|
Ide o teoretický model, ktorého cieľom je poukázať na základné premenné, ktoré podmieňujú výnosnosť oboch pilierov. V priebežnom pilieri ide najmä o vývoj reálnej mzdy, demografie, nezamestnanosti a dôchodkového veku, v kapitalizačnom pilieri ide najmä o vývoj reálnej mzdy a mieru reálneho zhodnotenia úspor. Výpočet neslúži na vyrátanie presnej výšky dôchodku alebo výnosnosti jednotlivých pilierov, pretože nie je založený na právnych predpisoch, ktoré budú všeobecne záväzné po prijatí reformy. Výpočet má výlučne informatívny charakter. INEKO nezodpovedá za súlad vyrátaného a skutočného dôchodku. Pre porovnanie výnosnosti oboch pilierov zadajte nasledovné údaje: Nastavené hodnoty vychádzajú z týchto skutočností: Spoločné údaje 1. Priemerná mzda v hospodárstve SR bola v roku 2002 podľa ŠU SR 13.511 Sk.2. Reálny rast priemernej mzdy v hospodárstve SR sme zvolili vo výške 4% (pozri doterajší vývoj). V nasledujúcej tabuľke uvádzame odhad priemerného ročného rastu reálnej mzdy v SR podľa INEKO (na základe predpovedí vybraných ekonomických analytikov):
3. Doba sporenia človeka, ktorý začal platiť odvody napr. vo veku 20 rokov a na dôchodok odišiel vo veku 60 rokov. 4. Doba vyplácania dôchodku pre človeka, ktorý odišiel do dôchodku napr. vo veku 60 rokov a dožil sa veku 80 rokov. Údaje pre I. pilier 5. Po presmerovaní časti odvodov na súkromné účty a odčlenení invalidného a pozostalostného poistenia sa bude do priebežného systému odvádzať 10% hrubej mzdy.6. Vláda súhlasila s predĺžením veku odchodu do dôchodku na 62 rokov pre mužov aj pre ženy. 7. Demografický variant "Bez zmeny" predpokladá po celú dobu sporenia a vyplácania dôchodku rovnaký počet produktívneho a poproduktívneho obyvateľstva ako v roku 2002. Ide iba o teoretický predpoklad a slúži len na porovnanie výšky vyplácaných dôchodkov pri nezmenenej demografii. Mladý variant znamená pomalšie starnutie obyvateľstva, stredný variant stredne rýchle starnutie obyvateľstva a starý variant rýchlejšie starnutie obyvateľstva. Údaje zohľadňujú aj vplyv migrácie. Zdroj: Výskumné demografické centrum, Infostat. 8. Vychádzali sme z nasledovnej prognózy vývoja nezamestnanosti (pozri aj doterajší vývoj):
Zdroj: Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia v SR
Údaje pre II. pilier 9. Vláda súhlasila s odvodmi do II. piliera vo výške 10% hrubej mzdy.10. Zhodnotenie úspor v II. pilieri sme zvolili na úrovni o 1% nižšej ako rast reálnej mzdy. V nasledujúcej tabuľke uvádzame odhad priemernej ročnej reálnej výnosnosti II. piliera podľa INEKO (na základe predpovedí vybraných ekonomických analytikov) za predpokladu:
Uvedené percento môže byť v skutočnosti nižšie, pretože nezohľadňuje náklady na správu aktív v penzijných fondoch, ani prípadné zdanenie výnosov v druhom pilieri. Poznámky k výpočtu: • Priebežný I. pilier je založený na nulovej solidarite, t.j. výška dôchodkov v ňom závisí len od pomeru, akým jednotlivec prispieval do systému počas doby sporenia, od sumy vyzbieranej v danom roku poberania dôchodku a od jeho očakávanej dĺžky života (doby poberania dôchodku). • Priamy vplyv nezamestnanosti na výšku dôchodku zohľadňuje výpočet len vo výsledkoch prvého piliera. V druhom pilieri sa dá nezamestnanosť premietnuť cez zadané roky sporenia, t.j. treba znížiť celkovú dobu sporenia o roky zodpovedajúce možnej nezamestnanosti. • Študenti a invalidi sa podľa nášho výpočtu nezúčastňujú na dôchodkovom sporení. Ich podiel na počte produktívneho obyvateľstva sme uvažovali až do roku 2050 na konštantnej úrovni 13%, čo je úroveň z roku 2002. V súčasnosti ide o tzv. štátnych poistencov (t.j. poistné za nich platí štát), v budúcnosti by si však mali na dôchodky sporiť z vlastných príjmov. • Pracovná sila (z ktorej počítame počet nezamestnaných) tvorí počas celej doby sporenia a vyplácania dôchodku približne 83% produktívneho obyvateľstva, čo je úroveň z roku 2002.
|