Legislatívne opatrenia

Hodnotenie podľa projektu HESO - Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení (zriadenie kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia)

NR SR schválila na svojom rokovaní 16. decembra zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Zákonom z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR dochádza k realizácii druhej fázy reformy systému dôchodkového zabezpečenia (koncepciu pozri HESO 2/2003). Po schválení zákona o sociálnom poistení, ktorý reformoval prvý, priebežný (solidárny) pilier (pozri HESO 2/2003), zavádza zákon o starobnom dôchodkovom sporení do života druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, tzv. kapitalizačný pilier. Všetci občania, ktorí sa tak rozhodnú, si budú môcť začať sporiť na dôchodok od 1. januára 2005. Cieľom reformy je zastaviť demograficky podmienené zvyšovanie vnútorného dlhu priebežne financovaného dôchodkového systému a zvýšiť zaangažovanosť občanov na svojej životnej úrovni v dôchodkovom veku.

Nový systém bude príspevkovo definovaný, t.j. financovaný z príspevkov odvádzaných na osobné dôchodkové účty. Rozhodnúť sa dobrovoľne, či vstúpiť do kapitalizačného piliera alebo nie, budú môcť od januára 2005 do júna 2006 všetci občania. Sporiteľovi sa dôchodok z tohto systému vyplatí vtedy, ak doň prispieval najmenej 10 rokov (poslanci NR SR zmenili vládny návrh, ktorý počítal s obdobím 17 rokov). Mladí ľudia, ktorí v roku 2005 začnú prvýkrát pracovať, vstúpia do kapitalizačného piliera povinne. Občanom bude v rámci systému starobného dôchodkového sporenia umožnený výber jednej z dôchodkových správcovských spoločností (DSS). V prípade nespokojnosti s vybranou DSS bude môcť sporiteľ raz do roka bezplatne prestúpiť do inej. Celkové dôchodky sporiteľov, ktorí sa zúčastnia sporenia si na dôchodok, budú pozostávať z dôchodku kapitalizačného, ako aj priebežného piliera. Druhý pilier nového systému dôchodkového zabezpečenia by mal podľa odhadov a predpokladov priniesť náhradu príjmu vo výške 30% až 35%, spolu s prvým pilierom by tak občan dostával dôchodok vo výške 53% až 58% miery náhrady z príjmu. Reálna výška však bude závisieť od mnohých faktorov, predovšetkým od vývoja trhov s cennými papiermi, na ktorých budú DSS investovať. Podobne ako koncepcia dôchodkovej reformy aj schválený zákon o starobnom dôchodkovom sporení počíta s možnosťou predčasného odchodu do dôchodku. Ak sporiteľovi vznikne nárok na dôchodok z prvého piliera vo výške aspoň 0,6-násobku životného minima a súčasne bude mať nárok na rovnakú sumu aj z kapitalizačného piliera, predčasný odchod do dôchodku bude preňho možný. Z kapitalizačného piliera sporiteľom bude vyplácaný aj dôchodok vdovský, resp. vdovecký a sirotský.

Zo súčasnej percentuálnej sadzby dôchodkového poistenia vo výške 21,75%, ktorú odvádza zamestnávateľ za zamestnanca, bude zamestnávateľ platiť a odvádzať 9% prostredníctvom Sociálnej poisťovne (SP) na osobný dôchodkový účet zamestnanca. Prípadné nedoplatky zo strany zamestnávateľov budú správcovskej spoločnosti hradené vo výške 100% z rezervného fondu SP, ktorý sa v máji 2004 zmení na tzv. fond solidarity. Ten sa od januára 2005 posilní o 2%-né body a bude doň smerovať 4,75% z vymeriavacieho základu. Z fondu bude SP kryť aj náhradu škody v dôchodkových fondoch, spôsobenú protiprávnym konaním správcovskej spoločnosti až do výšky 50%. Ďalšou z povinností SP bude vedenie registra dôchodkových sporiteľov, vrátane záznamov všetkých transakcií a pohybov dôchodkových prostriedkov. Sociálna poisťovňa bude platiť príspevky na starobné sporenie za poberateľov invalidného dôchodku, ktorí si predtým šetrili, a to až do dovŕšenia dôchodkového veku. Štát bude platiť príspevky za vojakov a za osoby, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa (sadzba príspevkov je 9% z vymeriavacieho základu). Prostriedky na osobných účtoch budú súkromným vlastníctvom sporiteľa, nebudú podliehať zdaneniu a po jeho smrti sa stanú súčasťou dedičstva. Percento celkových odvodov na dôchodkové zabezpečenie sa zvyšuje z 28 na 28,75% hrubej mzdy. Zvyšuje sa taktiež maximálny vymeriavací základ z 32 000 Sk na 3-násobok priemernej mzdy. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení zvýšil od februára 2004 dôchodkové dávky o 4%.

Kľúčové činnosti v systéme budú vykonávať dôchodkové správcovské spoločnosti a životné poisťovne - súkromné akciové spoločnosti. Úlohou DSS bude vytvorenie 3 dôchodkových fondov, ktoré budú spravovať dôchodkové aktíva. Zároveň budú môcť vyplácať starobný dôchodok (resp. predčasný starobný dôchodok či pozostalostné dôchodky) v rámci programového výberu - t.j. sporiteľ prevedie do poisťovne iba časť prostriedkov z osobného účtu, ktoré mu zaručia doživotnú penziu na úrovni aspoň 0,6-násobku životného minima, ostatné prostriedky ostanú na účte DSS, ktorá ich postupne bude vyplácať sporiteľovi počas obdobia ním určenom. Druhou možnosťou pri odchode do dôchodku je výber životnej poisťovne, do ktorej sporiteľ prevedie všetky prostriedky z osobného účtu. Z nich poisťovňa bude danému dôchodcovi vyplácať doživotný dôchodok (formou doživotnej anuity). Depozitármi dôchodkových prostriedkov druhého piliera bude banka, alebo pobočka zahraničnej banky s povolením na poskytovanie investičných služieb, ktorej úlohou bude zabezpečovať investičné služby DSS. Spravovať dôchodkové účty budú môcť len DSS, ktoré získajú štátnu licenciu vydávanú Úradom pre finančný trh po splnení prísne stanovených kritérií. Daná spoločnosť bude potrebovať základné imanie aspoň vo výške 300 mil. Sk s dôveryhodným pôvodom, podmienkou budú ďalej prehľadné úzke väzby v skupine, do ktorej daný záujemca o licenciu patrí, akcionári DSS musia byť schopní preklenúť jej prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu. Kritériom bude aj výber jednej z bánk ako depozitára pre dôchodkové fondy, odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných do predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a vedúcich zamestnancov. Na udelenie povolenia musí byť preukázaná vhodnosť osôb, ktoré sa podieľajú na založení DSS (za vhodnú osobu sa považuje, právnická či fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 3 roky pred podaním žiadosti o licenciu). Viac ako 50%-ný podiel na základnom imaní DSS môže mať len banka, poisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť a firmy so sídlom mimo územia SR s obdobným predmetom činnosti, alebo zahraničná správcovská spoločnosť, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti v oblasti kolektívneho investovania. Zákon vymedzuje aj ďalšie kritériá ako napríklad neprepojenosť jednotlivých DSS majetkovo ani personálne, DSS nesmie vykonávať inú činnosť ako vytváranie a správu dôchodkových fondov.

Odplata DSS za jeden mesiac správy dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 0,07% (0,08% v prvých 3 rokoch existencie) priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Platba za vedenie osobného dôchodkového účtu je 1% zo sumy mesačného príspevku. Poplatok za prestup sporiteľa do inej DSS je možné účtovať len v prípade, že ide o v poradí aspoň druhý prestup klienta počas doby jedného roka. Za prestup sporiteľa do iného fondu tej istej spoločnosti si DSS odplatu nesmie účtovať.

Každá správcovská spoločnosť tvorí a spravuje 3 druhy dôchodkových fondov (jeden rastový, jeden vyvážený a jeden konzervatívny). Zákon ukladá DSS do 18 mesiacov od vzniku fondov získať dohromady najmenej 50-tisíc klientov vo všetkých 3 fondoch, inak na ňu bude Úradom pre finančný trh uvalená nútená správa.

· Majetok v konzervatívnom fonde, zameranom na minimalizáciu rizika, môže byť investovaný iba na dlhopisové a peňažné investície, so súčasným zabezpečením menového rizika v plnej výške. Občan, ktorý dosiahne dôchodkový vek za menej ako 7 rokov od vstupu do kapitalizačného piliera, musí povinne sporiť v tomto fonde.

· Druhý v poradí rizikovosti - vyvážený fond - môže mať majetok umiestnený v akciových investíciách, maximálne však do výšky 50% hodnoty majetku fondu a investície do dlhopisov a peňažných investícií minimálne vo výške 50%; majetok nezabezpečený voči menovému riziku predstavuje maximálne 50%. Prispievať doň môžu iba osoby, ktoré do dôchodku nepôjdu skôr ako za 7 rokov.

· Akciové investície rastového fondu, ako aj jeho majetok nezabezpečený voči menovému riziku, môžu predstavovať najviac 80% hodnoty majetku tohto fondu. Vstúpiť doň môžu len ľudia, ktorým k dôchodkovému veku chýba viac ako 15 rokov.

Za obdobie 18 mesiacov existencie rastového dôchodkového fondu nesmie byť jeho priemerný výnos nižší ako 70% (resp. 80% pri vyváženom fonde a 90% pri konzervatívnom fonde) priemerného výnosu trhovej konkurencie pri rovnakom type fondu. Ak bude porušovanie tohto ustanovenia pretrvávať, bude DSS povinná previesť z vlastného majetku do majetku svojho príslušného dôchodkového fondu aktíva v takej hodnote, aby splnila zákonom určenú minimálnu hranicu. O stave prostriedkov na osobnom penzijnom účte bude DSS bezplatne informovať prostredníctvom ročného výpisu z účtu, možnosť skontrolovať si stav bude mať sporiteľ aj prostredníctvom internetovej stránky DSS.

Dohľad nad subjektmi a fungovaním starobného dôchodkového sporenia bude v rukách Úradu pre finančný trh. DSS bude povinná informovať sporiteľov a ÚFT. Úradu bude musieť predkladať všetky zákonom vymedzené podklady. ÚFT bude môcť zastaviť každú podozrivú transakciu. Ako medzistupeň kontroly je považovaný vyššie spomenutý depozitár. Ak tento zistí, že DSS chce investovať prostriedky v rozpore s pravidlami, bude povinný upozorniť ÚFT a samotnú správcovskú spoločnosť.

Pozn.: Scenár A: súčasný vek odchodu do dôchodku - 62 rokov
Scenár B: vek odchodu do dôchodku 65 rokov

Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí podľa doložky ekonomických vplyvov k predmetnému zákonu v prvých rokoch (2005 - 2008) deficit priebežného systému. V rokoch 2010 - 2012 by mala Sociálna poisťovňa vykázať mierny prebytok, pričom schodok v hospodárení by mal nastať znovu v roku 2015 a mal by pokračovať aj v ďalších rokoch. Financovanie deficitov v úvodných rokoch, by nemalo byť podľa MPSVR SR problémové, keďže vláda disponuje rezervou v Národnej banke Slovenska vo výške približne 66 mld. Sk, vytvorenou z privatizačných príjmov (pozri HESO 2/2002), ktorá je určená na prefinancovanie transformačných nákladov. Neskoršie obdobia by mohli byť financované kombináciou fiškálnych nástrojov (napr. znižovanie celkovej úrovne výdavkov štátu), použitia ďalších privatizačných príjmov a/alebo navýšenia verejného dlhu, príp. ďalšieho predĺženia veku odchodu do dôchodku na 65 rokov.

Podľa dôvodovej správy by reforma dôchodkového systému nemala spôsobiť vysoké deficity verejných financií, ktoré by nebolo možné prefinancovať i s prihliadnutím na splnenie maastrichtských konvergenčných kritérií (deficit verejnej správy max. 3% HDP). Ministri financií a práce vyhlásili, že náklady na zavedenie kapitalizačného piliera neprehĺbia deficit verejných financií o viac ako 1% HDP ročne. Obaja ministri sa budú naďalej snažiť presviedčať Eurostat, aby sa budúci deficit SP nezapočítaval do schodku verejných financií a nesťažil tak vstup Slovenska do eurozóny. Do celkových transformačných nákladov dôchodkovej reformy sa okrem vyššie spomenutých fiškálnych nákladov musia podľa niektorých analytikov zarátať aj „náklady občanov“ v dôsledku predĺženia veku do dôchodku na 62 rokov, ktoré stanovil zákon o sociálnom poistení (pozri HESO 2/2003). Dôchodková reforma môže podľa MPSVR znamenať pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti vďaka vyššiemu ekonomickému rastu. Z dlhodobého hľadiska by malo mať zavedenie starobného dôchodkového sporenia spolu s očakávaným postupným znižovaním odvodového zaťaženia pozitívny vplyv na vytváranie lepších podmienok na rozvoj podnikania v SR.

„Výnosnosť kapitalizačného systému je závislá od výšky výnosov z investovania dôchodkových aktív na finančnom trhu. Výnosnosť priebežného systému je určená rastom miezd. V prípade, že je demografický vývoj konštantný, výhodnejší je ten systém, v ktorom je miera výnosnosti vyššia. Ak je v určitom časovom horizonte vyšší rast miezd ako miera zhodnotenia dôchodkových aktív v kapitalizačnom systéme, je výhodnejší priebežný systém a naopak. Zavedením zmiešaného spôsobu financovania dôchodkov sa diverzifikujú riziká priebežného a kapitalizačného spôsobu financovania medzi trh práce a finančný trh. Hlboká finančná kríza spôsobená napr. hyperinfláciou, vojnou, prípadne prírodnou katastrofou, môže výrazne znížiť reálnu úroveň naakumulovaných dôchodkových aktív v kapitalizačnom systéme. Inflácia má v priebežnom systéme vplyv na následný rast miezd a preto je priebežný systém odolnejší voči inflácii. Na druhej strane kapitalizácia prináša z dlhodobého hľadiska vyšší výnos ako priebežný systém a jeho zavedenie do moderného dôchodkového systému je opodstatnené. Akým spôsobom a v akom rozsahu závisí od sociálno-ekonomických, politických a kultúrno-historických podmienok danej krajiny.“

Predkladateľ zákona, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, verí, že dôchodkové sporenie pomôže výrazne zvýšiť životnú úroveň dôchodcov. Prijatie zákona označil za prelomový krok. Cieľom MPSVR SR bude v nastávajúcom období vybudovanie dôvery občanov v systém sporenia si na dôchodok, s dôrazom na transparentnosť systému a odstránenie pochybností. K vstupu do kapitalizačného piliera by mala ľudí motivovať vyššia výnosnosť, ako aj súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov, ktoré v prvom pilieri neexistuje (súkromné vlastníctvo nasporených peňazí na osobných dôchodkových účtoch vládou schválený návrh neobsahoval; ustanovenie sa zmenilo v parlamente). Prioritou ministra práce a sociálnych vecí nie sú čo najvyššie výnosy, ale predovšetkým bezpečnosť úspor občanov. Prechod odvodov na osobné účty cez medzičlánok - Sociálnu poisťovňu zdôvodnil funkčnosťou chorvátskeho systému, kde peniaze tiež vyberajú cez SP a vďaka zabezpečeniu technickej stránky výberu nemajú problémy. Aj vo Švédsku zbiera príspevky štátna agentúra, ktorá ich bez ďalších nákladov presúva na jednotlivé správcovské spoločnosti. Peniaze tých občanov (povinne zapojených), ktorí sa nerozhodnú pre určitú správcovskú spoločnosť, agentúra nasmeruje do fondu, ktorý sama spravuje. Podľa Asociácie správcovských spoločností na Slovensku ide v našom prípade o efektívne riešenie. Pozitívne hodnotenie si niektoré ustanovenia zákona vyslúžili aj od zahraničných pozorovateľov či odborníkov. Patrí medzi ne napríklad existencia 3 dôchodkových fondov, čím sa Slovensko zaraďuje medzi 4 krajiny, ktoré túto možnosť ponúkajú.

Výhrady kritikov zazneli k spôsobu obmedzenia podnikania dôchodkových fondov. Viacerí oponenti nesúhlasili s povinnosťou investovať minimálne 50% objemu hodnoty majetku fondu na Slovensku (ustanovenie presadil minister hospodárstva; ako dôvod uviedol potrebu oživenia domáceho kapitálového trhu). Podľa kritikov by tým mohlo dôjsť k obmedzeniu výnosov fondov (a tým aj výšky dôchodkov), keďže slovenský finančný trh nie je dostatočne rozvinutý. Veľkosť slovenského kapitálového trhu je podľa nich primalá, aby zvládla tak veľký prílev investícií. Fondy sa okrem toho budú musieť vzdať výnosných investičných príležitostí v zahraničí. S týmto obmedzením nesúhlasí ani Európska komisie, ktorá to považuje za diskriminujúce opatrenie porušujúce jednu zo základných slobôd EÚ - slobodný pohyb kapitálu. V pléne parlamentu navrhovali niektorí poslanci znížiť tento limit na 40%, s dovetkom, že dôchodkové fondy sú tu primárne pre dôchodcov, a nie na podporu ekonomiky, ale padli aj návrhy na jeho zvýšenie na 80%, s odôvodnením, že takéto obmedzenie môže podporiť rozvoj slovenských podnikov. Niektorí opoziční poslanci upozorňovali na vysoké riziko prepadnutia peňazí. Hlavné nebezpečenstvo vidia v súkromných správcovských spoločnostiach, ktorým nedôverujú po skúsenosti s pádom nebankových finančných inštitúcií.

Oponenti kritizujú predovšetkým centrálne vyberanie príspevkov sporiteľov cez SP, ktorá podľa nich v súčasnosti nie je schopná efektívne vyberať príspevky ani sama pre seba a nedoplatky na odvodoch dosahujú asi 30 mld. Sk. Podľa nich je tiež nepravdepodobné, že by bola schopná efektívne vymáhať nedoplatky od rovnako štátom zriadených podnikov. Tvrdia, že súkromný sektor je oveľa efektívnejší aj vo vymáhaní nedoplatkov. V znení ďalších názorov druhý pilier výrazne obmedzuje motiváciu serióznych spoločností vstúpiť na trh. Jednou z prekážok je podľa týchto názorov ustanovenie, ktoré každej DSS ukladá získať do jedného roka najmenej 50 000 klientov, inak na ňu bude Úradom pre finančný trh uvalená nútená správa. Predmetom skoršej kritiky bolo aj vládou schválené ustanovenie, ktoré určovalo, že dôchodkové úspory mali byť majetkom štátu, a nie občanov. V takomto prípade by sa otvoril priestor na zasahovanie politikov do systému. V budúcnosti by takto mohli podľa kritikov zrušiť celý systém bez toho, aby sa to dalo označiť ako „znárodnenie“. Kritické hlasy sa ozvali aj pri oslabení kapitalizačného piliera, do ktorého mali podľa prvého návrhu tiecť príspevky vo výške 10% (dôchodkové poistenie) + 6% (invalidné poistenie (po novom bude súčasťou prvého, priebežného, piliera)). Podľa opačných názorov by však príliš silný kapitalizačný pilier znamenal veľké transformačné náklady, na splatenie ktorých by štát nemusel mať dostatok zdrojov a riziko značného nárastu deficitu verejných financií.

Prezident SR vrátil zákon o starobnom dôchodkovom sporení späť na prerokovanie do parlamentu, nakoľko nebol spokojný s výškou valorizácie dôchodkov (4%) v roku 2004 (pozri opatrenie č. 32), ktorá podľa neho nekompenzuje zvýšené náklady dôchodcov od začiatku roku. Poukázal pri tom na januárové zvýšenie dolnej sadzby DPH zo 14% na 19%, úpravu spotrebných daní z augusta 2003, ako aj na novoročný nárast cien energií (pozri opatrenie č. 13). Zvýšenie dôchodkov od februára o 4% nezodpovedá podľa prezidenta medziročnému rastu spotrebiteľských cien. NR SR však 20. januára 2004 prelomila veto prezidenta a zákon o starobnom dôchodkovom sporení opätovne a definitívne schválila v pôvodnom znení.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení nadobudne účinnosť 1. januára 2005, okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. februára 2004.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení zavádza druhý - kapitalizačný pilier - jeden z dvoch najvýznamnejších pilierov dôchodkovej reformy. Väčšina odbornej verejnosti privítala vytvorenie kapitalizačného piliera, ktorý umožní ľuďom v priebehu pár rokov nasporiť si na penziu, z ktorej budú môcť dôstojne žiť. Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktoré sa rozhodli ísť pokrokovou cestou zodpovednosti občanov za svoj vlastný život. Bez dôchodkovej reformy, do ktorej sa počíta aj prijatý nový zákon o sociálnom poistení (prvý - priebežný pilier), by doterajší solidárny priebežný systém bol za niekoľko rokov neudržateľný. Viacpilierový dôchodkový systém diverzifikuje riziká - tak ekonomické, ako aj politické. Hodnotiaci ocenili, že sa našla zhoda v koalícii na túto politicky neľahkú reformu. Napriek tomu, že niekotré konkrétne oblasti bude treba ešte doladiť novelami a sekundárnou legislatívou, podstata zákona je správna a je veľmi dobré, že je už na svete.

Hodnotiaca komisia vyjadrila kritický názor na poslancami schválené ustanovenie zákona, ktoré určuje povinnosť investovať minimálne 50% objemu hodnoty majetku dôchodkových fondov na domácom kapitálovom trhu. Takto sa budú podporovať neefektívne investície, keďže slovenské podniky budú umelo emitovať cenné papiere. Menšia flexibilita investovania dôchodkových fondov bude mať za následok nižšie výnosy, a teda aj nižšie dôchodky. Podľa jedného respondenta tu ide o zaujímavý príspevok do diskusie, či je druhý pilier menej citlivý na politické zásahy, a či je liberálnejší než prvý pilier. Ďalšie výhrady sa týkali zvýšenia, aj keď nepatrného, odvodov. Tie by mali neskôr klesnúť. Výber poistného (9%) do kapitalizačného piliera cez Sociálnu poisťovňu môže byť problematický. Nebezpečím pre úspešnosť druhého piliera môžu byť celosvetový nepriaznivý vývoj kapitálového trhu a nedôvera Slovákov v súkromné správcovské spoločnosti. Preto bude kľúčové, aby štát udeľoval licencie spoločnostiam s primeranou kapitálovou vybavenosťou a skúsenosťami na trhu transparentným spôsobom. Treba akcentovať čistotu a otvorenosť systému, aby sa nenaštrbila dôvera občanov. Ide totiž o obrovský objem investovaných prostriedkov, ktorý za niekoľko rokov zmení tvár finančného trhu na Slovensku. Bude nevyhnutné doriešiť otázku financovania dlhu priebežného piliera (resp. transformačných nákladov reformy), aby sa stal systém z dlhodobého hľadiska udržateľným, ako aj otázku započítavania / nezapočítavania nákladov na zavedenie kapitalizačného piliera do deficitu verejných financií.

Hodnotenie opatrenia niektorých odborníkov sa vyznačovalo nespokojnosťou s váhou kapitalizačného piliera, ktorý mal byť podľa nich nosný. Naopak iní hodnotiaci považovali vytvorenie druhého piliera za nepotrebný krok. Podľa nich stačilo zreformovať priebežný pilier a spraviť ho viac zásluhovým, ako sa to nakoniec aj podarilo presadiť. K nemu by potom stačilo pridať dobrovoľný pilier, ktorý už reálne existuje v podobe doplnkového dôchodkového poistenia a životných poistiek. Krytie transformačných nákladov z privatizačných príjmov je podľa kritikov tunelovaním verejných finančných prostriedkov a nebezpečným precedensom politickej nezodpovednosti. Rozhoduje sa o tom, čo bude za 20 rokov, a pritom nedokážeme predpovedať, čo bude za 5 rokov. Podľa menšinového názoru ide o neschopnosť politických elít riešiť vyskytujúci sa problém.