|
Články v tlačených médiách
Navrhovaná cenotvorba znepokojila farmaceutické firmy Po zatiaľ neúspešnej snahe znížiť nárokovateľnú časť platu zdravotníkov sa črtá nový konflikt ministra Rudolfa Zajaca. Tentoraz s farmaceutickými firmami. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti schválený vládou okrem nových poplatkov v zdravotníckych zariadeniach mení princípy tvorby ceny lieku. Výrobcovia a distribútori liečiv túto zmenu odmietajú a považujú ju za netrhovú. Stagnujúca spoluúčasť Súčasný mechanizmus určovania cien liekov má dve úrovne regulácie. Ministerstvo financií SR určí výrobcom liečiv maximálnu cenu pre každý ich produkt a Ministerstvo zdravotníctva SR v rámci procesu kategorizácie stanoví sumu, akú budú z ceny lieku v lekárni hradiť zdravotné poisťovne. Podľa Jána Šipekyho, povereného vedením odboru liekovej politiky v rezorte zdravotníctva, sa tento spôsob určovania spoluúčasti pacienta neosvedčil. Napriek tomu, že za ostatné štyri roky klesal počet plne hradených prípravkov a znižovali sa aj úhrady zo zdravotného poistenia, spoluúčasť pacienta ostávala relatívne rovnako vysoká. „Farmaceutické firmy možný nárast spoluúčasti pacienta tlmili znižovaním predajnej ceny liekov v porovnaní s ich maximálnymi cenami,“ objasňuje J. Šipeky. V rokoch 1998 až 2002 klesol počet plne hradených liekov z 2 180 takmer o dve tretiny a podľa novej kategorizácie, ktorá platí od začiatku tohto roka, sa znižuje počet týchto prípravkov len na 562. Spoluúčasť pacienta však ostáva stále na relatívne rovnakej úrovni – približne sedem až osem percent z maximálnej ceny lieku. Len pre poisťovne Vládny návrh zásadne mení princíp stanovovania ceny liekov. Štát v rámci procesu kategorizácie nebude určovať výšku úhrady zo zdravotnej poisťovne, ale naopak, stanoví pevnú výšku doplatku pacienta z ceny konkrétneho lieku. A ak farmaceutický výrobca cenu lieku zníži, tak v rovnakej miere klesne príspevok zdravotnej poisťovne. Výška doplatku pacienta však ostane zachovaná. Minister R. Zajac zároveň požiadal rezort financií, aby prestal regulovať cenu liekov stanovením ich maximálnych cien. Prezident Asociácie dodávateľov liečiv SR Andrej Reiner nepovažuje tento návrh za šťastný. „Farmaceutické firmy nebudú mať motiváciu znižovať cenu dodávaných liekov,“ nazdáva sa A. Reiner. Výška doplatku pacienta totiž patrí medzi rozhodujúce kritériá pri voľbe lieku ošetrujúcim lekárom. A preto farmaceutické firmy znižovali ceny svojich prípravkov tak, aby doplatok pacienta bol čo najnižší, najlepšie žiaden. Minister zdravotníctva R. Zajac s takouto obavou nesúhlasí. Podľa neho budú firmy trhovým prostredím naďalej motivované na znižovanie cien. „Vytvárame tlak, aby cenu liekov maximálne znížili ešte pred procesom kategorizácie. Po stanovení doplatku pacienta budú môcť znižovať tú časť ceny, ktorú hradia zdravotné poisťovne,“ argumentuje R. Zajac. Výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj Soňa Strachotová tomu neverí. „Ceny na Slovensku sú v mnohých prípadoch pod európskou cenovou hladinou a mám odôvodnené obavy, že ich ďalšie zníženie centrály firiem nedovolia pre hrozbu reexportu či cenovú eróziu,“ nazdáva sa S. Strachotová. Nové iniciatívy Vládny návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti je súčasťou programu ministerstva zdravotníctva Nové iniciatívy v liekovej politike. Okrem stanovenia pevného doplatku pacienta program pozostáva z vyradenia časti voľnopredajných liekov zo systému úhrad zo zdravotného poistenia a zo zmeny v procese kategorizácie liečiv. Väčšinu v kategorizačnej komisii, ktorá rozhoduje o výške doplatku pacienta, získali zástupcovia poisťovní a ministerstva na úkor lekárov. Program by sa mal podľa J. Šipekyho realizovať v rámci najbližšej kategorizácie liečiv, pripravovanej na máj 2003. Ročnú úsporu verejných fondov jeho autori odhadujú na úrovni 3,9 miliardy korún, čo predstavuje približne jednu pätinu liekových výdavkov zdravotných poisťovní v roku 2002. Námestník Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ján Kochan upozorňuje, že pripravované regulačné opatrenia budú v praxi pôsobiť jednorazovo, pričom tlak na zvyšovanie výdavkov na lieky je kontinuálny. „Ten tlak vychádza najmä zo starnutia populácie, s príchodom nových prípravkov a s prispôsobovaním sa cien úrovni Európskej únie,“ uvádza J. Kochan. Vyspelé krajiny sveta zaznamenávajú medziročný rast výdavkov na lieky približne osem percent a s tým podľa neho musí rátať aj Slovensko. Okrem kategorizácie by podľa J. Kochana mali pribudnúť aj ďalšie stupne regulácie, ktoré sa v zahraničí bežne využívajú. Ide najmä o stanovenie finančných limitov pre lekárov, o vypracovanie a dodržiavanie štandardných terapeutických postupov a o ambulantné liekové formuláre, vymedzujúce pre lekárov lieky prvej voľby. Výška spoluúčasti pacienta (2001, %)
100 % = cena lieku v lekárni PRAMEŇ: Európska federácia farmceutických spoločností Poplatky majú otvoriť cestu pre systémové zmeny Poslanci budú o zmenách rozhodovať na januárovej schôdzi Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti schválený vládou má tri hlavné ciele – novo definuje pojmy súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zavádza nové poplatky v zdravotníckych zariadeniach a mení pravidlá cenotvorby v oblasti liekov. O návrhu by mal parlament rokovať už na januárovej schôdzi a účinnosť by mala nadobudnúť v apríli tohto roka. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac navrhnuté zmeny označuje za stabilizačné opatrenia v rámci pripravovanej reformy v zdravotníctve. Ťažiskom zmien by však mali byť systémové a sieťové opatrenia, naplánované na roky 2003 a 2004. V rámci systémových opatrení by malo ísť najmä o vypracovanie a prijatie nového zákona o zdravotnom poistení, o Úrade pre dohľad nad činnosťou zdravotných poisťovní a nového zákona o Liečebnom poriadku, ktorý zúži rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej zo solidárneho balíka povinného zdravotného poistenia. Sieťové opatrenia budú podľa ministra R. Zajaca zamerané na „úpravu podmienok pre hráčov v sieti“, teda najmä pre zdravotníkov a farmaceutické firmy. Malo by ísť najmä o nový zákon o zdravotníckych povolaniach a komorách a o lieku a zdravotníckych pomôckach. Minister sem zaraďuje aj zatiaľ odmietnutú novelu zákona o verejnej službe, znižujúcu nárokovateľnú časť mzdy zdravotníckych pracovníkov v štátnych a samosprávnych zdravotníckych zariadeniach. Návrh nových poplatkov Zdravotnícke zariadenia ústavnej
starostlivosti: Ambulantné zdravotnícke
zariadenia: Verejné lekárne a výdajne
zdravotníckych pomôcok: |