Rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti

ZNENIE SĽUBU:

Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii? (...) SMER – sociálna demokracia považuje za jedno zo základných kritérií úspešnosti ekonomickej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnaných ľudí. (...) Znižovanie nezamestnanosti zabezpečí kombinácia tvorby nových pracovných miest vhodne stimulovanými investíciami, prechod na znalostnú ekonomiku a efektívne využívanie regionálnych programov s podporou zdrojov Európskej únie. Pozornosť sa musí zamerať na programy rozvoja krízových regiónov prioritne do odvetví s vysokou pridanou hodnotou.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

--------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 5.2.2010: 0%
---------------------------------------------------------------------

Sľub nebol splnený. V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, čo bolo najmä dôsledkom krízy. Podľa Eurostatu nezamestnanosť na Slovensku v období od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o 4,3% (z 9,3% na 13,6%), kým v EÚ len o 2% (zo 7,6% na 9,6%). Na Slovensku teda rástla nezamestnanosť v roku 2009 viac než dvojnásobne rýchlejšie než v EÚ.

--------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 51% - 75%
--------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať a zamestnanosť klesať, čo bolo najmä dôsledkom krízy.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku (%)

*1 – najnižšia nezamestnanosť, 27 – najvyššia nezamestnanosť
** údaje z júna 2009
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistický úrad, Eurostat

 
---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 76% - 99%
---------------------------------------------------------------------

Miera nezamestnanosti (február 2008, v %)

Zdroj: Eurostat
HN 2.2.2008, Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v EÚ

Najvyššiu nezamestnanosť v rámci celej Európskej únie (EÚ) malo v júli Slovensko. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy štatistického úradu EÚ Eurostat. Miera nezamestnanosti v SR v júli dosiahla 10,6 %. Oproti júnu klesla o 0,1 % a oproti júlu 2006 sa znížila o 2,6 %. Druhú najvyššiu nezamestnanosť malo Poľsko s 9,7 %. V Poľsku medzimesačne miera nezamestnanosti klesla o 0,4 % a medziročne o 3,9 %.
Zdroj: sme.sk 31.8.2007, Máme najvyššiu nezamestnanosť v rámci celej EÚ

Ministerstvo práce, sociál­nych vecí a rodiny predložilo rozsiahly návrh novely zákona o službách zamestnanosti... Ruší existujúci tlak na dlhodobo nezamestnaných, aby sa dali na verejnoprospešné práce alebo sa hlásili každý týždeň na úrade práce a preukazovali hľadanie zamestnania. Zároveň ruší aj koncentráciu podpory tvorby pracovných miest na dlhodobo nezamestnaných a zavádza množstvo príspevkov aktívnej politiky, z ktorých však žiad­ny nie je zameraný na dlhodobo nezamestnaných... Novela zavádza príspevky, ktorých pri­znanie je na ľubovôli úradníkov na rozdiel od doterajšieho dô­razu na nárokovateľ­nosť a jasné pravidlá. Zároveň otvára dvere rozsiahlej privatizácii služieb zamestnanosti cez súkromné agentúry vykonávajúce nielen rekvalifikácie, ale aj poradenstvo, sprostredkovanie a organizáciu aktívnej politiky. Skúsenosti ukazujú, že môže ísť o pozitívny krok, ale len vtedy, ak je spojený s platením za výsledky. O tom však návrh ani nechyruje a predpokladá klasický mechanizmus rozdávania kontraktov a dotácií. Pôjde teda o tú najhoršiu kombináciu – privatizácia bez trhu či tlaku na efekt.
Zdroj: SME 13.8.2007, Úradníci sebe a kamarátom
(Názor Miroslava Beblavého, bývalého štátneho tajomníka na ministerstve práce)

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 100%
---------------------------------------------------------------------

Počet pracujúcich v hospodárstve SR stúpol v roku 2006 oproti roku 2005 o 3,8%. V absolútnych číslach počet pracujúcich stúpol o 85 tis. osôb, z toho 33 tis. osôb sa zamestnalo v zahraničí.

Zdroj: ŠÚ SR - Zamestnanosť, Vláda SR - Správa o sociálnej situácii obyvateľstva

Miera nezamestnanosti klesla zo 16.2% v roku 2005 na 13,3% v roku 2006.
Zdroj: ŠÚ SR - Nezamestnanosť

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:

(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Cieľ je v poriadku, sľubovať však jeho naplnenie, keď sú dlhodobé trendy vývoja týchto ukazovateľov pozitívne, nie je poctivé, pokiaľ namiesto uznania reforiem, ktoré tento vývoj podnietili, dochádza k ich znevažovaniu či rušeniu. Treba ešte dodať, že snaha dosiahnuť cieľ okrem iného prechodom na znalostnú ekonomiku sa vôbec nepremietla do štátneho rozpočtu na rok 2007 - došlo k poklesu výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum ako podiel na HDP.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Venovať pozornosť regiónom je OK, avšak presadzovať aktívnu politiku znižovania nezamestnanosti je boj s veternými mlynmi. Lepším riešením je vytvorenie dobrého podnikateľského a stabilného ekonomického prostredia, v čom má vláda veľké rezervy.
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Viac menej ide len o prihlásenie sa k tomu, čo sa aj súdiac podľa makroštatistík úspešne podarilo naštartovať reformnej vláde M. Dzurindu. Opäť sa nenáležite mieša nominálna úroveň nezamestnanosti (stavová veličina) s reálnou dynamikou hospodárskeho rastu (miera medziročnej zmeny). Bez rekordného hospodárskeho rastu postaveného na stabilnom podnikateľskom prostredí (to jest takom, kde nehrozia vyvlastnenia, náhodilé zmeny a deformácie daňového systému, či hrozby špecifickej penalizácie za - prosím pekne "obrovské" -zisky) je nereálne očakávať pokračovanie už naštartovaného poklesu nezamestnanosti. Ak tento sľub myslí vláda vážne, je to nádejný signál, že nebude po svojej predchodkyni kaziť úspechy, ktoré po nej žne bez toho, aby ich zasiala.
Anonymný autor

Lepšou cestou k dosiahnutiu tohto cieľa je ponechať v platnosti súčasný Zákonník práce. Zamestnanosť na Slovensku dramaticky stúpla zásluhou pravicových reforiem predchádzajúcej vlády.
Richard Ďurana, INESS

To isté ako v prípade prísľubu reálneho rastu miezd, už sa to deje aj bez Fica.
Martin Jaroš, týždenník Trend

Pozitívny sľub, realizovať by sa mal v pokračovaní v reforme pracovného trhu v zmysle odstránenia prekážok, ktoré bránia vytváraniu nových pracovných miest. Zdravý pracovný trh je liberalizovaný pracovný trh.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Samotný cieľ je pekný, ale navrhované metódy - revitalizácie a iné čierne diery, s ktorými už máme neblahé skúsenosti - sú zlé. Navyše, ak si pozrieme novelu Zákonníka práce, tak je evidentné, že vláde unikajú základné súvislosti.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Sľub nevybočuje z hlavného mainstreamu politických deklarácií. Je hodnotovo neutrálny, ale tak ako pri väčšine sľubov strany Smer - praktické kroky a konkrétne programové tézy sú v ostrom protiklade s cieleným stavom, naopak, väčšinou idú priamo proti nemu.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Vláda volí nesprávne a kontraproduktívne nástroje, ktoré namiesto podpory rastu zamestnanosti tento rast brzdia.
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Kto by to neprivítal? Je to však len cieľ bez uvedenia jasných nástrojov.
Emília Sičáková-Beblavá, Transparency International Slovakia

Rast zamestnanosti je iste správnym cieľom, otázne sú nástroje.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)

Ale nie je povedané ako, respektíve len veľmi chabo.
Konštantín Čikovský, denník SME

OK, ale je to v podstate len formálne vyjadrenie.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Dá sa len súhlasiť.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku