Rast miezd, aj reálnych

ZNENIE SĽUBU:

Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) najnižšími mzdami (...) v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol sprevádzaný rastom reálnych miezd.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

Pre vývoj miezd pozri údaje ŠÚ SR: Priemerná mesačná mzda

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 5.3.2010: 100%
---------------------------------------------------------------------

V rokoch 2006 až 2009 pokračoval relatívne vysoký rast nominálnych miezd, rast reálnych miezd sa po roku 2008 spomalil. Významným faktorom vývoja miezd v roku 2009 bola hospodárska kríza.

Vývoj výšky priemernej mzdy

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR

 
V poslednom štvrťroku (2008) klesli u nás reálne platy v priemere o dve desatiny percenta. Znamená to, že za svoj plat si ľudia mohli dovoliť kúpiť menej ako pred rokom. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu, podľa ktorého bola v štvrtom štvrťroku u nás priemerná mzda 23 991 korún (796,36 eura).
Zdroj: SME 6.3.2009, Platy sa na konci roka prepadli

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 100%
---------------------------------------------------------------------

Priemerná mzda stúpla podľa Štatistického úradu v druhom štvrťroku reálne, po očistení od inflácie, o 4,1 percenta na ­19 600 korún.
Zdroj: SME 5.9.2007, Platy sa u nás blížia k 20 tisícom

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 100%
---------------------------------------------------------------------

Rast priemernej reálnej mzdy sa spomalil zo 6,3% v roku 2005 na 3,3% v roku 2006.
Zdroj: ŠÚ SR, Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:
(Zdroj: prieskum INEKO, máj 2007)

Neškodný sľub z pohľadu cieľa, ktorý sa pri rozbehnutej ekonomike bude plniť aj bez bližšie neurčeného "nastavenia parametrov hospodárskej politiky". Reálne mzdy rastú už 4 roky, minulý rok sa tempo spomalilo kvôli vyššej inflácii.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Sľub je pre krajinu negatívny predovšetkým v tom slova zmysle, že posilňuje všeobecne prijímanú ale falošnú predstavu o tom, že primárne politici disponujú návodom na to, ako zabezpečiť rast životnej úrovne pre celú spoločnosť. "aby dosahovaný hospodársky rast bol sprevádzaný rastom reálnych miezd." - Nejde tak ani o sľub ako o cieľový stav, ktorý bez skutočne reformných opatrení je len prázdnym politickým heslom.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Prázdny sľub, pretože dosahovaný hospodársky rast už dávno je sprevádzaný rastom reálnych miezd. Začalo sa to po reformách bývalej vlády a pokračuje to aj dnes. Vláda R. Fica tomu nepomohla a môžeme byť radi, že ani nezabránila.
Martin Jaroš, týždenník Trend

Rýchly hospodársky rast by mal byť sprevádzaný aj rastom platov a životnej úrovne. Úloha štátu je však v tejto oblasti minimálna a sústreďuje sa najmä na mzdy štátnych zamestnancov.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)

Záleží od konkrétnych krokov. O rast miezd by sa mali starať predovšetkým jednotlivci, ktorých sa to týka, nie vláda. Ak by to však malo byť v rovine zlepšovania podnikateľského prostredia, tak je to v poriadku.
Michal Mušák, Slovenská sporiteľňa

Sľub je to kvalitný, na slovenských voličov tradične zaberá (podobne ako sľub dvojnásobných platov z roku 98). Z hľadiska dopadu na Slovensko ho teda hodnotím vysoko, len škoda, že vláda robí veľa vecí pre to, aby ho nedokázala splniť.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Reálny rast HDP sa odzrkadlí na reálnom raste miezd bez "nastavenia parametrov hospodárskej politiky štátu". Historicky je skôr dokázané, že snaha o takéto nastavenie je kontraproduktívna, lebo prichádza zväčša neskoro.
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Zatiaľ sa nemusia ani namáhať, pár rokov im to pôjde samo.
Robert Žitňanský, týždenník .týždeň

Problém je, že sa do toho vláda mieni starať. Ako poskytovateľ služieb si má efektívne objednávať prácu od úradníkov a úradníckych organizácií, nemá právo cez to robiť sociálnu politiku alebo tlačiť na trh práce vytváraním umelej konkurencie. Do platov v súkromnom sektore ju nič.
Konštantín Čikovský, denník SME

Neviem si predstaviť realizáciu tohto cieľa.
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Okrem podnikateľov zameraných na zneužívanie lacnej pracovnej sily snáď chcú rast miezd všetci, nie? Spokojný zamestnanec = kvalitná práca (väčšinou). Rast miezd vždy sleduje hospodársky rast, čo si myslím, že sa deje i na Slovensku.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Opäť sľub z kategórie lacnej ceny ropy a pekného počasia. Najlepšie parametre hospodárskej politiky pre rast miezd nastavili práve roky reformných vlád. Rýchly rast, rekordné zisky, pokles nezamestnanosti, to sú základné ingrediencie, ktoré prajú rýchlejšiemu zvyšovaniu ceny práce na Slovensku. Demagogické spájanie reálnej dynamiky hospodárskeho rastu s nominálnou úrovňou miezd svedčí o personálnej mizérii novej vlády (napriek tomu, že v globálne najrýchlejšej ekonomike sveta sú stále ľudia pracujúci za misku ryže, nik nevolá po sociálnom štáte, ani revolúcii, ale po upevňovaní prvkov trhového hospodárstva, ktoré rýchlejším rastom skôr zlepší aj priemernú životnú úroveň).
Anonymný autor

Úloha vlády v raste miezd je nebrániť mu svojimi opatreniami.
Richard Ďurana, INESS