|
Články v tlačených médiách
Reforma zdravotníctva – žiadna
eufória Po nežnej revolúcii som žila v euforickej nálade a verila v príchod nových spoločenských, ekonomických a sociálnych vzťahov. Prišli len roky prehlbujúceho sa sklamania. Súhlasím s názorom súčasného ministra, že socializmus je v zdravotníctve stále zakorenený a jeho predchodcom sa akosi nedarilo kormidlovať k dosiahnutiu fungujúceho systému. Sľubované systémové kroky na začiatku vlády každého ministra boli odložené o štyri roky. Aj dobré myšlienky vždy potlačili loby rôznych záujmových skupín, ktoré z daného stavu profitovali. Zmietli zo stola napríklad bodovací systém ministra Soboňu, ktorý bolo možno treba len prispôsobiť na naše podmienky, zamietli snahu o redukciu počtu poisťovní, až si to vyžiadali v konečnom dôsledku ich finančné problémy. Módnou sa stala častá kategorizácia liekov, odôvodňovaná úspornými opatreniami, ale v poslednom roku sa menia tak rýchlo, že efekt týchto opatrení nemožno posúdiť. V predvolebnej kampani som sa často stretala so súhlasným prikyvovaním s reformami nádejného ministra, ktorého predstavila ANO. Imponovala mi jeho razantnosť, odhodlanie a prebudila sa eufória z osemdesiateho deviateho. Od jeho nástupu do funkcie ešte neuplynulo veľa času. Ale zatiaľ mi často pri vypovedanej vete chýba jej dokončenie. Pacient si bude na hospitalizáciu priplácať 100-140 Sk. Nekomentujem dodatok, že aj doma sa stravuje, ale chýba mi druhá polovica vety. Komu budú peniaze poukázané - nemocnici? Ministerstvu? Vyšším územným celkom? Bude ich využitie nejakým spôsobom určené? Ako sa budú vymáhať nedoplatky, ktorých výška bude pre súdne konanie bezpredmetná? Môže pacient v ohrození zdravia odmietnuť ústavnú zdravotnícku starostlivosť s odôvodnením, že nemá peniaze? Lekár bude chodiť za pacientom. Túto povinnosť má predsa aj teraz. Ako sa bude môcť lekár brániť proti zneužívaniu týchto služieb, ktoré v konečnom dôsledku budú preplácať zdravotné poisťovne? Lekárov budú odmeňovať riaditelia nemocníc, ktorí budú mať právomoc určovať výšku mzdy bez ohľadu na tarifné tabuľky. Chcem len pripomenúť, že aj doteraz mali riaditelia možnosť oceniť dobrých, a to až 100-percentným pridaním tarifného platu. Pre zlú finančnú situáciu v zdravotníckych zariadeniach sa tieto možnosti nevyužívali. Tarifné tabuľky predstavovali len možnú dolnú hranicu finančného ohodnotenia. Dosiahnuté vzdelanie a dĺžku praxe by som nedevalvovala. Citujem údaj z dennej tlače: priemerný plat lekára je 22 450 Sk. Určite zahŕňa aj plácu za nadčasy. Je tá suma naozaj taká vysoká? Ani v predchádzajúcom systéme neboli stanovené objektívne kritériá. Určiť pravidlá odmeňovania bude vzhľadom na charakter práce lekára ťažké, ak by aj jedným z kritérií bol počet diagnostikovaných a odliečených pacientov, prípadne náročnosť výkonov. Určite sa nebude dať zabrániť subjektivizmu, a to už nehovorím o obmedzení finančných možností nemocníc, ktoré sú stále po socialisticky diferencované na nemocnice I., II., a III. typu. Podľa typu sú stanovené paušálne platy za výkony a hospitalizáciu pacienta. Porovnateľné postupy musia byť všade platené rovnako, inak dochádza aj k znevýhodňovaniu pacienta. Prejdeme teda z mesiaca na mesiac na individuálne ohodnotenie zamestnanca jeho manažérom. Stane sa tak v zadlženej nemocnici, ktorá ešte stále nebude platená za výkony, ale podľa finančných možností poisťovne. Nemocnica bude naďalej štátnou, riaditeľ bude naďalej štátnym zamestnancom, plateným ministrom podľa dosiahnutých ekonomických výsledkov, ktoré sú limitované stále fungujúcimi absurdnosťami. Riaditeľ bude sám trhovo rozdeľovať peniaze na mzdy, ak vôbec nejaké po zaplatení faktúr za vodu, kúrenie a lieky zostanú. V prípade nespokojnosti zamestnancov môže povedať akurát „nemám“. Dvanásť rokov po nastolení trhového hospodárstva ma definitívne prešla eufória. Z nemocnice chodím domov prepracovaná a nemám už silu ani čas na zháňanie známostí a úverov, aby som si podnikaním v inej lukratívnej oblasti prilepšila. |