Pokles podielu ľudí­ s nižší­m ako priemerným prí­jmom

ZNENIE SĽUBU:

Je spravodlivé a správne, ak sedemdesiat percent pracujúcich ľudí zarába menej ako je štatisticky vykazovaná priemerná mzda?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 0%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Vo vývoji podielu zamestnancov s nižšou ako priemernou mzdou nie je zreteľná žiadna výraznejšia zmena. Podiel zamestnancov, ktorí v rokoch 2007 a 2008 zarábali menej ako priemerná mzda, bol vyšší ako v poslednom plnom roku predchádzajúcej vlády.

Podiel zamestnancov so mzdami pod mzdovým priemerom v %

Zdroj: výpočet R.Sulíka podľa údajov Štatistického úradu

Percento ľudí, ktorí robia za menej ako za priemernú hrubú mzdu sa za Fica zvýšilo. Hahaha hohoho, za dva roky najsociálnejšej vlády stúpol podiel ľudí pracujúcich za menej ako priemernú mzdu zo 69 (v roku 2005) na 71 (v rokoch 2006 a 2007) percent.
Zdroj: blog Richarda Sulíka na Sme.sk 8.9.2008, Rast priemerných miezd a la Fico

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 0%
---------------------------------------------------------------------

Dve tretiny ľudí na Slovensku vidia na výplatných páskach nižšiu sumu, ako je priemerné číslo krajiny. Niekoľkoročný trend sa nezmenil, sedem z desiatich pracujúcich stále zarába podpriemerne... Potvrdzujú to prieskumy agentúry Trexima, ktorá sa zaoberá trhom práce.

Zdroj: Pravda 29.12.2007, Dve tretiny ľudí zarábajú podpriemerne

Priemerná mesačná mzda na Slovensku za trištvrte roka 2007

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: nevyhodnotené
---------------------------------------------------------------------

Pod pásmom priemernej mesačnej mzdy sa v minulom roku (2006) nachádzalo 67,4 % zamestnancov. V porovnaní so situáciou pred 10 rokmi početnosť týchto osôb sa zvýšila o 0,8 p.b.
Zdroj: ŠÚ SR, Vývoj štruktúry a diferenciácie miezd v rokoch 1997-2006

Podľa výskumov spoločnosti Trexima asi 62 percent pracujúcich ľudí vidí na výplatnej páske nižšiu sumu, ako je priemer. Trexima ho za minulý rok vyčíslila na 19 766 korún v hrubom, čo predstavuje 15,5 tisíca v čistom. „Priemerná mzda je asi o tisícku vyššia ako hrubý mesačný plat na Slovensku zverejnený Štatistickým úradom. Trexima nemá totiž v prieskume toľko malých firiem, kde sú zväčša nižšie zárobky," vysvetlil šéf Treximy Gejza Mihályi.
Zdroj: Pravda 15.3.2007, Dve tretiny ľudí zarábajú podpriemerne

Koľko ľudí pracuje pod priemernou mzdou:

Zdroj: SME 1.2.2007, Priemerná mzda: 20 tisíc

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:

Rozloženie príjmov a miezd na Slovensku je stále relatívne rovnostárske. Výraznejšie priblíženie priemerného a mediánového príjmu by sa dalo dosiahnuť len za cenu ťažko akceptovateľnej úrovne transferov medzi príjmovými skupinami. Dôležité je skôr zabezpečiť znesiteľnú minimálnu úroveň príjmov pre každého a snažiť sa o čo najvyššiu mieru vertikálnej mobility.
Martin Filko, Sanigest International

Odpoveď na položenú otázku pravdepodobne nepoznajú ani poprední svetoví ekonómovia. V daných podmienkach v SR, pri stále nadmernej miere nezamestnanosti a zaostalosti mnohých regiónov, môže pokojne ísť o optimálne percento. Takéto zložité otázky by mali riešiť odborníci po podrobnej analýze a nie ústredná rada politickej strany.
Richard Kollár, University of Michigan, USA

Takéto rozloženie nie je vo svete výnimočné a môže zodpovedať napríklad kvalifikačnej štruktúre obyvateľstva. Vláda by sa mala skôr sústrediť na to, aby odbúravala bariéry vertikálnej mobility v spoločnosti.
Eugen Jurzyca, INEKO

Nie je pravda, že 70% ľudí zarába menej ako priemernú mzdu. Podstatné však je, aby sa zvyšoval príjem všetkých skupín obyvateľov, a nie to, či sa jednej skupine zvyšuje rýchlejšie ako inej.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)

Je to spravodlivé a neviem či správne, ale je to normálne. Vo väčšine krajín. Opäť pripomeniem, že podľa Gini indexu patríme medzi najrovnostárskejšie krajiny. Fico možno verí, že dosiahne stav, keď všetci budú zarábať nadpriemer :-)
Martin Jaroš, týždenník Trend

Rozvrstvenie príjmov je prirodzená vec a na Slovensku nie je nijak extrémne. Každý umelý zásah zhora by nepriaznivo ovplyvnil motivácie zamestnancov.
Anonymný autor

Prvoplánový pokus mediálne sa priživiť na medzinárodnom úspechu diela "Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha". To, že ak sa v štatistickej vzorke dá spočítať priemer, a nejde o jednofarebnú vzorku identických prvkov, vždy existujú prvky pod, a nad priemerom. Čím viac zarábajú tí najmenej platení, tým vyšší je aj priemer. A to nie je ani veterný mlyn, len jednoduchá aritmetika. Slovami Aristotela, najväčšou nespravodlivosťou je stavať na roveň nerovnaké. "Motivujúcu" situáciu, keď intenzita vynaloženého úsilia či rozvíjaného talentu nestačila na odpútanie sa od úzkeho zovretia okolo priemeru (veď žalúdky máme všetci rovnaké - sic!) sme už zažili - a odmietli. Z praktického pohľadu táto výzva zabúda na to, že v mnohých odvetviach, ktoré vykazujú štatisticky najnižšie mzdy (poľnohospodárstvo, hotely a reštaurácie, stavebníctvo, atď.) nemusí číslo na výplatnej páske nevyhnutne úplne vypovedať o výške príjmu.
Anonymný autor

Vláda nemá zasahovať do takýchto oblastí. Nerovnomerné rozdelenie miezd, keď je medián nižší ako priemer, je úplne normálne. Žiadne administratívne opatrenia v tejto oblasti nemôžu byť prínosom.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Tento problém by vláda mala nechať na "neviditeľnú ruku trhu". Zvyšovanie minimálnej mzdy by totiž malo negatívne dopady na rast zamestnanosti.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Najlepšia cena práce je tá, v ktorej sa stretá dopyt s ponukou; čím viac administratívnych zásahov do tejto rovnováhy, tým menší záujem o prácu, ktorej cena je umelo nadhodnotená.
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Skupina tesne pod priemerom nie je "ekonomicky" zaujímavá, riešiť treba predovšetkým najchudobnejšich.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Ekonomicky iracionálny, hodnotovo populistický a programovo bezcenný sľub. V ekonomike, v ktorej rozhodujúca časť HDP je tvorená súkromným sektorom je takýto sľub ťahaním medových motúzov popod fúzy voliča.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Pri počte zamestnanocv, o ktorých platoch môže vláda priamo rozhodnúť, to vyzerá ako snaha zmeniť priebeh leta – zaistíme, že v lete horúčavy nebudú!
Robert Žitňanský, týždenník .týždeň

Súhlas, dôležité je, akým spôsobom to chcú dosiahnuť.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Planý sľub. Štruktúru príjmového rozvrstvenia nemožno riešiť nejakými administratívnymi opatreniami.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj