ZNENIE SĽUBU:
Je spravodlivé a správne, ak sedemdesiatim piatim percentám ľudí za posledných osem rokov klesla reálna mzda o 7 percent, kým dvadsiatim piatim stúpla o 26 percent?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 100%
---------------------------------------------------------------------
Komentár INEKO:
Miera nerovnosti v príjmoch na Slovensku v rokoch 2006 až 2008 klesla. Dôvodom bol pravdepodobne rýchly rast ekonomiky, ktorý pomáhal znižovať nezamestnanosť a zvyšovať príjmy najmä chudobnejším ľuďom. Pokles nerovnosti potvrdzuje napríklad ukazovateľ S80/S20, ktorý vyjadruje pomer príjmov 20% obyvateľov s najvyšším príjmom a 20% obyvateľov s najnižším príjmom. Na Slovensku tento ukazovateľ klesol z hodnoty 4,2 v roku 2006 na 3,5 v roku 2008. Čiže pätina najbohatších ľudí zarábala v roku 2008 približne 3,5-násobne viac ako pätina najchudobnejších. Druhým ukazovateľom je tzv. Giniho index, ktorý klesol z 28% v roku 2006 na 24% v roku 2008. Index pritom môže nadobúdať hodnotu 0% až 100%, pričom 0% znamená absolútnu rovnosť v príjmoch a 100% absolútnu nerovnosť.
|
|
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
|
S80/S20 Slovensko |
3,9 |
4,0 |
3,5 |
3,4 |
|
S80/S20 Česko |
3,7 |
3,5 |
3,5 |
n |
|
S80/S20 Maďarsko |
4,0 |
5,5 |
3,7 |
3,6 |
|
S80/S20 Poľsko |
6,6 |
5,6 |
5,3 |
5,1 |
|
S80/S20 EÚ 15 |
4,8 |
4,7 |
4,9 |
n |
|
Gini Slovensko |
26% |
28% |
24% |
24% |
|
Gini Česko |
26% |
25% |
25% |
n |
|
Gini Maďarsko |
28% |
33% |
26% |
25% |
|
Gini Poľsko |
36% |
33% |
32% |
32% |
|
Gini EÚ 15 |
30% |
29% |
30% |
n |
n – neznámy údaj
Zdroj : Eurostat
V rokoch 2003 až 2005 rástli najbohatším (desiatim percentám obyvateľstva) mzdy najrýchlejšie, o takmer 6%, no zároveň rástli mzdy aj najchudobnejším (desiatim percentám obyvateľstva), o vyše 4%. Keď sa pozrieme na Ficove roky (2006 a 2007), zistíme, že najbohatším rástli mzdy o vyše 8% a najchudobnejším len o cca 1,5%.
Zdroj: blog Richarda Sulíka na Sme.sk 8.9.2008, Rast priemerných miezd a la Fico
---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: Nevyhodnotené
---------------------------------------------------------------------
Platy rieši predsa konkurencia na trhu práce; umelé zásahy deformujú trh.
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska
Je spravodlivé a správne, ak bude výšku miezd v slovenských firmách určovať vláda v Bratislave, namiesto toho, aby vyplývala z dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom? Je spravodlivé a správne, ak vláda zvýši mzdu človeku s nízkou kvalifikáciou a ten sa tak stane nezamestnateľným a zníži mzdu človeku s vysokou kvalifikáciou a ten preto odíde pracovať na Západ a jeho dane budú nášmu rozpočtu chýbať na podporu chudobných?
Eugen Jurzyca, INEKO
Odpoveď na položenú otázku pravdepodobne nepoznajú ani poprední svetoví ekonómovia. V daných podmienkach v SR, pri stále nadmernej miere nezamestnanosti a zaostalosti mnohých regiónov, môže pokojne ísť o optimálne percento. Takéto zložité otázky by mali riešiť odborníci po podrobnej analýze a nie ústredná rada politickej strany.
Richard Kollár, University of Michigan, USA
Rovnosť vo výsledku a nie v príležitostiach je najhoršou cestou.
Robert Žitňanský, týždenník .týždeň
Slovami Aristotela, najväčšou nespravodlivosťou je stavať na roveň nerovnaké. "Motivujúcu" situáciu, keď intenzita vynaloženého úsilia či rozvíjaného talentu nestačila na odpútanie sa od úzkeho zovretia okolo priemeru (veď žalúdky máme všetci rovnaké - sic!) sme už zažili - a odmietli. Z praktického pohľadu táto výzva zabúda na to, že v mnohých odvetviach, ktoré vykazujú štatisticky najnižšie mzdy (poľnohospodárstvo, hotely a reštaurácie, stavebníctvo, atď.) nemusí číslo na výplatnej páske nevyhnutne úplne vypovedať o výške príjmu.
Anonymný autor
Uvedené čísla nie sú v prvom rade pravdivé. Okrem toho však vývoj platov v súkromnej sfére je daný dohodou medzi dvomi stranami a neviem si predstaviť, ako chce vláda do tejto dohody zasahovať.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)
Štát by mal vytvárať podmienky hlavne pre zamestnávateľov, ktorí budú súťažiť o kvalifikovaného zamestnanca, o. i. aj ponukou vyšších miezd.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
No a? Nie je jasné, ako to chce Smer zmeniť. A či vôbec :)
Milan Velecký, Slovenský rozhlas
Ekonomicky iracionálny, hodnotovo populistický a programovo bezcenný sľub. V ekonomike, v ktorej rozhodujúca časť HDP je tvorená súkromným sektorom je takýto sľub ťahaním medových motúzov popod fúzy voliča.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.
Doba centrálneho plánovania je už za nami, navyše, uvedené štatistiky sa javia ako pomerne pofidérne.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka
Mám dojem, že to nie je pravda. Ale ako už bolo povedané, nadmerné sociálne rozdiely sú problém.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Tento sľub je vymyslený, tým číslam sa nedá veriť, takže neviem, či to mám vôbec vnímať ako sľub. Skôr len taká krčmová povedačka.
Martin Jaroš, týždenník Trend
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku