Zvýšenie minimálnej mzdy na 60 percent priemerného zárobku

ZNENIE SĽUBU:

SMER - sociálna demokracia chce ekonomickú situáciu obyvateľstva v prvej fáze hospodárskej politiky zlepšiť rýchlymi opatreniami v oblasti miezd, daní a služieb vo verejnom záujme. ... Na uskutočnenie takého zámeru SMER - sociálna demokracia vypracuje konkrétne opatrenia, a to najmä: *Zákonné stanovenie sociálne prijateľnej minimálnej mzdy, vo výške motivujúcej hľadať zamestnanie a s výhľadom, aby do roku 2010 tvorila 60% priemernej mzdy.
Zdroj: Návrat k ľudskej dôstojnosti, Schválený dokument výročného snemu, marec 2006

Sociálna demokracia chystá atak aj na minimálnu mzdu. Do roku 2010 by sa mala zo zákona stanoviť na 60 percent z priemernej mzdy, čo by napríklad dnes znamenalo asi 9 500 oproti súčasným 6 900 korún.
Zdroj: Hospodárske noviny, 5.12.2005, názov článku: "Fico si môže zatvoriť dvere do vlády"

Náš cieľ je jasný: Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, SME 2.10.2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 0%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Výška minimálnej mzdy zostáva na úrovni približne 40% priemernej mzdy.

 

 

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Priemerná mzda v eur

(Sk)

573 (17 274)

623

(18 761)

669

(20 146)

723

(22 020)

744

767*

(23107)

Minimálna mzda v eur

(Sk)

229

(6900)

252

(7600)

269

(8100)

269

(8100)

295

(8900)

308

(9279)

Podiel minimálnej mzdy na priemernej

40%

41%

40%

37%

40%

40%

Zdroj: Štatistický úrad, Ústredný portál verejnej správy SR, Ministerstvo financií

 

Monitoring tlače:

Slovenská vláda na čele s ľavicovým Smerom-SD bude môcť zvýšiť minimálnu mzdu razantnejšie, ako jej umožňujú súčasné pravidlá. Vyplýva to z novely zákona, ktorú dnes schválil parlament... (Pôvodný zákon) stanovoval, že sa ak sa odbory, zamestnávatelia a vláda nedohodnú na minimálnej mzde, najnižší zárobok sa zvýši v rovnakej miere, ako stúpla priemerná mzda v predchádzajúcom roku. Podľa nových pravidiel vláda bude môcť odobriť aj vyšší nárast.
Zdroj: SME.sk 11.9.2008, Vláda bude môcť razantnejšie zvyšovať minimálnu mzdu

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 0%
---------------------------------------------------------------------

Vláda v septembri 2007 schválila nový mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy. Tá by mala ostať v roku 2008 bez zmeny. Od roku 2009 by sa mala zvyšovať podľa dohody sociálnych partnerov a ak sa nedohodnú, tak podľa priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Zdroj: INEKO 

 

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Priemerná mzda

13 511

14 365

15 825

17 274

18 761

20 074

Minimálna mzda

5 570

6 080

6 500

6 900

7 600

8 100

Podiel minimálnej mzdy na priemernej

41%

42%

41%

40%

41%

40%

Zdroj: ŠÚ SR (priemerná mzda), Ministerstvo financií (odhad priemernej mzdy za rok 2007), INEKO (minimálna mzda)

Minimálna mzda by sa mala v budúcnosti zvyšovať najmenej rovnakým tempom, ako priemerná nominálna mzda. Najnižší plat sa však upraví podľa stanoveného vzorca až potom, čo sa na jeho zmene nedohodnú sociálni partneri. Nový spôsob úpravy minimálnej mzdy včera schválila vláda, uplatňovať sa má od budúceho roka. Minimálna mzda od októbra stúpne o 500 korún na 8100 korún.
Zdroj: SME 27.9.2007, Minimálna mzda má kopírovať rast platov

Minimálna mesačná mzda bude od 1. októbra predstavovať 8100 korún, čo je oproti dnešku o 500 korún viac. Vláda, ktorá môže rozhodnúť o jej zvýšení, v stredu potvrdila to, na čom sa dohodli zástupcovia štátu, zamestnávateľov a odborov.
SME 22.9.2007, Minimálna mzda bude o 500 korún vyššia

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 0%
---------------------------------------------------------------------

Minimálna mzda stúpne od októbra zo 7 600 na 8 100 korún mesačne.
Zdroj: Hospodárske noviny, 31.7.2007, Minimálny plat. Plus 500 Sk

Minimálna mesačná mzda je od 1. októbra 7600 korún, o 700 viac, ako doteraz. (Pozn. INEKO: 7600 Sk bolo v roku 2006 40,5% priemernej mzdy)
Zdroj: openiazoch.sk / SME, 2.10.2006, Minimálna mzda stúpla od októbra na 7600 korún

POZNÁMKY KU KVALITE:

(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Logika dôsledkov zvyšovania minimálnej mzdy nás nepustí: prepúšťanie a rast nezamestnanosti. Takto sú platené len malé skupiny obyvateľov. Väčšinou ide o ľudí s najnižším vzdelaním. Vláda by preto mala skôr investovať do rekvalifikačných kurzov a pokúsiť sa týmto ľuďom zmeniť alebo rozšíriť si vzdelanie a tým pádom zvýšiť aj svoju cenu na trhu práce.
Radoslav Štefančík

Podľa ekonomickej teórie sa jedná o príliš vysokú minimálnu mzdu s negatívnym dopadom na súvisiace systémy.
Juraj Nemec

Prečo práve 60 percent? Odkiaľ sa vzalo toto číslo? Ekonomickí odborníci SMERu počítali a vyšlo im presne 60 percent? Ak minimálnu mzdu, potom v takej výške, aká je optimálna pre danú ekonomiku. A ak je optimum vo výške 60 percent, potom áno. Ale len na základe dohody odborárskych bossov s premiérom určite nie - zlé nastavenie parametra môže mať veľmi nepriaznivý účinok na slovenské hospodárstvo.
Richard Kollár

Takýto rast minimálnej mzdy by už znamenal silný tlak na zvýšenie nezamestnanosti. Dostala by sa totiž vysoko na úroveň, v ktorej slúži najmä na výpočet rôznych dotácií, do pásma, v ktorom znemožní zamestnanie oveľa väčšieho počtu potenciálnych zamestnancov než dnes.
Eugen Jurzyca

Zvyšovanie minimálnej mzdy je protisociálny krok, ktorý spôsobí, že mnohé pracovné miesta zaniknú a niektoré nové, ktoré by vzniknúť mohli, nevzniknú. Vláda má pritom omnoho efektívnejšie nástroje na zlepšenie atraktívnosti zamestnaní s nízkou pridanou hodnotou.
Vladimír Tvaroška

Ďalší z radu populistických sľubov s negatívnym dopadom na trh práce. Stanovenie a rast minimálnej mzdy utlmuje zamestnanosť slabo kvalifikovanej pracovnej sily, predovšetkým vo výrobných sektoroch, stavebníctve a službách.
František Chovanec

Minimálna mzda obmedzuje slobodný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Štát by týmto dohodám, s ktorými obe strany súhlasia, nemal brániť a inštitút minimálnej mzdy by sa mal zrušiť.
Michal Mušák

Nemá zmysel. Po prvé, bežná úroveň, až na pár výnimiek, v celej EÚ je minimálna mzda na úrovni 35 - 40 % priemernej mzdy. Po druhé, rozdiely medzi mzdami v Bratislavskom a v Prešovskom regióne sú až 52 %. Inými slovami, ak by sme rešpektovali súčasný stav (keď je minimálna mzda 40,5 % priemernej), tak v Bratislave by mala byť vyššia ako 10200 Sk, zatiaľ čo v Prešove nižšia než 5700 Sk. Paušálne zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 % celoštátneho primeru by znamenalo, že v Prešovskom regióne by minimálna mzda tvorila takmer 85 % priemernej...
Martin Chren

Zvyšovanie sa dá podoprieť aj rozumnými argumentami, ale 60 percent nikto rozumne nevyargumentoval.
Juraj Draxler

Ak by sa aj minimálna mzda odtrhla od iných dávok a regulí, tak by to bolo nevykonateľné alebo kontraproduktívne.
Konštantín Čikovský

Najlepšia cena práce je tá, v ktorej sa stretá dopyt s ponukou; čím viac administratívnych zásahov do tejto rovnováhy, tým menší záujem o prácu, ktorej cena je umelo nadhodnotená; existenčné riziká pre podniky s nižšou tvorbou pridanej hodnoty (a teda aj nižšími mzdami v súčasnosti).
Robert Kičina

Slušná sociálno-demokratická vláda by minimálnu mzdu mala zrušiť úplne, aby sa mohli zamestnať aj prudko nezamestnateľní, alebo tí, ktorí nemôžu fungovať na riadny úväzok. R. Sulík uvádza príklad baliča nákupov v supermarketoch - také pracovné miesta u nás nevznikajú, i ked ľudia by si možno radi mesačne prilepšili aj troma štyrma tisíckami.
Martin Jaroš

Ide o atak na akademicky a empiricky podložené zistenie, že s výškou minimálnej mzdy rastie počet ľudí s minimálnou kvalifikáciou, ktorí ostávajú bez práce. Zdravý hospodársky rast, ktorý prispieva k poklesu nezamestnanosti, je jediným dlhodobo udržateľným riešením ako prispieť k vyšším príjmom bez toho, že by to administratívnymi opatreniami vrhalo najmenej kvalifikovaných do začarovaného kruhu nezamestnanosti a nedostupnosti pracovných miest napriek záujmu a ochote o slabšie platenú prácu.
Anonymný autor

Ak by sa toto opatrenie podarilo zo dňa na deň presadiť, znamenalo by to ohrozenie cca 500 000 pracovných miest, ktoré sa nachádzajú pod touto hranicou.
Richard Ďurana

Nezodpovedný sľub, ktorý, ak by sa naplnil, by kvôli nárastu mzdových nákladov, ktorý nie je pokrytý nárastom produktivy, ohrozil množstvo "low-paid" pracovných miest najmä v chudobných regiónoch a mohol by viesť k nárastu čiernej práce.
Ľuboš Vagač

Zatvoriť okno