Návrat 'neoliberálneho' zákonní­ka práce do pôvodného stavu (vyššia ochrana zamestnancov, odstupné, menej nadčasov, obmedzenie práce na dobu určitú, posilnenie odborov, atď.)

ZNENIE SĽUBU:

Výsledkom reformy Ľudovíta Kaníka…je, že zákonná ochrana zamestnanca pred svojvôľou zamestnávateľa je u nás najslabšia zo všetkých krajín EÚ.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, SME, 30.3.2006, názov článku: "Odbory a strašenie pravice"

SMER – sociálna demokracia je presvedčený, že neoliberálny Zákonník práce je potrebné vo viacerých ustanoveniach vrátiť do stavu, v akom bol pred poslednou veľkou novelizáciou.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Vláda pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 51% - 75%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Od 1.9.2007 platí novela Zákonníka práce, ktorá priniesla hlavne nasledovné zmeny:

• Zaviedla súbeh vyplácania odstupného a čerpania výpovednej lehoty pri prepustení z organizačných dôvodov. Zamestnanci, si po novom môžu uplatniť dvojmesačnú výpovednú lehotu a súčasne majú nárok na  odstupné. Pred novelizáciou zákonníka mali zamestnanci nárok na odstupné bez využitia výpovednej lehoty alebo si mohli uplatniť výpovednú lehotu bez odstupného.
• Zabránila reťazeniu pracovných úväzkov na dobu určitú: Je možné maximálne jedno opakovanie pracovného pomeru na dobu určitú v rámci troch rokov.
• Zrušila možnosť okamžitej výpovede pre zamestnanca na dobu určitú.
• Obnovila dohody o pracovnej činnosti (maximálne 10 hodín týždenne počas roka) a rozšírila dobu pre dohodu o vykonaní práce z 300 na 350 hodín ročne.
• Zmenila podmienky dočasného zamestnávania - mzdové podmienky musia byť rovnako priaznivé u zamestnanca dočasne prideleného zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania, ktorý plní úlohy u užívateľského zamestnávateľa viac ako 3 mesiace.
• Mierne zvýšila právomoci odborárov pri rozhodovaní o normách práce a nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času, nie však pri rozhodovaní o prepúšťaní zamestnancov. Ak je vo firme zamestnaných menej ako 50 členov odborovej organizácie, zamestnávateľ má poskytnúť aspoň jednému ich zástupcovi 4 hodiny pracovného voľna s náhradou mzdy mesačne na odborársku agendu, pri 50 až 100 odborároch 12 hodín a pri viac ako 100 odborároch 16 hodín voľna mesačne. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov musí umožniť vstup do svojich priestorov aj osobe, ktorá nie je jeho zamestnancom, ale koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec.
• Tripartita bola síce formálne obnovená, v skutočnosti však nejde o „rovnocenné sociálne partnerstvo“ vlády, odborárov a zamestnávateľov. Vláda so sociálnymi partnermi viackrát rokovala, v konečnom dôsledku však rozhodovala sama. Predstavitelia zamestnávateľov sa opakovane sťažovali na neúčasť ministrov na zasadaniach tripartity, ako aj na ich neochotu rokovať. V roku 2008 vláda zrušila tripartitný model určovania minimálnej mzdy.

Plnenie sľubu o návrate Zákonníka práce do pôvodného stavu

Zdroj: INEKO podľa noviel Zákonníka práce z roku 2003 a 2007

Prvé čísla a štúdie neukazujú na radikálne zvýšenie ochrany zamestnancov. Počet pracujúcich chránených Zákonníkom práce sa nezvýšil. Naopak, podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich oproti stavu pred novelou mierne vzrástol, v roku 2008 predstavoval 16,1% oproti 15,8% v roku 2006. Podľa správy Doing Business Svetovej banky sa zamestnávanie pre firmy len mierne sťažilo, Slovensko zaznamenalo pád z 81. na 83. miesto. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa flexibilita najímania a prepúšťania výrazne znížila, z 15. miesta Slovenska v roku 2006 na 65. miesto v roku 2008.

Index flexibility najímania a prepúšťania pracovníkov

Zdroj: Global Competitiveness Report, Svetové ekonomické fórum

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Čísla o počte živnostníkov nepotvrdzujú, že by sa novelou Zákonníka práce podarilo znížiť počet živností z donútenia... Z údajov Štatistického úradu však vyplýva, že v druhom štvrťroku 2007, teda tesne pred účinnosťou zákona, bol podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich necelých 13 percent. V treťom a vo štvrtom štvrťroku sa zvýšil na 15 percent. Podiel zamestnancov na celkovom počte pracujúcich bol v tomto období stabilný a dosahoval 87 percent.
Zdroj: SME 7.4.2008, Živnostníkov po zákone neubúda

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Novela zákonníka práce je na svete. Po dvojdňovej rozprave ju včera večer schválili poslanci Národnej rady a od 1. septembra sa ňou budú riadiť všetky firmy na Slovensku... Vybrané zmeny:

• Zavádza sa súbeh vyplácania odstupného súčasne s čerpaním výpovednej lehoty pri prepustení zamestnanca z organizačných dôvodov.
• Do zákonníka sa vracia možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti s rozsahom do 10 hodín týždenne na obdobie jedného roka. Zvyšuje sa rozsah práce, ktorú je možné vykonávať na základe dohody o vykonaní práce, zo súčasných 300 hodín na 350 hodín ročne.
• Pracovný pomer na určitú dobu bude možné dohodnúť najdlhšie na tri roky a v rámci troch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.
• Zamestnanci pracujúci na plné úväzky a tí, ktorí pracujú na kratší pracovný čas, by mali mať rovnakú ochranu pred prepustením. Pracovný pomer na kratší pracovný čas sa bude dať ukončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu iba v prípade, ak kratší pracovný čas predstavuje rozsah najviac 15 hodín týždenne. Výpovedná doba sa upravuje z 15 dní na 30 dní.
• Zamestnávateľ nebude môcť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v lehote jedného mesiaca. Tá sa predĺži na dva mesiace.
• Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. V súčasnosti je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín týždenne. V kalendárnom roku sa teraz môže nariadiť zamestnancovi práca nadčas v rozsahu najviac 150 hodín... Poznámka INEKO: Novela Zákonníka práce prijatá v júli 2007 (č. 348/2007, účinná od 1.9.2007) stanovila, že „priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín“. Pôvodné ustanovenie hovorí, že „pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne“. Pred aj po novele platí uvedený limit len pre jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov, môže pracovať aj dlhšie.
• Odborová organizácia môže požiadať o prerušenie prevádzky, ak zistí nedostatky, ktoré by mohli viesť k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia.

Zdroj: Hospodárske noviny, 29.06.2007, Čo zmení novela Zákonníka práce

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:

(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Hľadanie problému v oblasti, kde problémy nie sú. Sprísnenie regulácie zvýši firmám náklady, spomalí sa rast zamestnanosti, atď... Novela ZP sa neinšpiruje správnymi príkladmi zo zahraničia (FRA a DE nám nesmú byť vzorom - viď ich hospodárske rasty; zato Dánsko áno - je takmer na vrcholoch medzinárodných porovnaní pracovnej legislatívy + najnižšia miera chudoby v EÚ).
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Závažný sľub, vyargumentovaný vymyslenými údajmi a nepochopením fungovania pracovnoprávnych vzťahov. Je preukázateľné, že zvýšenie ochrany zamestnancov (tzv. EPL, employment protection legislation) vedie k nižšej pružnosti trhu práce a vyššej nezamestnanosti (zdroje OECD, European Commission). Preto takmer celá EÚ chce uvoľniť svoju pracovnú legislatívu, na Slovensku to podľa tohto sľubu má byť krok naspäť.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Podľa žiadneho medzinárodného porovnania nie je náš ZP neoliberálny. Jeho návrat do predchádzajúcej podoby paradoxne bude vytvárať tlak na únik zamestnancov zo zamestnaneckého pomeru a teda na nižšiu ochranu "ľudí práce", než sa dá dosiahnuť pružnejšou normou.
Eugen Jurzyca, INEKO

Slovenský zákonník práce nebol v roku 2006 mimoriadne liberálny, bol skôr kompromisom medzi záujmami odborárov a firiem. Bol schválený v zhode a prispel výraznou mierou k vysokým prírastkom zamestnanosti v týchto rokoch.
Vladimít Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR

Opäť príznačná absencia vlastnej agendy a skórovanie politických bodov na účet pošliapavania úspešnej práce iných. Učebnicovým príkladom, ktorý by si v tomto smere mala ľavicová vláda naštudovať, je ekonomický dopad aj rigidného odborárskeho zošnurovania amerických, nemeckých či francúzskych automobiliek. Práve vďaka medzinárodnej akceptácii (EU, NATO, OECD), makroekonomickej stabilizácii (reformy) a zatraktívnení podnikateľského prostredia (daňové zmeny, flexibilita trhu práce) sa Slovensko za pôsobenia reformnej vlády M. Dzurindu stalo najväčším európskym producentom automobilov na obyvateľa, v rámci presunu výrobných kapacít preč z odborársky kontrolovanej západnej Európy (a vonkoncom nie je pravda, že šlo len či v prvom rade o lacnú pracovnú silu, pretože Slovensko je v tomto ohľade rádovo drahšie než napríklad Rumunsko).
Anonymný autor

Medzinárodné inštitúcie slovenský Zákonník práce hodnotili ako priemerný až málo flexibilný. Jeho údajná neoliberálnosť je preto len agendou ľavicovej vlády.
Richard Ďurana, INESS

Zamestnanci sa musia chrániť predovšetkým sami. Riešením je jedine rozvoj pracovného trhu.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Zákonník práce sa stal symbolom toho, ako liberálne pracovno-právne vzťahy pozitívne stimulujú trh práce a podporujú tvorbu národného bohatstva. Jeho zásadnou modifikáciou sa vláda stane hrobárom ekonomického rastu a rastu zamestnanosti.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Populizmus a veľmi negatívne dopady na trh práce. V priamom rozpore s cieľom zníženia nezamestnanosti.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Škodlivina volebného obdobia, dôležité bude, čo napokon prejde parlamentom. Je evidentné, že trh práce by potreboval skôr novelizáciu opačným smerom – k väčšej pružnosti. Len tak bude Slovensko dlhodobo konkurenčne schopné, aj keď bude strácať výhodu lacnej pracovnej sily.
Robert Žitňanský, týždenník .týždeň

Nepochopenie problému respektíve volebný kšeft s úzkou skupinou odborárov.
Konštantín Čikovský, denník SME

Niektoré navrhované opatrenia vnímam pozitívne, avšak terajšia verzia (schválená vládou) je výrazným krokom späť.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Populistická idea, ktorá sa ľahko predáva, lebo len málo ľudí vidí za menšou ochranou vyšší benefit pre spoločnosť z dlhodobého hľadiska.
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada