslal len komentár)
Nepriaznivejšie výsledky v reálnej ekonomike a vo verejných financiách v r. 2009 až 2011 na Slovensku oproti posledným oficiálnym predpokladom budú podľa mňa čoraz viac spôsobené aj dôsledkami vládnych “protikrízových balíčkov” vo svete a u nás. Vlády pod zámienkou krízy opäť raz vyťahujú štátne zásahy, tým prehlbujú a časovo naťahujú dôsledky krízy, vysielajú falošné signály, brzdia ekonomickú výkonnosť, obmedzujú slobodu a viac zaťažujú daňovníkov.
Aj “balíčky” slovenskej vlády môžu dlhodobejšie prinášať vážne negatívne dôsledky, napríklad v podobe vyšších nákladov domácností a firiem, nižšej ekonomickej výkonnosti a produktívnej zamestnanosti. Vláda totiž prijíma selektívne zamerané opatrenia proti konkurencii, zdravému podnikateľskému prostrediu a proti ekonomickej logike (v duchu posudzovania kroku aj z pohľadu dlhodobých a univerzálnych dôsledkov), ktoré vyhovujú rôznym záujmovým skupinám: odborom, vybraným podnikom či zástupcom segmentov ekonomiky (napr. automobilovému priemyslu). Z dočasných „podpôr“, z daní deformujúcich podnikateľské prostredie, ide napríklad o dotáciu do tzv. sociálnych podnikov, šrotovné a príspevok na podporu udržania zamestnanosti.
Vláda financovaním obdobných “podpôr” z daní krátkodobo zvýhodňuje jedných na úkor iných a dlhodobo škodí všetkým, aj “podporovaným”. Vyvoláva tým u podporovaných závislosť na “daňových daroch” a u ostatných záujem o obdobnú vládnu podporu. Absurdnosť zasahovania do konkurencie dokumentuje napríklad to, že konkurent z daní prispieva konkurentovi na dotáciu, napríklad sociálnemu podniku (umelo živenej spoločnosti, ktorá zamestnáva aspoň 30% “znevýhodnených”). Absurdnosť “podpory” automobilového priemyslu šrotovným si zase možno predstaviť potenciálnym a ľahšie zdôvodniteľným záujmom iných o to isté, napríklad výrobcov bicyklov, televízorov, či počítačov.
Slovenské balíčky opatrení na udržanie zamestnanosti a „stimulovanie“ dopytu tak podľa mňa dlhodobejšie prehĺbia problémy krízy a prinesú ďalšie dlhodobé negatíva. Môžu odčerpať zdroje z produktívnejších segmentov ekonomiky, priniesť vysoké náklady ich financovania, zníženie racionálneho a efektívneho rozhodovania na základe falošných informácií a nižšiu tvorbu zdrojov a pracovných miest. Ich nezamýšľanými negatívnymi dôsledkami je tiež obmedzovanie slobody. Preto ich považujem za dlhodobo neúčinné a škodlivé a väčšinu z nich iba za zbytočné míňanie peňazí daňovníkov.
Anonymný komentár
Optimálny deficit je podľa mňa dosť nevhodná otázka. V agregovanej podobe je podľa mňa optimálny deficit blízko mojej prognóze deficitu. Za optimálnu považujem inú štruktúru a hlavne efektívnosť výdavkov ako to je doteraz. Pre budúci hospodársky rast považujem za kľúčové plné a hlavne efektívne čerpanie štrukturálnych fondov. Zatiaľ nič nenasvedčuje, že sa to stane.
Zoznam účastníkov ankety:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020